Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 28, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124291686
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martina Trnavská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:6124291686.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Martiny Trnavskej a sudkýň
JUDr. Ľubice Bajzovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore žalobcu A. B. C., D., E., nar. XX.XX.XXXX,
bytom F., G. H. I. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Andrejom Garom, advokátom v Bratislave, Štefánikova
14, IČO: 30 850 436, proti žalovanej A. J. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., C. XXXX/XX, zastúpenej
SOUKENÍK-ŠTRPKA, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, o zaplatenie 130,89

eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo
dňa 21. októbra 2024, č.k. 5C/55/2024-72, v spojení s opravným uznesením zo dňa 25. novembra 2024,
č.k. 5C/55/2024-116, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v napadnutom rozsahu p o t v r
d z u j e .

Žiadna zo strán sporu n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 21. októbra 2024, č.k. 5C/55/2024-72 v spojení s opravným uznesením zo dňa
25. novembra 2024, č.k. 5C/55/2024-116 súd prvej inštancie uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu
130,89 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 25.06.2024 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol.
Žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 81,46 %. V odôvodnení
uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovanej náhrady škody vo výške cestovných
náhrad, ktorá mu vznikla dňa 28.05.2022 v dôsledku toho, že márne v zmysle neodkladného opatrenia

cestoval na stretnutie so svojím synom z miesta svojho bydliska v F. do miesta bydliska maloletého
v F.. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového zistenia, že Krajský súd v Trenčíne uznesením zo
dňa 09.02.2022 č. k. 17CoP/6/2022-2351 zmenil uznesenie súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti
výroku I. o zmene rozsahu a podmienkach stretávania otca s maloletým dieťaťom (s výnimkou úpravy
stretávania počas vianočných sviatkov v roku 2021 a novoročných sviatkov 2022) tak, že súd nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým upravil styk žalobcu s maloletým B. v období odo dňa doručenia tohto
rozhodnutia do 28.02.2022 v každom týždni v tomto mesiaci bez prítomnosti matky vždy v sobotu v

čase od 10.00 hod., kedy si maloleté dieťa prevezme od matky pred vchodom do budovy Kultúrneho
domu v F., nachádzajúceho sa na K. L. C. F., do 15.00 hod. toho istého dňa, kedy maloleté dieťa na
rovnakom mieste matke odovzdá a v období od 01.03.2022 v každom nepárnom týždni v kalendárnom
roku bez prítomnosti matky vždy v sobotu v čase od 10.00 hod. do 15.00 hod. toho istého dňa a v nedeľu
v čase od 11.00 hod. do 17.00 hod. toho istého dňa, v ktorých dňoch a časoch si vždy maloleté dieťa
prevezme od matky pred vchodom do budovy Kultúrneho domu v F., nachádzajúceho sa na K. L. C.

F., a maloleté dieťa na rovnakom mieste matke v určenom čase tiež odovzdá. Súčasne bola matke
uložená povinnosť v stanovených časoch, dňoch a na mieste týmto rozhodnutím určených maloleté
dieťa otcovi odovzdať a toto na styk s otcom riadne pripraviť. Neodkladné opatrenie bolo nariadené aždo právoplatného skončenia konania o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému B., vedeného na
Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 18P/54/2019. Zistil, že dňa 28.05.2022 sa stretnutie žalobcu s
maloletým neuskutočnilo, žalobca sa dňa 28.05.2022 dostavil na miesto uskutočnenia styku, následne

do bydliska maloletého po predchádzajúcom upozornení prostredníctvom SMS správy, k odovzdaniu
dieťaťa však v uvedený deň nedošlo. Žalovaná tvrdila, že žalobca sa domáhal styku s dieťaťom podľa
odporúčania Okresného súdu Bratislava IV, t.j. počas celého víkendu nepretržite a maloletý odmietal
u otca spať. Z predloženej SMS správy zo dňa 27.05.2022 vyplynulo, že otec si dieťa prevezme na
námestí o 9.00 hod. a následne sa iba matky spýtal, či vôbec nechce rešpektovať uznesenie OS BA IV

z 10.03. a posunúť sa ďalej s rozšírením styku, na čo žalovaná reagovala, že OS BA IV nevydalo žiadne
uznesenie, iba odporúčanie, ktoré nie je právne záväzné. Po oznámení žalovanej, že právoplatné je
iba uznesenie KS TN z 09.02.2022, žalobca uviedol, že žalovaná bola na pojednávaní v Bratislave, s
právničkou zhodne súhlasila s takýmto rozšírením, že on si syna preberie o 9.00 hod. v sobotu a vráti
ho v nedeľu o 17.00 hod., presne ako je stanovené súdom OS BA IV. Po oznámení žalovanej, že dieťa
plače a nechce ísť za tatkom, žalobca žalovanej uviedol, že počká do 10.00 hod. a žalovaná mu môže

prísť dieťa odovzdať. K odovzdaniu dieťaťa otcovi však nedošlo, čo žalovaná odôvodňovala tým, že
dieťa stále plače, nechce ísť za tatkom. Žalobca sa následne dostavil pred rodinný dom, kde žalovaná
býva, táto s ním však komunikovala len prostredníctvom SMS a žalobca nemal možnosť maloletého
ani vidieť. Následne privolal príslušníkov polície a podal trestné oznámenie na žalovanú. Súd prvej
inštancie dospel k záveru, že nárok žalobcu na náhradu škody spočívajúcej v cestovných výdavkoch je

dôvodný, i keď nie v celom rozsahu, pretože žalovaná zodpovedá za škodu vzniknutú žalobcovi podľa
§ 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka tým, že zavinene zmarila stretnutie maloletého so žalobcom,
keď bez objektívneho dôvodu nepripravila syna na stretnutie so žalobcom a stretnutie mu neumožnila,
čím porušila povinnosť uloženú jej vykonateľným rozhodnutím súdu. Nebolo sporné, že žalovaná mala
právnu povinnosť vyplývajúcu z vykonateľného súdneho rozhodnutia umožniť dňa 28.05.2022 stretnutie

