Rozsudok – Neplatnosť právnych úkonov ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, March 8, 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K3-6C/332/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7522210320
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Halková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7522210320.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, sudkyňou JUDr. Evou Halkovou, v spore žalobcov: 1. A. B., narodený: XX. X.XXXX,

bytom C. XXX/XX, C., 2. D. E. F., narodená: X.X.XXXX, bytom G. XX, obaja žalobcovia zastúpení:
JUDr. Eva Hencovská, advokátka so sídlom Bajzova 2, Košice, proti žalovaným: 1. D. G., narodená
XX.X.XXXX, bytom D. XXX/X, H. I. J., 2. D. B., narodený XX.X.XXXX, bytom C. XXX/X, C., 3. K.
B., narodený XX.X.XXXX, bytom H. XXXX/XX, L., všetci žalovaní zastúpení: Advokátska kancelária
PIATNIK, s.r.o., so sídlom Vysoká 425/71, Levoča, IČO: 54 915 627, v konaní o určenie neplatnosti
závetu a listiny o vydedení, takto:

r o z h o d o l :

I. Dôvody vydedenia žalobcov, uvedené v závete a listine o vydedení z 19.4.2018 v notárskej zápisnici

NZ XXXXX/XXXX spísanej na notárskom úrade JUDr. Ľubomíra Ondova poručiteľkou D. B., rodenou I.,
ktorá zomrela XX.X.XXXX, nie sú dané.

II. Závet, ktorý poručiteľka zriadila do notárskej zápisnice NZ 12507/2018 spísanej na notárskom úrade
JUDr. Ľubomíra Ondova dňa 19.4.2018 je neplatný v časti, v ktorej sa žalobcom nedostali ich dedičské
podiely zo zákona.

III. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

IV. Žalobcovia majú voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 33,33 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou Okresnému súdu Košice – okolie (od 1.6.2023 Mestský súd Košice)
domáhali voči žalovaným určenia, že závet, ktorý poručiteľka zriadila do notárskej zápisnice I. spísanej
na notárskom úrade JUDr. Ľubomíra Ondova sú neplatné v časti, v ktorej sa žalobcom nedostali ich
dedičské po diely zo zákona (výrok I. petitu žaloby), určenia, že dôvody vydedenia žalobcu 1 a žalobkyne
2 poručiteľkou D. B., C. I., ktorá zomrela dňa XX.X.XXXX, uvedené v závete a listine o vydedení zo dňa

19.4.2018 nie sú dané (výrok II. petitu žaloby), určenia, že A. B., C. B., nar. XX.X.XXXX a D. E. F., C.
B., nar. X.X.XXXX sú neopomenuteľnými dedičmi po poručiteľke D. B., C. I., zomr. XX.X.XXXX (výrok
III. petitu žaloby). Zároveň žiadali náhradu trov konania voči žalovaným.

2. Žalobu odôvodnili tým (body 2 – 6 odôvodnenia), že sú deťmi, ako aj právnymi nástupcami nebohého
A.B.,synaporučiteľky,ktorýzomrelXX.XX.XXXX.SúvnúčatamiporučiteľkyD.B.,C.I.,nar.XX.X.XXXX,
zomr. XX.X.XXXX (ďalej ako „poručiteľka“).

3. Poručiteľka 19.4.2018 na notárskom úrade JUDr. Ľubomíra Ondova, spísala formou notárskej
zápisnice závet a listinu o vydedení, kde vyhlásila, že pre prípad svojej smrti odkazuje celý svoj hnuteľný,
ako aj nehnuteľný majetok, ktorý bude mať ku dňu svojej smrti, žalovanej 1 a zároveň žalobcov vydedilaz dôvodov podľa ust. § 469a ods. 1 písm. a) a písm. b) zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka
v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“).

4. Vzťahy žalobcov s babkou – poručiteľkou neboli ideálne, ale považovali ju za súčasť rodiny a tak
k nej aj pristupovali. K zhoršeniu vzťahov došlo od júna 2010, od začatia súdneho konania o určenie
neplatnosti darovacích zmlúv, vedenom na Okresnom súde Košice – okolie pod sp. zn 1C/137/2010
(ďalej len „spor 11C/137/2010“), ktoré iniciovala nebohá matka žalobcov proti poručiteľke a otcovi
žalobcov. Po smrti otca sa stali účastníkmi súdneho konania žalobcovia. Jediným skutočným dôvodom

spísania listiny o vydedení bola osobná pomsta a nevraživosť zo strany poručiteľky voči matke žalobcov
a následne aj voči nim, z dôvodu prehratého súdneho sporu. K spísaniu závetu a listiny o vydedení došlo
len dva mesiace po právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, ktorý potvrdil rozsudok súdu
prvej inštancie, ktorým súd určil, že napadnuté darovacie zmluvy sú relatívne neplatné.

5. K dôvodu vydedenia podľa § 469a ods. 1 OZ žalobcovia uviedli, že nebol naplnený, nakoľko nebola

splnená podmienka odkázanosti poručiteľa, pretože poručiteľka nebola a ani nemohla byť odkázaná na
potrebnú pomoc od žalobcov, ako svojich vnúčat, nakoľko aj podľa jej vlastných tvrdení, starostlivosť o
ňu v danom čase nepretržite zabezpečovala jej dcéra, žalovaná 1 - D. G. s rodinou. Navyše poručiteľka
mala ďalšie 2 plnoleté deti, od ktorých možno predovšetkým očakávať poskytovanie takejto pomoci, a
ktoré boli plne spôsobilé jej zabezpečiť potrebnú pomoc.

6. K dôvodu vydedenia podľa § 469a ods. 2 OZ žalobcovia uviedli, že je potrebné skúmať aj vzájomný
vzťah poručiteľky a žalobcov, s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len
„NS SR“). Od júna 2010 bola matka žalobcov, a po smrti otca aj žalobcovia, účastníkmi súdneho sporu s
poručiteľkou, pričom zo súdneho spisu 11C/137/2010 jednoznačne vyplýva, že ku vzniku daného sporu

podstatnou mierou prispela svojim konaním samotná poručiteľka. Vplyvom dlhotrvajúceho súdneho
sporu došlo k rapídnemu zhoršeniu ich vzájomných vzťahov s poručiteľkou, ako aj s ďalšou rodinou
z otcovej strany, čo následne viedlo k úplnému vzájomnému odcudzeniu. Za daných okolností nebolo
možnéspravodlivoočakávať,žebudúprejavovaťopravdivýzáujemoporučiteľku,pričomtoboldôsledok
jej správania sa. Nie je naplnený zákonný dôvod vydedenia, ak neprejavovanie opravdivého záujmu

o poručiteľa je vyvolané samotným poručiteľom.

