Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, January 31, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/144/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124204735
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2124204735.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov: JUDr.
Ľuboslava Vanková a Mgr. Matúš Staríček v právnej veci navrhovateľov: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXX, 2. A. D. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX, obaja zast. splnomocnenkyňou: KRALIK &
PARTNERS s.r.o., Bratislava - Staré mesto, Ul. 29. Augusta 2B, proti povinnému: Slovenská sporiteľňa,
a.s., Bratislava, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní

povinného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 106C/58/2024-42 zo dňa 15.7.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia z a m i e t a.

II. Povinnému p r i z n á v a voči navrhovateľom 1. a 2. nárok na náhradu trov konania ( prvoinštančného
i odvolacieho ) v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie výrokom I. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil povinnému povinnosť
za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky žalobcov vyplývajúcej z Dohody o uznaní dlhu a jeho
splatení vo forme notárskej zápisnice N 72/2021 vo výške 204.016,58 eur s prísl. ktorá bola uzavretá
medzi žalobcami ako veriteľmi a E. F., nar. X.X.XXXX, trvale bytom: D. XXXX/X, XXX XX G., SR a
manželkou G. F., nar. X.X.XXXX, trvale bytom: D. XXXX/X, XXX XX G., SR, zdržať sa výkonu záložného

práva formou predaja na dražbe, dobrovoľnej dražbe, priamym predajom akejkoľvek tretej osobe,
predajom formou verejnej obchodnej súťaže a ďalších úkonov smerujúcich k realizácií dobrovoľnej
dražby zo Zmluvy o zriadení záložného práva, vklad V1928/2020 účinný dňa 10.8.2020 - 2080/20 vo
vzťahu k nehnuteľnostiam: pozemok parcely registra „C“ parc. č. 8884, druh pozemku zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 266 m2, v podiele 1/1 k celku, pozemok parcely registra „C“ parc. č. 8885, druh
pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 240 m2, v podiele 1/1 k celku, rodinný dom s. č. XXXX,

popis stavby: dom postavený na pozemku parcely registra „C“ parc. č. 8884, druh pozemku zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 266 m2, v podiele 1/1 k celku, zapísané na liste vlastníctva č. XXXXX
vedeného Okresným úradom Piešťany, katastrálnym odborom, pre okres Piešťany, obec G. a k. ú. G., a
to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej na Okresnom súde Trnava, sp. zn. PN
- 4C/5/2022 a výrokom II. rozhodol o nároku navrhovateľov 1. a 2. na náhradu trov konania v rozsahu
100 % voči povinnému.

2. Napadnuté uznesenie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 324 ods. 1 a 3,
§ 325 ods. 1, ods. 2 písm. d), § 326 ods. 1 a 2 , § 328 ods. 1 a 2, § 329 ods. 1 až 3, § 330 ods. 1, § 331
ods. 1 a 2 a § 333 zák. č. 160/2015 Civilný sporový poriadok ( ďalej aj ,, C.s.p. “ ).

3. Vecne argumentoval tým, že navrhovatelia 1. a 2. sa navrhovaným neodkladným opatrením domáhajú

ochrany svojej pohľadávky, ktorú majú voči osobe E. F. titulom zmlúv o pôžičke a uznania dlhu vo
výške 204.016,58 eur. V konaní vo veci samej vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn.PN-4C/5/2022 sa navrhovatelia 1. a 2. domáhajú určenia neúčinnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi
E. F. a D. H. E., predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na
LV č. XXXXX. Uznesením sp. zn. PN-4C/5/2022 - 38 zo dňa 1.3.2022 súd prvej inštancie nariadil

neodkladné opatrenie, ktorým za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky navrhovateľov 1. a 2.
vyplývajúcej z dohody o uznaní dlhu a jeho splatení vo výške 204.016,58 eur uložil D. H. E. povinnosť,
aby nescudzoval, nezaťažoval a nenakladal s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXXX až
do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Z predložených listín mal súd prvej inštancie
osvedčenú existenciu záväzkového vzťahu navrhovateľov 1. a 2. a ich dlžníka, ako aj pohľadávky

