Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/17/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122479444
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:6122479444.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Andreja Radomského a JUDr. Kataríny Krochtovej v spore žalobcu: A. B. C., D. B. B. E.
X/X, XXX XX E., proti žalovanému: F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, XXX XX H., o zaplatenie
469,39 Eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 8C/10/2023 - 64 zo dňa
22.09.2023 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Priznáva žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu

s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že:

„I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 52 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka, podľa § 1

ods. 1, 2 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom ku dňu poskytnutia právnej pomoci č. 655/2004 Z.z.,
podľa § 18 ods. 4 Zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácií, podľa článku 17 Základných princípov Civilného
sporového poriadku (ďalej CSP), podľa § 191 ods. 1 a 2, § 215 ods. 1 a 2, § 149, § 151 ods. 1, § 154,
§ 255 a § 262 ods. 1 CSP.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca ako zvolený právny zástupca zastupoval žalovaného

v rodinnoprávnej veci vedenej na Okresnom súde Svidník pod sp.zn.: 2P/20/2021. Po ukončení
zastupovania žalobca vyúčtoval žalovanému odmenu a náhrady za jednotlivé úkony právnej pomoci,
vrátane DPH faktúrou č. XX/XXXX. Žalovaného vyzval na zaplatenie dňa 28.11.2022, ale bezúspešne.
Spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy
alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou (§ 290 CSP).

4. Následne súd prvej inštancie konštatoval, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný

žalobcom tvrdené a preukázané skutočnosti nepoprel, a teda, že žalobca ako zvolený právny zástupca
poskytol žalovanému právnu pomoc v rodinnoprávnej veci a žalovaný za poskytnuté právne služby
nezaplatil. Uvedené mal súd prvej inštancie za preukázané. Priznaniu nároku uplatneného žalobou ale
bráni ustanovenie § 18 ods. 4 zákona č. 586/2003 Z.z. Je nesporné, že žalobca ako advokát zastupovalžalovaného v konaní pred súdom. Svedčí o tom obsah súdneho spisu Okresného súdu Svidník, sp.zn.:
2P/20/2021, kde sú zaznamenané i úkony právnej pomoci.

5. Podľa ust. § 18 ods. 4 zákona o advokácii, sa advokátom ukladá povinnosť, v priebehu poskytovania
právnej služby informovať klienta, ktorý je spotrebiteľom právnej služby o výške odmeny za úkon právnej
služby ešte pred začatím tohto úkonu, inak mu odmena nepatrí. Advokát je teda povinný informovať
klienta o výške odmeny za každý jednotlivý úkon právnej služby, pričom súčasťou tejto jeho povinnosti
je aj presné vymedzenie konkrétneho úkonu. V prípade, že si advokát svoju informačnú povinnosť vo

vzťahu ku klientovi nesplní, nevznikne mu právo na odmenu len za ten jednotlivý úkon, ktorého sa
nesplnenie informačnej povinnosti podľa § 18 ods. 4 zákona o advokácii týkalo, čo možno vyvodiť aj z
gramatickéhovýkladuzneniapredmetnéhoustanovenia,vktoromzákonpoužívapojem„úkon“výhradne
v jednotnom čísle.

6. Citované ustanovenie statusového zákona advokátov upravuje zásadnú právnu podmienku vzniku

nároku advokáta za úkon právnej služby, ktorý poskytol svojmu klientovi, a to, že musí vopred, t.j. pred
vykonaním úkonu právnej služby, informovať spotrebiteľa právnej služby o cene tohto úkonu. Pokiaľ si
túto povinnosť advokát nesplní a napriek tomu poskytne úkon právnej služby, zo zákona mu právo na
odmenu za tento úkon právnej služby nevznikne. Výnimku z povinnosti advokáta informovať klienta,
ktorý je spotrebiteľom právnej služby, o výške odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím tohto

úkonu,predstavuječasovátieseň,tedaprípad,akjepotrebnéúkonprávnejslužbyvykonaťbezodkladne.