7. Žalovaní žiadala žalobu zamietnuť a zaviazať žalobcov na náhradu trov konania voči žalovaným.
Uviedli (body 7 – 16 odôvodnenia), že žalobcovia ešte dávno pred začatím súdneho konania
neprejavovali o poručiteľku záujem a neudržiavali s ňou v podstate žiadne vzťahy. V období, keď

poručiteľka žila vo svojom rodičovskom dome v C., žalobcovia ju vôbec nenavštevovali a neudržiavali
s ňou žiadne kontakty, na rozdiel od ostatných vnúčat. Pokiaľ žalobcovia sporadicky chodievali do
rodinného domu v C., bolo tak len z dôvodu, že v jednej izbe mali zriadený sklad svojich nepotrebných
vecí ako sú bicykle, nefunkčné televízory a pod. O stretnutie s poručiteľkou nemali záujem, čoho
dôkazom bol aj nevyhovujúci stav nehnuteľnosti, kde bývala. Žalovaná 1 ju počas návštevy v roku 2008

našla v úbohom stave, bez vody a elektriny, s čiastočne nefunkčným osvetlením. Na vlastné náklady
dala opraviť elektrinu a darling na vodu v pivnici.

8. Pred rokom 2008 si poručiteľka dvakrát zlomila roku, v čase rekonvalescencie bývala u žalovanej 1
v H. I. J., ktorá ju s rodinou vozievala na lekárske kontroly do G..

9. Prejavom nezáujmu žalobcov o poručiteľku bolo, že ju žalobkyňa 2 nepozvala na svadbu, ktorú pred
ňou aj zatajila.

10. Napriek prebiehajúcemu súdnemu sporu a dlhodobo prejavovanému nezáujmu žalobcov o

poručiteľku, poručiteľka až do svojej smrti neprechovávala voči samotným žalobcom žiadnu nenávisť či
nevraživosť. Naopak, veľmi ťažko psychicky znášala nezáujem a prejavy nenávisti zo strany žalobcov
voči jej osobe. Celé jej okolie vedelo o tom, ako plakala, ponocovala a prežívala nezáujem zo strany
jej vnúčat, ako v nej vzbudzovali pocit, že sa nevedia dočkať jej smrti. Napr. žalobca 1 raz poručiteľke
vykričal, že k nej viac nepríde, až na jej pohreb. Na pohreb poručiteľky žalobcovia neprišli.

11. Je pochopiteľné, že po skončení súdneho konania sa poručiteľka rozhodla dať svoje záležitosti do
poriadku, aj vzhľadom na vek a zdravotný stav, ako aj správanie sa žalobcov voči nej. Zomrela necelý rok
po spísaní závetu, jej rozhodnutie vyjadriť svoju poslednú vôľu možno považovať za prezieravý krok zasituácie, kedy nepovažovala žalobcov za osoby hodné a spôsobilé dediť jej majetok. Jej posledná vôľa
odkázať majetok potomkovi, ktorý sa o ňu posledné roky života staral, nesvedčí automaticky o nenávisti
a nevraživosti voči ostatným dedičom.

12. Predmetom konania je 1/80tina nehnuteľnosti, čo zodpovedá podielu, ktorý by žalobcom ako
plnoletým potomkom A. B. patril, ak by neboli vydedení. Je to zanedbateľná majetková hodnota
v porovnaní s majetkom, ktorý žalobcovia nadobudli v konaní 11C/137/2010.

13. K dôvodom vydedenia žalovaní uviedli, že tvrdenia žalobcov sú nepravdivé. Poručiteľka si
v auguste 2014 zlomila nohu v časti bedrového kĺbu, žalovaná 1 ju vzala k sebe domov, kde o ňu
zabezpečovala starostlivosť až do jej smrti. Predtým sa u nej poručiteľka zdržiavala v zimných
mesiacoch, z dôvodu nevyhovujúceho stavu domu poručiteľky. Napriek prebiehajúcemu súdnemu
konaniu sa snažila udržiavať vzťah so synom A., ktorého ako vážne chorého navštívila, aj s jeho rodinou.

14. Žalovaní popreli, že k vzniku súdneho sporu prispela poručiteľka. Spor bol len prejavom zhoršených,
resp. absentujúcich vzťahov medzi matkou žalobcov a žalobcami na jednej strane, a poručiteľkou.

15. Oba dôvody vydedenia žalobcov boli dané. Poručiteľka žalobcom oprávnene vytýkala, že jej
neposkytovali pomoc, ktorú od nich ako od vnúčat bolo možné požadovať, že sa nezaujímali o jej

zdravotný stav, či potrebuje nejakú pomoc. Žalovaná 1 zabezpečovala starostlivosť o poručiteľku
nepretržite od leta 2014, dovtedy poručiteľka žila v rodičovskom dome v C., vo vlastníctve otca žalobcov.
Žalobcovia bývali v tom čase 10 km od poručiteľky, nič im nebránilo, aby z vlastnej iniciatívy prišli raz za
čas k svojej babke na návštevu a aby aspoň zo slušnosti (vidiac v akých podmienkach tam žije) sa jej
opýtali, či nepotrebuje nejakú pomoc. Poručiteľka od nich neočakávala pomoc v rozsahu, ako od svojich

detí, avšak zo strany žalobcov sa jej nedostalo absolútne žiadnej pomoci.

16. Žalobcovia zotrvali na podanej žalobe a svojej predošlej argumentácii. V svojom vyjadrení (body 16
– 23 odôvodnenia) uviedli, že v detstve pravidelne navštevovali C. a cez letné prázdniny tam aj bývali.
Vtedy často nosili poručiteľku na stanicu, odkiaľ cestovala za dcérou. Ich otec chodil do C. častejšie

a o poručiteľku sa staral, finančne jej prispieval.

17. Napriek snahe a starostlivosti otca žalobcovia v predmetnej nehnuteľnosti mohli využívať iba jednu
izbu, ostatné poručiteľka zamkla. Ako deti si pamätali, že podmienky pre nich a pre dcéru poručiteľky
sa výrazne líšili, čo vnímala aj ich matka. Po podpise darovacích zmlúv otcom, ktorými previedol svoj

podiel na poručiteľku, žalovaná 1 všetky veci žalobcov z izby vyhodila.

