Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 29, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Co/84/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3122203757
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3122203757.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny

Legerskej a členiek senátu Mgr. Šlesarovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcu: A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX bydliskom D. XX/XX, XXX XX E. E., právne zastúpený: JUDr. Pavel Babiak, advokát so
sídlom G. Švéniho 6, 971 01 Prievidza, IČO 42 147 298 proti žalovanému: B. F., nar. XX.XX.XXXX,
miestom podnikania Štvrť SNP 139/43, 914 51 Trenčianske Teplice, IČO: 45 843 945,
právne zastúpený: Mgr. Pavol Dudík, advokát so sídlom Jilemnického 2, 911 01 Trenčín,
IČO 52 864 294, o zaplatenie 7.131,75 Eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín č. k. 22Cb/40/2022-131, zo dňa 25. októbra 2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. žalovanému
proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov
konania rozhodne súd samostatným uznesením.

1.2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca si proti žalovanému uplatnil nárok na
zaplatenie sumy 7.131,75 Eur predstavujúcej rozdiel medzi sumou uhradenou žalovanému ako zálohu
na vykonanie rekonštrukčných prác rodinného domu vo vlastníctve žalobcu a sumou, ktorá bola
znaleckým posudkom vypracovaným na základe objednávky žalobcu ustálená ako hodnota vykonaných
stavebných prác.

1.3. Žalobca v žalobe tvrdil, že začiatkom roku 2021 si u žalovaného ústne objednal rekonštrukciu

rodinného domu na adrese D. XX/XX, XXX XX E. E. (ďalej len „predmetný rodinný dom“), pričom
so žalovaným komunikovala ohľadom rekonštrukcie predmetného rodinného domu okrem neho i
jeho partnerka p. A. C. s tým, že komunikácia prebiehala telefonicky, prostredníctvom SMS a e-
mailov. Žalovaný začal vykonávať stavebné práce na rekonštrukcii predmetného rodinného domu dňa
26.03.2021. Žalobca uviedol, že dňa 16.04.2021 vyplatil žalovanému sumu 6.000 Eur ako zálohu,
následne mu vyplatil ako zálohu na jednotlivé rekonštrukčné práce na predmetnom rodinnom dome dňa
30.04.2021 sumu 1.000 Eur; dňa 20.05.2021 sumu 3.000 Eur, dňa 03.06.2021 sumu 4.000 Eur a dňa

25.06.2021 sumu 3.000 Eur, spolu mu tak vyplatil ako zálohu sumu
17.000 Eur. Žalobca tvrdil, že napriek výzvam neboli zo strany žalovaného žalobcovi vystavené žiadne
faktúry za vykonané stavebné práce na rekonštrukcii predmetného rodinného domu. V novembri 2021
žalovaný prestal s ním a jeho partnerkou p. A. C. komunikovať. Za účelom ocenenia stavebných práczrealizovaných žalovaným na predmetnom rodinnom dome za obdobie 03/2021 až 11/2021 vyhotovil na
základe objednávky žalobcu znalec Ing. Peter Lehotský, znalec z odboru stavebníctvo, odhad hodnoty
stavebnýchprácaodhadhodnotynehnuteľností,znaleckýposudokč.06/2022zodňa13.04.2022.Podľa

záveru uvedeného znaleckého posudku boli predmetné stavebné práce ocenené na sumu 9.868,25
Eur, takže rozdiel medzi touto sumou a vyplatenou zálohou predstavuje žalovanú sumu. Na dôkaz o
existencii zmluvného vzťahu medzi ním a žalovaným poukázal na skutočnosť, že žalovaný má doposiaľ
uskladnené náradie v predmetnom rodinnom dome.

