Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, January 14, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/47/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2621010481
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2621010481.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.KatarínyBatisovejačlenovsenátu

Mgr. Pavla Macháča a JUDr. Andrey Kondllovej, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX
v C., trvale bytom D. E. XXX/XX, F. A., pre pokračovací prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného
zákona a pokračovací prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. c) Trestného zákona
s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Senica zo dňa 28.11.2023, č. k. 2T/83/2021-2263, na verejnom zasadnutí konanom
14.01.2025 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku zrušuje sa napadnutý rozsudok
vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu za trestný čin v bode 3/ až 7/ napadnutého rozsudku.

II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa

obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. E. XXX/XX, F. A.

o d s u d z u j e :

podľa § 221 ods. 3 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024 (ďalej len Trestný zákon) s
použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2, § 39 ods. 5 Trestného zákona a § 42
ods. 1 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok a 5 (päť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa obžalovaný zaraďuje na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona sa r u š í výrok o treste, ktorý bol obžalovanému uložený
trestným rozkazom Okresného súdu Skalica zo dňa 22.10.2019, sp. zn. 6T/100/2019, právoplatným dňa
23.11.2019, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Senica (ďalej len okresný súd) rozsudkom zo dňa 28.11.2023, č. k. 2T/83/2021-2263 uznal
obžalovaného A. B. (ďalej len obžalovaný) za vinného v bode 1) a 2) z pokračovacieho prečinu podvodu

podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona a v bodoch 3) až 7) z pokračovacieho zločinu podvodu podľa §
221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného
zákona, na tom skutkovom základe, že1. v presne neustálenom dni v mesiaci marec 2018 z miesta trvalého bydliska, po prihlásení na aplikáciu
„Messenger“ Facebook kde vystupoval pod presne neustáleným užívateľským menom s najväčšou
pravdepodobnosťou „A.“ napísaným v azbuke sa skontaktoval s užívateľom tejto aplikácie pod účtom

prihlásenia a neustáleným užívateľským menom patriacim B. F., nar. XX.XX.XXXX, od ktorej žiadal, aby
mu finančne pomohla, nakoľko v spoločnosti Tipsport, a.s. vyhral sumu 10.000,- Eur a na jej vybratie
potrebuje vložiť sumu 600,- Eur, ktorú sumu od nej žiadal poukázať na svoj účet s prísľubom, že
peniaze jej vráti ihneď ako výhru vyberie, ako potvrdenie o výhre jej poslal e-mailovú správu potvrdzujúcu
danú výhru z Tipsportu vo výške 10.000,- Eur a B. F. mu na základe týchto informácií uverila a zo

svojho účtu IBAN: C. XXXXXXXXXXXXXXXX v presvedčení, že vynaložené finančné prostriedky jej
budú obvineným vrátené, na účet IBAN C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorý jej A. B. uviedol,
previedla dňa 21.03.2018 sumu celkom vo výške 200,- Eur a dňa 22.03.2018 sumu vo výške 400,- Eur,
pričom peniaze jej nevrátil s výhovorku, že čaká na vyplatenie výhry a následne od nej žiadal požičať
ďalšie peniaze, B. F. ho opakovane viac krát vyzývala, aby jej peniaze vrátil, na čo reagoval obvinený
tak, že sa pod rôznymi zámienkami vyhováral ako sa mu nedá finančnú hotovosť vrátiť, posielal jej

rôzne potvrdenia o prevodoch platieb, pričom žiadne peniaze neobdržala, odmietla mu ďalšie peniaze
poskytnúť,pričomobvinenývskutočnostinemalfinančnúhotovosťkdispozícii,jednalosaopredstieranú
výhru, finančnú hotovosť, ktorú mu B. F. poukázala jej nevrátil a použil ju pre vlastnú potrebu a už v
čase poskytnutia finančných prostriedkov tieto nemal v úmysle vrátiť, nedisponoval žiadnymi finančnými
prostriedkami, čím poškodenej B. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., G. H. XXX/X, prechodne bytom I., G.

J. XXXX/XX spôsobil škodu v celkovej sume 600,- Eur,
2. dňa 22.03.2018 z miesta trvalého bydliska, po prihlásení sa v aplikácii „Messenger“ Facebook,
kde vystupoval pod užívateľským menom „A.“ napísaným v azbuke sa skontaktoval s užívateľom tejto
aplikácie vystupujúcim pod účtom prihlásenia a neustáleným užívateľským menom patriacim D. A., nar.
XX.XX.XXXX, od ktorej žiadal, aby mu finančne pomohla s nepravdivým prísľubom, že peniaze jej hneď

v ten deň vo večerných hodinách vráti, pričom od nej žiadal poskytnúť sumu 350,- Eur, ktoré mu dňa
22.03.2018 D. A. zo svojho účtu IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX poukázala na účet IBAN
C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorý jej A. B. uviedol, pričom v predmetný deň sa vo večerných
hodinách ako sľúbil s ňou nestretol a peniaze jej nevrátil s výhovorku že je dlhšie v práci a asi o týždeň
jej poslal v rámci komunikácie v aplikácii „Messenger“ screenshot príkazu z banky, z ktorého údajov

vyplývalo, že A. B. poukázal D. A. na jej účet sumu vo výške 650,- Eur, pričom tieto peniaze jej nikdy na
jej účet pripísané neboli, jednalo sa o predstieraný prevod peňazí, a aj keď následne ho D. A. opakovane
viac krát vyzývala, aby jej peniaze vrátil, na čo reagoval A. B. tak, že sa pod rôznymi zámienkami
vyhováral ako sa mu nedá finančnú hotovosť vrátiť, pričom jej stále písal akú má finančnú hotovosť k
dispozícii, v skutočnosti sa však jednalo o fiktívnu hotovosť a tieto výhovorky používal minimálne do dňa

10.09.2018 a následne sa jej už neozval, finančnú hotovosť ktorú mu D. A. poukázala jej nevrátil a použil
ju pre vlastnú potrebu, pričom v čase poskytnutia finančných prostriedkov tieto nemal v úmysle vrátiť,
nedisponoval žiadnymi finančnými prostriedkami, čím poškodenej D. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
XXX spôsobil škodu v celovej sume 350,- Eur,
3. v presne nezistenej dobe v mesiaci február roku 2019 z miesta trvalého bydliska zatajujúc svoju

skutočnú identitu, najskôr zaslal z ním vytvorenej e-mailovej adresy C. na e-mailovú adresu C., ktorej
užívateľkou je C. K. B., nar. XX.XX.XXXX v A., trv. bytom F. A. - F. L. XXXX/XX, e-mailovú správu pod
hlavičkou stávkovej spoločnosti Tipsport, predmetom ktorej bolo oznámenie, že C. K. B. vyhrala finančnú
čiastku 33.250,- Eur s tým, že aby jej výhra mohla byť odblokovaná musí poslať na ich účet 600,- Eur
a následne v období približne od mesiaca február 2019 do mesiaca november 2019 s poškodenou