18. Tvrdenie žalovaných, že žalobcovia neprispievali na chod domácnosti a jej vedenie nemôže obstáť,
s poukazom na výpoveď ich matky na pojednávaní 28.6.2016.

19. Poručiteľka, ani žalovaní, neinformovali žalobcov o zdravotnom stave poručiteľky, ktorá
prezentovala, že pomoc nepotrebuje. O zlomenej ruke poručiteľky žalobcovia nevedeli.

20. K situácii s elektrinou uvideli, že v roku 1984-1985 ešte nebolo zavedené ústredné vykurovanie,
v každej izbe sa kúrilo na tuhé palivo, až neskôr začala rekonštrukcia. S poukazom na výpoveď ich

matky na pojednávaní 21.5.2013 uviedli, že do nehnuteľnosti zasahovať nemohli. V roku 1998 mali 15
a 16 rokov, nebolo od nich možné čakať zabezpečenie fungovania elektriny, nemôže to byť dôvod na
ich vydedenie. Počas súdneho konania dala poručiteľka elektrinu odpojiť, aby zamedzila návštevám
otca žalobcov. Znovu bola zavedená v roku 2020, kedy bolo počas rekonštrukcie zistené, že zásahy
poručiteľky a možno aj žalovaných do elektrických rozvodov boli neprofesionálne a vznikali problémy.

Žalovaný 2 si v dome urobil sklad, kvôli zatekaniu vody zo strechy splesniveli koberce a časť drevenej
podlahy.

21. Žalobcovia sa vyhýbali hádkam, nechceli byť zasiahnutí rodinnými spormi. Pred rodinou nič netajili,
žalovaní sa zúčastnili pohrebov oboch ich rodičov. Pri druhej strane sa to pri rodinných udalostiach nikdy

nezaobišlo bez hádok a napätia. Poručiteľka vôbec neprejavovala záujem zúčastňovať sa na rodinných
udalostiach žalobcov. Ich otec mal poručiteľku veľmi rád, o čom svedčí aj darovanie nehnuteľností.
Listina o vydedení podľa nich neodzrkadľuje vôľu poručiteľky, išlo o systematické manipulovanie zo
strany žalovaných.22. Žalovaný 2 podal na otca žalobcov počas súdneho konania sériu vymyslených trestných oznámení,
ktoré boli zo strany polície zastavené.

23. Zmanipulované konanie poručiteľky voči žalobcom bolo objektívnou prekážkou, v dôsledku ktorej
nebolo možné od žalobcov spravodlivo požadovať, že s ňou po začatí súdneho sporu nadviažu blízky
vzťah a budú ju neustále kontaktovať. Poukázali na rozsudok NS SR sp. zn. 1Cdo/173/96, výpovede ich
rodičov počas súdneho konania a na zlé vzťahy medzi matkou žalobcov a poručiteľkou.

24. Žalovaní v duplike uviedli, že tvrdenie žalobcov, že často vozievali poručiteľku na stanicu, nie je
pravdivé.Pripustili,žesatomohlopárkrátstať,poichcestedomovzC..Popreliajstarostlivosťafinančnú
výpomoc otca žalobcov o poručiteľku. Uviedli, že poručiteľka darovala 10.000 Kčs ako svadobný dar
synovi A., aj žalobcovi 2. Poručiteľka platila daň z nehnuteľnosti, aj poistku za dom namiesto otca
žalobcov.

25. K odlišnému prístupu poručiteľky k rodine žalobcov uviedli, že A. B. bol vojakom z povolania, kým mu
bol pridelený byt, býval s rodinou asi 2-3 roky u poručiteľky. Matka žalobcov počas uvedeného obdobia
neprejavovala ochotu pomáhať poručiteľke pri spoločnom chode domácnosti, všetka starostlivosť o
domácnosť a o záhradu, bola na poručiteľke, ktorá okrem toho, že chodila do práce, sa musela starať

aj svojho o chorého manžela bez nohy. Z uvedeného dôvodu vznikali medzi poručiteľkou a rodinnými
príslušníkmiA.B.prvésporyvyplývajúcezospolunažívaniavdome.Popresťahovanísarodinyžalobcov
do prideleného bytu, im ostala v dome jedna izby s verandou, letnou kuchyňou a vodovodom.

26. Žalovaní popreli vyhodenie vecí žalobcov žalovanou 1 s poukazom na to, že rodina žalobcov si z izby

v dome urobili sklad nepotrebných vecí. Okolo roku 2008 sa žalovaná 1 ponúkla poručiteľke vymaľovať
dom, s čím A. B. súhlasil a sám povynášal nepotrebné veci z izby, ktoré následne vyhodil. Po dohode
s A. B. opravila žalovaná 1 elektroinštaláciu v časti, v ktorej bývala poručiteľka.

27. K odpojeniu elektriny poručiteľkou žalovaní uviedli, že ju pôvodne odpojila na obdobie polroka, kedy

bývala u žalovanej 1, až okolo roku 2012 ju odhlásila natrvalo, z finančných dôvodov.

28. Žalovaní popreli, že neinformovali žalobcov o zdravotnom stave poručiteľky. A. B. vždy o zdravotnom
stave matky vedel a vyhodnotil to tak, že u žalovanej 1 jej bude lepšie. Žalovaná 1 mala v starostlivosti
poručiteľku až posledné 4 roky jej života, po smrti A. B.. Dovtedy mal lepšie informácie o jej zdravotnom

stave on.

29. Žalobcom nikto nebránil babku kontaktovať alebo navštevovať. Naopak, poručiteľka sa stále
sťažovala, že sa o ňu žiaden zo žalobcov nezaujíma. O zlom zdravotnom stave poručiteľky mali
žalobcovia vedomosť aj na základe opakovaných ospravedlnení poručiteľky na pojednávaniach zo

zdravotných dôvodov. Keď si poručiteľka v roku 2014 zlomil krčok stehennej kosti, žalovaná 1 o tom
informovala A. B., ale nikto z jeho rodiny ju neprišiel navštíviť, na rozdiel od zvyšku rodiny.

