Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/14/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6922200205
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6922200205.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice

Kočičkovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Michala Tagaja ako členov senátu, v právnej veci
žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, štátny občan SR, trvale bytom C. XXXX, XXX XX B. D., t. č. bytom E.
XXXX/XXX, XXX XX B. D., zastúpeného JUDr. Miriam Bitalovou, advokátkou, so sídlom Svätoplukova
423/32, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 42 007 259, proti žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej
koná správca Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik so sídlom F. - G. H. B., I. G. H. XX,
IČO: 36 022 047, o zaplatenie 13.246,13 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Rimavská Sobota sp. zn. 6C/2/2022-249 zo dňa 26. septembra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáhal
zaplatenia sumy 13.246,13 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7.126,93
Eur od 25. 01. 2022 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 6.119,20
Eur od 02. 08. 2023 do zaplatenia titulom vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľností
vo vlastníctve žalobcu „nachádzajúcich sa pod vodnými tokmi a vodnými stavbami, hrádzami alebo

ochranným pásmom pri vodnom toku“, patriacimi do vlastníctva Slovenskej republiky (ktorých správcom
je Slovenský vodohospodársky podnik, š. p. na základe zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách), zamietol.
O trovách konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného
sporového poriadku (ďalej v texte len „CSP“) tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu
trov konania v plnej uplatnenej výške 100 %, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia o určení výšky
náhrady trov konania.

1.1 V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca sa žalobou podanou voči
žalovanému pôvodne domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 7 552,87 Eur spolu
s 5 %-ným ročným úrokom z omeškania odo dňa 25. 01. 2022 až do zaplatenia. Žalobca v žalobe
uviedol, že v roku 2020 vyzval žalovaného ako správcu vodných tokov uvedených v žalobe na
uzavretie nájomných zmlúv, pričom pri pozemkoch, kde je žalobca výlučným alebo „nadpolovičným
vlastníkom“, žalovaný súhlasil s uzavretím nájomných zmlúv a navrhol aj ročnú výšku nájomného
uvádzanú pri jednotlivých pozemkoch. Vo vzťahu ku pozemkom, „ktorých je žalobca spoluvlastníkom

s podielom menej ako nadpolovičná väčšina“, však žalovaný odmietol nájomné zmluvy so žalobcom
uzavrieť s odôvodním, že o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci nadpolovičnou
väčšinou, a preto pri týchto pozemkoch neuzavrie nájomné zmluvy len so žalobcom. Žalobca poukázal
na to, že žalovaný ho vyzval, aby mu oznámil údaje potrebné na vypracovanie nájomných zmlúv,avšak žiadnu nájomnú zmluvu mu nezaslal a ani mu neplatí nájomné za užívanie jeho nehnuteľností.
Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že žalobca pôvodne žiadal,
aby súd zaviazal žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom užívania nasledovných

nehnuteľností:
„a) okres a obec B. D., kat. územie J., evidované na:
- LV č. XXXX ako parc. EKN č. XXX/X, o výmere 332 m2, ttp., v podiele 6/8, od 2. 7. 2019 (ponúkané
nájomné vo výške 0,586 €/m2 ročne)
- LV č. XXXX ako parc. EKN č. XXX/X, o výmere 292 m2, ttp., v podiele 1/1, od 3. 7. 2019 (ponúkané

nájomné vo výške 0,586 €/m2 ročne)
- LV č. XXXX ako parc. EKN č. XXX/X, o výmere 586 m2, ttp., v podiele 1/1, od 6. 8. 2018 (ponúkané
nájomné vo výške 0,586 €/m2 ročne)
- LV č. XXXX ako parc. EKN č. XXX/X, o výmere 154 m2, ttp., v podiele 2/6, od 28. 8. 2019 (ponúkané
nájomné vo výške 0,586 €/m2 ročne)
b) okres, obec a kat. územie B. D., evidované na:

- LV č. XXXX ako parc. EKN č. XXXX, o výmere 299 m2, ttp., v podiele 1/4, od 28. 05. 2020 (ponúkané
nájomné vo výške 0,586 €/m2 ročne)
- LV č. XXXX, ako parc. EKN č. XXXX, o výmere 176 m2, ttp., EKN č. XXXX, o výmere 126 m2, ttp.,
EKN č. XXXX, o výmere 99 m2, ttp., EKN č. XXXX, o výmere 115 m2, ttp., v podiele 4/30, od 7. 2. 2020
(ponúkané nájomné vo výške 0,586 €/m2 ročne)

- LV č. XXXX, ako parc. EKN č. XXXX, o výmere 128 m2, ttp., EKN č. XXXX, o výmere 149 m2, ttp.,
EKN č. XXXX, o výmere 175 m2, ttp., EKN č. XXXX, o výmere 195 m2, ttp., EKN č. XXXX, o výmere
190 m2, ttp., EKN č. XXXX, o výmere 182 m2, ttp., EKN č. XXXX, o výmere 238 m2, ttp., v podiele 4/30,
od 7. 2. 2020 (ponúkané nájomné vo výške 0,586 €/m2 ročne)
- LV č. XXXX ako parc. EKN č. XXXX, o výmere 207 m2, ttp., EKN č. XXXX, o výmere 204 m2, ttp.,

EKN č. XXXX/X, o výmere 217 m2, op., v podiele 1/4, od 28. 08. 2019 (ponúkané nájomné vo výške
0,586 €/m2 ročne)
- LV č. XXXX ako parc. EKN č. XXXX/X, o výmere 228 m2, op., v podiele 1/24, od 28. 05. 2020 (ponúkané
nájomné vo výške 0,586 €/m2 ročne)
- LV č. XXXX ako parc. EKN č. XXXX/X, o výmere 284 m2, op., v podiele 1/24, od 28. 05. 2020 (ponúkané

nájomné vo výške 0,586 €/m2 ročne)
- LV č. XXXX ako parc. EKN č. XXXX/X, o výmere 19 m2, op., v podiele 11/90, od 07. 02. 2020 (ponúkané
nájomné vo výške 0,586 €/m2 ročne)
- LV č. XXXX ako parc. EKN č. XXXX/X, o výmere 56 m2, op., EKN č. 3861/3, o výmere 39 m2, op., v
podiele 11/90, od 07. 02. 2020 (ponúkané nájomné vo výške 0,586 €/m2 ročne)

- LV č. XXXX ako parc. EKN č. XXXX/X, o výmere 30 m2, op., EKN č. XXXX/X, o výmere 115 m2, op.,
EKN č. XXXX/X, o výmere 134 m2, op., EKN č. XXXX/X, o výmere 142 m2, op., EKN č. XXXX/X, o
výmere 142 m2, op., EKN č. XXXX/X, o výmere 148 m2, op., EKN č. XXXX/X, o výmere 145 m2, op.,
EKN č. XXXX/X, o výmere 143 m2, op., v podiele 11/90, od 07. 02. 2020 (ponúkané nájomné vo výške
0,586 €/m2 ročne)

c) okres, obec a kat. územie K., evidované na LV č. XXXX ako parc. EKN č. XXXX, o výmere 4880 m2,
ttp., v podiele 1/1, od 25. 02. 2020 (ponúkané nájomné vo výške 0,187 €/m2 ročne)
d) okres, obec a kat. územie L., evidované na LV č. XXXXX ako parc. EKN č. XXXXX/XXX, o výmere
685 m2, ttp., v podiele 1/1, od 03. 09. 2019 (nájomné vo výške 0,30 €/m2 ročne)
e) okres a obec M. G., kat. územie E., evidované na LV č. XXXX ako parc. EKN č. XXX/XXX, o výmere

291 m2, ttp. (od 28. 04. 2020) a parc. EKN č. XXX/X, o výmere 906 m2, ttp. (od 15. 02. 2020), v podiele
1/1, ( nájomné vo výške 1,10 €/m2 ročne)“.

1.2 V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že
právna zástupkyňa žalobcu podaním zo dňa 29. 03. 2023 zobrala žalobu čiastočne späť, a to pokiaľ ide

o sumu 425,94 Eur s odôvodnením, že pozemky nachádzajúce sa v k. ú. B. D., zapísané na LV č. XXXX,
na LV č. XXXX, na LV č. XXXX, na LV č. XXXX a na LV č. XXXX sú predmetom nájomného vzťahu. V
podanízodňa01.08.2023právnazástupkyňažalobcunavrhla,abysúdpripustilzmenužaloby,pretože
okrem nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu, je žalobca vlastníkom aj ďalších nehnuteľností, cez
ktoré tečie rieka Rimava, a to konkrétne nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. J., evidovaných na LV

č. XXXX ako E-KN parc. č. XXX/X o výmere 695 m2, TTP, E-KN parc. č. XXX/X o výmere 262 m2, TTP
v podiele 1/1; nehnuteľností nachádzajúcich v k. ú. J., evidovaných na LV č. XXXX ako E-KN parc. č.
XXX/X o výmere 547 m2, TTP na mene žalobcu pod por. č. 45 v podiele 31/360 a pod por. č. 81 v podiele
24/720; nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. B. D., evidovaných na LV č. XXXX ako E-KN parc. č.XXXX o výmere 299 m2 („ktorá už bola zahrnutá v žalobe, ale po podaní žaloby žalobca nadobudol aj
ďalší spoluvlastnícky podiel k nej“) na mene žalobcu pod por. č. 5 v podiele 1/4, ktorý podiel nadobudol
žalobca dňa 19. 12. 2022; zároveň právna zástupkyňa žalobcu predmetným podaním žiadala rozšíriť