1.4. Z vyjadrení žalovaného k žalobe vyplynulo, že nárok uplatnený žalobcom neuznáva, lebo medzi
ním a žalobcom nedošlo k uzavretiu zmluvného vzťahu. Žalovaný tvrdil, že žalobca si od neho nikdy
neobjednal vykonanie prác a ani mu nikdy nedal v hotovosti žiadne peniaze a o skutočnosti, že
predmetný rodinný dom patrí do výlučného vlastníctva žalobcu, nemal vedomosť. Poukázal na to, že ak
by sa aj pripustilo, že v tejto veci (vo vzťahu
k rekonštrukcii predmetného rodinného domu) mohol vzniknúť nejaký právny vzťah, tak má za to, že

tento právny vzťah by vznikol výlučne medzi ním a p. A. C.. Zdôraznil, že všetka komunikácia prebiehala
medzi ním a p. A. C., a to vrátane komunikácie o poskytnutí záloh v hotovosti. Uviedol, tiež, že p. C. sa
mu nikdy nepreukázala, že by konala v mene a na účet žalobcu, nikdy to nevyplývalo ani z ich vzájomnej
komunikácie. Poukázal na to, že na prvotnej obhliadke predmetného rodinného domu bol s ním otec
p. C., následne p. C. napísal do e-mailu cenovú ponuku, ktorú opätovne akceptovala p. C.. Uviedol,

že žalobcu v predmetnom rodinnom dome videl iba veľmi sporadicky, pričom všetka komunikácia a
kontrola vykonaných prác prebiehala vždy výlučne s p. C.. Žalovaný tiež argumentoval tým, že žalobcom
predloženým znaleckým posudkom nie je možné preukázať pravdivosť skutkových tvrdení žalobcu, lebo
z následného vyjadrenia znalca k predloženému znaleckému posudku je zrejmé, že jeho závery je
potrebné korigovať, pretože pri rozsahu ohodnocovaných prác a materiálov vychádzal výlučne z tvrdení

žalobcu a svedkyne p. C., a nie zo skutočného stavu veci. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal
relevantnými dôkazmi, že ním požadovaná suma za údajne nevykonané práce je opodstatneným
nárokom z jeho strany.

1.5. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením vyjadrení strán sporu, výsluchom svedkov

a oboznámením predložených listinných dôkazov. Z výpisu katastra nehnuteľností vedeného Okresným
úradom Trenčín, odbor katastrálny, obec E. E., katastrálne územie E. E., list vlastníctva č. XXXX
zistil, že žalobca je vlastníkom stavby so súpisným číslom XX, postavenej na pozemku parcelné číslo
XXXX - rodinný dom a to v podiele 1/1. Z e-mailovej komunikácie vyplynulo, že žalovaný doručil dňa
22.03.2021 p. A. C. cenovú ponuku na elektropráce, vyspravenie stien, zamurovanie a vyrezanie dverí.

Dňa 30.03.2021 a 16.11.2021 doručil p. A. C. zoznam predbežných cien materiálov a prác. Z SMS
komunikácie medzi žalovaným
a p. A. C. vyplynulo, že žalovaný oznamoval p. A. C. sumy, ktoré žiadal zaplatiť. Zo záveru znaleckého
posudku č. 06/2022 vypracovaného dňa 13.04.2022 znalcom Ing. Petrom Lehockým, so sídlom
Moyzesova 1720/4D, Bojnice, znalcom pre odbor stavebníctvo, odhad hodnoty stavebných prác a

odhad hodnoty nehnuteľnosti vyplynulo, že hodnota stavebných prác zrealizovaných žalovaným pri
rekonštrukcii predmetného rodinného domu je 9.865,25 Eur bez DPH. Z vyjadrenia znalca Ing. Petra
Lehockého, so sídlom Moyzesova 1720/4D, Bojnice, znalca pre odbor stavebníctvo, odhad hodnoty
stavebných prác a odhad hodnoty nehnuteľnosti, vo vzťahu k otázkam žalovaného vyplynulo, že celková
cena stavebných prác vrátane DPH predstavuje 11.841,90 Eur. Pri spracovaní znaleckého posudku

vychádzal z informácií od žalobcu a p. A. C.. Znalec uviedol, že žalovaným uvádzané práce môže
naceniťzaúčastiobochstránformounovéhoznaleckéhoposudku. Žalovanýpredložilpokladničnébloky
za nákup stavebného materiálu v období 03/2021 až 11/2021 tiež fotografie, na ktorých sú zachytené
rekonštrukčné práce na rodinnom dome. Svedkyňa p. A. C. vo svojej výpovedi uviedla, že so žalobcom,
s ktorým žije dlhšiu dobu, sa rozhodli, že budú renovovať dom. Na stavebné práce im odporučil jej otec

