Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, December 4, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/78/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6916010209
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Bednár

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6916010209.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov

JUDr. Michaely Bucekovej, PhD., LL.M. a A. B. C., B. v trestnej veci obžalovaného D. B. E., nar. XX. XX.
XXXX stíhaného pre obzvlášť závažný zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 5 písm. a)
Trestného zákona o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn.:
2T/58/2016 zo dňa 06. 06. 2024 na verejnom zasadnutí dňa 04. 12. 2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Trestného poriadku za použitia § 2 ods. 1 Trestného zákona z r
u š u j e rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn.: 2T/58/2016 zo dňa 06. 06. 2024 v časti
uznania viny v bodoch 2/, 3/, 4/, 5/.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku rozhodujúc sám,

obžalovaného D. B. E., nar. XX. XX. XXXX v Rimavskej Sobote, trvale bytom F. XXXX/XX, G. H.,

u z n á v a v i n n ý m, že

v bode 2/

dňa 28.07.2011 v OTP Banke Slovensko, a.s. pobočka Rimavská Sobota v úmysle získať finančné
prostriedky zo zablokovaného bankového účtu vedeného v I. J. H., K., daňového dlžníka Nemocnica
Hnúšťa, n.o. IČO: 45732701, za ktorého konal, ktorý účet s poukazom na prebiehajúce daňové
exekučné konanie vedené proti daňovému dlžníkovi Nemocnica Hnúšťa, n.o. na vymoženie daňového
nedoplatku vo výške 35.807,60 eur bol zablokovaný v prospech správcu dane rozhodnutím Daňového

úradu Rimavská Sobota sp.zn. 678/340/26344/11/Jak o zahájení daňového exekučného konania,
písomným čestným vyhlásením v rozpore so skutočným stavom deklaroval, že finančné prostriedky zo
zablokovaného bankového účtu Nemocnice Hnúšťa, n.o. vo výške 62.603,92 eur použije na výplatu
miezd zamestnancov za výplatné obdobie jún 2011, pričom vedel, že časť finančných prostriedkov
použije na iný účel, na základe čoho OTP Banka Slovensko, a.s. uvoľnila zablokované finančné
prostriedky vo výške 62.603,92 eur, pričom z uvedenej čiastky obžalovaný použil na výplatu miezd
zamestnancov za jún 2011 len sumu 36.559,94 eur, pričom sumu 26.043,98 eura hromadným príkazom

na úhradu z 28. 7. 2011 previedol v prospech účtu obžalovaného D. B. E. č. XXXXXXXXXX/XXXX
vsume8.019,-eur,vprospechúčtuB.G.E.č.XXXXXXXXXX/XXXXvsume8.019,-eur,vprospechúčtu
spoločnosti TATRA SLOVAK INVEST s. r. o. č. XXXXXXXXXX/XXXX v sume 4.009,50 eur, v prospech
účtu spoločnosti OMNIGENA s. r. o. č. XXXXXXXXXX/XXXX v sume 2.025,- eur a v prospech účtu L.
H. č. XXXXXXXXXX/XXXX v sume 3.971,48 eur, kde po vrátení platby pre TATRA SLOVAK INVEST s.
r. o. z dôvodu zrušenia jej účtu bola čiastka 4.009,50 eur pripísaná na účet obžalovaného D. B. E. č.
XXXXXXXXXX/XXXX, čím spôsobil Slovenskej republike zastúpenej Daňovým úradom Banská Bystrica

škodu vo výške 26.043,98 eurav bode 4/

od 01.01.2012 do 22.04.2013 v Hnúšti ako podnikateľ – živnostník s obchodným menom D. B. E. –
PARMO AGENTÚRA s miestom podnikania 97901 Rimavská Sobota, Kirejevská 35/40, IČO:17 985 919
neoprávnene odoberal elektrickú energiu na odbernom mieste č. 9565312 Poliklinika Hnúšťa napriek
tomu, že vedel, že od 01.01.2012 nemal so žiadnym dodávateľom elektrickej energie uzatvorenú zmluvu
o odbere elektrickej energie, pričom za uvedené obdobie neoprávnene odobral nie menej ako 193 896

kWh, v hodnote 32 990,42 eura,

v bode 5/

od 26. 5. 2014 až do 18. 10. 2023 o 9:00 hod. v Hnúšti obžalovaný D. B. E. ako predchádzajúci vlastník
nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území C. ako pozemok parcela

„M.“ N. XXX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 1734 m2 spolu so stavbou súpisné číslo XXX
– G. O. napriek písomným výzvam vlastníka P. Q., R. XX. X. XXXX, trvale bytom S. – I., O. XXX/
X tieto nehnuteľnosti obsahujúce nebytové priestory určené na podnikanie nevydal vlastníkovi P. Q.
napriek tomu, že vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam nadobudol P. Q. ako vydražiteľ na základe
dobrovoľnej dražby z 24. 4. 2014, ktorej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou notárky JUDr.

Marty Pavlovičovej č. Nz 15551/2014 z 24. 4. 2014 udelením príklepu dňa 24. 4. 2014 a k vyprataniu
nehnuteľnosti a k jej odovzdaniu v prospech vydražiteľa došlo až dňa 18. 10. 2023, kedy bol realizovaný
exekučný príkaz sp. zn. 45EX/17/21 vydaný súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD.
so sídlom v Brezne.

t e d a

v bode 2/

čiastočne zmaril uspokojenie veriteľa inej osoby tým, že uplatnil na majetok dlžníka

neexistujúce právo a činom spôsobil väčšiu škodu

v bode 4/

prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal na veci, ktorej odber podlieha spoplatneniu

na základe osobitného predpisu a spôsobil ním väčšiu škodu,

v bode 5/

neoprávnene bránil oprávnenej osobe v užívaní nebytového priestoru a čin spáchal

závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas

č í m s p á c h a l

v bode 2/

prečin poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona v znení
účinnom od 06. 08. 2024.

