Uznesenie Judgement was issued on Monday, October 14, 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 72Csp/47/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124203437
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Skyba
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7124203437.6

Uznesenie

MestskýsúdKošicevsporežalobcov:1./A.B.C.,nar.XX.X.XXXX,D.XX/X,E.2./F.E.,nar.XX.X.XXXX,
G. H. XXX/XX, I. J. K. proti žalovaným: 1./ L. M., nar. X.X.XXXX, E. XXX/XX, E. 2./ Dražobník, s.r.o,
Hviezdoslavova6,Košice,IČO:36764281,ozdržaniesavýkonuzáložnéhoprávadobrovoľnoudražbou
nehnuteľností, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobkyne v 1. rade na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa v 1. rade sa nariadením neodkladného opatrenia dožadovala uloženia povinnosti
žalovaným 1/ a 2/ zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľností vedených na
LV č. XXXX, k.ú. K. až do právoplatného skončenia vo veci samej (sp. zn. 72Csp/47/2024) s poukazom
na to, že a) zmluva o zriadení záložného práva je absolútne neplatný právny úkon, b) žalovaný v 1.
rade nie je aktívne legitimovaným subjektom podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby, pretože

nie je veriteľom, c) došlo k premlčaniu záložného práva. Vo veci samej sa žalobcovia domáhali, aby
súd rozsudkom prikázal žalovaným 1/ a 2/ zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou
nehnuteľností vedených na LV č. XXXX, k.ú. K..

2. Žalobkyňa v 1. rade svoj návrh odôvodnila tým, že v čase, kedy došlo k uzatvoreniu zmluvy o zriadení
záložného práva ešte neexistovala pohľadávka, ktorá sa mala zabezpečiť. Dodala, že žalovaný v 1.

rade nie je aktívne legitimovaným subjektom podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby, pretože
nie je veriteľom. Zo zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 17.1.2011 vyplýva, že pán A. C. ju
podpísal na matrike Mestskej časti E. – F. dňa 17.1.2011, pričom osvedčenie je v osvedčovacej knihe
zapísané pod poradovým číslom 441. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 17.1.2011 vyplýva, že pán A. C.
ju podpísal na matrike Mestskej časti E. – F. dňa 17.1.2011, pričom osvedčenie je v osvedčovacej
knihe zapísané pod poradovým číslom 443. So zreteľom na skutočnosť, že k podpisu zmluvy o zriadení

záložného práva došlo nepochybne pred podpísaním zmluvy o pôžičke, je zmluva o zriadení záložného
práva absolútne neplatný právny úkon, pretože nemožno zriadiť záložné práva ak v čase jeho zriadenia
neexistovala pohľadávka, ktorá sa mala zabezpečiť záložným právom. Keďže v čase podpísanie zmluvy
o zriadení záložného práva neexistoval dlh (nebola pôžička) nebolo možné platne založiť nehnuteľnosť.
Ak teda v čase podpisu zmluvy o zriadení záložného práva nebola pôžička poskytnutá (zmluva o pôžičke
podpísaná) neexistovala pohľadávka, ktorá by mohla byť zabezpečená, nemohlo dôjsť ani k platnému

zriadeniu záložného práva. V uvedenom rozsahu ide o novú argumentáciu navrhovateľky, o ktorej
doposiaľ v konaní nebolo rozhodované. Už len táto skutočnosť podstatným spôsobom odôvodňuje
potrebu dočasnej úpravy pomerov strán sporu a to tak, že sa žalovaným zakáže uskutočniť výkon
záložného práva, pretože možno mať dôvodné pochybnosti o jeho existencii. Okrem toho podľa
samotnej zmluvy o pôžičke zo dňa 17.1.2011 článku III. ods. 1 vyplýva, že veriteľ mal dlžníkovi poskytnúť
pôžičku v hotovosti pri podpise zmluvy o pôžičke. Zmluva o pôžičke bola podpísaná preukázateľne