žalovaného, ktorého poznal. Skontaktovala sa so žalovaným, ktorý si hneď na začiatku vypýtal zálohu
7. 000,- Eur. Tvrdil, že z tejto zálohy mala suma 4.000,- Eur byť pre strechára p. G.. Ako sa však neskôr
od p. G. dozvedela, jemu bola určená len suma 3.000 Eur, na ktorú sumu tiež p. G. vystavil faktúru. Už
na začiatku tam preto vznikli problémy. Potom prišli brigádnici, začali robiť sadrokartónové stropy, práce
spravili nekvalitne, ďalšia spoločnosť musela po nich tieto práce opravovať. Na stavbe sa viac nerobilo,

ako robilo. Žalovaný stále pýtal peniaze na kúpu materiálu s odôvodnením, že ceny sa búdu zvyšovať.
Voči tomu nemali námietky, s tým rátali. Keď napríklad išli zabezpečiť kúpeľňu, táto bola objednávaná v
D. H. D. a zaplatili za ňu sumu 1.500,- Eur, ktorú dali žalovanému. Kúpeľňa však stále nebola privezená,
žalovaný to odôvodňoval tým, že nebol priestor, aby ju mohol inštalovať. Ako sa následne dozvedeliz predajne z D. H. D., nebola im suma 1.500,- Eur ani zaplatená. Nemala vedomosť, na čo žalovaný
použil tieto peniaze. Tiež zistili, že brigádnici väčšinu času na stavbe len sedeli. Na predmetnej stavbe
sú kamery, tak to mohli sledovať. Žalobca sa preto rozhodol so žalovaným skončiť. Svedkyňa ďalej

uviedla, že žalobca mal peniaze po otcovi, dala mu ich jeho matka, bolo to cca 35.000,- Eur. Peniaze
vyplácali žalovanému v hotovosti spolu so žalobcom, vždy v deň, keď prišla SMS. Uviedla, že peniaze
odovzdávalzosvojichrúkžalovanémužalobca.Svedokp.I.C.,otecživotnejpartnerkyžalobcu,vosvojej
výpovedi uviedol, že žalovaného poznal, mal k nemu priateľský vzťah, preto ho odporučil žalobcovi na
rekonštrukčné práce. Skontaktoval teda žalobcu so žalovaným a tí sa zrejme dohodli na stavebných

a údržbárskych prácach. Tieto práce sa vykonávali približne rok. Žalobca sa následne na žalovaného
sťažoval, že pracovné nasadenie nie je také, aké by malo byť. O tom, kto platil žalovanému, nemal
vedomosť, o tom sa nerozprávali. Uviedol, že na prvotnej obhliadke predmetného rodinného domu bol
prítomný spolu so svojou dcérou, p. A. C.; nepamätal si, či tam bol aj žalobca.

1.6. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 43a ods. 1,

ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 43c ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 44 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho
zákonníka, a tiež ustanovenia § 150 ods. 1 a § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“)

1.7. Uviedol, že medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný vykonával rekonštrukčné práce na rodinnom

dome v E. E., ktorý bol a je vo výlučnom vlastníctve žalobcu a sporné nebolo ani to, že v súvislosti
s vykonanými rekonštrukčnými prácami bola žalobcovi postupne zaplatená suma celkovo vo výške
17.000,- Eur. Spornou však bola otázka vzniku zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným a s tým
ďalšie súvisiace otázky, a to, kto objednal u žalovaného rekonštrukčné práce na predmetnom rodinnom
dome, ktorý je vo vlastníctve žalobcu a kto vyplatil žalovanému celkovo sumu 17.000 Eur ako zálohu na

vykonanie rekonštrukčných prác na predmetnom rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve žalobcu.