v bode 4/

prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. f), ods. 2 písm. a) Trestného zákona v znení

účinnom od 06. 08. 2024.

v bode 5/prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 2,
ods. 3 písm. a) Trestného zákona s použitím § 138 písm. b) trestného zákona

Podľa § 44 Trestného zákona u p ú š ť a od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na trest odňatia slobody
vo výmere 5 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ktorý bol
obžalovanému uložený rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota spisová značka 11T/48/2014 zo
dňa 15. 05. 2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.: 3To/108/2020 zo dňa
21. 09. 2022, právoplatným dňa 21. 09. 2022 pre obzvlášť závažný zločin úverového podvodu podľa §

222 ods. 1, ods. 5 písm. a) Trestného zákona, ktorý trest považuje pre ochranu spoločnosti a nápravu
obžalovaného za dostatočný

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaný p o v i n n ý nahradiť poškodenej spoločnosti
Stredoslovenská distribučná, a.s, Pri Rajčianke 2927/8, Žilina 010 47, IČO: 36 442 151, spôsobenú
škodu vo výške 1 847,41 eur (slovom: tisícosemstoštyridsaťsedem eur a štyridsaťjeden eurocentov).

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodený P. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom S. – I., O.
XXX/X so svojím nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

naproti tomu:

v bode 3/

Podľa 285 písm. b) Trestného poriadku sa obžalovaný D. B. E., nar. XX. XX. XXXX v Rimavskej
Sobote o s l o b o d z u j e spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota,

sp.zn.: 2Pv/156/13/6600 zo dňa 29. apríla 2016 pre zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 3
písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 06.12.2011 v Rimavskej Sobote ako
konateľ spoločnosti L.K.CH, s.r.o. Rimavská Sobota IČO: 44382588 na základe kúpnej zmluvy predal
A. S. z F. osobné motorové vozidlo značky Porsche Cayenne Turbo Mansory Carbon 9 PA/EM22/01
za 69.600 eur, ktoré vozidlo bolo odhlásené dňa 21.03.2012 na Dopravnom inšpektoráte Rimavská

Sobota na A. S., pričom v rozpore so skutočným stavom deklaroval, že ako predávajúci je výlučným
vlastníkom a držiteľom tohto motorového vozidla, čo sa nezakladalo na pravde, nakoľko v zmysle zmluvy
o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. LZL/10/0063 z 23.02.2010 ako konateľ prevodcu
L.K.CH. s.r.o. previedol vlastnícke práva k tomuto vozidlu na nadobúdateľa VB Leasing SK, s.r.o.
so sídlom v Bratislave, IČO: 31378528 do doby úplného splatenia účelového úveru vyplývajúceho z

úverovej zmluvy LZL/10/0063 z 23.02.2010 čerpaného od veriteľa VB Leasing SK s.r.o. v hodnote
163.100 eur na financovanie kúpy vozidla s dobou splácania 60 mesiacov, čím spôsobil VB Leasing Sk
s.r.o., ktorého právnym nástupcom je spoločnosť ACCESS, s. r. o. so sídlom Račianska 109/B, 831 02
Bratislava, IČO: 31 331 386, škodu vo výške 52.023,08 eura, pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku sa poškodený, spoločnosť ACCESS, s.r.o. so sídlom Račianska
109/B, 831 02 Bratislava, IČO: 31 331 386, so svojim nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný
proces.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn.: 2T/58/2016 zo dňa 06. 06. 2024 bol obžalovaný

D. B. E. uznaný vinným
v bode 2/ pre prečin poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. c), ods. 3 písm. a) Trestného
zákona na tom skutkovom základe, že dňa 28.07.2011 v OTP Banke Slovensko, a.s. pobočka Rimavská
Sobota v úmysle získať finančné prostriedky zo zablokovaného bankového účtu vedeného v OTP
Banka Slovensko, a.s., daňového dlžníka Nemocnica Hnúšťa, n.o. IČO: 45732701, za ktorého konal,

ktorý účet s poukazom na prebiehajúce daňové exekučné konanie vedené proti daňovému dlžníkovi
Nemocnica Hnúšťa, n.o. na vymoženie daňového nedoplatku vo výške 35.807,60 eur bol zablokovaný
v prospech správcu dane rozhodnutím Daňového úradu Rimavská Sobota sp.zn. 678/340/26344/11/
Jak o zahájení daňového exekučného konania, písomným čestným vyhlásením v rozpore so skutočným
stavom deklaroval, že finančné prostriedky zo zablokovaného bankového účtu Nemocnice Hnúšťa, n.o.

vo výške 62.603,92 eur použije na výplatu miezd zamestnancov za výplatné obdobie jún 2011, pričomvedel, že časť finančných prostriedkov použije na iný účel, na základe čoho OTP Banka Slovensko, a.s.
uvoľnilazablokovanéfinančnéprostriedkyvovýške62.603,92eur,pričomzuvedenejčiastkyobžalovaný
použil na výplatu miezd zamestnancov za jún 2011 len sumu 36.559,94 eur, pričom sumu 26.043,98

eura hromadným príkazom na úhradu z 28. 7. 2011 previedol v prospech účtu obžalovaného D. B. E.
č. XXXXXXXXXX/XXXX v sume 8.019,- eur, v prospech účtu B. G. E. č. XXXXXXXXXX/XXXX v sume
8.019,-eur,vprospechúčtuspoločnostiTATRASLOVAKINVESTs.r.o.č.XXXXXXXXXX/XXXXvsume
4.009,50 eur, v prospech účtu spoločnosti OMNIGENA s. r. o. č. XXXXXXXXXX/XXXX v sume 2.025,-
eur a v prospech účtu L. H. č. XXXXXXXXXX/XXXX v sume 3.971,48 eur, kde po vrátení platby pre

