Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 19, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11Co/18/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3823201192
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Anovčin

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3823201192.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Marka Anovčina a členiek senátu

JUDr. Aleny Radičovej a JUDr. Evy Vékonyovej v spore žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., C.
XXXX/XX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou - ABOGADAS, s.r.o., so sídlom Bratislava - mestská
časťStaréMesto,Ulica29.augusta4900/5,IČO:53344219,protižalovaným1/D.E.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom F., A. G. XXXX/XX, 2/ H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., E. XX/XX, o určenie, že nehnuteľnosť
patrí do dedičstva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k. 5C/12/2023 – 100
zo dňa 11. decembra 2023 takto

r o z h o d o l :

I. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalované 1/ a 2/ m a j ú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal
určenia, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. C. ako byt č. XX, vo vchode J. 25, K.
3. C., bytového domu súp. č. XXXXX, postavený na pozemku parc. č. XXXX, spoluvlastnícky podiel
na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve bytového domu č. XXXXX o veľkosti 55/2203-
ín a spoluvlastnícky podiel 55/2203-ín k pozemku CKN parc. č. XXXX o výmere 657 m2 - zastavaná
plocha a nádvorie, patria do dedičstva po A. L., L. D., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C., E.

XX/XX, ktorá zomrela XX.XX.XXXX (ďalej aj len „poručiteľka“). Žalobu odôvodnil tým, že poručiteľka
bola výlučnou vlastníčkou uvedených nehnuteľností a nadobudla ich v dedičskom konaní po nebohom
H. L. v podiele 1/2-ica titulom vyporiadania BSM a v podiele 1/2-ica titulom dedenia bez povinnosti
výplaty ustupujúcim dedičom. Poručiteľka bola matkou žalobcu a žalovanej 2/. Žalobca a žalovaná
2/ boli účastníkmi dedičského konania po ich otcovi, v rámci ktorého uzavreli dohodu, že dedičský
podiel na nehnuteľnosti nadobudne v celosti poručiteľka a zároveň sa ústne dohodli, že predmetnú
nehnuteľnosť po smrti poručiteľky zdedia on - žalobca a žalovaná 2/ ako jej zákonní dedičia. Po

smrti poručiteľky v rámci dedičského konania však žalobca zistil, že predmetný byt nie je predmetom
dedičstva, nakoľko tento poručiteľka za svojho života previedla kúpnou zmluvou so zriadením vecného
bremena k nehnuteľnosti na žalovanú 1/. Uvedeného určenia sa žalobca domáhal na tom tvrdenom
skutkovomzáklade,žeporučiteľkamalazáujemuzavrieťsožalovanou1/darovaciuzmluvu,ktorúajdala
vypracovať advokátke, avšak žalovaná 1/ s tým nesúhlasila a poručiteľku „dotlačila“ k uzavretiu kúpnej
zmluvy s tým, že poručiteľka žalovanej 1/ následne celú kúpnu cenu vrátila s tým, že sú to prostriedky pre
vnúčatá.Kúpnazmluvasozriadenímvecnéhobremenaknehnuteľnostibolatedasimulovanýmprávnym

úkonom s cieľom dosiahnuť zastretie iného právneho úkonu, ktorým bola darovacia zmluva. Výrokom
II. napadnutého rozsudku priznal súd žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav: C. A. L., nar. XX.XX.XXXX,
zomr. XX.XX.XXXX, bola matkou žalobcu a žalovanej 2/ a starou matkou žalovanej 1/. Dňa 30.04.2021uzatvorili poručiteľka ako predávajúca a oprávnená z vecného bremena so žalovanou 1/ ako kupujúcou
a povinnou z vecného bremena kúpnu zmluvu so zriadením vecného bremena. Predmetom tejto zmluvy
bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX pre k. ú. C. ako byt č.