1.8. Súd prvej inštancie zdôraznil, že predpokladom uzavretia zmluvy je návrh na uzavretie zmluvy
toho, kto mieni uzavrieť zmluvu, adresovaný tomu, s kým má byť zmluva uzavretá a prijatím návrhu
na uzavretie zmluvy. Konkrétny typ zmluvy musí obsahovať podstatné náležitosti stanovené zákonom.

Poukázal na to, že v danom prípade žalobca vo svojej právnej argumentácii bližšie zmluvný vzťah medzi
ním a žalovaným nešpecifikoval, avšak z vyjadrení uvádzaných v žalobe a následných podaniach a
ústnych prednesoch je zrejmé, že žalobcom tvrdený zmluvný vzťah mal predstavovať zmluvu o dielo.
Uviedol, že zmluvný vzťah medzi sporovými stranami, ktorého existenciu žalobca tvrdil, síce nemusí mať
písomnú formu, avšak ústna forma uzavretia zmluvného záväzku je nepomerne ťažšie preukázateľná

než forma písomná, takže žalobca, ak zvolil možnosť ústne dojednaného zmluvného záväzku, má
sťažené postavenie vo vzťahu k uplatneniu prostriedkov procesného útoku a prípadnej následnej
procesnej obrany. Dôkazné bremeno na preukázanie skutkových tvrdení o existencii zmluvného vzťahu
medzi sporovými stranami tak bolo na žalobcovi, ktorý existenciu zmluvného vzťahu so žalovaným
preukazoval výpoveďami svedkov – svojej partnerky A. C. a jej otca I. C.. Súd prvej inštancie

skonštatoval, že ani výpoveďami týchto neboli preukázané žalobcom tvrdené skutočnosti o uzavretí
zmluvy so žalovaným a neboli vyvrátené skutkové tvrdenia žalovaného, ktorý uzavretie zmluvy so
žalobcom výslovne poprel. Svedecké výpovede potvrdili ním uvádzané skutkové tvrdenia, že na prvotnú
obhliadku predmetného rodinného domu, ktorý bol rekonštruovaný, sa dostavil otec partnerky žalobcu s
p.A.C.asožalovanýmkomunikovalavýhradnepartnerkažalobcu,čovyplývaizožalobcompredloženej

e-mailovej a SMS komunikácie. Pokiaľ ide o peniaze, ktoré boli žalovanému za účelom vykonania
rekonštrukčných prác na predmetnom rodinnom dome odovzdané, tieto boli v žalobe označené ako
záloha, boli platené postupne a podľa vyjadrenia žalobcu a svedkyne p. C., napriek nie nízkym sumám,
boli tieto peniaze platené v hotovosti. Skutočnosť, že peniaze v sumách 6.000,- Eur,
1.000,- Eur, 3.000,- Eur, 4.000,- Eur a 3.000,- Eur boli podľa žalobcu zaplatené v hotovosti, nebola

žalovaným popretá, sporné však bolo, kto tieto peniaze žalovanému odovzdal. Kým žalovaný tvrdil, že
to bola len svedkyňa A. C., samotná svedkyňa tvrdila, že peniaze odovzdal žalobca v jej prítomnosti a
svedok I. C. sa k tejto otázke nevedel vôbec vyjadriť. Súd prvej inštancie za uvedenej situácie uzavrel, že
v dôsledku absencie listinných dôkazov (napr. potvrdenia o platbe; výpisy z účtu, z ktorého bola peňažná
hotovosť vybratá), nebolo možné ustáliť, kto peňažnú hotovosť žalovanému odovzdal.

