Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, April 9, 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 18C/27/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123388490
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Hudecová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6123388490.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Hudecovou, v spore žalobkyne:

A. A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. D. E. XXX/X, XXX XX F. G., proti žalovanej: H. I. J., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom K. F. XXX, XXX XX K. F., o zaplatenie 3 500,00 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní od
právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania žalovanej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným súdu dňa 06. 09. 2023 v spojení
s podaním doručeným súdu dňa 27. 09. 2023 domáhala, aby súd žalovanú zaviazal zaplatiť jej sumu 3

500,00 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6,5 % ročne od 01. 09. 2023 a súdnym poplatkom na
tom skutkovom základe, že dňa 28. 12. 2020 zapožičala žalovanej sumu 3 500,00 Eur prevodom na jej
bankový účet J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. V stanovenom termíne jej žalovaná uvedenú sumu
nevrátila, preto jej dňa 17. 08. 2023 zaslala výzvu na zaplatenie sumy spolu s termínom zaplatenia. Na
výzvu žalovaná nereagovala.

2. Žalobkyňa ako listinné dôkazy súdu predložila listinu „Vrátenie dlhu mimo súdnou cestou“ zo dňa 17.

08. 2023 (č. l. 2, 12 súdneho spisu), potvrdenie Poštovej banky pre klienta o vklade v hotovosti zo dňa
28. 12. 2020 (č. l. 3, 14 súdneho spisu), podací lístok (č. l. 15 súdneho spisu).

3. Dňa 14. 12. 2023 vydal Okresný súd Banská Bystrica platobný rozkaz sp. zn. 18C/27/2023, voči
ktorému žalovaná podala v zákonnej lehote odpor s odôvodnením, že podaný návrh na vydanie
platobného rozkazu sa nezakladá na pravde, žalobkyňu vôbec nepozná, nikdy sa s ňou nestretla ani
nekomunikovala, a teda k nejakej zmluve alebo dohode o pôžičke nikdy nedošlo. Je dôchodkyňa, žije

z dôchodku, ktorý jej postačuje, nemá žiadne výdavky nad rámec dôchodku, preto je klamstvom, že
by si od žalobkyne požičala nejakú sumu. Žalobkyňa v návrhu neuvádza ani nijaký termín splatnosti.
Nebola jej doručená ani predžalobná upomienka. Ak by bola reálna nejaká zmluva o pôžičke s reálnym
termínom na vrátenie peňazí, tak by si žiadala priznať úrok z omeškania od dátumu splatnosti, a nie
až od 01. 09. 2023. O skutočnosti, že jej žalobkyňa vložila 3 500,00 Eur na účet má vedomosť. Tento
účet má spolu so svojim synom, resp. on má dispozičné právo. Syn jej k tejto veci povedal, že pozná
syna žalobkyne a že niekedy v novembri 2020 ho telefonicky kontaktovala žalobkyňa s tým, že jej syn

je vo výkone trestu a prosila ho, či nevie o nejakom šikovnom advokátovi a aby to s ním vybavil, že
mu zašle na účet 3 500,00 Eur, aby zaplatil zálohu v advokátskej kancelárii a keď bude vyúčtovanie,
aby to doplatil z tých 3 500,00 Eur a ak niečo z tých 3 500,00 Eur zvýši po vyúčtovaní, má si to nechaťako províziu. Syn postupoval podľa toho, ako sa dohodol so žalobkyňou. Tým bola pre neho celá vec
uzatvorená. Uhradil zálohu a zvyšok si nechal za vybavenie advokáta. Žalobkyňa ho už nekontaktovala.

4. Žalovaná ako listinný dôkaz predložila výpis z účtu žalovanej (č. l. 38 súdneho spisu) a ako dôkaz
navrhla výsluch svojho syna a tiež aj výsluch žalobkyne za tým účelom, aby doložila údajnú zmluvu
o pôžičke a preukázala, či sa poznajú, či sa niekedy vôbec stretli, telefonovali alebo rozprávali a tiež ju
zaujíma aj dôvod jej konania, keďže jej sa to, čo riešila s jej synom, vôbec netýka.