TATRA SLOVAK INVEST s. r. o. z dôvodu zrušenia jej účtu bola čiastka 4.009,50 eur pripísaná na účet
obžalovaného D. B. E. č. XXXXXXXXXX/XXXX, čím spôsobil Slovenskej republike zastúpenej Daňovým
úradom Banská Bystrica škodu vo výške 26.043,98 eura,
v bode 3/ pre zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom
základe, že dňa 06.12.2011 v Rimavskej Sobote ako konateľ spoločnosti L.K.CH, s.r.o. Rimavská
Sobota IČO: 44382588 na základe kúpnej zmluvy predal A. S. z F. osobné motorové vozidlo značky

Porsche Cayenne Turbo Mansory Carbon 9 PA/EM22/01 za 69.600 eur, ktoré vozidlo bolo odhlásené
dňa 21.03.2012 na Dopravnom inšpektoráte Rimavská Sobota na A. S., pričom v rozpore so skutočným
stavom deklaroval, že ako predávajúci je výlučným vlastníkom a držiteľom tohto motorového vozidla,
čo sa nezakladalo na pravde, nakoľko v zmysle zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva
č. LZL/10/0063 z 23.02.2010 ako konateľ prevodcu L.K.CH. s.r.o. previedol vlastnícke práva k tomuto

vozidlu na nadobúdateľa VB Leasing SK, s.r.o. so sídlom v Bratislave, IČO: 31378528 do doby úplného
splatenia účelového úveru vyplývajúceho z úverovej zmluvy LZL/10/0063 z 23.02.2010 čerpaného od
veriteľa VB Leasing SK s.r.o. v hodnote 163.100 eur na financovanie kúpy vozidla s dobou splácania 60
mesiacov, čím spôsobil VB Leasing Sk s.r.o., ktorého právnym nástupcom je spoločnosť ACCESS, s. r.
o. so sídlom Račianska 109/B, 831 02 Bratislava, IČO: 31 331 386, škodu vo výške 52.023,08 eura,

v bode 4/ pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e), ods. 4 písm. a) Trestného zákona v znení
účinnom do 31. 12. 2016 na tom skutkovom základe, že od 01.01.2012 do 22.04.2013 v Hnúšti ako
podnikateľ – živnostník s obchodným menom D. B. E. – PARMO AGENTÚRA s miestom podnikania
97901 G. H., F. XX/XX, IČO:17 985 919 neoprávnene odoberal elektrickú energiu na odbernom
mieste č. 9565312 Poliklinika Hnúšťa napriek tomu, že vedel, že od 01.01.2012 nemal so žiadnym

dodávateľom elektrickej energie uzatvorenú zmluvu o odbere elektrickej energie, pričom za uvedené
obdobie neoprávnene odobral nie menej ako 193 896 kWh, v hodnote 32 990,42 eura,
v bode 5/ pre prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa
§ 218 ods. 2, ods. 3 písm. a) Trestného zákona s použitím § 138 písm. b) Trestného zákona na tom
skutkovom základe, že od 26. 5. 2014 až do 18. 10. 2023 o 9:00 hod. v Hnúšti obžalovaný D. B. E. ako

predchádzajúci vlastník nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území C.
ako pozemok parcela „C“ č. XXX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 1734 m2 spolu so stavbou
súpisné číslo XXX – Robotnícky dom napriek písomným výzvam vlastníka P. Q., nar. XX. X. XXXX,
trvale bytom S. – I., O. XXX/X tieto nehnuteľnosti obsahujúce nebytové priestory určené na podnikanie
nevydal vlastníkovi P. Q. napriek tomu, že vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam nadobudol P. Q.

K. vydražiteľ na základe dobrovoľnej dražby z 24. 4. 2014, ktorej priebeh bol osvedčený notárskou
zápisnicou notárky JUDr. Marty Pavlovičovej č. Nz 15551/2014 z 24. 4. 2014 udelením príklepu dňa 24.
4. 2014 a k vyprataniu nehnuteľnosti a k jej odovzdaniu v prospech vydražiteľa došlo až dňa 18. 10.
2023, kedy bol realizovaný exekučný príkaz sp. zn. 45EX/17/21 vydaný súdnym exekútorom JUDr. Ing.
Jánom Gasperom, PhD. so sídlom v Brezne.

V bode 1/ bol obžalovaný oslobodený spod obžaloby podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku, pre
obzvlášťzávažnýzločinúverovéhopodvodupodľa§222ods.1,ods.5písm.a)Trestnéhozákonanatom
skutkovom základe, že dňa 08.02.2006 v Rimavskej Sobote ako podnikateľ – živnostník s obchodným
menom D. B. E. – PARMO AGENTÚRA s miestom podnikania 97901 Rimavská Sobota, Kirejevská
35/40, IČO:17 985 919 uzatvoril s veriteľom Slovenskou záručnou a rozvojovou bankou, a.s. Bratislava

úverovú zmluvu č. UM-50593-2006, predmetom ktorej bol účelový úver vo výške 7 000 000 Sk (232
357,43 eur) na rekonštrukciu a modernizáciu spoločenského centra Casino v Hnúšti, pričom ako dlžník
sa v zmluve zaviazal úver čerpať do 31.03.2006 po predložení faktúr a splnení všetkých podmienok
uvedených v bode 3.1. tejto zmluvy, pričom na základe troch kusov fiktívnych faktúr vystavených na
dodávateľa Ladislav Bálint SP Stavebné práce Rimavská Sobota IČO 34229655, č. faktúry 02022006 z

03.02.2006 vo výške 2 562 800 Sk (85 069,38 eura), číslo faktúry 03022006 zo 07.02.2006 vo výške 2
696 000 Sk (89 490,81 eura) a č. faktúry XXXXXXXX z 09.02.2006 vo výške 2 169 800 Sk (72 024,17
eura) doručených Slovenskej záručnej a rozvojovej banke, a.s. dňa 01.03.2006 a na základe osobitného
oznámenia z 03.03.2006 požiadal o čerpanie úveru v plnej výške v termíne 06.03.2006 na základečoho mu finančné prostriedky v sume 7 000 000 Sk (232 357,43 eura) poukázala Slovenská záručná
rozvojová banka, a.s. Bratislava dňa 06.03.2006 v prospech bankového účtu obžalovaného, pričom
peniaze z úveru nepoužil na úhradu faktúr dodávateľa S. J. SP Stavebné práce Rimavská Sobota č.

