Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 17, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6CoCsp/47/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124203437
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Koščová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7124203437.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Koščovej a sudcov
JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Viktórie Midovej v právnej veci žalobcov: 1/ A. B. C., narodená
XX.XX.XXXX, bytom v D., E. XX/X, 2/ F. D., narodený XX.XX.XXXX, bytom vo G. H. I., J. K. XXX/XX,
proti žalovaným: 1/ L. M., narodený XX.XX.XXXX, bytom v D., D. XXX/XX, 2/ Dražobník, s.r.o, so sídlom
v Košiciach, Hviezdoslavova 6, IČO: 36 764 281, o zdržanie sa výkonu záložného práva dobrovoľnou

dražbou nehnuteľností, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne 1/ proti
uzneseniu Mestského súdu Košice zo dňa 14. októbra 2024 sp.zn. 72Csp/47/2024

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie Mestského súdu Košice zo dňa 14. októbra 2024 č.k. 72Csp/47/2024-248.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) uznesením zo dňa 14. októbra 2024
č.k. 72Csp/47/2024-248 návrh žalobkyne 1/ na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (výrok I.).

2. Rozhodol tak o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobkyňa domáhala
uloženia povinnosti žalovaným 1/ a 2/ zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou
nehnuteľností vedených na LV č. XXXX, k.ú. I. až do právoplatného skončenia vo veci samej (sp. zn.
72Csp/47/2024) s poukazom na to, že a) zmluva o zriadení záložného práva je absolútne neplatný
právny úkon, b) žalovaný 1/ nie je aktívne legitimovaným subjektom podať návrh na vykonanie

dobrovoľnej dražby, pretože nie je veriteľom, c) došlo k premlčaniu záložného práva. Vo veci samej sa
žalobcovia domáhali, aby súd rozsudkom prikázal žalovaným 1/ a 2/ zdržať sa výkonu záložného práva
dobrovoľnou dražbou nehnuteľností vedených na LV č. XXXX, k.ú. I..

3. Právne vec posúdil podľa ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. c/, d/, § 326 ods. 1, § 329 ods. 2
CSP, § 151c ods. 1,2,3, § 51 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) a dospel k záveru, že neboli splnené

podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia.

4. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa 1/ osvedčila existenciu právneho vzťahu medzi
ňou a žalovanými. Žalobkyňa 1/ je spoluvlastníkom spornej nehnuteľnosti v podiele 7/8 k celku.
Žalobkyňa 1/ nadobudla spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti 5/8 darovacou zmluvou, ktorej vklad bol
povolený rozhodnutím zo dňa 03.09.2010, 1/8 spoluvlastnícky podiel nadobudla na základe osvedčenia

o dedičstve č.k. XXX/XXX/XXXX, K. XX/XXXX zo dňa 29.12.2009 a 1/8 spoluvlastnícky podiel k
nehnuteľnosti po zomrelom A. C. nadobudla na základe uznesenia súdu č. 24D/786/2020, Dnot 7/2021
zo dňa 28.02.2023. Predmetom výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby je práve 1/8
spoluvlastnícky podiel A. C. k predmetnej nehnuteľnosti, ktorý zdedila žalobkyňa 1/.

5. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa neosvedčila dôvodnosť nároku, ktorému sa má

poskytnúť ochrana.6.1 K tvrdeniam žalobkyne 1/, že zmluva o zriadení záložného práva je absolútne neplatný právny
úkon, pretože nemožno zriadiť záložné právo, ak v čase jeho zriadenia neexistovala pohľadávka,
ktorá sa mala zabezpečiť záložným právom, súd uviedol, že záložným právom sa zabezpečuje

pohľadávka, teda právo veriteľa na plnenie od dlžníka zo záväzkového vzťahu (§ 488 OZ). Zabezpečiť
možno existujúcu pohľadávku alebo pohľadávku, ktorá ešte len vznikne (budúcu alebo podmienenú
pohľadávku). Pohľadávka musí byť dostatočne určito špecifikovaná pri zriadení záložného práva, najmä
uvedením jej právneho dôvodu, teda právnych skutočností na základe ktorých pohľadávka vznikla alebo
vznikne.

6.2 Vychádzajúc z ust. § 151c ods. 2 OZ súd konštatoval, že záložným právom možno zabezpečiť
aj budúcu alebo podmienenú pohľadávku. Výslovné pripustenie tejto možnosti v texte zákona má
zásadný normatívny význam. Predstavuje výnimku zo zásady akcesority. V tomto prípade neplatí, že
vznik zabezpečenej pohľadávky je predpokladom vzniku záložného práva. Budúca alebo podmienená
pohľadávka musí byť pri zriadení záložného práva dostatočne špecifikovaná, najmä uvedením právnych
skutočností, na základe ktorých má budúca pohľadávka vzniknúť, prípadne tých právnych skutočností,

ktoré predstavujú podmienku jej vzniku. Pohľadávka bola v zmluve o zriadení záložného práva k
nehnuteľnostiam zo dňa 17.01.2011 dostatočne špecifikovaná v Časti I. bod 3 písm. a).