XX, na X. poschodí, vo vchode J. 25, bytového domu súp. č. XXXXX, postaveného na pozemku CKN
parc. č. XXXX, na E. ulici v C., spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu vo veľkosti 55/2203-ín a spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 55/2203,-ín na pozemku CKN parc. č.
XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 657 m2, na ktorom je bytový dom postavený. Súčasne
bolo predmetom zmluvy aj zriadenie vecného bremena v prospech predávajúcej, t. j. poručiteľky, a to

práva doživotného bývania a užívania nehnuteľností v celom rozsahu, t. j. všetkých miestností bytu,
jeho príslušenstva a vnútorného vybavenia, vrátane doživotného užívania spoluvlastníckeho podielu
na pozemku, na ktorom je bytový dom postavený. Kúpna cena bola v zmluve dohodnutá vo výške 30
000,- eur a zmluvné strany sa dohodli, že táto kúpna cena bude zaplatená predávajúcej pri podpise
kúpnej zmluvy. Vecné bremeno v prospech poručiteľky bolo zriadené bezodplatne. Vklad vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam a aj vecného bremena na základe tejto zmluvy bol povolený rozhodnutím

Okresného úradu Prievidza, katastrálny odbor zo dňa 10.05.2021 pod č. V 2516/2021. Z príjmového
pokladničného dokladu vyplýva, že suma 30 000,- eur bola poručiteľke vyplatená žalovanou 1/ v
hotovosti dňa 30.04.2021. Z uznesenia Okresného súdu Prievidza č. k. 12D/75/2017, Dnot 123/2017,
zo dňa 25.10.2017, vyplýva, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. C. (t. j. byt č. XX s prísl.)
poručiteľka nadobudla do svojho výlučného vlastníctva, a to v podiele 1/2-ica titulom vyporiadania BSM

a v podiele 1/2-ica na základe dedenia po manželovi H. L., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, bez
povinnosti výplaty ustupujúcim dedičom. Dedičmi po zomr. H. L. boli aj žalobca a žalovaná 2/. Súd prvej
inštancie právne vec posúdil podľa § 137 písm. c) CSP, § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že
po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Najskôr
zisťoval, či na požadovanom určení je daný naliehavý právny záujem. V danej veci je nepochybné,

že žalobca je synom poručiteľky A. L., teda aj jej dedičom. Rovnako bolo zistené, že nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. C. sú vo výlučnom vlastníctve žalovanej 1/, ktorá ich nadobudla na
základekúpnejzmluvyzodňa30.04.2021uzavretejsporučiteľkou.Vprípadeneplatnostitohtoprávneho
úkonu by uvedené nehnuteľnosti patrili ku dňu smrti poručiteľky do jej výlučného vlastníctva a boli by
predmetom dedičského konania po poručiteľke. Bez požadovaného určenia je teda právne postavenie

žalobcu neisté. Na základe uvedených skutočností preto súd považoval naliehavý právny záujem v
konaní za preukázaný. Žalobca v konaní tvrdil, že kúpna zmluva so zriadením vecného bremena zo dňa
30.04.2021, uzavretá medzi poručiteľkou a žalovanou 1/, bola simulovaným právnym úkonom, s cieľom
dosiahnuť zastretie iného právneho úkonu - darovacej zmluvy. Pri simulácii ide o vedomú nezhodu vôle a
prejavu na strane oboch zmluvných strán, prípadne pri dvojstrannom právnom úkone sa nezhoduje vôľa

a prejav jednej strany a konajúci o tom vie. Simulácia spočíva v tom, že konajúci navonok prejavuje vôľu,
ktorú nemá a je si toho vedomý, ale vo vzťahu k druhému účastníkovi alebo tretím osobám predstiera,
že má vôľu, ktorú skutočne prejavil. Ustanovenie § 41a ods. 2 prvej vety Občianskeho zákonníka rieši
prípad spoločnej vedomej nezhody vôle a prejavu, ktorá spočíva v tom, že pri dvojstrannom právnom
úkone (zmluva) obe strany po vzájomnej dohode zhodne prejavujú niečo iné, než v skutočnosti chcú.

