Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 12, 2025

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 8C/46/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124254667
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Ocelková

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2025:6124254667.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok, sudkyňou JUDr. Janou Ocelkovou v spore žalobcu: Dr. EVO s.r.o., so sídlom

Oravská Polhora 325, Oravská Polhora, zastúpený In Medias Res, s.r.o., IČO: 36 863 351, so sídlom
Sladovnícka 13, Trnava, proti žalovanému: R. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. XXX/X, P.,
zastúpený Advokátska kancelária STAHOVCOVÁ, s.r.o., IČO: 55 962 611, so sídlom Karpatská 6,
Bratislava, o zaplatenie 2 397,60 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica ako kauzálne príslušnému súdu

v tzv. upomínacom konaní podľa § 1 ods. 2 zákona č. 307/2016, ktorý je alternatívnym spôsobom
uplatňovania peňažných nárokov domáhal vydania platobného rozkazu, v ktorom by bola žalovanému
uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2 397,60 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 %
ročne zo sumy 2 397,60 eur od 27.02.2024 do zaplatenia a trov konania.

2. Žalobca uviedol, že žalobca (ako dodávateľ) vystavil žalovanému (ako odberateľovi) po
predchádzajúcej uzavretej dohode a následnej vzájomne odsúhlasenej realizácii dohodnutého diela dňa

12.02.2024 faktúru č. XXXXXXXXX (s dátumom splatnosti dňa 26.02.2024, var. symbol: XXXXXXXXX)
na celkovú sumu 2 397,60 eur z titulu zrealizovanej dodávky a montáže oporného múru v predmetnej
faktúre. Predmetná dohoda o realizácii diela (stavby a montáže oporného múru medzi pozemkami vo
vlastníctve žalobcu a žalovaného) medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá za osobnej prítomnosti
starostky obce P. pani R.. Q. Y. a pána R. Q. ako člena stavebnej a rozvojovej komisie obce P.. Nakoľko
žalovaný vyššie špecifikovanú sumu doposiaľ bez relevantného dôvodu žalobcovi nezaplatil a to ani len
sčasti, bol oficiálne vyzvaný prostredníctvom právneho zástupcu žalobcu z titulu vypracovanej písomnej

predžalobnejvýzvyzodňa06.03.2024,ktorábolažalovanémupreukázateľnedoručenádňa07.03.2024.
Ani napriek tejto výzve doposiaľ žalovaný svoj záväzok neuhradil v prospech žalobcu v tomto konaní.

3. Dňa 28.03.2024 Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní, v spore vydal platobný rozkaz
pod spisovou značkou 27Up/541/2024, proti ktorému podal žalovaný odpor. Žalovaný odpor odôvodnil
tým, že žalovaný v právnom postavení objednávateľa so žalobcom neuzatvoril zmluvu o dielo a to ani
písomne, ani ústne, so žalovaným nevstúpil do žiadneho zmluvného vzťahu. Žalobca je vlastníkom

pozemku v k. ú. P.É., A.-Q. XXX/X, XXX/X a XXX/XX, pričom vlastnícka hranica parcely A.-Q. XXX/
X vedie s hranicou pozemkov vo vlastníctve žalovaného a to parciel A.-Q. XXXX/X a A.-Q. XXXX/X.
Žalobca je stavebníkom stavby „nadstavba a prístavba rodinného domu s. č. XXX“, na ktorú bolo zo
stranyobceP.vydanéstavebnépovolenieč.j.L.XX-XX-P..Stavbaešteniejeskolaudovanázdôvodu,žežalobca v rozpore s týmto stavebným povolením a bez predchádzajúceho ohlásenia zrealizoval terénne
úpravy pozemku žalovaného, resp. tak, že bol priamo poškodený majetok žalovaného, bol z dôvodu
vzniku škody na majetku žalovaného vykonaný štátny stavebný dohľad. Na základe záverov štátneho

stavebného dohľadu bol žalobca zo strany stavebného úradu vyzvaný, aby uskutočnil stavbu oporného
múra, pretože škoda na pozemku žalovaného vznikla v dôsledku stavebných prác žalobcu. Nie je preto
pravda, že by sa žalovaný ako poškodený vlastník pozemku a oplotenia dohodol (pred alebo po realizácii
oporného múra) na tom, že si u žalobcu objednáva akékoľvek stavebné práce. To vyslovene dokazuje
aj ten fakt, že žalobca zaslal žalovanému faktúru spolu s „cenovou ponukou“ na práce, ktorá má dátum