7. Uvedené ustanovenie bolo do zákona o advokácii zakomponované jeho novelizáciou prostredníctvom
zákona č. 304/2009 Z.z., a to s úmyslom posilniť dôveru v advokátsky stav, pretože odmena za
poskytovanie právnej služby sa tak stane viac predvídateľnou. Podľa zákonodarcu totiž prax potvrdila,

že najmä pri vysokých odmenách spotrebiteľ právnej služby negatívne znáša oznam o celkovej konečnej
odmene advokáta; predmetné ustanovenie zapadá do celkového kontextu právnej úpravy určenej na
ochranu spotrebiteľa.

8. Vo vzťahu k novému pojmu „spotrebiteľ právnej služby“, ktorý sa do času prijatia zákona č. 304/2009

Z.z. dovtedy v zákone o advokácii ani v inom právnom predpise nevyskytoval, treba doplniť, že
extenzívnyvýkladtohtopojmubymoholnavodzovaťdojem,žezaspotrebiteľaprávnejslužbyjepotrebné
považovať každú osobu, ktorej sa právna služba poskytuje; takto chápaný výklad by v konečnom
dôsledku zodpovedal pojmu „klient“. Je však nesporné, že pojem „klient“ novela používa ako pojem
širší, a preto je pri výklade pojmu „spotrebiteľ právnej služby“ potrebné prihliadnuť na vymedzenie

pojmu spotrebiteľ v iných právnych predpisoch v spojení s existujúcou judikatúrou Súdneho dvora
Európskych spoločenstiev. V zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka sa pod pojmom spotrebiteľ
rozumie výhradne len fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti; teda iná ako fyzická osoba, ktorá
uzatvárazmluvuspredávajúcimaleboposkytovateľomslužieb,nemôžebyťpovažovanázaspotrebiteľa.

9. Pri jednotlivých prijímateľoch právnej služby v zmysle zákona o advokácii je teda vo všeobecnosti
potrebné rozlišovať novelou vytvorenú výkladovú hranicu medzi pojmom klient a pojmom „spotrebiteľ
právnej služby“, pri hľadaní ktorej by malo byť rozhodujúce, či vo veci, v ktorej je klient zastupovaný
advokátom, prevláda súkromný alebo podnikateľský účel, teda či klient právnu službu spotrebúva

výhradne na podnikateľský účel (ako je tomu napríklad v prípade zastupovania obchodných spoločností)
alebo čiastočne na podnikateľský účel a čiastočne na účel, ktorý nie je súčasťou jeho obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti (teda klient koná na účely, ktoré nespadajú do rámca jeho obchodnej,
výrobnej činnosti alebo povolania), pričom v týchto prípadoch bude mať klient právo dovolávať sa práv
v zmysle § 18 ods. 4 cit. zákona len v prípade, že podnikateľský účel je do takej miery okrajový, že má v

celkovom kontexte predmetného plnenia len zanedbateľný význam, je teda len nevýznamný a prevažuje
nepodnikateľský aspekt, nakoľko klient bude mať status spotrebiteľa právnej služby. Status spotrebiteľa
právnej služby tak môže mať aj klient, ktorý síce je fyzickou osobou - podnikateľom, avšak predmetom
poskytovanej právnej služby nie sú vzťahy vzťahujúce sa k jeho podnikaniu, resp. sú, no k celkovému
účelu (predmetu) poskytovanej právnej služby sú tieto zastúpené len v nepatrnom rozsahu.

10. Napokon konštatoval, že i keď je nesporné, že žalobca ako advokát poskytol žalovanému na
základe plnej moci zo dňa 23.04.2021 právnu pomoc v konaní pred súdom v rodinnoprávnej veci (teda
žalovaný mal postavenie spotrebiteľa) a bolo pri prinajmenšom korektné za tieto služby zaplatiť, nebolopreukázané, že o jednotlivých úkonoch právnej pomoci a ich cene bol žalovaný vopred upovedomený,
preto žalobcovi nárok na odmenu zo zákona nevznikol, čo súdu bráni, aby žalobe vyhovel. Preto súd
prvej inštancie žalobu zamietol.

11. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie tak, že žalovaný bol v spore plne úspešný,
preto mu patrí právo na náhradu trov konania. Tieto podľa obsahu súdneho spisu spočívajú v cene
poštovného za doručenie odporu. Uviedol, že o konkrétnej výške trov žalovaného rozhodne po
právoplatnosti rozsudku vyšší súdny úradník osobitným uznesením.

12. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca. Právne odôvodnil svoje odvolanie podľa ust.
§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/ a h/ CSP. Namietal, že súd prvej inštancie mu odňal možnosť konať
pred súdom tým, že nedostatočne zistil skutkový stav a na základe nedostatočne zisteného skutkového
stavu veci vec nesprávne právne posúdil. V prvom rade namietal, že spolu s rozsudkom mu bolo zaslané
vyjadrenie žalovaného zo dňa 07.07.2023 bez možnosti oboznámiť sa s ním a podať vyjadrenie k nemu,

čím takýmto nesprávnym procesným postupom došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces vo
vzťahu k žalobcovi. Čo sa týka skutkovej stránky, klient vždy vedel koľko bude platiť a o jednotlivých
cenách bol informovaný vždy individuálne, osobne alebo telefonicky. Žalovaný teda pôvodný klient využil
svoje právo na právnu pomoc a splnomocnil žalobcu na zastupovanie vo veci. Nakoľko vo veci sp.zn.
2P/20/2021 sa jednalo o rodinnoprávnu agendu súd o trovách konania rozhodol štandardne v zmysle

ust. § 52 CMP. Ako je známe poskytovanie právnych služieb nie je bezplatné. V plnomocenstve zo dňa
23.04.2021 je jasné uvedené, ako je určovaná odmena advokáta. Úkony právnej služby poskytované
vo veci vedenej na Okresnom súde Svidník sp.zn. 2P/20/2021 boli vykonávané riadne, s odbornou
starostlivosťou a klient bol informovaný o orientačnej cene jedného úkonu právnej služby pri prvej
porade. Následne bol informovaný o cene právnych úkonov osobne, na ďalších poradách, informovaný

opriebehukonania,zasielanémubolivšetkypísomnostivoveciaposkytnutéajďalšieosobnéporady,za
ktoré si žalobca odmenu neuplatňoval. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca žalovaného zastupoval vo
viacerých súdnych aj správnych konaniach, v ktorých žalovaný vystupoval ako fyzická osoba respektíve
právnická osoba, žalovaný veľmi dobre vedel v akom diapazóne sa pohybuje výška odmeny advokáta.
Zároveň pod čiarou uviedol odvolateľ, že v čase uzatvorenia plnomocenstva klientovi nebolo možné

oznámiť presnú výšku odmeny za jeden úkon právnej služby, nakoľko sa jednalo o vec rodinnoprávnej
agendy,ktorásakaždýrokmenípodľavýškyvýpočtovéhozákladukdanémukalendárnemuroku,pričom
na začiatku poskytovania právnej služby nebolo možné odhadnúť ako dlho bude predmetná právna
vec trvať aj s poukazom na Covid-19. So žalovaným ako klientom žalobca ako advokát neuzatvoril
dohodu o poskytovaní právnych služieb, ktorej obsahom by bola aj dojednaná odmena za poskytovanie

právnychslužieb.Pretospoukazomna§1ods.1a2Vyhláškyč.655/2004Z.z.oodmenáchanáhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v spojení s § 24 ods. 3 Zákona o advokácií patrí advokátovi
tarifná odmena za poskytovanie právnych služieb vo veci tak ako ich žalobca vyčíslil vo faktúre č. XX/
XXXX t.j. vo výške 469,39 eur s príslušenstvom. Žalovaný vo svojom vyjadrení namietal, že nie je zrejmé
akým spôsobom žalobca dospel k vyčísleniu tejto sumy, čo však nie je pravdou, nakoľko o orientačnej

cene za úkony právnych služieb bol informovaný. Tak tomu bolo aj v iných konaniach, v ktorých žalobca
zastupoval žalovaného, pričom predmet konania bol obdobný. Išlo o mimosporové konania tých istých
účastníkov a spôsob výpočtu odmeny bol úplne rovnaký ako v danom prípade a odmena advokátovi bola
zaplatená. Išlo o konanie sp.zn. 4P/124/2017 pred Okresným súdom Bardejov o rozvod manželstva,
konanie sp.zn. 4P/117/2017 pred Okresným súdom Bardejov o úpravu rodičovských práv a povinností.