Simulovaný právny úkon (t. j. urobený naoko) je vadný pre nedostatok vážnosti vôle konajúcej osoby
(§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Simulovaný právny úkon je neplatný pre nedostatok potrebnej
vôle subjektu ho uzavrieť. Ustanovenie § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka umožňuje zachovať
v platnosti zastretý právny úkon, pretože k nemu smerovala skutočná vôľa účastníkov zmluvy, a to za
podmienky, že a) zastretý právny úkon zodpovedá vôli oboch účastníkov a b) zastretý právny úkon spĺňa

všetky náležitosti požadované zákonom pre platný právny úkon. Ustanovenie § 41a ods. 2 veta druhá
Občianskeho zákonníka rieši právne následky jednostrannej simulácie, ktorá spočíva v tom, že konajúci
navonok prejavuje vôľu, ktorú nemá a je si toho vedomý, ale vo vzťahu k druhému účastníkovi alebo
tretímosobámpredstiera,žemávôľu,ktorúprejavil.Účastníkprávnehovzťahu,ktorývprípadesimulácie
predpokladal, že ide o vážny prejav vôle a dôveroval urobenému prejavu a jeho právnym následkom,

môže sa dovolávať jeho danosti, ako keby bol platný. Preto ust. § 41a ods. 2 druhá veta Občianskeho
zákonníka pre takýto prípad výslovne ustanovuje, že neplatnosti právneho úkonu urobeného naoko sa
nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za vážny, t. j. nezastretý. Z uvedeného vyplýva,
že neplatnosti simulovaného právneho úkonu sa nemožno s úspechom dovolať voči tomu subjektu,
ktorý simulovaný právny úkon považoval a vzhľadom na všetky okolnosti prípadu mohol považovať za

nezastretý. Na základe uvedených skutočností v danej veci nemožno hovoriť o simulovanom právnom
úkone. V konaní nebolo preukázané, že obe zmluvné strany, t. j. poručiteľka, ako aj žalovaná 1/ nemali
vôľu uzavrieť kúpnu zmluvu, ale že ich zámerom bolo dosiahnuť darovanie. Vykonaným dokazovaním,
najmä výpoveďami žalovaných 1/ a 2/ a svedkyne H. H. B. bolo zistené, že poručiteľka mala pôvodnezáujem uzavrieť so žalovanou 1/ darovaciu zmluvu, v súvislosti s čím svedkyňa H. B. aj vypracovala
darovaciu zmluvu. Rovnako bolo uvedenými výpoveďami preukázané, že žalovaná 1/ s uzavretím
darovacej zmluvy nesúhlasila, preto sa s poručiteľkou dohodli na uzatvorení kúpnej zmluvy s tým, že

poručiteľka nehnuteľnosti žalovanej 1/ predá za kúpnu cenu 30 000,- eur. Z výpovede svedkyne H. B.
bolo preukázané, že poručiteľka bola v čase uzatvárania zmluvy s jej obsahom riadne oboznámená,
tento jej bol vysvetlený. Poručiteľka si bola vedomá, aký právny úkon uzatvára, podľa svedkyne určite
rozumela tomu, čo robila, nemala problém s tým, že uzatvára kúpnu zmluvu. V konaní bolo tiež
nepochybne preukázané, že kúpna cena bola poručiteľke zo strany žalovanej 1/ v hotovosti riadne

vyplatená, poručiteľka si peniaze v prítomnosti svedkyne H. B. prepočítala a s týmito peniazmi z jej
kancelárie odišla. Z výpovedí žalovaných bolo zistené, že poručiteľka si po obdržaní kúpnej ceny
zakúpila sporák, záclony a nejaké oblečenie. V konaní nebolo ničím vyvrátené ani tvrdenie žalovanej
v 1/ o tom, že ona mala záujem len o uzavretie kúpnej zmluvy, nie o uzavretie darovacej zmluvy. Tomuto
jej tvrdeniu zodpovedá aj výpoveď svedkyne H. B., ktorá uviedla, že jej poručiteľka sama povedala, že
vnučka, t. j. žalovaná 1/ nesúhlasí s darovaním. Zároveň niet dôvodu pochybovať o tom, že na základe

