Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 18, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3Tos/16/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124012035
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Kresl
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2124012035.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej a Mgr. Stanislava Kováča, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX
v C., pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 odsek 4 Trestného zákona účinného do 06.08.2024, o
sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 12.11.2024, č. k. 8Nt/54/2024-67,

na neverejnom zasadnutí konanom dňa 18.02.2025 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v
C., z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava napadnutým uznesením zo dňa 12.11.2024, č. k. 8Nt/54/2024-67, rozhodol tak, že
podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku návrh odsúdeného A. B. na povolenie obnovy konania vedeného

pred Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 12T/11/2024, ktoré sa skončilo trestným rozkazom Okresného
súdu Trnava zo dňa 07.06.2024, sp. zn. 12T/11/2024, právoplatným dňa 07.06.2024, zamietol, pretože
nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku.
Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č.l. 67-68 spisu.
Proti tomuto uzneseniu zahlásil ihneď, po vyhlásení uznesenia, sťažnosť odsúdený (č.l. 66 spisu),
ktorú následne odôvodnil písomným podaním prostredníctvom svojho obhajcu (č.l. 72-73 spisu) ako

i vlastnoručne písaným podaním (č.l. 75 spisu).
Odsúdený prostredníctvom svojho obhajcu v písomnom odôvodnení sťažnosti po úvodnej rekapitulácii
záverov napadnutého uznesenia namietal (skrátene), že so stanoviskom Okresného súdu v Trnave
sa nestotožňuje. Po rekapitulácii záverov odsudzujúceho rozhodnutia dôvodil, že dňa 06.08.20924
nadobudol účinnosť zákon č. 40/2024 z 8. februára 2024, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005
Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. V

dôsledkutejtozákonnejúpravybyskutokspáchanýpo08.02.2024moholbyťkvalifikovanýibaakoprečin
neoprávneného prechovávania omamnej látky a psychotropnej látky § 171 odsek 2 Trestného zákona,
za spáchanie ktorého zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody až na dva roky. S prihliadnutím na
uvedenú právnu úpravu považoval preto trest uložený trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp.
zn. 12T/11/2024 zo dňa 07.06.2024 za neprimerane prísny. S poukazom na článok 49 Charty základných
práv Európskej únie konštatoval, že i v uvedenej veci sú dané podmienky na povolenie obnovy konania

podľa § 394 Trestného poriadku. Navrhol preto, aby Krajský súd v Trnave ako súd druhého stupňa podľa
§ 194 odsek 1 písmeno b ) Trestného poriadku zrušil napadnuté uznesenie Okresného súdu Trnava a
uložil mu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
Odsúdený vo vlastnoručne písanom odôvodnení sťažnosti vyslovil názor, že dôvody, ktoré uviedol, sú
dostačujúce a dôvodné pre povolenie obnovy konania, a preto navrhol napadnuté uznesenie v plnom
rozsahu zrušiť a vyhovieť jeho návrhu na obnovu konania.

Okresná prokurátorka sa ihneď, po vyhlásení napadnutého uznesenia, vzdala práva na podanie
sťažnosti (č. l. 66 spisu).Podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku, pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti postupoval podľa § 192 odsek 1 Trestného
poriadku tým, že preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako i konanie predchádzajúce
jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Z obsahu spisového materiálu sťažnostný súd zistil, že vykonaným dokazovaním dospel okresný súd
k správnemu právnemu záveru, že v posudzovanom prípade nezistil podmienky pre povolenie obnovy

konania podľa § 394 Trestného poriadku, pretože odsúdený neuviedol žiadne nové skutočnosti alebo
dôkazy.
Sťažnostný súd si závery okresného súdu prezentované v napadnutom uznesení osvojil a v celom
rozsahu na ne odkazuje, bez potreby opakovania týchto dôvodov vo svojom sťažnostnom uznesení. V
tejto súvislosti sťažnostný súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu
prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a v prípade, ak sa sťažnostný súd stotožní s úvahami súdu

nižšieho stupňa a tieto považuje za zákonné a správne, nie je potrebné, aby tieto opakoval vo svojom
rozhodnutí, ale stačí, aby na tieto len stručne poukázal (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
2Tdo/2/2018 z 23. januára 2018).
Nad rámec uvedeného okresným súdom v napadnutom uznesení sťažnostný súd vo všeobecnosti
uvádza, že konanie o povolenie obnovy konania sa obmedzuje len na zistenie, či vyšli najavo