1.9. Pokiaľ žalobca argumentoval tým, že existencii zmluvného vzťahu medzi sporovými stranami
nasvedčuje už samotná skutočnosť, že žalovaný rekonštrukčné práce vykonával na rodinnom dome,ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve a že po skončení prác tam ostalo jeho pracovné náradie, súd prvej
inštancie zdôraznil, že ani táto skutočnosť nie je dôkazom
o existencii zmluvného vzťahu, lebo hoci faktická realizácia týchto prác nebola sporná, nebolo

preukázané, kto tieto práce u žalovaného objednal. Nebolo teda preukázané, že by to boli práve žalobca
a žalovaný, ktorí sa medzi sebou na realizácii týchto prác dohodli.

1.10. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že bez preukázania žalobcom tvrdených skutočností,
že to boli žalobca a žalovaný, ktorí sa dohodli na podstatných náležitostiach zmluvy, nebolo možné

konštatovať existenciu zmluvného vzťahu medzi nimi a žalobca nepreukázal aktívnu vecnú legitimáciu
na uplatnenie nároku z ním tvrdeného zmluvného vzťahu, a teda ani dôvodnosť žalobou uplatneného
nároku.

1.11. Ďalej súd prvej inštancie posudzoval nárok žalobcu uplatnený žalobou aj z hľadiska
možného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko skutočnosť, že žalovaný vykonával

rekonštrukčné práce na predmetnom rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve žalobcu, bola nesporná.
1.12. Opätovne pritom akcentoval na povinnosť sporových strán predovšetkým uvádzať relevantné
skutkové tvrdenia a tieto riadne preukázať. Konštatoval, že zo strany žalobcu neboli okrem znaleckého
posudku č. 06/2022 vyhotoveného Ing. Petrom Lehockým predložené alebo navrhnuté dôkazy,
ktorými by vyvrátil, či spochybnil skutkové tvrdenia žalovaného o ním tvrdenom rozsahu vo vyjadrení

konkretizovaných vykonaných rekonštrukčných prác a s tým súvisiaceho nakúpeného tovaru.

1.13. Uviedol, že pokiaľ žalobca na preukázanie ním uplatneného nároku predložil znalecký posudok,
závery tohto posudku žalovaný spochybnil a tieto následne korigoval i samotný znalec, ktorý pripustil,
že vychádzal vo svojich záveroch primárne z podkladov poskytnutých žalobcom a jeho partnerkou a

pripustil možnosť nového znaleckého posudku na zodpovedanie ďalších súvisiacich otázok týkajúcich
sa sporu.

1.14. Nakoľko žalobca následne v tomto smere nenavrhol vykonať žiadne ďalšie dokazovanie, súd prvej
inštancie uzavrel, že v predmetnom spore neuniesol dôkazné bremeno o dôvodnosti svojho nároku.

Žalobu preto zamietol a žalovanému, ktorý mal v spore plný úspech, priznal voči žalobcovi podľa § 255
ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP
samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti rozsudku.

2.1. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Nestotožnil sa so záverom súdu
prvej inštancie, podľa ktorého medzi ním a žalobcom nevznikol zmluvný vzťah.

2.2. Uviedol, že právny vzťah medzi ním a žalovaným vznikol, a to na základe toho, že otec jeho priateľky
A. C., I. C., oslovil žalovaného na výkon prác na jeho nehnuteľnosti, ktorej výlučným vlastníkom je od

roku 2019. List vlastníctva č. XXXX,
k. ú. E. E., bol súdu predložený. Po prvom stretnutí, kde bol on, pán C., pani C. a žalovaný, sa dohodli,
že rekonštrukciu jeho nehnuteľnosti bude vykonávať žalovaný s tým, že financovať túto prestavbu bude
výlučne on, nakoľko je výlučným vlastníkom vyššie uvedenej nehnuteľnosti a na rekonštrukciu svojej
nehnuteľnosti mal dostatok finančných prostriedkov.