správania poručiteľky nemala žalovaná 1/ dôvod pochybovať o vôli poručiteľky uzavrieť s ňou kúpnu
zmluvu. V konaní nebolo sporným, že po viac ako cca 2 mesiacoch poručiteľka darovala sumu 25 000,-
eur deťom žalovanej 1/ (každému dieťaťu po 5 000,- eur) a sumu 3 000,- eur zverila žalovanej 1/ ako
prostriedky na úhradu nákladov za jej pohreb a na zriadenie pomníku. Z výpovede žalovanej 1/ v konaní
vyplynulo, že náklady za pohreb poručiteľky, ako aj pomník poručiteľke aj uhradila. Žalobca v konaní toto

tvrdenie žalovanej 1/ nenamietal, preto ho súd považoval za nesporné. Toto konanie poručiteľky však
žalovaná 1/ v čase uzatvárania zmluvy s poručiteľkou nemohla predvídať. V danom prípade nemožno
uvažovať ani o darovaní nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, pre k.ú. C. zo strany poručiteľky
žalovanej 1/. Poručiteľka prostriedky z kúpnej ceny totiž nevrátila (ako dar) žalovanej 1/, ale deťom
žalovanej, aj to iba sčasti (celkom 25 000,- eur). Suma 3 000,- eur bola určená na úhradu nákladov

na pohreb poručiteľky a zriadenie náhrobného pomníka a sumu 2 000,- eur si poručiteľka ponechala
pre vlastnú potrebu. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že v konaní nebolo
nepochybnepreukázané,žeporučiteľkaažalovaná1/(prípadneibaporučiteľka)včaseuzavretiazmluvy
v skutočnosti nemali vôľu uzavrieť kúpnu zmluvu, ale darovaciu zmluvu. I v prípade, pokiaľ by poručiteľka
nebola stotožnená s uzavretím kúpnej zmluvy a v skutočnosti zamýšľala darovanie nehnuteľností,

nebolo ničím preukázané, že o tejto jej vôli, resp. úmysle by žalovaná 1/ mohla mať vedomosť. Žalovaná
1/ vzhľadom na správanie poručiteľky bola dobromyseľná v tom, že s poručiteľkou uzatvára kúpnu
zmluvu a podľa ust. § 41a ods. 2 veta druhá Občianskeho zákonníka sa nemožno dovolávať neplatnosti
takého právneho úkonu voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý. Súd preto považoval kúpnu
zmluvu so zriadením vecného bremena zo dňa 30.04.2021, uzavretú medzi poručiteľkou a žalovanou

1/, za platný právny úkon, v dôsledku ktorého došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
zapísaným na LV č. XXXX pre k. ú. C. na žalovanú 1/. Pokiaľ žalobca poukazoval na vyplatenie kúpnej
ceny vo výške 30 000,- eur v hotovosti ako na rozporné so zákonom č. 394/2012 Z. z., ust. § 5 citovaného
zákona uvádza, že platbou v hotovosti prevyšujúcej sumu 15 000,- eur nie je dotknutá platnosť právnych
úkonov, na základe ktorých sa vykonala platba v hotovosti. Rovnako ústna dohoda dedičov po zomr.

H. L. ohľadom bytu poručiteľky nemá vplyv na platnosť kúpnej zmluvy uzavretej medzi poručiteľkou a
žalovanou 1/. Na základe všetkých uvedených skutočností súd považoval žalobu za nedôvodnú, a preto
ju zamietol. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalované 1/ a 2/ mali
v konaní plný úspech, preto im voči žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Proti uvedenému rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, uplatniac
odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Uviedol, že bolo jednoznačne a bez
akýchkoľvek pochybností preukázané, že kúpna zmluva so zriadením vecného bremena uzatvorená
medzi poručiteľkou a žalovanou 1/ bola simulovaným právnym úkonom s cieľom dosiahnuť zastretie
iného právneho úkonu, ktorým bola darovacia zmluva. Po uzavretí kúpnej zmluvy a zaplatení kúpnej

