Rozsudok – Neplatnosť právnych úkonov ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, December 11, 2023

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 5C/12/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3823201192
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Šišková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2023:3823201192.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Klaudiou Šiškovou v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.X.XXXX, bytom B., C. XXXX/XX, zastúpený Advokátska kancelária - ABOGADAS, s.r.o., so sídlom
vBratislave,29.augusta4900/5,IČO:53344219,protižalovaným:v1.radeD.E.,nar.X.X.XXXX,bytom
F., A. G. XXXX/XX, v 2. rade H. I., nar. XX.X.XXXX, bytom C., E. XX/XX, o určenie, že nehnuteľnosť
patrí do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd žalovaným v 1. a 2. rade p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu

100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou voči žalovaným v 1. a 2. rade pôvodne domáhal určenia, že nebohá
A. J., J. D., nar.XX.X.XXXX, naposledy bytom E. G. XX/XX, C., ktorá zomrela XX.XX.XXXX, bola
ku dňu svojej smrti výlučnou vlastníčkou pohľadávky na zaplatenie kúpnej ceny za nehnuteľnosť v
zmysle Kúpnej zmluvy so zriadením vecného bremena k nehnuteľnosti, ktorej vklad bol povolený dňa
10.5.2021 pod V 2516/2021, uzatvorenej so žalovanou v 1. rade. Žalobu odôvodnil tým, že poručiteľka
A. J. (ďalej len „poručiteľka“) bola výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre
k.ú. C. - bytu č. XX na 3. poschodí, vo vchode č. XX, bytového domu súp. č. XXXXX, postaveného

na pozemku parc. č. 2065, spoluvlastníčkou na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve
bytového domu súp. č. XXXXX o veľkosti podielu 55/2203 a spoluvlastníčkou pozemku – CKN parc. č.
2065 o výmere 657 m2 – zastavaná plocha a nádvorie. Poručiteľka nadobudla uvedenú nehnuteľnosť
v dedičskom konaní po nebohom H. J. (sp.zn. 12D/75/2017, Dnot 123/2017) v podiele 1/2-ica titulom
vyporiadania BSM a v podiele 1/2-ica titulom dedenia bez povinnosti výplaty ustupujúcim dedičom.
Žalobca uviedol, že poručiteľka bola jeho matka a spolu so žalovanou v 2. rade, ktorá je jeho sestrou,
boli účastníkmi uvedeného dedičského konania. V rámci tohto konania uzavreli dohodu, že dedičský

podiel na nehnuteľnosti nadobudne v celosti poručiteľka, nakoľko voči žalovanej v 2. rade boli v tom
čase vedené viaceré exekučné konania a v prípade, že by nadobudla svoj zákonný dedičský podiel
na nehnuteľnosti, tento by sa stal predmetom exekúcie. Zároveň sa ústne dohodli, že predmetnú
nehnuteľnosť po smrti poručiteľky zdedia on – žalobca a žalovaná v 2. rade ako jej zákonní dedičia. Po
smrti poručiteľky v rámci dedičského konania však žalobca zistil, že predmetný byt nie je predmetom
dedičstva, nakoľko tento poručiteľka za svojho života previedla kúpnou zmluvou so zriadením vecného
bremena k nehnuteľnosti, ktorej vklad bol povolený pod V 2516/2021 dňa 10.5.2021 na žalovanú v 1.

rade. Žalobca uviedol, že podľa jeho informácií poručiteľka previedla nehnuteľnosť za kúpnu cenu
30.000,- eur. V dedičskom konaní bol predmetom dedenia aj účet poručiteľky vedený v XXX.B., K., IBAN:
I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX so zostatkom ku dňu smrti poručiteľky 25,65 eur. Žalobca poukázal
na to, že na tunajšom súde je vedené konanie sp.zn. 16C/35/2021 o určenie neplatnosti závetu, ktorýmnebohá K. J. „odkázala“ svoj byt žalovanej v 1. rade, pričom zákonnými dedičmi po K. J. boli opäť
žalobca a žalovaná v 2. rade. Závet bol pritom spísaný v čase, kedy podľa názoru žalobcu bola K. J.
v zlom psychickom stave, najmä s ohľadom na vyvíjajúcu sa demenciu. Žalobca vyjadril podozrenie,

že žalovaná v 2. rade si týmto spôsobom chcela vyriešiť svoje finančné problémy, ktoré priznala
v konaní sp.zn. 16C/35/2021 a uviedla, že na jej osobu bol vyhlásený konkurz. S poukazom na uvedené
skutočnosti žalobca zastával názor, že žalovaná v 1. rade kúpnu cenu za nehnuteľnosť poručiteľke
(A. J.) neuhradila, a preto pohľadávka na zaplatenie kúpnej ceny za nehnuteľnosť bola ku dňu smrti
poručiteľky vo vlastníctve poručiteľky a mala byť predmetom dedičského konania. Naliehavý právny

záujem na požadovanom určení žalobca odôvodňoval tým, že je syn poručiteľky a jej zákonný dedič.
Za daného stavu určovacia žaloba predstavuje jediný prostriedok súdnej ochrany a k zodpovedajúcej
náprave nemožno dospieť iným spôsobom.