5. Žalobkyňa v reakcii na odpor žalovanej v replike potvrdila, že syna žalovanej párkrát kontaktovala
z toho dôvodu, že už dlhšiu dobu dlhuje synovi väčšiu čiastku peňazí. Keďže ho informovala o tom, že
potrebuje právneho zástupcu pre jej syna, ponúkol sa, že v advokátskej kancelárii G. A. má kontakty
a opýta sa na spomínanú vec. Po nejakej dobe uviedol, že G. H. L. sa tým zaoberá, dal jej kontakt,
aby si s ňou dohodla stretnutie. Návšteva advokátskej kancelárie bola pre ňu prekvapujúca, pretože
synom žalovanej jej bolo povedané, že je potrebné uhradiť čiastku 3 500,00 Eur pre právnika a G. L.

ju informovala o tom, že takto ich advokátska kancelária nefunguje. Sama sa tak presvedčila, že syn
žalovanej zneužil jej situáciu vo svoj prospech. Žalobkyňa ako dôkaz pripojila emailovú komunikáciu s G.
L. (č. l. 46–47 súdneho spisu) a sms komunikáciu s p. J. (č. l. 48–49 súdneho spisu).

6. Žalovaná možnosť vyjadriť sa k replike žalobkyne v súdom stanovenej lehote v uznesení sp. zn.

18C/27/2023 zo dňa 25. 01. 2024 nevyužila, dňa 04. 04. 2024 však doručila súdu podanie, v ktorom
zopakovala a doplnila, že sumu, ktorá bola dňa 28. 12. 2020 vložená na jej účet, vybral z účtu v hotovosti
jej syn, ktorý má k účtu dispozičné právo. Ona sama o vložení tejto sumy na účet ani nevedela, a
taktiež jej nie je známy obsah prípadných dohôd medzi jej synom a žalobkyňou. Vo vzťahu k nej je
teda vylúčené, aby sa žalovaná vec posúdila ako pôžička. Z opatrnosti pre prípad, ak by súd právny

vzťah medzi ňou a žalobkyňou posúdil ako bezdôvodné obohatenie, vzniesla námietku premlčania, keď
žalobkyňa evidentne musela už dňa 28. 12. 2020 vedieť, komu vkladá peniaze na účet a že ich vkladá
bez právneho dôvodu. Rovnako z opatrnosti vzniesla aj námietku miestnej nepríslušnosti konajúceho
súdu, keď podľa žalovanej správne mala byť žaloba podaná podľa miesta jej bydliska na Okresný súd
Prievidza.

7. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie na deň 09. 04. 2024. Súd pojednával
v neprítomnosti žalovanej, ktorá svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnila svojim vekom
a zdravotnými problémami v podaní doručenom súdu dňa 05. 04. 2024. Odročiť pojednávanie nežiadala.

8. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že na súd poslala doklady, ktoré preukazujú, že poslala peniaze
v hodnote 3 500,00 Eur na účet žalovanej, na základe toho, že pán J., jej syn, nemá svoj účet a disponuje
s jej účtom, tak žiadal, aby mu tie peniaze poslala tam. Peniaze slúžili na to, pretože syna mala v tom
čase vo väzbe, potrebovala právneho zástupcu, ktorý by bol bližšie k nemu. Povedal jej, že pozná právnu
zástupkyňu G. L., ktorá pracuje v kancelárii G. A., a že potrebujú nejakú čiastku. Bola dosť prekvapená,