30. Žalovaní popreli, že by poručiteľka A. B. alebo žalobcom prezentovala, že nepotrebuje z ich strany
žiadnu pomoc. Popreli, že žalobcovia nič pred poručiteľkou netajili. Uviedli, že žalobca 1 smrť otca

oznámil poručiteľke až na druhý deň telefonicky, bezcitne. O pohrebe ich matky sa žalovaní dozvedeli od
dcéry žalovaného 2, nie od žalobcov. Žalovaní ďalej popreli, že by poručiteľka nemala záujem zúčastniť
sa promócií žalobkyne. Uviedli, že mala kúpený dar a na promócie neprišla, lebo jej odriekli odvoz.
Popreli manipulovanie poručiteľky.

31. Súd vykonal na pojednávaní dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi: notárska zápisnica
JUDr. Ľubomíra Ondova, N 232/2018, Nz 12507/2018 z 19.4.2018, odvolanie poručiteľky z 11.8.2010,
faktúra z 20.10.1998, doklad o úhrade z 28.10.1998, prihláška na odber elektrickej energie z 3.11.1998,
výpis z listu vlastníctva k. ú. C. č. XXXX, zápisnice z pojednávania sp. zn. 11C/137/2010 z 8.4.2013,
21.5.2013, 28.6.2016, správa o odbornej prehliadke a odbornej skúške elektrického zariadenia

z 24.7.2020, faktúra za elektrinu č. 027/98, správa o odbornej prehliadke a odbornej skúške elektrického
zariadenia z 6.10.1998, doklady o úhradách energií, žiadosť o povolenie inštalácie el. vykur. zariadenia
z27.8.1998,žiadosťporučiteľkyosplátkovýkalendár,uznesenieOkresnéhosúduKošice–okoliesp.zn.
12D/368/2022 z 21.11.2022, rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/410/2016 z 30.11.2011,zápisnice z pojednávania v spore vedenom Okresným súdom Košice – okolie sp. zn. 11C/137/2010 z:
15.10.2012 (časť výpovede E. B. na l. č. 82-83), 14.11.2012 (časť výpovede D. B. na l. č. 100), 21.5.2013
(časť výpovede A. B. na l. č. 178), 23.5.2016 (časť výpovede E. B. na l. č. 315, časť výpovede A. B.

č. l. 313-314), 14.6.2016 (časť výpovede svedka K. M. B. č. l. 331), výsluchom žalobcov, výsluchom
svedkyne L. D. N., L., a zistil nasledovný, pre rozhodnutie v spore relevantný, skutkový stav:

32. Žalobcovia sú vnuci poručiteľky D. B., deti nebohého A. B. staršieho, ktorý bol synom poručiteľky a
zomrel XX.XX.XXXX. Žalovaní sú deťmi poručiteľky D. B..

33. D. B. zomrela XX.X.XXXX. Dňa 19.4.2018 spísala formou notárskej zápisnice závet a listinu o
vydedení. Pre prípad smrti odkázala všetok majetok dcére D. G., žalovanej 1 a žalobcov, ako deti jej
nebohého syna A. B., vydedila podľa § 469a ods. 1 písm. a) a b) OZ z dôvodu, že trvalo o ňu neprejavujú
opravdivý záujem a neposkytujú jej pomoc, hoci ju potrebuje. Poručiteľka podľa. § 469a ods. 2 OZ v
listine o vydedení výslovne určila, že dôsledky vydedenia sa v zmysle ust. § 473 ods. 2 OZ vzťahujú

aj prípadných potomkov žalobcov. Uviedla, že žalobcovia s ňou viac ako 8 rokov neudržiavali kontakt,
nenavštevovali ju, ani pri príležitosti sviatkov, neposkytli jej pomoc, hoci ju potrebovala a nezaujímali sa
o jej zdravotný stav. Uviedla, že jediný kontakt so žalobcami bol spojený so súdnym konaním, v ktorom
bola účastníkov, pričom žalobcovia sa k nej správali urážlivo a s osočovaním. V závere konštatovala, že
žalobcovia nemali záujem o jej osobu a nie je morálne, aby boli jej dedičmi.

34. Okresný súd Košice – okolie uznesením č. k. 12D/368/2022 z 21.11.2022 odkázal účastníkov –
žalobcov, aby v lehote do jedného mesiaca od právoplatnosti uznesenia podali na Okresný súdu Košice
– okolie žalobu o určenie: neplatnosti Závetu a listiny o vydedení z titulu: 1) popretia vydeďovacích
dôvodov, t. j. že dôvody vydedenia, ktoré poručiteľka uviedla v Závete a listine o vydedení sa nezakladajú

na pravde, 2) že vôľa poručiteľky nebola slobodná a vážna.

35. Žalobcovia ako deti bývali so svojimi rodičmi pár rokov v spoločnej domácnosti s poručiteľkou
v C.. Keď sa presťahovali do bytu, chodili do C. cez víkendy a počas prázdnin. Žalobcovia poručiteľku
navštevovali aj cez Vianoce, gratulovali jej k sviatkom. Situácia v rodine sa začala zhoršovať okolo

rokov 2002 – 2004, keď sa žalovaný 2 rozviedol a odišiel z domu. Medzi rodičmi žalobcov a žalovanými
začali spory ohľadom darovacích zmlúv a otázky vyplatenia náhrady ich otcom za získané nehnuteľnosti
v roku 1990, čo vyústilo až do sporu 11C/137/2010, kde stáli rodičia žalobcov proti poručiteľke (otec
žalobcov síce vystupoval na strane žalovaných, ale so žalobou od počiatku súhlasil a žiadal jej vyhovieť).
Žalobcovia vzhľadom na svoj vek spočiatku situáciu ohľadom rodinných sporov nesledovali.

36. Žalobcovia s rodičmi mali v dome v C. k dispozícii jednu izbu s verandou, poručiteľka obývala zvyšok
domu, do ktorého žalobcovia prístup nemali. Vzťahy v rodine boli štandardné, až do začatia súdneho
sporu ohľadom darovacích zmlúv, ktoré sa týkali domu v C..