vyhotovenia až po ukončení stavby oporného múra, teda až po zrealizovaní toho, na čo bol vyzvaný z
dôvodu štátneho stavebného dohľadu. Z dátumu predloženia a vyhotovenia „cenovej ponuky“ vyplýva,
že nemohlo dôjsť k predchádzajúcemu uzatvoreniu ústnej zmluvy o dielo.
4. Žalobca na odpor žalovaného uviedol, že žalovaný v odpore uvádza, že podľa jeho názoru medzi
účastníkmi konania nedošlo nikdy k uzatvoreniu žiadnej zmluvy o dielo, resp. nevstúpil do žiadneho
zmluvného vzťahu so žalovaným, pričom na tomto mieste končí tzv. "procesná obrana" žalovaného

bez akéhokoľvek podloženia tohto svojho tvrdenia, či akéhokoľvek hmatateľného dôkazu pre túto svoju
vágnuargumentáciu.Predmetnývznikaexistenciudohodyorealizáciidiela(stavbyamontážeoporného
múru medzi pozemkami vo vlastníctve účastníkov konania) medzi žalobcom a žalovaným a teda
skutočnosť, že takáto dohoda bola objektívne uzavretá i za osobnej prítomnosti starostky obce P. pani
R.. Q. Y. a pána R. Q. ako člena stavebnej a rozvojovej komisie obce P., preukáže realizácia výsluchov

týchto svedkov v rámci tohto konania. Žalovaný ďalej v podanom odpore uvádza, cit: „Z dôvodu,
že žalobca v rozpore s týmto stavebným povolením a bez predchádzajúceho ohlásenia zrealizoval
terénne úpravy na pozemku žalovaného, resp. tak, že bol priamo poškodený majetok žalovaného,
bol z dôvodu vzniku škody na majetku žalovaného vykonaný štátny stavebný dohľad. Na základe
záverov štátneho stavebného dohľadu bol žalobca zo strany stavebného úradu vyzvaný, aby uskutočnil

stavbu oporného múra, pretože škoda na pozemku žalovaného vznikla v dôsledku stavebných prác
žalobcu.“ Žalovaný žiadnym spôsobom nekonkretizuje (pozn. len v rovine všeobecných úvah obviňuje
žalobcu),vakomrozporeasktorýmstavebnýmpovolenímmalžalobcazrealizovať„aké“terénneúpravy,
nehovoriac už o zrejmej absencii dôkazu o realizácii týchto úprav na pozemku žalovaného. Žalovaný
žiadnym spôsobom, ani predloženým dôkazom nekonkretizuje, ani nepreukazuje vznik poškodenia

jeho majetku. V neposlednom rade sa sám žalovaný stráca vo svojich účelových lživých vyjadreniach,
keď na jednej strane uvádza, že žalobca zrealizoval terénne úpravy svojvoľne, pritom hneď v ďalšej
vete totožného odseku podaného odporu konštatuje, že tieto terénne úpravy spoločne s uskutočnenou
stavbou oporného múru mu mali byť nariadené na realizáciu zo strany príslušného stavebného úradu.
Rovnako doposiaľ žalovaný nepredložil do konania žiaden hmatateľný a nespochybniteľný dôkaz o

jeho zjavne fabulácii, že škoda na pozemku žalovaného mala vzniknúť v dôsledku stavených prác
žalobcu. Žalobca preto dôvodne a racionálne považuje vyššie citované vyjadrenia žalovaného za
zmätočné, nedobromyseľné a výslovne špekulatívne, pričom už na prvý pohľad z nich vyplýva snaha
žalovaného vedome zavádzať súd svojimi nezrozumiteľnými a nepresvedčivými úvahami, z čoho
možno ustáliť, že podaný odpor trpí zjavnou dôkaznou núdzou a teda žalovaný účinne nepoprel

ustálené tvrdenia podložené príslušnými listinnými dôkazmi žalobcu v podanom návrhu. Pre celkové
dokreslenie neudržateľného postoja žalovaného k meritu veci a jeho záväzku voči žalobcovi svedčí i
ten fakt, že žalovaný zavádza príslušný súd aj v takých elementárnych záležitostiach, ako je napríklad
doručenie faktúry zo strany žalobcu k jeho rukám, kedy v podanom odpore na dotaz súdu v časti "D"
uvádza, že ohľadom žalobcom uplatneného nároku mu nebola doručená žiadna faktúra, pričom v texte

podaného odporu výslovne priznáva, že mu bola od žalobcu doručená nielen príslušná faktúra, ale aj
príslušné prílohy k tejto faktúre (viď podaný návrh na začatie konania). Nadôvažok ako absurdné a
iracionálne považuje žalobca tvrdenie žalovaného, že zmluvný vzťah medzi účastníkmi tohto konania
nemohol ani vzniknúť, keďže dátum vyhotovenia predmetnej faktúry uvedený na tejto faktúre, ktorej
úhrady sa žalovaný všemožne snaží vyhnúť, je až po zrealizovaní a teda ukončení dotknutej stavby

