Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 29, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/27/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8211205996
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8211205996.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov doc.

JUDr. Petra Molitorisa, PhD. a JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. v právnej veci žalobcov: 1. A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XX/X, D., 2. E. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. E. XXXX/XX, H., 3. H. G.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom F. E. XXXX/XX, H., všetci právne zastúpení JUDr. Miroslavom Katunským,
advokátom, so sídlom Floriánska 16, Košice, proti žalovaným: 1. A. I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom I.
XXX, 2a. B. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/XX, H., 2b. L. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/
X, H., 2c. N. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, H., 3. E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. X, H. O.
P., 4. H. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/XX, H., 5. E. Q. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/

X, H. O. P., 6. E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/XXX, H. O. P., 7. L. K., nar. XX.XX.XXXX,
bytom L. L. XXXX/XX, H., 8. SETA - TRADE - SK s.r.o., so sídlom Kopčianska 65, Bratislava, IČO: 44
063 504 a 9. Poľovnícke združenie DUJAVA, Becherov, IČO: 31 957 323, žalovaní v 1. a 3. rade právne
zastúpení JUDr. Vlastimilom Klepáčom, advokátom, so sídlom Krmanova 16, Košice, žalovaná v 4. rade
právne zastúpená B. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/XX, H. a žalovaný v 5. rade právne zastúpený
JUDr. Ladislavom Scholczom, advokátom, so sídlom Krmanova 16, Košice, o určenie neplatnosti kúpnej
zmluvy a určenie vlastníckeho práva, o odvolaniach žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Bardejov

zo dňa 26.04.2019 č.k. 6C/161/2011 - 578, v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Bardejov
zo dňa 22.12.2023 č.k. 6C/161/2011 – 881 a opravným uznesením Okresného súdu Bardejov zo dňa
08.04.2024 č.k. 6C 161/2011-937, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom a opravným uznesením vo výroku o zamietnutí
žaloby žalobkyne v 1. rade o určenie vlastníckeho práva, vo výroku o zamietnutí žaloby žalobkyne v 1.
rade o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, vo výroku o zamietnutí žaloby žalobcov v 2. a 3. rade o určenie
vlastníckeho práva vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, kat. úz. H. ako parcela č.
XXXX/X – zastavané plochy a nádvoria o výmere 795 m2 a rodinný dom súpisné č. XXXX, na parcele

č. XXXX/X, vo výroku o zamietnutí žaloby žalobcov v 2. a 3. rade o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy
vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, kat. úz. H. ako parcela č. XXXX/X – zastavané
plochy a nádvoria o výmere 795 m2 a rodinný dom súpisné č. XXXX na parcele č. XXXX/X a vo výroku
o trovách konania.

Žalovaným v 1., 3. a 5. rade sa priznáva náhrada trov odvolacieho a dovolacieho konania v rozsahu
100 %.

Ostatným žalovaným sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho a dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 05.05.2020 č.k.
6C 161/2011-674 zamietol žalobu žalobkyne v 1. rade o určenie vlastníckeho práva a určenie neplatnostikúpnej zmluvy. Zároveň zamietol žalobu žalobcov v 2. a 3. rade o určenie vlastníckeho práva a o určenie
neplatnosti kúpnej zmluvy. Žalovaným v 1., 3., 5. a 7. rade priznal náhradu trov konania v rozsahu 100
%. Ostatným žalovaným náhradu trov konania nepriznal.

2. Súdne konanie sa začalo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016,
pričom v zmysle prechodného ust. § 470 C.s.p. účinného od 01.07.2016 sa aj na konanie začaté pred
účinnosťou nového procesného predpisu použije tento nový zákon. Podľa ust. § 137 písm. c) Civilného
sporového poriadku sa žalobou možno domáhať určenia, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom

naliehavý právny záujem. Aj podľa Občianskeho súdneho poriadku bolo možné návrhom na začatie
konania uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavý právny záujem (§ 80 písm. c) O.s.p.).