XXXXXXXX, č. XXXXXXXX ani č. XXXXXXXX a takto neoprávnene čerpal účelový úver vo výške 7 000
000 Sk (232 357,43 eura) ku škode Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, a.s. Bratislava, lebo skutok
nie je trestným činom.
Za skutky pod bodmi 2/ až 5/ bolo obžalovanému upustené od uloženia súhrnného trestu podľa § 44
Trestného zákona vzhľadom na rozsudok Okresného súdu Rimavská sobota sp. zn. 11T/48/2014 zo

dňa 15. 05. 2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn.: 3To/108/2020
zo dňa 21. 09. 2022 pre obzvlášť závažný zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 5 písm.
a) Trestného zákona.
Proti tomuto rozsudku podal odvolania obžalovaný, a to proti výroku o vine a treste, ktoré písomne
odôvodnil prostredníctvom svojej obhajkyne podaním zo dňa 26. 07. 2024, doručeným okresnému súdu
30. 07. 2024. V dôvodoch odvolania poukázal ku skutku pod bodom 2/ na to, že napriek právnemu

názoru krajského súdu, že obžalovaný nebol štatutárnym orgánom nemocnice a teda nebol dlžníkom
poškodeného daňového úradu bol obžalovaný opakovane okresným súdom uznaný za vinného, pričom
prvostupňový súd uviedol, že nie je sporné, že obžalovaný nebol oprávnený priamo konať za právnickú
osobu ako štatutár. Štatutárnym orgánom v rozhodnom čase bol K. K.. Uvedené však nevylučuje,
aby v mene právnickej osoby konali iné fyzické osoby, ktorých právne úkony zaväzujú právnickú

osobu. Obžalovaný zjavne konal v mene nemocnice, keď voči banke predložil vyššie uvedené čestné
prehlásenie a zadal hromadný prevodný príkaz ako jediný disponent s účtom nemocnice. Práve
zriadenie dispozičného oprávnenia s bankovým účtom nemocnice treba považovať za splnomocnenie
konať v mene právnickej osoby, čo uviedol okresný súd na strane 25 rozsudku. Obžalovaný poukázal
na to, že nie je možné sa stotožniť s názorom súdu, že zriadenie dispozičného oprávnenia k bankovému

účtu spoločnosti je možné považovať za splnomocnenie konať v mene tejto osoby, pretože dispozičné
oprávnenie k účtu môže právnická osoba udeliť akémukoľvek zamestnancovi. Rovnako súd nesprávne
prezentuje, že obžalovaný bol jediným oprávneným disponentom účtu nemocnice pretože dispozičné
oprávnenie mal aj štatutár K. K. ako aj ekonómka nemocnice. On nikdy žiadny hromadný príkaz
na úhradu ani čestné prehlásenie nepodpisoval, vykonal len na základe pokynov štatutára bankovú

operáciu. Vzhľadom k tomu, že nebol v postavení dlžníka voči daňovému úradu ani voči žiadnemu inému
veriteľovi nemocnice, nemohol sa dopustiť žalovaného trestného činu, keďže sa žiadnym aktívnym ani
pasívnym konaním nepodieľal na vyhotovení čestného prehlásenia, nič nepodpisoval a za nemocnicu
nebol oprávnený žiadnym spôsobom konať.
K bodu 3/ uviedol, že okresný súd priamy úmysel videl v tom, že nesplnil svoj záväzok, ktorý mu vyplýval

z úverovej zmluvy spočívajúci v jeho povinnosti počas trvania úverového vzťahu dať zapísať lízingovú
spoločnosť ako vlastníka vozidla. Podľa jeho názoru je uvedené len porušením zmluvnej povinnosti zo
strany spoločnosti ako účastníka úverového vzťahu a rozhodne to nepreukazuje žiadny úmysel z jeho
strany prisvojiť si cudziu vec a spôsobiť niekomu škodu. Splácanie vozidla mal na starosti svedok K.,
ktorý ho v čase predaja vozidla ubezpečoval že lízing je v plnej výške uhradený. Poukázal na to, že

do lízingového vzťahu vstúpil ako ručiteľ s ďalšími dvoma svojimi spoločnosťami, ako fyzická osoba
podpísal aj zmenky, a teda v prípade, že by cena lízingu nebola uhradená v čase predaja vozidla,
lízingová spoločnosť mala reálnu možnosť uspokojiť svoju pohľadávku zabezpečeným záväzkom.
Ku skutku pod bodom 4/ poukázal na to, že zmluva o dodávke elektriny bola riaditeľkou SSE T. a B.
agentúrou na polikliniku v Hnúšti riadne podpísaná aj so splátkovým kalendárom dňa 04. 01. 2012 na

riaditeľstve SSE v Rimavskej sobote v troch exemplároch. Jeden exemplár si vzal so sebou a dva ostali
na SSE. Pokiaľ súd tvrdí, že nebola preukázaná existencia platnej zmluvy o odbere elektriky, tak potom
je otázne z akého titulu (počnúc od 05. 06. 2012) vystavovala SSE faktúry na subjekt D. B. E. - B.
agentúra. Tieto všetky faktúry vo výške viac ako 30 000 eur boli uhradené.
Ku skutku pod bodom 5/ uviedol, že neoprávneným bránením v užívaní sa v zmysle výkladovej

praxe rozumie nielen znemožnenie užívania, ale napríklad uzavretie dodávky tepla, plynu, elektriky
do takej miery, že je bez týchto dodávok i štandardné užívanie podstatne sťažené. Ani po výsluchu
poškodeného nebola ozrejmená žiadna skutočnosť, ktorá by preukazovala, že on ako bývalý vlastník
nehnuteľností by mal brániť vydražiteľovi v jej užívaní. On osobne túto nehnuteľnosť neužíval ani sa v
nej nezdržiaval. V tejto nehnuteľnosti boli nájomníci, ktorí mali prenajaté jednotlivé priestory a on nebol