navrhovateľov 1. a 2. voči dlžníkovi vo výške 204.016,58 eur a príslušenstva, na základe dohody o
uznaní dlhu zo zmlúv o pôžičkách, spísanej vo forme notárskej zápisnice, obsahujúcej súhlas s jej
vykonateľnosťou a s exekúciou. Z listu vlastníctva č. XXXXX súd prvej inštancie zistil, že ako ťarcha je
na ňom zapísané záložné právo Slovenskej sporiteľne, a. s., a to na všetky nehnuteľnosti zapísané na
tomto liste vlastníctva. Zároveň je na ňom poznamenané, že Slovenská sporiteľňa, a. s. ako záložný
veriteľ začala výkon záložného práva predajom nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe. Ak by povinný

pokračoval vo výkone záložného práva, účel súdom nariadeného neodkladného opatrenia uznesením
č. k. PN-4C/5/2022 - 38 by bol zmarený, preto je potreba poskytnúť ohrozenému právu navrhovateľov
1. a 2. ochranu, a to do až do času, kým Okresný súd Trnava nerozhodne v spore vedenom pod
sp. zn. PN-4C/5/2022, predmetom ktorého je žaloba navrhovateľov 1. a 2. o určenie neúčinnosti
kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV

č. XXXXX medzi dlžníkom navrhovateľov 1. a 2. E. F. a D. H. E., aktuálnym vlastníkom predmetných
nehnuteľností. Samotní navrhovatelia 1. a 2. sa totiž domáhali nariadenia neodkladného opatrenia iba
na toto určité obdobie - do právoplatného skončenia konania vo veci sp. zn. PN-4C/5/2022. Dočasným
pozastavením výkonu záložného práva nariadením neodkladného opatrenia povinnému sa zároveň
nevytvorí žiaden nenávratný alebo v budúcnosti nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch ani na jeho

strane, nakoľko vlastník nehnuteľností má právoplatným neodkladným opatrením už uložený zákaz
scudzovať, zaťažovať a nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami, a to rovnako ako povinný záložný
veriteľ, do právoplatného skončenia konania vo veci samej sp. zn. PN-4C/5/2022. Bezodkladná úprava
pomerov bude mať za následok iba spočívanie jestvujúceho právneho a faktického stavu, a to len do
právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Trnava vo veci sp. zn. PN-4C/5/2022. V tomto prípade

nebolo potrebné, aby bola navrhovateľom 1. a 2. ukladaná povinnosť podať v určitej lehote žalobu
vo veci samej, nakoľko takéto konanie už prebieha. Zároveň je potrebné podotknúť, že počas trvania
účinkovneodkladnéhoopatreniasamôžepovinnýdomáhaťjehozrušeniapreodpadnutiedôvodov,ktoré
pôvodne viedli k jeho nariadeniu ( § 334 C.s.p. ).

4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie povinný a to z dôvodov podľa ustanovenia §
365 ods. 1 písm. a), b), c), d), e), f), g) a h) C.s.p. V odvolaní odvolateľ namietal:
- že postup súdu prvej inštancie bol v rozpore s právnymi normami a princípmi materiálneho právneho
štátu ( porušenie zásady legality ),
- že medzi stranami neexistuje právny vzťah, ktorý by odôvodňoval nariadenie neodkladného opatrenia,

- že navrhovateľov nárok nebol podľa odvolateľa dostatočne preukázaný ani doložený relevantnými
dôkazmi,
- miestnu nepríslušnosť OS TT, na konanie je príslušný Mestský súd Bratislava IV,
- že súd prvej inštancie nepostupoval v súlade s pravidlami prideľovania prípadov, a
- že rozhodnutie súdu je arbitrárne a neprihliada na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR a

neodkladné opatrenie bolo nariadené na základe nedostatočne odôvodneného návrhu, ktorý mal byť
zamietnutý.
Odvolateľ citoval viacero rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR na podporu
svojich tvrdení ( Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 11. októbra 2017, sp. zn. 3Cdo/157/2017 -
neodkladné opatrenie je len dočasným procesným opatrením a jeho trvanie je obmedzené do vydania