komunikoval z ním vytvorených e-mailových adries C. a L., kedy pod utajenou identitou s hlavičkou
stávkovej spoločnosti Tipsport, opakovane posielal poškodenej ďalšie e-mailové správy v znení, že
vyhrala 50.000,- Eur, alebo vyhrala dovolenku v New Yorku, vyplatenie výhry zároveň podmieňoval
ďalšími a ďalšími vkladmi v rôznych výškach pohybujúcich sa v rozpätí od 25,- Eur do 500,- Eur,
pričom keď ho poškodená ako osobu s ktorou mala kamarátsky vzťah a o ktorej mala vedomosť, že

má skúsenosti so stávkovaním, na osobných stretnutiach v obci F. A. alebo telefonicky o obsahoch e-
mailových správ priebežne informovala, tak predstieral, že o e-mailových správach sa dozvedá od nej a
zároveň ju utvrdzoval v tom, že naozaj to tak v skutočnosti funguje, že sám má s tým skúsenosti, kedy
raz vyhral 10.000,- Eur a na vyplatenie výhry musel vykonať vklad polovičnej sumy z výhry vo výške
5.000,- Eur a nepriamo ju tak nabádal k tomu, že požadované vklady treba zaplatiť, čo len poškodenú

utvrdzovalo o reálnosti obsahu zasielaných e-mailových správ, pričom sám postup poškodenej buď
osobne, telefonicky alebo cez komunikačnú aplikáciu „Messenger“, Facebook koordinoval a sám sa
ponúkal, že jej s takýmito vkladmi pomôže a týmto spôsobom vylákal dňa 01.07.2019 od C. K.
B. zakúpenie 4 kusov hráčskych PaySaFeCARD v celkovej hodnote 300,- Eur, dňa 02.07.2019 3kusov hráčskych PaySaFeCARD v celkovej hodnote 250,- Eur, dňa 04.07.2019 2 kusov hráčskych
PaySaFeCARD v celkovej hodnote 200,- Eur, dňa 06.07.2019 7 kusov hráčskych PaySaFeCARD v
celkovej hodnote 650,- Eur, dňa 11.07.2019 4 kusov hráčskych PaySaFeCARD v celkovej hodnote 350,-

Eur, dňa 12.07.2019 4 kusov hráčskych PaySaFeCARD v celkovej hodnote 350,- Eur, dňa 15.07.2019
4 kusov hráčskych PaySaFeCARD v celkovej hodnote 400,- Eur, dňa 24.07.2019 2 kusov hráčskych
PaySaFeCARD v celkovej hodnote 200,- Eur, dňa 25.07.2019 1 kus hráčskych PaySaFeCARD v
celkovej hodnote 100,- Eur, dňa 01.08.2019 2 kusov hráčskych PaySaFeCARD v celkovej hodnote 200,-
Eur, dňa 02.08.2019 1 kus hráčskych PaySaFeCARD v celkovej hodnote 50,- Eur čím mu takto zakúpila

PSF karty v celkovej sume 3.150,- Eur a poslala mu postupne odfotené kódy z predmetných PSF
kariet na jeho užívateľský účet v aplikácii messenger a v dôsledku konania obvineného následne taktiež
poskytla obvinenému A. B. za účelom vykonania vkladov na uvoľnenie výhry od spoločnosti Tipsport
svoje prihlasovacie údaje do internetbankingu k jej osobnému účtu č. C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX
vedenému v C. C., M., zároveň mu k potvrdeniu platieb preposielala C. C., M. vygenerované špecifické
kódy, tzv. kľúče pre potvrdenie oprávnenej realizácie platobných operácii, a obvinený následne takýmto

spôsobomztohtoplatobnéhoúčtuvobdobíodmesiacajúl2019donovembra2019opakovanepreviedol
v rôznych čiastkach v prospech účtu č. C. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, ktorý patrí spoločnosti
Tipsport SK, a.s. finančné prostriedky v celkovej výške 11.870,- Eur, ktoré v skutočnosti tipujúc aj pod
herným účtom zriadeným v spoločnosti Tipsport SK, a.s na meno poškodenej použil vo svoj prospech
ako stávky a nie za účelom deklarovaným poškodenej a uvedeným konaním tak poškodenej C. K. B.,

nar. XX.XX.XXXX v A., trv. bytom F. A. - F. L. XXXX/XX spôsobil škodu v celkovej sume 15.020,- Eur,
4. v období od 31.03.2019 do 17.04.2019 z miesta trvalého bydliska, po prihlásení sa v aplikácii
„Messenger“ Facebook, kde vystupoval od užívateľským menom „A.“ napísaným v azbuke sa
skontaktoval s užívateľom tejto aplikácie pod užívateľským menom „N.“, ktorý profil patrí N. F., nar.
XX.XX.XXXX, od ktorej pod rôznymi zámienkami, že ak mu zakúpi kartu PaySaFeCARD ušetrí on

veľa financií, ktoré jej vráti alebo že má zaručenú výhru a ďalšími inými podobnými nepravdivými
prísľubmi splatenia a vyplatenia výhry vylákal dňa 31.03.2019 od N. F. zakúpenie 4 kusov hráčskych
PaySaFeCARD v celkovej hodnote 350,- Eur, dňa 01.04.2019 6 kusov hráčskych PaySaFeCARD v
celkovej hodnote 550,- Eur, dňa 02.04.2019 2 kusy hráčskych PaySaFeCARD v celkovej hodnote 150,-
Eur, dňa 05.04.2019 1 kus hráčskych PaySaFeCARD v celkovej hodnote 100,- Eur, čím mu takto v

mylnej vedomosti že vynaložené finančné prostriedky jej budú zo strany A. B. vrátené, takto postupne
obvinenému A. B. zaplatila za hráčske PaySaFeCARD karty sumu vo výške celkom 1150,- Eur a poslala
mu postupne odfotené kódy z predmetných PaySaFeCARD kariet A. B. na jeho užívateľský účet v
aplikácii messenger a následne poukázala finančné prostriedky na účet C. XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX, ktorý jej uviedol, a to dňa 01.04.2019 sumu vo výške 400,- Eur, dňa 02.04.2019 sumu vo výške

100,- Eur, dňa 02.04.2019 sumu vo výške 700,- Eur, dňa 02.04.2019 sumu vo výške 600,- Eur, dňa
06.04.2019 sumu vo výške 250,- Eur, dňa 06.04.2019 sumu vo výške 200,- Eur, dňa 14.04.2019 sumu
vo výške 350,- Eur, dňa 17.04.2019 sumu vo výške 300,- Eur čím mu takto postupne poukázala finančnú
sumu v celkovej výške 2900,- Eur, tieto použil pre vlastnú potrebu, pričom v čase poskytnutia finančných
prostriedkov ich nemal v úmysle vrátiť, výhry ktoré jej sľuboval boli predstierané, čím poškodenej N. F.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom F. O. XXX spôsobil škodu v celovej sume 4.050,- Eur
5. v období od 20.08.2019 do 05.09.2019 z miesta trvalého bydliska, po prihlásení sa v aplikácii
„Messenger“ Facebook kde vystupoval pod užívateľským menom „A.“ napísaným v azbuke sa
skontaktoval s užívateľom tejto aplikácie pod účtom prihlásenia a užívateľským menom „M. M. L.“
patriacim M. L., nar. XX.XX.XXXX a neskôr s jej mamou N. L., nar. XX.XX.XXXX ktorá používa