nové skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so
skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré
by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo
uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Z hľadiska splnenia podmienok na povolenie obnovy konania nie je rozhodujúce, či o skutočnostiach

alebo dôkazoch, ktoré sa v návrhu uplatňujú, navrhovateľ vedel, ale či tieto skutočnosti alebo dôkazy boli
alebo neboli skôr známe súdu. V konaní o povolenie obnovy konania v zásade neplatí revízny princíp
pôvodného konania, čo do verifikácie a prehodnocovania už vykonaných (a obsahovo nezmenených)
dôkazov, či skutočností, na základe ktorých bol ustálený skutkový stav súdom prvého, resp. druhého
stupňa v pôvodnom konaní, ani preskúmavanie vecnej správnosti rozhodnutia (R 6/1997), či zákonnosť

postupusúduvovzťahukobhajobe(R35/1988).Účelomobnovykonania,akomimoriadnehoopravného
prostriedku, pre ktorý zákon taxatívne stanovuje dôvody charakteristické svojou rigoróznosťou kvôli
ich možnému zásahu do stability a nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia, je odstrániť nedostatky
skutkového charakteru spočívajúce najmä v neúplnosti zhromaždených skutočností a dôkazov, na
ktorých je právoplatné rozhodnutie postavené.

Súd rozhodujúci o návrhu na povolenie obnovy konania postupuje v dvoch na seba nadväzujúcich
etapách, pričom v prvom rade hodnotí tento návrh z hľadiska, či sú v ňom uvádzané také skutočnosti
alebo dôkazy, ktoré neboli skôr, teda v pôvodnom konaní, súdu známe. Skutočnosťou súdu skôr
neznámou sa pritom rozumie objektívne existujúci jav, ktorý nie je v tej istej veci dôkazom, ale ktorý
môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci v zmysle § 2 odsek 10 Trestného poriadku, alebo

rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva konštatujúce porušenie základných ľudských práv alebo
slobôd obvineného bez možnosti nápravy jeho negatívnych dôsledkov (§ 394 odsek 4 písmeno a)
Trestného poriadku), resp. situácia predpokladaná v ustanovení § 394 odsek 4 písmeno b) Trestného
poriadku, ktorá reaguje primárne na aplikáciu takého zákonného ustanovenia vo vzťahu k odsúdenému,
ktoré bolo neskôr v osobitnom type konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky vyslovené

za nesúladné s Ústavou Slovenskej republiky a priamo negatívne ovplyvnilo postavenie odsúdeného.
Novým dôkazom je dôkaz, ktorý nebol zahrnutý do pôvodného konania, t. j. nebol v konaní vôbec
uplatnený alebo vykonaný, prípadne, ak takýto dôkaz bol síce v pôvodnom konaní vykonaný, avšak po
právoplatnosti rozhodnutia nadobudol nový obsah (R 72/1980). Až po zistení, že o takéto skutočnosti
alebo dôkazy ide, prichádza do úvahy hodnotenie súdu v druhej etape a to v tom smere, či by tieto mohli

samy o seba alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi skôr známymi viesť k inému procesnému
výsledku, ako je pôvodné právoplatné rozhodnutie a až v prípade, že sú tieto obe uvedené podmienky
splnené kumulatívne, súd môže povoliť obnovu konania v zmysle § 399 odsek 2 Trestného poriadku, v
opačnom prípade návrh zamietne pre nesplnenie zákonných predpokladov.
Sťažnostný súd konštatuje, že odsúdený ani v písomnom odôvodnení sťažnosti neuviedol také

skutočnosti, aby mal nadriadený súd k dispozícii také relevantné skutočnosti, okolnosti alebo právne
úvahy, ktoré by boli spôsobilé, z hľadiska zistenia podmienok obnovy konania, spochybniť správnosť a
úplnosť skutkových zistení súdu prvého stupňa, ako aj správnosť právnych úvah (podľa § 394 odsek1 Trestného poriadku), na základe ktorých skutočnosti, ktoré považoval za dokázané, posudzoval jeho
návrh na obnovu konania.
So sťažnostnými námietkami odsúdeného, ktoré sú totožné so skutočnosťami uvádzanými v návrhu