konečného rozhodnutia vo veci samej. Uznesenie, ktorým sa nariaďuje neodkladné opatrenie, nie je
rozhodnutím vo veci samej; Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. novembra 1993, sp. zn. 4 Obo
233/1993 - výlučná miestna príslušnosť sa vzťahuje len na spory týkajúce sa existencie, trvania alebo
zániku práva k nehnuteľnosti, nie na všetky spory týkajúce sa nehnuteľností, Uznesenie Najvyššieho
súdu SR z 22. septembra 2010, sp. zn. 6 Cdo 171/2010 - osvedčenie nároku musí mať vysokú mieru

pravdepodobnosti, ktorá je kvantitatívne bližšie k 100 % ako k 50 %. Predbežné opatrenie nemožno
nariadiť na základe tvrdení, ktoré nie sú dostatočne preukázané; Uznesenie Najvyššieho súdu SR z
28. novembra 2012, sp. zn. 6M Cdo 5/2012- osvedčenie nie je rovnaké ako dokazovanie, no musí
byť dostatočné na to, aby súd s vysokou pravdepodobnosťou mohol posúdiť nárok ako oprávnený;Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. augusta 2013, sp. zn. 4 MObdo 3/2013 - ak navrhovateľ podá
návrh na predbežné opatrenie na miestne nepríslušný súd, odvolací súd musí takéto uznesenie zrušiť a
konanie zastaviť pre neodstrániteľný nedostatok podmienky konania a Uznesenie Najvyššieho súdu SR

sp. zn. 5 Obdo 76/2016 - rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej
len v špecifických prípadoch, ak samotné neodkladné opatrenie konzumuje vec samu ) a taktiež použil
citácieprávnychteóriíaodbornýchdiel (Civilnýsporovýporiadok,KomentárC.H.Beck,2016
- osvedčovanie je dôležitý proces, pri ktorom súd musí zistiť, že miera pravdepodobnosti oprávnenosti
nároku je vyššia než jeho zamietnutie; K. Svoboda, Dokazování 2009 - predbežné opatrenie nemožno

vydať, ak je žalobný požiadavok žalobcu zjavne neoprávnený ).
Navrhol,abyodvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciezrušilavrátilmuvecnaďalšiekonanieanové
rozhodnutie, v ktorom konaní súd prvej inštancie podanie navrhovateľov odmietne prípadne návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

5. Navrhovatelia vo vyjadrení k odvolaniu povinného uviedli, že vo vzťahu k námietke miestnej

príslušnosti podali návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na Okresný súd Trnava ako príslušný
hneď z dvoch dôvodov: (i) nehnuteľnosti, ktorých sa týka konanie o nariadenie neodkladného opatrenia
sa nachádzajú v obvode Okresného súdu Trnava a preto je tu daná výlučná miestna príslušnosť podľa
ustanovenia § 20 písm. a) C.s.p., (ii) ohľadom nehnuteľností sa už vedie skôr začaté konanie vo
veci samej rovnako na Okresnom súde Trnava, a z toho dôvodu je tento súd miestne príslušný aj

na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. K samotnému nariadeniu neodkladného
opatrenia uviedli, že pokiaľ by súd rozhodol o neúčinnosti právneho úkonu ( kúpnej zmluvy ) dlžníka,
ktorým previedol svoj majetok na tretiu osobu, získajú voči dlžníkovi osobitné právne postavenie,
v dôsledku čoho sa na účely uspokojenia pohľadávky na dlžníka hľadí, akoby bol stále vlastníkom
predmetného majetku. To znamená, že môžu vo vykonávacom konaní požadovať uspokojenie svojich

pohľadávok z majetku, ktorý bol predmetom odporovateľného úkonu, a to aj napriek tomu, že formálne
bol prevedený na tretiu osobu. Neúčinnosť právneho úkonu teda neznamená jeho neplatnosť voči
všetkým subjektom, ale iba vo vzťahu k veriteľom, ktorí úspešne napadli jeho účinky. V prípade, že
by nehnuteľnosť „ušla“ z majetku pána E., nárok na zaplatenie pohľadávky a teda samotná exekúcia
by mohla byť ohrozená. K takémuto stavu by došlo aj v prípade, že by povinný v súčasnosti začal s