2. V priebehu konania žalobca zmenil žalobu tak, že sa domáhal určenia, že nehnuteľnosti zapísané na
LV č. XXXX pre k.ú. C. ako byt č. XX, vo vchode č. XX, na 3. poschodí, bytového domu súp. č. XXXXX,

postavený na pozemku parc. č. 2065, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, zariadeniach
a príslušenstve bytového domu č. 10043 o veľkosti 55/2203-ín a spoluvlastnícky podiel 55/2203-ín
k pozemku CKN parc. č. 2065 o výmere 657 m2 – zastavaná plocha a nádvorie, patria do dedičstva
po A. J., J. D., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom C., E. XX/XX, ktorá zomrela XX.XX.XXXX. Takto
upravenú žalobu zdôvodnil tým, že po tom, čo žalovaná v 1. rade opísala priebeh celej transakcie

prevodu vlastníctva k nehnuteľnosti, bolo zistené, že poručiteľka mala záujem uzavrieť so žalovanou v 1.
rade darovaciu zmluvu, ktorú aj dala vypracovať advokátke, avšak žalovaná v 1. rade s tým nesúhlasila
aporučiteľku„dotlačila“kuzavretiukúpnejzmluvystým,žeporučiteľkažalovanejv1.radenáslednecelú
kúpnucenuvrátilastým,žesútoprostriedkyprevnúčatá.Kúpnazmluvasozriadenímvecnéhobremena
k nehnuteľnosti bola teda simulovaným právnym úkonom s cieľom dosiahnuť zastretie iného právneho

úkonu, ktorým bola darovacia zmluva. Podľa žalobcu pri uzavretí tohto právneho úkonu zamýšľala každá
zo zmluvných strán niečo iné. Zo strany poručiteľky nebol právny úkon urobený slobodne a určite,
pretože poručiteľka byt nechcela predať, chcela ho žalovanej v 1. rade darovať. K uzavretiu kúpnej
zmluvy bola poručiteľka prinútená tým, že žalovaná v 1. rade trvala na uzavretí kúpnej zmluvy. Poukázal
na to, že poručiteľka si kúpnu cenu dala vyplatiť v hotovosti s tým, že má na to vlastné dôvody, teda už

v čase uzavretia kúpnej zmluvy mala v úmysle darovanie nehnuteľností. Poručiteľka tým, že si plnenie
nenechala a vrátila ho žalovanej v 1. rade, dosiahla svoju pôvodne zamýšľanú darovaciu zmluvu.

3. Žalovaná v 1. rade so žalobou nesúhlasila. V konaní uviedla, že s poručiteľkou - svojou babkou - mala
veľmi blízky vzťah, od detstva k nej často chodila a mali spolu veľa zážitkov. Už okolo Vianoc r. 2020 jej

poručiteľka povedala, že by jej svoj byt darovala, s čím ale ona nesúhlasila, lebo vedela, že by kvôli tomu
boli v rodine nezhody. Poručiteľka sa k tejto téme vrátila po tom, čo bol u nej na návšteve žalobca dňa
13.4.2021. Z rozprávania poručiteľky mala vedomosť, že ju navštívil kvôli závetu, ktorý spísala krstná
mama v súvislosti so svojim bytom. Žalobca mal od poručiteľky žiadať späť svoju čiastku na byte s tým,
že ju napíše na svojho syna. Poručiteľka mala byť v tejto súvislosti nahnevaná, prečo žalobca od nej

pýta späť, čo jej dal a mala povedať, že ona si veci vyrieši ešte za života. V súvislosti s návštevou
žalobcu jej poručiteľka mala povedať, že jej byt dá, ona to však nechcela zadarmo, chcela, nech má
nejaké peniaze, za ktoré by si ešte niečo kúpila a užila si ich. Poručiteľka s tým teda súhlasila s tým,
že trvala na výplate kúpnej ceny v hotovosti, peniazom na účte neverila. Z toho dôvodu si aj vždy 18.
v mesiaci chodila vybrať peniaze z účtu na poštu. Žalovaná v 1. rade uviedla, že poručiteľka najskôr -

ešte predtým, ako ona povedala, že to tak nechce - iniciovala vypracovanie darovacej zmluvy. Žalovaná
prediskutovala vec s manželom a následne sa s poručiteľkou dohodla na kúpnej cene 30.000,- eur.
Túto sumu navrhla ona, ale poručiteľka s tým súhlasila. Zmluvu dala vypracovať poručiteľka advokátke
H. B., ona ju bola spolu s poručiteľkou podpísať dňa 30.4.2021. Zmluvu podpísali u notárky, kde ona
poručiteľke odovzdala aj kúpnu cenu. Potom sa vrátili k H. B., ktorá vyzvala poručiteľku, aby si peniaze

prepočítala. Následne poručiteľku odviedla domov. Vo výpovedi žalovaná v 1. rade uviedla, že asi v júli
2021 navštívila poručiteľku spolu s dcérami. Táto ju prekvapila, pretože mala pripravených 6 obálok,
pričom 5 obálok jej dala s tým, že každému jej dieťaťu dáva po 5.000,- eur a šiestu obálku jej dala s tým,
že 3.000,- eur bude na jej pohreb a pomník. Keď voči tomu namietala, poručiteľka jej mala povedať, že
jej zostalo ešte 2.000,- eur, čo jej stačí, pretože už nič nepotrebuje, ale mladým treba. Následne peniaze

od poručiteľky pre deti vzala a tieto ich majú stále odložené. Z peňazí v šiestej obálke ona vyplatila
pohreb a dala urobiť pomník poručiteľke. Podľa žalovanej v 1. rade sa nejednalo o darovaciu zmluvu,
ona sa v tejto súvislosti jasne vyjadrila a poručiteľka to pochopila. Ona jej chcela dať peniaze, s ktorými
nech naloží ako sama uzná a poručiteľka aj vyše 2 mesiace mala peniaze u seba, nikto jej nehovoril, čos nimi má spraviť. Poručiteľka si aj vybrala sporák, ktorý si kúpila. Ona nemala vedomosť o tom, že by
poručiteľka už vopred tieto peniaze chcela darovať. Žalovaná uviedla, že ona bola v tom, že peniaze si
poručiteľka nechá pre svoje zveľadenie. V súvislosti so žalobcom jej poručiteľka hovorila, že 20 rokov

za ňou poriadne nepríde, nestará sa a ona nemá dôvod brať na neho ohľad.