že dopredu, ale nevie, ako fungujú právnické kancelárie, preto peniaze poslala. Strašne rýchlo chcel
peniaze.Nazákladetohojejprišlaspráva,žekdektorádoktorkatománastarosti,taksaspanidoktorkou
stretla.Povedala,žetakétonerobia,abyniektodopreduposlalpeniaze.Čakalinato,kedypánJ.donesie
peniaze. Išlo to z mesiaca na mesiac a žiadne peniaze nedoniesol. Keď ho už tlačila, tak jej doniesol
500,00 Eur a to bolo všetko. Ona stále čakala na celú sumu. Stále sa vyhováral. Prestalo ju to potom

aj baviť, myslela si, že ozaj tie peniaze jej tam donesie. Zistila si a nakoniec jej to aj sám potvrdil, že
je rozvedený, má dieťa, na ktoré neplatil, jeho exmanželka ho naháňala. Tak si zistila, že tie peniaze
potreboval do konca roka vrátiť, zaplatiť manželke. Nenosil peniaze, neozýval sa, úplne sa odmlčal. Je
aj synovi dlžný peniaze. Tie peniaze, ktoré poslal syn, išli zase len na účet jeho mamy, tak on vlastne
zneužíva svoju mamu, ktorá je chorá, stará.

9. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, žurnalizovanými v spise, a to listinou
„Vráteniedlhumimosúdnoucestou“zodňa17.08.2023(č.l.2,12súdnehospisu), potvrdenímPoštovej
banky pre klienta o vklade v hotovosti zo dňa 28. 12. 2020 (č. l. 3, 14 súdneho spisu), podacím lístkom (č.
l. 15 súdneho spisu), výpisom z účtu žalovanej (č. l. 38 súdneho spisu), emailovou komunikáciou s G. L.

(č. l. 46–47 súdneho spisu), sms komunikáciou s p. J. (č. l. 48–49 súdneho spisu), ďalej oboznámením
obsahu listiny „Sledovanie zásielky“, ktorú súd zabezpečil z webovej stránky Slovenskej pošty v zmysle
§ 185 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„CSP“), pričom z vykonaných dôkazov zistil nasledovný skutkový stav veci.10. Z potvrdenia Poštovej banky pre klienta, pobočka F. G., je zrejmé, že dňa 28. 12. 2020 bola na účet
J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vložená v hotovosti suma 3 500,00 Eur.

11. Listom označeným ako „Vrátenie dlhu mimo súdnou cestou“, odoslaným žalovanej podľa podacieho
lístku s podacím číslom M. dňa 17. 08. 2023, žalobkyňa vyzvala žalovanú na vrátenie finančných
prostriedkov, ktoré boli zaslané na jej účet, vo výške 3 500,00 Eur, do 31. 08. 2023. Z obsahu sledovania
zásielky (služba poskytovaná Slovenskou poštou) vyplýva, že zásielka podaná pod podacím číslom

RG329486613SK bola dňa 08. 09. 2023 vrátená, ktorú skutočnosť na pojednávaní potvrdila aj samotná
žalobkyňa.

12. Z sms komunikácie so synom žalovanej vyplýva, že syn žalovanej dňa 27. 12. 2020 zaslal žalobkyni
číslo účtu, vedené na jeho mamu, na ktorý môže peniaze vložiť na ktorejkoľvek pošte s tým, že on to
zase na pošte vyberie. Sms-kou zo dňa 17. 02. 2021 žalobkyňa žiadala syna žalobkyne, aby celú sumu,

ktorú mu zaslala do D. A. 28. 12. 2020, zaniesol do advokátskej kancelárie G. A..

13. Z emailovej komunikácie žalobkyne s G. H. L. vyplýva, že čiastka 3 500,00 Eur nebola
prostredníctvom syna žalovanej doručená advokátskej kancelárii. Dňa 17. 02. 2021 syn žalobkyne
priniesol len sumu 500,00 Eur a nie sumu 3 500,00 Eur.

14. Podľa § 41 CSP súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr
pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí; výlučnú miestnu príslušnosť skúma aj bez námietky na
začiatku konania.

15. Podľa § 151 ods. 1,2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

16. Podľa § 657 zákona č. 40/1964 Z. z. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len

„Občiansky zákonník“) zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

17. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

18. Podľa § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa
práva mal plniť sám.

19. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

20. Súd sa v prvom rade zaoberal námietkou miestnej nepríslušnosti súdu, ktorú vzniesla žalovaná

v podaní doručenom súdu dňa 04. 04. 2024.