3. Základným procesným predpokladom určovacej žaloby v zmysle ust. § 137 písm. c) C.s.p. je
existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Procesnú povinnosť preukázať, že

v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určenie práva zaťažuje toho, kto sa tohto
určenia domáha. Ak žalobcovia chcú osvedčiť svoj naliehavý právny záujem musia na jednej strane
poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi stranami a k potrebe
určiť súdom, či tu právo je alebo nie je. Na druhej strane musia vysvetliť, že práve podaná žaloba je
procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši.

4. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný
(účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť
odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj
tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v

prípade,akbybeztohtourčeniaboloprávožalobcuohrozené,aleboakbysabeztohtourčeniastalojeho
právne postavenie neistým. Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu pokiaľ neslúži potrebám
praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov.

5. Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem na požadovanom určení vlastníckeho práva, tento je daný. V

prípade ak by súd vyhovel žalobnému návrhu a určil vlastnícke právo k nehnuteľnosti, bude predmetné
súdne rozhodnutie podkladom pre zápis zmeny vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam prevedeným na
základe absolútne neplatnej kúpnej zmluvy zo dňa 25.08.2008 v katastri nehnuteľností. Vzhľadom na
uvedené mal súd preukázaný procesný predpoklad pre vyhovenie určovacej žalobe v zmysle ust. §
137 písm. c) C.s.p., a preto mohol pristúpiť k vecnému posúdeniu dôvodnosti žaloby, teda k posúdeniu

platnosti, respektíve neplatnosti (absolútnej) kúpnej zmluvy zo dňa 25.08.2008, a to predovšetkým s
poukazom na ust. § 37 Občianskeho zákonníka.

6. Z ust. § 37 Občianskeho zákonníka vyplýva, že jednou z náležitostí právneho úkonu je vážnosť vôle.
Právny úkon je urobený vážne ak vôľa smeruje naozaj k uskutočneniu právneho úkonu. Vôľa nie je

vážna ak prejavujúci nechce vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku prejavu takej vôle nastali.
Teda vôľa nie je vážna pri úkone urobenom za účelom hry, vyučovania alebo zo žartu, ani pri simulácií.
Nedostatok vážnej vôle je obvykle zrejmý aj druhej strane, voči ktorej sa prejav robí, a preto druhá
strana prijíma urobený prejav tak, že sa neurobil na vykonanie právneho úkonu a na vyvolanie právnych
následkov. Niekedy však druhej strane nie je zrejmé, že nejde o prejav vážnej vôle a dôverujúc v urobený

prejav sa dobromyseľne domnieva, že právny úkon vznikol a svoje veci zariadi v súlade s týmto mylným
predpokladom. Ak by právo túto jej opodstatnenú dôveru nechránilo, vystavilo by právny styk veľkej
neistote,leboakbysakaždýmoholkedykoľvekodvolávaťnato,žejehovôľanebolavážna(nesmerovala
k právnym následkom), nikdy by nebolo isté, či právny úkon vôbec vznikol a aké má následky. Vôľa,
ktorá nie je vážna (nesleduje právne následky) nemôže byť vôbec základom právneho úkonu, a preto

ide o absolútne neplatný (neexistujúci) právny úkon. O neplatnosti zmluvy pre nedostatok vážnosti vôle
strán spočívajúcej v simulácií možno uvažovať len v prípade, že vôľu uzavrieť zmluvu nemá ani jedna
zmluvná strana. Pokiaľ jedna strana chce zmluvu uzavrieť a byť jej obsahom viazaná, zatiaľ čo druhá
strana koná „naoko“, bez toho, aby to druhej strane muselo byť zrejmé, ide u strany konajúcej „nevážne“
len o mentálnu rezerváciu, ktorá nemôže mať vplyv na platnosť právneho úkonu.

7. Žalobkyňa v 1. rade sa domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ku ktorým ako ich
vlastníčka previedla vlastnícke právo na žalovanú v 1. rade kúpnou zmluvou zo dňa 25.08.2008 a to z
dôvodu absolútnej neplatnosti tohto právneho úkonu dôvodiac, že jej vôľa, ako aj vôľa žalovanej v 1. radenesmerovala k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na žalovanú v 1. rade, ale mala slúžiť
iba na dočasné prepísanie nehnuteľností na inú osobu v úmysle zabrániť, aby boli postihnuté exekúciou
pre záväzky jej súčasného manžela F. G..

8. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v danom prípade nemožno mať za to, že tento právny úkon
je absolútne neplatný. I keď žalobkyňa v 1. rade uvádzala, že jej vôľou nebol prevod nehnuteľností na
žalovanú v 1. rade, sama v konaní uviedla, že kúpnu zmluvu podpísala v domnení, že po vyriešení
finančných problémov jej súčasného manžela F. G. budú nehnuteľnosti naspäť prepísané na žalobkyňu

v 1. rade. Už z uvedeného je zrejmé, že jej vôľa bola previesť vlastníctvo nehnuteľností presne
špecifikovaných v kúpnej zmluve na žalovanú v 1. rade tak, ako to predpokladá ust. § 588 Občianskeho
zákonníka. V tejto súvislosti sa zdôraznilo, že v kúpnej zmluve žiadne dojednanie o spätnej kúpe,
respektíve prevode nehnuteľností zo žalovanej v 1. rade na žalobkyňu v 1. rade dohodnuté nebolo.

9. Kupujúca žalovaná v 1. rade ako druhá zmluvná strana poprela tieto tvrdenia predávajúcej žalobkyne

v 1. rade. V zmysle príslušných zákonných ustanovení, ak by nedostatok vážnosti vôle mal spôsobiť
neplatnosť tohto právneho úkonu, muselo by byť preukázané, že druhej strane bolo známe, že nejde o
prejav vážnej vôle, teda v danom prípade by muselo byť preukázané, že žalovanej v 1. rade vzhľadom
na všetky okolnosti muselo byť zrejmé, že žalobkyňa v 1. rade v skutočnosti nechcela kúpnu zmluvu
uzavrieť, respektíve nechcela previesť predmetné nehnuteľnosti do vlastníctva žalovanej v 1. rade.

Uvedené v konaní nebolo preukázané, a to ani výpoveďami strán sporu, a ani výpoveďami svedkov. Z
výsluchov žalobkyne v 1. rade a svedkov F. G. a E. R. bolo preukázané, že predmetné nehnuteľnosti
boli pôvodne vo vlastníctve F. G., ktorý ich darovacou zmluvou previedol na žalobkyňu v 1. rade a
následne vykonával úkony smerujúce k prevodu týchto nehnuteľností na ďalšiu osobu, a to najskôr na
svojho v tom čase neplnoletého syna a následne na žalovanú v 1. rade. Z vykonaného dokazovania

zároveň vyplynulo, že ako sprostredkovatelia medzi žalobkyňou v 1. rade ako predávajúcou a žalovanou
v 1. rade ako kupujúcou vystupovali viaceré osoby, či už žalovaný v 5/ rade, otec žalovaného v 5.
rade, ako aj JUDr. D.. Okrem toho z dokazovania vyplynulo a medzi stranami nebolo sporné, že pri
dojednávaní kúpnej zmluvy k žiadnej priamej komunikácií, či osobnej, telefonickej alebo elektronickej
medzi žalobkyňou v 1. rade, respektíve jej manželom F. G. a žalovanou v 1. rade ako kupujúcou nedošlo.

Spornou zostala skutočnosť, kto vystupoval pri dojednávaní kúpnej zmluvy ako hlavný sprostredkovateľ,
keďže žalobkyňa v 1. rade aj F. G. za hlavného sprostredkovateľa označovali otca žalovaného v 5.
rade, pričom z vyjadrení žalovanej v 1. rade, ako aj výsluchov žalovaného v 1. rade a jeho otca
vyplynulo, že týmto bol žalovaný v 5. rade. Nesporne však z vykonaného dokazovania bolo preukázané,
že označovaní sprostredkovatelia, t.j. tak žalovaný v 5. rade ako aj jeho otec, nepotvrdili tvrdenia