užívateľské meno „N. L.“ od ktorej pod rôznymi zámienkami, že podniká s nehnuteľnosťami a akciami,
vo firme „Cash Wariors“ má založený účet kde má vyšší finančný obnos a ak mu zakúpi kartu
PaySaFeCARD, bude si môcť vybrať peniaze zo svojho účtu vo výške cca tritisícdvesto eur a jemu
sa PaySaFeCARD karty nedajú kúpiť, lebo je v Maďarsku a peniaze jej osobne vráti na ďalší deň
a za kúpu karty jej zaplatí navyše, sumy na výber následne navyšoval a uvádzal že výbery sú

podmieňované vkladmi kódov PaySaFeCARD kariet, poslal jej fiktívny doklad o prevode sumy na jej
bežný účet, prefotený občiansky preukaz a ďalšími inými podobnými nepravdivými prísľubmi splatenia
a utvrdzovania že financie má na účte a pod ich vplyvom dňa 20.08.2019 N. L. zakúpila dva kusy
hráčskych PaySaFeCARD kariet v celkovej hodnote 150,- Eur, dňa 23.08.2019 štyri kusy hráčskych
PaySaFeCARD kariet v hodnote 350,- Eur, dňa 28.08.2019 dva kusy hráčskych PaySaFeCARD kariet

v hodnote 150,- Eur, dňa 30.08.2019 štyri kusy hráčskych PaySaFeCARD kariet v hodnote 350,-Eur,
dňa 04.09.2019 tri kusy hráčskych PaySaFeCARD kariet v hodnote 300,- Eur, dňa 05.09.2019 sedem
kusov hráčskych PaySaFeCARD kariet v hodnote 650,- Eur, ktoré N. L. zakúpila z vlastných finančných
prostriedkov a ktoré následne poslala jej dcéra M. L. odfotené A. B. na jeho užívateľský účet „A.“ vaplikácii „Messenger“ zo svojho účtu v aplikácii „Messenger“ v presvedčení, že vynaložené finančné
prostriedky poškodenej budú zo strany obvineného vrátené, pričom obvinený tieto použil pre vlastnú
potrebu a už v čase poskytnutia finančných prostriedkov formou zakúpenia PaySaFeCARD kariet ich

nemal v úmysle vrátiť, čím poškodenej N. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. L. F., D. X. XXXXXX XXX/XX
spôsobil škodu v celkovej sume 1.950,- Eur,
6. v dňoch 11.09.2019 a 12.09.2019 z miesta trvalého bydliska, po prihlásení na aplikáciu „Messenger“
Facebook kde vystupoval pod užívateľským menom „A.“ napísaným v azbuke sa skontaktoval s
užívateľom tejto aplikácie pod účtom prihlásenia a neustáleným užívateľským menom patriacim N. H.,

nar. XX.XX.XXXX, od ktorej pod rôznymi zámienkami, že ak mu zakúpi kartu PaySaFeCARD získa cca
osemtisícsedemsto eur, nakoľko prevod peňazí, ktoré zarobil na burze je podmienený vkladom na konto
a jemu sa kúpiť nedá, pretože je v Maďarsku a peniaze jej vráti a za kúpu karty jej zaplatí navyše,
žiadal ju aby požiadala aj svojho priateľa J. L. o zakúpenie PaySaFeCARD kariet za odmenu, poslal
jej fiktívny doklad o prevode sumy vo výške tisíc eur na jej bežný účet, prefotený občiansky preukaz
a ďalšími inými podobnými nepravdivými prísľubmi splatenia a pod ich vplyvom dňa 11.09.2019 N. H.

zakúpila dva kusy hráčskych PaySaFeCARD kariet v celkovej hodnote 150,- Eur a dňa 12.09.2019
sedem kusov hráčskych PaySaFeCARD kariet v hodnote 600,- Eur, ktoré N. H. po dohode s L. J.
zakúpilazospoločnýchfinančnýchprostriedkov-úsporspriateľomL.J.,nar.XX.XX.XXXXatietoposlala
odfotené obvinenému na jeho užívateľský účet „A.“ v aplikácii „Messenger“ zo svojho účtu v aplikácii
„Messenger“ v presvedčení, že vynaložené finančné prostriedky im budú zo strany A. B. vrátené, pričom

obvinený tieto použil pre vlastnú potrebu a v čase poskytnutia finančných prostriedkov formou zakúpenia
PaySaFeCARD kariet ich nemal v úmysle vrátiť, čím poškodeným N. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.,
C. XXXX/XX, prechodne bytom L. A. P. XXX a L. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. E. P. XXX, prechodne
bytom L. A. P. XXX spôsobil škodu v celkovej sume 750,- Eur,
7. v období od 17.10.2019 do 22.10.2019 z miesta trvalého bydliska, po prihlásení sa v aplikácii

„Messenger“ Facebook, kde vystupoval pod užívateľským menom „A.“ napísaným v azbuke sa
skontaktoval s užívateľom tejto aplikácie vystupujúcim pod účtom prihlásenia a neustáleným
užívateľským menom patriacim H. B., nar. XX.XX.XXXX, od ktorej pod rôznymi zámienkami, že ak mu
zakúpi kartu PaySaFeCARD získa cca šesťtisíc eur, nakoľko výber peňazí je podmienený vkladom
na konto a peniaze jej vráti aj so sumou 500,- Eur navyše, ďalej že potrebuje vybrať desaťtisíc eur a

za kúpu karty je zaplatí navyše a ďalšími inými podobnými nepravdivými prísľubmi splatenia, vylákal
dňa 17.10.2019 od H. B. zakúpenie štyroch kusov hráčskych PaySaFeCARD v celkovej hodnote
350,- Eur a dňa 22.10.2020 jedného kusu hráčskej PaySaFeCARD v hodnote 25,- Eur, ktoré H. B.
zakúpila z vlastných finančných prostriedkov a poslala odfotené A. B. na jeho užívateľský účet „A.“
v aplikácii „Messenger“ zo svojho účtu v aplikácii „Messenger“ v mylnej vedomosti, že vynaložené

finančné prostriedky jej budú zo strany A. B. vrátené a takto A. B. zaplatila za hráčske PaySaFeCARD
karty sumu vo výške celkom 375,- Eur, ktoré použil pre vlastnú potrebu, pričom v čase poskytnutia
finančných prostriedkov formou zakúpenia PaySaFeCARD ich nemal v úmysle vrátiť, výhry zo stávok
a s nimi spojené finančné prostriedky, ktoré jej sľuboval boli predstierané, keďže žiadnymi finančnými
pohľadávkami a prostriedkami nedisponoval, čím poškodenej H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX,

spôsobil škodu v celovej sume 375,- Eur.
Okresnýsúdobžalovanémuzatrestnýčinvbode1)a2)podľa§44Trestnéhozákonaupustiloduloženia
súhrnného trestu podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko pokladal spoločný trest odňatia slobody
vo výmere 2 (dva) roky nepodmienečne, so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia, uložený obžalovanému skorším rozsudkom Okresného súdu Skalica zo dňa 17.02.2020,

sp. zn. 8T/3/2020, právoplatným 17.02.2020, na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného za
dostatočný. Za trestný čin v bodoch 3) až 7) obžalovanému uložil podľa § 221 ods. 3 Trestného zákona
s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného
zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona a s poukazom na § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona
súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky a 3 (tri) mesiace. Podľa § 48 ods. 2 písm. a)