ceny poručiteľka ako kvázi predávajúca vrátila celé plnenie žalovanej 1/ ako kvázi kupujúcej. Poručiteľka
simulovala kúpnu zmluvu, pretože podľa vyjadrenia žalovanej 1/ jej chcela byt darovať darovacou
zmluvou, ktorá bola disimulovamným právnym úkonom a naopak žalovaná 1/ simulovala kvázi darovaciu
zmluvu, pretože byt chcela kúpiť kúpnou zmluvou, ktorá bola v skutočnosti podpísaná a zmluvné strany
si medzi sebou vymenili plnenia. Kúpna zmluva nebola urobená slobodne a určite, pretože poručiteľka

nechcela byt predať, ale darovať a po nátlaku žalovanej 1/, ktorá výslovne trvala na zaplatení za byt
a nesúhlasila s darovaním, pristúpili zmluvné strany k uzavretiu kúpnej zmluvy. Kúpna zmluva nebola
uzavretá slobodne, pretože k prejavu vôle bola poručiteľka prinútená tým, že žalovaná 1/ trvala na
uzavretí kúpnej zmluvy. Dôkazom, že poručiteľka zamýšľala darovanie a nie kúpnu zmluvu, je fakt, žeodmietla vyplatenie kvázi kúpnej ceny na bankový účet, ale vyžiadala si plnenie v hotovosti, pričom
celé plnenie vrátila žalovanej 1/. Poručiteľka pri podpise kúpnej zmluvy podľa vyjadrenia žalovanej
1/ a aj svedkyne H. B. uviedla, že má vlastné dôvody, prečo chce daných 30 000,- eur v hotovosti

a nie na účet, z čoho vyplýva, že už v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy mala v úmysle darovanie
nehnuteľností. Poručiteľka dosiahla svoju pôvodne zamýšľanú darovaciu zmluvu, nakoľko si plnenie
vo výške 30 000,- eur nenechala, ale vrátila ho žalovanej 1/. Tieto tvrdenia potvrdzuje aj vyjadrenie
žalovanej 1/, podľa ktorého k určeniu kúpnej ceny nedošlo na základe zákonom predpísaného postupu,
a to dohody zmluvných strán, ale na základe jej určenia žalovanou 1/ po porade s jej manželom,

z čoho vyplýva, že poručiteľke bolo absolútne jedno aká kúpna cena bude za nehnuteľnosť uhradená,
keďže aj tak ju mala v úmysle celú vrátiť žalovanej 1/. Podľa žalobcu sa súd prvej inštancie odklonil od
konštantnej judikatúry v identických veciach. Už kvázi kúpna cena bola výrazne pod trhovou hodnotou
nehnuteľnosti. Disimulovaný právny úkon (darovacia zmluva) je neplatný z dôvodu, že nebol urobený
v písomnej forme a neobsahuje ustanovenie, že ide o darovanie (bezodplatný prevod vlastníckeho
práva). Hodnotenie súdu prvej inštancie, že v konaní nebolo preukázané, že obe zmluvné strany

nemali vôľu uzavrieť kúpnu zmluvu, ale že ich zámerom bolo dosiahnuť darovanie, je nesprávnym
skutkovým zistením a je v rozpore s princípmi elementárnej logiky. Súd prvej inštancie v napadnutom
rozsudku nekriticky prevzal ako nesporné ničím nepodložené tvrdenia žalovanej 1/, že poručiteľka si po
obdržaní kúpnej ceny zakúpila sporák a záclony, čím došlo k zhodnoteniu nehnuteľnosti, že žalovaná
1/ mala záujem len o uzavretie kúpnej zmluvy, o naložení s kúpnou cenou zo strany poručiteľky, ako aj

s úhradou pomníka poručiteľky žalovanou 1/, čo je v rozpore s vykonaným dôkazom – uzneseniami súdu
12D/75/2017 a 9D/200/2021-22. Súd sa v napadnutom rozsudku nevysporiadal s tvrdením žalobcu, že
kúpna zmluva je rovnako v rozpore s dobrými mravmi, keďže jej uzatvorením došlo k porušeniu dohody
medzi poručiteľkou, žalobcom a žalovanou 2/, o ktorej mala žalovaná 1/ vedomosť, že nehnuteľnosť
zdediavrámcidedičskéhokonaniapoporučiteľkežalobcaažalovaná2/akojejzákonnídedičia.Žalobca

ďalej poukázal na podľa neho skreslené vyjadrenia žalovaných o jeho návštevách poručiteľky, ako aj
na iné súdne konanie, predmetom ktorého je určenie neplatnosti závetu, ktorým M. L. odkázala byt
žalovanej 1/, pričom jej zákonnými dedičmi mali byť žalobca a žalovaná 2/. Konaním žalovaných sa
žalobca dostal do situácie, že po svojej rodine nezdedil žiadny majetok. Na základe uvedeného žalobca
navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie, resp. ho zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie.