Podľa názoru žalobcu ustanovenie § 18 ods. 4 Zákona o advokácií výslovne neukladá povinnosť
advokáta informovať klienta o jednotlivých cenách na právne služby písomne. Súd prvej inštancie vo
svojom odôvodnení použil pomerne rozsiahly výklad pojmu spotrebiteľ v rámci vzťahu advokát – klient,
ale v danom prípade nebolo predmetom sporu určenie či ide o spotrebiteľský vzťah. Vecne odôvodnil
rozsudok v zásade v bode 27, ktorý žalobca citoval a poukázal zároveň na ustanovenie § 1 ods. 2, § 18

ods. 4, § 24 ods. 1 a 3 Zákona o advokácií a § 6 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 a § 10 advokátskeho poriadku
SAK. Zároveň citoval § 1 ods. 2, § 9 ods. 1, § 11 ods. 1 písm. a/ Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, zároveň ustanovenie § 251 CSP a § 47 ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky.

13. Následne žalobca uviedol, že v prípade ak nie je možné určiť cenu právnej služby alebo odmeny
advokáta vopred je advokát povinný klienta informovať aspoň o spôsobe jej výpočtu alebo spôsobe jej
určenia. Najčastejšie dochádza k takej situácií v prípade ak sa advokát dohodol s klientom na tzv. tarifnej
odmene alebo podielovej odmene. V zmysle rozhodovacej praxe disciplinárnych senátov SAK nie jeadvokát povinný informovať klienta aj o konkrétnych sadzbách tarifnej odmeny, ale postačuje ak klienta
informuje, že mu bude účtovať tarifnú odmenu v súlade s vyhláškou o odmenách advokátov. Zároveň
poukázal na niektoré odôvodnenia rozhodnutí PSAK. Následne konštatoval, že rozsudkom súdu prvej

inštancie došlo k porušeniu žalobcovho ústavou zaručeného práva na odmenu za vykonanú prácu
a práva vlastniť majetok. Súd prvej inštancie rozsudkom vytvoril pomerne nebezpečný stav, ktorý by
moholbyťzneužitýivmnohýchďalšíchkonaniachtýmspôsobom,ženútiadvokáta,abysizaposkytnutie
právnej služby odmenu nenárokoval t.j. poskytoval ju zadarmo keď v priebehu konania jednotlivo
a individuálne neinformuje písomne klienta o odmene, ktorá jednoznačne vyplýva z vyhlášky alebo

dohody za každý jeden úkon právnej služby. V danom prípade jednoznačne vyplýva z plnomocenstva
zo dňa 23.04.2021. Ustanovenie § 18 ods. 4 Zákona o advokácií však stricto sensu neukladá klienta
informovať písomne. Vyššie uvedené dôvody spôsobujú, že rozsudok je nezákonný, preto žalobca
navrhol, aby odvolací súd v zmysle ust. § 389 CSP rozsudok zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vrátil
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje
za správne a zákonné. Súd prvej inštancie vychádzal zo všetkých dôkazov, ktoré žalobca do konania
predložil. Žalobca bol tiež oboznámený s vyjadrením žalovaného. Čo sa týka oznámenia o výške
odmeny, výšku odmeny žalobca žalovanému neoznámil, čo potvrdzuje aj samotný žalobca. Uvádza, že
žalovanému mal oznámiť len akúsi orientačnú cenu pri prvej porade, pričom o skutočnej výške tarifnej

odmeny, ktorú by mal žalovaný zaplatiť nemal vopred vedomosť. Dozvedel sa to až z faktúry, s ktorou
nesúhlasil. Z uvedeného vyplýva, že keďže žalobca ako píše v poznámke pod čiarou nemal vedomosť
o výške odmeny respektíve nebolo možné ju oznámiť žalovanému ako potom žalovaný ako laik mal
vedieť koľko to vlastne bude stáť. Navyše ako môže žalobca od žalovaného žiadať odmenu, keď nebola
uzatvorená dohoda o poskytovaní právnych služieb, kde by sa dohodli na konkrétnej výške odmeny.