žalobu aj o pozemky, ktoré boli predmetom žaloby do čiastočného späťvzatia žaloby, pričom navrhla,
aby aj za užívanie týchto pozemkov žalovaným bola žalobcovi priznaná náhrada, a to počnúc dňom
18. 01. 2023, ktorým dňom ich žalobca nemôže užívať z dôvodu, že sú zabrané vodným tokom (ide o
pozemky nachádzajúce sa v k. ú. B. D., evidované na LV č. XXXX ako E- KN parc. č. XXXX o výmere
176 m2, TTP, E-KN parc. č. XXXX o výmere 126 m2, TTP, E-KN parc. č. XXXX o výmere 99 m2, TTP,

E-KN parc. č. XXXX o výmere 115 m2, TTP v podiele 4/30; nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. B.
D., evidované na LV č. XXXX ako E- KN parc. č. XXXX o výmere 128 m2, TTP, E-KN parc. č. XXXX o
výmere 149 m2, TTP, E-KN parc. č. XXXX o výmere 175 m2, TTP, E-KN parc. č. XXXX o výmere 195 m2,
TTP, E- KN parc. č. XXXX o výmere 190 m2, TTP, E- KN par. č. XXXX o výmere 182 m2, TTP, E- KN parc.
č. XXXX o výmere 238 m2, TTP v podiele 4/30; nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. B. D., evidované
na LV č. XXXX ako E- KN parc. č. XXXX/X o výmere 19 m2 v podiele 11/90; nehnuteľnosti nachádzajúce

sa v k. ú. B. D., evidované na LV č. XXXX ako E- KN parc. č. XXXX/X o výmere 56 m2, E- KN parc. č.
XXXX/X o výmere 39 m2 v podiele 11/90 a nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. B. D., evidované na
LV č. XXXX ako E-KN parc. č. XXXX/X o výmere 30 m2, E-KN parc. č. XXXX/X o výmere 115 m2, E-
KN parc. č. XXXX/X o výmere 134 m2, E- KN parc. č. XXXX/X o výmere 142 m2, E-KN parc. č. XXXX/
X o výmere 142 m2, E- KN parc. č. XXXX/X o výmere 148 m2, E-KN parc. č. XXXX/X o výmere 145 m2

a E- KN parc. č. XXXX/X o výmere 143 m2 v podiele 11/90). V takto zmenenej žalobe si žalobca uplatnil
nárok na zaplatenie sumy 13 246,13 Eur „s príslušnými úrokmi z omeškania“ (s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 7.126,93 Eur od 25. 01. 2022 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške
9,25 % ročne zo sumy 6.119,20 Eur od 02. 08. 2023 do zaplatenia) titulom užívania všetkých týchto
nehnuteľností žalovaným, a to „až do dňa 01. 08. 2023“.

1.3 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že žalovaný vo vyjadrení
k žalobe žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Vo vzťahu k jednotlivým nehnuteľnostiam žalovaný
uviedol, že pokiaľ ide o nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. J., vedené na LV č. XXXX a na LV č. XXXX
ide o predčasne a účelovo podanú žalobu, pretože na základe žiadosti žalobcu tomuto listom zo dňa 23.

06. 2020 oznámil, že navrhuje usporiadať vzájomné vzťahy nájomnou zmluvou a zároveň mu oznámil
výšku nájmu, ktorý mu za prenájom uvedených nehnuteľností ponúka a zaslal žalobcovi informáciu
o spracúvaní osobných údajov a práv dotknutej osoby, ktorú bolo potrebné zo strany žalobcu vyplniť,
podpísať a zaslať späť žalovanému, žalobca však na túto výzvu žalovaného adekvátne nereagoval
a k poskytnutiu riadnej súčinnosti žalovanému nepristúpil; z dôvodu nekonania žalobcu tak nedošlo

k dohode o podstatných náležitostiach zmluvy. Pokiaľ ide o nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX ako
E-KN parc. č. XXX/X a na LV č. XXXX ako E-KN parc. č. XXX/X, žalovaný uviedol, že medzi sporovými
stranami došlo k vzájomnej komunikácii, avšak vzhľadom na to, že pri týchto nehnuteľnostiach žalobca
nie je ich výlučným vlastníkom, nie je právne možné uzatvoriť nájomnú zmluvu len s ním. Žalovaný
však žalobcovi listom zo dňa 23. 06. 2020 oznámil, že navrhuje usporiadať vzájomné vzťahy dohodou

o vyplatení jednorazovej finančnej náhrady za užívanie predmetných pozemkov bez zmluvného vzťahu
a zároveň mu oznámil výšku sumy, ktorú mu za užívanie týchto nehnuteľností ponúka; žalobca však
ani na tento návrh žalovaného nereagoval, k poskytnutiu riadnej súčinnosti žalovanému nepristúpil,
preto nedošlo ku právne kvalifikovanému prijatiu návrhu žalovaného zo strany žalobcu čo do výšky
ponúknutej finančnej náhrady. Vo vzťahu k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. B. D., vedenej na

LV č. XXXX ako E-KN parcela č. XXXX o výmere 299 m2, žalovaný uviedol, že žalobca si voči nemu
nikdy neuplatnil náhradu za užívanie tejto nehnuteľnosti, ide teda opäť o predčasne a účelovo podanú
žalobu. Pri nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k. ú. B. D., vedených na LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV
č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca si nárok
na zaplatenie nájmu, resp. náhrady za užívanie predmetných pozemkov uplatňuje neoprávnene, pretože

na predmetné parcely má žalobca uzatvorenú nájomnú zmluvu zo dňa 30. 12. 2014 na dobu určitú od
01. 01. 2015 do 31. 12. 2028. Žalobca tieto nehnuteľnosti prenajal tretej osobe odlišnej od žalovaného,
preto nemá právny titul na to, aby si akúkoľvek náhradu za užívanie týchto pozemkov voči žalovanému
uplatňoval. Vo vzťahu k nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXXX žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že
medzi sporovými stranami došlo ku vzájomnej komunikácii ohľadne tejto nehnuteľnosti, avšak žalobca

nie je jej výlučným vlastníkom, preto právne nie je možné uzatvorenie nájomnej zmluvy len so žalobcom
k nej. Žalovaný navrhol žalobcovi usporiadať vzájomné vzťahy dohodou o vyplatení jednorazovej
finančnej náhrady bez zmluvného vzťahu. Žalobca však ani na tento návrh žalovaného nereagoval a
neposkytol žalovanému žiadnu súčinnosť. Pri nehnuteľnostiach vedených na LV č. XXXX a na LV č.XXXX, žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že tu je žalobca podielovým spoluvlastníkom
vo výške podielu 1/24, teda nebolo právne možné uzatvorenie nájomnej zmluvy so žalobcom, znovu
však žalobcovi ponúkol usporiadanie vzájomných vzťahov dohodou o vyplatení jednorazovej finančnej

náhrady bez zmluvného vzťahu, pričom žalobca doručil žalovanému žiadanú identifikáciu nehnuteľností,
avšak bez splnenia nevyhnutných náležitostí. Vo vzťahu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.
ú. K., vedeným na LV č. XXXX, žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že tu tiež došlo medzi
sporovými stranami ku vzájomnej komunikácii, keď žalovaný na základe žiadosti žalobcu žalobcovi
listom zo dňa 16. 06. 2020 oznámil, že navrhuje usporiadať vzájomné vzťahy nájomnou zmluvou,

zároveň mu oznámil výšku nájmu, ktorú mu za prenájom týchto nehnuteľností ponúka, avšak žalobca
ani tu neposkytol žalovanému žiadnu súčinnosť. Pri nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k. ú. L.,
vedených na LV č. XXXXX, žalovaný uviedol, že žalobcovi neprislúcha nárok na plnenie od žalovaného,
a to vzhľadom na to, že žalovaný je síce správcom vodného toku Detviansky potok, avšak koryto potoka
je stavebne upravené, pričom korytová úprava bola vybudovaná Lesmi Slovenskej republiky, š. p., ktoré
sú aj vlastníkom korytovej úpravy. Ďalším vlastníkom niektorých korytových úprav toku je aj Mesto

Detva, žalovaný teda nie je majiteľom ani prevádzkovateľom vodnej stavby, ani vybudovanej korytovej
úpravy, o čom žalobcu informoval listom zo dňa 23. 04. 2021. Pokiaľ ide o nehnuteľnosti nachádzajúce
sa v k. ú. E., vedené na LV č. XXXX, žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že ide o predčasne
podanú žalobu. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe poukázal tiež na to, že žalobca sa stal vlastníkom
vyššie uvedených nehnuteľností v prevažnej miere v roku 2020, prípadne v roku 2019, pričom tieto

nehnuteľnosti nadobudol titulom kúpnych zmlúv, čiže na základe svojho aktívneho konania. Podľa
žalovaného žalobca postupoval pri kúpe týchto nehnuteľností účelovo a špekulatívne, práve s cieľom
následne sa domáhať voči žalovanému nárokov, ktoré sú predmetom žaloby. Iná situácia by podľa
žalovaného bola, ak by žalobca nadobudol tieto nehnuteľnosti napr. dedením alebo za situácie, že by na
realitnom trhu bol nedostatok iných nehnuteľností, ktoré nie sú situované pod korytami vodných tokov

a na ich brehoch, prípadne pod stavebnými úpravami na nich. Zdôraznil, že vodné toky a vodné stavby,
hrádze a ochranné pásma sa nachádzali na týchto pozemkoch dlhší čas – aj 30 rokov predtým ako sa
žalobca stal ich vlastníkom. Na základe uvedeného mal žalovaný za to, že konanie žalobcu je v rozpore
s dobrými mravmi v zmysle ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe tiež
tvrdil, že žaloba trpí procesnými vadami, keďže žalobca v žalobe nedostatočne špecifikoval uplatnený

nárok a namiesto úplného a priameho opisu skutočností, na základe ktorých svoj nárok voči žalovanému
zakladá, koncipoval žalobu príliš všeobecne, odvolávajúc sa na predložené prílohy. „Žalobca žalovanú
sumu ani riadne nevyčíslil, len uviedol odkaz na jednotlivé čiastkové sumy, pričom žalobca má povinnosť
úplne opísať rozhodujúce skutočnosti a riadne vyčísliť svoj uplatnený nárok.“ Podľa žalovaného bol to
práve žalobca, ktorý svojim nekonaním spôsobil, že medzi sporovými stranami nedošlo k uzatvoreniu

nájomných zmlúv, resp. dohôd o jednorazovej finančnej náhrade za užívanie nehnuteľností, pretože
neposkytol žalovanému súčinnosť, na ktorú ho vyzval. Zo všetkých týchto dôvodov žiadal žalovaný
žalobu v plnom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania.