7.1 K tvrdeniam žalobkyne 1/ o tom, že žalovaný 1/ nie je aktívne legitimovaným subjektom podať návrh
na vykonanie dobrovoľnej dražby, pretože nie je veriteľom, nakoľko k postúpeniu pohľadávky z osoby

L. M. späť na osobu L. C. mohlo platne dôjsť opäť iba na základe zmluvy o postúpení pohľadávky
a že postupca a postupník zvolili postup, ktorý obchádza ustanovenia občianskeho zákonníka súd
uviedol, že zmluvná sloboda účastníkov právneho úkonu vyplýva z princípu zmluvnej voľnosti, princípu
autonómie zmluvných strán, ako aj povahy súkromného práva. Princíp zmluvnej voľnosti a ústavný
princíp autonómie konania subjektov práva podľa čl. 2 ods. 3 Ústavy SR sú právne princípy umožňujúce

zmluvným stranám upraviť si vzájomné pomery tak, aby to čo najlepšie vyhovovalo ich potrebám a
záujmom. Objektívne záväzkové právo ponecháva účastníkom zmluvných vzťahov voľnosť pri zmluvnej
úprave vzájomných práv a povinností, čo vytvára priestor, na čo najširšie uplatnenie sebarealizácie
jednotlivca pri uspokojovaní jeho právom chránených potrieb a záujmov.
7.2 Tým, že právny poriadok umožňuje zmluvným stranám v ustanovení § 51 OZ upraviť aj zmluvu,

ktorá nie je osobitne upravená či už v Občianskom zákonníku, alebo v inom zákone, zákonodarca
vytvára legislatívne prostredie na realizáciu zmluvnej autonómie (možnosť urobiť právny úkon, zvoliť
si jeho obsah a formu). Súd dohodu o skončení platnosti a účinnosti zmluvy o postúpení pohľadávky
zo dňa 24.01.2019 uzavretú medzi postupcom L. C. a postupníkom L. M. považoval za platnú, keďže
neodporuje obsahu ani účelu Občianskeho zákonníka. Právny režim zákonom nepomenovaných zmlúv

sa riadi tými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú občianskoprávne vzťahy, ktoré sú
im obsahom alebo účelom najbližšie (§ 491 ods. 2 a § 853 OZ), t.j. nielen ustanoveniami Občianskeho
zákonníka o konkrétnych typoch zmlúv. Pre právne vzťahy vyplývajúce z tzv. inominátnych zmlúv je
rozhodujúci obsah zmluvy (vlastného zmluvného dojednania), teda to, ako sú definované vzájomné
práva a povinnosti zmluvných strán. Takto stanovené povinnosti sú potom pre ne záväzné. Keďže súd

dohodu o skončení platnosti a účinnosti zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 24.01.2019 uzavretú
medzi postupcom L. C. a postupníkom L. M. považoval za platnú, mohol následne zmluvou o postúpení
pohľadávky zo dňa 20.11.2019 postupca L. C. zastúpený správcom postúpiť pohľadávku postupníkovi
L. M..

8.1 K namietanému premlčaniu výkonu záložného práva súd uviedol, že nevidí dôvod, aby mal prakticky
definitívne riešiť otázku prípustnosti dobrovoľnej dražby ako predbežnú otázku v konaní, ktoré v zásade
nie je určené pre meritórne riešenie právnych sporov strán a neponúka možnosti dokazovania a
následného právneho posúdenia kontradiktórne zisteného skutkového stavu veci. Táto kľúčová otázka
závisí od zodpovedania na žalobkyňou 1/ vznesenú námietku premlčania výkonu záložného práva v

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Komplexné posúdenie otázky, či došlo v konkrétnom
prípade k premlčaniu práva a k jeho právnym následkom vyplývajúcim zo zákona, je spojené so
zistením časového vymedzenia plynutia premlčacej doby, účinnosti vznesenia námietky (na súde alebo
inom orgáne), premlčateľnosti práva (kvalifikovaný predmet premlčania). S uvedenými predpokladmi
premlčania sú spojené aj ďalšie právne otázky ako prerušenie, spočívanie, neskončenie alebo nezačatie

plynutia premlčacej doby, ktoré si obvykle vyžadujú viac ako len osvedčenie rozhodujúcich skutočností.
Z týchto dôvodov by námietku premlčania predstavujúcu uplatnenie subjektívneho oprávnenia procesnej
povahy malo byť možné účinne uplatniť pred súdom v zásade len v konaní vo veci samej. Námietkupremlčania záložného práva nemožno podľa názoru súdu posudzovať v konaní o neodkladnom opatrení
a bolo by potrebné overiť ju vykonaním ďalších dôkazov.
8.2 Súd zároveň uviedol, že žalobkyňa 1/ neosvedčila také skutočnosti, ktoré by mali za následok

konštatovanie premlčania záložného práva, najmä neosvedčila relevantné obdobie po ktoré by žalovaný
1/ záložné právo nerealizoval. Z priložených listinných dôkazov mal za zrejmé, že pôžička bola
splatná dňa 18.02.2011 a najneskôr nasledujúcim dňom začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia
doba vo vzťahu k výkonu záložného práva. Okresný súd Košice II uznesením č.k. 39C/28/2011 -
16 zo dňa 15.03.2011 v konaní o nariadenie predbežného opatrenia však uložil povinnému L. C.,

právnemu predchodcovi žalovaného 1/, povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k predmetnej
nehnuteľnosti. Uznesenie o nariadení predbežného opatrenia bolo potvrdené uznesením Krajského
súdu v Košiciach č.k. 5Co/246/2011 - 42 zo dňa 08.08.2011 a jeho právne účinky trvali do 30.04.2019.
Vzhľadom na súdny zákaz výkonu záložného práva nemohlo dôjsť k uplatneniu práva na uspokojenie
zabezpečenej pohľadávky realizáciou záložného práva. Až dňa 02.06.2020 žalovaný 1/ navrhol
dražobníkovi Dražobník s.r.o. vykonanie dražby a rovnako dňa 02.06.2020 uzatvoril žalovaný 1/ s

dražobníkom Dražobník s.r.o. zmluvu o vykonaní dražby a začal s výkonom záložného práva. Začatie
výkonu záložného práva vyplýva z informatívnej poznámky z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX,
katastrálne územie I.. Zákaz výkonu záložného práva uložený týmto predbežným opatrením nemožno
vykladať na ťarchu záložného veriteľa v tom zmysle, že tento riadne nepokračoval v konaní.

