Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: ZA-31S/128/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5022200416
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:5022200416.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členov

senátu JUDr. Michaely Kútikovej a JUDr. Lukáša Kolibába, v právnej veci žalobcu: Stredoslovenská
energetika, a. s., so sídlom Pri Rajčianke č. 8591/4B, 010 47 Žilina, IČO: 51 865 467, proti žalovanému:
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42
499 500, v konaniach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 680019982/2022/Ne zo dňa
11. mája 2022, č. 680019953/2022/Ne zo dňa 11. mája 2022, č. 680019988/2022/Ne zo dňa 11. mája
2022, č. 680019976/2022/Ne zo dňa 11. mája 2022 a č. 680019965/2022/Ne zo dňa 11. mája 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 680019982/ 2022/Ne zo dňa 11.

mája 2022 z a m i e t a.

II. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 680019953/ 2022/Ne zo dňa 11.
mája 2022 z a m i e t a.

III. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 680019988/ 2022/Ne zo dňa 11.
mája 2022 z a m i e t a.

IV. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 680019976/ 2022/Ne zo dňa 11.
mája 2022 z a m i e t a.

V. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 680019965/ 2022/Ne zo dňa 11.
mája 2022 z a m i e t a.

VI. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. U žalobcu ako daňového subjektu bola Colným úradom Žilina (ďalej aj len „správca dane“) vykonaná
kontrola na spotrebnej dani z elektriny podľa § 44 až 47 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový
poriadok“) za zdaňovacie obdobie mesiacov január 2019 – máj 2019. O výsledku daňovej kontroly
za kontrolované zdaňovacie obdobia správca dane vyhotovil Protokol č. 680041882/2021 zo dňa 30.
septembra 2021 (ďalej len „Protokol“), ktorý doručil žalobcovi spolu s Výzvou na vyjadrenie k zisteniam
uvedeným v Protokole dňa 30. septembra 2021. Žalobca sa k Protokolu vyjadril písomne podaním zo

dňa 29. októbra 2021 a jeho pripomienky boli prerokované na ústnom pojednávaní, z ktorého bola
vyhotovená Zápisnica zo dňa 19. novembra 2021.2. Správca dane na základe výsledkov daňovej kontroly a vyrubovacieho konania následne vydal
rozhodnutia:
- č. 680000686/2022 zo dňa 10. januára 2021 v zmysle § 68 ods. 3 v spojení s ods. 5

Daňového poriadku určil žalobcovi základ spotrebnej dane z elektriny za zdaňovacie obdobie apríl 2019
v množstve 148 112,405 MWh a vyrubil rozdiel spotrebnej dane z elektriny za zdaňovacie obdobie apríl
2019 vo výške 23.572,59 eur oproti vyrubenej spotrebnej dani z elektriny vo výške 171.935,78 eur;
- č. 680000660/2022 zo dňa 10. januára 2021 v zmysle § 68 ods. 3 v spojení s ods.
5 Daňového poriadku určil žalobcovi základ spotrebnej dane z elektriny za zdaňovacie obdobie január

2019 v množstve 192 913,351 MWh a vyrubil rozdiel spotrebnej dane z elektriny za zdaňovacie obdobie
január2019vovýške37.495,44europrotivyrubenejspotrebnejdanizelektrinyvovýške217.150,18eur;
- č. 680000694/2022 zo dňa 10. januára 2021 v zmysle § 68 ods. 3 v spojení s ods. 5
Daňového poriadku určil žalobcovi základ spotrebnej dane z elektriny za zdaňovacie obdobie máj 2019
v množstve 154 325,644 MWh a vyrubil rozdiel spotrebnej dane z elektriny za zdaňovacie obdobie máj
2019 vo výške 27.860,50 eur oproti vyrubenej spotrebnej dani z elektriny vo výške 175.849,35 eur;

- č. 680000680/2022 zo dňa 10. januára 2021 v zmysle § 68 ods. 3 v spojení s ods.
5 Daňového poriadku určil žalobcovi základ spotrebnej dane z elektriny za zdaňovacie obdobie marec
2019 v množstve 174 072,433 MWh a vyrubil rozdiel spotrebnej dane z elektriny za zdaňovacie obdobie
marec2019vovýške33.142,86europrotivyrubenejspotrebnejdanizelektrinyvovýške196.632,75eur;
- č. 680000673/2022 zo dňa 10. januára 2021 v zmysle § 68 ods. 3 v spojení s ods. 5

Daňového poriadku určil žalobcovi základ spotrebnej dane z elektriny za zdaňovacie obdobie február
2019 v množstve 170 197,392 MWh a vyrubil rozdiel spotrebnej dane z elektriny za zdaňovacie obdobie
február 2019 vo výške 32.222,01 eur oproti vyrubenej spotrebnej dani z elektriny vo výške 192.434,59
eur;

3.Voznačenýchprvostupňovýchrozhodnutiach,ktorébolisvýnimkoučiastkovýchskutkovýchodlišností
týkajúcich sa konkrétnych dodávok v jednotlivých zdaňovacích obdobiach zhodné, správca dane
poukázal na priebeh daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, popísal úkony, ktoré počas daňovej
kontroly vykonal a ktorými preveroval skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie spotrebnej dane
z elektriny, uvedenej v podanom daňovom priznaní zo spotrebnej dane z elektriny u platiteľa dane

elektriny registrovaného podľa zákona č. 607/2009 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného
plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 609/2007 Z. z.“) za zdaňovacie obdobie mesiacov január 2019
– máj 2019. Správca dane zistil, že kontrolovaný daňový subjekt (žalobca) nesprávne určoval daňovú
povinnosť za kontrolované zdaňovacie obdobie mesiacov január 2019 – máj 2019, nakoľko dodal, v

zmysle § 8 ods. 10 zákona č. 609/2007 Z. z., oslobodenú elektrinu bez spotrebnej dane bez vydaného
a predloženého povolenia na oslobodenú elektrinu oprávneným spotrebiteľom elektriny: Dopravný
podnik Bratislava, akciová spoločnosť; RBR Betón, a. s.; Železiarne Podbrezová a. s.; Dopravný
podnik mesta Žiliny, s.r.o.; MWS Casting s.r.o.; ZAL - Zlievareň Al, spol. s.r.o. a FOUR TRADE s.r.o.
(ďalej len „oprávnení spotrebitelia elektriny“), v množstvách uvedených v jednotlivých prvostupňových

rozhodnutiach, podľa špecifikovaných faktúr, čím žalobcovi vznikla v kontrolovaných zdaňovacích
obdobiach daňová povinnosť, ktorej výšku správca dane uviedol v jednotlivých prvostupňových
rozhodnutiach.