Trestného zákona zrušil výrok o treste, ktorý bol obžalovanému uložený skorším trestným rozkazom
Okresného súdu Skalica zo dňa 22.10.2019, sp. zn. 6T/100/2019, právoplatným 23.11.2021, ako aj
všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obžalovanému uložil povinnosť
poškodenej B. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., G. H. XXX/X, prechodne bytom I., J. XXXX/XX, škodu

vo výške 600,- eur, poškodenej D. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, škodu vo výške 350,- eur,
poškodenej C. K. B., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom F. A. – F. L. XXXX/XX, škodu vo výške 15.020,-
eur, poškodenej N. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. O. XXX, škodu vo výške 4.050,- eur, poškodenej
N. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. L. F., D. X. XXXXXX XXX/XX, škodu vo výške 1.950,- eur, poškodenýmN. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., C. XXXX/XX a L. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. E. P. XXX, škodu vo
výške 750,- eur, poškodenej H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, škodu vo výške 375,- eur. Podľa §
288 ods. 2 Trestného poriadku poškodené C. K. B. a N. F. so zvykom nároku na náhradu škody odkázal

na civilný proces.
Vodôvodnenínapadnutéhorozsudkuokresnýsúdskonštatoval,žeobžalovanýnahlavnompojednávaní
realizovalvyhlásenieovinepodľa§257písm.b)Trestnéhoporiadku,ktorébolosúdomprijaté,pretobolo
vykonané dokazovanie len čo do výroku o treste a náhrade škody. Následne okresný súd v odôvodnení
zrekapituloval výsledky dokazovania, ktoré ohľadom týchto výrokov vykonal.

K výroku o treste uviedol, že vzhľadom na početnosť trestných činov a záznamov v odpise registra
trestov sa oboznámil s pripojenými spismi a skúmal, či došlo k súbehu trestných činov a teda či
prichádza do úvahy ukladanie súhrnného trestu odňatia slobody. Z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že trestné činy od 06.03.2015 do 06.07.2016, od 18.03.2016 do 27.10.2016, od januára 2017 do marca
2017 a marca 2018 sú v súbehu. Súbeh trestných činov bol následne prerušený dňa 05.04.2018
doručením trestného rozkazu Okresného súdu Senica sp. zn. 2T/4/2018 zo dňa 28.03.2018, pretože

doručením trestného rozkazu nastávajú účinky spojené s vyhlásením rozsudku. Ďalší súbeh trestných
činov bol u skutkov spáchaných od augusta 2018, február 2019, od 31.03.2019 do 17.04.2019, od
20.08.2019 do 05.09.2019, od 11.09.2019 do 12.09.2019, od 17.10.2019 do 22.10.2019. Vzhľadom
nato, že obžalovaného odsudzoval za dva samostatné pokračovacie trestné činy, preto mu ukladal dva
samostatné tresty. V prípade skutkov 1.) a 2.) uznal obžalovaného za vinného z pokračovacieho prečinu

podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko spôsobená škoda predstavovala 950,- eur, za
ktorý prečin zákon ustanovuje trestnú sadzbu vo výmere až na dva roky. V prípade skutkov 3.) až 7.)
uznal obžalovaného za vinného z pokračovacieho zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3
písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona, za ktorý zločin
zákon ustanovuje trestnú sadzbu vo výmere 3 roky až 10 rokov.

K trestným činom v bode 1.) a 2.) argumentoval, že tieto obžalovaný spáchal skôr, ako bol súdom
prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok vo veci Okresného súdu Skalica sp. zn. 8T/3/2020 zo
dňa17.02.2020,apretomábyťukladanýsúhrnnýtrestpodľazásadnauloženieúhrnnéhotrestu.Zatieto
trestné činy súd v súlade s ustanovením § 44 Trestného zákona upustil od uloženia súhrnného trestu
podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko pokladal spoločný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva)

rokynepodmienečne,sozaradenímdoústavunavýkontrestusminimálnymstupňomstráženia,uložený
obžalovanému skorším rozsudkom Okresného súdu Skalica, sp. zn. 8T/3/2020 zo dňa 17.02.2020,
právoplatným dňa 17.02.2020, na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného za dostatočný. Pri
upustení od uloženia súhrnného trestu prihliadol na postoj obžalovaného k danej trestnej činnosti, na
výšku spôsobenej škody len 950,- eur aj dobu, ktorá uplynula od spáchania týchto skutkov. Za trestné

činy v bodoch 3.) až 7.) bolo takisto potrebné ukladať súhrnný trest, keďže obžalovaný tieto skutky
spáchal skôr, ako mu bol súdom prvého stupňa doručený dňa 14.11.2019 trestný rozkaz Okresného
súdu Skalica sp. zn. 6T/100/2019 zo dňa 22.10.2019. Nakoľko obžalovaný spáchal uvedené skutky v
skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia vo veci Okresného súdu Senica sp. zn. 2T/4/2018, bolo
obžalovanému nevyhnutné ukladať nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý mu súd uložil vo výmere

2 (dva) roky a 3 ( tri ) mesiace aj s použitím § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona, t.j.
pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby. Súd takto mimoriadne znížil trest nakoľko to
považoval za primerané, spravodlivé a napĺňajúce účel trestu, pričom zohľadnil aktuálny kritický postoj
obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti, ku ktorej sa už v prípravnom konaní priznával a svoje
konanie oľutoval. Zároveň súd zohľadnil tú skutočnosť, že od spáchania predmetnej trestnej činnosti už

uplynul dlhý čas a skutočnosť, že obžalovaný si už za časť zbiehajúcej sa trestnej činnosti (skutky 1.) a
2.)) vykonal nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky. Vzhľadom na ukladanie súhrnného
trestu okresný súd pristúpil k zrušeniu výroku o treste, ktorý bol obžalovanému uložený skorším
trestným rozkazom Okresného súdu Skalica, sp. zn. 6T/100/2019 zo dňa 22.10.2019, právoplatným dňa
23.11.2021, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na

zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
K výroku o zaradení skonštatoval, že obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia.
V rámci adhézneho konania uložil obžalovanému povinnosť nahradiť jednotlivým poškodeným osobám
škodu, ktorá bola v konaní uplatnená, preukázaná a k spôsobeniu ktorej sa obžalovaný aj priznal. Pri

poškodenej C. K. B. a N. F. aj tieto odkázal so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces,
nakoľko rozhodovanie o ich uplatnených nárokoch by presiahlo potreby trestného konania.
Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní a poučení o opravnom prostriedku si prokurátor
Okresnej prokuratúry Senica, obžalovaný spolu s obhajcom ponechali lehotu na podanie opravnéhoprostriedku. Poškodená F. a B. sa vzdali práva podať odvolanie, čo do výroku o náhrade škody.
V zákonom stanovenej lehote prokurátor ani zvyšné poškodené osoby odvolanie nepodali, teda táto
lehota im márne uplynula.