1.4 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že v priebehu konania

mu právna zástupkyňa žalobcu v podaní zo dňa 27. 01. 2023 oznámila, že strany sporu sa dohodli
na uzavretí súdneho zmieru v znení návrhu žalovaného (ktorý návrh žalovaného právna zástupkyňa
žalobcu pripojila ako prílohu k podaniu zo dňa 27. 01. 2023), v ktorom žalovaný navrhol, aby súd schválil
zmier, v zmysle ktorého by bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 6.625,96 Eur s príslušnými
úrokmi z omeškania. Za uvedeným účelom okresný súd nariadil na deň 21. 03. 2023 pojednávanie, na

ktorom však v konečnom dôsledku ku schváleniu zmieru nedošlo, pretože právna zástupkyňa žalobcu
okresnému súdu oznámila, že nie je oprávnená na uzavretie súdneho zmieru v znení navrhovanom
v prílohe podania zo dňa 27. 01. 2023. Na ďalšom pojednávaní konanom na súde prvej inštancie dňa
13. 06. 2023 (a aj na naň nadväzujúcich pojednávaniach konaných na súde prvej inštancie v tejto veci)
právna zástupkyňa žalobcu trvala na podanej žalobe, pričom argumentovala tým, že z centrálneho

registra zmlúv zistila, že žalovaný uzatvoril od roku 2011 do roku 2020 s vlastníkmi pozemkov cca 660
nájomných zmlúv, pričom žalobca počítal s tým, že aj s ním žalovaný uzavrie nájomné zmluvy, avšak
nestalo sa tak.

1.5 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že vo veci vykonal

dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby, písomných vyjadrení strán sporu, výpismi z listov
vlastníctva pre okres a obec B. D., k. ú. J. č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. 3324, pre okres a obec
B. D., k. ú. B. D. č. 3346, č. XXXX, H. XXXX, H. XXXX, H. XXXX, H. XXXX, H. XXXX, H. XXXX,
č. 4897, pre okres a obec K., k. ú. K. č. XXXX, pre okres a obec L., k. ú. L. č. 12871, pre okres aobec M. G., k. ú. E. č. XXXX, pre okres a obec B. D., k. ú. J. č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, písomnou
komunikáciou so žalovaným v roku 2020, žiadosťami žalobcu o uzatvorenie nájomnej zmluvy zo
dňa 30. 06. 2020 a zo dňa 23. 03. 2020, dohodami uzavretými medzi žalovaným a inými vlastníkmi

pozemkov pod vodnými tokmi o vyplatení finančnej náhrady, nájomnými zmluvami uzavretými medzi
žalovaným a inými osobami, návrhom na schválenie súdneho zmieru zo dňa 11. 11. 2022, e-mailovou
komunikáciou medzi právnou zástupkyňou žalobcu a žalovaným, správou z finstat.sk o hospodárení
žalovaného a kópiami článkov z denníka Sme, týkajúcich sa žalovaného. Z vykonaného dokazovania
mal okresný za preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom, resp. podielovým spoluvlastníkom

nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností pre okres a obec B. D., k. ú. J., vedených na LV
č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, ďalej pre okres a obec B. D., k. ú. B. D., vedených
na LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX,
LV č. XXXX, LV č. XXXX, „pričom nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. B. D., evidované na LV č.
XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX a LV č. XXXX boli predmetom nájomného vzťahu až
do jeho výmazu dňa 17. 01. 2023“. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania ďalej zistil, že

žalobca je vlastníkom nehnuteľností vedených v katastri nehnuteľností pre obec a okres Rimavská
Sobota, k. ú. J. na LV č. XXXX a na LV č. XXXX, pre okres a obec B. D., k. ú. B. D. na LV č.
XXXX, pre okres, obec a k. ú. K. na LV č. XXXX, pre okres, obec a k. ú. L. na LV č. XXXXX a
pre okres a obec Liptovský Mikuláš, k. ú. E. na LV č. XXXX; „týchto nehnuteľností v celosti, čo
vyplýva z predložených výpisov z listov vlastníctva“. Žalobca tvrdil, že predmetné nehnuteľnosti nemôže

užívať a že mal záujem o uzatvorenie nájomnej zmluvy na predmetné pozemky, pričom so žalovaným
prebiehali rokovania o možnosti uzatvorenia nájomných zmlúv, keďže sa na nich nachádzajú vodné
toky s vodnými stavbami, hrádzami alebo ochranným pásmom pri vodnom toku, patriace do vlastníctva
Slovenskej republiky. Ich správcom je v mene vlastníka Slovenský vodohospodársky podnik, š. p. Z
písomnej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným okresný súd zistil, že žalovaný v odpovedi na

žiadosť žalobcu o uzavretie nájomných zmlúv u niektorých z nehnuteľností navrhol uzavretie nájomnej
zmluvy a u niektorých vyplatenie jednorazovej finančnej náhrady za užívanie nehnuteľností. Výška
nájmu bola navrhovaná samotným žalovaným, čo tiež vyplýva z písomnej komunikácie strán sporu.
V konečnom dôsledku však medzi stranami sporu k uzatvoreniu nájomných zmlúv a ani k vyplateniu
jednorazovej finančnej náhrady nedošlo, pričom žalovaný tvrdil, že to bolo v dôsledku nedostatočnej

spolupráce a súčinnosti zo strany žalobcu. Z predložených výpisov z listov vlastníctva okresný súd zistil,
že väčšinu z týchto nehnuteľností, nachádzajúcich sa pod vodnými tokmi, nadobudol žalobca kúpnymi
zmluvami z rokov 2018, 2019 a 2020, keď v predmetných výpisoch z listov vlastníctva je uvádzaný titul
nadobudnutia kúpna zmluva práve z rokov 2018 až 2020. Medzi stranami sporu bolo nesporné, že na
týchto pozemkoch sa nachádzajú vodné toky, či už rieka Rimava, Detviansky potok, zátopy vodnej

stavby Krupina, pričom tieto vodné toky, resp. vodné stavby, hrádze a ochranné pásma sa na týchto
pozemkoch nachádzali už aj predtým ako ich žalobca kúpil, a to podstatne dlhší čas – „možno aj 30
rokov ako to tvrdí žalovaný“. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého
rozsudku uviedol, že žalobca si pri kúpe predmetných nehnuteľností musel byť vedomý a zrejme si aj bol
vedomý toho, čo sa na nehnuteľnostiach nachádza a musel si byť vedomý aj toho, že po nadobudnutí

vlastníckeho práva k týmto pozemkom ich nebude môcť reálne užívať.

1.6 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku odcitoval čl. 4 ods. 1 Ústavy SR, ust.
§ 43, § 48 ods. 1, § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách (ďalej aj „Zákon o vodách“),
§ 107 ods. 1, § 451 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka a uviedol, že správa

vodného toku a oprávnenia správcu vodného toku sú uvedené v § 48 a § 49 zákona č. 364/2004 Z.
z. o vodách, pričom vykonávanie týchto oprávnení je uskutočňované vo verejnom záujme. Výkonom
týchto oprávnení môže dôjsť k zásahu do vlastníckeho práva iných osôb, ktoré sú povinné výkon týchto
oprávnení strpieť, a teda sú povinné strpieť aj obmedzenie svojho vlastníckeho práva. V uvedenej
súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že Zákon o vodách v

niektorých ustanoveniach priznáva vlastníkom náhradu za obmedzenie ich vlastníckeho práva, avšak
táto skutočnosť bez ďalšieho neznamená vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, ani
vznik jeho majetkového prospechu podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zdôraznil, že samotnú
správu vodného toku nemožno chápať ako získavanie majetkového prospechu na úkor žalobcu. Je to
práve žalovaný, ktorému pri plnení jeho zákonných povinností vznikajú nie malé finančné a materiálne

náklady, pričom v prípade porušenia či zanedbania zákonných povinností žalovaným, by žalovaný
zodpovedal za prípadný vznik škody na majetku tretích osôb a nie žalobca. Správa vodného toku
teda podľa okresného súdu bez ďalšieho nezakladá právo žalobcu voči žalovanému na vydanie
bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Iná by však bola situácia,ak by zo strany žalovaného boli prekročené jeho oprávnenia a povinnosti a užíval by pozemky žalobcu
nad zákonom stanovený rozsah, „napr. výstavbou vodnej stavby, slúžiacej k činnosti žalovaného, na
pozemku žalobcu, prípadne aj inými činnosťami, z ktorých by mal žalovaný prospech“. V nadväznosti

na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca mu
síce predložil „určité listinné dôkazy“, z ktorých by malo podľa tvrdenia žalobcu vyplývať, že žalovaný
na pozemkoch žalobcu vyvíja hospodársku činnosť, z ktorej má zisk, podľa názoru okresného súdu
však z týchto žalobcom predložených listinných dôkazov nevyplýva hospodárska činnosť a prípadný
zisk žalovaného z hospodárskej činnosti vykonávanej práve na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu.