4. Žalobca všetky vyššie uvedené prvostupňové rozhodnutia správcu dane napadol odvolaniami,

o ktorých žalovaný rozhodol tak, že všetky rozhodnutia správcu dane potvrdil. V druhostupňových
rozhodnutiach: č. 680019982/2022/Ne zo dňa 11. mája 2022, č. 680019953/2022/Ne zo dňa 11. mája
2022, č. 680019988/2022/Ne zo dňa 11. mája 2022, č. 680019976/2022/Ne zo dňa 11. mája 2022
a č. 680019965/2022/Ne zo dňa 11. mája 2022, žalovaný zopakoval priebeh daňovej kontroly a
vyrubovacieho konania, skutkové zistenia správcu dane a ich právne posúdenie. Žalovaný považoval

odvolaciu obranu žalobcu za právne nedôvodnú nakoľko zo skutkového stavu danej veci ako ho zistil
správca dane bolo zrejmé, že odvolateľ za kontrolované zdaňovacie obdobie mesiacov január 2019 –
máj 2019 ako dodávateľ elektriny dodal oprávneným spotrebiteľom elektriny (konečným spotrebiteľom)
elektrinu bez spotrebnej dane avšak bez predloženia povolenia na oslobodenú elektrinu, ktoré by bolo
vydané na žalobcu, ako nového (iného) dodávateľa elektriny (namiesto doterajšieho dodávateľa) čo je

v zmysle ust. § 8 ods. 10 zákona č. 609/2007 Z. z., podľa ktorého dodávateľ elektriny nesmie dodať
elektrinu oslobodenú od dane osobe bez predloženia povolenia na oslobodenú elektrinu, nevyhnutnou
podmienkou dodania elektriny oslobodenej od dane. Ako vyplýva zo spisového materiálu oprávneným
spotrebiteľom elektriny bolo povolenie na oslobodený odber elektriny pre dodávateľa elektriny, ktorýmje žalobca, s účelom oslobodenia v zmysle § 7 ods. 1 písm. a), b) a h) zákona č. 609/2007 Z. z.
vydané colným úradom nasledovne: Dopravnému podniku Bratislava, akciová spoločnosť dňa 17.
októbra 2019; Dopravnému podniku mesta Žiliny, s.r.o. dňa 3. mája 2019; Železiarne Podbrezová a.s

dňa 2. júla 2019; MWS Casting s. r. o. dňa 7. augusta 2019; ZAL - Zlievareň Al. spol. s. r. o. dňa 15.
októbra 2019; FOUR TRADE. s. r. o. dňa 31. júla 2019; RBR Betón. a. s. dňa 5. júna 2019. Vydanie
povolenia na oslobodený odber elektriny pritom nemá spätnú účinnosť, vyššie uvedené nové povolenia
vydané predmetným oprávneným spotrebiteľom tak v danej veci nemožno platne právne vzťahovať
na dodávky elektriny uskutočnené žalobcom. V kontrolovaných zdaňovacích obdobiach mali oprávnení

spotrebitelia vydané povolenia na oslobodený odber elektriny pre iného dodávateľa s identifikačnými
údajmi: Stredoslovenská energetika. a. s., sídlom Pri Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina, IČO: 36 403 008,
registrovaná ako platiteľ dane z elektriny s registračným číslo SK60781300012, táto registrácia bola
na základe žiadosti rozhodnutím č. 680043536/2019 zo dňa 17. septembra 2019 zrušená. Odvolacie
námietkyžalobcu,ževydanépovoleniaoprávnenýchspotrebiteľovnainéhododávateľaelektriny,ktorým
pred 1. januárom 2019 bola Stredoslovenská energetika. a. s. (od 1. januára 2019 premenovaná na:

Stredoslovenská energetika Holding. a. s.) ho mali ako právneho nástupcu pôvodného dodávateľa
oprávňovať dodávať oprávneným spotrebiteľom elektrinu oslobodenú od dane žalovaný považoval za
bezpredmetné. To že si dva rozdielne samostatné právne subjekty s rozdielnym IČO-m „vymenili“
obchodné meno s účinnosťou od 1. januára 2019 nemení nič na zákonom vyžadovanej povinnosti aby
pre dodávky elektriny oslobodenej od spotrebnej dane pre oprávnených spotrebiteľov bolo povolenie

pre každého takéhoto dodávateľa vydané osobitne. Colný úrad, na základe uvedeného, postupoval v
súlade s právnymi predpismi a v súlade s ochranou oprávnených záujmov štátu podľa ust. § 3 ods. 1
Daňového poriadku, kedy napadnutými rozhodnutiami žalobcovi vyrubil zistený rozdiel na spotrebnej
dani z elektriny.

5. Proti napadnutým rozhodnutiam podal žalobca v zákonnej lehote správne žaloby v ktorých sa
domáhal zrušenia napadnutých rozhodnutí žalovaného i rozhodnutí správcu dane za zdaňovacie
obdobia mesiacov január 2019 – máj 2019. Žalobca v žalobách zhrnul skutkový stav veci a poukázal
na právne dôvody nezákonnosti napadnutých rozhodnutí (časť II.). Uviedol, že žalovaný, rovnako
ako aj správca dane v rozpore so zákazom retroaktivity zakotvenom v Ústave Slovenskej republiky

použili nesprávnu právnu úpravu ustanovenia § 8 ods. 10 zákona č. 609/2007 Z. z. v znení účinnom
od 1. januára 2020, hoci mali aplikovať právnu úpravu v znení účinnom od 1. mája 2016 do 30.
novembra 2019 (teda v kontrolovanom období), podľa ktorého: „Oprávnený spotrebiteľ elektriny podľa
odseku 2 okrem koncového odberateľa elektriny v domácnosti je povinný predložiť dodávateľovi
elektriny povolenie na oslobodenú elektrinu najneskôr pri prvom odbere elektriny oslobodenej od dane.