Obžalovaný podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie osobitným písomným podaním zo dňa
12.12.2023, čo do výroku o vine a treste, ako aj proti konaniu, ktoré jeho vydaniu predchádzalo
prostredníctvom obhajcu JUDr. Juraja Gavalca (ďalej len obhajca).
Podané odvolanie odôvodnil osobitným písomným podaním zo dňa 20.02.2024, kde obhajoba
namietala, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 28.11.2023 urobil vyhlásenie o vine podľa §

257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku ku skutku, ktorý bol uvedený v obžalobe Okresnej prokuratúry
Senica č.k. Pv 91/20/2205-163 zo dňa 20.09.2021, právne kvalifikovaný ako zločin podvodu podľa §
221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. c) Trestného zákona. Okresný súd napadnutým rozsudkom uznal vinu
obžalovaného v rozpore s uskutočneným vyhlásením o vine a rozhodnutím o jeho prijatí podľa § 257 ods.
7 Trestného poriadku a to tak, že uznal vinu obžalovaného za dva trestné činy, za jeden prečin a za jeden
zločin podľa § 221 Trestného zákona, čo takto v obžalobe uvedené nebolo. Obhajoba argumentovala, že

obžalovaný si uvedomuje, že podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku je súdom prijaté vyhlásenie o vine
neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním, čo však týmto odvolaním ani obžalovaný
nerobí. Obžalovaný napáda výrok rozsudku, nie výrok o prijatí jeho vyhlásenia o vine, pretože tieto
výroky sú odlišné, výrok rozsudku o vine nie je zhodný s výrokom obžaloby, ku ktorému obžalovaný
urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, ktoré súd prijal.

Obhajoba brojila, že odvolanie proti výroku o vine je preto v danom prípade prípustné, pretože nie je
zhodné s prijatým vyhlásením obžalovaného. Nie je možné pripustiť výklad ustanovenia § 257 ods. 5
Trestného poriadku tak, že nerešpektuje vyhlásenie o vine obžalovaného, pretože by sme pripustili stav,
že v prípade vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku by súd mohol

rozhodnúť odchylne od tohto vyhlásenia a obžalovaný by sa nemal možnosť voči takémuto rozhodnutiu
odvolať, čo je neprípustný výklad ustanovenia. Toto ustanovenie zákona nepripúšťa odvolanie proti
výroku o vine iba v prípade, ak je tento v rozsudku v súlade s vyhlásením obžalovaného, pretože hovorí
o tom, že neodvolateľné je vyhlásenie obžalovaného, nie výrok rozsudku.

V rámci konečného návrhu obhajoba v mene obžalovaného navrhla, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c), d), e), f) Trestného poriadku a podľa § 322 ods. 1
Trestného poriadku, aby vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal
a rozhodol.
Prokurátor sa k odvolacím námietkam obžalovaného písomne nevyjadril.

Poškodená N. F. sa vyjadrila k odvolaniu obžalovaného osobitným písomným podaním zo dňa
07.03.2024, v rámci ktorého trvala na tom, aby obžalovaný uhradiť spôsobenú škodu vo výške 4.050,-
eur v zmysle napadnutého rozsudku.
Za účelom prejednania podaného odvolania nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia na
14.01.2025. Verejného zasadnutia sa zúčastnila prokurátorka krajskej prokuratúry a náhradný obhajca

obžalovaného JUDr. Jaroslav Palkovič, PhD. Verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti
obžalovaného, ktorý požiadal o takýto procesný postup súdu. Dokazovanie na verejnom zasadnutí
krajský súd nedopĺňal, keďže v tomto smere žiadne návrhy neboli. V rámci konečných návrhov
prokurátorka navrhla odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné. Náhradný obhajca sa pridržal
všetkých skutočností uvedených v odvolaní a navrhol tomuto vyhovieť.

Podľa § 317 ods.1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 319 Trestného poriadku, odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových

zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku, ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,

odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré
majú vo výroku o vine svoj podklad.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne

zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného
v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú

účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre
páchateľa priaznivejší.
KrajskýsúdvTrnave akosúdodvolací,nazákladeriadneavčaspodanéhoodvolania natooprávnenou
osobou - obžalovaným, postupom podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť výroku o vine a treste, proti ktorým obžalovaný podal odvolanie, ako aj správnosť postupu

konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadal len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.
Po preskúmaní predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že odvolanie obžalovaného je
dôvodné.
Gro odvolacích námietok obžalovaného spočívalo v namietaní výroku o vine. Podstatným pre

vymedzenie prieskumnej povinnosti krajského súdu ako súdu odvolacieho v prejednávanej trestnej veci
je, že obžalovaný učinil vyhlásenie o vine, ktorým sa možnosti prieskumu výroku o vine z pohľadu
jeho skutku i právnej kvalifikácie v odvolacom konaní vzdal, čo znamená, že výrok o vine, vrátane
právnej kvalifikácie, ktorý bol vyhlásený rozsudkom na základe prijatia vyhlásenia obžalovaného podľa
§ 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní nie je možné v odvolacom konaní

vecne preskúmať, čo právne vyplýva z nevykonania dokazovania o dotknutých skutkoch na hlavnom
pojednávaní v zmysle § 257 ods. 8) Trestného poriadku.
Inak vyjadrené, v súvislosti s predostretou odvolacou argumentáciou obžalovaného týkajúcou sa právnej
kvalifikácie skutku vrátane procesného postupu okresného súdu, krajský súd dáva do pozornosti, že
obžalovaný sa v konaní pred súdom jednoznačne a priamo za prítomnosti svojho obhajcu priznal ku

skutkom opísaným v skutkovej vete obžaloby Okresnej prokuratúry Senica pod č. Pv 91/20/2205-163
zo dňa 20.09.2021 a v konaní nenamietal žiadne skutkové okolnosti prípadu, a teda sa nevykonávalo
dokazovanie v otázke viny, preto okresný súd vo vzťahu k obžalovanému vykonal dokazovanie
v súvislosti s výrokom o treste a o náhrade škody. Krajský súd pripomína, že takéto vyhlásenie
obžalovaného je neodvolateľné a v rozsahu vyhlásenia nie je obžalovaný oprávnený napádať výrok

o vine urobený na podklade takého vyhlásenia, ani odvolaním, ani dovolaním, okrem dovolacieho
dôvodu, ak by závažným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu. Vyhlásenie o vine obžalovaného
je jeho výlučným právom, ktorého nemožno k takémuto vyhláseniu nijakým spôsobom nútiť, pričom
obžalovaný k takému rozhodnutiu pristupuje až po riadnom poučení o jeho následkoch, z vlastnej
vôle a dobrovoľne. Vyhlásenie obžalovaného, že je vinný, je z hľadiska ďalšieho postupu súdu veľmi

významné, keďže v rozsahu priznania sa nevykonáva kontradiktórne hlavné pojednávanie, ale súd
primerane postupuje podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, to znamená, že
súd otázkami zisťuje či obžalovaný rozumie z čoho je obžalovaný, či bol poučený o svojich právach,
či rozumie právnej kvalifikácií skutku, či vie, aká je trestná sadzba za tento trestný čin a či sa
dobrovoľne, z vlastnej vôle priznáva k spáchaniu žalovaného trestnému činu. Na základe kladných