9. Vzhľadom na tieto skutočnosti, ktoré v konaní vyšli najavo, pravdepodobnosť neúspechu žalobkyne 1/
v konaní vo veci samej proti žalovaným na základe žaloby tak ako bola špecifikovaná v žalobnom návrhu
je vyššia ako pravdepodobnosť jej úspechu a súd mal za to, že neosvedčila dôvodnosť nároku, ktorému
sa má poskytnúť ochrana. Z uvedeného dôvodu nemožno zakázať žalovanému 1/ výkon záložného
práva zriadeného v súlade so zákonom formou dobrovoľnej dražby.

10. Záverom súd poukázal na právnu úpravu dobrovoľných dražieb a možnosť podania žaloby o
neplatnosť dobrovoľnej dražby pre nápravu prípadných pochybení.

11. O trovách neodkladného opatrenia súd nerozhodoval s poukazom na ust. § 262 ods. 1 CSP.

12.1 Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa 1/ z dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/, g/, h/ CSP a navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie
a nariadil neodkladné opatrenie v zmysle návrhu žalobkyne, alternatívne, aby napadnuté uznesenie
mestského súdu zrušil.

12.2 Žalobkyňa poukázala na to, že 16.02.2024 podala návrh na vydanie neodkladného opatrenia
a žalobu o zdržanie sa výkonu záložného práva. Mestský súd dňa 26.02.2024 nariadil neodkladné
opatrenie v zmysle jej návrhu, avšak v dôsledku odvolania žalovaných Krajský súd Košice zrušil
uznesenie mestského súdu zo dňa 26.02.2024 a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Mestský súd Košice následne rozhodol dňa 09.08.2024 tak, že návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia zamietol, pričom proti danému rozhodnutiu žalobkyňa odvolanie nepodala.
Opätovne však podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, a to z dôvodov, ktoré majú vplyv
na platnosť zmluvy o zriadení záložného práva. Poukázala na to, že zo samotnej zmluvy o zriadení
záložného práva zo dňa 17.01.2011 vyplýva, že p. A. C. ju podpísal na matrike Mestskej časti D. - F.
dňa 17.01.2011, pričom osvedčenie je v osvedčovacej knihe zapísané pod por. č. 441. Podpis A. C. na

zmluve o pôžičke je vedený pod č. 443 dňa 17.01.2011.
12.3Žalobkyňasanestotožnilasozáveromsúduprvejinštancie,žezáložnýmprávommožnozabezpečiť
aj budúcu alebo podmienenú pohľadávku, nakoľko v danom prípade sa nejednalo o pohľadávku, ktorá
vznikne v budúcnosti, ale zo slovného gramatického výkladu je evidentné, že ustanovenie časti I ods. 3
písm. a/ zmluvy o zriadení záložného práva pojednáva o pohľadávke, ktorá už v čase podpisu zmluvy

o zriadení záložného práva mala existovať, no z listín predložených žalobkyňou jednoznačne vyplýva,
že v čase podpisu zmluvy o pôžičke táto pohľadávka nejestvovala. Táto skutočnosť má za následok
neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva. Zmluva o zriadení záložného práva nepojednáva o akejsi
budúcej pohľadávke, ale konštatuje pohľadávku, ktorá mala v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke už
existovať a je nesporné, že k okamihu podpisu zmluvy o zriadení záložného práva neexistovala pôžička

a nebolo tak možné ani platne zriadiť záložné právo. Súd zaujal stanovisko k argumentačnej línii
ohľadne existencie pohľadávky, ktorá si podľa žalobkyne zasluhuje vykonanie dokazovania, a to nielen
oboznámením sa listín, ale aj ďalších spisov a výsluchom strán sporu, poprípade výsluchom svedkov.
Neodkladnosť dočasnej úpravy pomerov je daná hrozbou a bezprostrednou realizáciou záložnéhopráva dobrovoľnou dražbou, čo môže koniec koncov viesť aj k reťazeniu ďalších sporov. Jediným
prostriedkom ochrany práv nielen žalobkyne, ale aj protistrany je nariadenie neodkladného opatrenia.
Neodkladným opatrením sa iba predbežne upravia pomery strán sporu. Rozhodnutie súdu nemá

mať povahu rozhodnutia vo veci samej v takom zmysle, že sa už nepripúšťa ďalšie dokazovanie vo
veci samej. Pokiaľ sa v zmluve o pôžičke konštatuje, že k poskytnutiu peňažných prostriedkov došlo
v okamihu podpisu zmluvy, na čo nadväzuje aj časť I ods. 3 písm. a) zmluvy o zriadení záložného
práva, podľa ktorého už pohľadávka vznikla, tak uvedené nebolo preukázané, naopak, v konaní sp.zn.
39C/28/2011 bolo preukázané, že v čase podpisu zmluvy o pôžičke neboli dlžníkovi odovzdané peniaze

v zmysle zmluvy. Ak nedošlo k odovzdaniu peňazí, nevznikla ani pôžička ako zmluvný vzťah a nebolo
možné ani pred podpisom zmluvy o pôžičke platne zriadiť záložné právo. Zároveň žalobkyňa poukázala
aj na výsluch L. C. zo dňa 26.05.2011, ako aj zápisnicu o konfrontácii medzi svedkom a poškodeným zo
dňa 26.05.2011, z ktorých vyplýva, že peniaze A. C. odovzdané v deň podpisu zmluvy o pôžičke neboli.
Z uvedeného vyplýva, že zmluva o zriadení záložného práva je absolútne neplatným právnym úkonom,
čoumožňujevysloviťodôvodnenúabezprostrednúobavuzohrozeniaprávžalobkyneazároveňzakladá

dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia. Zároveň poukázala na negatívnu dôkaznú teóriu, z ktorej
vyplýva, že na nikom nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej
skutočnosti.
12.4 Žalobkyňa sa zároveň nestotožnila s právnym názorom súdu prvej inštancie týkajúcim sa platnosti
odstúpenia od zmluvy o postúpení pohľadávok a uviedla, že zmena osoby veriteľa je možná len na

základe zmluvy o postúpení pohľadávok a Občiansky zákonník vylučuje, aby k zmene v osobe veriteľa
došlo spôsobom, ktorý zvolil postupca a postupník. Tvrdí, že k postúpeniu pohľadávky z osoby p. L. M.
späť na osobu p. C. mohlo platne dôjsť opäť iba na základe zmluvy o postúpení pohľadávky. Postupca a
postupník však zvolili postup, ktorý obchádza Občiansky zákonník. Takáto možnosť skončenia zmluvy
pritom nevyplývala ani z obsahu samotnej zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28.05.2018.

12.5 Žalobkyňa namietala v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj premlčanie výkonu
záložného práva, keďže zmluva o pôžičke bola uzavretá dňa 07.01.2011, údajne dlžnú sumu vo výške
40.000 € mal právny predchodca žalobkyne vrátiť 18.02.2011, a tak bolo údajnú pohľadávku možné
vymáhať najneskôr v lehote do 18.02.2014. Žalobkyňa následne citovala ust. § 100 ods. 1 a § 101
Občianskeho zákonníka a uviedla, že záložné právo je právom, ktoré nepochybne premlčaniu podlieha,

pretože nejde o majetkové právo, ktoré by bolo z možnosti premlčania vylúčené. V prípade, ak žalobkyňa
námietku premlčania vzniesla, stráca záložný veriteľ možnosť domáhať sa proti vôli záložcu uspokojenia
zo zálohu, pretože jeho záložné právo je premlčané.
12.6 Žalobkyňa dodala, že je nesporné, kto je v súčasnosti skutočným vlastníkom pohľadávky. V konaní
vedenom pred Mestským súdom v Košiciach sp.zn. 39C/28/2011 prebieha konanie o určenie, že zmluva

o pôžičke a o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti sú neplatné.
12.7 Žalobkyňa konštatovala, že súd sa následne nevysporiadal náležite s jej argumentáciou, ktorou
poukazovala na ustálenú rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR, ako aj na rozhodnutie Súdneho dvora
EÚ, a to konkrétne rozsudok ESD IV. komora z 09.11.2023 vo veci C-598/21. Z uvedeného dôvodu
poukázala na právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré právo je jedným zo základných

zásad spravodlivého súdneho procesu. Vo vzťahu k náležitému odôvodneniu súdneho rozhodnutia
poukázala na judikatúru Ústavného súdu SR, Európskeho súdu pre ľudské práva a Najvyššieho súdu
SR. Žalobkyňa poznamenala, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu je zrejmé, že ochranu
vlastníckeho práva žalobkyne ponecháva súd na potencionálne ďalšie konanie o určenie neplatnosti
dražby. Uvedené stanovisko považuje žalobkyňa za neakceptovateľné a podporne poukázala na

rozhodnutie ÚS SR uvedené už v samotnom návrhu. Dražobník by mal preto prihliadnuť na námietku
žalobkyne o premlčaní pohľadávky, ako aj ďalších skutočností a upustiť od dražby. Následne žalobkyňa
citovala z rôznych rozhodnutí ústavného súdu a krajských súdov Slovenskej republiky, z ktorých vyplýva
potreba riešiť zdržanie sa výkonov záložného práva pred konaním o samotnej neplatnosti dobrovoľnej
dražby.

13. Odvolanie žalobkyne 1/ nebolo žalovaným doručované s poukazom na ust. § 331 ods. 1 veta druhá
CSP.

14. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobkyne 1/ ako podané

včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení §
379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné vyhovieť.15. Uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods.
1 CSP ako vecne správne potvrdil.

16.Súdprvejinštanciepriposudzovanínaplneniaprocesnýchpodmienokapredpokladovprenariadenie
neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanému 1/ správne aplikoval ust. § 324 a § 325 ods. 1 a ods.
2 CSP, správne ich interpretoval a vyvodil správne skutkové aj právne závery. Odvolací súd sa v celom
rozsahu stotožňuje so správnymi dôvodmi napadnutého uznesenia, na ktoré v súlade s ust. § 378 ods.
2 CSP poukazuje.

17. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade vo vzťahu
k žalovanému 1/ neboli splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia,
lebo žalobkyňa 1/ síce osvedčila vlastnícke právo k predmetu dražby, avšak neosvedčila dôvodnosť
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

18. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

19. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

20. Podľa § 325 ods. 2 písm. c/, d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

21. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez

výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

22. V prejednávanej veci návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný spolu so žalobou vo

veci samej, ktorou sa žalobcovia domáhajú, aby súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zdržať sa výkonu
záložného práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľností vedených na LV č. XXXX, k.ú. I..

23. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení predpokladom nariadenia neodkladných opatrení
po začatí konania vo veci samej je: 1. osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má

poskytnúť ochrana, 2. osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčenie
obavy, že exekúcia bude ohrozená (osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy), 3.
preukázanie vzťahu navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu konania vo veci samej (splnenie
tejto podmienky sa vyžaduje iba u neodkladných opatrení nariadených počas konania – poznámka
odvolacieho súdu).

24. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne
skúmať ich splnenie každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Pred nariadením neodkladného
opatrenia súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré by boli potrebné pre vydanie rozhodnutia vo
veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver

o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez
okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov sporových strán by bolo právo navrhovateľa
neodkladného opatrenia ohrozené. Zároveň pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť,
či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch
medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému

porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (teda, či ide o zásah primeraný).