21. Súd môže miestnu príslušnosť skúmať až po tom, ako žalovaný vznesie pri prvom procesnom úkone,
ktorý mu patrí, námietku miestnej nepríslušnosti. Prvým procesným úkonom, ktorý žalovanému patrí, je
procesný úkon, ktorý mohol žalovaný v sporovom konaní vo vzťahu k súdu urobiť. Spravidla pôjde o

vyjadrenie k žalobe (§ 167 ods. 2 CSP) alebo odpor proti platobnému rozkazu (§ 267 ods. 1 CSP). Ak
tento prvý procesný úkon žalovaný nevyužije, neposúva sa právo namietať miestnu nepríslušnosť na
ďalšíprocesnýúkon,ktorýžalovanývkonaníreálneurobil.Uplynutímlehotynavyjadreniekžalobe,resp.
na podanie odporu, ako prvému procesnému úkonu, ktorý žalovanému patril, je nedostatok miestnej
príslušnosti zhojený a právo žalovaného namietať miestnu nepríslušnosť konajúceho súdu zaniká.

22.Vdanomprípadežalovanánámietkumiestnejnepríslušnostineuplatnilapriprvomprocesnomúkone,
ktorý jej patril, t. j. pri podaní odporu proti platobnému rozkazu, ale až v podaní doručenom súdu päť dní
predpojednávaním(dňa04.04.2024).Keďžežalovanátakneuplatnila námietkumiestnejnepríslušnostivčas, súd na ňu nemohol prihliadnuť. Preto spor prejednal a rozhodol. Súd ešte pre úplnosť veci uvádza,
že žalovaná bola poučená o jej procesnom práve vzniesť námietku miestnej nepríslušnosti najneskôr
pri prvom procesnom úkone v poučení o procesných právach a povinnostiach strán sporu, ktoré jej bolo

doručené spolu s platobným rozkazom (č. l. 25, 33 súdneho spisu).

23. Predmetom tohto konania je nárok žalobkyne voči žalovanej na vrátenie sumy 3 500,00 Eur titulom
zmluvy o pôžičke.

24. Zmluvou o pôžičke prenecháva jedna strana (veriteľ) druhej strane (dlžníkovi) veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť mu do uplynutia dohodnutej doby veci rovnakého
(toho istého) druhu, pričom môže ísť o odplatný alebo bezodplatný právny vzťah. Tento právny vzťah
nevyžaduje osobitnú formu, preto zmluva o pôžičke môže byť uzavretá ústne, konkludentne (mlčky)
alebo v písomnej forme. Pojmovými znakmi zmluvy o pôžičke sú prenechanie veci určených podľa druhu
veriteľom dlžníkovi, dočasnosť (prenechanie veci na dohodnutú dobu), a povinnosť vrátiť vec rovnakého

druhu. Aj keď je zmluva o pôžičke neformálnym právnym úkonom, je reálnou zmluvou (kontraktom), čo
znamená, že na uzavretie takejto zmluvy je potrebné, aby bol odovzdaný predmet pôžičky (peniaze)
veriteľom dlžníkovi, či už fyzickým odovzdaním peňazí alebo napr. bezhotovostným spôsobom.

25. V sporovom konaní je zásadne vecou sporových strán tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy k

preukázaniu svojich skutkových tvrdení. Pre úspešnosť žalobkyne v danom konaní bolo z jej strany
potrebné tvrdiť, že so žalovanou ako dlžníčkou uzavrela zmluvu o pôžičke, t. j. dohodla sa s ňou
na podstatných náležitostiach zmluvy o pôžičke, a zároveň žalovanej predmet pôžičky aj odovzdala,
a zároveň tieto skutočnosti súdu aj preukázať, t.j. uniesť v tomto smere dôkazné bremeno, keď obsah
povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti žalobkyne ako veriteľa vyplýva z hypotézy hmotnoprávnej

normy uvedenej v § 657 Občianskeho zákonníka.