oporného múru (?!). Vyvstáva potom otázka, či očakával snáď žalovaný vystavenie tejto faktúry vcelku
neštandardne ešte pred samotnou realizáciou predmetnej stavby? Žalovaný v konečnom dôsledku k
svojmunepresvedčivémuodporuprikladáakýsizmätočnýdokument-žiadosťobceP.zodňa11.02.2020
adresovanú osobe R. Á., XXX XX L. Y. XXX/X (pozn. z textu vyplýva, že sa má jednať o vlastníka
nehnuteľnosti), ktorý dokument sa nielenže preukázateľne netýka subjektu žalobcu v tomto konaní, ale

ani merita veci prejednávaného v tomto konaní. Dotyčná osoba R. Á. nie je, ani nikdy nebol domnelým
konateľom žalobcu.5. Žalovaný na vyjadrenie žalobcu k odporu žalovaného uviedol, že žalovaný so žalobcom neuzatvoril
zmluvu o dielo v právnom postavení objednávateľa a to ani písomne, ani ústne, so žalovaným nevstúpil
do žiadneho zmluvného vzťahu. Žalobca namieta, že žalovaný túto skutočnosť nepreukázal. Žalobca

je povinný svoje tvrdenia preukázať. Žalobca vznik zmluvy medzi žalobcom a žalovaným relevantne
nepreukázal. Preto má za to, že nebol ani dôvod na vydanie platobného rozkazu. Žalobca je vlastníkom
susedného pozemku v k. ú. P. a stavebníkom stavby „nadstavba a prístavba rodinného domu s.č.
XXX“, na ktorú bolo zo strany obce P. vydané stavebné povolenie č.j. L. XX-XX-P.. Stavba ešte nie
je skolaudovaná. Z dôvodu, že žalobca v rozpore s týmto stavebným povolením a bez

predchádzajúceho ohlásenia zrealizoval terénne úpravy na pozemku žalovaného, resp. tak, že bol
priamo poškodený majetok žalovaného, bol z dôvodu vzniku škody na majetku žalovaného vykonaný
štátny stavebný dohľad. Stavebné práce čiastočne začal ešte predchádzajúci vlastník pozemku, p.
Á., ktorému v rámci štátneho stavebného dohľadu bolo nariadené, aby postavil oporný múr. Hlavné
prehĺbenieaveľkúväčšinuzemnýchprácuskutočnilžalobcavrámcirealizáciesvojejvlastnejstavby,čím
poškodil nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného. Na základe záverov štátneho stavebného dohľadu

bol aj priamo žalobca zo strany stavebného úradu vyzvaný, aby uskutočnil stavbu oporného múru,
pretože škoda na pozemku žalovaného vznikla v dôsledku stavebných prác žalobcu. Žalovaný si dal
zároveň vyhotoviť statický posudok, aby statik zhodnotil mieru poškodenia nehnuteľnosti vo vlastníctve
žalovaného a navrhol vhodné opatrenia. Oporný múr postavil na svoje náklady žalobca ako stavebník
a výslovne len z dôvodu na svojej strane. Zdôraznil, že nie je pravda, že by si žalovaný ako poškodený

vlastník pozemku a oplotenia objednával u žalobcu (pôvodcu tohto poškodenia) akékoľvek stavebné
práce, navyše stavebné práce, ktorých výsledkom má byť stavba múru vo vlastníctve „zhotoviteľa“, t.j.
žalobcu. Nerozumie z čoho vychádza žalobca keď tvrdí, že žalovaný popieral doručenie faktúry. Zrejme
ideonepochopenietextupodanéhoodporu.Žalobcanemalsožalovanýmžiadnuzmluvuodielo.Faktúru
vystavil žalobca bez právneho dôvodu a doručil žalovanému po realizácii jeho vlastného oporného múra

(vlastníkom múra je žalobca ako jeho stavebník) spolu s „cenovou ponukou“ na práce, ktorá má dátum
vyhotovenia až po ukončení stavby oporného múra, teda až po zrealizovaní toho, na čo bol žalobca
vyzvaný z dôvodu štátneho stavebného dohľadu. Z dátumu predloženia „cenovej ponuky“ vyplýva, že
nemohlo dôjsť k predchádzajúcemu uzatvoreniu ústnej zmluvy o dielo, keďže „cenová ponuka“ bola
vystavená po realizácii prác.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaného, svedkov R.. Q. Y., R. Q., V. I.,
oboznámením obsahom listín faktúra č. XXXXXXXXX, doručenka, predžalobná výzva zo dňa
06.03.2024, odporom proti platobného rozkazu, vyjadrením žalobcu k odporu žalovaného, vyjadrením
žalovaného k vyjadreniu odporu žalobcu, výpis z listu vlastníctva č. XXX k.ú. P., výpis z listu vlastníctva

