Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, February 15, 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Cdo/209/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3819202145
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Nevedelová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:3819202145.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne: M. Y., nar. B., trvale bytom K., zastúpená
advokátkou: JUDr. Daša Taschová, so sídlom Prievidza, M. Mišíka I.2752/4A, IČO: 42 273 382, proti
žalovanému: F. S., nar. B., trvale bytom G., zastúpený advokátom: JUDr. Michal Vlkolinský, so sídlom
Zvolen, Námestie SNP 87/8, IČO: 37 955 365, o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, vedenom na
Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 6C/13/2019, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu

v Trenčíne z 30. júla 2020 sp. zn. 17Co/45/2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 30. júla 2020 sp. zn. 17Co/45/2020, ako aj rozsudok
Okresného súdu Prievidza z 21. februára 2020 č. k. 6C/13/2019-120 z r u š u j e a vec vracia Okresnému
súdu Prievidza na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Okresný súd Prievidza (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 21. februára 2020 č.
k. 6C/13/2019-120 určil, že darovacia zmluva z 25. septembra 2018, ktorú uzavrel žalovaný ako
obdarovaný a žalobkyňa ako darkyňa je neplatná a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči
žalovanému v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie považoval v posudzovanej veci za potrebné primárne skúmať, či existuje naliehavý
právny záujem na podanie takejto žaloby v zmysle § 137 písm. d) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej aj ako „CSP“). Dospel k záveru, že žalobkyňa na požadovanom určení má
naliehavý právny záujem, pretože žalovaný dňa 26. septembra 2018 podal na príslušnom orgáne návrh
na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe darovacej zmluvy z 25. septembra
2018. Konanie o vklade bolo prerušené do skončenia prebiehajúcich súdnych konaní, t. j. súdneho

konania o určenie neplatnosti darovacej zmluvy vedeného na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn.
6C/13/2019 a súdneho konania o posúdení odstúpenia od kúpnej zmluvy vedeného na Okresnom súde
Prievidza pod sp. zn. 8C/13/2019. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že bez rozhodnutia o platnosti/
neplatnosti darovacej zmluvy by bolo právne postavenie žalobkyne neisté a absencia rozhodnutia o
určovacej žalobe by mohla viesť k vzniku ďalšieho sporu (napr. o určenie vlastníckeho práva žalobkyne).
Navyše, žalobkyňa bola uznesením súdu prvej inštancie o neodkladnom opatrení inštruovaná na

podanie žaloby o neplatnosť darovacej zmluvy, resp. o určenie vlastníckeho práva. Rozhodnutie o určení
platnosti/neplatnosti právneho úkonu bude podkladom pre postup okresného úradu, katastrálneho
odboru, v zmysle § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych
a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon).

3. V danej veci nebolo sporné, že žalobkyňa (vlastníčka predmetných nehnuteľností) splnomocnila

žalovaného na uzatváranie akýchkoľvek zmlúv, vrátane darovacej, ktorej predmetom budú predmetné
nehnuteľnosti. Žalobkyňa však namietala, že plná moc sa týkala nakladania s nehnuteľnosťami vprospech tretej osoby/tretích osôb, pričom osobu žalovaného ako splnomocnenca v dohode o plnej
moci nemožno považovať za „tretiu osobu“, v dôsledku čoho žalovaný nemal oprávnenie na prevod
predmetných nehnuteľností na jeho osobu. Súd prvej inštancie považoval prednostne za potrebné

vyriešiť otázku, či vo všeobecnosti možno pri darovacej zmluve akceptovať zastúpenie, keď osoba
zastupujúca darcu je zároveň obdarovaným. Súd vzhliadol rozpor záujmov žalobkyne so záujmom
žalovaného pri zastúpení v rámci uzatvorenia darovacej zmluvy so záverom, že ak žalobkyňa podľa
dohody o plnej moci z 11. júna 2012 ponechala na žalovaného výber osoby, ktorá má byť obdarovaná,
a žalovaný za túto osobu určil seba, takáto darovacia zmluva je podľa súdu neplatná pre rozpor s §

22 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj ako „OZ“). Porušenie tohto zákonného
obmedzenia má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 39 OZ, na ktorú súd
prihliada aj bez návrhu (ex offo). Podľa súdu prvej inštancie nemožno osobu splnomocnenca považovať
za „tretiu osobu“, ktorá je odlišná od tých, ktoré dohodu o plnej moci podpísali. Keďže súd darovaciu
zmluvu z 25. septembra 2018 vyhodnotil ako neplatný právny úkon pre rozpor s ustanovením § 22 ods.
2 OZ, nezaoberal sa otázkou zániku právnych účinkov plnej moci.

II.

4. Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj ako „odvolací súd“ a „krajský súd“) rozsudkom z 30. júla 2020 sp. zn.
17Co/45/2020 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalobkyni priznal proti žalovanému plný nárok na

náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

5. Odvolaciu námietku, že žaloba o určenie právnej skutočnosti (neplatnosti darovacej zmluvy)
nie je podľa § 137 písm. d) CSP prípustná, odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Stotožnil sa so
záverom súdu prvej inštancie o existencii naliehavého právneho záujmu žalobkyne na určení

neplatnosti darovacej zmluvy a poukázal na rozhodovaciu prax najvyššieho súdu. S poukazom na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 21. júna 2018 sp. zn. 6Cdo/137/2017, ktorý v nadväznosti na
ustanovenie § 34 katastrálneho zákona dôvodil, že „ ... na vyznačenie, resp. obnovenie stavu, aký bol v
katastri pred neplatným právnym úkonom, je potrebné rozhodnutie súdu o neplatnosti právneho úkonu.
S prihliadnutím na ústavný princíp dôvery v platné právo je takouto jasnou formuláciou zákona bez

ďalšiehodanýnaliehavýprávnyzáujemnaurčeníneplatnostiprávnehoúkonu,akideotakýprávnyúkon,
na základe ktorého bol v katastri vykonaný zápis, a ak na základe rozhodnutia súdu o jeho neplatnosti
možno v katastri vyznačiť stav pred týmto právnym úkonom“, odvolací súd dospel k záveru, že v
intenciách prejednávaného prípadu nemožno mať preto pochybnosti o danosti naliehavého právneho
záujmu na žalobkyňou požadovanom určení. Ak súd rozhodne o neplatnosti právneho úkonu, podľa § 34

katastrálneho zákona bude povinnosťou okresného úradu vyznačiť stav pred týmto právnym úkonom,
resp. nedôjde k vkladu vlastníckeho práva v prospech žalovaného do katastra nehnuteľností z dôvodu
neplatnosti právneho úkonu, ktorý je podkladom pre vykonanie tohto vkladu.

6. Pokiaľ ďalšou odvolacou námietkou žalovaný nesúhlasil s posúdením rozporu záujmov podľa § 22

ods. 2 OZ a z neho plynúcim právnym záverom súdu prvej inštancie o neplatnosti spornej darovacej
zmluvy, odvolací súd vyjadril názor, že v okolnostiach prejednávanej veci je evidentne daný rozpor
záujmov žalobkyne ako zastúpenej a žalovaného ako zástupcu pri uzatváraní zmluvy. Dospel preto k
rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že právne úkony žalovaného sú zaťažené kolíziou
záujmov v rozpore s § 22 ods. 2 OZ a sú absolútne neplatné v zmysle § 39 OZ.

7. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného ohľadom okolností predchádzajúceho nadobudnutia
vlastníckehoprávakdarovanýmnehnuteľnostiamžalobkyňouodvolacísúdtietonámietkyvyhodnotilako
predanúvecprávnebezvýznamnéstým,žeakbolinehnuteľnosti vovlastníctvežalobkyneanesúhlasila
sdarovaním,tedazbavenímsavlastnéhovlastníckehoprávaknehnuteľnostiamvprospechžalovaného,

nemožno prihliadať na okolnosti vzťahujúce sa k nadobudnutiu jej vlastníckeho práva, keďže bolo v moci
žalovaného zabezpečiť si dostupnými právnymi prostriedkami, aby k dotknutým nehnuteľnostiam znova
nadobudol vlastnícke právo.

8. Za rozporné s dobrými mravmi nebolo možné podľa odvolacieho súdu vyhodnotiť konanie žalobkyne,

ktorá vypovedala plnú moc žalovanému z dôvodu, že podnikol kroky k prevodu jej vlastníckeho práva
bezodplatne, keďže iba vykonala kroky k ochrane jej vlastníckeho práva.9. Skonštatoval, že otázka možnej neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej v minulosti medzi žalovaným
ako predávajúcim a žalobkyňou ako kupujúcou, vzťahujúca sa k prevodu vlastníckeho práva k sporným
nehnuteľnostiam, na ktorú v odvolaní žalovaný poukázal a spochybnil ju, nebola predmetom konania,

preto podľa odvolacieho súdu nebolo potrebné sa k tejto otázke bližšie vyjadrovať, pričom nič nebráni
žalovanému domáhať sa vyriešenia tejto otázky súdnou cestou.

III.

10. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný (ďalej aj ako „dovolateľ“) dovolanie,
ktorého prípustnosť vyvodil z § 421 ods. 1 písm. a) a písm. b) CSP, resp. písm. c) CSP. Navrhol, aby
dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

11. Z obsahu dovolania vyplynulo, že dovolateľ zotrval na názore, že žalobkyňa nepreukázala
naliehavý právny záujem na požadovanom určení ako základu úspechu určovacej žaloby podľa § 137

písm. d) CSP, keď podľa neho žiadny hmotnoprávny predpis nedáva možnosť domáhať sa žalobou
určenia neplatnosti darovacej zmluvy. Podľa dovolateľa bol žalobný návrh vo formulácii použitej
žalobkyňou neprípustný a právny názor odvolacieho súdu vychádzajúci z rozhodnutí najvyššieho súdu
sp. zn. 6Cdo/137/2017 a sp. zn. 7Cdo/132/2019, by mohol byť považovaný za správny pri inej formulácii
žalobného petitu než ho žalobkyňa formulovala.