neskôr ako zmluva o zriadení záložného práva, keďže má poradové číslo až 443, a teda až v tom
čase (nazvanom 443) by teoreticky prichádzalo podľa zmluvy o pôžičke poskytnutie hotovosti. V danomokamihu už bola podpísaná zmluva o zriadení záložného práva skôr pod poradovým číslom 441.
S prihliadnutím na uvedené nemohlo dôjsť predmetnou zmluvou o zriadení záložného práva k účinnému
zriadeniu záložného práva. V okolnostiach veci pritom nejde o právny formalizmus, nakoľko tento záver

vyplýva aj z vyššie citovaného rozhodnutia Ústavného súdu, pričom je osobitne potrebné vziať na
zreteľ tú skutočnosť, že navrhovateľka je spotrebiteľom. Okrem toho opakovane navrhovateľka uvádza,
že zmluva o pôžičke je reálny kontrakt a v čase podpisu zmluvy o zriadení záložného práva nebola
zmluva o pôžičke uzavretá. Z listín dostupných z Okresného úradu E., katastrálneho odboru vyplýva, že
žalovaný v 1. rade ako postupník a postupca uzatvorili dňa 28.5.2018 zmluvu o postúpení pohľadávky,

na základe ktorej malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky pána L. C. ako postupcu na žalovaného v 1.
rade postupníka voči dlžníkovi p. A. C. zo zmluvy o pôžičke zo dňa 17.1.2011. Z návrhu na výmaz
záložného veriteľa z katastra nehnuteľností zo dňa 18.1.2019 vyplýva, že L. C. a L. M. podpísali
zmluvu o skončení platnosti a účinnosti zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28.5.2018. Podľa
článku II. predmet dohody ods. 2 Účastníci tejto Dohody sa dohodli na okamžitom a bezpodmienečnom
skončení platnosti a účinnosti vyššie uvedenej Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28.5.2018. V tejto

súvislosti navrhovateľka uvádza, že podľa ustanovenia § 524 Občianskeho zákonníka môže veriteľ svoju
pohľadávku voči dlžníkovi postúpiť len písomnou zmluvou. Zmena osoby veriteľa je teda možná len
na základe zmluvy o postúpení pohľadávky. Z obsahu článku II. ods. 2 zmluvy o skončení platnosti
a účinnosti zmluvy o postúpení pohľadávky je zrejmé, že malo dôjsť k zmene osoby veriteľa. Občiansky
zákonník ale vylučuje, aby k zmene v osobe veriteľa došlo spôsobom, ktorý zvolil postupca a postupník.

V tejto súvislosti žalobkyňa v 1. rade tvrdí, že k postúpeniu pohľadávky z osoby p. L. M. späť na
osobu pána C. mohlo dôjsť opäť iba na základe zmluvy o postúpení pohľadávky. V ust. § 524 ods. 1
Občianskeho zákonníka sa uvádza, že veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
zmluvou inému. Postupca a postupník však zvoli postup, ktorý obchádza Občiansky zákonník. Takáto
možnosť skončenia zmluvy pritom nevyplýva ani z obsahu samotnej Zmluvy o postúpení pohľadávky

zo dňa 25.8.2018. Na základe uvedeného možno mať pochybnosti o tom, či odporca v 1. rade bol
vôbec oprávnený na výkon záložného práva, a teda či je záložným veriteľom, nakoľko jeho zápis
v katastri nehnuteľností nezodpovedá skutočnosti, a nie je daný v katastri nehnuteľností potom ani
správny titul, ktorý by umožňoval žalovaného v 1. rade označiť ako záložného veriteľa. Navrhovateľka
namieta premlčanie výkonu záložného práva, čo takto odôvodňuje: Zmluva o pôžičke bola uzatvorená

dňa 7.1.2011. Údajne dlžnú sumu vo výške 40.000 eur mal právny predchodca navrhovateľky vrátiť
18.2.2011. Údajnú pohľadávku tak bolo možné vymáhať najneskôr v lehote do 18.2.2014.