Nebol vôbec informovaný o § 24 ods. 3 Zákona o advokácií ani o diapazóne odmeny. Zákon predsa
neuvádza nič o tom, že postačuje ak žalovanému ako klientovi a spotrebiteľovi bude zo strany žalobcu
oznámená len orientačná cena za úkony. Žalovaný má za to, že podmienkou vzniku nároku advokáta
za úkon právnej služby, ktorý poskytol svoju klientovi je to, že klient musí vopred t.j. pred vykonaním
úkonu právnej služby byť informovaný o cene tohto úkonu. Pokiaľ si túto povinnosť advokát nesplní

a napriek tomu poskytne úkon právnej služby zo zákona mu právo na odmenu za tento úkon právnej
služby nevznikne. Výnimku z povinnosti advokáta informovať klienta, ktorý je spotrebiteľom právnej
služby o výške odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu predstavuje časová tieseň
teda prípad, ak je potrebné úkon právnej služby vykonať bezodkladne čo nie je tento prípad. Z odvolania
žalobcu jasne vyplýva, že žalovaný nemal poskytnutú jasnú, zrozumiteľnú a presnú informáciu o tom

aká je odmena advokáta za úkon právnej služby a to ešte pred začatím tohto úkonu. Klient musí byť
o spôsobe určenia odmeny a jej výslednej výšky vopred informovaný. Táto okolnosť nemôže byť pre
klienta objektívne momentom prekvapenia pri ukončení vzťahu klient a advokát. Klient musí byť v plnom
rozsahu informovaný o odmene, ktorú si advokát účtuje pred začatím poskytovania právnych služieb.
Odmena musí byť primeraná, musí zodpovedať povahe veci, musí byť v súlade so zákonom a zásadami

výkonu povolania, ktoré sa na advokáta vzťahujú. Povinnosť informovať klienta o odmene advokáta pred
začatím poskytovania právnej služby podľa § 18 ods. 4 Zákona č. 586/2003 Z.z. advokát splní, ak pred
prvým úkonom poskytovania právnej služby, pred uzatvorením zmluvy o poskytovaní právnych služieb
informuje klienta o výške, spôsobe výpočtu a forme dojednanej odmeny (tarifná, hodinová, paušálna).
Pokiaľ mal byť žalovaný informovaný len o forme odmeny (t.j. tarifná odmena) potom mal byť žalovaný

preukázateľne informovaný aj o konkrétnej výške tejto odmeny, čo sa nestalo. Pokiaľ žalovaný vie aj
Zákon č. 136/2010 Z.z. o službách na vnútornom trhu v § 6 ods. 1 hovorí, že pred poskytnutím služby
má byť žalovaný jednoznačne a zrozumiteľne informovaný o cene služby alebo o odmene. S poukazom
na uvedené navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

15. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu bolo doručené žalobcovi. Ďalšie vyjadrenie žalobcu do
spisu predložené nebolo.

16. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasledujúcich CSP

bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 385 CSP a contrario s tým, že miesto
a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli i webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa
24.01.2025 a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.17. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

18. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej inštancie v napadnutej časti na

zistenýskutkovýstavsprávne,vúplnosti,aplikovalpríslušnéprávnepredpisy,čiriadnesvojerozhodnutie
odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na
každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam
pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).

19. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal námietkou žalobcu, že bolo porušené jeho právo na

spravodlivý proces. Porušením tohto práva treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci
predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo
zákonného, ale aj z ústavného rámca a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie Ústavou zaručených
procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napríklad o právo na verejné prejednanie
sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na

zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutie, na predvídateľnosť
rozhodnutia, na zachovanie rovností strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom
svojvoľného postupu a so zákazom odmietnutia spravodlivosti.