12. Postup súdu, ktorý skúma otázku naliehavého právneho záujmu pri žalobe podanej podľa § 137
písm. d) CSP, je bezpredmetný.

13. Namietol, že z ustanovenia § 34 katastrálneho zákona nevyplýva možnosť domáhať sa určenia

neplatnosti darovacej zmluvy tak, ako to predpokladá § 137 ods. 1 písm. d) CSP, keďže katastrálny
zákon upravuje procesný postup katastrálneho úradu, nie je však hmotnoprávnym ustanovením ako ho
predpokladá uvedené ustanovenie, a preto je žalobný návrh neprípustný.

14. Dovolateľ taktiež namietol, že súdy nižšej inštancie neskúmali konanie žalobkyne z hľadiska rozporu

s dobrými mravmi, keďže to bola žalobkyňa, ktorá ako splnomocniteľka spôsobila absolútnu neplatnosť
dohody o plnej moci. Žalovaný ako splnomocnenec prijal splnomocnenie v dobrej viere a zastupovanie
aj v rozsahu udeleného splnomocnenia vykonával, pričom rozhodnutiami súdov nižšej inštancie
bol za konanie v dobrej viere sankcionovaný absolútnou neplatnosťou.

15. Taktiež namietol, že ani súd prvej inštancie ani odvolací súd sa vôbec nezaoberali tým, že žalobkyňa
predmetné nehnuteľnosti nadobudla od žalovaného bez toho, aby mu zaplatila ich protihodnotu. V
súvislosti s posudzovaním dobrých mravov poukázal na rozhodovaciu činnosť najvyššieho súdu (o. i.
na rozsudok z 25. mája 2010 sp. zn. 2Cdo/99/2009).

16. Z vyjadrenia žalobkyne k dovolaniu vyplynulo, že rozhodnutie odvolacieho súdu považuje za
správne, preto navrhla dovolanie odmietnuť, príp. zamietnuť. Trvala na tom, že žalobu o určenie
neplatnosti darovacej zmluvy podala podľa § 137 písm. c) CSP.

IV.

17. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,
že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana konania zastúpená v súlade so
zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania.

18. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa.

19. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach
§ 420 a § 421 CSP.

20. Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

21. Podľa § 421 ods. 1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

22. Výpočet dôvodov uvedených v § 421 ods. 1 CSP je taxatívny. Všetky dôvody prípustnosti dovolania,
ktoré sú vymenované v tomto ustanovení, sa vzťahujú výlučne na právnu otázku, ktorej vyriešenie
viedlo k právnym záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu; zo zákonodarcom zvolenej
formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka

hmotnoprávna, ako aj procesnoprávna (v ďalšom texte len „právna otázka“).

23. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto

právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

24. Právnym posúdením sa pritom rozumie činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne
posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil

správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

25. K posúdeniu dôvodnosti dovolania (či dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva na
nesprávnom právnom posúdení) môže dovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti

dovolania. Právna úprava dovolacieho konania obsiahnutá v CSP dôsledne odlišuje prípustnosť a
dôvodnosť dovolania.

26. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti
dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným

dovolacím dôvodom. Dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442
CSP).

27. Dovolateľ podal dovolanie z dôvodu podľa § 421 ods. 1 (písm. a), b) a c)) CSP;
právne posúdenie veci. Právnu otázku, ktorej vyriešenie odvolacím súdom považuje za nesprávne však

nevymedzil tak, ako to predpokladá ustanovenie § 432 ods. 2 CSP. Dovolací súd preto v súlade s
judikatúrou ústavného súdu skúmal, či z obsahu dovolania možno vyabstrahovať namietanú právnu
otázku a nesprávnosť jej posúdenia. Mal za to, že dovolateľ namieta, že rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky:
„Je žaloba o určenie právnej skutočnosti (neplatnosti darovacej zmluvy) podľa § 137 písm. d) CSP v

spojení s § 34 katastrálneho zákona prípustná, ak na základe darovacej zmluvy ešte nedošlo ku vkladu
vlastníckeho práva v prospech obdarovaného a je na rozhodnutie o takej žalobe možné skúmať
danosť naliehavého právneho záujmu? “
Podľa dovolacieho súdu teda prípustnosť dovolania odvodil z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) CSP
a § 421 ods. 1 písm. b) CSP.

28. V prejednávanom prípade sa žalobkyňa, zapísaná v katastri ako vlastníčka nehnuteľností,
opierajúc sa v žalobe, i neskorších vyjadreniach, o ustanovenie § 137 písm. c) CSP domáhala,
aby súd určil, že darovacia zmluva, ktorej predmetom boli tieto nehnuteľnosti, je neplatná, a to zastavu, keď žalovaný (obdarovaný) podal návrh na vklad vlastníctva na základe tejto darovacej zmluvy
a vkladové konanie bolo v správnom konaní okresným úradom, odborom katastrálnym, následne
prerušené do právoplatného skončenia tohto súdneho konania. Na podanie tejto žaloby bola pritom

zaviazaná uznesením Okresného súdu Prievidza sp. zn. 15C/31/2018, ktorým bolo žalovanému
zakázané predmetné nehnuteľnosti scudziť, zaťažiť... .

29. Súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 137 písm. d) CSP dôvodil, že žalobkyňa
má naliehavý právny záujem na požadovanom určení; tento mu vyplynul z okolností, že žalovaný podal

návrh na vklad vlastníckeho práva na základe predmetnej darovacej zmluvy, konanie o vklade bolo
prerušené do skončenia súdneho konania o určovacej žalobe, pričom bez rozhodnutia o ne/platnosti
zmluvy by bolo právne postavenie žalobkyne neisté a absencia rozhodnutia o určovacej žalobe by mohla
viesť k vzniku ďalšieho sporu (napr. o určenie vlastníckeho práva žalobkyne).

30. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o existencii naliehavého právneho

záujmu žalobkyne na určení neplatnosti darovacej zmluvy a poukázal na rozhodovaciu prax najvyššieho
súdu. Dospel k záveru, že v intenciách prejednávaného prípadu nemožno mať pochybnosti o danosti
naliehavého právneho záujmu na žalobkyňou požadovanom určení, lebo ak súd rozhodne o neplatnosti
právneho úkonu, bude povinnosťou okresného úradu vyznačiť stav pred týmto právnym úkonom,
resp. nedôjde k vkladu vlastníckeho práva v prospech žalovaného do katastra nehnuteľností z dôvodu

neplatnosti právneho úkonu, ktorý je podkladom pre vykonanie tohto vkladu.

31. Pri riešení prípustnosti určovacej žaloby odvolací súd vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR
z 21. júna 2018 sp. zn. 6Cdo/137/2017, ktorý s poukazom na ustanovenie § 34 ods. 2 katastrálneho
zákona zdôraznil: „ Z citovaného ustanovenia výslovne vyplýva, že na vyznačenie, resp. obnovenie

stavu, aký bol v katastri pred neplatným právnym úkonom, je potrebné rozhodnutie súdu o neplatnosti
právneho úkonu. S prihliadnutím na ústavný princíp dôvery v platné právo je takouto jasnou formuláciou
zákona bez ďalšieho daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu, ak ide o taký
právny úkon, na základe ktorého bol v katastri vykonaný zápis a ak na základe rozhodnutia súdu o jeho
neplatnosti možno v katastri vyznačiť stav pred týmto právnym úkonom.“, na ktorý najvyšší súd naviazal

aj v rozhodnutí sp. zn. 7Cdo/132/2019).

Odvolací súd však opomenul, že v ním uvedenom prípade bola určovacia žaloba podaná ešte podľa
Občianskeho súdneho poriadku, ktorý v ustanovení § 80 písm. c) prípustnosť návrhu o určenie, či tu
právny vzťah alebo právo je alebo nie je, viazal na splnenie podmienky, že na takom určení je naliehavý

právny záujem.

32. V prejednávanom prípade bola určovacia žaloba podaná v roku 2019.

33. Podľa § 137 CSP, účinného od 01. 07. 2016, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o

a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

34. Predpokladom prípustnosti žaloby podľa § 137 písm. c) CSP o určenie, či tu (napr. vlastnícke)
právo je alebo nie je, je existencia naliehavého právneho záujmu na takom určení, pokiaľ z osobitného
predpisu nevyplýva, že naliehavý právny záujem preukazovať netreba.

35. Predpokladom prípustnosti žaloby o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP je, že
podanie takej žaloby vyplýva z osobitného predpisu, napr. prípustnosť žaloby o určenie neplatného
skončenia pracovného pomeru vyplýva z ustanovenia § 77 Zákonníka práce.

36. Z dôvodovej správy k návrhu Civilného sporového poriadku (vo vzťahu k navrhovanému zneniu
ustanovenia § 133 - v prijatej úprave § 137) vyplýva, že úplne nová koncepcia zakotvená v písm. c) a d),
kde sa rozlišuje klasická určovacia žaloba a žaloba o určení inej právnej skutočnosti, vyjadruje záujemzákonodarcu vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/platnosti právnych
úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej.

37. Dovolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. novembra 2020 sp. zn.
7Cdo/268/2019 (R 14/2021) kde vyslovil, že: „Obsah žaloby nie je tvorený výlučne žalobným návrhom
(petitum),aleajrozhodujúcimiskutkovýmitvrdeniami-opísanímskutkovéhodeja(causapetendi).Súdje
viazaný petitom žaloby po obsahovej stránke a tento petit je potrebné vykladať v súvislosti so skutkovými
tvrdeniami v žalobe. Súd má skúmať celý obsah podanej žaloby, nielen samotný žalobný návrh.“

V odôvodnení uznesenia uviedol:
„Pri riešení procesnej prípustnosti žaloby podľa § 137 písm. c) CSP a/alebo podľa § 137 písm. d)
CSP je nutné zaoberať sa otázkou, z akého právneho vzťahu žalobkyňa vyvodzuje v konaní ňou
uplatňovanýnárok(t.j.predmetkonania),následnetentovzťahdôsledneanalyzovaťanakoniecsprávne
vyhodnotiť a posúdiť po právnej stránke. Za účelom zabezpečenia podkladov, nevyhnutných pre tento

postup, ukladá zákon žalobkyni povinnosť uviesť vždy už v žalobe rozhodujúce skutočnosti. Tie majú
súdu umožniť, aby daný právny vzťah a z neho vyvodzovaný nárok analyzoval a právne kvalifikoval
z aspektov významných tak pre posúdenie rôznych otázok procesnej povahy (napr. obsah žaloby,
právomoc, príslušnosť, procesná subjektivita), ako aj pre prípadné posúdenie veci samej. Žalobkyňa je
povinná svoj nárok skutkovo vymedziť, nemusí ho však právne vyhodnotiť a zdôvodniť (ak ho predsa

len v žalobe právne posúdi, súd daným posúdením nie je viazaný.) Je totiž vecou súdu, aby v zmysle
zásady „iura novit curia“ podal právnu kvalifikáciu uplatňovaného nároku. Pre analýzu právneho vzťahu
strán a posúdenie jeho povahy z hľadiska obsahu žaloby na prejednanie a rozhodnutie o nároku, ktorý
žalobkyňa vyvodzuje z tohto právneho vzťahu, je tak rozhodujúce obsahové hľadisko, teda akú povahu
majúprávaapovinnostistrántvoriaceobsahprávnehovzťahu(5Cdo/120/2017).Inakpovedanépredmet

konania (resp. obsah žaloby) nie je tvorený výlučne žalobným návrhom (petitum), ale aj rozhodujúcimi
skutkovými tvrdeniami - opísaním skutkového deja (causa petendi). Na základe žalobného návrhu a
opísania skutkového deja možno individualizovať predmet konania. Súd je viazaný petitom žaloby po
obsahovej stránke a tento petit je potrebné vykladať v súvislosti so skutkovými tvrdeniami žalobcov v
spore. Súd má skúmať celý obsah podanej žaloby, nielen samotný žalobný návrh.

Podľa názoru dovolacieho súdu predmet sporu v danej veci nie je možné jednoznačne ustáliť (pozri bod
3.). Zo samotného petitu žaloby síce vyplýva, že žalobkyňa sa domáhala vyslovenia neplatnosti spornej
zmluvy a prísne formalisticky (iba z obsahu petitu) bolo potom možné podriadiť danú vec pod procesný
režim ustanovenia § 137 písm. d) CSP, ale z obsahu samotnej žaloby tiež vyplýva, že mohlo ísť aj o

žalobu v procesnom režime ustanovenia § 137 písm. c) CSP. V takomto prípade by mal petit žaloby ale
spočívať v určení, či tu právo je alebo nie je . ...
Aj podľa názoru relevantnej právnej teórie „[ž]alobný návrh znejúci na určenie právnej skutočnosti,
ktorý z osobitného predpisu nevyplýva, je potrebné považovať za vadný. Pokiaľ vady žaloby nie sú
odstránené, súd žalobu odmietne (§ 129), ibaže pre tento nedostatok možno v konaní pokračovať. Súd

napriek nesprávnej formulácii petitu môže v konaní pokračovať, ak je z obsahu žaloby zrejmé, čoho
sa týka a čo sleduje. Súd je totiž viazaný obsahom žalobného petitu, nie jeho formuláciou. Napr. v
okolnostiach konkrétneho prípadu je možný taký postup súdu, že súd na základe žalobného návrhu na
určenie neplatnosti kúpnej zmluvy rozhodne, že žalobca je vlastníkom veci, ak je zo žaloby dostatočne
zrejmé, že žalobca sleduje, aby bol zapísaný ako vlastník vo verejnom registri“ (ŠTEVČEK, M., FICOVÁ,

S., BARICOVÁ, J., MESIARKINOVÁ, S., BAJÁNKOVÁ, J., TOMAŠOVIČ, M. a kol., Civilný sporový
poriadok, Komentár, Praha: C. H. Beck, 2016, s. 505).“

38. Najvyšší súd Slovenskej republiky v priebehu dovolacieho konania vedeného pod sp. zn.
2Cdo/209/2021 v uznesení z 20. októbra 2022 sp. zn. 1Obdo/51/2021 (R 1/2023) vyslovil: Žaloba

o určenie neplatnosti právneho úkonu (podaná za účinnosti Civilného sporového poriadku) je žalobou
o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku. Jej prípustnosť je
podmienená existenciou osobitného predpisu, ktorý určitú osobu oprávňuje podať týmto predpisom
špecifikovanú určovaciu žalobu.