V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku konštatoval, že
žalobcom predložené listinné dôkazy „sú len výpisy prehľadu o firme žalovaného z webovej stránky N.,
z ktorých nemožno zistiť výšku prípadného zisku z hospodárskej činnosti vykonávanej žalovaným práve
na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu“. V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním
napadnutého rozsudku uviedol, že tomto smere žalobca neuniesol dôkazné bremeno, teda nepreukázal,
že by žalovaný užíval nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu spôsobom iným než vymedzeným v Zákone

o vodách. Poukázal pritom na právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. 14Co/32/2022 zo dňa 09. 01. 2023, kde krajský súd poukázal na právny názor NS ČR, vyjadrený
v rozhodnutí sp. zn. 28Cdo/2750/2017, v zmysle ktorého „bezdôvodné obohatenie je vylúčené
v prípadoch, ak je daný právny vzťah regulovaný osobitnými právnymi normami (v tomto prípade
Zákonom o vodách).

1.7 Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že „žalobca nadobúdal predmetné nehnuteľnosti s cieľom žalovať
štát o vyplatenie nájomného, čo odporuje dobrým mravom“, okresný súd v odôvodnení odvolaním
napadnutého rozsudku uviedol, že túto argumentáciu žalovaného považuje za čiastočne dôvodnú.
Konštatoval, že dobré mravy sú meradlom etického hodnotenia konkrétnych situácií zodpovedajúcich

všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, poctivého konania a podobne. Pokiaľ žalovaný namietal
zištný dôvod nadobudnutia vlastníckeho práva, resp. spoluvlastníckych podielov k predmetným
pozemkom pod vodnými tokmi žalobcom, okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého
rozsudku uviedol, že dokazovaním vykonaným oboznámením sa s predloženými listami vlastníctva
mal za preukázané, že nadobúdacími titulmi vlastníckeho práva žalobcu k predmetným pozemkom,

resp. k spoluvlastníckym podielom na predmetných pozemkoch sú zväčša kúpne zmluvy uzatvorené
žalobcomakokupujúcimvrokoch2019a2020,pričomžalobcasiužvmesiacochjún,júl2020uplatňoval
žiadosťami podanými u žalovaného nájomné, resp. inú finančnú náhradu za predmetné pozemky.
Napríklad v prípade pozemkov nachádzajúcich sa v k. ú. E., sa žalobca stal vlastníkom pozemkov vo
februári a v apríli 2020 a žiadosť o uzatvorenie nájomnej zmluvy so žalovaným je datovaná dňom 14. 05.

2020.Zostranyžalobcuidetedapodľaokresnéhosúduokonaniečiastočnevrozporesdobrýmimravmi,
pretože z takéhoto konania žalobcu vyplýva účelové a špekulatívne skupovanie pozemkov práve za tým
účelom, aby po nadobudnutí týchto pozemkov do svojho vlastníctva žiadal žalovaného o náhradu za
ich užívanie. V závere odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že v tomto
prípade ide o sporové konanie, v ktorom majú strany sporu dôkaznú povinnosť na preukázanie svojich

skutkových tvrdení. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na tej strane sporu, ktorá danú
skutočnosť tvrdí. Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie
nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu
zisteného na základe vykonaných dôkazov. V uvedenej súvislosti okresný súd zdôraznil, že dôkazným
bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané

jej tvrdenia a z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. „Z ust. § 151
CSP vyplýva, že stranu sporu zaťažuje procesné bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany.
Ak strana sporu neunesie bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany, nastupuje ako procesný
právny následok uplatnenie domnienky, že skutkové tvrdenia protistrany sú nesporné“. Žalobca v
priebehu konania neuviedol, akým konkrétnym spôsobom užíva žalovaný predmetné pozemky, teda

nešpecifikoval skutkovú podstatu uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobca v
konaní nepreukázal, aj keď to tvrdil, že by žalovaný užíval predmetné nehnuteľnosti aj iným spôsobom
než v Zákone o vodách ustanoveným spôsobom výkonu práv a povinností spojených so správou.
Keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie tvrdenia, že žalovaný užíval pozemky vo
vlastníctve žalobcu nad rozsah svojich zákonných oprávnení a povinností vyplývajúcich zo Zákona

o vodách (čím by sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohacoval), okresný súd žalobu zamietol
z dôvodu neunesenia dôkazného bremena na preukázanie tvrdení žalobcu o vzniku nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia voči žalovanému.2. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie sa žalovaný prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne odvolal a v odvolaní uviedol, že odvolanie podáva proti obidvom výrokom rozsudku súdu
prvej inštancie z odvolacích dôvodov uplatnených podľa § 365 písm. f) a h) CSP. Žalobca v odvolaní

ďalej uviedol, že pokiaľ súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že žalobca v priebehu
konanianeuviedolakýmkonkrétnymspôsobomužívažalovanýpredmetnépozemky,tedanešpecifikoval
skutkovú podstatu uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, tak s týmto názorom
súdu prvej inštancie nemôže súhlasiť. Zdôraznil, že žalovanou stranou v tomto spore nie je Slovenský
vodohospodársky podnik, š. p., ktorý vykonáva na základe Zákona o vodách správu tokov, ale

žalovaným je Slovenská republika ako vlastník vodných tokov. Z uvedeného dôvodu sa súd prvej
inštancie nemusel podľa žalobcu zaoberať tým, či Slovenský vodohospodársky podnik, š. p. vykonáva
svoje činnosti na pozemkoch žalobcu v medziach Zákona o vodách alebo nie, ako je to odôvodnené
„v súdom prvej inštancie aplikovanom judikáte, kde bol žalovaným práve Slovenský vodohospodársky
podnik, š. p. a nie Slovenská republika“. Už len zo samotného faktu, že na pozemkoch žalobcu je
umiestnený majetok žalovaného, teda už len zo samotného faktu, že cez pozemky žalobcu tečie

rieka alebo je na nich vodná nádrž, ktorá patrí do vlastníctva Slovenskej republiky, podľa žalobcu
vyplýva, že žalobca nemôže realizovať svoje vlastnícke právo k týmto pozemkom spôsobom, ktorý
mu ako imanentnú súčasť vlastníckeho práva zákon priznáva, teda ich užívaním. Žalobca poukázal
pritom v odvolaní na čl. 20 Ústavy SR a uviedol, že k nútenému (zákonom upravenému) obmedzeniu
vlastníckeho práva k pozemkom pod vodnými tokmi, vrátane ich ochranných pásiem nedošlo, žiadny

zákon doposiaľ neupravil povinnosť vlastníkov pozemkov strpieť tento stav, ale ani primeranú náhradu
za toto obmedzenie. Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách bol s účinnosťou od 01. 05. 2023 novelizovaný
zákonom č. 74/2023 Z. z., ktorý už vyslovene upravuje umiestnenie korýt na pozemkoch vo vlastníctve
štátu alebo na pozemkoch v inom ako štátnom vlastníctve. Aj v zmysle § 43 ods. 1 Zákona o vodách
a dôvodovej správy k Zákonu o vodách, koryto je súčasťou pozemku a pozemok môže mať aj iného

vlastníka ako je vlastník vodného toku. Parciálne tento zákon rieši aj obmedzenia vlastníckych práv
vlastníkov pozemkov v ochranných pásmach, ale týka sa to len vybraných činností, vrátane možnosti
vyvlastnenia za náhradu. Vo všetkých prípadoch zákon odkazuje na uzavretie dohody so správcom
vodného toku, a len v prípade, že ju nebude možné uzavrieť, odkazuje na súd, ktorý má určiť výšku
odškodnenia alebo náhrady pre vlastníka. Explicitne však ani tento zákon (Zákon o vodách) neupravil

právo vlastníkov pozemkov pod vodnými tokmi na náhradu za nemožnosť užívať svoje pozemky, avšak,
zároveň ani neukladá povinnosť týmto vlastníkom takýto stav strpieť. Napriek tomu je však ako vlastník
predmetných pozemkov fakticky obmedzený v ich užívaní, resp. užívanie predmetných pozemkov ním
(„žalobcom“) alebo iným nájomcom je úplne vylúčené. V nadväznosti na uvedené žalobca v odvolaní
uviedol, že vzhľadom na jeden z princípov občianskoprávnych vzťahov, „ktorého podstatou je, že ak

zákon neupravuje niektoré skutočnosti, je potrebné aplikovať na konkrétny prípad také ustanovenia
zákona, ktoré sú im (týmto skutočnostiam) obsahovo najbližšie“, je v danom prípade potrebné použiť
analógiu. „Ak by užívateľ pozemkov vo vlastníctve žalobcu, teda žalovaný, uzavrel so žalobcom nájomnú
zmluvu na užívanie pozemkov alebo by ich od žalobcu odkúpil, majetok žalovaného by sa v dôsledku
platenia nájomného alebo zaplatenia kúpnej ceny zmenšil. Keďže sa tak nestalo a žalovaný užíva

pozemky vo vlastníctve žalobcu bez právneho vzťahu s ich vlastníkom, pričom mu takéto právo nie je
priznané zákonom, dochádza na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu z dôvodu užívania
cudzích pozemkov (pozemkov vo vlastníctve žalobcu) bez poskytnutia protiplnenia vlastníkovi týchto
pozemkov, pričom skutočnosť, že žiadny zákon neupravuje explicitne práva vlastníkov pozemkov pod
vodnými tokmi, nemôže byť na ujmu týchto vlastníkov“.