37. E. B. - matka žalobcov, podala voči poručiteľke a A. B. st. - svojmu manželovi, v roku 2010 žalobu
o určenie neplatnosti darovacích zmlúv z rokov 2006 a 2010, ktorými A. B. st. daroval nehnuteľnosti
(dom v C.) poručiteľke, bez vedomia E. B., tvrdiac, že tieto patrili do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov – rodičov poručiteľov. A. B. st. nehnuteľnosti nadobudol do výlučného vlastníctva v roku 1990
od ostatných podielových spoluvlastníkov, s tým, že mal prevziať opateru o poručiteľku. K nadobudnutiu

nehnuteľností došlo počas manželstva s E. B.. V spore 11C/137/2010 bola úspešná matka žalobcov, súd
určil darovacie zmluvy za neplatné. Konanie prebiehalo aj na Krajskom súde v Košiciach, ktorý v spore
meritórne rozhodol rozsudkom sp. zn. 3Co/410/2016 z 30.11.2017, právoplatným 2.2.2018.

38. Poručiteľka v odvolaní z 11.8.2010 vo vyššie uvedenom spore uviedla, že E. B. sa o ňu nikdy

nezaujímala, nevedela, ako žije, aké má zdravotné, sociálne, či psychické problémy. Uviedla, že si
nepamätá, že by sa E. B. o dom starala, opravovala ho alebo sa v súvislosti s ním nejako finančne
angažovala. Dom sa dvakrát opravoval na náklady poručiteľky. Zdôraznila, že jej zdravotný stav sa za
posledné 3 roky zhoršil a je viac menej odkázaná na opateru detí bývajúcich mimo C..

39. E. B. v spore 11C/137/2010 dňa 4.12.2012 vypovedala, že jej manžel pracoval na dome, pomáhal
s ním aj finančne. Ona ho nemohla udržiavať, nemohla v ňom nič robiť, pretože pre jej rodinu tam platili
iné podmienky ako pre zvyšok rodiny. Museli sa umývať na dvore, kým oni v kúpeľni. Dňa 15.10.2012
vypovedala, že dom chceli rekonštruovať, ale poručiteľka s tým nesúhlasila. O dome rozhodovala lenporučiteľka napriek tomu, že vlastníčkou nebola. E. B. s rodinou užívali len dve miestnosti, zvyšok
poručiteľka. Pre pokoj v rodine od výkonu svojich vlastníckych práv v prospech poručiteľky upustili.
Dňa 23.5.2016 vypovedala, že A. B. st. bol šikovný, vedel urobiť všetko. Kým mal 19-29 rokov, dával

peniaze matke a na dome všetko opravoval. Dňa 28.6.2016 vypovedala, že do domu v C. prišli bývať,
keď mal žalobca 2 roky a žalobkyňa 9 mesiacov s tým, že museli vojsť cez okno, lebo dom bol zamknutý.
Poručiteľka mala rozhodnúť, že budú chodiť do domu cez spálňu, lebo vchod potrebuje jeden zo
žalovaných, čo bolo veľmi nepraktické a nepríjemné. Vypovedala, že v čase, keď jej manžel nebol doma,
sa bála, lebo to nebolo zastavané a poručiteľka napriek tomu odišla k dcére – žalovanej a ju nechala

s deťmi samú.

40. A. B. st. v spore 11C/137/2010 dňa 8.4.2013 vypovedal, že k podpisu darovacích zmlúv došlo na
notárstve, kde už boli napísané, pričom ani nevedel, či je ich predmetom. Bolo mu povedané, že prejdú
na poručiteľku a po jej smrti ich zdedí na základe testamentu. Uviedol, že naďalej do predmetného
domu chodí, staral sa oňho, celú zimu sa ho snažil udržiavať. Obával sa, že poručiteľka je ovplyvnená

žalovanou 1, ktorá ju ovplyvnila, aj aby darovala inú nehnuteľnosť jej synovi (jednému z vnukov), čím
ostatní súrodenci prišli o možnosť zdediť túto nehnuteľnosť.

41. Poručiteľka v spore 11C/137/2010 dňa 14.11.2012 v spore vypovedala, že trvala na tom, že
nehnuteľnosti chcela od syna A. B. naspäť, aby ich zdedili po nej všetky štyri deti. Nechcela, aby dedili

jej nevesty.

42. Po smrti A. B. H., ktorý zomrel XX.XX.XXXX, nastúpili ako žalovaní do sporu 11C/137/2010 jeho deti
- žalobcovia v tomto spore ako jeho nástupníci.

43. Počas súdneho konania sa vzťahy v rodine zhoršili, spory prebiehali najmä medzi matkou žalobcov
a poručiteľkou. Poručiteľka mala lepšie vzťahy s ostatnými vnučkami a vnukmi ako so žalobcami.

44. Starostlivosť o poručiteľku zabezpečovala najmä žalovaná 1, s ktorou žila poručiteľka v spoločnej
domácnosti v H. I. J. od augusta 2014. Predtým sa poručiteľka u žalovanej 1 zdržiavala počas zimy,

aby ušetrila na kúrení, navštevovala ju aj viackrát týždenne, cestovala za ňou vlakom. O zdravotnom
stave poručiteľky mali žalobcovia len sprostredkované vedomosti od ostatných rodinných príslušníkov.
Poručiteľka mala k dispozícii mobilný telefón, prostredníctvom ktorého telefonovala s ostatnými
rodinnými príslušníkmi.

45. Od začatia súdneho sporu poručiteľka nežiadala žalobcov o pomoc, ich kontakty boli od roku 2010
minimálne, nepozývali sa na oslavy, negratulovali si navzájom k sviatkom. Komunikácia prebiehala
najmä prostredníctvom žalovanej 1. V osobnom kontakte boli maximálne 4-5x za rok, keď sa poručiteľka
zdržiavala v C.. Stretnutia prebiehali zo začiatku pokojne, avšak väčšinou sa prešlo na tému súdneho
sporu, na ktorý mali žalobcovia s poručiteľkou iný názor.

46.Žalobcaavdospelostizdržiavalvzahraničí,neskôrpracovalvkamiónovejfirme,predsmrťourodičov
o nich zabezpečoval starostlivosť. Vypovedal, že sa stávalo, že ho poručiteľka presviedčala, že za zlé
vzťahy v rodine môže jeho mama, ktorá je na vine všetkému, čo mu bolo nepríjemné a vzhľadom na
rodinnú situáciu kontakt s ňou nevyhľadával.

47. Žalobca poprel, že by priamo s poručiteľkou komunikoval o smrti otca. Uviedol, že jeho otec zomrel
po Štedrom dni v noci a SMS správou oznámil jeho úmrtie blízkej rodine.