výkonom svojho záložného práva vo vzťahu k nehnuteľnosti. Z uvedeného je zjavné, že je potrebné
dočasne neodkladne upraviť pomery medzi stranami tak, aby bol chránený ich nárok a aby bolo
voči povinnému nariadené neodkladné opatrenie. Majú za to, že dlžník nemá iný signifikatný majetok
( vzhľadom k výške pohľadávky ) pričom cieľom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je
zabezpečiť, aby počas prebiehajúceho súdneho konania nedošlo k nenávratným zmenám na predmete

zálohu. V danom prípade bol právny úkon dlžníka jasne vykonaný s úmyslom poškodiť práva veriteľa, čo
potvrdzuje existenciu úmyslu, na základe ktorého je možné tento úkon odporovať. Návrh nemá za cieľ
trvale znemožniť povinnému vykonávanie jeho záložného práva, čo je koniec koncov všetkým stranám
konania absolútne jasné. Cieľom je len dočasné „pozastavenie“ procesu výkonu záložného práva, kým
nebude právoplatne rozhodnuté vo veci samej pod spisovou značkou 4C/5/2022. Je nutné, aby stav

nehnuteľnosti zostal nezmenený a nedošlo k jej predaju v dražbe alebo speňaženiu iným spôsobom t.j.
vždy prevod vlastníckeho práva na inú osobu. Neodkladným opatrením nechcú ani nemôžu spochybniť
ani znížiť právne postavenie povinného - banky ako záložného veriteľa, keďže ten bude vždy prvým v
poradí pri uspokojení svojich pohľadávok zo zálohu. Toto neodkladné opatrenie má iba zabrániť tomu,
aby bolo prevedené vlastnícke právo tretej osobe skôr, než sa súd rozhodne vo veci samej. K tvrdeniu

povinného o trovách konania uviedli, že rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
spravidla nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, v súlade s §262 ods. 1 C.s.p. súd o nároku na
náhradu trov konania nerozhoduje. S otázkou trov konania a ich náhrady sa následne vysporiada až
v rozhodnutí vo veci samej, prípadne v inom rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Výnimku z daného
pravidla predstavuje iba neodkladné opatrenie, ktoré procesne konzumuje vec samu a ktoré nie je

viazané na meritórne konanie. Takýmto rozhodnutím je neodkladné opatrenie nariadené po skončení
konania vo veci samej a neodkladné opatrenie nariadené pred začatím konania, ktoré nie je a nemá byť
nasledované žalobou, teda pri ktorom súd v zmysle § 336 ods. 1 C.s.p. neuložil navrhovateľovi žalobnú
povinnosť. Za daných okolností neprichádza konanie vo veci samej do úvahy a súd rozhodne o nároku
na náhradu trov konania v rozhodnutí o neodkladnom opatrení.

6. V prvom rade treba uviesť, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí označil strany ako
„ žalobcovia 1/ a 2/ “ a „žalovaný“, s ktorým označením nemožno bezvýhradne súhlasiť, nakoľko v danej
veci ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej. Vzhľadomna to, že ide o návrhové konanie, prichádza do úvahy označiť stranu, ktorá podala návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia ako „navrhovatelia 1. a 2.“ a druhú stranu, t. j. tú, voči ktorej smeruje návrh ako
„povinný z neodkladného opatrenia“, resp. skrátene „povinný“. Odvolací súd preto vo svojom uznesení

označoval strany ako „ navrhovatelia 1. a 2. “ a „ povinný “, ktorí sú totožnými subjektami
s tými, ktoré súd prvej inštancie označil za „žalobcov 1. a 2.“ a „žalovaného“.