3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa v 1. rade na preukázanie svojich tvrdení
priložila tieto listinné dôkazy: Zmluvu o pôžičke zo dňa 17.1.2011, Zmluvu o zriadení záložného práva

k nehnuteľnostiam zo dňa 17.1.2011, Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 28.5.2018, Dohodu
o skončení platnosti a účinnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 24.1.2019, Návrh na výmaz
záložného veriteľa z katastra nehnuteľností na základe zmluvy o skončení platnosti a účinnosti zmluvy
o postúpení pohľadávky zo dňa 18.1.2019.

4. Súd návrh posúdil podľa ust. § 324 ods. 1, § 325, § 326 ods. 1, § 132 ods. 1, § 328, a § 329
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ust. § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúcich
premlčanie.

5. Podľa ust. § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. c/, d/ neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

8. Podľa ust. § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri
náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich

potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.9. Podľa ust. § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

10. Podľa § 151c ods. 1 OZ záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ako aj
nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva
určiteľná.

11. Podľa § 151c ods. 2 OZ záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v

budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky.

12. Podľa § 151c ods. 3 OZ záložné právo prechádza pri prevode alebo prechode pohľadávky
zabezpečenej záložným právom na nadobúdateľa pohľadávky. To platí aj vtedy, ak ide o inú zmenu v
osobe oprávnenej zo zabezpečenej pohľadávky.

13. Podľa § 51 OZ účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však
nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

14. V prejednávanej veci návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný počas konania.

15. V zmysle citovaných zákonných ustanovení predpokladom nariadenia neodkladných opatrení
je: 1. osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, 2. osvedčenie
potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo svedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená
(osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy), 3. preukázanie vzťahu navrhovaného
neodkladného opatrenia k predmetu konania vo veci samej (splnenie tejto podmienky sa vyžaduje iba

u neodkladných opatrení nariadených počas konania).

16. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne
skúmať ich splnenie každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Pred nariadením neodkladného
opatrenia súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré by boli potrebné pre vydanie rozhodnutia vo

veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver
o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez
okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov sporových strán by bolo právo navrhovateľa
neodkladného opatrenia ohrozené. Zároveň pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť,
či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch

medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému
porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (teda či ide o zásah primeraný).

17. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto (dočasné) opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou

situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5 Cdo 91/2012).
Podľa právnej teórie (Števček, M. a kolektív Civilné právo procesné, Eurokódex s.r.o., Bratislava 2010,
strana 309) osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné
opatrenie. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako

nanajvýš pravdepodobné (viď Ústavný súd SR I. ÚS 102/2005, III. ÚS 298/2008, atď.).

18. Z povahy veci vyplýva, že splnenie zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia
súd skúma predovšetkým z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom navrhovateľ
je povinný uviesť rozhodujúce skutočnosti, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán

a opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana.

19. Zjavne neodôvodnenému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu
prostredníctvom neodkladného opatrenia. Bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza

nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Súd je vždy povinný skúmať pravdepodobnosť
chráneného nároku ad hoc a podľa aktuálneho stavu konania (Civilný sporový poriadok, Komentár, Doc.
JUDr. Marek Števček, PhD. a kolektív, C.H.Beck, 2016, str. 1106). Navrhovateľ preto musí v návrhu nanariadenie neodkladného opatrenia opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

20. Zákonná požiadavka hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania chráneného nároku oproti
potrebe (len) osvedčenia ostatných právne významných skutočností vychádza tiež z predpokladu, že
dôvodnosť nároku vo veci samej je navrhovateľ spôsobilý osvedčiť jednoduchšie a hodnovernejšie
ako potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo ohrozenie exekúcie. Z toho je možné vyvodiť, že súd
nemôže nariadiť neodkladné opatrenie, ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia nárok

vo veci samej javí ako nedôvodný. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku predpokladá
jasné, určité a zrozumiteľné skutkové tvrdenia navrhovateľa, predloženie dostupných listinných dôkazov
a elementárnu právu argumentáciu, z ktorých možno vyvodiť záver o vysokej pravdepodobnosti, že
chránený nárok je dôvodný a trvá. Hodnoverné osvedčenie nároku vo veci samej musí na strane súdu
viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia, než
pravdepodobnosť jej zamietnutia (Civilný sporový poriadok, Komentár, Doc. JUDr. Marek Števček, PhD.

a kolektív, C.H.Beck, 2016, strana 1108).

21. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, povinnosťou súdu je posudzovať splnenie podmienky osvedčenia
hodnovernosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana z toho hľadiska, aká je miera
pravdepodobnosti vyhovenia žalobe vo veci samej (ak by sa žalobcovia domáhali ochrany svojho

vlastníckeho práva proti žalovaným žalobou v konaní o veci samej), a teda, či miera pravdepodobnosti
vyhovenia žalobe v danom štádiu konania je vyššia, než pravdepodobnosť jej zamietnutia. Zároveň musí
byť osvedčená potreba neodkladnej úpravy pomerov strán sporu.

22. Pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd dokazovanie nevykonáva,

preto môže vychádzať iba z opisu skutočností uvedených v žalobe a z doposiaľ predložených listinných
dôkazov. Súd musí vychádzať z predložených dôkazov, ktoré posúdi jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti.

23. V zmysle ust. § 330 ods. 2 písm. d/ CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné

opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

24. Vychádzajúc z cit. ustanovenia je zrejmé, že v určitých prípadoch možno nariadiť neodkladné
opatrenie v znení totožnom s výrokom vo veci samej.

25.Zuvedenéhovyplýva,ževdanomprípadesplývapodmienkaprenariadenieneodkladnéhoopatrenia
a to, osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a preukázanie vzťahu
navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu konania vo veci samej.

26. Žalobkyňa v 1. rade osvedčila existenciu právneho vzťahu medzi ňou a žalovanými. Žalobkyňa

v 1. rade je spoluvlastníkom spornej nehnuteľnosti v podiele 7/8 k celku. Žalobkyňa v 1. rade
nadobudla 5/8 spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti darovacou zmluvou, ktorej vklad bol povolený
rozhodnutím zo dňa 3.9.2010, 1/8 spoluvlastnícky podiel nadobudla na základe osvedčenia o dedičstve
č.k. 24D/178/2008, Dnot 82/2008 zo dňa 29.12.2009 a 1/8 spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti po
zomrelom A. C. nadobudla na základe uznesenia súdu č. 24D/786/2020, Dnot 7/2021 zo dňa 28.2.2023.

Predmetom výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby je práve 1/8 spoluvlastnícky podiel A.
C. k predmetnej nehnuteľnosti, ktorý zdedila žalobkyňa v 1. rade.

27. K tvrdeniam žalobkyne v 1. rade, že zmluva o zriadení záložného práva je absolútne neplatný
právny úkon, pretože nemožno zriadiť záložné právo, ak v čase jeho zriadenia neexistovala pohľadávka,

ktorá sa mala zabezpečiť záložným právom, súd uvádza, že záložným právom sa zabezpečuje
pohľadávka, teda právo veriteľa na plnenie od dlžníka zo záväzkového vzťahu (§ 488 OZ). Zabezpečiť
možno existujúcu pohľadávku alebo pohľadávku, ktorá ešte len vznikne (budúcu alebo podmienenú
pohľadávku). Pohľadávka musí byť dostatočne určito špecifikovaná pri zriadení záložného práva, najmä
uvedením jej právneho dôvodu, teda právnych skutočností na základe ktorých pohľadávka vznikla alebo

vznikne.

28. Ustanovenie § 151c ods. 2 OZ expressis verbis uvádza, že záložným právom možno zabezpečiť
aj budúcu alebo podmienenú pohľadávku. Výslovné pripustenie tejto možnosti v texte zákona mázásadný normatívny význam. Predstavuje výnimku zo zásady akcesority. V tomto prípade neplatí, že
vznik zabezpečenej pohľadávky je predpokladom vzniku záložného práva. Budúca alebo podmienená
pohľadávka musí byť pri zriadení záložného práva dostatočne špecifikovaná, najmä uvedením právnych

skutočností, na základe ktorých má budúca pohľadávka vzniknúť, prípadne tých právnych skutočností,
ktoré predstavujú podmienku jej vzniku. Pohľadávka bola v Zmluve o zriadení záložného práva
k nehnuteľnostiam zo dňa 17.1.2011 dostatočne špecifikovaná v Časti I. bod 3 písm. a).