25.Splneniezákonnýchpredpokladovprenariadenieneodkladnéhoopatreniasúdskúmapredovšetkým
z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom navrhovateľ je povinný uviesť
rozhodujúce skutočnosti, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán a opísať skutočnosti

hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

26. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, povinnosťou súdu je posudzovať splnenie podmienky osvedčenia
hodnovernosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana z toho hľadiska, aká je mierapravdepodobnosti vyhovenia žalobe vo veci samej (ak by sa žalobcovia domáhali ochrany svojho
vlastníckeho práva proti žalovaným žalobou v konaní o veci samej, ktorú v prejednávanom spore podali
spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia), a teda, či miera pravdepodobnosti vyhovenia

žalobe v danom štádiu konania je vyššia, než pravdepodobnosť jej zamietnutia. Zároveň musí byť
osvedčená potreba neodkladnej úpravy pomerov strán sporu.

27. Pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd dokazovanie nevykonáva,
preto môže vychádzať iba z opisu skutočností uvedených v žalobe a z doposiaľ predložených listinných

dôkazov. Súd musí vychádzať z predložených dôkazov, ktoré posúdi jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti.

28. V prejednávanom spore z obsahu spisu je zrejmé, že nie sú splnené zákonné podmienky pre
nariadenieneodkladnéhoopatrenia,pretožežalobkyňasíceosvedčilasvojevlastníckeprávokpredmetu
dražby, avšak neosvedčila nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana navrhovaným neodkladným

opatrením. Odvolací súd poznamenáva, že pri posúdení osvedčenia nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana navrhovaným neodkladným opatrením vychádzal z úvahy, že ak je pravdepodobnosť úspechu
vo veci samej vyššia ako pravdepodobnosť jej neúspechu, je splnená podmienka osvedčenia dôvodnosti
a trvania nároku, ktorého ochrany sa žalobkyňa 1/ domáha navrhovaným neodkladným opatrením (k
tomu porovnaj NS SR sp. zn. 5Cdo 113/2017 zo dňa 25. apríla 2019 a sp. zn. 8Cdo 147/2017 z 29.

januára 2019).

29. Ako vyplýva z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému
sa má poskytnúť ochrana, žalobkyňa vyvodila z tej skutočnosti, že
1/ v čase kedy došlo k uzatvoreniu zmluvy o zriadení záložného práva, ešte neexistovala pohľadávka,

ktorá sa mala zabezpečiť,
2/ žalovaný 1/ nie je aktívne legitimovaným subjektom podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby,
pretože nie je veriteľom,
3/ z dôvodu premlčania výkonu záložného práva.

30. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal so všetkými žalobkyňou
1/ namietanými skutočnosťami, ktoré podľa nej sú dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia
a ktoré osvedčujú dôvodnosť žalobného návrhu vo veci samej.

31. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa 1/

v tomto štádiu konania neosvedčila dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana z dôvodov,
ako ich rozviedol v bode 27 až 36 napadnutého uznesenia.

32. Nad rámec týchto dôvodov odvolací súd k jednotlivým tvrdeniam žalobkyne 1/ uvádza nasledovné:

33. Pokiaľ žalobkyňa 1/ poukázala na to, že vychádzajúc z poradia podpisu v osvedčovacej knihe je
zrejmé, že uzavretie zmluvy o zriadení záložného práva predchádzalo uzavretiu zmluvy o pôžičke,
odvolací súd uvádza, že z listín tvoriacich obsah súdneho spisu je zrejmé, že zmluvu o pôžičke p. A. C.
podpísal na matrike MČ D. – F. dňa 17.01.2011 a zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 17.01.2011
p. A. C. podpísal na matrike MČ D. – F. dňa 17.01.2011.

34. Pre posúdenie toho, ktorá zmluva bola podpísaná skôr, v tom zmysle, že nadobudla právne účinky,
je podľa názoru odvolacieho súdu podstatné, kedy došlo k podpísaniu zmluvy druhou zmluvnou stranou,
keďže zmluva je dvojstranný právny úkon a až podpisom zmluvy druhou zmluvnou stranou sa zmluva
stane platnou a účinnou.

35. Na obidvoch zmluvách nebol úradne overený podpis veriteľa resp. záložného veriteľa p. L. C..

36. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že podpis na zmluve o pôžičke zo dňa 17.01.2011 na čl. 12 bol
osvedčený iba u p. A. C. a to podľa osvedčovacej knihy č. 44 dňa 17.01.2011, pričom toto osvedčenie

je zapísané v osvedčovacej knihe pod poradovým číslom 443.

37. Podpis na zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 17.01.2011 na čl. 17 bol
osvedčený iba u p. A. C. a to podľa osvedčovacej knihy č. 44 dňa 17.01.2011, pričom toto osvedčenieje zapísané v osvedčovacej knihe pod poradovým číslom 440. Obsahom súdneho spisu je však aj kópia
zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 17.01.2011 na čl. 211, na ktorej bol podpis
osvedčený iba u p. A. C. a to podľa osvedčovacej knihy č. 44 dňa 17.01.2011, avšak toto osvedčenie je

zapísané v osvedčovacej knihe pod poradovým číslom 441.

38. Z vyššie uvedených doposiaľ preukázaných zistení vyplýva, že jednoznačne bolo preukázané, že
obe zmluvy boli p. A. C. podpísané dňa 17.01.2011. Nemožno však jednoznačne uzavrieť, že k uzavretiu
zmluvy o pôžičke a zmluvy o zriadení záložného práva došlo dňa 17.01.2011, a vychádzať pritom

iba z dátumu osvedčenia podpisu p. A. C., keď nebolo predmetom dokazovania to, kedy boli zmluvy
podpísané druhou zmluvnou stranou s prihliadnutím (aj) na to, že návrh na vklad záložného práva bol
správe katastra doručený dňa 18.01.2011.