V odôvodnení uvedeného uznesenia najvyšší súd uviedol:
„V prípade tzv. určovacích žalôb je totiž správne posúdenie podmienok procesnej prípustnosti podanej
žaloby prvotnou otázkou, ktorú musí súd skúmať, a to vzhľadom na ich odlišné vymedzenie v § 137 písm.
c) CSP v porovnaní s § 137 písm. d) CSP. Kým ustanovenie § 137 písm. c) CSP podmieňuje prípustnosťžaloby o určenie, či tu je alebo nie je právo, existenciou naliehavého právneho záujmu žalobcu na
požadovanom určení (s výnimkou prípadov, keď prípustnosť takej žaloby vyplýva z osobitného predpisu
aprávnyzáujemžalobcusaprezumuje),ustanovenie§137písm.d)CSPpodmieňujeprípustnosťžaloby

o určenie právnej skutočnosti výlučne existenciou osobitného predpisu, ktorý určitú osobu oprávňuje
(prípadne jej ukladá) podať bližšie špecifikovanú určovaciu žalobu.

Ako príklad ustálenej rozhodovacej praxe, od ktorej sa mal odvolací súd pri riešení takto vymedzenej
právnej otázky odchýliť, dovolateľ uviedol rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Obo/12/2018 (v spojení s

5Obo/4/2015), 6Cdo/30/2018, 6Cdo/15/2017 a 3Cdo/203/2018. Najvyšší súd Slovenskej republiky
opakovane judikuje, že ustálená rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR je vyjadrená predovšetkým
v stanoviskách alebo rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR, ktoré sú (ako judikáty) publikované v
Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Do tohto pojmu však
možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach Najvyššieho
súdu SR, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr

vydané (nepublikované) rozhodnutia Najvyššieho súdu SR názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí
nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a vecne na ne nadviazali (k uvedenému porovnaj napr.
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/6/2017, 3Cdo/158/2017, 4Cdo/95/2017, 5Cdo/87/2017,
6Cdo/21/2017, 6Cdo/129/2017, 8Cdo/33/2017).

... Vo veci sp. zn. 6Cdo/15/2017 sa jednalo o spor o určenie vlastníckeho práva podľa § 80 písm. c)
OSP, teda iný predmet sporu ako v posudzovanom prípade.

Vo veci sp. zn. 6Cdo/30/2018 bol predmetom dovolacieho prieskumu rozsudok odvolacieho súdu,
potvrdzujúci rozsudok súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby o určenie neplatnosti v nej

špecifikovaných zmlúv o pôžičkách, uzavretých medzi žalovaným 1/ ako veriteľom a žalovaným 2/ ako
dlžníkom. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalobca nemá
naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Najvyšší súd SR dovolanie žalobcu odmietol ako
procesne neprípustné (§ 447 písm. c) CSP), keď v procesnom postupe súdov oboch inštancií nezistil
dovolateľom namietanú vadu podľa § 420 písm. f) CSP. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na

to, že žaloba bola podaná za účinnosti OSP, v dôsledku čoho konajúce súdy správne posudzovali
podmienky procesnej prípustnosti takejto žaloby podľa § 80 písm. c) OSP (v zmysle prvej vety §
470 ods. 2 CSP). Najvyšší súd SR dospel k záveru, že ak súd prvej inštancie zamietol žalobu pre
nedostatok naliehavého právneho záujmu a odvolací súd jeho rozhodnutie ako vecne správne potvrdil
(pričom dovolateľ správnosť tohto právneho názoru v dovolaní nenamietal) a následne sa nezaoberal

opodstatnenosťou žaloby vo veci samej, nešlo o postup, ktorým by konajúce súdy porušili kogentné
ustanovenie procesného predpisu. Len „pre úplnosť“ Najvyšší súd SR dodal, že žaloba by nebola
procesne prípustná ani podľa procesnej úpravy CSP, keďže podľa § 137 písm. d) CSP možno žalobou
požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu
(takým osobitným predpisom nie je dovolateľom uvádzané ustanovenie § 37 ods. 4 ZKR).

Posledné dovolateľom citované uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/203/2018 z 28. novembra
2019 je zjavne založené na odlišnom výklade intertemporálnych ustanovení CSP, keď napriek
skutočnosti, že žaloba o určenie neplatnosti právnych úkonov bola (rovnako ako vo veci sp. zn.
6Cdo/30/2018) podaná ešte za účinnosti OSP, Najvyšší súd SR nepovažoval dovolanie žalovanej za

procesne prípustné podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP s odôvodnením, že: „...v dôsledku (...) posunu v
úprave procesného práva (...) otázka existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení
môže byť po 1. júli 2016 významnou (a môže od nej závisieť rozhodnutie súdu, dovolaním napadnuteľné
rozhodnutia odvolacích súdov z toho samozrejme nevynímajúc) len u žalôb o určenie existencie alebo
neexistencie práva. (...) Táto otázka však nadobudnutím účinnosti novej úpravy civilného procesu