7. S ohľadom na námietku miestnej príslušnosti v odvolaní odvolací súd považuje za potrebné uviesť,
že v predmetnom spore vychádzajúc zo žalobných tvrdení, ide o občianskoprávny spor v tomto prípade

týkajúci sa práva k nehnuteľnostiam, preto súdom príslušným je podľa § 20 písm. a) C.s.p. Okresný súd
Trnava ako súd výlučne miestne príslušný.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( § 34 C.s.p. ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( §
362 ods. 1 C.s.p. ), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( §
359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( § 355 ods.

2 v spojení s § 357 písm. d) C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( §
127 a § 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom ( § 379 C.s.p. ) a dôvodmi odvolania ( §
380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
nezistil ( § 380 ods. 2 C.s.p. ), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie

( § 383 C.s.p. ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario)
a dospel k záveru, že odvolanie povinného je dôvodné, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre
zmenu napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie ( § 388 C.s.p. ).

9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia

i odvolacie argumenty povinného bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie
neodkladného opatrenia o uložení povinnému povinnosti za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky
navrhovateľov vyplývajúcej z Dohody o uznaní dlhu a jeho splatení vo forme notárskej zápisnice N
72/2021 vo výške 204.016,58 eur s prísl. ktorá bola uzavretá medzi navrhovateľmi 1. a 2. ako veriteľmi
a E. F., nar. X.X.XXXX, trvale bytom: D. XXXX/X, XXX XX G., SR a manželkou G. F., nar. X.X.XXXX,

trvale bytom: D. XXXX/X, XXX XX G., SR, zdržať sa výkonu záložného práva formou predaja na dražbe,
dobrovoľnej dražbe, priamym predajom akejkoľvek tretej osobe, predajom formou verejnej obchodnej
súťaže a ďalších úkonov smerujúcich k realizácií dobrovoľnej dražby zo Zmluvy o zriadení záložného
práva, vklad V1928/2020 účinný dňa 10.8.2020 - 2080/20 vo vzťahu k nehnuteľnostiam: pozemok
parcely registra „C“ parc. č. 8884, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 266 m2, v

podiele 1/1 k celku, pozemok parcely registra „C“ parc. č. 8885, druh pozemku zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 240 m2, v podiele 1/1 k celku, rodinný dom s. č. XXXX, popis stavby: dom postavený
na pozemku parcely registra „C“ parc. č. 8884, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 266
m2, v podiele 1/1 k celku, zapísané na liste vlastníctva č. XXXXX vedeného Okresným úradom Piešťany,
katastrálnym odborom, pre okres Piešťany, obec G. a k. ú. G., a to až do právoplatného skončenia

konania vo veci samej vedenej na Okresnom súde Trnava, sp. zn. PN - 4C/5/2022.

10. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

12. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

14. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia

súdu prvej inštancie.15. Odvolací súd, oboznámiac sa so skutkovými tvrdeniami navrhovateľov 1. a 2. uvedenými v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, so zreteľom i na skutočnosti vyplývajúce z obsahu súdneho spisu,
dospel k záveru, že návrh navrhovateľov 1. a 2. na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný.

16. V posudzovanej veci sa navrhovatelia 1. a 2. návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia domáhali uloženia povinnosti povinnému ( záložný veriteľ ) zdržať sa úkonov smerujúcich k
uskutočneniu dobrovoľnej dražby nehnuteľností vo vlastníctve D. H. E., ktorý nehnuteľnosti zapísané
v LV č. XXXXX nadobudol kúpou od E. F.. Návrh odôvodnili tým, že majú voči manželom F. pohľadávku

vo výške 204.016,58 eur a prísl. vyplývajúcu z dohody o uznaní dlhu a jeho splatení vo forme
notárskej zápisnice N 72/2021. V konaní vo veci samej vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp.
zn. PN-4C/5/2022 sa domáhajú určenia neúčinnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi E. F. a D. H.
E., predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXXX.
Uznesenímsp.zn.PN-4C/5/2022-38zodňa1.3.2022súdprvejinštancienariadilneodkladnéopatrenie,
ktorým za účelom zabezpečenia peňažnej ich pohľadávky vyplývajúcej z dohody o uznaní dlhu a jeho

splatení vo výške 204.016,58 eur uložil povinnému D. H. E. povinnosť, aby nescudzoval, nezaťažoval
a nenakladal s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXXX až do právoplatného skončenia konania
vo veci samej.

17. Odvolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, že E. F. uzatvoril s povinným dňa 10.7.2020 zmluvu

o splátkovom úvere č. 5169334439, na základe ktorej mu povinný poskytol úver na bývanie vo výške
161.000 eur na kúpu domu. Za účelom zabezpečenia záväzkov súvisiacich s vyššie uvedenou úverovou
zmluvou uzatvoril povinný, ako záložný veriteľ a A. I. J., ako záložca záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam
( pozn: špecifikovaným v bode 1 tohto rozhodnutia ), ako k zálohu, v ktorej sa dohodli, že v prípade,
že E. F., ako dlžník nezaplatí zabezpečenú pohľadávku z úverovej zmluvy č. 5169334439 riadne a

včas, vznikne záložnému veriteľovi ( povinnému ) oprávnenie uplatniť si svoje právo výkonom záložného
práva – predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona. Je nesporné, že záložný veriteľ
(povinný ) pristúpil k výkonu záložného práva predajom založených nehnuteľností na dobrovoľnej
dražbe, ktorú skutočnosť 23.10.2023 oznámil dlžníkovi ( pozn: zároveň aj záložcovi ), a to preto, že
ku dňu 21.9.2023 vyhlásil mimoriadnu splatnosť jeho pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o splátkovom

úvere č. 5169334439.

18. Treba uviesť, že dobrovoľná dražba sa odvíja od predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý dal súhlas
nabudúcespeňaženieurčitéhosvojhomajetkuurčitýmspôsobomregulovanýmprávomaprávnaúprava
ukladá povinnosť strpieť výkon dobrovoľnej dražby nielen s takým záložným právom, ktoré vzniklo

na základe zmluvy, ale aj s takým, ktoré vzniklo zo zákona. Záložný veriteľ, je oprávnený navrhnúť
výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby aj bez exekučného titulu priznávajúceho
mu zabezpečenú pohľadávku voči vlastníkovi veci pričom vlastníkovi veci patrí na ochranu vlastníckeho
práva žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby.

19. V prejednávanej veci je nepochybné, že záložné právo na zabezpečenie pohľadávky povinného,
ako záložného veriteľa vzniklo na zmluvnom základe, a preto je povinný oprávnený realizovať výkon
záložného práva ( viď § 151j ods.1 O.z. - ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a
včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa
záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa

osobitného zákona, 3e) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov,
3f) ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak; ako aj § 7 ods.1 zákona č. 527/2002 o
dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a
notárskej činnosti ( Notársky poriadok ) v znení neskorších predpisov - navrhovateľom dražby je vlastník
predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo - záložný veriteľ, alebo iná osoba, ktorá je

oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona ).

20.Namargouvedenéhojepotrebnéuviesť,žeOkresnýsúdPiešťanydňa1.3.2022vydaluznesenieč.k.
4C/5/2022-149, ktorým nariadil neodkladné opatrenie, čím terajšiemu vlastníkovi nehnuteľností D. H. E.
uložil povinnosť, aby nehnuteľnosti špecifikované v bode 1 tohto rozhodnutia nescudzoval, nezaťažoval,

a nenakladal s nimi do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej na Okresnom súde
Trnava pod sp.zn. PN - 4C/5/2022 medzi navrhovateľmi a D. H. E., kde sa navrhovatelia domáhajú
určenia neúčinnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi E. F. ako predávajúcim a D. H. E., ako kupujúcim,
ktorej predmetom bol prevod nehnuteľností špecifikovaných v bode 1 tohto rozhodnutia, čo však nebránizáložnému veriteľovi, aby realizoval výkon záložného práva, pretože v zmysle § 3 ods.2 zákona č.
527/2002 o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb.
o notároch a notárskej činnosti ( Notársky poriadok ) v znení neskorších predpisov podľa cit. zákona

nemožno dražiť predmet dražby, s ktorým navrhovateľ dražby alebo dražobník na základe zmluvy,
vykonateľného rozhodnutia súdu alebo vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy nemôže
nakladať, alebo ak konanie dražby vylučuje osobitný predpis; avšak záložný veriteľ predmet dražby
dražiť môže.