žalobcu ako otca s maloletým synom. Žalobca žalovanej riadne oznámil, že si dieťa prišiel vyzdvihnúť.
Bolo preukázané, že jeho cesta dňa 28.05.2022 na miesto stretnutia so synom sa uskutočnila výlučne za
týmto účelom, dôkazom toho je i podanie trestného oznámenia zo dňa 28.05.2022. Nebolo rozhodujúce,
že otec sa domáhal rozšíreného styku s dieťaťom v zmysle odporúčania Okresného súdu Bratislava IV.
Žalovaná nepreukázala skutočnosť, že maloletý nechcel ísť na stretnutie s otcom napriek jej snahe, aby

sa toto stretnutie uskutočnilo a taktiež ani existenciu akejkoľvek objektívnej skutočnosti, pre ktorú nebolo
možné stretnutie žalobcu so synom v uvedený deň realizovať. Súd prvej inštancie vyhodnotil obranu
žalovanej, že maloletý odmietal styk so žalobcom z dôvodu, že musel u žalobcu prespať a že je náročné
styk zrealizovať bez jej prítomnosti, ako nedôvodnú. Pri hodnotení obrany žalovanej poukázal na to, že
táto skutočnosť nemení nič na povinnosť matky pripraviť dieťa na styk otca vyplývajúcu z právoplatného

a vykonateľného rozhodnutia. Žalobca si spolu s istinou uplatnil aj úrok z omeškania z prisúdenej istiny
podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojitosti s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. vo výške 5
% ročne zo sumy 130,89 eur od 29.05.2022 odo dňa nasledujúceho po neuskutočnenom styku žalobcu
s dieťaťom do zaplatenia. Žalovaná bola prvýkrát vyzvaná na náhradu škody až doručením žaloby
(24.06.2024), nakoľko v konaní nebolo preukázané (a žalovaná to popierala), že by žalobca žalovanú

pred podaním žaloby vyzýval na zaplatenie predmetnej náhrady škody, a preto sa so zaplatením
žalovanej sumy dostala do omeškania v deň nasledujúci po doručení žaloby, t.j. od 25.06.2024 až
do zaplatenia. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 130,89 eur spolu s 5 % ročným
úrokom z omeškania od 25.06.2024 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku
a v prevyšujúcej časti, týkajúcej sa úrokov z omeškania, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. O náhrade

trov konania rozhodol podľa pomeru úspechu strán sporu v konaní. V zmysle zásady úspechu a
rozhodovacej praxe Krajského súdu v Trenčíne vo veciach sp. zn. 16Co/9/2023, sp. zn. 17Co/61/2023,
sp. zn. 8Co/26/2023, sp. zn. 17Co/42/2023, sp. zn. 17Co/66/23 a iných, súd priznal žalobcovi nárok na
náhradutrovkonania,nakoľkojenaúvahežalobcu,akýmspôsobomuplatňujesvojeprávaaskutočnosť,
že sa domáha svojich nárokov samostatnými žalobami nemôže mu byť pripočítaná na škodu. Žalobca

sa v konaní voči žalovanej celkovo domáhal zaplatenia sumy 146,61 eur (vrátane úroku z omeškania
vyčísleného ku dňu rozhodnutia súdu), súd mu priznal sumu celkom 133,02 eur (vrátane úroku z
omeškania vyčísleného ku dňu rozhodnutia súdu). Žalobca tak mal v konaní úspech v rozsahu 90,73
%, úspech žalovanej v konaní predstavuje 9,27 %. Čistý úspech žalobcu potom predstavuje 81,46 %
(90,73 % - 9,27 %). V tomto rozsahu súd žalobcovi nárok na náhradu trov konania aj priznal. Vec právne

posúdil podľa § 415 a § 420 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka.

2. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výroku o uložení povinnosti a trovách konania podala žalovaná
včas odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), f), g) a h) C.s.p. Navrhla, aby odvolacísúd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie, alebo zmenil rozsudok tak, že žalobu
v celom rozsahu zamietne a prizná jej náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Namietala nesprávne
právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, keď dospel k záveru, že ona je zodpovedná za vznik

cestovných výdavkov žalobcu do miesta bydliska maloletého v prípade neuskutočneného styku zo dňa
28.05.2022. Vytýkala súdu prvej inštancie, že nevzal do úvahy vôľu maloletého a jeho najlepší záujem
pri uskutočnení styku. Tvrdila, že to bol žalobca, ktorý konal v rozpore s právoplatným a vykonateľným
uznesením a nárokoval si styk nad rámec uznesenia v rozsahu prespatia, čo dokazuje SMS komunikácia
zo dňa 27.05.2022 - 29.05.2022. V konaní bolo podľa nej preukázané, že aktívne riešila situácie,

ktoré sa vyskytli pri odovzdávaní dieťaťa, že riadne motivuje maloletého k styku so žalobcom v súlade
s najlepším záujmom maloletého. Žalovaná zdôraznila, že nedošlo k preukázaniu jej zavinenia vo
forme ovplyvňovania maloletého syna. Skutočnosť, že nezodpovedá za správanie maloletého podľa
nej preukazuje znalecký posudok č. 5/2022. Namietala výšku cestovných náhrad. Žalobca podľa nej
neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k cestovným nákladom, nakoľko v konaní nepreukázal (ani
nezdokladoval) náklady súvisiace s užívaním motorového vozidla a tieto ani nevyplynuli zo zmluvy o

výpožičke zo dňa 24.09.2021. Zároveň namietala arbitrárnosť napadnutého rozsudku. Domnieva sa, že
súd jej predmetným konaním znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalovaná s odvolaním predložila oznámenie Okresného
súdu Bratislava IV zo dňa 22.03.2022, ktoré jasne preukazuje, že vyššie spomínaný apel Okresného
súdu Bratislava nebol právne záväzným rozhodnutím. Taktiež predložila znalecký posudok č. 5/2022 zo

dňa15.01.2023,ktoréhoprípustnosťvkonaníodôvodnilaskutočnosťou,žemápodľanejpodstatnývplyv
pre rozhodnutie vo veci, keďže závery v ňom uvádzané jednoznačne preukazujú tvrdené skutočnosti.
Ďalej predložila záverečnú správu z vykonaného ambulantného výchovného opatrenia za obdobie od
20.02.2024 do 20.08.2024 a správu vyhotovenú D. A. M. zo dňa 07.10.2024. Podľa nej predložené
dôkazy v konaní riadne preukazujú pretrvávajúci odmietavý postoj maloletého k styku so žalobcom,

teda vôľu maloletého, za ktorú nijakým spôsobom nezodpovedá, ako aj jej aktívnu snahu motivovať
maloletého na styk so žalobcom. Napadnutý rozsudok podľa žalovanej nie je dostatočne odôvodnený.
Súd nesprávnym právnym posúdením dospel v konaní aj k rozhodnutiu o náhrade trov konania. V danom
prípade je preukázané, že trovy konania neboli účelne vynaložené, a teda je daný osobitný dôvod pre
zamietnutie nároku na náhradu trov konania napriek úspechu žalobcu vo veci.

3. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výroku o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote
odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobcovi priznáva
nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 % a zároveň žalobcovi priznal náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Namietal porušenie práva na spravodlivý proces, inú

vadu konania, nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie a nesprávne skutkové zistenia.
Žalobca sa však v celom rozsahu nestotožnil so záverom súdu o rozsahu úspechu veci, v zmysle
ktorého priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 81,46 %. Podľa
žalobcu záver súdu je v rozpore s právnou úpravou, ustálenou súdnou praxou najvyšších súdnych
autorít a v neposlednom rade aj s logikou samotnou. Výška úrokov z omeškania netvorila samostatný

predmet konania, ale len príslušenstvo istiny a preto pri posudzovaní miery úspechu, nie sú úroky z
omeškania tvoriace príslušenstvo istiny spôsobilé mať na celkový úspech v konaní vplyv. Uviedol, že
vyššie uvedené závery potvrdzuje aj rozhodovacia prax vyšších súdnych autorít, pričom príkladmo
poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa 27.06.2016 č. k. 10CoPr/2/2016 - 361,
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4Cob 3/2019 potvrdené rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky zo dňa 26.01.2021 sp. zn. 1Obdo/18/2020. Žalobca objasnil, že žalovaná sa dostala do
omeškania momentom nesplnenia si svojej právnej povinnosti, a to dňom zmarenia styku. Uvedené
konštatoval v obdobnej právnej veci (právoplatne skončenej) medzi oboma účastníkmi konania súd
v rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 10.10.2023, č. k. 11C/51/2022–219, v konkrétnosti v
bode 32 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v

Trenčíne zo dňa 13.03.2024, č. k. 8Co/18/2024-265. Podľa žalobcu je uvedené v rozpore s princípom
právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí vyčítať a sankcionovať žalobcu, že si v návrhu
na podanie platobného rozkazu uplatnil aj úrok z omeškania, keď zákonnosť uvedeného postupu
je potvrdená právoplatne skončeným konaním v obdobnej právnej veci vedenej tunajším súdom a
potvrdená odvolacím súdom; žalobca má dispozičné právo voči žalobe a nemá procesnú možnosť

hospodárnejšie a efektívnejšie moderovať svoj nárok. V otázke priznania nároku na náhradu trov
konania súdy v každom jednom konaní, v ktorom súd pristúpil k moderovaniu výšky úroku z omeškania
a zároveň bol žalobca úspešný v celom rozsahu nároku na náhradu škody, priznal žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, príkladmo poukazuje na právoplatne skončené konaniaOkresného sudu Prievidza, potvrdené Krajským súdom v Trenčíne sp. zn. 8C/34/2022 v spojení so sp.
zn. 11Co/7/2023, sp. zn. 7C/48/2022 v spojení so sp. zn. 5Co/89/2023, sp. zn. 19C/36/2022 v spojení
so sp. zn. 5Co/64/2023, sp. zn. 15C/34/2022 v spojení so sp. zn. 19Co/14/2023, sp. zn. 13C/37/2022 v

spojení so sp. zn. 8Co/1/2023, sp. zn. 10C/8/2023 v spojení so sp. zn. 19Co/14/2024, sp. zn. 9C/39/2022
v spojení so sp. zn. 5Co/67/2023 a iné. Dodal, že súdom priznaný úspech vo veci zároveň odporuje
vecnej argumentácii, pretože, ak súd určil posledný deň omeškania žalovanej deň vyhlásenia rozsudku,
konanie naďalej nie je právoplatné skončené a každým ďalším dňom výška úrokov z omeškania narastá
a každým ďalším dňom tak má žalobca v tomto neudržateľnom postupe súdu väčší úspech vo veci.

Žalobca záverom súdu vytkol, že nesprávnou aplikáciou § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení
s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. odňal. žalobcovi nárok aj na príslušnú časť už moderovaného
úroku z omeškania. K tomuto bližšie uviedol, že ak sa podľa názoru súdu žalovaná dostala do omeškania
dňom 25.06.2024, sadzba úrokov z omeškania predstavovala ku dňu 25.06.2024 výšku 9,25 % ročne a
nie 5 % ročne, ako súd mylne vyčíslil v napádanom rozhodnutí. Uvedené má podľa neho za následok
svojvoľné a nesprávne vyčíslenie už aj tak nezákonne vyčísleného pomeru úspechu vo veci, čo má za

následok odňatie práva žalobcu na prístup k súdu a porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu.

4. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu vyjadrila a navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok
a vec vrátil súdu prvej inštancie, alebo zmenil rozsudok tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a
prizná jej náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalovaná v celom rozsahu zorváva na podanom

odvolaní. Podľa jej názoru rozhodnutie vo výroku III., ktorým bol žalobcovi priznaný nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 81,46 %, nie je vecne správne. Žalovaná poukazuje, že zo strany žalobcu
jej nebola doručená žiadna predžalobná výzva a teda o uplatnení predmetného nároku na súde sa
dozvedela až doručením platobného rozkazu. Tvrdenia žalobcu, že výška úrokov z omeškania netvorila
samostatný predmet konania, ale len príslušenstvo istiny a preto pri posudzovaní miery úspechu nie

sú úroky z omeškania tvoriace príslušenstvo istiny spôsobilé mať na celkový úspech v konaní vplyv,
žalovaná namieta s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6MCdo
19/2010 zo dňa 26.01.2011. Nakoľko v danom prípade nebolo žalobe vyhovené v celom rozsahu, a
to zamietnutím zvyšku žaloby vo výroku II., zvolený postup súdu pomerne rozdeliť nárok na náhradu
trov konania je podľa žalovanej v zmysle ustálenej právnej praxe správny. Čo je možné považovať za

plný úspech vo veci jasne vysvetlil Najvyšší súd Slovenskej republiky sp. zn. 1MCdo 1/2004 zo dňa
27.04.2004. Na záver podotkla, že sa v celom rozsahu pridržiava svojich vyjadrení v odvolaní, a teda,
že pri priznaní nároku na náhradu trov je v tomto prípade nevyhnutné predmetnú situáciu považovať za
prípad hodný osobitného zreteľa z dôvodu účelovosti konania žalobcu v rozpore s dobrými mravmi.

5. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej vyjadril a navrhol napadnutý rozsudok v rozsahu výroku I. ako
vecne správny potvrdiť a v rozsahu výroku III. o trovách konania zmeniť tak, že mu prizná nárok
na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 % a náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 %. Poukazoval, že odmietavá vôľa maloletého v celom priebehu konania nebola nijakým
spôsobom preukázaná. Žalovaná styk s jeho synom v predmetný deň vôbec neumožnila a v konaní

ani nebolo preukázané, že by sa oň aspoň pokúsila. Žalovaná mu po celý týždeň pred uskutočnením
styku neodpovedala na žiadne sms správy, preto nemal preukázanú objektívnu prekážku styku, ktorú
žalovanáaninepreukázala.Podľažalobcusúdsprávnevyhodnotilskutkovýstav,nakoľkožalovanámala
povinnosť maloletého na stretnutie so žalobcom včas a riadne pripraviť a stretnutie umožniť, a to bez
ohľadu na jej subjektívne a nepreukázané úvahy o vôli maloletého v čase styku so žalobcom. Žalovaná

zároveň v konaní nepreukázala plač, schovávanie sa, ani žiadny iný odmietavý postoj maloletého. Na
rozdiel od žalovanej vie, aj preukázal všetky svoje tvrdenia. Žalovaná v odvolaní identifikovala koncept
bežného životného rizika z prehľadu výhradne zahraničných súdnych rozhodnutí, ktoré však nemožno
aplikovať na dané konania, ktorého predmetom je náhrada škody spôsobenej zmareným stykom zo
strany žalovanej.

K znaleckému posudku č. 5/2022 zo dňa 15.01.2023 a odborným posudkom uviedol, že nemajú žiadny
vplyv na toto konanie, ktorého predmetom je náhrada škody v súvislosti so zmareným stykom dňa
28.05.2022. Žalovaná nepreukázala, ako sa „snažila“ maloletého motivovať v deň zmareného styku,
ktorý je predmetom tohto konania, a to ani predtým.
V širšom kontexte zdôrazňoval, že žalovaná zmarila styk maloletého v priebehu štyroch rokov 170-

krát, naposledy dňa 24.11.2024. Žalobca sa stotožnil s konštatovaním súdu v bode 18 odôvodnenia
rozhodnutia a dodal, že po porušení dohody a odporúčania Okresného súdu Bratislava IV (o rozšírenom
styku s dieťaťom) zo strany žalovanej zotrval na mieste v zmysle právoplatného a vykonateľného
rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne, domáhal sa styku v rozsahu právoplatného a vykonateľnéhorozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne a následne prišiel aj na ďalší deň v zmysle vyššie uvedeného
právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. K právnej otázke výpožičky vozidla a s ňou súvisiaceho
priznania náhrady za opotrebovanie vozidla uviedol, že Krajský súd v Trenčíne v rozhodnutí zo dňa

30.04.2023, sp.zn. 17Co/77/2023 v bode 20. vychádzal z nesprávne posúdeného a najmä dotvoreného
skutkového stavu. Súhlasil s konštatovaním súdu v bode 21 odôvodnenia rozhodnutia. Zároveň k
námietkamžalovanejkpriznanejnáhradetrovkonaniapoukazovalnasprávneodôvodnenierozhodnutia
súdu tohto rozhodnutia v rozsudku. Z konania žalovanej je zrejmé, že šlo o úmyselný účelový postup
tak, aby žalobcovi zmarila styk s maloletým, porušujúc tak právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu

o úprave rodičovských práv a povinností. Na základe uvedeného preto žalovaná v zmysle § 415 a §
420 Občianskeho zákonníka zodpovedá za škodu spôsobenú žalobcovi svojím protiprávnym konaním,
pretože žalobcu nedôvodne obmedzila na riadnom výkone rodičovských práv vo vzťahu k maloletému.

6. Žalobca sa v ďalšom vyjadrení vyjadril k právnej otázke výpožičky vozidla a s ňou súvisiaceho
priznania cestovnej náhrady za opotrebovanie vozidla. Žalobca na preukázanie opodstatnenosti svojich

tvrdení predložil súdu čestné vyhlásenie požičiavateľa motorového vozidla zo dňa 02.12.2024, z obsahu
ktorého vyplýva potvrdenie dohody, na ktorú žalobca poukazoval a preukázanie tých skutočností
o nespornosti nároku žalobcu na zaplatenie cestovných náhrad v súvislosti použitím motorového
vozidla. V tomto smere opakovane poukazoval na výklad zákonného inštitútu výpožičky o vozidle, ktorý
podporil právnym názorom vysloveným v rozsudku Krajského súdu v Českých Budějoviciach, sp. zn.

22Co 577/2003, potvrdený uznesením Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 28Cdo 2369/2003. V ostatom
zotrval na predchádzajúcich vyjadreniach.

7. Žalobca v písomnej replike k vyjadreniu žalovanej uviedol, že trvá na všetkých skutočnostiach
uvedených v odvolaní. S vyjadrením žalovanej sa v celom rozsahu nestotožňuje a závery považuje za

nesprávne.

8. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa §§ 379 a 380
Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v

napadnutom rozsahu podľa 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

9. Výrokom II. bola žaloba v časti úrokov z omeškania zamietnutá. Vychádzajúc z obsahu odvolania
(z odvolacích dôvodov; § 124 C.s.p.) odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu a žalovanej
nesmeruje proti výroku II. o zamietnutí zvyšku žaloby, z ktorého dôvodu nie je tento rozsah rozhodnutia

predmetom odvolacieho preskúmania. Predmetom preskúmania na základe podaného odvolania je
rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu napadnutých výrokov I. a III., ktorými súd prvej inštancie uložil
žalovanej povinnosť na plnenie a rozhodol o trovách konania.

10. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu

potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré
majú oporu vo vykonaných dôkazoch a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil.
Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením
veci v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie a podľa § 387 ods. 2 C.s.p. na ne v plnom rozsahu
poukazuje.

11. Odvolací súd považuje za vecne správny napadnutý výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým
súd prvej inštancie uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 130,89 eur s 5 % ročným úrokom z
omeškania od 25.06.2024 do zaplatenia z titulu náhrady škody. Súhlasí so záverom súdu prvej inštancie,
že žalovaná zodpovedá za vznik škody žalobcovi, pretože v konaní bolo preukázané splnenie všetkých

predpokladov vzniku jej zodpovednosti za škodu a že žalovanej vznikla povinnosť škodu žalobcovi
nahradiť.

12. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že súd prvej inštancie sa už v odôvodnení rozsudku
náležitým spôsobom vyporiadal so všetkými dôvodmi podaného odvolania, ktoré dôvody odvolatelia

prezentovali už počas konania pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd preto v odpovedi na vznesené
námietky odvolateľov odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie.

13. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku k jednotlivým odvolacím námietkam uvádza:14. Žalovaná namietala správnosť právneho posúdenia zodpovednosti za škodu, je toho názoru,
že neboli správne posúdené predpoklady vzniku jej zodpovednosti za škodu, a to zavinenie

a protiprávny úkon (konanie). Uvedené odôvodňovala tým, že súdom nariadený styk žalobcu s
maloletým sa neuskutočnil výlučne pre vôľu maloletého, ktorý styk so žalobcom v rozsahu na prespanie
odmietal, teda škoda vznikla bez jej zavinenia. Zároveň popierala porušenie právnej povinnosti, čo
odôvodňovala poukazom na skutočnosť, že ku škode došlo v dôsledku nerešpektovania právoplatného
a vykonateľného súdneho rozhodnutia zo strany žalobcu. Konajúci súd sa v danom prípade vôbec

nezaoberal najlepším záujmom maloletého dieťaťa vo vzťahu k porušeniu právnej povinnosti, z ktorej
jej vyplýva povinnosť nahradiť žalobcovi škodu.

15. Ako už bolo vyššie uvedené, predmetom konania je žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody
vzniknutej v dôsledku zmarenia styku s dieťaťom, keď žalovaná ako rodič zabránila žalobcovi / nesplnila
si svoju súdnym rozhodnutím definovanú povinnosť vo vzťahu k realizácii styku žalobcu ako otca

s maloletým, a to bez vopred oznámených objektívnych príčin dňa 28.05.2022.

16. Vychádzajúc z dokazovania bolo nesporne preukázané, že strany sporu sú rodičia maloletého B.,
ktorí vedú rozvodové konanie a konanie o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu
na čas po rozvode a to na Okresnom súdu Bratislava IV pod sp. zn. 13P/91/2019 a tiež vedú konanie

o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému B. na čas do rozvodu, a to na Okresnom súde
Prievidza pod sp. zn 18P/54/2019. V konaní nebolo medzi stranami sporné (nespochybňuje
to ani samotná žalovaná v odvolaní), že dňa 28.05.2022 sa stretnutie žalobcu s maloletým synom
neuskutočnilo, i keď v rozhodnom čase (na tento deň) bol styk žalobcu s maloletým upravený
právoplatným a vykonateľným rozhodnutím – uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 09.02.2022,

č. k. 17CoP/6/2022-2351, ktorým bolo zmenené uznesenie súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti
výroku I., o zmene rozsahu a podmienkach stretávania otca s maloletým dieťaťom (s výnimkou úpravy
stretávania počas vianočných sviatkov v roku 2021 a novoročných sviatkov 2022) tak, že súd nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým upravil styk žalobcu s maloletým B. v období odo dňa doručenia tohto
rozhodnutia do 28.02.2022 v každom týždni v tomto mesiaci bez prítomnosti matky vždy v sobotu v čase

od 10.00 hod., kedy si maloleté dieťa prevezme od matky pred vchodom do budovy Kultúrneho domu
v F., nachádzajúceho sa na K. L. C. F., do 15.00 hod. toho istého dňa, kedy maloleté dieťa na rovnakom
mieste matke odovzdá a v období od 01.03.2022 v každom nepárnom týždni v kalendárnom roku bez
prítomnosti matky vždy v sobotu v čase od 10.00 hod. do 15.00 hod. toho istého dňa a v nedeľu v čase
od 11.00 hod. do 17.00 hod. toho istého dňa, v ktorých dňoch a časoch si vždy maloleté dieťa prevezme

od matky pred vchodom do budovy Kultúrneho domu v F., nachádzajúceho sa na K. L. C. F., a maloleté
dieťa na rovnakom mieste matke v určenom čase tiež odovzdá. Súčasne bola matke uložená povinnosť
v stanovených časoch, dňoch a na mieste týmto rozhodnutím určených maloleté dieťa otcovi odovzdať
a toto na styk s otcom riadne pripraviť. Neodkladné opatrenie bolo nariadené až do právoplatného
skončenia konania o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému B., vedeného na Okresnom súde

Prievidza pod sp. zn. 18P/54/2019. V rozhodujúcom čase dňa 28.05.2022, kedy došlo k vzniku škody,
bolo vykonateľné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré žalovanej ukladalo povinnosť maloletého na
stretnutie so žalobcom včas a riadne pripraviť a stretnutie so žalobcom umožniť. Uznesenie, ktorým
sa nariaďuje neodkladné opatrenie, je zásadne vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť.
Vykonateľnosť uznesenia znamená, že povinnosť uložená vykonateľným rozhodnutím je nútene, t.j.

aj proti vôli povinného účastníka, vymožiteľná. To znamená, že ten, komu je rozhodnutím uložená
povinnosť, musí túto povinnosť okamihom nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia splniť. Nesplnenie
povinnosti uloženej uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 09.02.2022 č.k.17CoP/6/2022-2351
žalovanou je tak jednoznačne porušením jej právnej povinnosti v zmysle § 420 ods.1 Občianskeho
zákonníka.