20. Žalobca namietal, že vyjadrenie žalovaného mu bolo doručené spolu s rozsudkom. K tomu odvolací

súd uvádza, že uvedené by sa mohlo formálne javiť ako porušenie práva na spravodlivý proces.
Podanie zo dňa 07.07.2023 označené ako vyjadrenie žalobcu považuje odvolací súd za recidívne.
Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 07.07.2023 znova namieta tak ako v odpore, ktorý bol riadne žalobcovi
doručený, že neexistuje zmluva o poskytovaní právnych služieb (v odpore ju žalovaný označil ako
zmluvuoprávnejpomoci).Vyjadreniezodňa07.07.2023zároveňobsahujeodpoveďnatvrdeniežalobcu

v návrhu na pokračovanie v konaní, ktoré bolo aj vyjadrením žalobcu k odporu, že v iných konaniach
odmenu žalovaný zaplatil. Vo vzťahu k predmetu daného konania však táto otázka je právne irelevantná.
Predmetom konania sú konkrétne trovy za úkony v konkrétnom konaní. Zároveň je podľa odvolacieho
súdu podstatné, že žalobca podal odvolanie proti rozsudku, keď už sa mal možnosť s vyjadrením
žalovaného oboznámiť. Zároveň mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré žalovaný vo

svojom vyjadrení zo dňa 07.07.2023 uviedol. Preto vo vzťahu k tejto námietke má odvolací súd za to,
že k porušeniu práva žalobcu na spravodlivé súdne konanie nedošlo.

21.Súdprvejinštancieajodôvodnilprečonenariaďovalpojednávanie,atovbode7svojhoodôvodnenia.
Konštatoval, že nakoľko hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000,- eur, pričom išlo

iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné. Súd
prvej inštancie podľa § 297 písm. b/ CSP na prejednanie sporu nenariaďoval pojednávanie, ale dňa
14.09.2023 podľa § 219 ods. 3 CSP oznámil čas a miesto verejného vyhlásenia rozsudku, a to na
úradnej tabuli a webovej stránke Okresného súdu Bardejov a rozsudok bol následne vyhlásený dňa
22.09.2023. Odvolací súd má za to, že v danom prípade súd prvej inštancie riadne odôvodnil prečo vo

vecinenariaďovalpojednávanie,pretoaniztohodôvodunemohlodôjsťkporušeniuprávanaspravodlivý
proces alebo k inej vade, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

22. Odvolací súd sa zaoberal aj odvolacou námietkou žalobcu čo do právneho posúdenia veci. Právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácií
práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo
ak síce aplikoval správny právnym predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp.zn. 7Cdo/7/2010). Odvolací súd má za to, že ani táto odvolacia námietka týkajúca sa nesprávneho

právneho posúdenia veci naplnená nebola.

23. Vo veci podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový
stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolaciehokonania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité
a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

24. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca ako zvolený právny zástupca zastupoval
žalovaného v rodinnoprávnej veci vedenej na Okresnom súde Svidník pod sp.zn.: 2P/20/2021. Po
ukončení zastupovania žalobca vyúčtoval žalovanému odmenu a náhrady za jednotlivé úkony právnej
pomoci, vrátane DPH faktúrou č. XX/XXXX. Žalovaného vyzval na zaplatenie dňa 28.11.2022, ale
bezúspešne. V danej veci sa jedná o spotrebiteľský spor teda o spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom

vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Uvedené tiež žalobca
namietal. V danom prípade ide o to, že tento spor, ktorý je prejednávaný teraz v odvolacom konaní je
spotrebiteľským sporom, pretože žalobca bol dodávateľom služby a žalovaný bol prijímateľom služby
teda nebolo podstatné o aký konkrétny spor sa jednalo vo veci, v ktorej si žalobca uplatňuje náhradu
trov konania od žalovaného. V tejto súvislosti správne súd prvej inštancie v bode 11 odôvodnenia citoval
ustanovenie § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka.