39. K poradiu zápisu osvedčenia v osvedčovacej knihe odvolací súd uvádza, že je to skôr otázka
technického postupu konkrétneho zamestnanca MČ D. – F., pretože nebolo spornou skutočnosťou, že

p. A. C. podpisoval obe zmluvy dňa 17.01.2011 a odvolací súd iba predpokladá, že zamestnankyňa
(zamestnanec) sama evidovala podpisy v osvedčovacej knihe bez zreteľa na to, o akú zmluvu sa jedná.
Iba z existencie rozdielneho poradového čísla osvedčenia v osvedčovacej knihe nemožno bez zreteľa
na iné podstatné okolnosti prípadu vyvodiť jednoznačný záver, že v čase uzavretia zmluvy o zriadení
záložného práva neexistovala pohľadávka, ktorá sa mala zabezpečiť, a to pohľadávka zo zmluvy o

pôžičke.

40. Pokiaľ žalobkyňa 1/ vyvodila neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva z dôvodu neplatnosti
zmluvy o pôžičke, keďže k odovzdaniu finančnej hotovosti nedošlo pri podpise zmluvy o pôžičke,
odvolávajúc sa na odvolanie vo veci sp. zn. 39C/28/2011, odvolací súd zdôrazňuje, že podstatným

vo veci je rozhodnutie Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/156/2018 zo dňa 14. marca 2019,
ktoré nadobudlo právoplatnosť a ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn.
39C/28/2011 zo dňa 07. decembra 2017 o zamietnutí žaloby žalobcu A. C. proti L. C. o určenie
neplatnostizmluvyopôžičkeazmluvyozriadenízáložnéhoprávaknehnuteľnostiamzodňa17.01.2011.
Odvolací súd v odôvodnení daného rozhodnutia konštatoval, že cit. „zmluva o pôžičke bola žalobcom

podpísaná, podpis úradne overený a to vrátane ustanovenia zmluvy o prevzatí peňažnej sumy, ktorá
tvorila predmet pôžičky. Podľa názoru odvolacieho súdu, logicky, pokiaľ by žalobcovi nebola skutočne
poskytnutá pôžička reálne, nebol by zmluvu podpísal, napokon, ani pri úradnom overení podpisu
zmluvné dojednania nenamietal. Zmluva o pôžičke bola dojednaná písomne, obsahuje ustanovenie
o tom, že peniaze tvoriace predmet pôžičky boli žalobcovi ako dlžníkovi odovzdané žalovaným ako

veriteľom, podpisom zmluvy túto skutočnosť žalobca potvrdil a tým žalovaný dostatočne preukázal, že
skutočne došlo k odovzdaniu peňazí. Je preto na žalobcovi, aby preukázal, že jeho prehlásenie v zmluve
o prevzatí predmetu pôžičky nezodpovedá skutočnosti, relevantné dôkazy však v spore nepredložil.
Jeho tvrdenia, že si matne pamätá okolnosti uzavretia zmluvy ale dobre si pamätá, že mu neboli
odovzdané peniaze nepresvedčili ani odvolací súd, pretože v kontexte celého dokazovania vyznievajú

nepresvedčivo. Nemožno opomenúť, že žalobca dal podnet aj na trestné stíhanie žalovaného, ktoré
však bolo zastavené, nebolo teda preukázané podvodné konanie žalovaného, ktoré by vzhľadom na
vysokú sumu nieslo znaky prečinu alebo zločinu a ako vyplýva z pripojeného vyšetrovacieho spisu OR
PZ v Košiciach ČVS:E.-XXXX“.

41. Odvolateľka sa nestotožnila ani so záverom súdu, že postupca a postupník mohli uzavrieť aj akúsi
zmluvu o skončení platnosti a účinnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. Dôvodila, že žalovaný 1/
nie je aktívne legitimovaným subjektom podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby, pretože nie je
veriteľom, nakoľko k postúpeniu pohľadávky z osoby L. M. späť na osobu L. C. mohlo platne dôjsť opäť
iba na základe zmluvy o postúpení pohľadávky a že postupca a postupník zvolili postup, ktorý obchádza

ustanovenia občianskeho zákonníka.

42. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že právny poriadok umožňuje zmluvným
stranám v ustanovení § 51 OZ upraviť aj zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená či už v Občianskom
zákonníku, alebo v inom zákone. Táto zásada a jej vyjadrenie v Občianskom zákonníku má podobu

všeobecného pravidla, podľa ktorého účastníci občianskoprávnych vzťahov si vzájomné práva a
povinnosti môžu upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z
povahy určitých ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť. Nepomenovaná zmluva má
rovnakú záväznosť ako zmluva pomenovaná a záväzky z nej vyplývajúce sú súdne vynútiteľné. Keďpri zmluvných typoch pomenovaných zákonodarca upravuje, na ktorých bodoch sa musia strany
zhodnúť, aby zmluva vznikla, pri nepomenovaných zmluvách táto vznikne až na základe dohody strán
o podstatných náležitostiach zmluvy, ale tých, ktoré sú nie pre zákonodarcu dôležité, ale pre zmluvné

strany.

43. Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom súdu, že dohoda o skončení platnosti a účinnosti zmluvy o
postúpenípohľadávkyzodňa24.01.2019uzavretámedzipostupcomL.C.apostupníkomL.M.jeplatná,
keďže neodporuje obsahu ani účelu Občianskeho zákonníka. Právny režim zákonom nepomenovaných

zmlúv sa riadi tými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú občianskoprávne vzťahy,
ktoré sú im obsahom alebo účelom najbližšie (§ 491 ods. 2 a § 853 OZ), t.j. nielen ustanoveniami
Občianskeho zákonníka o konkrétnych typoch zmlúv. Pre právne vzťahy vyplývajúce z tzv. inominátnych
zmlúv je rozhodujúci obsah zmluvy (vlastného zmluvného dojednania), teda to, ako sú definované
vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán. Takto stanovené povinnosti sú potom pre ne záväzné.