oprávnený tieto priestory odovzdávať. S vydražiteľom komunikoval, vedel, že v dome sa nachádzajú
nájomníci, ktorí priestory užívajú. Okresný súd vyslovil vinu len v dôsledku okolností, že bráni v riadnom
užívaní nehnuteľnosti výlučne nevydaním nehnuteľnosti. K tomu obžalovaný uviedol, že samotné fyzické
odovzdanie nehnuteľností nemožno považovať za bránenie v riadnom užívaní nehnuteľnosti, osobitnev prípadoch, kedy vydraženú nehnuteľnosť užívajú nájomníci, ktorých nájomné vzťahy zostávajú vo
vzťahukvydržateľovinedotknuté.Pokiaľbyzjehostranydošlokodovzdaniukľúčovpoškodenému,tento
by bol v rovnakom právnom postavení ako obžalovaný, bývalý vlastník. Obžalovanému nie sú známe

žiadne skutočnosti, ktoré by poškodenému bránili domáhať sa odovzdania nehnuteľnosti bezprostredne
po jej vydražení. Ďalej uviedol, že poškodený podal žalobu o vypratanie na príslušný súd až v roku 2020.
Dovtedy poškodený navrhoval rôzne alternatívy, aby dospeli k vzájomnej dohode týkajúcej sa riadneho
užívania nehnuteľností aj spätné odkúpenia jeho osobou, obžalovaným.
V ďalšej časti poukázal vo vzťahu ku skutku pod bodom 5/ na výsluch poškodeného P. Q. zo dňa 16.

05. 2024 na hlavnom pojednávaní, kedy samotný prejav svedka vzbudzuje výraznú pochybnosť o tom,
či svedok rozumel a dokázal chápať súvislý prejav a na tento súvisle reagovať. Svedok odpovedal na
otázky spôsobom, z ktorého bolo zjavné, že vôbec nezachytil význam. Považoval za neakceptovateľný
postup prvostupňového súdu, ktorý vyplýva zo zvukovej nahrávky, kedy svedok niečo nezrozumiteľne
hovorí a predseda senátu prerozpráva odpoveď na otázku za svedka s tým, že sa opýta, či to takto
myslel, respektíve či súd tomu správne rozumel. Navrhol pribrať tlmočníka z jazyka, o ktorom svedok

vyhlásil, že ho ovláda respektíve ktorý je jeho materinským jazykom. Výsluch svedka, ktorý bol vykonaný
na hlavnom pojednávaní spôsobom akým bol vykonaný nie je použiteľný a nedáva odpovede na žiadne
otázky, ktoré v zrušujúcom uznesení naznačil odvolací súd.
Mal za to, že výpovede svedkov na hlavnom pojednávaní neboli zachytené spôsobom upraveným
v Trestnom poriadku. Predseda senátu rozhodol, že zápisnica bude vyhotovená prostredníctvom

záznamového zariadenia, do zápisnice o hlavnom pojednávaní boli teda zaznamenané len meno a
priezvisko vypočutých svedkov a čas ich výsluchu, nie však obsahy výpovedí. Mal za to, že zvukový
záznam z pojednávania nebol zhotovený v súlade so zákonom, preto nemôže nahradiť písomné
zaznamenanie obsahu jednotlivých výpovedí a v tejto súvislosti poukázal na stanovisko trestného
kolégia Najvyššieho súdu SR, Tpj1/2019.

Záverom navrhol aby odvolací súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil v bodoch 2/ až 5/
napadnutého rozsudku.
K podanému odvolaniu obžalovaného sa prokurátor okresnej prokuratúry nevyjadril.
Spis bol tunajšiemu súdu predložený na rozhodnutie o odvolaní dňa 30. 07. 2024.
Verejné zasadnutie odvolacieho súdu sa vykonalo za prítomnosti obžalovaného, obhajkyne

a prokurátora krajskej prokuratúry.
Obhajkyňa obžalovaného sa na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu pridržala písomných dôvodov
podaného odvolania a z týchto dôvodov navrhla, aby krajský súd obžalovaného oslobodil spod obžaloby
v bodoch 2/ až 5/ napadnutého rozsudku.
Prokurátor sa na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že z pohľadu obžaloby argumentácia,

ktorú použila obhajoba bola prezentovaná už v konaní pred okresným súdom, s ktorou sa prvostupňový
súd vysporiadal, preto námietky obžalovaného považoval za účelové, vzhľadom na to navrhol zrušiť
napadnutý rozsudok v odsudzujúcej časti v bodoch 2/ až 5/ a uznať vinu obžalovaného zmysle novely
Trestného zákona. Pokiaľ ide o trest stotožnil sa s výrokom o treste v napadnutom rozsudku a v súvislosti
s náhradou škody navrhol rozhodnúť rovnako ako prvostupňový súd.

Obžalovaný sa na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu pridržal konečného návrhu svojej obhajkyne.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací primárne konštatoval prípustnosť odvolania a absenciu
dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku, a preto podľa § 317 ods. 1
Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom

zásadou že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku.
Preskúmaním napadnutého rozsudku a spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že okresný
súd napadnutým rozsudkom porušil ustanovenia Trestného zákona, a to vo výroku o vine v bodoch 2/
a 3/ napadnutého rozsudku.

Z predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že prokurátor Okresnej prokuratúry Rimavská
Sobota podal dňa 29. 04. 2016 pod sp. zn.: 2Pv/156/13/6609 obžalobu na obvineného D. B. E. v bode 1/
pre obzvlášť závažný zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 5 písm. a) Trestného zákona,
v bode 2/ pre prečin poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. c), ods. 3 písm. a) Trestného
zákona, v bode 3/ pre zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, v bode 4/ pre

zločin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e), ods. 4 písm. a) Trestného zákona na skutkovom základe
tam uvedenom.
Dňa 17. 05. 2016 podal pod sp.zn.: 1Pv/415/15/6609 obžalobu na obvineného D. B. E. a spol. pre prečin
neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 2 ods.3 písm. a) Trestného zákona s použitím § 138 písm. b) Trestného zákona na skutkovom základe tam
uvedenom.