odpovedíobžalovanéhoasúhlasnéhostanoviskaprokurátorasúdrozhodujeoprijatí,respektíveneprijatí
vyhlásenia obžalovaného. Nakoľko obžalovaný v predmetnej trestnej veci urobil takéto vyhlásenie
o svojej vine, čím zároveň súhlasil aj s právnou kvalifikáciou skutku a s vykonaným dokazovaním, na
všetkysúdompoloženéotázkyodpovedalkladneaprokurátorsúhlasilstýmtovyjadrenímobžalovaného,
súd vyhlásenie obžalovaného v prejednávanom konaní prijal. K tomuto rozhodnutiu okresný súd

nedospel len na základe vyhlásenia obžalovaného, ale aj na základe toho, že vyjadrenie obžalovaného
bolo v zhode s dokazovaním vykonaným v prípravnom konaní, v rámci ktorého mal obžalovaný možnosť
sa ho naplno zúčastňovať a v rámci ktorého bol zastúpený obhajcom a mal možnosť sa ho naplno
zúčastňovať a vyjadrovať sa k všetkým vykonaným dôkazom. Nielen na hlavnom pojednávaní, alev priebehu celého konania mal obžalovaný možnosť radiť sa so svojim obhajcom o spôsobe svojej
obhajoby, rovnako tak o tom, aký trest mu v prípade uznania viny hrozí a tým zvážiť či pristúpi k
vyhláseniu o vine. Vzhľadom na uvedené je potom táto časť odvolacej argumentácie obžalovaného

nedôvodná, pričom treba dodať, že odvolanie mal podať prokurátor, ktorý tak neučinil (odvolaciemu súdu
nie je zrejmé, že z akého dôvodu prokurátor zmenil svoj názor na právnu kvalifikáciu počas hlavného
pojednávania).
Pokiaľ ide o samotné právne posúdenie skutku, ktorý bol v obžalobe Okresnej prokuratúry Senica pod
č. Pv 91/20/2205-163 zo dňa 20.09.2021 právne kvalifikovaný ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1,

ods. 2, ods. 3 písm. c) Trestného zákona (týkajúci sa všetkých skutok 1. - 7.), ktorý následne okresný
súd v napadnutom rozsudku diferencoval (skutok 1. a 2.) ako pokračovací prečin podvodu podľa § 221
ods. 1 Trestného zákona a (skutok 3. – 7.) ako pokračovací zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods.
2, ods. 3 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona, krajský
súd vzhliadol pochybenie zo strany okresného súdu, pri ktorom pri pokračovacom trestnom čine okresný
súd nesprávne aplikoval právnu teóriu vzťahujúcu sa k súhrnnému trestu.

Podľa § 122 ods. 10 Trestného zákona, za pokračovací trestný čin sa považuje, ak páchateľ pokračoval
v páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden
trestný čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe
ichpáchaniaavpredmeteútoku,akoajsubjektívnasúvislosť,najmäjednotiacizámerpáchateľaspáchať
uvedený trestný čin.

Podľa § 122 ods. 13 Trestného zákona, ak obvinený pokračuje v konaní, pre ktoré je stíhaný, aj
po oznámení vznesenia obvinenia, posudzuje sa také konanie od tohto procesného úkonu ako nový
skutok; to neplatí, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207. V takom prípade ide o
pokračovanie konania až do doby, kým je vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa alebo pokiaľ sa súd
druhého stupňa neodobral na záverečnú poradu.

V tejto súvislosti krajský súd dáva do pozornosti, že pokračovací trestný čin je právny inštitút vyznačujúci
sapluralitnoutrestnoučinnosťou.Podstatatohtotrestnéhočinutkvievpostupnom(zhľadiskačasového)
páchaní rovnakého trestného činu, pričom jednotlivé čiastkové útoky trestného činu spája jednotiaci
zámer. To znamená, že páchateľ tento trestný čin rozdeľuje na viacero častí – čiastkové útoky, ktoré
spája objektívna i subjektívna súvislosť a jednotiaci zámer. Z časového hľadiska je pokračovací trestný

čindokonanýdňomnaplneniavšetkýchznakovskutkovejpodstatytrestnéhočinuvrátenejehonásledku.
Kľúčovým je práve ust. § 122 ods. 13 Trestného zákona upravujúce pomyslenú deliacu čiaru, ktorá
oddeľuje jednotlivé pokračovacie trestné činy. Zmienené ustanovenie sa odráža najmä v praktickej
rovine, pretože je zrejmé, že trestná činnosť jedného páchateľa nemôže pokračovať do nekonečna,
keďže takýto stav by bol neudržateľný a komplikovaný na objasňovanie. Oznámenie o vznesení

obvinenia je procesný úkon, ktorým bolo osobe obvinenej z trestného činu oznámené, že je obvinená,
a to konkrétne tak, že oznámenie sa vykoná vyhlásením uznesenia v prítomnosti toho, komu treba
uznesenie oznámiť, alebo doručením rovnopisu.
Zhrnúc vyššie uvedené krajský súd uvádza, že základným východiskom je ustanovenie § 122 ods. 10 a
ods. 13 Trestného zákona, ktoré špecifikuje pokračovací trestný čin, resp. určuje moment, od ktorého sa

čin považuje za nový skutok. Od toho sa následne odvíja použiteľnosť ustanovení o ukladaní úhrnného,
súhrnného, spoločného, prípadne samostatného trestu. V nadväznosti na túto problematiku krajský
súd uvádza, že protiprávne konanie obžalovaného v podobe stíhaných skutkov 1. – 7. predstavuje
pokračovaciu trestnú činnosť obžalovaného, za ktorú bolo potrebné ukladať jeden samostatný trest. Je
tomu tak, pretože tieto skutky spája objektívna súvislosť v čase (od marca 2018 až do 22.10.2019), v

spôsobe ich páchania (využitím anonymity v internetovom priestore, uvedenie do omylu) a v predmete
útoku (cudzí majetok – peniaze) a v jednotiacom zámere obžalovaného (kedy bol obžalovaný dopredu
uzrozumený, že nepôjde len o jednorazovú akciu, ale o sériu čiastkových útokov). Krajský súd po
preskúmaní zabezpečeného a pripojeného spisového materiálu dospel k záveru, že u obžalovaného
táto pokračovacia trestná činnosť nebola prerušená oznámením o vznesení obvinenia a jeho žalované

trestnékonaniemalobyťposudzovanéakojedenpokračovacítrestnýčin,naktorénemávplyvdoručenie
trestných rozkazov.
V nadväznosti na už vedené sa krajskému súdu žiada pre lepšie pochopenie uviesť stanovisko
trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 03.10.2018, sp. zn. Tpj 31/2018 v zmysle ktorého
bolo judikované, že časovým rozhraním medzi viacčinným súbehom trestných činov a trestnoprávnou

recidívou je v zmysle § 42 ods. 1 Trestného zákona moment vyhlásenia súdom prvého stupňa prvého
odsudzujúceho rozsudku za niektorý z trestných činov (skutkov) toho istého páchateľa; taký účinok má
podľa § 353 ods. 8 Trestného poriadku aj doručenie trestného rozkazu obvinenému. Pri pokračovacom
trestnom čine, ak konanie páchateľa pri niektorom z čiastkových útokov tohto činu časovo prekročímoment uvedený v predchádzajúcej vete, pokračovací trestný čin je spáchaný ako trestnoprávna
recidíva. V konkrétnostiach posudzovaného prípadu je potom nevyhnutné uviesť, že v súlade so
zákonom skutky v bodoch 1. – 7. mali byť okresným súdom v zhode s podanou obžalobou posúdené ako