2.1 Vo vzťahu k výške uplatneného nároku žalobca v odvolaní uviedol, že žalovaný výšku uplatneného
nároku počas celého konania pred súdom prvej inštancie nenamietal. Ďalej poukázal na to, že žalovaný
vo svojich vyjadreniach k žalobe a v následných podaniach uvádza, že navrhuje žalobu zamietnuť

z dôvodu, že ju považuje za predčasne podanú, nakoľko z dôvodov na strane žalobcu doposiaľ nedošlo
k uzavretiu nájomných zmlúv, pretože žalobca neakceptoval návrh žalovaného právne relevantným
spôsobom. V uvedenej súvislosti žalobca v odvolaní uviedol, že „pokiaľ žalovaný tvrdí, že žalobca
má povinnosť uzavrieť nájomnú zmluvu, tak žalobou uplatnený nárok uznáva“. Žalovaný odpoveďami
na žiadosti žalobcu a návrhmi výšky nájomného, či v niektorých prípadoch výšky jednorazovej odplaty

de facto podľa žalobcu potvrdil nárok žalobcu na nájomné, resp. na odplatu za užívanie pozemkov
vo vlastníctve žalobcu, a to aj po podaní žaloby, keďže strany sporu uvažovali o možnosti ukončiť
spor súdnym zmierom, vrátane náhrady trov konania. „Znenie zmieru bolo vypracované samotným
žalovaným, avšak žalobcovi nie je známe, prečo ho nakoniec žalovaný odmietol uzavrieť“. Žalobcav odvolaní ďalej uviedol, že „pokiaľ žalovaný považuje žalobu za predčasne podanú, znamená to, že
uznáva nárok žalobcu, len sa domnieva, že vec sa mala vyriešiť mimosúdne. Dal vyhotoviť identifikáciu
parciel, ktorú zaslal Slovenskému vodohospodárskemu podniku, š. p., ktorého technický úsek

posudzoval, či žalobcom uvádzané parcely sú nevyhnutné k činnosti Slovenského vodohospodárskeho
podniku, š. p. Keďže všetky parcely boli posúdené Slovenským vodohospodárskym podnikom, š.
p. ako potrebné, Slovenský vodohospodársky podnik, š. p. zaslal žalobcovi podklady s oznámením
o výške nájomného a so žiadosťou o vyplnenie informácie o spracúvaní osobných údajov, preto má
(žalobca) nárok na náhradu za užívanie všetkých v žalobe uvedených pozemkov titulom obmedzenia

jeho vlastníckeho a užívacieho práva k nim žalovaným“.

2.2 Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že pokiaľ súd prvej inštancie v odôvodnení odvolaním napadnutého
rozsudku konštatoval, že argumentáciu žalovaného o tom, že nárok žalobcu považuje za špekulatívny
a v rozpore s dobrými mravmi, považuje za čiastočne dôvodnú, pretože žalobca si mal byť vedomý

toho aké pozemky kupuje a v akom sú stave, pričom poukázal na to, že v prípade pozemkov
nachádzajúcich sa v k. ú. E., žalobca žiadal žalovaného o uzavretie nájomnej zmluvy už mesiac
po nadobudnutí vlastníctva k nim, tak podľa jeho názoru je irelevantné v akom časovom období po
nadobudnutí vlastníctva navrhol žalovanému uzavretie nájomných zmlúv. Zdôraznil, že keďže v roku
2020 už so žalovaným riešili uzavretie nájomných zmlúv k iným pozemkom, je pochopiteľné, že ak

v tom čase nadobudol vlastníctvo k novému pozemku, medzi kúpou a podaním žiadosti o nájomné
prešla krátka doba. Vo vzťahu k argumentácii žalovaného, že žalobca účelovo a špekulatívne
skupoval pozemky pod vodnými stavbami za účelom získania náhrady, ktoré konanie žalobcu je
konaním v rozpore s dobrými mravmi, žalobca v odvolaní uviedol, že s týmto tvrdením žalovaného
nesúhlasí. Opakovane poukázal na to, že v čase nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetným

pozemkom pod vodnými tokmi a ani v súčasnosti neexistuje zákon, ktorý by takéto konanie zakazoval,
obmedzoval vlastníkov týchto pozemkov alebo prikazoval vlastníkom týchto pozemkov povinnosť strpieť
umiestnenie vodných tokov na nich, a to bez náhrady. Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že konanie
žalovaného, „ktorý sa ľubovoľne rozhoduje“, s ktorým z vlastníkov pozemkov uzatvorí nájomnú zmluvu
alebo dohodu o finančnej náhrade a s ktorým nie, považuje za diskriminačné. Upriamil pozornosť

na „novinové články, z ktorých vyplýva, že žalovaný, resp. osoby konajúce v mene žalovaného sa
výslovne vyjadrili, že vlastníkom pozemkov pod vodnými tokmi a stavbami patrí právo na náhradu
peňažného plnenia titulom bezdôvodného obohatenia. Zároveň sa vyjadrili, prečo sa v období po
roku 2019 prestali nájomné zmluvy uzatvárať“. Vo vzťahu k záveru súdu prvej inštancie, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno ohľadne vykonávania hospodárskej činnosti žalovaným na pozemkoch

žalobcu, žalobca v odvolaní uviedol, že nie je v jeho objektívnych možnostiach preukázať, že žalovaný
prostredníctvom Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p realizoval ťažbu a predaj štrku na
pozemkoch vo vlastníctve žalobcu. Podnikateľská činnosť žalovaného však podľa žalobcu vyplýva zo
zverejnených informácií, ktoré súdu predložil, ako aj z výsledkov hospodárenia žalovaného, takže nie
je podľa žalobcu pravdivé tvrdenie žalovaného, že vykonáva len činnosti spojené so správou tokov,

s ktorými činnosťami sú spojené náklady. Zdôraznil, že „vodný tok a aj vodná nádrž je celok, nie je
možné prerušiť ich v časti, kde prechádzajú cez pozemky vo vlastníctve žalobcu, preto nie je potrebné
dokazovať, či napríklad ťažba štrku bola vykonávaná konkrétne na pozemkoch žalobcu“. Uvedené
skutočnosti však („vzhľadom na to, že žalovaným nie je Slovenský vodohospodársky podnik, š. p.“) nie
je podľa žalobcu potrebné dokazovať. Zdôraznil, že už len samotným umiestnením vodných tokov na

pozemkoch žalobcu dochádza k obmedzeniu jeho vlastníckeho a užívacieho práva spôsobom, ktorý mu
ako vlastníkovi pozemkov úplne znemožňuje predmet svojho vlastníctva užívať, hoci takéto obmedzenie
nie je upravené žiadnym zákonom. Štát ako účastník právnych vzťahov nemôže mať iné postavenie
ako ostatní účastníci právnych vzťahov a tiež musí rešpektovať práva a povinnosti druhých osôb. Na
obmedzenie vlastníckeho práva a následky s ním spojené nemožno pozerať odlišne v prípade užívania

pozemkov štátom a v prípade ich užívania právnickou alebo fyzickou osobou. V závere odvolania
žalobca uviedol, že navrhuje, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie, alebo aby odvolaním napadnutý rozsudok zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že s argumentami žalobcu uvedenými v odvolaní,
na základe ktorých žalobca napáda rozsudok súdu prvej inštancie, nesúhlasí. K jednotlivým bodom
odvolania žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že považuje za nelogický argument
žalobcu, uvedený v bode 2. odvolania, kde žalobca tvrdí, že súd sa nemusel zaoberať tým, čižalovaný vykonáva svoje činnosti na pozemkoch žalobcu len v medziach Zákona o vodách, pretože
žalovaný nie je Slovenský vodohospodársky podnik, š. p., ale Slovenská republika. Poukázal na to, že
tieto tvrdenia žalobcu si odporujú s jeho ďalšou argumentáciou, v rámci ktorej žalobca odôvodňuje

svoj nárok uplatnený žalobou tým, že žalovaný sa na jeho úkor obohacuje vykonávaním činností na
pozemkoch v jeho vlastníctve. Všetky vodné toky sú v zmysle Ústavy SR vo vlastníctve štátu, teda
Slovenskej republiky. Na Slovenský vodohospodársky podnik, š. p. ako štátny podnik je v zmysle
zákona delegovaná povinnosť tieto vodné toky spravovať v súlade s ustanoveniami Zákona o vodách.
V uvedenej súvislosti žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že taký výklad jednotlivých

ustanovení Zákona o vodách, na ktorý žalobca v odvolaní odkazuje, je nesprávny. Žalobcom podaný
výklad § 43 ods. 1 Zákona o vodách, následná odvolávka žalobcu na uzavretie dohody so správcom
vodného toku a na možnosť uplatniť si tento nárok (po neuzatvorení dohody) na súde, sa týka podľa
žalovaného inej procesnej situácie. V uvedenej súvislosti poukázal žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu
žalobcu na ust. § 50 ods. 1 písm. a) Zákona o vodách, z ktorého pre vlastníka pobrežného pozemku
vyplýva povinnosť umožniť správcovi vodného toku výkon jeho oprávnenia, a to bez akéhokoľvek

nároku na náhradu, o ktorej Zákon o vodách „pojednáva“ len vo vzťahu k umiestneniu a prevádzke
ciach, vodočtov a vodomerov podľa § 51 ods. 1 písm. c) Zákona o vodách, čo tiež nie je predmetom
tohto sporu. Nárok uplatnený žalobou nemá podľa žalovaného oporu v právnom poriadku, preto
ho súd prvej inštancie správne a v súlade so zákonom posúdil. Zdôraznil, že na predmetných
pozemkoch vo vlastníctve žalobcu, zabezpečuje a vykonáva činnosti, ktoré je povinný zabezpečovať

a vykonávať podľa § 48 Zákona o vodách, pričom on sám (žalovaný) vynakladá na túto činnosť značné
finančné prostriedky. Samotnú správu vodného toku nemožno chápať ako činnosť, ani ako získavanie
majetkovéhoprospechužalovanýmnaúkoržalobcu.Skutočnosť,žežalovanýjesprávcomvodnéhotoku
sama osebe nemôže podľa žalovaného zakladať právo žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia
podľa § 451 Občianskeho zákonníka.