44. Odvolací súd už iba dopĺňa, že ak by dohoda o skončení platnosti a účinnosti zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 24.01.2019 uzavretá medzi postupcom L. C. a postupníkom L. M. nebola platná,
pohľadávka L. C. by nebola zahrnutá do majetkovej podstaty veriteľa (L. C.), pretože by bola už
pohľadávkou p. M. na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.05.2018.

45. Vychádzajúc z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 20.11.2019 (čl. 100) uzavretej medzi
postupcom L. C. zastúpeným správcom konkurznej podstaty L. N. J. a postupníkom L. M. je zrejmé, že
pohľadávka postupcu (L. C.) bola zahrnutá do konkurznej podstaty postupcu a speňažovaná v rámci
prebiehajúceho konkurzného konania. Navyše aj z LV č. XXXX k.ú. I. vyplynul zápis ťarchy v znení:
Zmluva o zriadení záložného práva v prospech: L. M. (X.X.XXXX) D. XX, XXX XX D. na parc.č. XXXX,

XXXX a stavbu súp.č. XX, G./XX zo dňa 20.01.2011 v.z. XXX/XX B./XXXX Zápis zmeny záložného
veriteľa - číslo zmeny XXX/XXXX B./XXXX-XXXXXX o postúpení pohľadávky - XXXX/XX.

46. Vo vzťahu k uplatnenej námietke premlčania (výkonu záložného práva) v konaní o neodkladnom
opatrení, v ktorej vidí žalobkyňa dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, odvolací súd

poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 307/2020 z 23. júna 2020, v
zmyslektorého„námietkupremlčaniajemožnéúčinneuplatniťpredsúdomspravidlalenvkonanívoveci
samej. Komplexné posúdenie, či došlo v konkrétnom prípade k premlčaniu (výkonu záložného) práva a k
jeho právnym následkom vyplývajúcim zo zákona, je spojené so zistením časového vymedzenia plynutia
premlčacej doby, účinnosti vznesenia námietky (na súde alebo inom orgáne), premlčateľnosti práva

(kvalifikovaný predmet premlčania). S uvedenými predpokladmi premlčania sú spojené aj ďalšie právne
otázky ako prerušenie, spočívanie, neskončenie alebo nezačatie plynutia premlčacej doby, ktoré si
obvykle vyžadujú viac ako len osvedčenie rozhodujúcich skutočností v konaní o neodkladnom opatrení“.

47.Odvolacísúdpretovychádzajúczcitovanéhorozhodnutiaústavnéhosúdukonštatuje,žepoukázanie

na premlčanie záložného práva bez toho, aby sa súd mohol zaoberať vecnými argumentmi oboch strán
sporu (nie len žalobcov) príp. bez pripojenia iných súdnych spisov o konaniach, ktorých má súd a aj
strany sporu vedomosť, a na ktoré strany sporu už v žalobe poukázali, nie je osvedčením potreby
dočasnej úpravy pomerov strán sporu a osvedčením, že by zo strany žalovaného 1/ dochádzalo k
výkonu záložného práva v rozpore so zákonom.

48.Kodvolacejnámietkežalobkyne1/,žesasúdnáležitenevysporiadalsjejargumentáciouapoukazom
na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C – 598/21 zo dňa 09. novembra 2023 odvolací súd uvádza, že nie
je dôvodná.

49. Žalobkyňa svoju argumentáciu podoprela citáciou generálnej advokátky Laila Medina v predmetnom
spore, z ktorého vyplynulo, že sa nezdá, že by právny rámec mimosúdneho výkonu záložného práva,
ako ho opísal vnútroštátny súd, poskytoval vysokú mieru procesných záruk.

50. Odvolací súd k tejto argumentácii žalobkyne uvádza, že predmetné rozhodnutie SD riešilo

prejudiciálnu otázku so záverom, že „Článok 3 ods. 1, článok 4 ods. 1, článok 6 ods. 1 a článok 7 ods.
1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
v spojení s článkami 7 a 38 Charty základných práv Európskej únie sa majú vykladať v tom zmysle,
že: bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej súdne preskúmanie nekalej povahy klauzulyo predčasnej splatnosti obsiahnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere nezohľadňuje proporcionalitu
možnosti priznanej predajcovi alebo dodávateľovi uplatniť právo, ktoré mu vyplýva z tejto klauzuly,
s ohľadom na kritériá súvisiace najmä so závažnosťou nesplnenia zmluvných povinností zo strany

spotrebiteľa, takých ako výška splátok, ktoré neboli splatené vo vzťahu k celkovej výške úveru a dĺžke
trvania zmluvy, ako aj s možnosťou, že uplatnenie uvedenej klauzuly povedie k tomu, že predajca alebo
dodávateľmôžepristúpiťkvymáhaniusúmdlžnýchnazákladetejtoklauzulypredajomrodinnéhoobydlia
spotrebiteľa v mimosúdnom konaní“.

51. Z uvedeného vyplýva, že dané rozhodnutie nie je aplikovateľné na prejednávanú vec, nakoľko sa
v tomto spore nerieši otázka nekalej povahy klauzuly o predčasnej splatnosti obsiahnutej v zmluve
o spotrebiteľskom úvere. Navyše v prejednávanej veci sa nejedná ani o spotrebiteľský právny vzťah,
nakoľko zmluva o pôžičke bola uzavretá medzi dvomi fyzickými osobami. V zmysle ust. § 52 ods. 1
Občianskeho zákonníka je totiž spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára obchodník so spotrebiteľom, čo nie je prejednávaný prípad.