29. Neposesórne zmluvné záložné právo zabezpečujúce budúcu alebo podmienenú pohľadávku vzniká

registráciou v príslušnom registri záložných práv (§ 151e ods. 1 – 3 OZ). Zabezpečená pohľadávka
nemusí v čase registrácie záložného práva existovať. Záložné právo teda vzniká skôr ako zabezpečená
budúca pohľadávka.

30. Záložné právo patrí veriteľovi zabezpečenej pohľadávky. Pri zmene osoby veriteľa zabezpečenej
pohľadávkyprechádzazáložnéprávonanovéhoveriteľa(ods.3OZ).Kzmeneosobyzáložnéhoveriteľa

môže dôjsť prevodom alebo prechodom zabezpečenej pohľadávky. Toto rozlíšenie sa odvíja od toho, či
právnym dôvodom zmeny v osobe veriteľa je zmluva (prevod) alebo iná právna skutočnosť (prechod).
Prevodom pohľadávky je jej zmluvné postúpenie (cesia, § 524 a nasl. OZ).

31. K tvrdeniam žalobkyne v 1. rade o tom, že žalovaný v 1. rade nie je aktívne legitimovaným

subjektom podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby, pretože nie je veriteľom, nakoľko k postúpeniu
pohľadávky z osoby L. M. späť na osobu L. C. mohlo platne dôjsť opäť iba na základe zmluvy o postúpení
pohľadávky a že postupca a postupník zvolili postup, ktorý obchádza ustanovenia občianskeho
zákonníka súd uvádza, že zmluvná sloboda účastníkov právneho úkonu vyplýva z princípu zmluvnej
voľnosti, princípu autonómie zmluvných strán, ako aj povahy súkromného práva. Princíp zmluvnej

voľnosti a ústavný princíp autonómie konania subjektov práva podľa čl. 2 ods. 3 Ústavy SR sú právne
princípy umožňujúce zmluvným stranám upraviť si vzájomné pomery tak, aby to čo najlepšie vyhovovalo
ich potrebám a záujmom. Objektívne záväzkové právo ponecháva účastníkom zmluvných vzťahov
voľnosť pri zmluvnej úprave vzájomných práv a povinností, čo vytvára priestor, na čo najširšie uplatnenie
sebarealizácie jednotlivca pri uspokojovaní jeho právom chránených potrieb a záujmov.

32. Tým, že právny poriadok umožňuje zmluvným stranám v ustanovení § 51 OZ upraviť aj zmluvu,
ktorá nie je osobitne upravená či už v Občianskom zákonníku, alebo v inom zákone, zákonodarca
vytvára legislatívne prostredie na realizáciu zmluvnej autonómie (možnosť urobiť právny úkon, zvoliť si
jeho obsah a formu). Táto zásada a jej vyjadrenie v Občianskom zákonníku má podobu všeobecného

pravidla, podľa ktorého účastníci občianskoprávnych vzťahov si vzájomné práva a povinnosti môžu
upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy určitých
ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť. Nepomenovaná zmluva má rovnakú záväznosť
ako zmluva pomenovaná a záväzky z nej vyplývajúce sú súdne vynútiteľné. Keď pri zmluvných typoch
pomenovaných zákonodarca upravuje, na ktorých bodoch sa musia strany zhodnúť, aby zmluva vznikla,

pri nepomenovaných zmluvách táto vznikne až na základe dohody strán o podstatných náležitostiach
zmluvy, ale tých, ktoré sú nie pre zákonodarcu dôležité, ale pre zmluvné strany.