17. Správne sa súd prvej inštancie v prvom rade zaoberal posúdením porušenia právnej povinnosti na
strane žalovanej. Rovnako tak pre posúdenie veci bolo potrebné zistiť, či tu boli také okolnosti, z ktorých
možno spoľahlivo vyvodiť, že vzniknutej škode nemohla žalovaná zabrániť ani pri vynaložení všetkého
úsilia, ktoré bolo možné od nej objektívne požadovať.

18. V predmetnej veci z vykonaného dokazovania nevyplývalo, že by existovali také objektívne
okolnosti, pre ktoré by k styku žalobcu s maloletým dňa 28.05.2022 nemohlo dôjsť. Žalovaná v tejto
súvislosti namieta nedostatok jej zavinenia na vzniku škody. Žalovaná vylučovala svoje zavinenie s
poukazom na vôľu maloletého, ktorý mal podľa jej tvrdenia styk so žalobcom v rozsahu na prespanieodmietať. Žalovaná v konaní nijakým spôsobom nepreukázala odmietavú vôľu maloletého v čase styku,
nepreukázala, že silné citové, odmietavé prejavy maloletého boli vzhľadom na jeho vek, rozumovú a
vôľovú vyspelosť prejavom vôle, ktorý má súd zohľadniť. Treba mať na zreteli, že súd prvej inštancie

v danom čase vzhliadol narušené vzťahy medzi rodičmi (prítomné už v čase predchádzajúceho
rozhodovania o dočasnej úprave výkonu rodičovských práv a povinností a styku otca s mal. dieťaťom)
naďalej pretrvávajúce do takej miery, že ani v súčasnosti nemožno očakávať vzájomnú efektívnu
spoluprácu a zhodu oboch rodičov v otázke styku žalobcu (otca) s dieťaťom. Preto sa konajúce súdy
snažili rodičov motivovať k snahe riešiť vzniknuté napäté situácie a v rámci rozvodového konania

apelovať na rozšírenie styku otca s mal. dieťaťom bez prítomnosti matky na obdobie celého víkendu
(od soboty do nedele nepretržite). Nemožno odignorovať, že v čase zmarenia styku šlo o skoro 4-ročné
dieťa, závislé na matke, ktorá ho má vo svojej osobnej starostlivosti, s ktorou má bezprostredne blízky
vzťah a tak má možnosť dieťa ovplyvňovať i po vôľovej stránke. Žalovaná nemôže ponechať na výlučnej
vôlidieťaťa,najehorozhodnutí,čijeochotnésasotcomstretnúť. Odvolacísúdzdôrazňuje,žepovinnosť
žalovanej uloženú vykonateľným uznesením spočívajúcu v tom, že maloleté dieťa v stanovených časoch

otcovi riadne odovzdať na miestne k tomu určenom a maloleté dieťa aj zodpovedajúcim spôsobom na
tento styk riadne pripraviť, je potrebné zo strany matky rešpektovať a dodržiavať a zo strany matky
nielen verbalizovať, aby tak bol vytvorený základ na zlepšenie vzťahov medzi rodičmi, budovanie vzťahu
otca s maloletým dieťaťom a neuprednostňovať pred ním svoje vlastné životné predstavy. Nemožno
pochybovať, že otec má záujem sa s dieťaťom stretávať a prehlbovať citové väzby, preto akékoľvek

obštrukcie zo strany matky (bez ospravedlniteľného dôvodu), ktoré by v styku otca s maloletým
dieťaťom naďalej bránili prípadne formou ovplyvňovania maloletého tento úmyselne marila vo svetle
poskytnutej ochrany záujmom mal. dieťaťa, nie sú udržateľné. V priebehu tohto konania žalovaná síce
verbalizovala ako prioritu záujem maloletého dieťaťa a verbálne vylučovala také konania z jej strany,
ktoré by smerovalo k diskvalifikácii otca ako druhého rodiča podieľať sa na výkone rodičovských práv,

ktoré však nepreukázala. Z uvedených skutočností a vykonaných dôkazov sa žalovanej nepodarilo
preukázať, že uloženú povinnosť riadne a včas splnila.

19. Žalovaná sa bránila poukazom na najlepší záujem maloletého. Odvolací súd sa stotožňuje so
žalovanou, že záujem maloletého dieťaťa je významným kritériom pri rozhodovaní súdu vo veciach

starostlivosti o maloletých, ide o právnu kategóriu z oblasti rodinného práva. Toto kritérium bolo skúmané
a hodnotené pri rozhodovaní rodinného súdu vo veci starostlivosti súdu o maloletého, čo sa prejavilo vo
výroku rozhodnutia tohto súdu, ktorému zákon priznal štatút vykonateľnosti, preto nie je prípustné, aby
súd v tomto konaní o náhradu škody prehodnocoval súlad povinnosti žalovanej s najlepším záujmom
maloletého ku dňu 28.05.2022. Posúdenie žalovanej, čo je v najlepšom záujme maloletého, preto

nepredstavuje okolnosť, ktorá by vylučovala protiprávnosť konania žalovanej a dokazovalo neexistenciu
zavinenia žalovanej.