č. XXX k.ú. P., katastrálna mapa, list „Zabezpečenie padajúceho plota“ Obce P. zo dňa 11.02.2020,
list „Žiadosť o opätovné prešetrenie zosúvajúcej pôdy - odpoveď“ obce P. zo dňa 08.02.2024 a zistil
nasledovný skutkový stav:

7.Právnyzástupcažalobcunapojednávaníuviedol,žepridržiavasapísomnepodanejžaloby,kdemáza

to, že súdu je zrejmý skutkový stav, žalovaný podal odpor voči platobnému rozkazu. Má za to, že medzi
stranami vznikol právny vzťah, ktorý preukázali súdu predloženými dôkazmi. Má za to, že vyjadrenia
žalovaného sú od začiatku zmätočné, kde žalovaný sám vo svojom podaní zo dňa 13.02.2024, ktoré
žalovaný posielal ešte pred výzvou, kde sám uvádzal, že nebude si nárokovať dodatočné náklady.
Žalobca vstúpil do právneho vzťahu v dobrej viere, dobromyseľne pomôcť žalovanému, kde daný stav

trval už od r. 2020, ktorý sa riešil predchádzajúcim vlastníkom p. Á., ktorý bol z obce P., vyzvaný, aby
revidoval stav padaného plota, daný dôkaz predložil sám žalovaný. Žalobca dostal stavebné povolenie v
marci 2022, podnet sa týkal z roku 2020. Nie je možné, aby žalobca bol nejakým škodcom, vinníkom, čo
sasnažídeklarovaťžalovanýadávaťnaťarchužalobcovi.Došlokdohode,abybolozamedzenépadaniu
svahu, čo žalobca v dobrej viere pomoc žalovanému robil. Pri danej dohode bola prítomná starostka

obce P., p. Y.Č., a R. Q., ako člen stavebnej a rozvojovej komisie. Žalovaný vo svojom písomnom podaní
zo dňa 18.09.2024 odvážne tvrdí, že konaním žalobcu bol poškodený majetok žalovaného, k čomu
doložil statické zhodnotenie, z ktorého zásadne nič pre toto konanie nevyplýva. Má za to, že S.. I.
J. bol uvedený do omylu, kde uvádza, že zrejme odkopom zeminy došlo k poklesu terénu. Z daného
vyplýva, že dané riešil žalovaný od roku 2020, že mu padá plot. Oporný múr stojí, žalovaný chce naviesť

dojem, že žalobca je jeho vlastníkom. Oporný múr je postavený na hranici vlastníkov pozemkov. Za
oporným múrom sa nachádza pozemok žalovaného, ako aj plot žalovaného. Obrana žalovaného je taká,
že predkladá dôkazy, ktoré svedčia proti nemu samému.8. Žalobca až po výsluchu svedkov na pojednávaní uviedol, že vôbec netušil, že to takto dôjde. On
kupoval dom bez akejkoľvek ťarchy. Pôvodný oporný múr bol postavený z detečiek zasypaných hlinou,
zle to bolo urobené, stretol sa so žalovaným, že to treba riešiť, kde žalovaný navrhol, aby sa to navýšilo.

On navrhol, že nie je to dobre urobené, že to je ako „dojiť mŕtvu kravu“, že to treba postaviť nanovo.
Za prítomnosti starostky a p. Q. sa riešilo ako to bude, kde viacej rozprávala p. starostka, on uviedol,
že on to celé platiť nebude. Svedkyňa priateľka žalovaného na dnešnom pojednávaní klamala, on bol v
domnení, že ide o manželku. Klamala v tom, že nemala plnú moc, kde starostka na stretnutí hovorila,
aby sa to doriešilo, on uviedol, že on to celé nebude platiť, dohodlo sa, že sa to bude platiť pol na pol,

na čo daná svedkyňa uviedla, že môže byť, kde on to bral ako hotovú vec, pre neho hovorené slovo
platí viacej ako zmluva. Postavil múr, žiadal uhradiť iba náklady. Ak by to robila nejaká firma, bolo by to
drahšie o 2 000,- - 3 000,- eur, neuplatnil si ani DPH.

9. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že má za to, že žalovaný neuzatvoril so
žalobcom žiadnu zmluvu o dielo, neobjednal si žiadne stavebné práce. Žalobca nepreukázal, kedy, za

akých zmluvných podmienok mala byť uzatvorená zmluva o dielo a taktiež cena diela. Medzi žalovaným
a žalobcom prebiehal susedský spor, v tom znení, že žalovaný dával podnet na stavebný úrad na
prokuratúru, a preto má za to, že nebola uzatvorená žiadna zmluva o dielo medzi stranami. Daný
pozemok vlastnil predtým vlastník p. Á., potom ho v roku 2020 kúpil žalobca, čo preukázali s listom
vlastníctva. Predtým tam stál oporný múr do výšky 2,5 m. Následne došlo k zbúraniu oporného múru a

zosuvu pozemku žalovaného. Stavebníkom oporného múru bol žalobca, žalovaný si stavbu opornému
múru neobjednal, a preto nevidí dôvod, aby mu čokoľvek uhrádzal. Žalovaný podal podnet na okresnú
prokuratúru. Žalobca realizoval stavbu v rozpore so stavebným povolením, neoprávnene zasiahol do
pozemku žalovaného.

10. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že ústna dohoda o zmluve o dielo nebola. On sa s navrhnutými
svedkami nestretol. Žalobca mu kopal na jeho pozemku bez povolenia. Jasné, že mu vznikla
škoda. Nezúčastnil sa stretnutia za prítomnosti starostky obec, pána Q.. Od roku 2022 padá plot.
Predchádzajúci vlastník kopal, ale na svojom pozemku. On sa s p. Á. stretol a povedal, že nový vlastník
to dokončí, preto mu to predal lacnejšie. Teraz oporný múr stojí na pozemku žalobcu. Poprel, že bol pri

stretnutí so starostkou.

11. Svedkyňa R.. Q. Y. (starostka obce P.) vo výpovedi uviedla, že na pozemku bola dvakrát. Pamätá
si, že v decembri na 1. sviatok vianočný dostala správu od p. I., že treba pozemok riešiť, že sa zosúva.
Keď prišla do práce si pozisťovala, o čo sa jedná, kde zistila, že sa to riešilo už v minulosti. Bola na

pozemku aj v lete na podnet žalovaného, ako aj za prítomnosti poslanca obecného zastupiteľstva, ktorý
rieši poriadkovú komisiu. Prítomná bola p. I., partnerka žalovaného, ktorá uviedla, že žalovaný musel
odísť a uviedla im, že je poverená s nimi komunikovať. Stranám dohovárala, aby sa dohodli, aby si
vyriešili tento susedský vzťah, kde za prítomnosti p. I. sa dohodlo, že sa postaví múr, na čo žalobca
uviedol, že má firmu na výrobu plotov, že dané môže zrealizovať za výhodnú cenu a financie sa rozdelia.

Pani I. s tým súhlasila, aby to išlo pol na pol. Žiadne dohody ako to bude vyzerať nebolo, nebolo to
dohodnuté z jednej ani druhej strany. Záznam zo stretnutia sa nespísal. Mala za to, že je to ukončené a
doriešené dohodou, tým že je to uzatvorené a následne to už nepokračuje. Záznam nespísala, nakoľko
mala za to, že za prítomnosti p. poslanca je to ukončené, p. I. uviedla, že to tak postačuje. Nie vždy sa
robí daný záznam stretnutia, robí sa ak to strany požiadajú.

12. Svedok R. Q. (člen stavebnej a rozvojovej komisie obce Blatné) na pojednávaní uviedol, že si už
nepamätá, vie, že sa išiel riešiť plot, ale čo konkrétne si už nepamätá. Na stretnutí bol on, starostka
obce P., družka žalovaného, žalobca. Či došlo k nejakej dohode to si taktiež nepamätal. Nevedel, či bol
spísaný záznam.

13. Svedkyňa V. I. (družka žalovaného) na pojednávaní uviedla, že sa stretla so žalobcom, Y.. Q., p.
Y., aby sa prišli pozrieť na pozemok, ako to vyzerá z ich strany. Ukazovala im ako to padá dole, ako
to je odkopané, že je to potrebné spraviť. Pán Q. povedal, aby sa dohodli rozumne. Kde ona uviedla,
že nie je majiteľka, že nemôže nič, že majiteľom je žalovaný. Žalovaný nebol na stretnutí musel ísť

do práce. Žalobca to odkopal, nakoľko staval základy. Žalovaný sa obrátil na starostku, aby riešili túto
záležitosť. Priateľ ju nesplnomocnil na uzatváranie zmlúv, dohôd. Jej úloha na stretnutí bola ukázať,
ako to padá, aby sa to riešilo, aby sa to celé nezosunulo. Žalovaný je jej priateľ, so žalovaným žije
na uvedenej adrese od roku 2014 - 2015, má tam nahlásený aj trvalý pobyt. Zosúvanie pôdy riešili ajs predchádzajúcim vlastníkom p. Á.. Žalobca pozemok odkopával a vtedy sa to začalo zosúvať dole.
Priateľ písal aj žiadosť na obec, že sa zosúva dole a keď to spadne vznikne veľká škoda. Čo sa dohodlo
na stretnutí si nepamätala. Žalobca uviedol, že urobí plot tri metre a vyššie, zasadí si tuje, aby si nevideli

do dvora.