33. Súd Dohodu o skončení platnosti a účinnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 24.1.2019
uzavretú medzi postupcom L. C. a postupníkom L. M. považuje za platnú, keďže neodporuje

obsahu ani účelu Občianskeho zákonníka. Právny režim zákonom nepomenovaných zmlúv sa riadi
tými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú občianskoprávne vzťahy, ktoré sú im
obsahom alebo účelom najbližšie (§ 491 ods. 2 a § 853 OZ), t.j. nielen ustanoveniami Občianskeho
zákonníka o konkrétnych typoch zmlúv. Pre právne vzťahy vyplývajúce z tzv. inominátnych zmlúv
je rozhodujúci obsah zmluvy (vlastného zmluvného dojednania), teda to, ako sú definované vzájomné

práva a povinnosti zmluvných strán. Takto stanovené povinnosti sú potom pre ne záväzné. Keďže súd
Dohodu o skončení platnosti a účinnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 24.1.2019 uzavretú
medzi postupcom L. C. a postupníkom L. M. považuje za platnú, mohol následne Zmluvou o postúpení
pohľadávky zo dňa 20.11.2019 postupca L. C. zastúpený správcom postúpiť pohľadávku postupníkovi
L. M..

34. K namietanému premlčaniu výkonu záložného práva súd uvádza, že nevidí dôvod, aby mal prakticky
definitívne riešiť otázku prípustnosti dobrovoľnej dražby ako predbežnú otázku v konaní, ktoré v zásade
nie je určené pre meritórne riešenie právnych sporov strán a neponúka možnosti dokazovania anásledného právneho posúdenia kontradiktórne zisteného skutkového stavu veci. Táto kľúčová otázka
závisíodzodpovedanianažalobkyňouv1.radevznesenúnámietkupremlčaniavýkonuzáložnéhopráva
v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Komplexné posúdenie otázky, či došlo v konkrétnom

prípade k premlčaniu práva a k jeho právnym následkom vyplývajúcim zo zákona, je spojené so
zistením časového vymedzenia plynutia premlčacej doby, účinnosti vznesenia námietky (na súde alebo
inom orgáne), premlčateľnosti práva (kvalifikovaný predmet premlčania). S uvedenými predpokladmi
premlčania sú spojené aj ďalšie právne otázky ako prerušenie, spočívanie, neskončenie alebo nezačatie
plynutia premlčacej doby, ktoré si obvykle vyžadujú viac ako len osvedčenie rozhodujúcich skutočností.

Z týchto dôvodov by námietku premlčania predstavujúcu uplatnenie subjektívneho oprávnenia procesnej
povahy malo byť možné účinne uplatniť pred súdom v zásade len v konaní vo veci samej. Námietku
premlčania záložného práva nemožno podľa názoru súdu posudzovať v konaní o neodkladnom opatrení
a bolo by potrebné overiť ju vykonaním ďalších dôkazov.

35. Súd poukazuje na to, že iba tvrdenie o premlčaní záložného práva bez potrebnej špecifikácie nie

je osvedčením potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov a osvedčením, že by zo strany žalovanej
dochádzalo k výkonu záložného práva v rozpore so zákonom.

36. Žalobkyňa v 1. rade neosvedčila také skutočnosti, ktoré by mali za následok konštatovanie
premlčania záložného práva, najmä neosvedčila relevantné obdobie po ktoré by žalovaný v 1. rade

záložné právo nerealizoval. Z priložených listinných dôkazov je zrejmé, že pôžička bola splatná dňa
18.2.2011anajneskôrnasledujúcimdňomzačalaplynúťvšeobecnátrojročnápremlčaciadobavovzťahu
k výkonu záložného práva. Okresný súd Košice II uznesením č.k. 39C/28/2011 – 16 zo dňa 15.3.2011
v konaní o nariadenie predbežného opatrenia však uložil povinnému L. C., právnemu predchodcovi
žalovaného v 1. rade, povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k predmetnej nehnuteľnosti.