4. Žalovaná v 2. rade so žalobou nesúhlasila. Uviedla, že so žalobcom mali narušené vzťahy, žalobca
20 rokov neprišiel na návštevu, s nikým sa nestretával, až po smrti tety jej prikazoval, aby ho z bytu na
Lúčnej ulici vyplatila sumou 15.000,- eur. Poručiteľka - jej matka - podľa žalovanej v 2. rade nevedela

pochopiť, prečo žalobca nerešpektuje rozhodnutie krstnej mamy a vec dal na súd. Po jeho návšteve
poručiteľke stúpol tlak, čo sa stávalo vždy, keď sa udialo niečo so žalobcom. Ona preto trvala na tom,
aby sa žalobca s poručiteľkou rozprával v jej prítomnosti. Následne žalovanej od žalobcu prišiel list,
kde ju žiadal, aby ho vyplatila a nemanipulovala s bytom. V tej súvislosti poručiteľka povedala, že ona
to vyrieši a nedovolí, aby ich žalobca ťahal po súde. Povedala jej, že byt chce darovať žalovanej v 1.
rade. V tej súvislosti ju poslala k H. L., ktorá však mala zdravotné problémy, a preto ju odporučila k H.

B.. S poručiteľkou potom bola u tejto advokátky, kde poručiteľka povedala, o čo ide. Následne začala
komunikácia poručiteľky so žalovanou v 1. rade, v súvislosti s čím bola s poručiteľkou opäť u H. B., aby
zmluvu prerobila. Pri podpise zmluvy už ona nebola. Žalovaná uviedla, že pri návšteve advokátky ju táto
aj poslala von a s poručiteľkou sa rozprávala sama. Žalovaná v 2. rade uviedla, že poručiteľka si peniaze
za byt chvíľu užívala, kúpila si sporák, nejaké záclony a aj oblečenie. Čo mieni s peniazmi robiť ďalej jej

už nepovedala. Žalovaná uviedla, že poručiteľka ju považovala vo finančnej oblasti za nezodpovednú,
pretoževroku2017prešlaosobnýmbankrotom.Skutočnosť,žepeniazeporučiteľkadarovalavnúčatám,
sa žalovaná dozvedela od žalovanej v 1. rade. Vo výpovedi žalovaná v 2. rade uviedla, že poručiteľku
upozorňovala na to, že žalobca bude kvôli bytu „vyskakovať“, na čo mala reagovať tým, že ona mu raz
povie všetko, čo má na srdci. Žalovaná uviedla, že žalobca v konaní pracuje len s domnienkami. Podľa

jej názoru poručiteľka bola svojprávna, so svojim majetkom mohla naložiť podľa svojej vôle. Peniaze za
byt jej boli riadne vyplatené a čo si myslela, sú len domnienky zo strany žalobcu.

5. Súd vykonal dokazovania výsluchom strán sporu, svedkov H. H. B., A. B., oboznámením obsahu
výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. C., výpisu z účtu A. J., uznesení tunajšieho súdu č.k. 12D/75/2017,

Dnot 123/2017 a sp.zn. 9D/200/2021-22, Dnot 16/2022, žiadosti o vyhotovenie kópie listiny zo zbierky
listín, vyjadrenia Okresného úrad Prievidza, katastrálny odbor, vyjadrení žalovanej v 1. rade zo dňa
21.4.2023 a 12.6.2023, kúpnej zmluvy so zriadením vecného bremena zo dňa 30.4.2021, príjmového
pokladničného dokladu zo dňa 30.4.2021, rozhodnutia Okresného úradu Prievidza, katastrálny odbor
- číslo vkladu: V 2516/2021, vyjadrení žalovanej v 2. rade zo dňa 24.4.2023 a 13.6.2023, vyjadrenia

žalobcu zo dňa 22.5.2023, listu žalobcu zo dňa 12.5.2023 a 20.4.2021, pozbavenia H. B. povinnosti
zachovávať mlčanlivosť, dokladu o podaní návrhu na vklad do katastra nehnuteľností, ako aj
oboznámením obsahu ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:

6. Poručiteľka A. J., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, bola matkou žalobcu a žalovanej v 2. rade

a starou matkou žalovanej v 1. rade.

7. Dňa 30.4.2021 uzatvorili poručiteľka ako predávajúca a oprávnená z vecného bremena so žalovanou
v 1. rade ako kupujúcou a povinnou z vecného bremena Kúpnu zmluvu so zriadením vecného
bremena. Predmetom tejto zmluvy bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV

č. XXXX pre k.ú. C. ako byt č. XX, na 3. poschodí, vo vchode č. XX, bytového domu súp. č. XXXXX,
postaveného na pozemku CKN parc. č. 2065, na E. G. v Prievidzi, spoluvlastnícky podiel na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 55/2203-ín a spoluvlastnícky podiel vo veľkosti
55/2203,-ín na pozemku CKN parc. č. 2065 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 657 m2, na
ktorom je bytový dom postavený. Súčasne bolo predmetom zmluvy aj zriadenie vecného bremena

v prospech predávajúcej, t.j. poručiteľky, a to práva doživotného bývania a užívania nehnuteľností
v celom rozsahu, t.j. všetkých miestností bytu, jeho príslušenstva a vnútorného vybavenia, vrátane
doživotného užívania spoluvlastníckeho podielu na pozemku, na ktorom je bytový dom postavený.
Kúpna cena bola v zmluve dohodnutá vo výške 30.000,- eur a zmluvné strany sa dohodli, že táto kúpna
cena bude zaplatená predávajúcej pri podpise kúpnej zmluvy. Vecné bremeno v prospech poručiteľky