14. Faktúrou č. XXXXXXXXX zo dňa 12.02.2024 na sumu 2 397,60 Eur si žalobca ako dodávateľ
fakturoval pre žalovaného ako odberateľa s uvedením: „Dodávka a montáž oporného múru“, s dátumom
splatnosti 26.02.2024.

15. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX k. ú. P., okres T., obec P. vyplýva, že výlučným vlastníkom parcely
registra „ A. evidované na katastrálnej mape parcelné číslo XXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku
zastavaná plocha a nádvorie, parcela č. XXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku zastavaná plocha
a nádvorie, parcela č. XXX/XX o výmere XXm2 druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parcela
č. XXX/XX o výmere XXX m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, stavby súpisné číslo XXX,

na pozemku parcelné číslo XXX/XX rodinný dom je žalobca.

16. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX k. ú. P., okres T., obec P. vyplýva, že výlučným vlastníkom parcely
registra „ A.“ evidované na katastrálnej mape parcelné číslo XXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku
zastavaná plocha a nádvorie, parcela č. XXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku záhrada, parcela

č. XXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, stavby súpisné číslo XXX,
na pozemku parcelné číslo XXXX/X rodinný dom je žalovaný.

17. Z listu obce P. „Zabezpečenie padajúceho plota“ zo dňa 11.02.2020 mal súd za preukázané, že dňa
22.01.2020 na podnet na prešetrenie padajúceho plota od žalovaného pozemku Q. A. č.p. XXXX/X,

ktorého je vlastníkom, bola dňa 31.01.2020 vykonaná starostom obhliadka. Bolo zistené, že pozemok
Q. A. č.p. XXX/X, ktorého bol vlastníkom R. Á., bol z časti odkopaný, čo znamená narušenie pôvodného
stavu. Starosta obce P. žiadal o vtedajšieho vlastníka R. Á. o vykonanie zabezpečovacích prác na
pozemku parc. č. XXX/X voči ďalšiemu zosuvu pôdy z pozemku parcela č. XXXX, a to v najkratšom
termíne, aby nedošlo k ďalším škodám na majetku iných osôb.

18. Z listu obce P. „ Žiadosť o opätovné prešetrenie zosúvajúcej pôdy - odpoveď“ zo dňa 08.02.2024
vyplýva, že starostka obce na žiadosť žalovaného zo dňa 31.01.2024 na prešetrenie zosúvajúcej sa
pôdy u žalobcu na pozemku parcely reg. A. Q. s č. XX//X, k. ú. P., žalovanému odpovedala, že jeho
žiadosť bola v minulosti riešená stavebným dohľadom ako aj obhliadkou Stavebnej komisie obce P., za

účasti oboch dotknutých strán. Na tomto stretnutí bolo dohodnuté a odsúhlasené doplnenie oporného
múra, čo bolo následne aj stavebnou komisiou odkontrolované.

19. Súd predmetnú vec posúdil podľa nasledujúcich ustanovení právnych predpisov:

Podľa čl. 15 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) dôkazy a
tvrdeniastránsporuhodnotísúdpodľasvojejúvahyvsúladesprincípmi,naktorýchspočívatentozákon.

Podľa § 191 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Podľa § 215 ods. 1 a 2 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa
zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

Podľa § 52 ods. 1 zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „Občiansky zákonník“),

spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 Občiansky zákonník, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občiansky zákonník, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.Podľa § 631 Občiansky zákonník, zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo
zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

Podľa § 632 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k zhotoveniu diela na počkanie, zhotoviteľ je
povinný vydať objednávateľovi písomné potvrdenie o prevzatí objednávky. Potvrdenie musí obsahovať
označenie predmetu diela a ďalej jeho rozsah, akosť, cenu za vykonanie diela a čas jeho vyhotovenia.

Podľa § 633 ods. 1 Občiansky zákonník, zhotoviteľ je povinný dielo vykonať podľa zmluvy, riadne a
v dohodnutom čase. Ak je na vykonanie diela ustanovená záväzná technická norma, musí vykonanie
zodpovedať tejto norme.

Podľa § 634 ods. 1 Občiansky zákonník , ak nie je výška ceny dojednaná zmluvou alebo ustanovená
osobitnými predpismi, treba poskytnúť primeranú cenu.

Z citovaného ustanovenia § 631 Občianskeho zákonníka vyplýva, že zmluva o dielo je zmluva, ktorou
sa jedna strana (zhotoviteľ) zaväzuje druhej strane (objednávateľovi), že pre ňu vykoná určité dielo
na svoje nebezpečenstvo za odmenu. Zmluva o dielo je uzavretá, len čo sa zhotoviteľ a objednávateľ
dohodli o podstatných náležitostiach zmluvy, a to o predmete diela, o tom, že dielo bude vykonané

na nebezpečenstvo zhotoviteľa a o tom, že zhotovenie diela bude odplatné; výška ceny (odmeny)
za zhotovenie diela môže byť dohodnutá aj až po vykonaní diela - § 634. K platnosti tejto zmluvy
nepredpisuje Občiansky zákonník zvláštnu formu.

20. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu),

alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého
súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu, t.j. aj v prípade, že ju žiadna zo
strán sporu nenamieta.

21. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna strana je subjektom

hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide a druhá strana je subjektom hmotnoprávnej
povinnosti. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie sumy na základe ústnej zmluvy o dielo, ktorú mal
uzavrieť so žalovaným po predchádzajúcej dohode a následnej vzájomnej odsúhlasenej realizácie diela.
Predmetom zmluvy o dielo mala byť stavba oporného múru. Žalovaný uzavretie ústnej zmluvy o dielo
poprel.

22. Základnými otázkami v konaní, ktoré boli aj predmetom dokazovania, boli otázky, či došlo k uzavretiu
zmluvy o dielo medzi sporovými stranami, a ak áno, či došlo k realizácii prác vyfakturovaných žalobcom,
a aká je ich cena.

23. Vykonaným dokazovaním, a to výsluchom strán sporu, svedkov R.. Q. Y., R.D. Q., V. I. mal súd za
preukázané, že sa konala miestna obhliadka za ich prítomnosti na nehnuteľnosti žalovaného, a to z
dôvodu podávania opätovnej žiadosti o prešetrenie zosúvajúcej pôdy u žalobcu. Medzi stranami nebolo
sporné, že žalovaný nebol prítomný miestnej obhliadky nehnuteľnosti, ale bola prítomná jeho družka
V. I.. Svedkyňa R.. Q. Y. vo výpovedi uviedla, že na miestnej obhliadke za prítomnosti p. I. došlo k

dohode stavby oporného múru a jeho platenia pol na pol. Svedkyňa V. I. akúkoľvek dohodu ohľadne
uzatvorenia ústnej zmluvy o dielo poprela. Svedkyňa V. I. vo výpovedi svedka uviedla, že „stretla sa s p.
H. (žalobcom), p. Q., p. Y.Č., aby sa prišli pozrieť na pozemok, ako to vyzerá z našej strany. Ja som im
ukazovala ako to padá dole, ako to je odkopané, že je to potrebné spraviť, kde p. Q. povedal, aby sme
sa dohodli rozumne, kde ja som im povedala, že ja nie som majiteľka, že ja nemôžem nič, majiteľom je

žalovaný.“ Súd nemal za preukázané, že by žalovaný udelil plnú moc svedkyni V. I., ktorá bola prítomna
pri miestnej obhliadke nehnuteľnosti na uzavretie zmluvy o dielo, na základe čoho mal byť pasívne
vecne legitimovaný žalovaný. Žalovaný uzatvorenie ústnej zmluvy o dielo poprel. Nakoľko svedkyňa V.
I. nebola splnomocnená na uzavretie zmluvy o dielo v mene žalovaného, a preto ani nemohol vzniknúť
platný právny úkon na základe ktorého žalobca žiada zaplatiť od žalovaného cenu diela, a preto súd

má za to, že žalovaný ani nie je pasívne vecne legitimovaný. Ak podľa tvrdenia žalobcu bola uzavretá
dohoda resp. ústna zmluva o dielo, tak mohla byť uzatvorená jedine prítomnou svedkyňou V. I. (ktorá
nie je účastníkom konania), ktorá ale zároveň uzatvorenie ústnej zmluvy poprela.24. Z listu obce P. zo dňa 11.02.2020 vyplýva, že žalovaný dňa 22.01.2020 podal podnet na prešetrenie
padajúceho plota od žalovaného na pozemku Q. A. č.p. XXXX/X, ktorého je vlastníkom. Starosta obce
P. žiadalo vtedajšieho vlastníka R. Á. o vykonanie zabezpečovacích prác na pozemku parc. č. XXX/X

voči ďalšiemu zosuvu pôdy z pozemku parc. č. XXXX. Z listu obce P. zo dňa 08.02.2024 vyplynulo, že
žalovaný podal žiadosť o prešetrenie zosúvajúcej pôdy o žalobcu. Z daného listu vyplýva, že starostka
obce P. žalovanému uviedla, že jeho žiadosť už bola riešená štátnym stavebným dohľadom ako aj
obhliadkou Stavebnej komisie P., za účasti oboch dotknutých strán. Na tomto stretnutí bolo dohodnuté
a odsúhlasené doplnenie oporného múra, čo bolo následne aj stavebnou komisiou odkontrolované. Na

pojednávaní svedkyňa R.. Q. Y. vo výpovedi svedka uviedla, že záznam z obhliadky nehnuteľnosti u
žalovaného nebol spísaný, nakoľko mala za to, že to je dohodou uzavreté.