Dňa 10-07-2015 pod spisovou značkou 1Pv/26/14/6609 obžalobu na obvineného D. B. E. pre prečin
nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1 Trestného zákona na skutkovom základe tam
uvedenom.
Uznesením Okresného súdu Rimavská Sobota, sp.zn.: 2T/58/2016 zo dňa 20. 09. 2016 boli podľa §
21 ods. 3 Trestného poriadku spojené trestné veci obžalovaného vedené na Okresnom súde Rimavská

Sobota pod sp. zn.: 2T/58/2016, sp.zn.:2T/70/2016 a sp.zn.: 2T/113/2015 na
spoločné konanie a rozhodnutie s tým, že všetky tieto trestné veci budú vedené pod spoločnou sp. zn.:
2T/58/2016.
Okresný súd v tejto veci rozhodol prvý krát rozsudkom sp.zn.: 2T/58/206 zo dňa 15. 12. 2022
v spojení s opravným uznesením dňa 12. 01. 2023, ktorým uznal obžalovaného vinným v bode 1/ pre
obzvlášť závažný zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 5 písm. a) Trestného zákona,

v bode 2/ pre prečin poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. c), ods. 3 písm. a) Trestného
zákona, v bode 3/ pre zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, v bode 4/
pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e), ods. 4 písm. a) Trestného zákona, v bode 5/ pre prečin
neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 2, ods. 3
písm. a) Trestného zákona a uložil mu súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov so zaradením

do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia za súčasného zrušenia
výroku o treste uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota, sp.zn.: 11T/48/2014 zo
dňa 15. 05. 2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.: 3To/108/2020 zo
dňa 21. 09. 2022. Zároveň uložil súd obžalovanému ochranný dohľad vo výmere 2 rokov a rozhodol
o náhrade škody. Pre prečin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1 Trestného zákona

obžalovaného spod obžaloby oslobodil pretože skutok nie je trestným činom podľa § 285 písm. b)
Trestného poriadku. Oslobodzujúci výrok nadobudol právoplatnosť, pretože nebol napadnutý odvolaním
prokurátora. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.: 5To/25/2023 zo dňa 17. 01. 2024
bol rozsudok okresného súdu na základe odvolania obžalovaného zrušený v celom rozsahu podľa §
321 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku a vec bola vrátená okresnému súdu aby v potrebnom

rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal rozsiahle dokazovanie k jednotlivým bodom obžaloby,
a to výsluchom obžalovaného, výsluchom poškodených, výsluchom resp. čítaním zápisníc o výsluchu
svedkov k bodu 2/ A. F., U. E., A. A., E. V. F., K. B., K. K., E. E. W., znalkyne D. C. E., F. J. X/ A. E. B., E.
W., K. K., E. F., I. X., k bodu 4/ B. E., D. A. U., F. T., J. K. G., D. A., D. E. A., k bodu 5/ svedka-poškodeného

P. Q., ďalej prečítaním veľkého množstva listinných dôkazov ako aj správ k osobe obžalovaného.
Pre skutok pod bodom 1/ napadnutého rozsudku, po právnej stránke kvalifikovaný ako obzvlášť závažný
zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 5 písm. a) Trestného zákona, bol obžalovaný spod
obžaloby oslobodený, pričom tento výrok nebol zo strany prokurátora odvolaním napadnutý, preto ho
krajský súd nepreskúmaval.

Ku skutku pod bodom 2/ bolo potrebné vysporiadať sa s otázkou, či bol obžalovaný oprávnený konať za
nemocnicu len na základe dispozičného oprávnenia s účtom nemocnice. Na rozdiel od okresného súdu
sa s uvedeným krajský súd nestotožňuje. Dispozičné oprávnenie k účtu má vždy zo zákona aj štatutárny
orgán, a to bol K. K., preto sa nemožno stotožniť s tým, že jediným disponentom bol obžalovaný.
Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne

prospešné služby je štatutárnym orgánom neziskovej organizácie riaditeľ, ktorý riadi činnosť neziskovej
organizácie a koná v jej mene.
Podľa § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej
pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to
vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, žiadne splnomocnenie, prípadne poverenia riaditeľa
nemocnice K. K., ako štatutárneho orgánu pre obžalovaného konať v mene nemocnice, okrem udelenia

podpisového oprávnenia k účtu nemocnice. Uvedené v žiadnom prípade nemôže byť považované, že
splnomocnenie konať v mene nemocnice už vôbec nemožno považovať obžalovaného za dlžníka
Daňového úradu, keďže dlžníkom Daňového úradu bola nemocnica a jej štatutárnym orgánom nebol
obžalovaný. Páchateľom trestného činu podľa § 239 ods. 1 Trestného zákona môže byť len dlžník.Z uvedených dôvodov krajský súd prekvalifikoval konanie obžalovaného na prečin poškodzovania
veriteľa podľa § 239 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, keďže obžalovaný čiastočne zmaril uspokojenie
veriteľa inej osoby tým, že uplatnil na majetok dlžníka neexistujúce právo a činom spôsobil väčšiu škodu.