bolo zriadené bezodplatne. Vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ako aj vecného bremena na
základe tejto zmluvy bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Prievidza, katastrálny odbor zo dňa
10.5.2021 pod č. V 2516/2021. Z priloženého príjmového pokladničného dokladu vyplýva, že suma
30.000,- eur bola poručiteľke vyplatená žalovanou v 1. rade v hotovosti dňa 30.4.2021.8.ZuzneseniaOkresnéhosúduPrievidzač.k.12D/75/2017,Dnot123/2017,zodňa25.10.2017,vyplýva,
že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. C. (t.j. byt č. XX s prísl.) poručiteľka nadobudla

do svojho výlučného vlastníctva, a to v podiele 1/2-ica titulom vyporiadania BSM a v podiele 1/2-ica
na základe dedenia po manželovi H. J., nar. X.X.XXXX, a zomr. XX.X.XXXX, bez povinnosti výplaty
ustupujúcim dedičom. Dedičmi po zomr. H. J. boli aj žalobca a žalovaná v 2. rade.

9. Zo zhodných výpovedí žalobcu a žalovanej v 2. rade v konaní vyplynulo, že v rámci dedičského

konania po ich otcovi H. J. sa aj s ich matkou (poručiteľkou) dohodli, že dedičský podiel po H. J.
na predmetnom byte nadobudne iba poručiteľka a po jej smrti ho zdedia rovnakým dielom žalobca
a žalovaná v 2. rade. Žalobca v konaní uvádzal, že to bolo z dôvodu, že voči žalovanej v 2. rade boli
v tom čase vedené viaceré exekúcie a v prípade nadobudnutia svojho zákonného dedičského podielu na
predmetnom byte, by sa tento stal predmetom exekúcie. Žalovaná v 2. rade finančné problémy potvrdila
s tým, že v roku 2017 prešla osobným bankrotom.

10. V konaní žalobca uvádzal, že v deň svojich narodenín - 13.4.2021, navštívil spolu s manželkou
a dvomi deťmi poručiteľku. Táto bola prekvapená, podľa žalobcu predtým spala a pôsobila unavene,
preto sa u nej dlho nezdržali. Rozprávali sa chvíľu na chodbe v byte, kedy mu poručiteľka mala povedať,
že žalovaná v 2. rade na ňu nalieha, aby byt darovala jej dcére – žalovanej v 1. rade. Poručiteľka

pritom s týmto nesúhlasila, vravela, že chce v byte v kľude dožiť. O inom sa spolu nebavili. Žalobca
následnekontaktovalžalovanúv2.rade,sktorousadňa18.4.2021stretoluporučiteľkyvbyteapožiadal
ju, aby poručiteľke dala pokoj a s bytom nemanipulovala. Po návrate domov sa poradil s manželkou
a žalovanej v 2. rade napísal list zo dňa 20.4.2021, kde žalovanú opäť upozornil, aby na poručiteľku
netlačila a s bytom nemanipulovala. Napriek tomu dňa 30.4.2021 došlo k uzavretiu kúpnopredajnej

zmluvy, čo on zistil až s odstupom času v priebehu dedičského konania po poručiteľke. Žalobca v konaní
uvádzal, že s poručiteľkou býval v kontakte asi 2-krát do mesiaca – stretával ju na starom sídlisku v Lidli,
alebo na stanici, v obchode, ale zašiel k nej aj na návštevu do bytu, pričom ich rozhovory neboli dlhé,
prišiel sa opýtať, ako sa má. Poukázal na to, že mal vlastné starosti, spolu s manželkou sa starajú
o dvoch zdravotne postihnutých synov. Žalobca tiež v konaní uvádzal, že zo strany žalovanej v 2. rade

vnímal určité tlaky, pretože trvala na tom, aby sa s poručiteľkou rozprával iba v jej prítomnosti, žalovaná
mala zrušiť pevnú linku v byte poručiteľky, táto mala len nejaký kartový telefón, ale číslo mu povedať
nevedela a žalovaná v 2. rade mu ho nechcela dať. Poukazoval na to, že aj po smrti ich krstnej mamy
sa zrazu našiel závet, ktorým krstná mama svoj byt odkázala žalovanej v 1. rade. Pohrebu poručiteľky
sa žalobca nezúčastnil, pretože sa nechcel stretnúť so žalovanými v 1. a 2. rade. Nevedel uviesť, kto

hradil náklady za pohreb a pomník poručiteľky, uviedol, že on sa na týchto nákladoch nepodieľal.

11. Z výpovede žalovanej v 1. rade bolo zistené, že poručiteľka jej ešte koncom roku 2020 navrhla,
že jej daruje svoj byt, s čím ona nesúhlasila, pretože by to vyvolalo nezhody v rodine. Poručiteľka
sa k tejto téme vrátila po návšteve žalobcu, kedy mal žalobca od poručiteľky žiadať vrátenie svojho

podielu na byte, ktorý mu pripadal po otcovi. Toto sa malo stať pod vplyvom toho, že krstná mama
spísala závet, ktorým „odkázala“ svoj byt jej - žalovanej v 1. rade. Podľa žalovanej sa poručiteľka
preto rozhodla vyriešiť veci ešte počas svojho života a povedala, že svoj byt jej dá. Žalovaná v 1.
rade s tým však nesúhlasila a nakoniec sa s poručiteľkou dohodla na odkúpení jej bytu. Po konzultácii
s manželom navrhla poručiteľke kúpnu cenu 30.000,- eur, ktorú poručiteľka akceptovala. Vyplatenie