odsúdeného na obnovu konania, sa sťažnostný súd tak, ako i okresný súd nestotožňuje, keďže
jeho argumentácia bola primárne založená na jeho presvedčení, že vzhľadom na novelu Trestného
zákona, ktorá nadobudla účinnosť dňom 06.08.2024, došlo k zmene právnej kvalifikácie skutku, za ktorý
bol právoplatne odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. 12T/11/2024 zo dňa
07.06.2024, a uvedené sa musí vzťahovať aj na jemu právoplatne uložený trest odňatia slobody v rámci

tohto konania. Sťažnostný súd k tomu konštatuje, že úmyslom zákonodarcu v súvislosti s novelizáciou
Trestného zákona účinnou od 06.08.2024 nebolo prehodnocovanie každého právoplatne uloženého
trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený podľa platných a účinných predpisov do 06.08.2024, čo vyplýva
aj z prechodného ustanovenia § 438k odsek 7 Trestného zákona, ktorý upravuje právnu situáciu v
prípade, že došlo k právoplatnému uloženiu trestu pred účinnosťou novely Trestného zákona za čin,
ktorý už nie je definovaný ako trestný čin. Je potrebné ďalej zdôrazniť, že podľa čl. 50 odsek 6 Ústavy

SR trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný.
Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Podľa § 2 odsek 1 Trestného zákona,
sa trestnosť činu posudzuje a trest ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný
s výnimkou prípadu, ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť
viaceré zákony a v ktorom prípade sa trestnosť činu posudzuje a trest ukladá podľa zákona, ktorý je

pre páchateľa priaznivejší. Trestný zákon teda počíta s možnosťou zmeny právnej úpravy, avšak jej
použitie je možné, iba ak ide o zmenu, ktorá nastala do rozhodnutia v trestnej veci. Nemôže preto ísť o
akúkoľvek neskoršiu zmenu Trestného zákona, aj keď pre páchateľa výhodnejšiu, ako si to vysvetľuje
odsúdený. Zmena Trestného zákona, na ktorú sa odsúdený v návrhu na obnovu konania odvolával
a ktorou zároveň odôvodnil svoju sťažnosť, nadobudla účinnosť až po tom, ako bolo o trestnej veci

a treste odsúdeného rozhodnuté. Preto zmena právnej úpravy (Trestného zákona) po nadobudnutí
takého právoplatného odsudzujúceho rozhodnutia, hoc pre odsúdeného priaznivejšia, je z hľadiska
posudzovania trestnosti skutku a ukladania trestu právne irelevantná a nemôže zakladať dôvod na
jeho revíziu, a to ani prostredníctvom mimoriadnych opravných prostriedkov, teda ani prostredníctvom
povolenia obnovy konania.

S poukazom na vyššie uvedené preto možno konštatovať, že žiadne iné nové dôkazy alebo skutočnosti,
ktoré neboli súdu známe v pôvodnom konaní, odsúdený neuviedol.
Sťažnostný súd preto dospel k záveru, že síce v predmetnom konaní boli splnené formálne náležitosti
návrhu na povolenie obnovy konania podľa § 399 odsek 1 Trestného poriadku, t. j. návrh podala osoba
na to oprávnená, smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je obnova konania prípustná a nie je v zmysle

§ 395 Trestného poriadku vylúčená, avšak súčasne nebola zistená existencia takých nových skutočností
alebo dôkazov súdu skôr neznámych, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a
dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine odsúdeného alebo na ktoré by pôvodne
uložený trest odsúdeného bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa alebo
uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu.

S ďalšími pre vec relevantnými otázkami sa okresný súd v dôvodoch napadnutého uznesenia primerane
vysporiadal, preto sťažnostný súd v ďalších podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého
uznesenia a na podklade vyššie uvedených dôvodov nepovažoval námietky odsúdeného uvedené v
sťažnosti za opodstatnené a neakceptoval ich. So skutkovými a právnymi námietkami odsúdeného sa
totiž súd prvého stupňa v napadnutom uznesení riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú

otázku, riešenie ktorej by zostalo na súde vyššieho stupňa.
Pretože krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu napadnutého uznesenia, ktoré by odôvodňovali
zrušenie, resp. zmenu napadnutého uznesenia, sťažnosť odsúdeného zamietol ako nedôvodnú podľa
§ 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.