20. Za nedôvodný považuje odvolací súd aj argument žalovanej, že žalobca sa domáhal rozšíreného
styku s dieťaťom v zmysle apelu Okresného súdu Bratislava IV, t.j. počas celého víkendu nepretržite

s prespatím u otca, čo maloletý podľa tvrdenia matky odmietal, s čím sa súd prvej inštancie v otázke
údajného porušenia právnej povinnosti pri nerešpektovaní vykonateľného rozhodnutia nesprávne
vysporiadal (ktoré rovnako produkovala už v prvoinštančnom konaní). Z obsahu sms komunikácie
zo dňa 27.05.2022 vyplynulo, že žalobca potom, ako žalovanej napísal, že si dieťa prevezme na
námestí o 9.00 hod, vyplynula len otázka žalobcu, ktorou sa spýtal matky (žalovanej), či vôbec nechce

rešpektovať uznesenie OS BA IV z 10.03. a posunúť sa ďalej s rozšírením styku, načo žalovaná
reagovala odpoveďou, že OS BA IV nevydal žiadne uznesenie, iba odporučenie, ktoré nie je právne
záväznéauviedla,žeprávoplatnéjeuznesenieKSTNz09.02.2022.Žalobcaponevyhovení(nazáklade
odporúčania Okresného súdu Bratislava IV na pojednávaní o postupnom rozširovaní styku s maloletým)
zo strany žalovanej zotrval na miestne určenom v zmysle právoplatného a vykonateľného rozhodnutia a

domáhal sa styku (aj na nasledujúci deň) v rozsahu v zmysle právoplatného a vykonateľného súdneho
rozhodnutia. V prospech žalovanej nevyznievajú produkované tvrdenia o nerešpektovaní hodiny styku
stanovené rozhodnutím súdu zo strany žalobcu, ktoré odvolací súd považuje za účelové v snahe vyhnúť
sa zodpovednosti za porušenie jej povinnosti.

21. V konečnom dôsledku neobstojí ani námietka žalovanej, že na predmetnú situáciu, t.j. vynaloženie
uvedených cestovných výdavkov, je potrebné aplikovať žalovanou tvrdený koncept ,,bežného životného
rizika“, ktoré znáša žalobca. O bežnom riziku, že môže dôjsť k zbytočnému vynaloženiu cestovných
nákladov, by bolo možné hovoriť v prípade neuskutočnenia bežného stretnutia nenariadeného súdnymrozhodnutím, ku ktorému z rôznych dôvodov nedošlo. V danom prípade však žalovaná mala súdom
nariadenú povinnosť maloletého odovzdať žalobcovi, uskutočnenie styku sa predpokladalo a žalobcovi
nebol pred realizáciou styku oznámený žiaden objektívny dôvod zmarenia styku, keďže žalovaná v

prípade styku, ktorý mal byť realizovaný dňa 28.05.2022, žalobcovi včas neoznámila, že jeho styk s
maloletým sa uskutočniť nemôže, resp. že dieťa na tento neprivedie, a dokonca žalobcovi neumožnila
ani minimálny osobný ani sprostredkovaný vizuálny kontakt s maloletým dieťaťom, ktorá skutočnosť
preukázateľne vyplýva zo zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 28.05.2022.

22. V odvolaní žalovaná namieta i výšku cestovných nákladov, ktoré boli žalobcovi priznané. Vytýka,
že žalobca sa do miesta bydliska maloletého za účelom jeho prevzatia dostavil na motorovom vozidle,
ktorého nie je vlastníkom, pričom uvedené užíval na základe zmluvy o výpožičke zo dňa 24.09.2021
uzavretej na dobu neurčitú, ktorá je bezplatným právnym úkonom, a preto žalobcovi nevznikol nárok na
paušálnu náhradu cestovných nákladov. Odvolací súd s týmto konštatovaním žalovanej nesúhlasí, súd
prvej inštancie vysvetlil svoje úvahy ohľadom rozsahu (výšky) týchto nákladov, s ktorým hodnotením

a následným právnym posúdením odvolací súd v celom rozsahu súhlasí a na ktoré dôvody v ods. 21
a 22 odôvodnenia odkazuje. Podľa právnej teórie bezodplatnosti zmluvy o výpožičke neodporuje, ak si
zmluvné strany v súvislosti s opotrebovaním vypožičanej veci dohodli určitú náhradu (porov. rozsudok
Krajského súdu v Českých Budějoviciach, sp. zn. 22Co 577/2003, potvrdený uznesením Najvyššieho
súdu ČR, sp. zn. 28Cdo 2369/2003). Nie je relevantná ani obrana žalovanej v odvolaní, že žalobca nie

je vlastníkom predmetného motorového vozidla, nakoľko podľa zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných
náhradách, v zmysle ktorého vzniká zákonný paušálny nárok na náhrady bez ohľadu na to, či je použité
vlastné motorové vozidlo alebo prenajaté (odplatne alebo bezodplatne).

23. Odvolací súd neprihliadol na žalovanou predložené a označené dôkazy v odvolaní, a to znalecký

posudok Mgr. Alexandry Kaiser č. 5/2002 zo dňa 15.01.2023 a záverečné správy z vykonávaného
ambulantného výchovného opatrenia za obdobie od 20.02.2024 do 20.08.2024, a správu vyhotovenú
D. A. M. zo dňa 07.10.2024. Ide o tzv. novoty (nové dôkazy). Podľa § 365 ods. 1 písm. g) C.s.p.
možno odvolanie odôvodniť tým, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. V §

366 sa v nadväznosti na to vymedzuje, za akých podmienok také ďalšie prostriedky procesnej obrany
sú prípustným odvolacím dôvodom. Žalovaná v odvolaní neuviedla, prečo navrhované dôkazy (návrhy
na doplnenie dokazovania) uplatňuje až v odvolacom konaní a prečo ich nemohla uplatniť v konaní pred
súdom prvej inštancie. Z dátumu ich vyhotovenia vyplýva, že ich mala k dispozícii, resp. mala o nich
vedomosť ešte v čase konania pred súdom prvej inštancie. Strany sporu sú nútené konať starostlivo

a predkladať tvrdenia a dôkazné návrhy včas. Žalovaná tak nekonala, preto nemôže byť v odvolaní
úspešná. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že nie je splnená žiadna výnimka zo
zákazu uvádzania nových skutočností a dôkazov podľa § 366 C.s.p., a teda žalovanou predložená
odvolacia námietka voči zistenému skutkovému stavu a požiadavka na doplnenie dokazovania je
neprípustným odvolacím dôvodom, odvolací nemôže tento odvolací dôvod prijať a nemôže dokazovanie

v zmysle oneskorene podaných návrhov žalovanej dopĺňať.