48. Žalovaná 1 počas dedičského konania oznámila žalobcom, že ich poručiteľka chcela pred smrťou

vidieť. Žalobcovia sa o tom nedozvedeli. Vypovedali, že ak by o poručiteľkinom prianí vedeli, určite by
jej ho splnili a stretli by sa s ňou.

49. Žalobkyňa 2 pozvala poručiteľku v roku 2008 na svoje promócie. Podľa tvrdení žalovaných
sa poručiteľka ne chystala, ale na poslednú chvíľu jej bol odrieknutý sľúbený odvoz. Promócií sa

nezúčastnila, žalobkyni 2 svoju neúčasť neozrejmila. Žalobkyni 2 poslala k promóciám pohľadnicu.
Žalovaní tvrdili, že poručiteľka mala pripravený pre žalobkyňu aj dar, posteľnú súpravu. Žalobkyňa
poprela, že by od poručiteľky dostala dar k promóciám. Tvrdenie žalobcov o dare na promócie nebolo
v spore preukázané.50. V roku 2012 mala žalobkyňa svadbu. Poprela, že by svadbu pred poručiteľkou zatajila. K jej
zásnubám došlo v lete 2012, svadba sa konala v septembri 2012. Vzhľadom na situáciu v rodine

a obmedzenú kapacitu svadobnej sály, žalobkyňa poručiteľku na svadbu nepozvala. Svadobná oslava
bola malá, zúčastnilo sa jej do 50 ľudí.

51. Poručiteľka navštívila otca žalobcov pred jeho smrťou, prišla na jeho pohreb. Žalobcovia sa pohrebu
poručiteľky nezúčastnili.

52. Kontakt žalobcov s poručiteľkou bol od skončenia sporu 11C/137/2010 minimálny až žiadny,
nekomunikovali spolu, nestretávali sa, negratulovali si navzájom. K spísaniu závetu a listiny o vydedení
poručiteľkou došlo dva mesiace po právoplatnom rozhodnutí v spore 11C/137/2010.

53. Svedkyňa D. N., dcéra žalovanej 1 vypovedala, že trávila s poručiteľkou posledné roky pred smrťou

veľa času, keďže bývali v spoločnej domácnosti v H. I. J.. Uviedla, že poručiteľku trápili zlé vzťahy so
žalobcami.

54.SúdsanezaoberaltvrdeniamiokolofinancovaniaaúdržbydomuvC.,keďžeichpovažovalvzhľadom
na predmet sporu za irelevantné. Spory o financovanie a údržbu prebiehali medzi poručiteľkou,

žalovanými a rodičmi žalobcov. V spore nebolo preukázané, ani tvrdené, že by otázka financovania
a údržby domu v C. súvisela s dôvodmi vydedenia žalobcov, ani, že by boli žalovaní v minulosti
poručiteľkou alebo žalovanými konfrontovaní v súvislosti s touto otázkou.

55. Zistený skutkový stav súd podriadil pod zákonné ustanovenia:

56. Podľa § 460 OZ, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

57. Podľa § 461 OZ, dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov.
Ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona. Ak sa

nadobudne zo závetu len časť dedičstva, nadobúdajú zvyšujúcu časť dedičia zo zákona.

58. Podľa § 469a ods. 1 - 3 OZ, poručiteľ môže vydediť potomka, ak a) v rozpore s dobrými mravmi
neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch, b) o
poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, c) bol odsúdený

pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka, d) trvalo vedie
neusporiadaný život.
Pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby
uvedené v § 473 ods. 2.
O náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne ustanovenia § 476 a 480; v listine však

musí byť uvedený dôvod vydedenia.

59. Podľa § 473 ods. 1, 2 OZ, v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým
dielom.
Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani

tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomci.

60. Podľa § 479 OZ, maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo
zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona.
Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.

61. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

62. Podľa § 40a OZ, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení§ 49a, 140, § 145

ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým
úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju
sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov
( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách ,je neplatnýiba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti
dovolá.

63. Podľa § 194 ods. 1 zákona č. 161/2015 z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), ak
rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po
márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby
určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia
ako jeden mesiac.

64. Podľa ust. § 137 písm. d) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej
skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

65. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že na Mestskom súde Košice sa pod sp. zn. 12D/368/2022
vedie konanie o dedičstve po poručiteľke. Poručiteľka zomrela so zanechaním závetu a listiny o

vydedení, ktorých platnosť žalobcovia namietajú a notár ich preto odkázal na podanie žaloby o určenie
sporenej skutočnosti, že dôvody vydedenia žalobcovi, neboli dané (popretie vydeďovacích dôvodov).
Súd žalobu v bodoch I. a II. petitu žaloby v tomto konaní právne posúdil ako žalobu podľa § 137 písm. d)
CSP o určenie právnej skutočnosti. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia je žaloba o určenie
právnej skutočnosti prípustná, ak to ustanovuje osobitný predpis. Osobitným predpisom v tomto

prípade § 194 ods. 1 CMP. Žaloba je s poukazom na uvedené zákonné ustanovenia procesne prípustná,
a preto sa ňou súd ďalej meritórne zaoberal.

66. Zákonné dôvody vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. a), b) OZ posudzoval opakovane aj Najvyšší
súd SR. V rozhodnutí sp. zn. 2Cdo/109/2010 uviedol, že o neposkytnutie pomoci za podmienok

uvedených v písmene a) spomínaného ustanovenia pôjde najmä vtedy, keď dedič poručiteľovi
odkázanému na pomoc v chorobe a starobe neposkytol potrebnú pomoc, hoci o tejto odkázanosti
poručiteľa vedel a so zreteľom na svoje objektívne možnosti a schopnosti mu pomoc mohol poskytnúť.
Potreba pomoci na strane poručiteľa a objektívna možnosť dediča poručiteľovi pomoc poskytnúť sa
musí v každom konkrétnom prípade posudzovať osobitne. Treba to posúdiť z hľadiska, či dedičovo

správaniebolovrozporesdobrýmimravmi.Knaplneniutohtodôvoduvydedenianestačí,žeporučiteľbol
chorý, dosiahol vek, ktorý možno označiť ako starobu alebo sa ocitol v inej ťažkej životnej situácii(dedič
mu neposkytol pomoc v iných závažných prípadoch, napr. pri živelnej pohrome, ohrození života, zdravia
alebo jeho majetku zásahom tretích osôb). Potreba pomoci potomka závisí aj na tom, či nie je
iná osoba, od ktorej možno predovšetkým očakávať poskytovanie takejto pomoci a ktorá túto