Vzhľadom k tomu, že v danom prípade nejde o kvalifikovanú skutkovú podstatu a zároveň došlo aj k
zníženiu trestnej sadzby dôsledku zmeny Trestného zákona účinnej od 06. 08. 2024 na 0 až 2 roky,
nedošlo rozhodnutím krajského súdu ku zmene, ktorá by obžalovanému priťažila.
Ku skutku pod bodom 3/ z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný sa s otázkami, či je
vozidlo bez podlžností a bez leasingu obracal na K. K., ktorý mal na starosti splátky. Svedok K. pripustil,

že kupujúcemu A. S. mohol klamať, že úver je už splatený, pričom tak konal na pokyn obžalovaného.
Svedok W. potvrdil, že bol pri stretnutí svedka S. s obžalovaným a so svedkom K.. S. mal záujem
o kúpu auta, informoval sa o stave auta a k tomuto mu odpovedal K.. Rovnako svedok F. potvrdil, že
obžalovaný sa obracal s otázkami na riaditeľa spoločnosti, či je to v poriadku. Išlo o muža strednej
postavy, mal maďarské meno asi „Y.“. Z výpovedí svedkov vyplýva, že pri dojednávaní kúpy boli prítomní
obidvaja, obžalovaný aj svedok K. a nedáva zmysel tvrdenie K., že by klamal kupujúcemu S. na

pokyn obžalovaného, keď obžalovaný bol spolu s ním pri jednaní s kupujúcim S. a mohol nepravdivé
skutočnosti uviesť svedkovi aj sám. Zároveň je zrejmá aj motivácia svedka K. vypovedať, že klamal na
pokyn obžalovaného, aby sa sám zbavil zodpovednosti za toto konanie. Okresný súd oprel výrok o vine
obžalovaného o skutočnosť, že nebolo preukázané, že K. disponoval formálnym oprávnením konať za
spoločnosť L.K.CH. a v súvislosti so skutkom za ňu ani fakticky žiadnym spôsobom nekonal. Tu krajský

súd poukazuje, že uvedené neznamená, že K. nemohol mať na starosti splátky lízingu (hoci len na
základe neformálnej dohody), pričom obžalovaný sa na neho spoliehal, a preto sa aj na neho obracal
s otázkami ohľadne splatenia úveru, čo bolo jednoznačne preukázané vyššie uvedenými svedkami.
Z uvedeného dôvodu sa nemožno stotožniť s odôvodnením okresného súdu, že obrana obžalovaného
je účelová a predstavuje len presunutie zodpovednosti zo svojej osoby na iného. Zároveň skutočnosť, že

obžalovaný neuviedol pri prepise auta, že vlastníkom je lízingová spoločnosť, nenapĺňa znaky žiadneho
trestného činu. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na výpoveď svedka B., ktorý potvrdil, že policajt
niekedy opomenie zapísať leasingovú spoločnosť.
Z hľadiska subjektívnej stránky žalovaného trestného činu sa vyžaduje úmyselné zavinenie, ktoré sa
v danom prípade nepodarilo bez akýchkoľvek pochybností preukázať.

Pri priamom úmysle je vôľová zložka zavinenia u páchateľa postavená na tom že páchateľ chce spôsobiť
následok potrebný na naplnenie skutkovej podstaty konkrétneho trestného činu. Iný následok svojho
konania si nepraje a nesúhlasí s ním. Vedomostná zložka zavinenia pri vôľovej zložke v podobe chcenia
musí existovať. Ak totiž páchateľ chce spôsobom uvedeným v trestnom zákone porušiť alebo ohroziť
záujem chránený trestným zákonom musí si byť vedomý toho, že takýmto konaním môže zapríčiniť

porušenie alebo ohrozenie takto chráneného záujmu.
Pri nepriamom úmysle sa predpokladá tak vedomostná ako aj vôľová zložka zavinenia. Páchateľ teda
bude považovať za možné minimálne dve verzie priebehu skutkového deja, pričom minimálne pri
jednej bude predpokladať vznik následku potrebného na naplnenie skutkovej podstaty trestného činu
a minimálne pri jednej, že nevznikne takýto následok. K alternatívnej predstave páchateľa o následku

jeho konania sa musí pridať vôľa v podobe uzrozumenia s alternatívou znamenajúcou ohrozenie alebo
porušenie trestným zákonom chráneného záujmu, predpokladaného skutkovou podstatou trestného
činu.
Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje aj na omyl v trestnom práve, kedy o skutkovom omyle hovoríme
v prípade nesúladu medzi páchateľovým vnímaním alebo predstavami o skutkových okolnostiach a

skutočnosťou. Páchateľ konajúci v omyle tak určité skutočnosti nepozná, alebo ich naopak mylne
predpokladá. Pri negatívnom skutkovom omyle páchateľ nemá vedomosť o niečom, čo objektívne
existuje. Z vykonaného dokazovania, výpovedí svedkov rezultuje záver, že obžalovaný nemal vedomosť
o neuhradených splátkach (ktoré objektívne existovali), a to na základe vyjadrení svedka K., že splátky
sú zaplatené, na čo sa ho sám obžalovaným pýtal pred svedkami. Vykonané dôkazy nepreukázali opak.

Negatívny skutkový omyl vylučuje zodpovednosť za úmyselné zavinenie ako aj zavinenie z vedomej
nedbanlivosti.
Z uvedených dôvodov krajský súd oslobodil obžalovaného zo žalovaného trestného činu pod bodom 3/
napadnutého rozsudku, pretože skutok nie je trestným činom, keďže absentuje úmyselné zavinenie ako
jeden zo základných znakov skutkovej podstaty tohto trestného činu.

Ku skutku pod bodom 4/ je potrebné uviesť, že vina obžalovaného bola bez akýchkoľvek pochybností
preukázaná. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že zo strany obžalovaného ako nového odberateľa
nedošlo k podpísaniu zmluvy o dodávke elektriny. Zmluva o dodávke elektriny uzavretá s Nemocnicou
Hnúšťa bola ukončená ku dňu 31. 12. 2011 z dôvodu zmeny odberateľa. Novým odberateľom samal stať obžalovaný ako živnostník s obchodným menom D. B. E. - B. agentúra. Nová zmluva bola
na podpis odovzdaná na zákazníckom centre obžalovanému, táto však z jeho strany nebola vrátená
späť dodávateľovi s jeho podpisom. Zmluvný vzťah s dodávateľom na odber elektriny na odbernom