52. Nakoľko nebola splnená prvá podmienka pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd
neskúmal a ani nezaujal svoje stanovisko k zvyšným podmienkam podstatným pre nariadenie
neodkladného opatrenia, a to k otázke osvedčenia potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu
(osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy), a ani k preukázaniu vzťahu navrhovaného

neodkladného opatrenia k predmetu konania vo veci samej.

53. Čo sa týka zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanému 2/,
súd prvej inštancie pri posudzovaní naplnenia procesných podmienok a predpokladov pre nariadenie
neodkladného opatrenia síce správne aplikoval ust. § 324 a § 325 ods. 1 a ods. 2 CSP, avšak žiadnym

spôsobom ich neinterpretoval na prejednávanú vec a vo vzťahu k žalovanému 2/ nevyvodil žiadne
skutkové aj právne závery, okrem toho, že žalobkyňa 1/ osvedčila existenciu právneho vzťahu medzi
ňou a (aj) žalovaným 2/.

54. S týmto záverom odvolací súd nesúhlasí, považuje ho za nesprávny, avšak táto nesprávnosť nemala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

55. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, a to zamietnutia návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanému 2/ odvolací súd dopĺňa, že v prejednávanej veci neboli
splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanému 2/, keďže

nebola osvedčená existencia právneho vzťahu medzi žalobkyňou 1/ a žalovaným 2/.

56. Z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že žalobkyňa 1/ má postavenie záložcu, nakoľko
nehnuteľnosť v podiele 1/8, ktorá bola predmetom zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam
dňa 17.01.2011 zdedila po právnom predchodcovi A. C., ktorý uvedenú zmluvu uzavrel s veriteľom L.

C.. Zároveň právny predchodca žalobkyne 1/ bol aj dlžníkom právneho predchodcu žalovaného 1/ na
základe zmluvy o pôžičke zo dňa 17.01.2011. Žalovaný 1/ ako záložný veriteľ je zároveň navrhovateľom
dražby a žalovaný 2/ je dražobníkom, ktorý je v právnom vzťahu so žalovaným 1/ ako navrhovateľom
dražby. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že žalovaný 2/ vyzval žalobkyňu 1/ na sprístupnenie nehnuteľnosti
za účelom ohliadky, z čoho je zrejmé, že začal realizovať výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou

na základe pohľadávky žalovaného 1/.

57. Žalobkyňa žiadala nariadiť neodkladné opatrenie aj vo vzťahu ku žalovanému 2/ - dražobníkovi,
pričom súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (ako celok) zamietol.

58. Odvolací súd poukazuje na to, že medzi žalobkyňou 1/ a žalovaným 2/ neexistuje žiaden právny
vzťah, keďže žalovaný 2/ nie je ani účastníkom zmluvy o pôžičke zo dňa 17.01.2011 a ani účastníkom
záložnej zmluvy. Žalovaný 2/ je v právnom vzťahu iba so žalovaným 1/ na základe zmluvy o vykonaní
dražby zo dňa 02.06.2020 (čl.108), teda je iba vykonávateľom dobrovoľnej dražby na základe návrhu
žalovaného 1/ ako záložného veriteľa zo dňa 02.06.2020 (čl. 111). Zároveň žalovaný 2/ by preto nemal

byť ani stranou sporu v konaní vo veci samej o zdržanie sa výkonu záložného práva.59. Žalovaný 2/ má postavenie dražobníka v zmysle § 6 ods. 1 zákona 527/2002 Z.z., teda osoby, ktorá
organizuje a vykonáva dobrovoľnú dražbu podľa cit. zákona na základe zmluvy uzavretej so žalovaným
1/ a na jeho návrh.

60. V zmysle ustanovení §§ 151j ods. 1, 151l a 151m OZ o výkone záložného práva rozhoduje záložný
veriteľaniedražobník.Dražobníkjelenosobou,ktoráorganizujeavykonávadražbunanávrhzáložného
veriteľa ako jeden zo spôsobov výkonu záložného práva, a je teda v právnom vzťahu len so záložným
veriteľom, a nie so záložcom a dlžníkom. V prípade výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou

treba úkony dražobníka pričítať práve záložnému veriteľovi, ktorý je osobou, voči ktorej treba adresovať
neodkladné opatrenie, čo sa v danom prípade aj stalo zo strany žalobkyne 1/.

61. V prípade, ak by bolo vo veci nariadené neodkladné opatrenie, ktorým by bola záložnému veriteľovi
(žalovanému 1/) uložená povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva, právoplatné a vykonateľné, v
nadväznosti na túto skutočnosť by bol s poukazom na ust. § 19 ods. 1 písm. b/ zákona 527/2002 Z.z.

žalovaný 2/ ako dražobník bez ďalšieho povinný upustiť od dražby.

62. Podľa § 19 ods. 1 písm. b/ zákona 527/2002 Z.z. dražobník je povinný upustiť od dražby najneskôr
do jej začatia, ak je dražobníkovi preukázané vykonateľným rozhodnutím, že navrhovateľ dražby nie je
oprávnený navrhnúť vykonanie dražby; ak ide o neodkladné opatrenie súdu, postačí, ak je dražobníkovi

preukázané, že toto bolo súdom nariadené.

63. Z vyššie uvedených dôvodov rozhodol súd prvej inštancie vecne správne, ak návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanému 2/ aj keď z iných dôvodov, zamietol.

64. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobkyne 1/ nedôvodné a
nespôsobilé privodiť zmenu napadnutého uznesenia. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie ako
vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

65. O nároku na náhradu trov odvolací súd nerozhodoval, nakoľko o ňom bude rozhodnuté až

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP.

66. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).