25. Podľa ust. § 18 ods. 4 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii, advokát je povinný v priebehu
poskytovania právnej služby informovať klienta, ktorý je spotrebiteľom právnej služby, o výške odmeny
za úkon právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu, inak mu odmena nepatrí. To neplatí v prípade,
ak je potrebné úkon právnej služby vykonať bezodkladne.

26. Súd prvej inštancie v bode 22 odôvodnenia správne uviedol, že podľa ust. § 18 ods. 4 Zákona
o advokácií sa advokátom ukladá povinnosť, v priebehu poskytovania právnej služby informovať klienta,
ktorý je spotrebiteľom právnej služby o výške odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím
tohto úkonu, inak mu odmena nepatrí. Advokát je teda povinný informovať klienta o výške odmeny za

každý jednotlivý úkon právnej služby, pričom súčasťou tejto jeho povinnosti je aj presné vymedzenie
konkrétneho úkonu. V prípade, že si advokát svoju informačnú povinnosť vo vzťahu ku klientovi nesplní,
nevznikne mu právo na odmenu len za ten jednotlivý úkon, ktorého sa nesplnenie informačnej povinnosti
podľa § 18 ods. 4 zákona o advokácii týkalo, čo možno vyvodiť aj z gramatického výkladu znenia
predmetného ustanovenia, v ktorom zákon používa pojem „úkon“ výhradne v jednotnom čísle.

27. Správne súd prvej inštancie konštatoval, že toto ustanovenie statusového zákona advokátov
upravuje zásadnú právnu podmienku vzniku nároku advokáta za úkon právnej služby, ktorý poskytol
svojmu klientovi, a to, že musí vopred, t.j. pred vykonaním úkonu právnej služby, informovať spotrebiteľa
právnej služby o cene tohto úkonu. Pokiaľ si túto povinnosť advokát nesplní a napriek tomu poskytne

úkon právnej služby, zo zákona mu právo na odmenu za tento úkon právnej služby nevznikne. Výnimku
z povinnosti advokáta informovať klienta, ktorý je spotrebiteľom právnej služby, o výške odmeny za úkon
právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu, predstavuje časová tieseň, teda prípad, ak je potrebné
úkon právnej služby vykonať bezodkladne.

28. Zároveň v bode 24 súd prvej inštancie vysvetlil, že uvedené ustanovenie bolo do zákona o advokácií
zakomponovaného jeho novelizáciou prostredníctvom zákona č. 304/2009 Z.z., a to s úmyslom
posilniť dôveru v advokátsky stav, pretože odmena za poskytovanie právnej služby sa tak stane viac
predvídateľnou. Podľa zákonodarcu totiž prax potvrdila, že najmä pri vysokých odmenách spotrebiteľ
právnej služby negatívne znáša oznam o celkovej konečnej odmene advokáta; predmetné ustanovenie

zapadá do celkového kontextu právnej úpravy určenej na ochranu spotrebiteľa.

29. V bode 25 odôvodnenia súd prvej inštancie riadne vysvetlil nový pojem „spotrebiteľ právnej služby“,
ktorý sa do času prijatia Zákona č. 304/2009 Z.z. dovtedy v zákone o advokácií ani v inom právnom
predpise nevyskytoval. Zároveň súd prvej inštancie správne postrehol, že extenzívny výklad tohto pojmu

by mohol navodzovať dojem, že za spotrebiteľa právnej služby je potrebné považovať každú osobu,
ktorej sa právna služba poskytuje; takto chápaný výklad by v konečnom dôsledku zodpovedal pojmu
„klient“. Je však nesporné, že pojem „klient“ novela používa ako pojem širší, a preto je pri výklade pojmu
„spotrebiteľ právnej služby“ potrebné prihliadnuť na vymedzenie pojmu spotrebiteľ v iných právnych
predpisoch v spojení s existujúcou judikatúrou Súdneho dvora Európskych spoločenstiev. V zmysle §

52 ods. 4 Občianskeho zákonníka sa pod pojmom spotrebiteľ rozumie výhradne len fyzická osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti; teda iná ako fyzická osoba, ktorá uzatvára zmluvu s predávajúcim alebo
poskytovateľom služieb, nemôže byť považovaná za spotrebiteľa. V bode 26 pojem „spotrebiteľ právnejslužby“ presne vysvetlil. S týmto vysvetlením uvedeným v bode 26 odôvodnenia sa odvolací súd v plnej
miere stotožňuje.

30. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich
pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný
právnymipredpismivtom,akomázhľadiskapravdivostitenktorýdôkazhodnotiť.Uplatňujesatuzásada
voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a
prostriedkamiprocesnejobranyspochybnenýtým,žesapripúšťadôkazopakudokazovanejskutočnosti.

Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz
svojho opaku.

31. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti
prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov

navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo
nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky
unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie
zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných
dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k

uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania
dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu
aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný
skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze,
ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné

bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.

32.Zadôkazosplneníinformačnejpovinnostivyplývajúcejzustanovenia§18ods.4Zákonaoadvokácií
v znení neskorších predpisov nie je možné považovať skutočnosť, že klient mal byť informovaný
o „orientačnej cene“ jedného úkonu právnej služby pri prvej porade a následne mal byť informovaný

o cene právnych úkonov osobne na ďalších poradách, informovaný o priebehu konania, zasielané mu
mali byť všetky písomnosti vo veci a poskytnuté aj ďalšie osobné porady, za ktoré si žalobca odmenu
neuplatňoval ako to namieta žalobca vo svojom odvolaní. Ani skutočnosť, že žalovaný mal veľmi dobre
vedieť v akom diapozóne sa pohybuje výška odmeny advokáta vzhľadom na skutočnosť, že žalobca
žalovaného zastupoval vo viacerých súdnych aj správnych konaniach. Žalobca i v odvolaní uvádza, že

ako advokát neuzatvoril dohodu o poskytovaní právnych služieb, ktorej obsahom by bola aj dojednaná
odmena za poskytovanie právnych služieb. Mal za to, že preto s poukazom na § 1 ods. 1 a 2 Vyhlášky
č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátom za poskytovanie právnych služieb v spojení s §
24 ods. 3 Zákona o advokácií patrí advokátovi tarifná odmena za poskytovanie právnych služieb vo veci
tak ako ich žalobca vyčíslil vo faktúre XX/XXXX t.j. vo výške 469,39 Eur s príslušenstvom. S uvedeným

tvrdením z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd nesúhlasí. Za dôkaz o splnení si informačnej
povinnosti vyplývajúcej z § 18 ods. 4 Zákona o advokácií v znení neskorších predpisov nemožno
považovať ani orientačnú cenu a ani to, že mal žalovaný dobre vedieť v akom diapozóne sa pohybuje
výška odmeny advokáta. Nevyhnutnou obsahovou náležitosťou informačnej povinnosti advokáta ako
dodávateľa služby vo vzťahu k jeho klientovi musí byť uvedený údaj o výške odmeny za úkon právnej

služby, a to pod sankciou, že advokátovi nárok na odmenu v prípade absencie poučenia o výške odmeny
za úkon právnej pomoci nevznikne. Jedná sa o zákonnú požiadavku, nakoľko z pohľadu klienta ako
spotrebiteľa je absolútne nemožné dospieť k poznatku aké náklady môžu byť so zastupovaním spojené.
Ak si túto povinnosť nesplní a poskytne úkon právnej služby, zanikne mu zákonné právo na odmenu
za tento úkon právnej služby.

33. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie obsahuje náležité vysvetlenie dôvodov, na ktorých
tentozaložilsvojerozhodnutieajehopostupbolvsúladesustanovením§220ods.2CSP.Tedasúdprvej
inštancie správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol, keď žalobu zamietol. Správne rozhodol
súd prvej inštancie i o trovách konania. Na odôvodnenie jeho rozhodnutia čo do výroku o trovách konania

v bode 29 až 31 odôvodnenia plne odkazuje i odvolací súd.

34. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny
potvrdil.35. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalovanému patrí voči neúspešnému žalobcovi náhrada

trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Preto odvolací súd rozhodol tak, že žalovaný má právo na
náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. O konkrétnej výške trov žalovaného
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

36. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 C.s.p.).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).