Dodávateľ elektriny nesmie dodať elektrinu oslobodenú od dane osobe bez predloženia povolenia na
oslobodenú elektrinu“. Na rozdiel od toho súčasná právna úprava § 8 ods. 10 zákona č. 609/2007 Z. z.
v znení účinnom od 1. januára 2020, ktorú použil žalovaný aj správca dane vo svojich rozhodnutiach:
„Oprávnený spotrebiteľ elektriny podľa odseku 2 okrem koncového odberateľa elektriny v domácnosti je
povinný predložiť dodávateľovi elektriny povolenie na oslobodenú elektrinu vydané pre tohto dodávateľa

elektriny najneskôr pri prvom odbere elektriny oslobodenej od dane. Dodávateľ elektriny nesmie dodať
elektrinu oslobodenú od dane osobe bez predloženia povolenia na oslobodenú elektrinu“. Z vyššie
uvedeného je evidentná odlišná právna úprava, pričom žalobca má za to, že postupoval správne a
neporušil žiadne ustanovenia právneho predpisu, keď v kontrolovanom zdaňovacom období dodal
oprávneným spotrebiteľom elektriny elektrinu oslobodenú od dane, nakoľko títo mali stále platné vydané

povolenia na oslobodenú elektrinu a tieto boli predložené ešte právnym predchodcom žalobcu ako
dodávateľa elektriny oslobodenej od dane. Pokiaľ sa daňová kontrola na spotrebnej dani z elektriny
týkala zdaňovacieho obdobia mesiacov január 2019 – máj 2019, potom colný úrad aj žalovaný mali
na posúdenie veci aplikovať právny predpis v znení účinnom v období vykonávanej daňovej kontroly.
Žalobca má za to, že až neskôr zákonom č. 362/2019 účinným od 1. januára 2020 zákonodarca

precizoval právnu úpravu v zákone č. 609/2007 Z. z. týkajúcu sa povolení na oslobodenú elektrinu, ktorá
vyžaduje predloženie povolenia vydaného „pre tohto dodávateľa elektriny“, t. j. toho dodávateľa elektriny,
ktorémumábyt'predloženéaktorýbudedodávaťelektrinuoslobodenúoddane.Vtomtosmerežalovaný
nesprávne aplikoval právny predpis účinný od 1. januára 2020 hoci mal aplikovať právny predpis v znení
účinnom od 1. mája 2016 do 30. novembra 2019, kedy bolo postačujúce, aby dodávateľovi elektriny bolo

predložené povolenie na oslobodenú elektrinu (nie na „tohto“ dodávateľa elektriny).

6. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný ani colný úrad vôbec neskúmali, či povolenia na oslobodenú
elektrinu,ktorébolivydanéeštepred1.januárom2019,bolipredloženéprávnemupredchodcovižalobcualebo nie. Takisto sa nezaoberali ani okolnosťami za akých došlo k zmene dodávateľa elektriny a v tej
súvislosti či vôbec ide o prvý odber elektriny oslobodenej od dane. Oprávnení spotrebitelia elektriny
podľa jeho názoru nezmenili dodávateľa elektriny tak, že by aktívne vyhľadali nového dodávateľa a

teda, že by ukončili zmluvný vzťah s jedným dodávateľom a uzatvorili by novú zmluvu na dodávku
elektriny s druhým dodávateľom elektriny. Poukázal na to, že k zmene dodávateľa elektriny došlo na
základe vkladu časti podniku v rámci holdingu z materskej spoločnosti na dcérsku spoločnosť, v súlade
s ustanovením § 477 Obchodného zákonníka došlo zo zákona k prechodu všetkých práv a povinností
zo záväzkových vzťahov (teda aj príslušných Zmlúv o dodávke elektriny) na žalobcu. Žalobca ako

dodávateľ elektriny nemal dôvod na pochybnosti o tom, či pôvodné povolenia na oslobodenú elektrinu
(vydané pre 1. januárom 2019) ktoré boli zo strany oprávnených spotrebiteľov elektriny predložené ešte
právnemu predchodcovi žalobcu a ktoré s účinnosťou od 1. januára 2019 boli odovzdané žalobcovi
spolu s kompletnou dokumentáciou v súvislosti s vkladom časti podniku, sú alebo nie sú platné.
Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 5Sžf/113/2009 v ktorom Najvyšší súd
SR vyjadril názor, že: „Právna teória, najmä v oblasti správneho práva, označuje právne rozhodnutia

vykonávateľov verejnej správy, ktorými sa autoritatívne regulujú právne vzťahy konkrétnych subjektov,
za individuálne správne akty (tzn. rozhodnutia správnych orgánov) s jednoznačnými vrchnostenskými
účinkami nezávislými na vôli ich adresátov, čo ich zásadne odlišuje od právnych úkonov, kde naopak
prevláda rovnosť účastníkov. Ďalšou osobitosťou, ktorou sa rozhodnutia správnych orgánov odlišujú od
právnych úkonov, je prezumpcia ich správnosti.“ Ďalej Najvyšší súd SR uviedol „... že s požiadavkou

právnej istoty sa na každé vydané rozhodnutie orgánov štátnej moci nazerá ako na zákonné a záväzné
a ako také nadobúda svoje miesto v právnom systéme, až kým sa zákonnými prostriedkami nepreukáže
opak.“

7. Zo strany oprávnených spotrebiteľov elektriny nebola žalobcovi ako dodávateľovi elektriny doručená

žiadna písomná informácia o tom, že by pôvodné povolenie na oslobodenú elektrinu z pred 1. januára
2019 bolo doplnené alebo bolo vydané nové alebo že by im povolenie na oslobodenú elektrinu bolo
odňaté, tak ako im táto povinnosť vyplývala z ustanovenia § 8 ods. 14 zákona č. 609/2007 Z.z. Až na
základe takejto písomnej informácie od oprávneného spotrebiteľa elektriny by bol žalobca ako dodávateľ
elektriny podľa § 8 ods. 15 zákona č. 609/2007 Z.z. povinný uskutočniť zmenu v zdaňovaní alebo

oslobodení od dane. Pred rokom 2019 ako aj od 1. januára 2019 mali uvedení oprávnení spotrebitelia
elektriny totožné odberné miesta, s totožnými objemami plánovanej spotreby elektriny, čo potvrdzuje
skutočnosť, že všetkým oprávneným spotrebiteľom elektriny bolo vydané povolenie na oslobodenú
elektrinu aj po 1. januári 2019. Z dôvodov, že ani oprávnení spotrebitelia ani dodávateľ elektriny v
tomto smere neporušili žiadnu svoju povinnosť vyplývajúcu im zo zákona, nemôžu byť dodatočne

sankcionovaní vyrubením rozdielu spotrebnej dani tak ako to urobil žalovaný a colný úrad. Vydaním
nových povolení na oslobodenú elektrinu colný úrad opätovne len potvrdil tú skutočnosť, že u obidvoch
odberateľov (registrovaných oprávnených spotrebiteľov elektriny) sú splnené podmienky pre odber
elektriny oslobodenej od spotrebnej dane. Z týchto dôvodov je žalobca toho názoru, že nebol daný dôvod
na postup, ktorý svojim rozhodnutím žalovaný a colný úrad zvolili, nakoľko tu nie je daný dôvod na to,

aby bol chránený záujem štátu vyrubiť daň, keďže nárok na jej vyrubenie nevznikol.