pomoc aj reálne poskytuje a poskytovať môže, pretože má pre to lepšie podmienky ako potomok,
ktorého sa vydedenie týka. Pri odkázanosti poručiteľa na pomoc je ale nevyhnutné, aby potomok mal
reálnu možnosť poručiteľovi potrebnú pomoc poskytovať, teda, či jej poskytovanie nevylučuje napríklad
zdravotný stav potomka.
Pri úvahe, či ide o dôvod vydedenia uvedený v písmene b) tohto ustanovenia, t.j. neprejavovanie

opravdivého záujmu potomka o poručiteľa treba považovať za významný vzťah medzi poručiteľom a
potomkom, najmä, či tento vzťah mal charakter skutočného vnútorného vzťahu a nielen predstieraného,
formálneho. Existenciu takéhoto kvalifikovaného vzťahu možno vyvodiť z rozličných vonkajších
prejavov, napr. z osobného, prípadne písomného styku, zo vzájomnej starostlivosti potomka a poručiteľa
a pod., pričom pri posudzovaní otázky, či existuje dôvod vydedenia v tomto ustanovení

uvedený, nemožno opomenúť ani konkrétne možnosti dediča prejavovať takýto záujem a tiež okolnosti,
za ktorých k vydedeniu došlo. Najmä, či potomkovi v prejavovaní opravdivého záujmu o poručiteľa
nebránili objektívne okolnosti, prípadne, či zo strany potomka nejde o nezavinené neprejavenie takéhoto
kvalifikovaného záujmu. Tento dôvod vydedenia totiž vyžaduje, aby neprejavovanie opravdivého záujmu
bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto stavu. Záujem, ktorý by potomok mal

prejavovať o poručiteľa treba posudzovať s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu.

67. Pre platnosť vydedenia z dôvodu uvedeného v § 469a ods. 1 písm. a) OZ je nevyhnutné, aby sa
poručiteľ ocitol v situácii, keď pre zdravotné či iné problémy vzniknuté v dôsledku choroby alebo veku,
prípadne pre problémy spôsobené inými okolnosťami (napr. prírodnou katastrofou, požiarom, povodňou)

potrebujepomoc;keďniejeschopnýsisám,bezcudzejpomoci,obstaraťsvojezákladnéživotnépotreby
(zdravotné, hygienické a i.). Súčasne musí ísť o situáciu, keď o uvedené potreby poručiteľa nie je
postarané inak, keď potomok má reálnu možnosť poručiteľovi potrebnú pomoc poskytnúť a keď poručiteľpotomkom ponúknutú pomoc neodmietne. Neposkytnutie pomoci poručiteľovi zo strany potomka musí
pritom odporovať dobrým mravom.

68. Žalobcovia neboli s poručiteľkou v kontakte dlhšie obdobie pred jej smrťou. O jej zdravotný stav sa
nezaujímali, ani ním neboli oboznamovaní, či už poručiteľkou alebo inými členmi rodiny. Poručiteľka, ani
žalovaní, žalobcov v súvislosti s jej zdravotným stavom nežiadali o pomoc. Poručiteľka nebola na pomoc
žalobcov odkázaná, starostlivosť o ňu zabezpečovali jej deti - žalovaní, najmä žalovaná 1 s rodinou.
Žalobcovia vedeli, že sa žalovaná zdržiava v spoločnej domácnosti so žalovanou 1, majúc za to, že je

to ich spoločná vôľa s tým, že nemali dôvod pochybovať o tom, že je o poručiteľku dobre postarané.
Vzhľadom na uvedené má súd zato, že nebol naplnený dôvod vydedenia predpokladaný § 469a ods.
1 OZ.

69. Podľa ustálenej judikatúry súdov je potrebné pri posúdení dôvodov vydedenia podľa § 469a ods. 1
písm. b) OZ zisťovať, či potomok poručiteľa mal riadnu, reálnu možnosť o poručiteľa prejaviť opravdivý

záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal, a či mal poručiteľ sám záujem sa s dieťaťom stýkať
a udržiavať s ním príbuzenské vzťahy. Vydedenie prichádza do úvahy len tam, kde poručiteľ o tento
blízky príbuzenský vzťah stojí, kde sa ho nezáujem potomka osobne citovo dotýka, kde mu tento stav
vadí, nie v prípade, ak ide o situáciu, keď je mu tento stav ľahostajný, prípadne keď k nemu sám aj
podstatne prispel.

70. Súdna prax nepovažuje za neprejavenie opravdivého záujmu o poručiteľa prípad, ak nezáujem
potomka bol v značnej miere vyvolaný samotným poručiteľom. Poručiteľ sa za svojho života môže
dovolávať pomoci a opravdivého záujmu od svojho potomka len vtedy, ak sám nevyvolal stav, ktorý by
potomkovi bránil pomôcť poručiteľovi a prejavovať o neho záujem.

71. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že vzťahy medzi žalobcami a ich rodičmi na jednej strane
a poručiteľkou na druhej strane, neboli od počiatku ideálne. Spory medzi rodičmi (najmä matkou)
žalobcov a poručiteľkou začali v čase, keď ich žalobcovia vzhľadom na svoj vek a rozumové schopnosti,
nemohli ovplyvniť. Napriek tomu sa navzájom stretávali, komunikovali spolu, gratulovali si k sviatkom.

Vzťahy sa v podstatnej miere zhoršili počas priebehu sporu 11C/137/2010, kde boli rodičia žalobcov
s poručiteľkou viackrát na súdnych pojednávaniach vo vzájomnom konflikte, vypovedali proti sebe.
Žalobcovia spor 11C/137/2010 neiniciovali, spočiatku sa o neho ani nezaujímali. Po smrti ich otca
v decembri 2014 nastúpili ako potomkovia do prebiehajúceho sporu na jeho miesto a v spore zotrvali
na jeho predošlých stanoviskách.