26. V danom prípade však žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadom jej tvrdenia, že dňa 28. 12.
2020 zapožičala žalovanej sumu 3 500,00 Eur prevodom na jej účet a že jej v stanovenom termíne
žalovaná uvedenú sumu nevrátila, keď v konaní nebolo medzi stranami sporné, že žalobkyňa síce vložila

v hotovosti finančné prostriedky v sume 3 500,00 Eur na účet, vedený na meno žalovanej, ale urobila
tak výlučne na základe dohody so synom žalovanej, ktorý jej predmetné číslo účtu žalovanej zaslal sms
správou dňa 27. 12. 2020, keďže ako vyplynulo aj z prednesu žalobkyne na pojednávaní, sám žiadnym
účtom nedisponoval a k účtu žalovanej (svojej matky) mal dispozičné právo. Syn žalovanej v sms správe
zo dňa 27. 12. 2020 inštruoval žalobkyňu, že posielaný účet je na jeho mamu a že „to“ môže vložiť

na ktorejkoľvek pošte, že on to zase na pošte vyberie. Účet žalovanej tak bol len platobným miestom,
keď aj z predmetnej sms správy je zrejmé a nepochybné, že prijímateľom finančných prostriedkov mal
byť a zároveň aj bol syn žalovanej, ktorý mal následne tieto finančné prostriedky odovzdať advokátskej
kancelárii, ktorá mala zastupovať syna žalobkyne, nachádzajúceho sa v tom čase vo väzbe. Zároveň
v konaní nebolo sporné ani to, že finančné prostriedky z predmetného účtu vybral a časť z nich v sume

500,00 Eur odovzdal v zmysle dohody so žalobkyňou tretej osobe (advokátskej kancelárii). A rovnako
sa za nesporné považujú aj skutkové tvrdenia žalovanej, že so žalobkyňou sa navzájom nepoznajú,
nikdy sa nestretli a spolu vôbec nekomunikovali (netelefonovali, nerozprávali sa), keďže ich žalobkyňa
výslovne nepoprela (§ 151 ods. 1 CSP). Takto zistený skutkový stav vylučuje vôbec existenciu vôle strán
sporu uzatvoriť navzájom zmluvu o pôžičke, t. j. žalobkyňa vložením finančných prostriedkov v hotovosti

v sume 3 500,00 Eur na účet žalovanej nesledovala uzatvorenie zmluvy o pôžičke so žalovanou, ale jej
cieľom bolo zloženie finančných prostriedkov na uhradenie zálohy v advokátskej kancelárii, ktorá mala
zastupovať jej syna, a to prostredníctvom syna žalovanej.

27. V civilnom sporovom konaní, založenom na princípe kontradiktórnosti, sa priorizuje procesná

aktivita sporových strán, ktoré sú zásadne povinné tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazné
prostriedky na preukázanie svojich tvrdení. Procesná zodpovednosť za vedenie sporu je tak na
sporových stranách, kedy výsledok konania závisí na iniciatíve sporových strán a ich aktivite v konaní,
t. j. od kvality predložených dôkazov a kvality ich procesnej aktivity. Za výsledok konania sú teda
zodpovedné výhradne sporové strany, pričom žalobcu aj žalovaného zaťažuje dôkazné bremeno,

ktorého neunesenie má za následok stratu sporu. V posudzovanej veci však možno konštatovať, že
žalobkyňa neprodukovala žiadny dôkaz, ktorý by bol spôsobilý relevantne a bezpečne preukázať jej
tvrdenie, že by žalovanej poskytla finančnú pôžičku, resp. že by s ňou uzatvorila inú zmluvu, nazáklade ktorej by jej dočasne poskytla finančné prostriedky v sume 3 500,00 Eur (napr. zmluvu o úvere,
nepomenovanú zmluvu a pod.).