2.3. Žalobca ďalej uviedol, že skutočne sa rokovaní so žalovaným vždy zúčastňovala jeho priateľka
A. C., pretože on neovláda perfektne slovenský jazyk a bola prítomná aj pri odovzdávaní peňazí, ktoré
peniaze on osobne odovzdával žalovanému. Aj A. C. na súde potvrdila, že nemala dostatok finančných
prostriedkov, aby mohla „rekonštruovať,, jeho nehnuteľnosť a žalovaný na pojednávaniach nič konkrétne

neuviedol. Žalobca tiež poukázal na „iné“ podnikateľské aktivity žalovaného, na ktoré však nemá dosah,
aby ich mohol relevantným spôsobom preukázať, jedná sa o napr. Daňový úrad, Živnostenský úrad. Na
dôkaz, že financoval rekonštrukciu svojej nehnuteľnosti, pripojil k odvolaniu faktúru
č. 20210298 zo dňa 12.11.2021 vystavenú firmou A. F. D., A.. D. H. D..

2.4. Vyjadril presvedčenie, že dostatočným spôsobom preukázal vznik právneho vzťahu medzi ním a
žalovaným s tým, že svoj nárok na úhradu 7.131,75 Eur opiera o znalecký posudok znalca Ing. Petra
Lehockého. Tento znalec vyhotovil aj dodatok znaleckého posudku a mal byť aj vypočutý pred okresným
súdom, avšak súd ho nepredvolal.2.5. Vzhľadom na vykonané dokazovanie žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil
a rozhodol tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť mu sumu 7.131,75 Eur a nahradiť mu všetky

trovy konania vo výške 100 %.

3.1. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal prioritne na to, že odvolanie
žalovaného neobsahuje obligatórne zákonné náležitosti v zmysle § 363 CSP, a to ani napriek
rozsiahlemu poučeniu súdu a napriek tomu, že žalobca je právne zastúpený advokátom a absentujú

v ňom odvolacie dôvody uvedené v § 365 CSP, čo je dôvodom na odmietnutie odvolania.

3.2. K odvolacej námietke žalobcu ohľadne nesprávneho posúdenia veci súdom prvej inštancie - vo
vzťahu k vzniku údajného právneho vzťahu medzi nimi žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie v tomto
smere vykonal na návrh žalobcu dokazovanie výsluchom svedkov, pričom ani z týchto výsluchov (hoci
išlo o osoby blízke žalobcovi) nebolo možné jednoznačne ustáliť vznik akéhokoľvek právneho vzťahu

medzi ním a žalobcom. Zdôraznil, že žalobca vo svojom odvolaní neuviedol žiadne nové skutkové alebo
právne tvrdenia, než tie, ktoré už uvádzal v konaní pred súdom prvej inštancie.

3.3. Podľa názoru žalovaného nie je možné prihliadnuť ani na žalobcom predložený dôkaz v odvolacom
konaní (aj keď tento dôkaz nič nemení na právnom posúdení veci prvoinštančným súdom), a to

z dôvodov uvedených v ustanoveniach § 384 ods. 3 a § 366 CSP. Námietky žalobcu preto nemajú
po právnej a skutkovej stránke spôsobilosť spochybniť zákonnosť a správnosť rozhodnutia súdu prvej
inštancie, lebo to má všetky zákonom predpísané náležitosti podľa § 220 CSP, je rozsiahlo a hlavne
logicky odôvodnené.

3.4. Ak by aj žalobca preukázal vznik právneho vzťahu medzi nimi, vzhľadom na dôvody uvedené
v odôvodnení napadnutého rozsudku (body 52 až 56 odôvodnenia) je zrejmé, že súd prvej inštancie
by žalobu zamietol aj tak, pretože žalobca neprodukoval žiadne relevantné návrhy na doplnenie
dokazovania na preukázanie skutkových tvrdení o údajnej dlžobe žalovaného. Jediný dôkaz, znalecký
posudok a jeho závery, ktorý žalovaný predložil, po jeho doplnení spochybnil aj samotný znalec).