8. Žalovaný vo svojich vyjadreniach k žalobám zotrval na argumentácii uvedenej v napadnutých
rozhodnutiach a zhodne navrhol žaloby ako nedôvodné zamietnuť a žalobcovi náhradu trov konania
nepriznať. Žalovaný všetky žalobné námietky žalobcu odmietol v plnom rozsahu z dôvodu ich vecnej

a právnej irelevantnosti. Žalovaný považuje tvrdenie žalobcu, že colný úrad ako aj žalovaný mali v
napadnutých administratívnych rozhodnutiach aplikovať ust. § 8 ods. 10 zákona č. 609/2007 Z. z.
retroaktívne v jeho nesprávnom znení, za právne neopodstatnené, s čím sa žalovaný podľa svojej
mienky riadne, dostatočne, a právne správne vysporiadal vo svojich rozhodnutiach. Žalovaný v právnom
postavení odvolacieho orgánu skonštatoval, že colný úrad skutočne použil vo svojom prvostupňovom

rozhodnutí v jeho odôvodnení citáciu prvej vety ust. § 8 ods. 10 zákona č. 609/2007 Z. z. v znení účinnom
od 1. januára 2020, čo však žalovaný vyhodnotil, len ako formálnu chybu uvedenia nesprávnej citácie
zákonného ustanovenia v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia, nakoľko ust. § 8 ods. 10 zákona č.
609/2007 Z. z. bolo v jeho celosti colným úradom aplikované v správnom znení, takže takáto formálna
chyba uvedeného zákonného ustanovenia podľa žalovaného nič nezmenila na správnosti a zákonnosti

právnych záverov prvostupňového rozhodnutia správcu dane, a teda nemala žiadny relevantný vplyv na
jeho vecnú a právnu správnosť a zákonnosť. Samotná žalobcom uvádzaná legislatívna zmena ust. §
8 ods. 10 zákona č. 609/2007 Z. z. v znení účinnom od 1. januára 2020 nijakým spôsobom nezmenila
jej predchádzajúcu právnu podstatu v znení účinnom do 31. decembra 2019, len ju viac precizovala.Žalovaný poukazuje na dôležitosť ust. § 8 ods. 8 zákona č. 609/2007 Z. z. v spojení s § 8 ods. 5
písm. c) zákona č. 609/2007 Z. z., z ktorého je zrejmé, že pre jeho právnu platnosť musí každé vydané
povolenie na oslobodenú elektrinu obligatórne obsahovať identifikačné údaje dodávateľa elektriny, v

prípade zmeny subjektu dodávateľa elektriny, nech už k zmene došlo z akéhokoľvek právneho dôvodu,
t. j. rovnako aj z dôvodov aké uvádza žalobca, keď výsledkom tejto zmeny je právne iný dodávateľ
elektriny s vlastnou právnou subjektivitou (t. j. iný právny subjekt), je ex lege právne nevyhnutné pre
možnosť dodania elektriny oslobodenej od dane predložiť najneskôr pri prvom takomto odbere svojmu
dodávateľovi elektriny povolenie na oslobodenú elektrinu, v ktorom boli uvedené identifikačné údaje

žalobcu ako dodávateľa elektriny, k čomu však v danom prípade nedošlo.

9. Všetky žalobné námietky vznesené žalobcom, že povolenia na oslobodenú elektrinu vydané pred
1. januárom 2019 na predchádzajúceho dodávateľa elektriny neobsahovali dobu, na ktorú boli vydané
a teda mali byť platné, že zneli na totožné odberné miesta ako pred 1. januárom 2019, s totožným
predpokladaným odberom elektriny, nezmenil sa účel odberu a nebol ani ďalší iný dodávateľ, žalovaný

považuje za bezpredmetné, nakoľko je zrejmé, že za kontrolované zdaňovacie obdobie mesiacov január
2019 – máj 2019, žalobca dodal predmetným odberateľom elektrinu bez toho, aby bol ako dodávateľ
elektriny uvedený v predložených povoleniach na oslobodenú elektrinu, pričom ex lege v zmysle § 8 ods.
10 zákona č. 609/2007 Z. z. nesmel dodať elektrinu oslobodenú od dane predmetným spotrebiteľom,
čo napriek výslovnému zákonnému zákazu urobil. Ak žalobca tvrdí, že predmetným odberateľom

dodal elektrinu oslobodenú od dane za kontrolované obdobia na základe povolení vydaných pred 1.
januárom 2019 znejúce na predchádzajúceho dodávateľa elektriny, konal tak v rozpore so zákonom
č. 609/2007 Z. z., nakoľko na to nebol oprávnený a teda mu z takto dodanej elektriny vznikla daňová
povinnosť. Povolenia na oslobodenú elektrinu znejúce na žalobcu, ako dodávateľa, boli predmetným
oprávneným spotrebiteľom vydané až o niekoľko mesiacov neskôr. Žalovaný má za to, že v postavení

odvolacieho orgánu spolu s colným úradom, ako správcom dane, tak v predmetnej veci postupovali v
súlade s príslušnými zákonnými ustanovenia, a teda napriek vzneseným žalobným námietkam žalobcu,
v súlade s čl. 2 ods. 2 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších
predpisov, takže poukázanie žalobcu na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 5Sžf/113/2009 je k danému
prípadu bez akejkoľvek právnej relevancie. Námietky žalobcu, že ani oprávnení spotrebitelia, ani on

ako dodávateľ elektriny, neporušili žiadnu svoju povinnosť vyplývajúcu im zo zákona a teda nemôžu byť
dodatočne sankcionovaní vyrubením rozdielu spotrebnej dane, žalovaný považuje za právne nesprávne
a irelevantné, nakoľko vyrubenie rozdielu spotrebnej dane nie je sankciou a nešlo o žiadne sankčné
konanie voči žalobcovi, ale šlo o splnenie si daňovej povinnosti, ktorá žalobcovi vznikla priamo zo
zákona, z ktorej sa na základe vznesených námietok nemožno právne vyviniť.

10. Na vyjadrenia žalovaného žalobca reagoval žalobnými replikami v ktorých zotrval na argumentoch
uvedených v podaných žalobách. Žalobca má za to, že žalovaný svojím vyjadrením potvrdzuje, že
postup žalobcu a závery ku ktorým žalobca dospel, sú vecne a právne správne, žalobca právnu
povinnosť neporušil a postupoval zákonným spôsobom. Samotný žalovaný vo vyjadrení potvrdzuje, že

ustanovenia zákona č. 609/2007 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2019 a po 1. januári 2020
boli zásadne rozdielne, a to v podstatnej časti, avšak žalovaný tomu nepripisoval patričný význam.
Žalobca považuje za potvrdené, že žalovaný, ako aj správca dane, aplikoval nesprávnu právnu normu,
prípadne síce vo svojom rozhodnutí citoval správnu právnu normu, avšak aplikoval inú, neskoršiu po
účinnosti novely č. 362/2019 Z. z., svoje závery teda vyvodil z neskoršej právnej úpravy, kde pribudla

povinnosť, aby bolo povolenie vydané pre konkrétneho dodávateľa elektriny. Súčasne žalobca plne
odkázal na svoju argumentáciu uvedenú v správnych žalobách a navrhol rozhodnúť vo veci spôsobom
v nich uvedených. Žalobca má za to, že v rozhodnom období postupoval v súlade so zákonom účinným
v rozhodnom kontrolovanom období bez toho, aby bol štát na svojich daniach akýmkoľvek spôsobom
ukrátený.