Uznesenie o nariadení predbežného opatrenia bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Košiciach
č.k. 5Co/246/2011 – 42 zo dňa 8.8.2011 a jeho právne účinky trvali do 30.4.2019. Vzhľadom na
súdny zákaz výkonu záložného práva nemohlo dôjsť k uplatneniu práva na uspokojenie zabezpečenej
pohľadávky realizáciou záložného práva. Až dňa 2.6.2020 žalovaný v 1. rade navrhol dražobníkovi
Dražobník s.r.o. vykonanie dražby a rovnako dňa 2.6.2020 uzatvoril žalovaný v 1. rade s dražobníkom

Dražobník s.r.o. zmluvu o vykonaní dražby a začal s výkonom záložného práva. Začatie výkonu
záložného práva vyplýva z informatívnej poznámky z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne
územie K.. Zákaz výkonu záložného práva uložený týmto predbežným opatrením nemožno vykladať
na ťarchu záložného veriteľa v tom zmysle, že tento riadne nepokračoval v konaní. Vzhľadom na tieto
skutočnosti, ktoré v konaní vyšli najavo pravdepodobnosť neúspechu žalobkyne v 1. rade v konaní vo

veci samej proti žalovaným na základe žaloby tak ako bola špecifikovaná v žalobnom návrhu je vyššia
ako pravdepodobnosť jej úspechu a súd má za to, že neosvedčila dôvodnosť nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana.

37. Keďže v zmysle vyššie uvedeného žalobkyňa v 1. rade neosvedčila dôvodnosť nároku, ktorému

sa má poskytnúť ochrana, nemožno zakázať žalovanému v 1. rade výkon záložného práva zriadeného
v súlade so zákonom formou dobrovoľnej dražby.

38. Súd poukazuje na to, že žalobkyni v 1. rade patria námietky podľa zákona o dobrovoľných dražbách
a žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby pre nápravu prípadných pochybení. Súd nespochybňuje,

že dražba nehnuteľností môže vážnym spôsobom zasiahnuť do práv žalobcov vlastniť majetok, avšak
to neznamená, že dražba takýchto nehnuteľností nie je prípustná. Súdna prax dospela k záveru, že
samotná právna úprava dobrovoľných dražieb resp. možnosť vymoženia plnení zo zmlúv touto formou,
nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Dobrovoľná dražba bez ohľadu na to, či ňou dochádza
k realizácii záložného práva zabezpečujúceho štandardné alebo spotrebiteľské záväzkové vzťahy a bez

rozlíšenia, či je predmetom dražby nehnuteľnosť zabezpečujúca bytovú potrebu dlžníka alebo iná vec,
je upravená samostatným zákonom č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, postup, podľa ktorého
pri výkone záložného práva Občiansky zákonník výslovne umožňuje v ust. § 151j. Táto zákonná úprava,
pri ktorej je potrebné vyjsť z prezumpcie ústavnosti, predstavuje medze ústavných práv (vlastniť majetok
a na rešpektovanie obydlia), predpokladané čl. 13 Ústavy SR, v intenciách ktorých zásah do práv a

oprávnených záujmov napriek tomu, že sa navonok javí byť v rozpore s ústavným textom, v konečnom
dôsledku protiústavný nie je. Zákon o dobrovoľných dražbách v ust. § 21 ods. 2 dáva možnosť osobe,
ktorá bola dražbou dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby, kde v rámci
konania o neplatnosť dražby možno ako prejudiciálnu otázku riešiť aj neplatnosť záložnej zmluvy asúdnu kontrolu zmluvných podmienok. Takýmto postupom je tak zaručená ingerencia súdnej moci do
inštitútu dobrovoľnej dražby. Ak záložný veriteľ vo vyhlásení podľa § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o
dobrovoľných dražbách uplatní pohľadávku, ktorej pravosť je spochybňovaná existenciou neprijateľných

zmluvných podmienok s ňou súvisiacich, súd je povinný tieto v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej
dražby skúmať.

39. Skúmanie premlčania nároku zo zmluvy o pôžičke súd považoval v režime konania o neodkladnom
opatrení za bezpredmetné s odkazom na § 151j ods. 2 Občianskeho zákonníka a aj vzhľadom na to, že

záložné právo premlčaním pohľadávky nezaniká podľa § 151md Občianskeho zákonníka.

40. S poukazom na vyššie uvedené závery súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

41. O trovách neodkladného opatrenia rozhodne súd v zmysle § 262 ods. 1 CSP až v rozhodnutí vo
veci samej.

Poučenie:

Protitomutouzneseniumožnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaMestskýsúdKošice
v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).