Napriek tomu žalobca nenavrhol žiadny ďalší dôkaz na doplnenie dokazovania a súd prvej inštancie
skonštatoval, že neuniesol dôkazné bremeno, čo bolo dôvodom zamietnutia žaloby.

3.5. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalobcu odmietol z dôvodu, že nemá náležitosti
podľa § 363 Civilného sporového poriadku, alebo aby napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

4. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 20.02.2024 zotrval v plnej miere na podanom odvolaní,
vktorompoukázalnavýsledkydokazovaniapredOkresnýmsúdomTrenčín,kdesvedkoviajednoznačne
preukázali,akoprebiehalarekonštrukciajehodomu,ktoaakýmspôsobomfinancovaltútorekonštrukciu,
ktorú „mal“ vykonať žalovaný, avšak túto rekonštrukciu nevykonal, o čom svedčí aj znalecký posudok

Ing. Lehockého.

5. Ďalšie písomné podania vo veci podané neboli.

6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380 zákona

č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov.

7. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalobcu
nariaďovať pojednávanie, pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a ani to

nevyžadoval dôležitý záujem.

8. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.10. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 1 CSP).

11. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

12. Bez ohľadu na námietku žalovaného, že žalobca nevymedzil konkrétne odvolacie dôvody citáciou

ustanovenia § 365 ods. 1 CSP, z obsahu odvolania je zrejmé, že žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa
§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, teda, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

13. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva v nesprávnom

postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania, dôsledkom čoho je, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným
zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Za skutkové zistenia, ktoré

nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, je potrebné považovať taký výsledok hodnotenia dôkazov
súdom, ktorý nezodpovedá postupu podľa ustanovenia § 191 CSP. Podľa citovaného zákonného
ustanovenia hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho,
čo uviedli strany sporu. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie

v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu
nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje citovanému zákonnému
ustanoveniu.

14. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje
konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

15. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré
majú oporu vo vykonaných dôkazoch a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne
vyložil. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané

a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal, ako ich vyhodnotil a ako vec právne
posúdil. Prijaté závery vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa riadil. Z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných
ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty
a zmyslu. Odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu

zodpovedá kritériám riadneho odôvodnenia rozsudku podľa § 220 ods. 2 až 4 CSP.

16. Odvolacie tvrdenia a námietky žalobcu boli v zásade totožné s tvrdeniami, ktoré uplatnil v konaní
pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd prvej inštancie zaoberal, správne sa s nimi vysporiadal,
pričom tieto neboli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli

tvrdené a preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci.
Preto si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, v plnom rozsahu sa
stotožňuje s jeho skutkovými i právnymi závermi, v podrobnostiach na tieto v zmysle § 387 ods. 2 CSP
poukazuje a len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku uvádza nasledovné.

17. Pokiaľ žalobca proti žalovanému uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 7.131,75 Eur
s príslušenstvom, ktorá mala predstavovať rozdiel medzi sumou uhradenou žalovanému ako zálohu na
vykonanie rekonštrukčných prác rodinného domu vo vlastníctve žalobcu a sumou, ktorá bola znaleckým
posudkom znalca Ing. Petra Lehockého, vypracovaným na základe objednávky žalobcu, ustálená akohodnota vykonaných stavebných prác, súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dôvodne uzavrel,
že žalobe nie je možné vyhovieť.