21. Taktiež treba prisvedčiť odvolateľovi, že medzi navrhovateľmi 1. a 2. a záložným veriteľom neexistuje
žiaden právny vzťah, preto sa odvolaciemu súdu javí konštatácia súdu prvej inštancie :,, Ak by povinný
pokračoval vo výkone záložného práva, účel súdom nariadeného neodkladného opatrenia uznesením
č. k. PN-4C/5/2022 - 38 by bol zmarený, preto je potreba poskytnúť ohrozenému právu navrhovateľov
1. a 2. ochranu, a to do až do času, kým Okresný súd Trnava nerozhodne v spore vedenom pod sp. zn.
PN-4C/5/2022, predmetom ktorého je žaloba navrhovateľov 1. a 2. o určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy,

predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXXX medzi
dlžníkom navrhovateľov 1. a 2. E. F. a D. H. E., aktuálnym vlastníkom predmetných nehnuteľností“,
ako nenáležitá vzhľadom k tomu, že povinný nie je stranou sporu vo vyššie uvedenom konaní, pričom
zakázať mu realizovať výkon záložného práva, ktoré by sa nemuselo realizovať, ak by si dlžník plnil
svoje povinnosti, by bolo zásahom do práva povinného, ktoré realizuje na základe svojho legálneho

hmotnoprávneho oprávnenia.

22. S poukazom na vyššie uvedené, po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností
vyplývajúcich tak z návrhu, ako i z obsahu súdneho spisu, dospel odvolací súd k záveru, že
sa nestotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, podľa ktorých navrhovatelia 1. a 2. osvedčili

potrebu dočasnej úpravy pomerov v rozsahu návrhom deklarovaného neodkladného opatrenia, preto
rozhodnutie prvoinštančného súdu podľa § 388 C.s.p. zmenil a návrh ako neosvedčený zamietol.

23. V zmysle § 396 ods. 1 C.s.p., ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie. Podľa ods. 2, ak odvolací zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu

trov konania na súde prvej inštancie.

24. V zmysle § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci, podľa ods. 2, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

25.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

26. Nakoľko odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil, je v zmysle citovaného
ustanovenia§396ods.2C.s.p.povinnýrozhodnúťajonáhradetrovkonaniapredsúdomprvejinštancie.

27. V dôsledku úplného zvrátenia výsledku konania na súde prvej inštancie sa plne úspešnou stranou

s nárokom na náhradu trov konania stal práve povinný, preto o náhrade trov konania pred súdom prvej
inštancie odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1, 2 C.s.p. v spojení s ustanovením
§ 255 ods. 1 C.s.p. tak, že povinnému priznal voči navrhovateľom 1. a 2. nárok na náhradu trov
konania pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania pred súdom prvej
inštancie rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením podľa ustanovenia § 262 ods. 2 C.s.p.

po právoplatnom skončení veci.

28. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 C.s.p.
v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému povinnému v odvolacom konaní priznal
voči navrhovateľom 1. a 2. nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške

náhrady trov odvolacieho konania rozhodne opäť súd prvej inštancie samostatným uznesením podľa
ustanovenia § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnom skončení veci.

29. Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
( § 419 C. s. p. ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C. s .p. ).
Dovolanie je podľa § 421 C. s. p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C. s. p. ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) ( § 421 ods. 2 C. s. p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( § 422 ods. 1 C. s. p. ).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 2 C. s. p. ).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( § 423 C. s. p. ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C. s. p. ).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 ( § 425 C. s. p. ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( §
426 C. s .p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 C. s. p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 C. s. p. ).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( § 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C. s. p. ).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
( § 429 ods. 2 C. s. p. ).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania ( § 430 C. s. p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods. 1 C. s. p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 C. s. p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C. s. p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C. s. p. ).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom ( § 433 C. s. p. ).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( § 434 C. s. p. ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( § 435 C.
s. p. ).