kúpnej ceny si však žiadala v hotovosti, nesúhlasila s prevodom na účet, ktorý mala v 365.bank, a.s.
Z výpovede žalovanej v 1. rade vyplynulo, že poručiteľka dala pôvodne u advokátky H. B. vypracovať
darovaciu zmluvu, táto však potom bola prerobená na kúpnu zmluvu. Poručiteľka mala pred podpisom
zmluvy navštíviť advokátku asi 2-krát v sprievode žalovanej v 2. rade, následne boli zmluvu podpísať
ona s poručiteľkou. Kúpnu cenu poručiteľke vyplatila pri podpise zmluvy, v prítomnosti advokátky si

poručiteľka peniaze prepočítala a pracovníčka advokátky jej vystavila aj príjmový doklad. Vo výpovedi
žalovaná v 1. rade uviedla, že advokátka im vysvetlila obsah zmluvy vrátane vecného bremena a ona
s ňou aj konzultovala primeranosť výšky kúpnej ceny. Poručiteľka si bola vybrať aj sporák, ktorý si potom
kúpila. Žalovaná uvádzala, že to brala tak, že poručiteľka si peniaze nechá pre svoju potrebu, niečo si
za ne kúpi. Asi v júli 2021 pri návšteve poručiteľky táto mala pripravených 6 obálok s tým, že v piatich

bolo po 5.000,- eur a v jednej 3.000,- eur. Poručiteľka jej povedala, že každému z detí žalovanej dáva
po 5.000,- eur a 3.000,- eur bude na jej pohreb a pomník. Na námietky žalovanej reagovala tým, že
ešte jej zostalo 2.000,- eur, čo jej stačí, že mladí peniaze potrebujú. Ona preto peniaze vzala, deti ich
majú doteraz odložené a po smrti poručiteľky uhradila náklady za jej pohreb a pomník. Žalovaná v 1.rade uvádzala, že o úmysle poručiteľky dať peniaze jej deťom nemala vopred vedomosť, myslela si, že
poručiteľka peniaze použije pre seba. Poukázala na to, že ona mala s poručiteľkou veľmi blízky vzťah, od
detstva k nej často chodila (zo školy šla najskôr k nej až potom domov) a potom jej denne telefonovala.

Podľa žalovanej v 1. rade žalobca poručiteľku nenavštevoval, čo poručiteľka aj viackrát hovorila a pýtala
sa, kde spravila vo výchove chybu. V súvislosti s prevodom bytu sa mala vyjadriť, že vzhľadom na
správanie žalobcu voči nej, ona nemá dôvod brať na žalobcu ohľad.

12. Žalovaná v 2. rade v konaní uviedla, že vzťahy so žalobcom boli narušené, tento 20 rokov neprišiel

na návštevu, s nikým sa nestretával, nevidel otca ani mamu (poručiteľku), po smrti tety, ktorá zanechala
závet v prospech žalovanej v 1. rade, podal žalobu na súd. Jej dával direktív, aby ho z bytu na Lúčnej ulici
v Prievidzi vyplatila sumou 15.000,- eur. Žalovaná v 2. rade uviedla, že po návšteve žalobcu poručiteľke
vystúpil tlak, preto ona trvala na tom, aby sa s poručiteľkou rozprával v jej prítomnosti. Žalobca jej
následne poslal list, v ktorom žiadal, aby ho vyplatila a aby nemanipulovala s poručiteľkiným bytom.
V súvislosti s tým poručiteľka mala povedať, že nedovolí, aby ich žalobca ťahal po súde a vec vyrieši.

Poslala ju za H. L., advokátkou, ktorá však mala zdravotné problémy, a odporučila jej H. B.. Z výpovede
žalovanej v 2. rade vyplynulo, že s poručiteľkou bola u H. B. 2-krát, pri druhej návšteve poručiteľka
povedala advokátke, že žalovaná v 1. rade nesúhlasí s darovacou zmluvou a že uzavrú kúpnopredajnú
zmluvu. Advokátka ju (žalovanú) poslala aj von a s poručiteľkou sa rozprávala sama. Zmluvu bola
poručiteľka podpísať iba so žalovanou v 1. rade, ona pri tom už nebola. Poručiteľka si peniaze za byt

chvíľu aj užívala, povedala, že by kúpila sporák, kúpili sa aj nejaké záclony a oblečenie. O tom, na čo
chce peniaze použiť, jej nehovorila, pretože ju považovala za nezodpovednú v otázke financií, keďže
v roku 2017 prešla osobným bankrotom. Nikdy sa pred ňou nevyjadrila tak, že aj keď uzavrie kúpnu
zmluvu, aj tak byt vlastne daruje. O darovaní peňazí vnúčatám sa dozvedela až od žalovanej v 1. rade.
Podľa jej názoru poručiteľka bola svojprávna a so svojim majetkom mohla nakladať podľa vlastnej vôle.

13. V konaní boli ako svedkovia vypočutí aj A. B. a H. H. B..

14. Svedkyňa A. B., manželka žalobcu, v konaní uviedla, že poručiteľku naposledy videla dňa 13.4.2021,
pretože žalobca okolo svojich narodením chodil na návštevu k svojim rodičom (okrem obdobia pandémie

Covid-19). Poručiteľku boli navštíviť spolu so svojimi 2 deťmi. Poručiteľka im najskôr neotvárala, museli
zvoniť dlhšie. Podľa svedkyne bola poručiteľka v „zašlom“ stave. Rozprávali sa v chodbičke jej bytu
a poručiteľka povedala, že na ňu tlačia s darovaním bytu, ale ona im ho nedá, chce tam v kľude dožiť a po
jejsmrtihobudúmaťobidvaja.Malatiežpovedať,žežalovanáv2.radejenezodpovednáažalovanejv1.
rade ho nedá. Následne návštevu ukončili, žalobca potom telefonoval žalovanej v 2. rade a povedal jej,