11. Žalovaný k vyjadreniam žalobcu v podaniach (duplike) uviedol, že trvá na svojich dôvodoch
uvedenýchvpredchádzajúcichvyjadreniachzaslanýchsúduaodmietavšetkyžalobnénámietkyžalobcu
vrátane námietok z jeho posledných vyjadrení, pre ich zjavnú vecnú a právnu neopodstatnenosť.
Žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 2MCdo 11/04 z 30. júna 2005

zverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky R 38/2007,
z ktorého odôvodnenia vyplýva: „...zmluva o predaji podniku zakladá záväzkový vzťah súkromno-
právnej povahy, ktorého subjekty (predávajúci a kupujúci) majú rovnoprávne postavenie. Na jej základe
prechádzajú záväzky vzniknuté len zo záväzkových vzťahov bez ohľadu na to, či majú alebo nemajúobchodnú povahu, neprechádzajú však záväzky verejnoprávnej povahy, ako je platenie daní, či
poistného“. Z uvedeného rozhodnutia, vzťahujúc z neho vyplývajúci právny záver na daný prípad, je tak
podľa žalovaného zrejmé, že žalobca automaticky nevstúpil do práv a povinností, ktoré jeho právnemu

predchodcovi plynuli z povolenia na odber elektriny oslobodenej od spotrebnej dane, ale žalobca bol
povinný pri dodaní elektriny oslobodenej od dane v prejednávanej veci plniť si riadne všetky svoje
povinnosti podľa zákona č. 609/2007 Z. z., ktorý je právnym predpisom verejného práva, čo však v
danomprípadeneurobiladodalelektrinuoslobodenúoddanebezpredloženéhopovoleniaznejúcehona
osobu žalobcu, a teda v kontrolovanom období za január až máj 2019 žalobca konkrétnym oprávneným

spotrebiteľomneoprávnenepriamododalelektrinuoslobodenúoddane,nazákladečohomuzmnožstva
takto dodanej elektriny zo zákona vznikla daňová povinnosť.

12. Na Krajskom súde v Žiline, ako správnom súde, boli začaté konania na podklade správnych žalôb, a
to pod sp. zn. 31S/128/2022, sp. zn. 31S/129/2022, sp. zn. 30S/187/2022, sp. zn. 30S/188/2022, sp. zn.
30S/189/2022. Zákonom č. 151/2022 Z.z. bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa §3 ods. 3

písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne
súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského
súdu v Banskej Bystrici, z Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej
Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa tieto pôvodné konanie vedené na Krajskom súde v Žiline vedú na
Správnom súde v Banskej Bystrici. Správny súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. ZA-31S/128/2022-

144 zo dňa 25. júna 2024 spojil na spoločné konanie veci žalobcu proti žalovanému vedené pod sp.
zn. ZA-31S/128/2022, sp. zn. ZA-31S/129/2022, ZA-30S/187/2022, sp. zn. ZA-30S/188/2022 a sp. zn.
ZA-30S/189/2022, s tým, že sa ďalej budú viesť pod sp. zn. ZA-31S/128/2022.

13. Správny súd nezistil dôvody pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 zákona č. 162/2015

Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), preto rozhodnutie vo veci
verejnej vyhlásil postupom podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP dňa 30.01.2025. Oznámenie
o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli Správneho súdu od
21.01.2025.

14. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia
správcu dane, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, v rozsahu a z dôvodov správnych žalôb
(§ 134 SSP), oboznámil sa s administratívnym spisom správnych orgánov, písomnými vyjadreniami
účastníkov konania a dospel k záveru, že podané správne žaloby žalobcu sú nedôvodné a preto ich
podľa § 190 SSP zamietol.

15. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom
fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (§ 2 ods. 1 SSP). Právo domáhať sa
ochrany svojich práv má každý, kto tvrdí, že jeho práva boli činnosťou alebo nečinnosťou orgánu
verejnej správy porušené alebo priamo dotknuté, a to za podmienok stanovených Správnym súdnym

poriadkom. Podľa Správneho súdneho poriadku žalobca musí v správnej žalobe uviesť dôvody,
z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje
preskúmavané rozhodnutia za nezákonné. Je na žalobcovi, ako svoje právo na súdnu ochranu pred
nezákonnosťou postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy využije. Správne súdy nepredstavujú
ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní a konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním

administratívneho konania. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom
povolenej správnej úvahy správny súd preskúmava iba to, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí
a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je
podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho vydaniu. Správny
súd je viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby, pričom je pre neho rozhodujúci skutkový stav,

ktorý bol v čase vydania správnou žalobou napadnutého rozhodnutia. Správny súd nemá oprávnenie za
žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia z obsahu administratívneho spisu vyhľadávať,
a ani v správnej žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho
spisu za žalobcu konkretizovať. Rozsah a obsah súdneho prieskumu zákonnosti správnou žalobou
napadnutého rozhodnutia, a postupu orgánov verejnej správy, ktorý jeho vydaniu predchádzal, je striktne

daný žalobnými dôvodmi. Výnimku z tohto pravidla obsahuje znenie § 134 ods. 2 SSP. Úlohou súdu
v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené
zákonom (napr. R 60/2000).16. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

17. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

18. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje

k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

19. Podľa § 5 Obchodného zákonníka podnikom sa na účely tohto zákona rozumie súbor hmotných, ako
aj osobných a nehmotných zložiek podnikania. K podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty,
ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú
tomuto účelu slúžiť.

20. Podľa § 59 ods. 4 Obchodného zákonníka ak sa vkladá podnik alebo jeho časť, použijú sa vo vzťahu
k prechodu práv a povinností primerane ustanovenia o zmluve o predaji podniku.

21. Podľa § 476 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o predaji podniku sa predávajúci zaväzuje

previesť na kupujúceho vlastnícke právo k veciam, iné práva a iné majetkové hodnoty, ktoré slúžia
prevádzkovaniu podniku, a kupujúci sa zaväzuje prevziať záväzky predávajúceho súvisiace s podnikom
a zaplatiť kúpnu cenu.

22. Podľa § 477 ods. 1 Obchodného zákonníka na kupujúceho prechádzajú všetky práva a záväzky, na

ktoré sa predaj vzťahuje.

23. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

24. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

25. Podľa § 3 ods. 5 Daňového poriadku správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z
vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky,
a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.

26. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

27. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

28.Podľa§46ods.5Daňovéhoporiadkuakvzniknúpochybnostiosprávnosti,pravdivostialeboúplnosti

dokladovpredloženýchkontrolovanýmdaňovýmsubjektomaleboopravdivostiúdajovvnichuvedených,
oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim
vyjadril,najmäabyneúplnéúdajedoplnil,nejasnostivysvetlilanepravdivéúdajeopravilalebopravdivosť
údajov riadne preukázal.

29. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 609/2007 Z. z. oprávneným spotrebiteľom elektriny na účely tohto zákona
je osoba oprávnená používať elektrinu oslobodenú od dane. Osoba, ktorá chce používať elektrinu
oslobodenú od dane podľa § 7 ods. 1 písm. a) až c), g) a h), je povinná požiadať colný úrad o registráciu
oprávneného spotrebiteľa elektriny.30. Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 609/2007 Z. z. osoba, ktorá chce priamo odoberať elektrinu oslobodenú
od dane podľa § 7 ods. 1 písm. a) až c), g) a h), musí mať samostatné odberné miesto výlučne na odber

elektriny oslobodenej od dane a je povinná požiadať colný úrad aj o vydanie povolenia na odber elektriny
oslobodenej od dane (ďalej len „povolenie na oslobodenú elektrinu“), ak tento zákon neustanovuje inak.

31. Podľa § 8 ods. 5 písm. c) zákona č. 609/2007 Z. z. žiadosť o registráciu oprávneného spotrebiteľa
elektriny a o vydanie povolenia na oslobodenú elektrinu musí obsahovať okrem údajov uvedených v

osobitnom predpise, obchodné meno a sídlo, ak ide o právnickú osobu, alebo ak ide o fyzickú osobu,
meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu alebo miesto podnikania, ak nie je totožné s adresou trvalého
pobytu (ďalej len „identifikačné údaje“) dodávateľa elektriny.

32. Podľa § 8 ods. 8 zákona č. 609/2007 Z. z. v povolení na oslobodenú elektrinu colný úrad uvedie
údaje podľa odseku 5. Povolenie na oslobodenú elektrinu vydá colný úrad v troch vyhotoveniach, jedno

vyhotovenie si ponechá a dve vyhotovenia doručí oprávnenému spotrebiteľovi elektriny, ktorý jedno
vyhotovenie doručí svojmu dodávateľovi elektriny; ak má oprávnený spotrebiteľ elektriny viacerých
dodávateľov elektriny, vydá colný úrad povolenie na oslobodenú elektrinu pre každého dodávateľa
elektriny osobitne.

33. Podľa § 8 ods. 9 zákona č. 609/2007 Z. z. oprávnený spotrebiteľ elektriny je povinný každú zmenu
údajov podľa odseku 5 písm. a) až c) okrem údajov uvedených v osobitnom predpise a každú zmenu
údajov podľa odseku 6 písm. b) oznámiť colnému úradu v lehote podľa osobitného predpisu. Colný úrad
s prihliadnutím na rozsah a závažnosť zmien
a) doplní pôvodné povolenie na oslobodenú elektrinu alebo

b) pôvodné povolenie na oslobodenú elektrinu zruší a vydá nové povolenie na oslobodenú elektrinu;
odsek 7 týmto nie je dotknutý.

34. Podľa § 8 ods. 10 zákona č. 609/2007 Z. z. v znení účinnom od 1.5.2016 do 30.11.2019, oprávnený
spotrebiteľ elektriny podľa odseku 2 okrem koncového odberateľa elektriny v domácnosti je povinný

predložiť dodávateľovi elektriny povolenie na oslobodenú elektrinu najneskôr pri prvom odbere elektriny
oslobodenej od dane. Dodávateľ elektriny nesmie dodať elektrinu oslobodenú od dane osobe bez
predloženia povolenia na oslobodenú elektrinu

35. Podľa § 9 ods. 1 písm. a) zákona č. 609/2007 Z. z. daňová povinnosť vzniká dňom dodania elektriny

na daňovom území konečnému spotrebiteľovi elektriny.

36. Podľa § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 609/2007 Z. z., osobou povinnou platiť daň z elektriny (ďalej
len „platiteľ dane z elektriny“) je na účely tohto zákona osoba, ktorá dodala elektrinu na daňovom území
konečnému spotrebiteľovi elektriny.

37.Správnysúdpreskúmanímvecivrozsahupodanejsprávnejžalobyzistil,žesprávcadanevykonaním
daňovej kontroly u žalobcu na spotrebnej dani z elektriny za zdaňovacie obdobie mesiacov január –
máj 2019 zistil, že žalobca nesprávne určoval daňovú povinnosť za kontrolované zdaňovacie obdobia,
nakoľko dodal oslobodenú elektrinu bez spotrebnej dane v zmysle § 8 ods. 10 zákona č. 609/2007

Z. z. bez vydaného a predloženého povolenia na oslobodenú elektrinu oprávneným spotrebiteľ.
Žalobcovi na základe uvedeného dodaním elektriny konečným spotrebiteľom vznikla daňová povinnosť
v zmysle § 9 ods. 1 písm. a) zákona č. 609/2007 Z. z., naplnil štatút osoby povinnej platiť daň
v súlade s § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 609/2007 Z. z. Senát správneho súdu dospel k záveru,
že napadnuté rozhodnutia žalovaného ako aj správcu dane sú v súlade so zákonom a v súlade

so zákonom možno označiť aj procesný postup žalovaného ako aj správcu dane vedúci k vydaniu
napadnutých rozhodnutí. Prvostupňový orgán vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, o čom svedčí
obsah administratívnych spisov. Z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery, keď svoje
úvahy, ktoré ho viedli k ustáleniu skutkového stavu, racionálne odôvodnil a takto zistený skutkový
stav správne právne posúdil. Žalovaný následne preskúmal skutkový stav a postup správcu dane a

v napadnutých rozhodnutiach sa presvedčivo vysporiadal s podstatnými námietkami žalobcu uvedenými
v odvolaniach proti prvostupňovým rozhodnutiam. Záver správcu dane a žalovaného, že vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, že žalobca za kontrolované zdaňovacie obdobia mesiacov január –
máj 2019 nebol voči oprávneným spotrebiteľom dodávateľom elektriny oslobodenej od spotrebnej daneje opodstatnený, na základe čoho si žalobca za príslušné zdaňovacie obdobia nesplnil svoju daňovú
povinnosť vo výške zaplatenej spotrebnej dane z elektriny zodpovedajúcej zákonu č. 609/2007 Z.z.