28. Na základe vykonaného dokazovania, keď súd vykonané dôkazy vyhodnotil podľa svojej úvahy, a
to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, dospel súd k záveru, že zistený
skutkový stav vylučuje aj vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej na úkor žalobkyne,
keď podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia

získaný.

29. Na vznik osobitného záväzkovo-právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje
kumulatívne splnenie zákonných predpokladov. Prvým zákonným predpokladom je objektívna fakticita
vzniku majetkovej výhody či prospechu v majetkovej sfére iného subjektu, merateľná a vyjadriteľná
všeobecným peňažným ekvivalentom; musí teda existovať určitá kauzálna väzba medzi obohatením sa

jedného subjektu (majetkový prospech) a úbytkom (ujmou) v majetkovej sfére iného subjektu. Druhým
zákonným predpokladom je absencia relevantného právneho dôvodu vzniku tohto obohatenia, t. j.
k získaniu majetkového prospechu na strane obohateného došlo na základe právnych skutočností,
uvedených v zákone (§ 451, § 454 Občianskeho zákonníka). Ďalším predpokladom je vznik majetkovej
ujmy, vyjadriteľnej v peniazoch, postihujúcej inú určitú osobu (oprávneného) t. j. určitý subjekt

(obohatený) sa obohatí na úkor majetku inej osoby (oprávneného) o určité v peniazoch vyjadriteľné
hodnoty.Aosobitnýmnegatívnympredpokladomvznikuzáväzkovéhoprávnehovzťahuzbezdôvodného
obohatenia je absencia osobitného právneho režimu s právom aplikačnej prednosti; nejde teda
o prípad bezdôvodného obohatenia, keď zákon napriek majetkovému prospechu vznik bezdôvodného
obohatenia výslovne neustanovuje (§ 455 Občianskeho zákonníka). Na vznik záväzkového právneho

vzťahu z bezdôvodného obohatenia sa nevyžaduje existencia zavinenia ani existencia protiprávneho
úkonu. Zákon vyžaduje len to, aby k bezdôvodnému obohateniu došlo v dôsledku právom uznaných
dôvodov.

30. V posudzovanej veci sa však možno s poukazom na nesporný skutkový stav konštatovať, že na

strane žalovanej sa nejedná ani o bezdôvodné obohatenie, keď v konaní nebola v majetkovej sfére
žalovanej preukázaná objektívna fakticita vzniku majetkovej výhody či prospechu, pretože ako už bolo
vyššie uvedené, účet žalovanej bol len platobným miestom, keď celú sumu vloženú žalobkyňou na tento
účet vybral syn žalovanej, t. j. žalovaná s vloženou sumou 3 500,00 Eur žiadnym spôsobom nenakladala.

31. Na základe všetkých vyššie uvádzaných skutočností súd žalobu z dôvodu nedostatku pasívnej
vecnej legitimácie žalovanej zamietol, pričom z uvedeného dôvodu sa ďalšími tvrdeniami strán sporu
nezaoberal.

32. Z dôvodu, že súd zamietol žalobu z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovanej,

nevykonal ďalšie dokazovanie, navrhnuté zo strany žalovanej, a to výsluchom žalobkyne a svedka –
syna žalovanej, keď ich vykonanie by bolo s poukazom na nesporný skutkový stav nadbytočné a v
rozpore so zásadou hospodárnosti konania (článok 17 CSP).

33. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane

náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V konaní mala žalovaná úspech v celom
rozsahu, preto jej vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd jej preto priznal náhradu
trov konania v rozsahu 100 %. V súlade s ust. § 262 ods. 1 CSP súd rozhodol len o nároku na náhradu
trov konania. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP). Z tohto dôvodu určil súd začiatok lehoty na plnenie podľa § 232 ods. 2

CSP od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania žalovanej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Banská Bystrica. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom
súde. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné

náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)

sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak subjekt zaviazaný na plnenie dobrovoľne nesplní to, čo mu vykonateľný rozsudok (exekučný titul)

ukladá, možno na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu, vykonať
exekúciu podľa ustanovení zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) v znení neskorších zákonov.