mieste 9565312 v budove Polikliniky uzavrela Nemocnica Hnúšťa, n.o., dňa 02. 07. 2010. Účinnosť
skôr uzavretej zmluvy o odbere elektriny s odberateľom Nemocnica Hnúšťa, n.o. bola ukončená na
základe žiadosti podanej dňa 12. 12. 2011. Príslušné tlačivo bolo v časti prehlásenia nového odberateľa
podpísané obžalovaným a opatrené pečiatkou. Dodávateľ elektriny následne potvrdil Nemocnici Hnúšťa
n.o. ukončenie zmluvy na dodávku elektriny k dátumu 31. 12. 2011. Z uvedeného dôvodu k obnoveniu

zmluvného vzťahu s nemocnicou Hnúšťa n.o. na ďalšie obdobie nedošlo. Rozpis zálohových platieb sa
generoval automaticky na základe požiadavky o zmenu odberného miesta, uvedená požiadavka však
nie je novou zmluvou o odbere. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na podrobné a presvedčivé
odôvodnenie napadnutého rozsudku okresným súdom, bez potreby ho mechanicky opakovať.
Ku skutku pod bodom 5/ odvolací súd zistil, že prvostupňový súd vo vzťahu k tomuto skutku vykonal
všetky potrebné dôkazy, ktoré riadne vyhodnotil v súlade so zásadami hodnotenia dôkazov (strana

41 – 46 napadnutého rozsudku), s ktorým hodnotením sa odvolací súd plne stotožnil a aby sa
neopakoval v podrobnostiach naň poukazuje. Obhajobu obžalovaného k tomuto skutku krajský súd
musel vyhodnotiť ako účelový, ktorá ho mala zbaviť trestnej zodpovednosti alebo tuto znížiť na minimum.
Predovšetkým je potrebné konštatovať, že obžalovaný ako bývalý vlastník nehnuteľnosti, ktorá bola
vydražená v dobrovoľnej dražbe mal v zmysle vyhotovenej notárskej zápisnice o priebehu dražby

povinnosť odovzdať predmet dražby po predložení odpisu notárskej zápisnice a doložení totožnosti
vydražiteľapodľapodmienokuvedenýchvoznámeníodražbebezzbytočnýchprieťahov.Tútopovinnosť
si v určenom termíne dňa 26. 05. 2014 nesplnil. V tomto smere obžalovaný neodovzdal predmet dražby
aspoň zápisnicou vydražiteľovi, a naďalej sa správal ako vlastník objektu a prijímal od nájomníkov
nájomné. Takto sa správal až do 18. 10. 2023, kedy bola nehnuteľnosť vyprataná a odovzdaná do

dispozície vydražiteľovi na základe rozhodnutia súdu. Takéto konanie obžalovaného odvolací súd
vyhodnotil ako neoprávnené bránenie v užívaní nebytového priestoru.
Pre ukladanie trestov platia zásady, ktoré ustanovuje Trestný zákon v § 34. Na jednej strane má trest
zabezpečiť ochranu spoločnosti tak, že páchateľovi zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a súčasne
iných odradí od páchania trestných činov, na druhej strane má uložený trest vytvoriť podmienky na

výchovu páchateľa k tomu, aby viedol riadny život pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.
Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu,
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä

na jeho úsilie o náhradu škody, o odstránenie škodlivých následkov trestného činu a na úsilie páchateľa o
dosiahnutie urovnania s poškodeným ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Trest
by mal postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke
osoby.
Pri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu,

ktorá je určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov.
Ustanovenie § 34 ods. 2 a 6 Trestného zákona umožňuje uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere,
ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom jednotlivé druhy trestov možno uložiť samostatne alebo
aj viac trestov popri sebe.
Vo vzťahu k výroku o treste je potrebné stotožniť sa so záverom okresného súdu, že v prípade

obžalovaného je postačujúce odsúdenie pre iný trestný čin, a preto aj krajský súd z rovnakých
dôvodov upustil obžalovanému od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na trest odňatia slobody uložený
rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp.zn.: 11T/48/2014 zo dňa 05. 05. 2020 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.: 3T/108/2020 zo dňa 21. 09. 2022, ktorý považuje
pre nápravu obžalovaného a ochranu spoločnosti za dostatočný.

Vo vzťahu k výroku o škode krajský súd vzhľadom na oslobodenie obžalovaného za skutok pod bodom
3/ poškodeného, spoločnosť ACCESS, s.r.o. obligatórne odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný
proces v zmysle ustanovenia § 288 ods. 3 Trestného poriadku. Vo vzťahu ku skutku pod bodom 4/
zaviazal súd obžalovaného nahradiť poškodenej spoločnosti Stredoslovenská distribučná, a.s. škodu
vo výške 1 847, 41 eur, ktorá bola uplatnená poškodeným riadne a včas, čo do dôvodu a výšky a o

ktorej krajský súd nemal pochybnosti. Uvedená suma predstavuje zvyšok z vystavených faktúr, ktoré boli
dodatočne uhradené obžalovaným s výnimkou tejto sumy. Vo vzťahov k bodu 5/ je potrebné stotožniť
sa so záverom okresného súdu vo vzťahu k výroku o náhrade škody, kedy absentuje priamy právny
vzťah medzi obžalovaným a poškodeným, ktorý by zakladal povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie.Zároveň pokiaľ súčasťou nároku na náhradu škody boli aj platby predstavujúce daň z nehnuteľností ide
o povinnosť, ktorá vznikla poškodenému ako novému vlastníkovi nehnuteľnosti bez ohľadu na to, že mu
bolo bránené v užívaní nehnuteľnosti. Nie je daná príčinná súvislosť medzi spáchaním trestného činu a

vzniknutým daňovým výdavkom. Z uvedeného dôvodu s poukazom na § 288 ods. 1 Trestného poriadku
krajský súd poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody v plnom rozsahu odkázal na civilný proces.
Na základe uvedeného odvolací súd postupom podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku napadnutý
rozsudok prvostupňového súdu zrušil a rozhodol vo veci sám.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu Banská Bystrica pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.