24. Námietku nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd vyhodnotil rovnako ako
nedôvodnú. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ktoré dôkazy vykonal a s
akými skutkovými závermi, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávanú vec a z ktorých

vyvodil svoje právne závery, ktoré vysvetlil zrozumiteľne a podrobne, pričom tiež vysvetlil, prečo sa
nestotožnil s obranou žalovanej. Odôvodnenie napadnutého rozsudku dalo tak odpoveď na relevantné
otázky súvisiace s predmetom konania. Okolnosť, že táto odpoveď žalovanú neuspokojuje, neznamená,
že odôvodnenie nespĺňa parametre zákonného rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 C.s.p.; za porušenie
práva na spravodlivý proces v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje

rozhodnutie podľa predstáv či požiadaviek žalovanej.

25. Odvolací súd súhlasí aj s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie o trovách konania a
odkazuje na dôvody rozhodnutia uvedené v ods. 25 odôvodnenia napadnutého rozsudku. V sporovom
konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní (§

255 C.s.p.). Aplikácia ustanovenia § 257 C.s.p., ktorého použitia sa žalovaná dovoláva, prichádza do
úvahy v prípadoch, keď sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom
alebo sčasti súd neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite
odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach stránsporu. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že podanie žalôb za jednotlivé
nerealizované stretnutia so synom, kedy porušovala zákonnú povinnosť žalovaná, nemôže byť zjavným
zneužitím práva. Odvolací súd svoj názor odôvodňuje aj s poukazom na vydané uznesenie Okresného

súduPrievidzazodňa08.12.2022,č.k.8C/34/2022-67,ktorýmsúdzamietolnávrhžalovanejnaspojenie
vecí vedených na Okresnom súde Prievidza pre neefektívnosť z dôvodu, že jednotlivé veci strán sporu,
ktorých predmetom je náhrada škody z titulu nerealizovaných stykov žalobcu s dieťaťom, sa líšia
skutkovými tvrdeniami strán sporu, exekučnými titulmi, štádiom konania a požiadavkou na vykonanie
dokazovania.Zatýchtookolnostíaniodvolacísúdnezistilexistenciutakýchvýnimočnýchokolností,ktoré

by odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania čiastočne úspešnému žalobcovi.

26. K námietke žalobcu ohľadom nepriznania náhrady trov konania v rozsahu 100 % odvolací súd
uvádza, že šlo o žalobu, ktorej nebolo vyhovené v celom rozsahu, a to zamietnutím zvyšku žaloby
výrokom II. ( týkajúcej sa úrokov z omeškania). Zamietnutie (čiastočné alebo v celom rozsahu ) žaloby
z uvedeného dôvodu predstavuje vždy neúspech žalobcu. Úspech žalovaného, resp. neúspech

žalobcu (v časti úroku z omeškania) nebol len v nepatrnej výške, ktorý by bolo možné prehliadať
s ohľadom na záver uvedený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.04.2004,
sp. zn. 1MCdo/1/2004 uplatniteľný aj v aktuálnej dobe za platnosti novej procesnej úpravy C.s.p.
analogicky avšak len sčasti (vzhľadom na neexistenciu úpravy obdobnej § 142 ods. 3 O.s.p.), podľa
ktorého pomerne nepatrná časť sa môže týkať nároku na príslušenstvo v časti uplatneného nároku,

ktorá podľa súdnej praxe neprevýši 5 až 10 % z uplatneného nároku vyjadreného v peniazoch. Ako
uviedol súd prvej inštancie, žalobca sa v konaní voči žalovanej celkovo domáhal zaplatenia sumy 146,61
eur (vrátane úroku z omeškania vyčísleného ku dňu rozhodnutia súdu), súd mu priznal sumu celkom
133,02 eur (vrátane úroku z omeškania vyčísleného ku dňu rozhodnutia súdu). Žalobca tak mal v konaní
úspech v rozsahu 90,73 %, úspech žalovanej v konaní predstavuje 9,27 %. Nejde o prehliadnuteľný

úspech žalovanej. Z uvedeného je nesporné, že v konaní mal čiastočný úspech žalobca a čiastočný
úspech žalovaná, preto bolo potrebné o trovách konania rozhodnúť v zmysle § 255 ods. 2 C.s.p. Pri
zodpovednosti za výsledok súdneho konania je nevyhnutné vziať do úvahy celý predmet sporu, t. j. čo
bolo žalobou uplatnené k tomu, čo bolo rozhodnuté vo veci. Len tak je možné posúdiť úspešnosť
(neúspešnosť) sporových strán. Do úvahy treba vziať aj príslušenstvo, a to úrok z omeškania, ktorý

v tejto veci nebol v zmysle vyššie uvedeného výpočtu zanedbateľný. Podľa § 217 ods. 1 C.s.p., pre
rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, preto súd prvej inštancie správne vypočítal výšku
úroku z omeškania v peniazoch ku dňu vyhlásenia jeho rozhodnutia. Námietka žalobcu, že konanie nie
je právoplatné skončené a každým ďalším dňom výška úrokov z omeškania narastá a každým ďalším
dňom tak má v tomto neudržateľnom postupe súdu väčší úspech vo veci je v rozpore s logikou veci.

Vzhľadom na spôsob určenia výšky úroku z omeškania (percentuálne do zaplatenia) totiž každým dňom
rovnakoakoužalobcu narastáajúspechžalovanejvčastizamietnutiaúrokuzomeškania, percentuálny
pomer úspechu a neúspechu oboch strán sporu zostáva zachovaný. Za absolútne nedôvodné považuje
odvolací súd námietky žalobcu o nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby
v časti úroku z omeškania, pretože žalobca toto rozhodnutie nepadol opravným prostriedkom (zjavne si

uvedomujúc jeho správnosť) a ktoré tak nadobudlo právoplatnosť. Ak súd prvej inštancie podľa § 255
ods. 2 C.s.p. priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 81,46 %, rozhodol o náhrade
trov konania správne.

27. Žalobcom a žalovanou uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie potom neboli

možné považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
rozsahu potvrdiť.

28. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

29. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania,
potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

30. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396, § 262 ods.1 C.s.p. v spojení
s § 255 ods. 2 C.s.p. tak, že nepriznal právo na ich náhradu žiadnej zo sporových strán, nakoľko ani
jedna zo sporových strán nezaznamenala v odvolacom konaní úspech (ani jednému z odvolaní odvolací
súd nevyhovel).31. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).