3. Žalovaná 1/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že trvá na svojich vyjadreniach, ktoré
v konaní uviedla. Okolnosti uzavretia kúpnej zmluvy vysvetlila. Ohľadom prevodu bytu ju oslovila stará
mama (poručiteľka), ktorá jej povedala, že chce, aby byt po jej smrti zostal žalovanej 1/. Žalovaná 1/

nesúhlasila, aby byt nadobudla darom, chcela, aby stará mama zaň dostala peniaze. Preto sa so starou
mamou dohodli, že žalovaná 1/ byt kúpi. Bolo to po ich vzájomnej dohode a nešlo o žiaden simulovaný
úkon, dohodli sa, že žalovaná 1/ byt kúpi, a dohodli sa aj na výške kúpnej ceny, ktorú žalovaná 1/ riadne
vyplatila. Túto skutočnosť potvrdila ako svedok H. B., ktorá kúpnu zmluvu pripravila, bola prítomná pri
uzavretí kúpnej zmluvy a pred ňou bola aj zaplatená kúpna cena. Iná skutočnosť v konaní preukázaná

nebola. Žalovaná 1/ považovala napadnutý rozsudok za vecne správny.

4. Žalovaná 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že ako uviedla už pred súdom prvej
inštancie, predaj bytu jej dcére (žalovanej 1/) bol rozhodnutím jej matky (poručiteľky). Bola to jej vôľa,
ktorú rešpektuje. Pokiaľ žalobca tvrdil, že o ničom nevedel, bola to jeho chyba, pretože pokiaľ by matku

navštevoval a zaujímal sa o ňu, tak by mu to určite povedala. V konaní bolo preukázané, že kúpna
zmluva bola uzavretá riadne podľa zákona. Z uvedených dôvodov považovala žalovaná 2/ odvolanie
žalobcu za nedôvodné a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1

CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a § 363 CSP),
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §

385 ods. 1 CSP, keď nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý
verejný záujem v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.6. Súd prvej inštancie zamietol žalobu na tom právnom závere, že v konaní nebolo preukázané, že
obe zmluvné strany, t. j. poručiteľka a aj žalovaná 1/ nemali vôľu uzavrieť kúpnu zmluvu, ale že ich
zámerom bolo dosiahnuť darovanie a súd považoval kúpnu zmluvu so zriadením vecného bremena

zo dňa 30.04.2021, uzavretú medzi poručiteľkou a žalovanou 1/, za platný právny úkon, v dôsledku
ktorého došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, pre k. ú. C.
na žalovanú 1/.

7. Podstata odvolacích argumentov žalobcu bola koncentrovaná najmä na tvrdenia o tom, že kúpna

zmluvasozriadenímvecnéhobremenauzatvorenámedziporučiteľkouažalovanou1/bolasimulovaným
právnym úkonom s cieľom dosiahnuť zastretie iného právneho úkonu, ktorým bola darovacia zmluva,
a na tvrdenia, že kúpna zmluva nebola uzavretá slobodne, pretože k prejavu vôle bola poručiteľka
prinútená tým, že žalovaná 1/ trvala na uzavretí kúpnej zmluvy.

8. Žalobca v podanom odvolaní uplatnil odvolacie dôvody spočívajúce v tom, že súd prvej inštancie

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP).

9. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom

postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie do
úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli stranami prednesené, prípadne neprihliada
na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov strán. Nesprávne skutkové zistenia
môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť,
zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

10. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo

správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

11. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy
všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu vyplynuli, neopomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo,

výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191
CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný
skutkovýstavhoajsprávneaplikoval.Odvolacísúdsapretostotožňujesoskutkovýmiiprávnymizávermi
súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v
celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalobcu dodáva

nasledovné:

12. Žalobca v podanom odvolaní namietal nesprávnosť skutkových zistení a nesprávne právne
posúdenie zo strany súdu prvej inštancie. S uvedenými odvolacími dôvodmi a námietkami žalobcu, ktoré
na podporu týchto odvolacích dôvodov uviedol, sa nemožno stotožniť.

13. Kúpna zmluva so zriadením vecného bremena uzatvorená medzi poručiteľkou a žalovanou 1/
nebola simulovaným právnym úkonom s cieľom dosiahnuť zastretie darovacej zmluvy a z vykonaného
dokazovania žiaden takýto záver nevyplýva. Z vykonaného dokazovania, najmä z výpovede svedkyne
H. H. B., advokátky, ktorá zmluvu pripravila, bolo preukázané, že poručiteľka uzavrela kúpnu zmluvu

slobodne, vážne, rozumela obsahu právneho úkonu a nemala problém zmluvu uzatvoriť. Poručiteľke
bola pred svedkyňou dokonca aj vyplatená kúpna cena. Z uvedenej svedeckej výpovede, ale ani zo
žiadneho iného dôkazu nevyplýva, že by poručiteľka neuzatvorila kúpnu zmluvu slobodne, t. j. že by
k jej uzatvoreniu bola prinútená žalovanou 1/. Skutočnosť, že poručiteľka chcela pôvodne nehnuteľnosti
žalovanej 1/ darovať, neznamená, že kúpnu zmluvu neuzatvorila slobodne a bola k jej uzatvoreniu

donútená. Námietka žalobcu, že k určeniu kúpnej ceny nedošlo na základe zákonom predpísaného
postupu, a to dohody zmluvných strán, ale na základe jej určenia žalovanou 1/ po porade s jej manželom,
tiež nie je dôvodná, pretože o dohode o kúpnej cene svedčí uzatvorená kúpna zmluva a vyplatenie
kúpnej ceny žalovanou 1/ a jej prijatie poručiteľkou. Okolnosť, že kúpnu cenu navrhla žalovaná 1/ po tom,čo sa o nej poradila s manželom, nespôsobuje neplatnosť kúpnej zmluvy. Zmluvy sa vo všeobecnosti
uzatvárajú v určitom procese dohadovania zmluvných strán o ich podstatných náležitostiach a okolnosť,
že navrhovateľ určitej zmluvy má predstavu uzatvoriť konkrétnu zmluvu a po tom, čo svoj návrh

predostrie adresátovi, sa dohodnú na inej zmluve, prípadne sa dohodnú na inej cene, prípadne na inej
podstatnej zmluvnej náležitosti, než bola navrhovateľom zmluvy pôvodne navrhnutá, ako ani okolnosť,
že sa ktorákoľvek budúca zmluvná strana radí o obsahu zmluvy s treťou osobou, neznamenajú bez
ďalšieho, že by takáto zmluva bola neplatná z dôvodu jej simulácie alebo pre nedostatok vôle uzavrieť
takú zmluvu. Takáto argumentácia bez akéhokoľvek dôkazu o donútení uzavrieť zmluvu nemá žiaden

reálny základ. Rovnako námietka žalobcu o cene prevádzaného bytu, ktorá bola podľa neho podstatne
nižšia než jeho trhová hodnota, je bezpredmetná, keďže žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie
k tejto otázke žiadny dôkaz vykonať nenavrhol a zároveň sa cena nejaví ako zjavne neprimeraná
(napr. len ako symbolická), a to aj s ohľadom na okolnosti, že prevod sa uskutočnil medzi blízkymi
osobami a v prospech predávajúcej bolo zriadené právo byt bezodplatne až do svojej smrti užívať (vecné
bremeno).