3.1 Vo vzťahu k bodu 3. odvolania žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že identifikácia
parciel a vyjadrenie technického úseku, že žalobcom uvádzané parcely sú nevyhnutné k činnosti
Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p. neznamená, že parcely žalobcu sú potrebné na
hospodársku činnosť Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p.. Aj túto okolnosť si žalobca podľa

žalovaného vykladá nesprávne, pretože aj keď sa v texte nachádza slovo činnosť, myslí sa tým to,
či sú predmetné pozemky potrebné na takú činnosť žalovaného, ktorú má povinnosť zabezpečovať
v súlade so Zákonom o vodách, teda na ich správu. Nikde sa nehovorí o využívaní pozemkov žalobcu
na činnosť hospodárskeho charakteru, ktorá by žalovanému prinášala majetkový prospech. Pokiaľ
ide o rokovania so žalobcom, žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že tieto, a to ani

pokiaľ ide o snahu o mimosúdne vyriešenie sporu, nepopiera, k tejto otázke však v priebehu konania
predkladal rozsiahlu argumentáciu a na nej zotrváva. Zároveň zdôraznil, že nie je možné tvrdiť, že
rokovania o prípadnom uzavretí nájomných zmlúv alebo snaha o mimosúdne vyriešenie veci je právne
konformným uznaním záväzku zo strany žalovaného. Skutočnosť, že žalovaný bol ochotný so žalobcom
rokovať o uzatvorení nájomných zmlúv nie je právne významná pre rozhodnutie súdu, nakoľko sa jedná

o mimosúdne návrhy spôsobu riešenia vzájomných práv a povinností strán sporu, pričom v prípade,
že sa strany sporu nedohodnú, súd rozhoduje o právnom nároku žalobcu, či je dôvodný alebo nie
je. K bodu 4. odvolania žalobcu, žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že v priebehu súdneho
konania pred súdom prvej inštancie opakovane poukazoval na rozpor s dobrými mravmi pri konaní
žalobcu, s čím sa správne stotožnil aj súd prvej inštancie. Zdôraznil, že je nespochybniteľné, že je

vecou a právom každého občana SR využívať svoj majetok spôsobom, ktorý zákon nezakazuje - za
účelom jeho prenájmu a získavania nájomného. Avšak výkon tohto práva nie je bezbrehý a nemôže byť
na úkor iného účastníka právnych vzťahov, v tomto prípade štátu. Slovenský vodohospodársky podnik,
š. p. ako správca majetku štátu dbá o ochranu záujmov štátu a snaží sa zamedziť špekulatívnym
postupom jednotlivcov, ktorý účelne skupujú majetok pod vodnými stavbami a vodnými tokmi, aby si

následne uplatnili voči štátu náhradu. Takéto konanie je v rozpore s dobrými mravmi a právna ochrana
takémuto konaniu neprislúcha, a to aj v kontexte rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vo
veci Javorský pri Slovenskej republike. Žalobca sa stal vlastníkom pozemkov, ktoré sú predmetom tohto
súdneho konania dobrovoľne, nadobudol ich na základe jeho slobodnej vôle, s plným vedomím toho,
aké pozemky kupuje, že je na nich postavená vodná stavba, alebo cez ne preteká vodný potok, keďže

ako vypovedal na každom pozemku sa bol pozrieť. Z uvedeného mu muselo byť vopred zrejmé, že
v ďalšej dispozícii s takýmito pozemkami bude v budúcnosti obmedzený, samozrejme za predpokladu,
žejehopravýmzámeromneboloobohacovaniesanaplatbáchštátu.Vzápätíponadobudnutívlastníctva
si žalobca uplatňoval u žalovaného nárok na uzatvorenie nájomných zmlúv, napríklad v prípade parcielnachádzajúcich sa v k. ú. E. sa vlastníkom pozemkov stal vo februári 2020 a žiadosť o uzatvorenie
nájomnej zmluvy je datovaná 14. 05. 2020, to znamená, že o uzatvorenie nájomnej zmluvy žalobca
žiadal 16 kalendárnych dní od nadobudnutia vlastníctva. Z uvedených skutočností podľa žalovaného

vyplýva účelové a špekulatívne skupovanie pozemkov pod vodnými stavbami žalobcom, práve za tým
účelom, aby následne po ich nadobudnutí do vlastníctva žiadal žalovaného o náhradu.

3.2 Vo vzťahu k bodu 5. odvolania žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že k zmluvám
predloženým do konania žalobcom sa vyjadril už na pojednávaní konanom na súde prvej inštancie

dňa 26. 09. 2023, kde poukázal na to, že síce zmluvy alebo dohody uzatvorené medzi ním a tretími
osobami uzavrel, avšak zo šiestich žalobcom predložených dohôd o vyplatení jednorazovej finančnej
náhrady za užívanie nehnuteľnosti bez zmluvného vzťahu boli dve dohody uzatvorené k pozemkom,
ktoré nadobudla tretia strana nadobúdacím titulom darovania, tri dohody boli uzatvorené k pozemkom,
ktoré tretia strana nadobudla dedením. Z troch nájomných zmlúv bola jedna nájomná zmluva uzavretá
s vlastníkom pozemku, ktorý ho získal dedením, jeden darovaním a jedna nájomná zmluva bola

uzatvorená na účely usporiadania práv k pozemkom pre stavebné konanie. Predložené tri kúpne zmluvy
uzatvoril žalovaný rovnako za účelom usporiadania práv k pozemkom pre stavebné konanie.

3.3 Vo vzťahu k bodu 6. odvolania, žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že odkaz žalobcu
na novinové články nemá vo vzťahu k podstate sporu právnu relevanciu, navyše ide len o opakované

tvrdenia žalobcu z prvoinštančného konania bez argumentácie vzťahujúcej sa k napádanému rozsudku.

3.4 Vo vzťahu k bodu 7. odvolania žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca
nepredložil do konania ani jeden dôkaz preukazujúci, že žalovaný sa svojou činnosťou, ktorú realizuje
na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu obohacuje. Zdôraznil, že nie je pravdou, že žalobca nemá ako

preukázať svoje tvrdenie, že žalovaný realizoval ťažbu a predaj štrku prostredníctvom Slovenského
vodohospodárskeho podniku, š. p. na pozemkoch žalobcu. Poukázal na to, že Civilný sporový poriadok
pozná niekoľko dôkazných prostriedkov, ktoré umožňujú sporovým stranám preukázať svoje tvrdenia.
Žalobcamalmožnosťsvojetvrdeniapreukázaťnapr.fotodokumentáciou,svedeckýmivýpoveďamialebo
predložením kúpnych zmlúv, keďže Slovenský vodohospodársky podnik, š. p. je povinnou osobou v

zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o prístupe k informáciám, všetky zmluvy, ktoré uzatvára povinne
zverejňuje v Centrálnom registri zmlúv. Rovnako je podľa žalovaného nesprávne argumentovať tým, že
vodný tok aj vodná nádrž je celok, že nie je možné prerušiť ich časti, ktoré prechádzajú cez pozemky
vo vlastníctve žalobcu. „Žalobca predsa vie, kde je ohraničený jeho pozemok a v rovnobežnej línii s
hranicou pozemku vie rovnako určiť, kde sa začína úsek vodného toku, ktorý jeho pozemkom preteká a

na ktorom mieste sa končí“. Relevantné pre posúdenie otázky výkonu hospodárskej činnosti žalovaného
by bolo, ak by táto hospodárska činnosť bola realizovaná na tej časti vodného toku, ktorá preteká
pozemkom žalobcu. Pokiaľ žalobca tieto skutočnosti nepreukázal, ide iba o účelové tvrdenia žalobcu,
ktorésanezakladajúnapravdeaktoré žalovanýpopiera.Keďžežalobcanepredložilsúduprvejinštancie
v súvislosti s tvrdeným vykonávaním hospodárskej činnosti žalovaným na pozemkom vo vlastníctve

žalobcu jediný relevantný dôkaz, súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno o tvrdení vykonávania hospodárskej činnosti žalovaným na pozemkoch žalobcu. V závere
vyjadrenia k odvolaniu žalobcu žalovaný navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho
konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % .

4. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedol,
že pokiaľ žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uvádza, že žalobca odkazuje na nesprávny výklad Zákona
o vodách, lebo tento nerieši právo na žalobcom uplatnenú náhradu, tak súhlasí s tým, že Zákon o vodách
takéto právo neupravuje, pričom v odvolaní výslovne uviedol, že Zákon o vodách rieši právo na náhradu

len parciálne, v niektorých konkrétnych oblastiach, a to priamo nároky voči správcovi vodného toku.
Vo vzťahu k argumentácii žalovaného, že žalobou uplatnený nárok žalobcu nemá oporu v právnom
poriadku, pretože na predmetných pozemkoch žalovaný zabezpečuje a vykonáva činnosti, ktoré je
povinný vykonávať a zabezpečovať podľa § 48 Zákona o vodách, žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu
žalovaného uviedol, že ním uplatňovaný nárok sa neopiera o výkon správy vodných tokov, tak ako to

tvrdí od začiatku, ale vychádza z tej skutočnosti, že žalovaný – Slovenská republika ako vlastník vodných
tokov užíva pozemky vo vlastníctve žalobcu tým, že je na nich vodný tok a v niektorých prípadoch je
na nich umiestnená vodná stavba, čím žalobca stráca možnosť svoje pozemky akýmkoľvek spôsobom
užívať. Zdôraznil, že Slovenská republika užíva pozemky v jeho vlastníctve bez jeho súhlasu, bezexistencie zmluvného vzťahu a bez zákonného obmedzenia jeho vlastníckych a užívacích práv, preto
má ako vlastník týchto pozemkov právo na náhradu za obmedzenie svojho vlastníckeho práva – „či
Slovenský vodohospodársky podnik, š. p. vykonáva správu na jeho pozemkoch alebo nie, to jeho

situáciu ani možnosť užívať pozemky neovplyvní“. V závere vyjadrenia k vyjadreniu žalovaného žalobca
uviedol, že trvá na podanom odvolaní a na odvolacom návrhu (petite odvolania).

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov
daných ust. § 379 a ust. § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP (a

contrário) a odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387
ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

6. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti záverov súdu prvej inštancie z hľadiska
odvolacích námietok žalobcu, uplatnených žalobcom v odvolaní v rámci odvolacích dôvodov v zmysle
ust. § 365 ods. 1 písm. h) a písm. f) CSP.

7. Podľa čl. 4 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné
vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky.

8. Podľa ust. § 43 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb.

o priestupkoch (vodný zákon), (ďalej len „Zákon o vodách“), vodným tokom je vodný útvar trvalo
alebo občasne tečúcich povrchových vôd po zemskom povrchu v prirodzenom koryte alebo v umelom
koryte, ktoré je jeho súčasťou, a ktorý je napájaný z vlastného povodia alebo z iného vodného útvaru.
Vodným tokom sú aj vody v slepých ramenách, mŕtvych ramenách a v odstavených ramenách, ak sú
ovplyvňované hydrologickým režimom vodného toku, ako aj vody umelo vzduté v koryte. Vodným tokom

zostávajú aj povrchové vody, ktorých časť tečie pod zemským povrchom alebo zakrytými úsekmi.

9. Podľa ust. § 48 ods. 1 Zákona o vodách, správa vodných tokov je všestranne zameraná starostlivosť
o zachovanie a rozvoj všetkých funkcií vodných tokov a ich korýt s cieľom zachovať alebo zlepšovať stav
vôd. Správca vodného toku je aj správcom pozemkov korýt, ktoré sú vo vlastníctve Slovenskej republiky.

10. Podľa ust. § 49 ods. 1 Zákona vodách, správca vodného toku je oprávnený: a) pri výkone správy
vstupovať v nevyhnutnom rozsahu na cudzie nehnuteľnosti, ak na to nie je potrebné povolenie podľa
osobitných predpisov, b) v záujme starostlivosti o koryto odstraňovať alebo novo vysádzať stromy a kry
na pobrežných pozemkoch, c) v rozsahu riadnej správy vodného toku ťažiť z koryta riečny materiál,

prípadne túto ťažbu umožňovať tým, ktorí na ňu získali povolenie na niektoré činnosti (§23), d) v
rámci súhrnného manipulačného poriadku vodných stavieb vydávať pokyny na manipuláciu s vodnými
stavbami.

11. Podľa ust. § 49 ods. 2 Zákona o vodách, pri výkone správy vodného toku a správy vodných

stavieb alebo zariadení môže správca vodného toku užívať pobrežné pozemky. Pobrežnými pozemkami
v závislosti od druhu opevnenia brehu a druhu vegetácie pri vodohospodársky významnom vodnom toku
sú pozemky do 10 m od brehovej čiary a pri drobných vodných tokoch do 5 m od brehovej čiary; pri
ochrannej hrádzi vodného toku do 10 m od vzdušnej a návodnej päty hrádze.

12. Podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, to sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

13. Podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

14. Po prejednaní odvolania žalobcu dospel odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie, ktorým súd prvej inštancie žalobu zamietol, je vecne správny. Z obsahu spisu odvolací
súd zistil, že žalobca si žalobou podanou voči žalovanému uplatnil titulom vydania bezdôvodného

obohatenia nárok na zaplatenie sumy 7.552,87 Eur s prísl., ktorú neskôr po čiastočnom späťvzatí
žaloby čo do sumy 425,94 Eur návrhom na zmenu žaloby „rozšíril“ na sumu 13. 246,13 Eur s prísl.
argumentujúc tým, že na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie tým, že žalovaný užíva
pozemky vo výlučnom vlastníctve, resp. v podielovom spoluvlastníctve žalobcu (bližšie špecifikovanév žalobe a v podaní zo dňa 01. 08. 2023), z ktorého dôvodu ich žalobca nemôže užívať, „pretože
sa na nich nachádzajú vodné toky s vodnými stavbami, hrádzami alebo ochranným pásmom pri
vodnom toku a tie patria do vlastníctva Slovenskej republiky, pričom ich správcom je v mene

vlastníka, t. j. Slovenskej republiky Slovenský vodohospodársky podnik, š. p., a to na základe Zákona
o vodách“. V uvedenej súvislosti žalobca ďalej argumentoval tým, že k uzavretiu nájomných zmlúv
vo vzťahu k predmetným pozemkom zo strany žalovaného nedošlo, preto si uplatnil voči žalovanému
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podaním žaloby na súd, ktoré bezdôvodné obohatenie
„vypočítal podľa výšky ročného nájomného navrhnutého žalovaným za obdobie odo dňa nadobudnutia

vlastníckeho práva k predmetným pozemkom žalobcom do dňa podania žaloby, t. j. do 24. 01. 2022,
resp. v zmysle navrhnutej zmeny žaloby do 01. 08. 2023“. Súd prvej inštancie na základe skutkové
stavu zisteného vykonaným dokazovaním a následného právneho posúdenia veci dospel k záveru, že
žalobe nemožno vyhovieť, pretože a) samotnú správu vodného toku nemožno chápať ako získavanie
majetkového prospechu na úkor žalobcu, b) žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že
by žalovaný užíval pozemky vo vlastníctve žalobcu (výlučnom alebo podielovom) nad rozsah stanovený

Zákonom o vodách, c) listiny predložené súdu prvej inštancie žalobcom, získané žalobcom z webovej
stránky N., z ktorých by malo vyplynúť, že žalovaný vyvíja na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu
hospodársku činnosť, z ktorej má zisk nepreukazujú uvedené tvrdenia žalobcu, d) skutočnosť, že
žalovaný bol ochotný so žalobcom rokovať o uzavretí nájomných zmlúv ako aj o výške nájomného
nie je právne významná pre rozhodnutie súdu, pretože išlo o mimosúdne návrhy spôsobu riešenia

sporu, e) súd prvej inštancie vyhodnotil argumentáciu žalovaného, že žalobca nadobúdal predmetné
nehnuteľnosti scieľomžalovaťštátovyplatenienájomného,čoodporujedobrýmmravom,akočiastočne
dôvodnú. S uvedenými dôvodmi zamietnutia žaloby súdom prvej inštancie sa žalobca nestotožnil, preto
proti žalobu zamietajúcemu rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie, a to na základe odvolacích
dôvodov uplatnených v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) a písm. f) CSP.