25. V zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 24/2019 z 9. júna 2020
uverejneného v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 20/2020, je
civilné sporové konanie ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany

definovanýjejpovinnosťoutvrdeniaanaňounadväzujúcoudôkaznoupovinnosťouaimzodpovedajúcim
korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednávacej zásady potom následne
vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti
zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. Strana domáhajúca
sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného určitého

skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných následkov toho, ako keby bolo
zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala,
nedošlo. Pokiaľ žalobca tvrdil, že uzatvoril ústnu zmluvu o dielo, bolo jeho povinnosťou uniesť dôkazné
bremeno, to znamená, že iniciatíva pri zhromaždení dôkazov zaťažuje zásadne stranu sporu a ukladá
jej povinnosť označiť dôkazy na preukázanie ich tvrdení. Ak neboli preukázané tvrdenia strany, táto

dôkazné bremeno neuniesla, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jej neprospech.

26. Súd prvej inštancie konštatuje, že žalobca je podnikateľ, konal v rámci svojej podnikateľskej činností
a žalovaného je možné považovať za spotrebiteľa, keďže nekonal v rámci podnikateľskej činnosti, je tak
potrebné prihliadnuť na zvýšenú ochranu žalovaného v tomto konaní s poukazom na jeho postavenie

spotrebiteľa. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca nepreukázal uzatvorenie ním
tvrdenej zmluvy o dielo podľa § 631 Občianskeho zákonníka so žalovaným, na základe ktorej by sa
mohol dôvodne domáhať voči žalovanému zaplatenia žalovanej sumy. Žalobca v konaní nepreukázal
konkrétnu dohodu o podstatných náležitostiach zmluvy o dielo, tiež okolnosti uzatvorenia zmluvy.
Podstatnými náležitosťami zmluvy o dielo je dohoda o predmete zmluvy a o poskytnutí ceny, samotná

výška ceny za dielo nie je podstatnou náležitosťou. Avšak ak nedôjde k zhotoveniu diela na počkanie,
zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovi písomné potvrdenie o prevzatí objednávky, potvrdenie musí
obsahovať označenie predmetu diela a ďalej jeho rozsah, akosť, cenu za vykonanie diela a čas jeho
zhotovenia (§ 632 Občianskeho zákonníka). Za potvrdenie podľa § 632 Občianskeho zákonníka nie je
možné považovať žalobcom následne predloženú faktúru číslo XXXXXXXXX na sumu 2397,60 eur. Táto

zákonná povinnosť žalobcu ako zhotoviteľa diela nebola splnená, resp. žalobca splnenie tejto povinnosti
nepreukázal. Táto skutočnosť je v konečnom dôsledku v neprospech žalobcu, keďže sa tak dostal do
dôkaznej núdze ohľadne preukázania uzatvorenia ním tvrdenej ústnej zmluvy o dielo.

27. Právny zástupca žalobcu poukazoval na príbuzenský pomer svedkyne V. I. so žalovaným, kde

súd podporne poukazuje na nález Ústavného súdu SR, III. ÚS 276/2014-29 zo dňa 09. 06. 2015,
podľa ktorého „spochybňovanie objektívnosti výpovedí svedkov a účastníkov konania iba na základe
ich kolegiálneho alebo iného rodinného či spoločenského vzťahu bez toho, aby vierohodnosť výpovedí
spochybňovali aj iné, objektívne zadokumentované skutočnosti a dôkazy, by v prípadoch, keď jediným
dostupným dôkazom je práve iba výpoveď účastníkov konania či svedkov, majúcich medzi sebou takýto

vzťah, viedlo k nemožnosti uniesť dôkazné bremeno navrhovateľom a zároveň by viedlo k vytvoreniu
neakceptovateľnej „prezumpcie nepravdivosti“ svedeckých výpovedí či tvrdení účastníkov konania.“
Zároveň súd poukazuje, že aj keď má svedkyňa na uvedenej adrese u žalovaného nahlásený trvalý
pobyt, žije tam od roku 2014 - 2015, to ešte neznamená, že môže za žalovaného bez udelenia plnej
moci uzatvárať v jeho mene zmluvu o dielo.

28. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní vyhodnotil, že žalobca nepreukázal uzatvorenie
zmluvy o dielo medzi žalobcom a žalovaným ústnou formou, konkrétnu dohodu o podstatnýchnáležitostiach zmluvy ako i okolnosti uzatvorenia zmluvy, na základe uvedeného žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

29. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

31.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

32. Žalovaný bol v konaní úspešný, súd mu preto priznal právo na náhradu trov konania od žalobcu
v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti vo veci samej
samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Pezinok, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).