naopak stratila na význame u novo zakotvených žalôb o určenie právnej skutočnosti, u ktorých bola
možnosť žaloby podmienená niečím iným, a to tým, že táto možnosť vyplýva z osobitného predpisu...“. Z
odseku 21. odôvodnenia tohto rozhodnutia súčasne vyplýva, že vyššie spomínaným „posunom v úprave
procesného práva“ mal Najvyšší súd SR na mysli o. i. „...obohatenie zákonného výpočtu možných žalôb
o žaloby na určenie právnej skutočnosti, v tomto prípade za podmienky, že to vyplýva z osobitného

predpisu (kam zjavne patria i skôr výslovne neupravené žaloby o platnosť, či neplatnosť právnych
úkonov, ktoré mimo akúkoľvek pochybnosť sú jednými z právnych skutočností).“Z vlastnej rozhodovacej činnosti sú dovolaciemu súdu známe aj ďalšie nepublikované rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR ako súdu dovolacieho, ktoré boli vydané pred vyhlásením napadnutého rozsudku,
a v ktorých Najvyšší súd SR riešil otázku stretu doterajšej a novej procesnej úpravy. Ide najmä o

uznesenie sp. zn. 4Cdo/17/2019 z 29. januára 2020, v ktorom Najvyšší súd SR skúmal prípustnosť
dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP v súvislosti s dovolateľom nastolenou právnou otázkou -
„žaloba o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy ako žaloba o určenie právnej skutočnosti podľa §
137 písm. d) CSP nevyplýva zo žiadneho osobitného predpisu.“ Konštatoval, že otázka bola vyriešená
uzneseniami Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/15/2017, 6Cdo/30/2018 a 5Obo/12/2018, teda ešte

pred vydaním dovolaním napadnutého rozhodnutia. Poukázal na to, že oproti pôvodnej právnej úprave
v OSP nová právna úprava CSP rozlišuje žaloby na určenie práva (§ 137 písm. c) CSP) a žaloby na
určenieprávnejskutočnosti(§137písm.d)CSP).„Užalôbnaurčenieprávanováprávnaúpravazotrvala
na preukázaní naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení (s výnimkou, ak tento naliehavý
záujem vyplýva z osobitného predpisu). U žalôb na určenie právnej skutočnosti podmienila nová právna
úprava možnosť ich podania vtedy, ak požadované určenie právnej skutočnosti vyplýva z osobitného

predpisu. Podľa novej právnej úpravy nie je možné žalovať neplatnosť právnych úkonov, ak to nevyplýva
z osobitného predpisu. Táto právna úprava však nebola v čase rozhodovania súdu prvej inštancie
účinná a konajúce súdy tak musia úkony strán sporu (§ 470 ods. 2 CSP) posudzovať podľa účinkov
a podmienok uvedených v OSP v znení účinnom v čase ich uskutočnenia. Takýto postup (žalovanými
požadovaná aplikácia predpokladu naliehavého právneho záujmu daného výlučne zákonom pre určenie

právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP) by bol ústavne nekonformným výkladom danej normy. Je
teda potrebné osvedčiť naliehavý právny záujem výlučne vo vzťahu k pôvodne predvídanému postupu
v ustanovení § 80 písm. c) OSP.“

Obdobne bol problém stretu starej a novej procesnej úpravy určovacích žalôb riešený aj v uzneseniach

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/196/2019 z 18. septembra 2019 a sp. zn. 7Cdo/139/2019 z 30.
januára 2020.

Z vyššie citovaných rozhodnutí - podľa názoru dovolacieho súdu - vyplýva, že už v čase rozhodovania
odvolacieho súdu v prejednávanej veci existovala ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu, ktorá

bez akýchkoľvek pochybností považovala žaloby o určenie (ne)platnosti právnych úkonov, podané po
1. júli 2016, za žaloby o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP, ktorých prípustnosť je
podmienená existenciou osobitného predpisu. Uvedenú rozhodovaciu prax potvrdzujú aj ďalšie (t. j. po
rozhodnutí odvolacieho súdu vydané) rozhodnutia vo veciach sp. zn. 7Cdo/268/2019, 4Obdo/56/2020,
4Obdo/71/2020, 4Cdo/26/2021, 9Cdo/7/2021. Dovolací súd poukazuje na to, že uznesenie sp. zn.

7Cdo/268/2019 z 25. novembra 2020 bolo dokonca publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov SR ako judikát (R 14/2021). Právny názor, podľa ktorého podľa novej právnej
úpravy CSP nie je možné žalovať neplatnosť právnych úkonov (právnej skutočnosti), ak to nevyplýva
z osobitného predpisu, je prijímaný naprieč senátmi tak občianskoprávneho, ako aj obchodnoprávneho
kolégia Najvyššieho súdu SR a vo veci rozhodujúci senát nevidí ani v posudzovanom prípade dôvod na

odklon od uvedeného právneho názoru.