18. Skutočnosť, že bez akýchkoľvek pochybností nebola preukázaná existencia záväzkového vzťahu
strán sporu, vyplynula najmä z predloženej mailovej a SMS komunikácie, z ktorej bolo zrejmé, že so
žalovaným komunikovala výhradne
A. C., partnerka žalobcu a nepriamo tiež zo svedeckých výpovedí A. C. a I. C.. Svedok I. C.
uviedol, že odporučil žalovaného na vykonávanie rekonštrukčných prác, bol aj pri prvotnej ohliadke

rekonštruovanej nehnuteľnosti spolu so svojou dcérou A. C., pričom si nepamätal, či tam bol prítomný
aj žalobca
a svedkyňa A. C., priateľka žalobcu potvrdila, že sa skontaktovala so žalovaným na základe odporučenia
odsvojhootcaI.C.aväčšinousnímkomunikovalaona,keďžeonaboladomaajejpartner(tedažalobca)
chodil do práce. Ani z okolností, za ktorých došlo k úhradám zálohových platieb, nebolo možné ustáliť,
že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy o dielo spôsobom stanoveným zákonom,

pretože peniaze boli odovzdávané žalovanému v hotovosti a rozpor v tvrdeniach strán sporu spočívajúci
v tom, či peniaze žalovanému odovzdávala svedkyňa alebo žalobca, sa nepodarilo odstrániť.
Súd prvej inštancie následne správne, bez ohľadu na absenciu záväzkového vzťahu medzi žalobcom
a žalovaným, posudzoval nárok žalobcu aj z hľadiska možného nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia, keďže samotné vykonávanie rekonštrukčných prác žalovaným na predmetnej nehnuteľnosti

vo vlastníctve žalobcu nebolo sporné. V rámci hodnotenia dôkazov preukazujúcich nárok na zaplatenie
žalovanej sumy ako rozdielu medzi poskytnutou zálohou a hodnotou vykonaných rekonštrukčných prác
vyhodnotil žalobcom predložený znalecký posudok č. 06/2022 zo dňa 13.04.2022 vyhotovený znalcom
Ing. Petrom Lehockým v kontexte vyjadrenia samotného znalca ako nepoužiteľný na účely určenia
hodnoty prác v predmetnom spore s odôvodnením, že samotný znalec korigoval závery svojho posudku,

pretože vychádzal len z vyjadrení žalobcu a A. C., avšak bol ochotný vyhotoviť nový znalecký posudok
zohľadňujúci pripomienky nielen žalobcu, ale aj žalovaného. Žalobca ale ďalšie znalecké dokazovanie
nenavrhol, v dôsledku čoho súd prvej inštancie dospel k záveru o neunesení dôkazného bremena z jeho
strany ohľadne prípadného vzniku bezdôvodného obohatenia.

19. Z ustanovenia § 149 CSP vyplýva, že prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej
obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany,
návrh na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne
námietky.

20. V zmysle § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené
v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných
podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi
preukázané, že došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) ich
odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

21. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ustanovenie § 366 CSP upravuje podmienky, za splnenia ktorých
možnouplatniťprostriedkyprocesnéhoútokuajvodvolacomkonaní.Odvolacísúdpozistení,žežalobca
predložil faktúru č. 20210298 zo dňa 12.11.2021 až v odvolacom konaní, pričom nebol naplnený
žiaden z dôvodov prípustnosti prostriedkov procesného útoku alebo procesnej obrany vymedzených

v ustanovení § 366 CSP, na tento listinný dôkaz neprihliadol a jeho obsahom sa nezaoberal.

22. Odvolací súd konštatuje, že záver súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena zo strany
žalobcu má podklad vo vykonanom dokazovaní. Je zrejmé, že žalobca nepredložil a ani neoznačil také
dôkazy,ktorýmibypreukázalopodstatnenosťžalobouuplatnenéhonároku.Ktomuodvolacísúddodáva,

že len samotné tvrdenie žalobcu, podľa ktorého hodnota vykonaných prác na nehnuteľnosti v jeho
vlastníctve nezodpovedala výške poskytnutej zálohy, nebolo postačujúce pre záver o uložení povinnosti
žalovanému zaplatiť mu sumu 7.131,75 eur.

23. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie podľa

§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.24. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
CSP tak, že žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania rozsahu
100 % vzhľadom na jeho plný úspech v odvolacom konaní.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393
ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).