čiastkové útoky pokračovacieho trestného činu podvodného rázu a vo vzťahu k odsúdeniam Okresného
súdu Skalica vedeného pod sp. zn. 8T/3/2020 a 6T/100/2019, teda by sa potom jednalo o trestnoprávnu
recidívu, inak vyjadrené tieto odsúdenia pri pokračovacom trestnom čine nemajú povahu tzv. deliaceho
prvku. Krajský súd upozorňuje okresný súd, aby sa pro futuro takýchto pochybení vyvaroval, pričom
k rovnako mylnému úsudku dospel i samotný prokurátor (tu s poukazom na obsah záverečnej reči

prednesenej na hlavnom pojednávaní), ktorého nesprávnosť si neuvedomil ani časom, keďže odvolanie
nepodal.
Vzhľadom na skutočnosť, že výrok o vine je právoplatný na poklade učineného vyhlásenia obžalovaným,
ktoré bolo následne súdom prijaté, tento fakt neumožňuje ani krajskému súdu ako súdu odvolaciemu
akokoľvek zasahovať do výroku o vine, ten je aj naďalej záväzný a nemeniteľný, preto ho nemožno
ani preskúmavať, tobôž nemôže meniť právny stav, krajskému súdu nezostávalo nič iné ako vychádzať

z právoplatne ustálenej viny a právnej kvalifikácie bez ohľadom na pochybenie okresného súdu.
Preto pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo výroku o treste, v tomto smere treba
uviesť, že zo zápisnice z hlavného pojednávania vyplýva, že okresný súd dokazovanie ohľadom tohto
výroku vykonal zákonným spôsobom a v rozsahu dostatočnom na spravodlivé, stavu veci a zákonu
zodpovedajúce rozhodnutie.

Pokiaľ ide o napadnutý výrok o treste, krajský súd považuje za potrebné na úvod pripomenúť niektoré
teoretické východiská rozhodné pre ukladanie trestu.
K samotnému trestu je potrebné uviesť, že je právnym následkom trestného činu, a preto musí byť
úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného
určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd

vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j.
či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu
o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom
poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a
výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.

Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia
v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a
ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia
(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom
treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou.

Trestný zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti
pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok
na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen
odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu
právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva

ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce,
varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu.
Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie,
pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi
prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa

trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne
ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.
Základným predpokladom uloženia súhrnného trestu je, aby medzi trestným činom, ktorý je predmetom
prebiehajúceho konania a trestným činom, vo vzťahu ku ktorému má byť uložený súhrnný trest existoval

viacčinný súbeh. Viacčinný súbeh trestných činov je z časového hľadiska vtedy, ak v období medzi
prvým z nich a posledným z nich nedošlo k vyhláseniu odsudzujúceho rozsudku za nejaký trestný čin
toho istého páchateľa, a to takého rozsudku, ktorý bol ako prvý odsudzujúci rozsudok v trestnom stíhaní
pre tento trestný čin vyhlásený a ktorý potom svojho času aj nadobudol právoplatnosť a možno naň
dosiaľ prihliadať. Z uvedeného vyplýva, že okamih vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku spôsobuje, že

vo vzájomnom pomere viacčinného súbehu nemôže byť trestný čin spáchaný pred týmto okamihom a
trestný čin spáchaný po tomto okamihu. Súhrnný trest sa uloží iba v prípade viacčinného súbehu, a
to len vtedy, ak páchateľ bol za časť zbiehajúcej sa trestnej činnosti odsúdený a ak možno na takéto
odsúdenie prihliadať. Súd teda páchateľa odsudzuje a ukladá mu súhrnný trest za trestný čin, ktorýspáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin,
pričom prejednávaný trestný čin musí byť vo viacčinnom súbehu so skorším trestným činom (za, ktorý
už bol odsúdený).

V konkrétnostiach pokiaľ ide o výrok o treste za skutky v bode 1. a 2. vychádzajúc z právneho stavu
ustáleného okresný súdom, postupoval správne, keď pristúpil k upusteniu od uloženia súhrnného trestu
vzhľadom na odsúdenie Okresného súdu Skalica pod sp. zn. 8T/3/2020, keďže takto uložený a toho
času už vykonaný dvojročný nepodmienečný trest možno považovať na ochranu spoločnosti a nápravu
obžalovaného za dostatočný. I z pohľadu krajského súdu bolo na mieste zohľadniť postoj obžalovaného,

ktorý sa k spáchaniu trestnej činnosti priznal, túto v plnom rozsahu oľutoval a učinil vyhlásenie o vine,
výšku spôsobenej škody (niečo málo nad hranicou minimálnej škody) a časový úsek, kedy od spáchania
skutkov prešlo skoro sedem rokov. Na dôvažok iné rozhodnutie vo veci ani neprichádzalo do úvahy,
vzhľadom na to, že odvolanie bolo podané v prospech obžalovaného.
Pokiaľ však ide o súhrnný trest vo vzťahu k skutkom 3. – 7., tu krajský súd identifikoval zmenu zákona
v prospech obžalovaného, a preto rozhodol o treste pre obžalovaného za tieto skutky sám, keďže

výsledky vykonaného dokazovania pred okresným súdom to umožňovali.
Krajský súd teda zohľadnil, že v priebehu odvolacieho konania došlo k zmene zákona, preto trest
ukladal v zmysle ustanovení Trestného zákona účinného od 06.08.2024 (v zmysle ust. § 2 ods. 1
Trestného zákona), ktorý posúdil ako priaznivejší pre obžalovaného. Pokiaľ ide o ukladanie súhrnného
trestu, krajský súd ho ukladal podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin

z nich (zo zbiehajúcich sa) najprísnejšie trestný. Tým je pokračovací zločin podvodu podľa § 221
ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. c) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 s trestnou sadzbou trestu
odňatia slobody vo výmere od 2 rokov do 8 rokov. Krajský súd pri ukladaní trestu obligatórne (§ 38
ods. 2 Trestného zákona) preskúmal pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností
u obžalovaného, pričom u neho zistil jednu poľahčujúcu okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona

– že sa k spáchanej trestnej činnosti priznal a túto úprimne oľutoval, a jednu priťažujúcu okolnosť
podľa § 37 písm. m) Trestného zákona – že už bol za trestný čin odsúdený. Krajský súd tiež ustálil,
že by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne ukladať mu trest čo i len na dolnej hranici zákonom
stanovenej trestnej sadzby a postačí i trest kratšieho trvania, preto pristúpil k aplikácii mimoriadne
zmierňujúceho ust. § 39 ods. 5 Trestného zákona. Krajský súd k takému záveru dospel nielen po

zohľadnení, že obžalovaný sa k trestnej činnosti priznal a úprimne ju oľutoval a na hlavnom pojednávaní
urobil vyhlásenie o vine, ktoré bolo súdom prijaté, pričom boli zohľadnené aj jeho osobné pomery a
v neposlednom rade aj možnosti jeho nápravy takýmto kratším trestom. Pokiaľ ide o samotnú výmeru na
základe uvedeného krajský súd obžalovanému na podklade jeho odvolania trest zmiernil a uložil súhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok a 5 (päť) mesiacov za súčasného zrušenia výroku o treste

v trestnom rozkaze Okresného súdu Skalica zo dňa 22.10.2019, sp. zn. 6T/100/2019, právoplatného
23.11.2019. Krajský súd je presvedčený, že na obžalovaného je potrebné pôsobiť práve uložením
nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktorý považoval za zákonný a správny s prihliadnutím na
mierunarušeniaobžalovaného,spresvedčením,žetaktouloženýtrestbudedostačujúcinajehonápravu
a prevýchovu, a zároveň bude plniť účel aj z hľadiska generálnej prevencie ako aj individuálnej prevencie

tak, ako to predpokladá zákonné ustanovenie § 34 ods. 1 Trestného zákona, pričom v rámci tejto výmery
trestu sa odzrkadľuje predovšetkým početnosť protiprávnych skutkov, úmysel obžalovaného, rozsah
spôsobenej škody, ako aj dobu, ktorá od spáchania skutkov uplynula (od posledného útoku skoro 6
rokov) vzhľadom na to, že nešlo o nejak zvlášť zložitú právnu vec a na dôvažok obžalovaný učinil
vyhlásenie o vine. (krádež, podvod). Navyše bolo potrebné zobrať do úvahy, že obžalovaný predmetnej

trestnej činnosti (skutky 3. – 7.) dopustil v priebehu plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia
v trestnej veci Okresného súdu Senica vedeného pod sp. zn. 2T/4/2018, čiže iný ako nepodmienečný
trest u neho neprichádzal do úvahy.
V rámci výmery uloženého trestu si krajský súd dovolí upozorniť na ďalšie pochybenie okresného súdu
v rámci napadnutého rozhodnutia.

Vo všeobecnosti treba uviesť, že ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží
mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie
trestný. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou
úhrnného trestu najvyššia z nich. V stručnosti treba uviesť, že princíp ukladania úhrnného trestu podľa
§ 41 ods. 1 Trestného zákona spočíva v tom, že páchateľovi dvoch alebo viacerých trestných činov je

ukladanýtrestvrámcitrestnejsadzbyčinunajprísnejšietrestného,pričomsamusívtomtovýrokuodraziť
aj skutočnosť, že nejde iba o trest za tento trestný čin, ale i za ďalšie, zbiehajúce sa trestné činy. To
sa premietne v priznaní priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, teda že páchateľ
spáchal viac trestných činov, čo ale neplatí, ak sa trest ukladá aj s použitím tzv. asperačnej zásady podľa§ 41 ods. 2 Trestného zákona. Podľa rovnakých zásad sa postupuje aj pri ukladaní súhrnného trestu,
ktorý súd ukladá vtedy, ak odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého
stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin. Súd teda páchateľa odsudzuje a ukladá

mu súhrnný trest za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci
rozsudok za iný jeho trestný čin, pričom prejednávaný trestný čin musí byť vo viacčinnom súbehu so
skorším trestným činom, za ktorý už bol odsúdený. Ak Trestný zákon stanovuje v ustanovení § 42 ods. 1
povinnosť spravovať sa pri ukladaní súhrnného trestu zásadami platnými pre ukladanie úhrnného trestu,
jeho účelom je snaha zabezpečiť, aby bol páchateľ potrestaný rovnakým spôsobom, ako keby sa o

všetkých jeho trestných činoch rozhodovalo v jedinom spoločnom konaní. Súhrnný trest teda nastupuje
namiesto úhrnného trestu, ktorý by bol inak páchateľovi uložený, ak by sa o všetkých zbiehajúcich
trestných činoch rozhodovalo v spoločnom konaní. Súhrnný trest je pre páchateľa priaznivejší ako trest
samostatný, pretože je v ňom zohľadnená skutočnosť, že páchateľ sa dopustil ďalšieho trestného činu,
pričom nebol varovaný odsudzujúcim rozsudkom týkajúcim sa skoršieho trestného činu. Možno teda
zosumarizovať, že súhrnný trest sa uloží iba v prípade viacčinného (reálneho) súbehu trestných činov,

a to len vtedy, ak bol páchateľ za časť zbiehajúcej sa trestnej činnosti už odsúdený za predpokladu, že
na takéto odsúdenie je možné prihliadnuť.
V predmetnej trestnej veci okresný súd postupoval nesprávne, keď neukladal súhrnný trest s použitím
asperačnej zásady (vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný sa dopustil viacerých trestných činov z toho
aspoň jedného zločinu – trest ukladal za spáchanie prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného

zákona a zločinu podvodu v jeho kvalifikovanej podstate podľa § 221 ods. 3 písm. c) Trestného zákona).
Na dôvažok okresný súd, ak už nepostupoval v zmysle ust. § 41 ods. 2 Trestného zákona (asperačná
zásada), u osoby obžalovaného ani nevzhliadol priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného
zákona – že spáchal viac trestných činov. Predmetným postupom tak okresný súd porušil zákon v
prospech obžalovaného, čo zostalo zo strany prokuratúry (opäť) nepovšimnuté. Tieto pochybenia

okresného súdu nebolo možné v tomto odvolacom konaní napraviť, nakoľko odvolanie bolo podané
výlučne obžalovaným, to znamená, že len v jeho prospech. Akákoľvek zmena napadnutého výroku
v jeho neprospech tak neprichádzala do úvahy (majúc na pamäti § 322 ods. 3 Trestného poriadku).
Inak vyjadrené, krajský súd musel dôsledne rešpektovať zásadu odvolacieho konania ohľadom zákazu
zmeny k horšiemu (zásadu zákazu reformatio in peius), ktorá predstavuje jednu z esenciálnych zložiek

práva na spravodlivý súdny proces a je budovaná na princípe, že postavenie obžalovaného sa nemôže
zhoršiť tým, že využije svoje právo na podanie opravného prostriedku. Táto zásada teda garantuje
možnosť obžalovaného napadnúť rozhodnutie súdu v čo najširšom rozsahu bez obáv z rizika, že si
zhorší svoju situáciu.
Zároveň krajský súd rozhodol aj o spôsobe výkonu tohto trestu, kedy obžalovaného zaradil na výkon

trestu odňatia slobody v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný v posledných 10-tich rokoch nebol
vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.
Na základe prezentovaných úvah krajský súd vyhodnotil odvolanie obžalovaného ako dôvodné,
v dôsledku čoho zrušil postupom podľa § 321 ods. 1 písm. d) ods. 2 Trestného poriadku napadnutý

rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a následne podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku
sám rozhodol o treste pre obžalovaného, keďže výsledky dokazovania vykonaného pred okresným
súdom to umožňovali.
Tento rozsudok bol prijatý jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.