že bol u mamy, na čo ona reagovala slovami: „no a čo“, nezaujímalo ju to. Svedkyňa vo výpovedi uviedla,
že ona sa s poručiteľkou stretávala väčšinou vonku, pretože neďaleko mali prenajatý byt a u svokrovcov
v garáži mali vyše 2 roky zložený materiál, keď prerábali dom. Svedkyňa tiež uviedla, že žalovanú v 1.
rade si pamätá ako malé dievčatko, keď mala 5 alebo 6 rokov. Podľa nej žalovaná v 1. rade bývala
u poručiteľky často. Poručiteľka podľa svedkyne nemala rada žalovanú v 2. rade kvôli dlhom, ktoré

narobila, mali konflikty a oni toho nechceli byť prítomní. Prevod bytu na žalovanú v 1. rade svedkyňa
spochybňovalazdôvodu,žepokiaľbyporučiteľkamalauseba30.000,-eur,nemalabydôvodísťvyberať
dôchodok z účtu. Podľa nej tiež nebol dôvod, prečo by poručiteľka nemohla uzavrieť darovaciu zmluvu,
pokiaľ by to tak chcela. Z výpovede svedkyne vyplynulo, že o prejednávanej veci a výpovediach strán
v konaní sa rozprávala so žalobcom, o priebehu konania bola informovaná.

15. Z výpovede svedkyne H. H. B., advokátky, vyplynulo, že ju kontaktovala žalovaná v 2. rade, či by
nevypracovala pre jej matku - poručiteľku - darovaciu zmluvu. Pôvodne sa mala obrátiť na H. L., ktorá
však v tom období nepracovala, a táto jej mala odporučiť svedkyňu. Žalovaná v 2. rade potom prišla do
jej kancelárie aj s poručiteľkou, ktorá jej povedala, že z osobných dôvodov chce darovať svoj byt vnučke.

Súčasne mala záujem aj o zriadenie vecného bremena. Po vypracovaní zmluvy kontaktovala žalovanú
v 2. rade, kedy jej bolo oznámené, že sa zmenili okolnosti a poručiteľka chce vypracovať kúpnu zmluvu.
Ona preto zmluvu prepracovala, následne k nej do kancelárie prišli žalovaná v 2. rade a poručiteľka.
S poručiteľkou sa rozprávala v neprítomnosti žalovanej v 2. rade a táto jej povedala, že vnučka nechce,
aby jej byt darovala, taký dar od nej nemôže prijať, že ona peniaze má. Poručiteľka povedala aj to, že

chcela, aby kúpna cena bola 10.000,- eur, s čím vnučka tiež nesúhlasila, preto sa predbežne dohodli na
sume 30.000,- eur. Spolu sa bavili o tom, či je takáto cena primeraná, čo ona, vzhľadom na zriadenie
vecného bremena a to, že kupujúca je vnučka, za primerané považovala. Svedkyňa tiež uviedla, že
poručiteľka nechcela výplatu kúpnej ceny na účet, ale v hotovosti, túto možnosť si svedkyňa overovalaaj u svojej daňovej poradkyne. Prepracované znenie zmluvy poručiteľke prečítala, vysvetlila a dohodli si
termín podpisu zmluvy. Podľa svedkyne poručiteľka bola veľmi vitálna, bola si istá, že všetkému, o čom
sa spolu bavili, rozumela a nemala problém s tým, aby uzavrela kúpnu zmluvu. Povedala, že s vnučkou

sa tak dohodli a ona už vie, čo s peniazmi urobí. Na podpis zmluvy prišla poručiteľka so žalovanou v 1.
rade, svedkyňa im obsah zmluvy prečítala a vysvetlila a poslala ich zmluvu podpísať k notárke, ktorá
má kanceláriu vedľa jej kancelárie. Po návrate žalovaná v 1. rade a aj svedkyňa požiadala poručiteľku,
aby si peniaze prepočítala, v kancelárii svedkyne bol poručiteľke vystavený príjmový doklad, ktorý táto
v prítomnosti svedkyne podpísala. Svedkyňa uviedla, že bola splnomocnená aj k podaniu návrhu na

vklad zmluvy do katastra nehnuteľností, čo urobila 3.5.2021.

16. Z uznesenia tunajšieho súdu č.k. 9D/200/2021-22, Dnot 16/2022, zo dňa 16.5.2022, vyplýva,
že poručiteľka A. J. zomrela dňa XX.XX.XXXX. Predmetom dedičského konania boli nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v k.ú. M. B., zapísané na LV č. XXX, XXXX K. XXXX a osobný účet vedený v 365.bank,
a.s. Z výpisu z účtu poručiteľky vyplýva, že ku dňu 16.12.2021 bol na účte stav 25,65 eur.

17. Z listu žalobcu zo dňa 20.4.2021, adresovaného žalovanej v 2. rade, vyplýva, že žalobca žalovanú
upozorňoval na plynutie lehoty na vyplatenie sumy 15.000,- eur na účet jeho syna N. najneskôr do
30.4.2021 s upozornením, že v opačnom prípade podá návrh na súd na preskúmanie celej veci. Žalobca
tiež žalovanú v 2. rade upozornil, aby žiadnym spôsobom nemanipulovala s bytom ich matky v Prievidzi,

na E. G. XX/XX. Žalobca v liste uvádzal, že pri osobnom stretnutí s matkou dňa 18.4.2021 zistil, že zle
počuje a pravdepodobne viaceré súvislosti nechápe.

18. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku („CSP“) žalobou možno požadovať, aby sa
rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý

právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

19. Podľa § 41 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon,
platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti
takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

20. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
Žalobca sa žalobou (po jej zmene) domáhal určenia, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, pre
k.ú. C., ako byt č. XX, vo vchode č. XX, na 3. poschodí, bytového domu súp. č. XXXXX, postavený
na pozemku parc. č. 2065, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve

bytového domu č. 10043 o veľkosti 55/2203-ín a spoluvlastnícky podiel 55/2203-ín k pozemku CKN
parc. č. 2065 o výmere 657 m2 – zastavaná plocha a nádvorie, patria do dedičstva po A. J., J. D., nar.
XX.X.XXXX, naposledy bytom C., E. XX/XX, ktorá zomrela XX.XX.XXXX. Svojou povahou ide o tzv.
určovaciu žalobu podľa ust. § 137 písm. c) CSP. Súd preto najskôr zisťoval, či na požadovanom určení
je daný naliehavý právny záujem.

21. V danej veci je nepochybné, že žalobca je synom poručiteľky A. J., teda aj jej dedičom. Rovnako bolo
zistené, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, pre k.ú. C. sú vo výlučnom vlastníctve žalovanej
v 1. rade, ktorá tieto nehnuteľnosti nadobudla na základe kúpnej zmluvy zo dňa 30.4.2021, uzavretej
s poručiteľkou. V prípade neplatnosti tohto právneho úkonu by uvedené nehnuteľnosti patrili ku dňu smrti

poručiteľky do jej výlučného vlastníctva a boli by predmetom dedičského konania po poručiteľke. Bez
požadovaného určenia je teda právne postavenie žalobcu neisté. Na základe uvedených skutočností
preto súd považoval naliehavý právny záujem v konaní za preukázaný.

22. Žalobca v konaní tvrdil, že kúpna zmluva so zriadením vecného bremena zo dňa 30.4.2021, uzavretá

medzi poručiteľkou a žalovanou v 1. rade, bola simulovaným právnym úkonom, s cieľom dosiahnuť
zastretie iného právneho úkonu – darovacej zmluvy.

23. Pri simulácii ide o vedomú nezhodu vôle a prejavu na strane oboch zmluvných strán, prípadne pri
dvojstrannom právnom úkone sa nezhoduje vôľa a prejav jednej strany a konajúci o tom vie. Simulácia

spočíva v tom, že konajúci navonok prejavuje vôľu, ktorú nemá a je si toho vedomý, ale vo vzťahu
k druhému účastníkovi alebo tretím osobám predstiera, že má vôľu, ktorú skutočne prejavil. Ust. § 41a
ods. 2 prvej vety Občianskeho zákonníka rieši prípad spoločnej vedomej nezhody vôle a prejavu, ktorá
spočíva v tom, že pri dvojstrannom právnom úkone (zmluva) obe strany po vzájomnej dohode zhodneprejavujú niečo iné, než v skutočnosti chcú. Simulovaný právny úkon (t.j. urobený naoko) je vadný pre
nedostatok vážnosti vôle konajúcej osoby (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Simulovaný právny
úkon je neplatný pre nedostatok potrebnej vôle subjektu ho uzavrieť. Ust. § 41a ods. 2 Občianskeho

zákonníka umožňuje zachovať v platnosti zastretý právny úkon, pretože k nemu smerovala skutočná
vôľa účastníkov zmluvy, a to za podmienky, že a) zastretý právny úkon zodpovedá vôli oboch účastníkov
a b) zastretý právny úkon spĺňa všetky náležitosti požadované zákonom pre platný právny úkon.

24. Ustanovenie § 41a ods. 2 veta druhá Občianskeho zákonníka rieši právne následky jednostrannej

simulácie, ktorá spočíva v tom, že konajúci navonok prejavuje vôľu, ktorú nemá, a je si toho vedomý, ale
vo vzťahu k druhému účastníkovi alebo tretím osobám predstiera, že má vôľu, ktorú prejavil. Účastník
právneho vzťahu, ktorý v prípade simulácie predpokladal, že ide o vážny prejav vôle a dôveroval
urobenému prejavu a jeho právnym následkom, môže sa dovolávať jeho danosti, ako keby bol platný.
Preto ust. § 41a ods. 2 druhá veta Občianskeho zákonníka pre takýto prípad výslovne ustanovuje,
že neplatnosti právneho úkonu urobeného naoko sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho

považoval za vážny, t.j. nezastretý. Z uvedeného vyplýva, že neplatnosti simulovaného právneho
úkonu sa nemožno s úspechom dovolať voči tomu subjektu, ktorý simulovaný právny úkon považoval
a vzhľadom na všetky okolnosti prípadu mohol považovať za nezastretý.

25. Na základe uvedených skutočností v danej veci nemožno hovoriť o simulovanom právnom úkone.

V konaní nebolo preukázané, že obe zmluvné strany, t.j. poručiteľka, ako aj žalovaná v 1. rade nemali
vôľu uzavrieť kúpnu zmluvu, ale že ich zámerom bolo dosiahnuť darovanie. Vykonaným dokazovaním,
najmä výpoveďami žalovaných v 1. a 2. rade a svedkyne H. H. B. bolo zistené, že poručiteľka mala
pôvodne záujem uzavrieť so žalovanou v 1. rade darovaciu zmluvu, v súvislosti s čím svedkyňa H.
B. aj vypracovala darovaciu zmluvu. Rovnako bolo uvedenými výpoveďami preukázané, že žalovaná