38. Správca dane a žalovaný založili svoje závery o nesplnení podmienok žalobcu na dodanie elektriny
oslobodenej od spotrebnej dane na tom, že žalobca za kontrolované zdaňovacie obdobia, ako dodávateľ
dodal odberateľom na odberné miesta priamo elektrinu bez spotrebnej dane, bez predloženia povolenia
na oslobodenú elektrinu. Zo zistených skutočností vyplynulo, že za kontrolované zdaňovacie obdobia
predmetným oprávneným spotrebiteľom nedodala elektrinu oslobodenú od spotrebnej dane spol.

Stredoslovenská energetika Holding, a. s., sídlom Pri Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina, IČO: 36 403
008, na ktorú, ako dodávateľa elektriny mali predmetní odberatelia, ako oprávnení spotrebitelia, vydané
povolenia, ale elektrinu oslobodenú od spotrebnej dane im dodal žalobca, t. j. právne iný podnikateľský
subjekt, na ktorého, ako dodávateľa, nemali títo odberatelia elektriny v kontrolovanom časovom období
vydané platné povolenia na priame dodanie oslobodenej elektriny. Žalobca nespochybnil skutočnosť,
že od 1. januára 2019 oprávnení spotrebitelia nepredložili nové povolenia na oslobodenú elektrinu,

ktoré by boli vydané na žalobcu, ako nový podnikateľský subjekt, ale argumentoval tým, že nemal
dôvod pochybovať o tom, že povolenia vydané na právneho predchodcu žalobcu ostali v platnosti. Tejto
námietke žalobcu však správca dane a žalovaný nevyhoveli, čo odôvodnili tým, že pôvodné povolenia
na oslobodenú elektrinu boli vydané na právneho predchodcu žalobcu, ako dodávateľa elektriny, ktorý
je podľa obchodného mena a IČO-a úplne odlišným právnym subjektom.

39. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil a poukázal na právne
dôvody nezákonnosti napadnutých rozhodnutí. Žalovaný a rovnako aj správca dane v napadnutých
rozhodnutiach podľa neho v rozpore so zákazom retroaktivity zakotvenom v Ústave Slovenskej republiky
použili nesprávnu právnu úpravu ustanovenia § 8 ods. 10 zákona č. 609/2007 Z. z. v znení účinnom

od 1. januára 2020, hoci mali aplikovať právnu úpravu v znení účinnom od 1. mája 2016 do 30.
decembra 2019. Uvedená žalobná námietka nebola dôvodná. Zo všetkých okolností veci nie je
sporné, aké znenie citovaného ustanovenia právneho predpisu bolo aplikované. Názorový rozpor medzi
žalobcom a žalovaným predstavuje jeho interpretácia, teda spôsob, akým bolo ustanovenie § 8 ods. 10
zákona č. 609/2007 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2019 aplikované na skutkový stav zistený

v predmetných prípadoch dodávok oslobodenej elektriny. Správny súd súhlasí s názorom žalovaného,
že legislatívna zmena prvej vety ust. § 8 ods. 10 zákona č. 609/2007 Z.z. s účinnosťou od 1. januára
2020, o ktorú žalobca oprel svoju žalobnú argumentáciu, nezmenila dovtedajší právny stav. Správny
súd poukazuje na dôvodovú správu k návrhu zákona, ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 609/2007
Z.z., podľa ktorej bolo jedným z cieľov návrhu zákona spresniť a doplniť základné pojmy. Z obsahu

dôvodovej správy plynie, že išlo o spresnenie textu ust. § 8 ods. 10 právneho predpisu tak, aby bolo
zrejmé, ako tento text bolo potrebné chápať už predtým, teda nešlo o zmenu právnej regulácie. Pokiaľ
by zákonodarca mienil spôsob právnej regulácie dodávania elektriny oslobodenej od dane na základe
povolením určeného dodávateľa úplne zmeniť, text zákona ako aj obsah dôvodovej správy by zneli inak.

40. Povinnosť mať vydané povolenie na priamo dodanú oslobodenú elektrinu pre každého svojho
dodávateľa osobitne a teda ho aj predkladať svojmu dodávateľovi elektriny vyplýva aj z ustanovenia § 8
ods. 8 zákona č. 609/2007 Z. z. v znení účinnom v kontrolovanom období, v zmysle ktorého: „V povolení
na oslobodenú elektrinu colný úrad uvedie údaje podľa odseku 5. Povolenie na oslobodenú elektrinu
vydá colný úrad v troch vyhotoveniach, jedno vyhotovenie si ponechá a dve vyhotovenia odovzdá

oprávnenému spotrebiteľovi elektriny, ktorý jedno vyhotovenie odovzdá svojmu dodávateľovi elektriny;
ak má oprávnený spotrebiteľ elektriny viacerých dodávateľov elektriny, vydá colný úrad povolenie
na oslobodenú elektrinu pre každého dodávateľa elektriny osobitne.“ S použitím systematického
a racionálneho výkladu ustanovení § 8 ods. 8 a ods. 10 zákona č. 609/2007 Z. z. v spojení s § 8 ods.
5 písm. c) zákona č. 609/2007 Z. z., možno dospieť k jednoznačnému záveru, že podmienkou platnosti

každéhovydanéhopovolenianapriamyodberelektrinyoslobodenejoddanesúobligatórneidentifikačné
údaje dodávateľa elektriny. V dôsledku uvedeného bol správny záver žalovaného spočívajúci v tom, že,
ak elektrinu dodal iný dodávateľ než ten, ktorý je uvedený v predloženom povolení na odber elektriny
oslobodenej od dane, takéto priame dodanie nespĺňa podmienky na oslobodenie od spotrebnej dane.
Tento interpretačný prístup potvrdzuje aj druhá vesta ust. § 8 ods. 10 zákona č. 609/2007 Z.z., podľa

ktorej dodávateľ elektriny nesmie dodať elektrinu oslobodenú od dane osobe bez predloženia povolenia
na oslobodenú elektrinu, pričom, zároveň platí, že musí ísť o povolenie obsahujúce tohto dodávateľa
elektriny.41. Postup pri priamom dodaní elektriny oslobodenej od spotrebnej dane je prísne regulovaný, čo
je pochopiteľné a typické pre oblasť daní, v rámci ktorej je jedným z rozhodujúcich chránených
záujmov fiskálny záujem štátu. Vzhľadom na to, že povolenia na dodanie elektriny oslobodenej od

spotrebnej dane zneli na iného dodávateľa než žalobca, nemalo žiadny význam zisťovať, či, kedy
akomubolipovoleniapredtýmpredložené.Žalobcamalodberateľompriamododaťelektrinuoslobodenú
od dane len v takom prípade, ak by mu bolo pri prvom odbere predložené povolenie znejúce na
jeho osobu, ako dodávateľa elektriny oslobodenej od dane. Na tomto závere nič nemení ani fakt, že
oprávnení spotrebitelia elektriny aktívnym vyhľadaním nezmenili dodávateľa elektriny a neukončili vzťah

s doterajším dodávateľom a neuzavreli zmluvu s iným dodávateľom. Žalobca uvedeným spôsobom
nepostupoval, dôsledkom čoho bolo vyrubenie rozdielu spotrebnej dane za príslušné zdaňovacie
obdobia.