72. Žalobcovia popreli, že by sa správali voči poručiteľke urážlivo, s osočovaním, v rozpore s dobrými
mravmi. Žalobcovia tieto tvrdenia nepreukázali, nevyplývajú ani zo zápisníc z pojednávaní, ktorých
sa zúčastňoval po smrti otca žalobca 1. Jediný slovný konflikt medzi žalobcom 1 a poručiteľkou,
ktorý zo zisteného skutkového stavu vyplynul bol, keď žalobca 1 slovne zaútočil na poručiteľku,

ktorá bezprostredne predtým rovnako slovne zaútočila na jeho matku. Súd nepovažuje túto slovnú
výmenu za dostatočnú na to, aby bolo možné správanie sa žalobcov voči poručiteľke kvalifikovať
ako osočovanie alebo správanie sa v rozpore s dobrými mravmi. Poručiteľka v rozhodnom období (8
rokov pred spísaním zápisnice o vydedení) neprejavovala opravdivý záujem o žalobcov, ani žalobcovia
o poručiteľku. Poručiteľka neprišla na promócie žalobkyne, na ktoré bola pozvaná a svoju neprítomnosť

žalobkyni nevysvetlila. To, že žalobcovia neprišli na pohreb poručiteľky nemôže preukazovať dôvod na
ich vydedenie, keďže k pohrebu došlo až po smrti poručiteľky, po ich vydedení.

73. Vzhľadom na prebiehajúci spor sa vzťahy medzi žalobcami a poručiteľkou zhoršili, rovnako aj
so zvyšnou časťou rodiny ich otca – so žalovanými. Poručiteľka im spor vytýkala, konverzácia na

rodinných stretnutiach sa týkala prebiehajúceho sporu, preto bolo logickým vyústením zminimalizovanie
vzájomných stretnutí.

74. Žalobcovia sa v spore s poručiteľkou postavili na stranu svojich rodičov, čo súd nepovažuje v rozpore
s dobrými mravmi, keďže išlo pre nich o najbližších rodinných príslušníkov, blízke osoby. Spor skončil

v prospech ich matky, v neprospech poručiteľky.

75. Zo zisteného skutkového stavu súd nemal za preukázané, ani to nebolo tvrdené, že by žalobcovia
mali vedomosť o tom, že poručiteľku ich vzájomný vzťah trápi. Žalobcov nekontaktovala ani ona, anižalovaná 1. Žalobcovia sa až po smrti poručiteľky dozvedeli o tom, že sa s nimi chcela ešte pred
smrťou stretnúť. Posledné stretnutia žalobcov a poručiteľky sa končili konfliktne kvôli prebiehajúcemu
sporu. Súd uveril tvrdeniam žalobcov, že chceli týmto konfliktom predchádzať a preto vzájomné vzťahy

minimalizovali.

76. Vzhľadom na okolnosti prípadu súd nepovažuje za daný dôvod vydedenia podľa § 469a ods. 2 OZ.
Neprejavenie záujmu žalobcov o poručiteľku považuje za nezavinený. To, že žalobcovia neprejavovali o
poručiteľku opravdivý záujem, bolo dôsledkom dlhej roky prebiehajúcej rodinnej situácie a nezáujmom

samotnej poručiteľky o žalobcov.

77. Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, zákonné ustanovenia a právne posúdenie, súd
považoval žalobu v časti výroku II. petitu žaloby za dôvodnú a výrokom I. rozsudku jej vyhovel, keďže
zo strany žalobcov neboli naplnené dôvody na ich vydedenie poručiteľkou podľa § 469a ods. 1 písm.
a), b) OZ.

78. V závete poručiteľky bol postihnutí žalobcovia ako zákonní dediči. Keďže súd určil, že dôvody
vydedenia žalobcov neboli dané, zároveň súd vyhovel aj výroku I. petitu žaloby a výrokom II. rozsudku
určil, že závet poručiteľky je podľa § 479 OZ v spojení s § 40a OZ neplatný v časti, v ktorej sa žalobcom
nedostali ich dedičské podiely zo zákona tak, ako to predpokladá § 479 OZ.

79. V prevyšujúcej časti (výrok III. petitu žaloby) súd žalobu zamietol z dôvodu, že na požadovanom
určení, že žalobcovia sú neopomenuteľnými dedičmi po poručiteľke, nie je naliehavý právny záujem
a prípustnosť takéhoto výroku popri výrokoch I. a II. rozsudku nevyplýva ani z osobitného predpisu.
Žalobcovia neboli notárom na určenie takéhoto výroku žaloby odkázaný. Výroky I. a II. rozsudku

predstavujú dostatočný a úplný podklad pre ustálenie okruhu dedičov a veľkosti ich dedičských podielov
v dedičskom konaní. Ďalší výrok by bol duplicitný, prebytočný, neslúžiaci praktickým potrebám.

80. Podľa už konštantnej judikatúry národných (napr. rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04,
II. ÚS 200/09), aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami,

ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami.
Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany,
ktorájunastolila.Jevšaknevyhnutné,abyboloreagovanéna podstatné a relevantné argumenty strán.

81. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (§ 255 ods. 2 CSP).

82. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

83. Predmetom sporu sa tak stali tri nároky o určenie, pričom súd prvej inštancie vo vzťahu k rozhodnutiu

84. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s ustanoveniami § 255 ods. 1, 2 CSP tak,

vyššie citovanými ustanoveniami CSP tak, že v spore úspešnejším žalobcom priznal voči žalovaným
pomernú časť náhrad trov konania. Predmetom sporu boli tri nároky o určenie, pričom súd dvom z nich
vyhovel a v prevyšujúcej časti (jeden nárok) žalobu zamietol. Žalobcovia mali úspech v 2/3 a žalovaní
mali úspech v 1/3 sporu. Číselným vyjadrením súd po odpočítaní úspechu žalovaných od úspechu
žalobcov (2/3 – 1/3 = 1/3, čo predstavuje 33,33 %) dospel k záveru, že žalobcovia majú proti žalovaným

nárok na náhradu trov konania v rozsahu 33,33 %. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol
v súlade s rozhodovacou činnosťou Krajského súdu v Košiciach (napr. rozsudky sp. zn. 2Co/180/2020
a 6Co/120/2022, uznesenie sp. zn. 6Co/119/2022).

85. O výške trov konania sa rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia,

ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

86. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania sa súd zaoberal aj tým či v danom prípade
neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP pre nepriznanie náhrady trovkonania úspešným žalobcom. Súd v predmetnej veci nemal za preukázanú existenciu dôvodov hodných
osobitného zreteľa, ani výnimočnosť okolností u strán sporu, a preto nevidel priestor pre aplikáciu ust.
§ 257 CSP.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Mestský súd Košice v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).