14. Okolnosť, že kúpna cena bola uhradená v hotovosti, resp. že poručiteľka si ako predávajúca
vymienila zaplatenie kúpnej ceny týmto spôsobom, nie je dôkazom o tom, že kúpna zmluva bola
simulovaná. Takýmto dôkazom nie je ani skutočnosť, ako poručiteľka naložila s kúpnou cenou. Kúpna
cena bola riadne vyplatená a tým sa peňažné prostriedky stali vlastníctvom poručiteľky, ktorá mohla

s nimi voľne nakladať, mohla ich všetky spotrebovať, darovať na charitu, darovať tretej osobe, požičať
a podobne. Skutočnosť, že väčšinu prostriedkov darovala deťom žalovanej 1/, nerobí kúpnu zmluvu
neplatnou a z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by vrátila celé plnenie žalovanej 1/ ako tvrdí
žalobca. Je tiež bezpredmetné, či poručiteľka použila časť kúpnej ceny na kúpu nejakých vecí do
domácnosti, resp. vecí osobnej potreby.

15. Žalobca tiež namietal, že súd prvej inštancie sa odklonil od konštantnej judikatúry v identických
veciach. Odvolací súd však takýto odklon nezistil. Pokiaľ žalobca tvrdil, že tvrdenie o použití časti kúpnej
ceny na úhradu pomníka poručiteľky žalovanou 1/ je v rozpore s vykonaným dôkazom – uzneseniami
súdu 12D/75/2017 a 9D/200/2021-22, tak žalobca neuviedol v čom konkrétne, pričom odvolací súd

neidentifikoval žiadny rozpor skutkových zistení súdu prvej inštancie, ktorý by mohol mať za následok
iné závery v otázke platnosti kúpnej zmluvy.

16. Pokiaľ žalobca namietal rozpor kúpnej zmluvy s dobrými mravmi spočívajúci v tom, že uzatvorením
kúpnej zmluvy došlo k porušeniu dohody medzi poručiteľkou, žalobcom a žalovanou 2/, o ktorej mala

žalovaná 1/ vedomosť, že nehnuteľnosť zdedia v rámci dedičského konania po poručiteľke žalobca
a žalovaná 2/ ako jej zákonní dedičia, je aj táto jeho námietka nedôvodná. Súd prvej inštancie sa aj
s touto námietkou vysporiadal, keď uviedol, že ústna dohoda dedičov po zomr. H. L. ohľadom bytu
poručiteľky nemá vplyv na platnosť kúpnej zmluvy uzavretej medzi poručiteľkou a žalovanou 1/. Odvolací
súd k tomuto záveru súdu prvej inštancie dodáva, že takáto prípadná ústna dohoda poručiteľky s jej

možnými dedičmi pre prípad smrti poručiteľky nie je a nemôže byť platná. Takúto dohodu náš právny
poriadok nepozná a jediným právnym úkonom fyzickej osoby, ktorým môže táto osoba nakladať so
svojim majetkom pre prípad smrti, je závet (resp. pre vylúčenie, aby sa vlastníkom majetku fyzickej
osoby po je smrti stal neopomenuteľný dedič, je takým úkonom aj listina o vydedení). Okrem toho sa
fyzická osoba nemôže platne ústne vzdať práva nakladať so svojim nehnuteľným majetkom až do svojej

smrti, čo by bol faktický dôsledok dohody, na ktorú žalobca poukázal. Pokiaľ teda poručiteľka ešte počas
svojho života voľne disponovala svojim majetkom bez toho, aby v takejto dispozícii bola obmedzená
zo zákona, platným právnym úkonom alebo rozhodnutím súdu, nemožno sa úspešne dovolať takéhoto
dispozitívneho právneho úkonu poručiteľky ako neplatného z dôvodu existencie akejsi dohody, ktorá je
už v základe neplatná.

17. Ani jeden z odvolacích dôvodov, ktoré uplatnil žalobca, nebol naplnený, keď súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaného dokazovania k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne
posúdil. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o náhrade trov konania, keď ju v plnom rozsahu priznal
úspešným žalovaným.

18. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1
CSP ako vecne správny potvrdil.19. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní boli plne úspešné žalované, a preto im odvolací súd priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od

doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí
byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).