42. Právna otázka týkajúca sa možnosti prevoditeľnosti oprávnení verejnoprávnej povahy pri predaji
podniku, v posudzovanom prípade prevoditeľnosti povolenia na odber elektriny oslobodenej od

spotrebnej dane na právneho nástupcu (žalobcu), ktoré vydáva správca dane (colný úrad) je otázkou
noriem obchodného práva, ktoré ustanovujú, ktoré zložky podniku je možné subsumovať pod ust.
§ 5 Obchodného zákonníka. Správny súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2 M Cdo 11/04 z 30. júna 2005 (Zbierka stanovísk najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky R 38/2007), podľa ktorého: „...zmluva o predaji podniku

zakladá záväzkový vzťah súkromno-právnej povahy, ktorého subjekty (predávajúci a kupujúci) majú
rovnoprávne postavenie. Na jej základe prechádzajú záväzky vzniknuté len zo záväzkových vzťahov
bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú obchodnú povahu, neprechádzajú však záväzky verejnoprávnej
povahy, ako je platenie daní, či poistného.“ Na kupujúceho tak prechádzajú len práva majetkové, a nie
oprávnenia verejnoprávnej povahy napr. živnostenské oprávnenie, či iné oprávnenie alebo povolenie

udelené predávajúcemu na podnikateľskú činnosť, rovnako na kupujúceho neprechádzajú daňové
povinnosti, záväzky voči štátnemu rozpočtu, povinnosť platiť clo, pokuty uložené orgánmi verejnej
správy a iné záväzky verejnoprávnej povahy. Tento záver plynúci z publikovaného judikátu je možné
zovšeobecňujúco použiť aj na daný prípad, nakoľko sám žalobca v rámci žalobnej argumentácie
poukázal na použitie § 477 Obchodného zákonníka. Teda žalobca automaticky nevstúpil do práv

a povinností, ktoré jeho právnemu predchodcovi plynuli z povolenia na odber elektriny oslobodenej od
spotrebnej dane.

43. Žalobca nespochybnil skutočnosť, že od 1. januára 2019 nepredložili oprávnení spotrebitelia nové
povolenia na oslobodenú elektrinu, ktoré by boli vydané na žalobcu, ako nový podnikateľský subjekt, ale

argumentoval tým, že nemal dôvod pochybovať o tom, že povolenia vydané na právneho predchodcu
žalobcu ostali v platnosti aj po 1. januári 2019, kedy došlo k zmene dodávateľa elektriny na základe
vkladu časti podniku v rámci holdingu z materskej spoločnosti na dcérsku spoločnosť. Podľa názoru
správneho súdu uvedené tvrdenie žalobcu neobstojí a domnienka, že povolenia vydané pre právneho
predchodcu žalobcu ostali v platnosti aj po 1. januári 2019 je bez právnej relevancie, nakoľko takému

tvrdeniu chýba opora v platnej právnej úprave. Povolenie na odber oslobodenej elektriny vydáva colný
úrad, pričom pre jeho platnosť musí každé povolenie na oslobodenú elektrinu obligatórne obsahovať
identifikačné údaje dodávateľa elektriny. Ak nastane zmena subjektu dodávateľa, ktorej výsledkom je
odlišný dodávateľ elektriny, ktorý má vlastnú právnu subjektivitu, je pre možnosť priameho dodania
elektriny oslobodenej od dane nevyhnutné, aby oprávnený spotrebiteľ predložil najneskôr pri prvom

takomto odbere svojmu dodávateľovi povolenie na oslobodenú elektrinu vydané na tohto dodávateľa.
Je súčasťou bežnej podnikateľskej obozretnosti, aby si daňový subjekt, ktorý si mieni uplatniť nárok na
oslobodenie od spotrebnej dane zabezpečil relevantné doklady, na ktorých podklade si nárok uplatní.

44. Žalovaný správne poukázal na to, že v danom prípade voči žalobcovi v daňovom konaní bolo

postupované v súlade s právnymi predpismi a v súlade s ochranou oprávnených záujmov štátu, keďže
žalobca bez oprávnenia plynúceho z povolenia dodal predmetným odberateľom elektrinu oslobodenú
od spotrebnej dane. Žalovaný a správca dane tak postupovali v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky v znení neskorších predpisov. Námietky žalobcu, že ani oprávnení spotrebitelia, ani on ako
dodávateľ elektriny, neporušili žiadnu svoju povinnosť vyplývajúcu im zo zákona a teda nemôžu byť

dodatočne sankcionovaní vyrubením rozdielu spotrebnej dane, žalovaný správne považoval za právne
nesprávne a irelevantné, nakoľko vyrubenie rozdielu spotrebnej dane nie je sankciou a nešlo o sankčné
konanie voči žalobcovi. Naopak, išlo o splnenie si daňovej povinnosti, ktorá žalobcovi vznikla zo zákona,
zosúladím určenej spotrebnej dane s požiadavkami zákona.45. Správny súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí z dôvodov uplatnených žalobcom v podanej
správnej žalobe, dospel záveru, že žaloba nebola dôvodná. K záveru ku ktorému správca dane

zo zistených skutkových okolností prišiel a ktorý žalovaný ustálil, boli v súlade s hmotnoprávnymi
ustanoveniami zákona č. 609/2007 Z. z. Daňové orgány vykonali riadne dokazovanie a žalovaný
prihliadol na všetky relevantné skutočnosti, ktoré vyšli v daňovom konaní najavo. Žalobca nepreukázal
splnenie podmienok pre oslobodenie od spotrebnej dane z elektriny a po preskúmaní veci správny súd
dospel k záveru, že ani v procesnom postupe správcu dane a žalovaného neboli zistené porušenia

Daňového poriadku. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že námietky uvedené v žalobe
neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného ani prvostupňového rozhodnutia správcu
dane a preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu podľa § 190 SSP zamietol

46. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že podľa § 167 ods. 1 SSP
nepriznal žalobcovi právo na náhradu trov konania z dôvodu jeho neúspechu v konaní. Žalovanému

orgánu verejnej správy správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko to nemožno
spravodlivo požadovať (§ 168 SSP).

Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu
v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie

právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)

opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa
podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden

rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/
(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).