v 1. rade s uzavretím darovacej zmluvy nesúhlasila, preto sa s poručiteľkou dohodli na uzatvorení
kúpnej zmluvy s tým, že poručiteľka nehnuteľnosti žalovanej v 1. rade predá za kúpnu cenu 30.000,-
eur. Z výpovede svedkyne H. B. bolo preukázané, že poručiteľka v čase uzatvárania zmluvy bola s jej
obsahom riadne oboznámená, tento jej bol vysvetlený. Poručiteľka si bola vedomá, aký právny úkon
uzatvára, podľa svedkyne určite rozumela tomu, čo robila, nemala problém s tým, že uzatvára kúpnu

zmluvu. V konaní bolo tiež nepochybne preukázané, že kúpna cena bola poručiteľke zo strany žalovanej
v 1. rade v hotovosti riadne vyplatená, poručiteľka si peniaze v prítomnosti svedkyne H. B. prepočítala
a s týmito peniazmi z jej kancelárie odišla. Z výpovedí žalovaných v 1. a 2. rade bolo zistené, že
poručiteľka si po obdržaní kúpnej ceny zakúpila sporák, záclony a nejaké oblečenie. V konaní nebolo
ničím vyvrátené ani tvrdenie žalovanej v 1. rade o tom, že ona mala záujem len o uzavretie kúpnej

zmluvy, nie o uzavretie darovacej zmluvy. Tomuto jej tvrdeniu zodpovedá aj výpoveď svedkyne H. B.,
ktorá uviedla, že jej poručiteľka sama povedala, že vnučka, t.j. žalovaná v 1. rade nesúhlasí s darovaním.
Zároveň niet dôvodu pochybovať o tom, že na základe správania poručiteľky nemala žalovaná v 1. rade
dôvod pochybovať o vôli poručiteľky uzavrieť s ňou kúpnu zmluvu.

26. V konaní nebolo sporným, že po viac ako cca 2 mesiacoch poručiteľka darovala sumu 25.000,- eur
deťom žalovanej v 1. rade (každému dieťaťu po 5.000,- eur) a sumu 3.000,- eur zverila žalovanej v 1.
rade ako prostriedky na úhradu nákladov za jej pohreb a na zriadenie pomníku. Z výpovede žalovanej
v 1. rade v konaní vyplynulo, že náklady za pohreb poručiteľky, ako aj pomník poručiteľke aj uhradila.
Žalobca v konaní toto tvrdenie žalovanej v 1. rade nenamietal, preto ho súd považoval za nesporné.

Toto konanie poručiteľky však žalovaná v 1. rade v čase uzatvárania zmluvy s poručiteľkou nemohla
predvídať. V danom prípade ale nemožno uvažovať ani o darovaní nehnuteľností zapísaných na LV č.
XXXX, pre k.ú. C. zo strany poručiteľky žalovanej v 1. rade. Poručiteľka prostriedky z kúpnej ceny totiž
nevrátila (ako dar) žalovanej v 1. rade, ale deťom žalovanej, aj to iba sčasti (celkom 25.000,- eur). Suma
3.000,- eur bola určená na úhradu nákladov na pohreb poručiteľky a zriadenie náhrobného pomníka

a sumu 2.000,- eur si poručiteľka ponechala pre vlastnú potrebu.

27.Nazákladeuvedenýchskutočnostísúddospelkzáveru,ževkonanínebolonepochybnepreukázané
že poručiteľka a žalovaná v 1. rade (prípadne iba poručiteľka) v čase uzavretia zmluvy v skutočnosti
nemali vôľu uzavrieť kúpnu zmluvu, ale darovaciu zmluvu. I v prípade, pokiaľ by poručiteľka nebola

stotožnená s uzavretím kúpnej zmluvy a v skutočnosti zamýšľala darovanie nehnuteľností, nebolo ničím
preukázané, že o tejto jej vôli, resp. úmysle by žalovaná v 1. rade mohla mať vedomosť. Žalovaná v 1.
rade, vzhľadom na správanie poručiteľky, bola dobromyseľná v tom, že s poručiteľkou uzatvára kúpnu
zmluvu a podľa ust. § 41a ods. 2 veta druhá Občianskeho zákonníka sa nemožno dovolávať neplatnostitakého právneho úkonu voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý. Súd preto považoval Kúpnu
zmluvu so zriadením vecného bremena zo dňa 30.4.2021, uzavretú medzi poručiteľkou a žalovanou v 1.
rade, za platný právny úkon, v dôsledku ktorého došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam

zapísaným na LV č. XXXX, pre k.ú. C. na žalovanú v 1. rade.

28. Pre úplnosť súd uvádza, že pokiaľ žalobca poukazoval na vyplatenie kúpnej ceny vo výške 30.000,-
eur v hotovosti ako na rozporné so zákonom č. 394/2012 Z.z., ust. § 5 citovaného zákona uvádza, že
platbou v hotovosti prevyšujúcej sumu 15.000,- eur nie je dotknutá platnosť právnych úkonov, na základe

ktorých sa vykonala platba v hotovosti. Rovnako ústna dohoda dedičov po zomr. H. J. ohľadom bytu
poručiteľky nemá vplyv na platnosť kúpnej zmluvy uzavretej medzi poručiteľkou a žalovanou v 1. rade.

29. Na základe všetkých uvedených skutočností súd považoval žalobu za nedôvodnú, a preto ju
zamietol.

30.Otrováchkonaniasúdrozhodolvsúladesust.§255ods.1CSP.Žalovanév1.a2.rademalivkonaní
plný úspech, preto im voči žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Súd podľa
§ 262 ods. 1 CSP rozhodol len o nároku na náhradu trov konania. O konkrétnej výške tejto náhrady bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd Trenčín. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v troch vyhotoveniach. Odvolanie musí
obsahovať, okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené; kto ho robí; ktorej veci
sa týka; čo sa ním sleduje; spisovú značku konania; podpis) označenie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu a toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie môže byť odôvodnené len
skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1 , 2 CSP.