15. Po prejednaní odvolania žalobcu odvolací súd uvádza, že odvolaciu argumentáciu žalobcu
nepovažuje za opodstatnenú. Hneď v úvode odvolania žalobca súdu prvej inštancie neopodstatnene
vytkol, že svoje rozhodnutie odôvodnil (okrem iného) aj tým, že žalobca v priebehu konania
nešpecifikoval skutkovú podstatu uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, že

žalobca nepreukázal (aj keď to tvrdil) že by žalovaný užíval predmetné pozemky vo vlastníctve
žalobcu aj iným spôsobom než v Zákone o vodách ustanoveným spôsobom výkonu práv a povinností
spojených so správou vodných tokov a napokon, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že žalovaný
užíval predmetné pozemky vo vlastníctve žalobcu nad rozsah svojich zákonných oprávnení a povinností
vyplývajúcich zo Zákona o vodách, pričom podľa názoru žalobcu sa súd prvej inštancie nemal vôbec

s týmito otázkami zaoberať, pretože žalovaným nie je Slovenský vodohospodársky podnik, š. p. ale
Slovenská republika. Odvolací súd sa nestotožňuje s vyššie uvedeným názorom žalobcu (zvýrazneným
ďalšou odvolacou argumentáciou žalobcu, že „už len zo samotného faktu, že na pozemkoch žalobcu
je umiestnený majetok žalovaného, teda že cez pozemky žalobcu tečie rieka alebo je na ňom vodná
nádrž, ktorá patrí do vlastníctva Slovenskej republiky vyplýva, že žalobca nemôže realizovať vlastnícke

právo k týmto pozemkom spôsobom, ktorý mu zákon priznáva – užívaním týchto pozemkov“), pretože
takýto názor žalobcu je nielen v rozpore s tým čo vyplýva z ust. § 48 ods. 2 Zákona o vodách, ale je
tiež v rozpore s ust. § 6 ods. 3 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku, podľa znenia ktorého „podnik
má právo majetok, ktorý spravuje držať, užívať ho a nakladať s ním v súlade s právnymi predpismi“ (s
výnimkou zabezpečovania práv tretích osôb týmto majetkom), pričom vyššie uvedená argumentácia

žalobcu zároveň potvrdzuje, že súd prvej inštancie nevyhodnotil nesprávne tvrdenie žalovaného, že
„žalobca nadobúdal predmetné nehnuteľnosti do svojho vlastníctva s cieľom požadovať od žalovaného
nájomné za užívanie predmetných pozemkov, prípadne žalovať štát o vyplatenie bezdôvodného
obohatenia zodpovedajúceho nájomného, ktoré konanie žalobcu možno podľa žalovaného považovať
za rozporné s dobrými mravmi, keď sa súd prvej inštancie s uvedeným tvrdením žalovaného (hoci len

čiastočne) v odseku 23. odôvodnenia rozsudku, stotožnil.

16. V nadväznosti na uvedené odvolací súd uvádza, že výkon práv a povinností Slovenským
vodohospodárskym podnikom, š. p. v súlade so Zákonom o vodách nemôže bez ďalšieho viesť
k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného. Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie

nepreukázal, že by žalovaný užíval nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu nad rámec v Zákone o vodách
ustanoveného spôsobu výkonu práv a povinností spojených so správou predmetných vodných tokov,
špecifikovaných v žalobe. V uvedenej súvislosti odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie
poukazuje na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 28Cdo/2750/2017, kde NS ČR vyslovil názor, že „vznikbezdôvodného obohatenia je vylúčený v prípadoch ak je daný právny vzťah regulovaný osobitnými
právnymi normami“ (v tomto prípade Zákonom o vodách, ktorý len v niektorých prípadoch priznáva
„za obmedzenie vlastníckeho práva k pozemkom náhradu“ – napr. viď § 26 ods. 9 Zákona o vodách,

alebo § 51 ods. 1 písm. c) uvedeného zákona, čo však nie je tento prípad). V nadväznosti na uvedené
odvolací súd uvádza, že preukázanie tvrdenia, že žalovaný užíval nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu
aj iným spôsobom ako Zákonom o vodách ustanoveným spôsobom výkonu práv a povinností spojených
so správou vodného toku má následne vplyv aj na posúdenie pasívnej vecnej legitimácie žalovaného,
pretože v zmysle ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spore o vydanie bezdôvodného obohatenia

je pasívne vecne legitimovaným len ten, koho majetok sa na úkor iného neoprávnene zväčšil; pre
konštatovanie vzniku bezdôvodného obohatenia nestačí len vágne a nepreukázané tvrdenie, že
bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného vzniklo už len tým, že cez pozemky vo vlastníctve
žalobcu pretekajú vodné toky alebo sa na nich nachádzajú vodné stavby vo vlastníctve žalovaného.
Žalobca, tak ako správne v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol súd prvej inštancie
neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, že žalovaný nad rámec Zákonom o vodách

ustanoveným spôsobom užíval nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu a zároveň, nepreukázal, že by
žalovanému v súvislosti s tým vznikol majetkový prospech. V kontexte s uvedeným nie je bez právneho
významu a relevancie ani ten záver súdu prvej inštancie, v rámci ktorého sa súd prvej inštancie
čiastočne stotožnil s tvrdením žalovaného, že žalobca predmetné pozemky skupoval účelovo, s cieľom
uplatňovať si následne voči žalovanému nárok na plnenie vo forme nájomného, jednorazovej náhrady,

či vydania bezdôvodného obohatenia.

17. Na doplnenie vyššie uvedených skutočností odvolací súd uvádza, že v zmysle § 48 ods. 1 Zákona
o vodách, správa vodných tokov je všestranne zameraná starostlivosť o zachovanie a rozvoj všetkých
funkcií vodných tokov a korýt, ktoré sú vo vlastníctve Slovenskej republiky; so správou vodných tokov

zákon spája určité oprávnenia a povinnosti správcu vodného toku/tokov upravené v § 48 a § 49 Zákona
o vodách. Správca vodného toku je oprávnený pri výkone správy v nevyhnutnom rozsahu vstupovať
na cudzie nehnuteľnosti a užívať pobrežné pozemky (§ 49 ods. 1 písm. a), ods. 2 Zákona o vodách).
Vlastníci pobrežných pozemkov sú povinní umožniť správcovi vodného toku výkon jeho oprávnenia ( §
50 ods. 1 písm. a) Zákona o vodách). Samotnú správu vodného toku nemožno chápať ako prostriedok

na získavanie majetkového prospechu na úkor. V uvedenej súvislosti súd prvej inštancie v odôvodnení
odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že práve žalovanému z titulu plnenia jeho zákonných
povinností, vyplývajúcich zo Zákona o vodách vznikajú nie malé finančné a materiálne náklady, navyše
v prípade porušenia, či zanedbania týchto zákonných povinností by žalovaný zodpovedal za vznik škody
na majetku tretích osôb a nie žalobca. Z uvedeného je zrejmé, že výkon správy na pozemkoch vo

vlastníctve žalobcu nemožno považovať za prostriedok vedúci k vzniku bezdôvodného obohatenia na
strane žalovaného na úkor žalobcu. Skutočnosť, že Slovenská republika vykonáva prostredníctvom
Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p. na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu správu, nemôže
sama osobe zakladať právo žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 2
Občianskeho zákonníka, ak si žalovaný plní svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zákona. V uvedenej

súvislosti odvolací súd opakovane uvádza, že súd prvej inštancie v kontexte s vyššie uvedeným správne
poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 28Cdo/2750/2017 (podľa ktorého bezdôvodné obohatenie
je vylúčené v prípadoch, ak je daný právny vzťah regulovaný osobitnými právnymi normami), a teda
nemožno sa stotožniť s tvrdením odvolateľa, že tento judikát na posudzovaný prípad nie je možné
aplikovať. Rovnako sa nemožno stotožniť s argumentáciou odvolateľa (vytrhnutou z kontextu procesnej

obrany žalovaného, uvedenej vo vyjadrení žalovaného k žalobe, kde žalovaný okrem iného uviedol, že
k uzatvoreniu nájomných zmlúv v konečnom dôsledku nedošlo pre nedostatočnú súčinnosť zo strany
žalobcu), že „pokiaľ žalovaný tvrdí, že žalobca mal povinnosť uzavrieť nájomnú zmluvu, tak žalobou
uplatnený nárok uznáva“, pretože skutočnosť, že žalovaný so žalobcom pred podaním žaloby rokoval
o uzavretí nájomných zmlúv a o výške nájomného, prípadne o výške jednorazových finančných náhrad,

sama osebe nie právne významná pre rozhodnutie súdu, nakoľko išlo o návrhy predkladané žalovaným
žalobcovi v rámci mimosúdneho riešenia požiadavky žalobcu voči žalovanému.

18. Na základe uverených skutočností odvolací súd odvolaním žalobcu napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil konštatujúc, že podľa

skutkovej podstaty (inak nazývanej aj „hypotézy právnej normy“) ust. § 451 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Žalobca tvrdil, že bezdôvodné obohatenie na stranežalovaného vzniklo tak, že žalovaný užíva predmetné pozemky vo vlastníctve žalobcu bez právneho
dôvodu, konkrétne bez uzatvorenej nájomnej zmluvy a bez toho, že by mu za ich užívanie platil
nájomné. Súd prvej inštancie v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku správne uviedol, že

pokiaľžalovanýnapozemkochvovlastníctvežalobcuvykonávaprostredníctvomsprávcu–Slovenského
vodohospodárskeho podniku, š. p. (prostredníctvom ktorého žalovaný realizuje v zmysle ust. § 6 ods.
3 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku svoje užívacie právo) práv a povinnosti vyplývajúce
mu zo Zákona o vodách, nemožno vyhodnotiť výkon týchto práva a povinností v medziach zákona
a na základe zákona ako výkon práv a povinností („plnenie“) bez právneho dôvodu zakladajúce vznik

bezdôvodnéhoobohatenia(takakotonapokonvyplývaajzvyššiecitovanéhorozhodnutiaNSČRsp.zn.
28Cdo/2750/2017) a keďže žalobca výkon iných činností žalovaným, realizovaných konkrétne a práve
na pozemkoch žalobcu (napr. ťažbu štrku a následne predaj štrku) právne relevantným spôsobom
nepreukázal (teda na preukázanie svojich tvrdení, že žalovaný na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu
ťaží štrk, ktorý následne predáva, z čoho má žalovaný zisk, žalobca neuniesol dôkazné bremeno),
okresný súd správne rozhodol, keď žalobu zamietol.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva, pretože mu
preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393
ods. 2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

(§ 127 ods. 1 CSP).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.