S poukazom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, že je daná prípustnosť dovolania žalovaného
2/ podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) CSP a zároveň je predmetné dovolanie aj dôvodné. Vo
vzťahu k argumentácii odvolacieho súdu, ktorou odôvodnil svoj nesprávny právny záver o prípustnosti

podanej žaloby podľa § 137 písm. c) CSP, dovolací súd poukazuje na to, že ak by bolo pravdivé
tvrdenie odvolacieho súdu, podľa ktorého je žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu vo svojej
podstate žalobou o určenie, že tu nie je právo založené takýmto (neplatným) právnym úkonom,
potom dovolaciemu súdu nie je zrejmé, prečo súd prvej inštancie rozhodol tak, že určil neplatnosť
zmluvy, namiesto výroku o neexistencii (ňou založeného) práva, čím by vyhovel dikcii zákona. Podľa

ustanovenia § 217 ods. 1 CSP je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Preto by v
zásade nemalo byť prípustné určovať vo výroku rozsudku minulé deje. Voči úvahe odvolacieho súdu, že
neplatnosť právneho úkonu nie je právnou skutočnosťou, ale predstavuje právne posúdenie následkov
určitej skutočnosti, dovolací súd v zásade nenamieta, avšak predmetná úvaha opäť nevysvetľuje, prečo
by malo byť takéto právne posúdenie vyjadrené práve vo výroku rozsudku. Slovné spojenie „o určení

právnej skutočnosti“, používané v § 137 písm. d) CSP, predstavuje - podľa názoru dovolacieho súdu
- akúsi legislatívnu skratku, zahŕňajúcu viaceré špeciálne určovacie žaloby (napríklad o neplatnosť
dobrovoľnej dražby, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, o neplatnosť výpovede z nájmu bytu, o
neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia kapitálovej obchodnej spoločnosti, o neplatnosť uzneseniačlenskej schôdze družstva a pod.), ktorých prípustnosť vyplýva z osobitného predpisu, vrátane dôvodu,
pre ktorý zákonodarca považoval za potrebné, aby súd určil právnu skutočnosť (ako minulú udalosť).

39. Z vyššie uvedeného vyplýva, že namietaná právna otázka už bola dovolacím súdom vyriešená tak,
že prípustnosť žaloby o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP je podmienená (len)
existenciou osobitného predpisu, ktorý určitú osobu oprávňuje podať týmto predpisom špecifikovanú
určovaciu žalobu; aplikácia predpokladu naliehavého právneho záujmu na určenie právnej skutočnosti
by bola ústavne nekonformným výkladom danej normy. Jej prípustnosť je podmienená existenciou

osobitného predpisu, ktorý určitú osobu oprávňuje podať týmto predpisom špecifikovanú určovaciu
žalobu.

40. Pokiaľ teda odvolací súd (ako aj súd prvej inštancie) považoval za potrebné skúmať danosť
naliehavého právneho záujmu v prípade žaloby, ktorú identifikoval ako žalobu podľa § 137 písm. d) CSP,
odklonil sa tým od ustálenej judikatúry dovolacieho súdu. Dovolanie z dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm.

a) CSP preto dovolací súd považoval za prípustné aj dôvodné.

41. Vo vzťahu k ustanoveniu § 34 ods. 2 katastrálneho zákona dovolací súd poznamenáva, že zápis práv
k nehnuteľnostiam sa vykonáva na základe vkladu (§ 28 až § 33a katastrálneho zákona), záznamu (§ 34
až § 37 katastrálneho zákona) a poznámky (§ 38 až § 40 katastrálneho zákona). Predmetné ustanovenie

sa teda týka záznamu.

42. Podľa § 34 ods. 2 katastrálneho zákona ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo
neplatnosti dobrovoľnej dražby, 10ea) okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo
pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou

zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka. 10eb)

43. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že je ním upravený až následný procesný postup okresného
úradu, t. j. postup až po rozhodnutí súdu o určení neplatnosti napr. darovacej zmluvy, a to iba za
predpokladu, že na základe darovacej zmluvy bolo vlastnícke právo na základe darovacej zmluvy už

zapísané v prospech obdarovaného. Toto ustanovenie sa vôbec nevzťahuje na prípady, kedy vlastníctvo
zapísané v katastri naďalej svedčí v prospech darcu.
Pokiaľ odvolací súd poukazoval na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 6Cdo/137/2017, toto
rozhodnutie sa vzťahovalo na situáciu, kedy určovacia žaloba bola podaná podľa § 80 písm. c) OSP,
a teda ide o odlišnú situáciu.

44. Dovolací súd na tom základe dospel k záveru, že ak na základe darovacej zmluvy nedošlo k vkladu
vlastníckeho práva v prospech obdarovaného, ustanovenie § 34 ods. 2 CSP nie je osobitným predpisom,
ktorý má na mysli ustanovenie § 137 písm. d) CSP. Dovolanie žalovaného preto považoval za prípustné
a dôvodné aj podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP.

45. Vzhľadom na uvedené dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu ako aj súdu prvej inštancie zrušil a
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 450 CSP).

46. V ďalšom konaní sú súd prvej inštancie a odvolací súd viazaní právnym názorom dovolacieho súdu

(§ 455 CSP); súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho
konania (§ 453 CSP).

47. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.