žalobkyne v 1. rade, že uzatvorená kúpna zmluva mala byť simulovaným právnym úkonom, pri ktorom
by tak žalobkyňa v 1. rade ako predávajúca a rovnako aj žalovaná v 2. rade ako kupujúca konali v
zhode v tom zmysle, že nechceli vyvolať právne následky, ktoré z uzatvorenej kúpnej zmluvy v zmysle
ust. § 588 Občianskeho zákonníka vyplývajú. Napokon samotná žalovaná v 1. rade výslovne poprela
tvrdenia žalobkyne v 1. rade o simulácií právneho úkonu. Dôkazy vykonané na preukázanie vážnosti

vôle žalovanej v 1. rade pri uzatvorení kúpnej zmluvy so žalobkyňou v 1. rade nesvedčia o tom, že
vôľa žalovanej v 1. rade ako kupujúcej pri uzavretí kúpnej zmluvy nebola vážna v zmysle § 37 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Ani výsluchom žalobkyne v 1. rade a jej manžela F. G. v žalobe tvrdený
nedostatok vážnosti vôle na strane žalovanej v 1. rade nebol preukázaný, keďže títo so žalovanou v 1.
rade priamo nekomunikovali. Zároveň nebolo preukázané, aby žalovaná v 1. rade mala vedomosť, že

zo strany žalobkyne v 1. rade chýba vážnosť vôle pri uzatváraní kúpnej zmluvy a že z jej strany sa má
jednať o simulovaný právny úkon. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že žalovaná v 1. rade bola
dobromyseľná v tom, že vôľa žalobkyne v 1. rade ako predávajúcej smerovala k uzavretiu kúpnej zmluvy
s účinkami podľa ust. § 588 Občianskeho zákonníka a bez akýchkoľvek podmienok spätného prevodu
nehnuteľností.

10. Ani nízka kúpna cena, na ktorú poukazovala žalobkyňa v 1. rade, nemôže byť okolnosťou
vzbudzujúcou u žalovanej v 1. rade pochybnosť o vážnosti vôle žalobkyne v 1. rade uzavrieť kúpnu
zmluvu, keď zo samotnej kúpnej zmluvy vyplýva, že výška kúpnej ceny zohľadňovala zriadené vecné
bremeno, ktoré zaťažovalo nehnuteľnosť evidovanú na LV č. XXXX, kat. územia H., a ktoré žalovaná

v 1. rade kúpnou zmluvou prevzala. Súčasne z výsluchu žalovaného v 5. rade vyplynulo, že časť
prevádzaných pozemkov bola sporná a prebiehali súdne spory. Zo strany žalobkyne v 1. rade ani neboli
v priebehu súdneho konania predložené také dôkazy, ktoré by uvedené tvrdenie o neprimeranosti kúpnej
ceny preukazovali. Neprimerane nízka kúpna cena nemôže byť sama o sebe posudzovaná ako dôvodneplatnosti kúpnej zmluvy, keďže je potrebné vychádzať zo zásady zmluvnej voľnosti, ktorou sa upravujú
občianskoprávne vzťahy.

11. V danom prípade nemožno mať ani za to, že predmetný právny úkon bol simulovaným právnym
úkonom v zmysle ust. § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka a to z toho dôvodu, že žalovaná v 1. rade
popiera, že by mal byť uzavretý iný právny úkon, ako kúpna zmluva. Mohlo by teda ísť iba o jednostrannú
simuláciu, ktorej by sa žalobkyňa v 1. rade mohla úspešne domáhať iba v tom prípade, ak aj druhá
strana,t.j.žalovanáv1.rademalavedomosťotom,žetentoúkonjesimulovaný,čovkonanípreukázané

nebolo.

12. Vzhľadom na to, že neboli zistené žiadne dôvody, ktoré by mali za následok absolútnu neplatnosť
právneho úkonu, teda kúpnej zmluvy zo dňa 25.08.2008, ktorej obsah bol jasný, zrozumiteľný, určitý,
súd prvej inštancie žalobu zamietol.

13. Žalobcovia v 2. a 3. rade po pripustení ich vstupu do konania a následnom pripustení zmeny žaloby
sa domáhali určenia, že kúpna zmluva zo dňa 25.08.2008 uzavretá medzi žalobkyňou v 1. rade ako
predávajúcou a žalovanou v 1. rade ako kupujúcou je neplatná, a to z dôvodu porušenia ich zákonného
predkupného práva podielového spoluvlastníka v zmysle ust. § 140 v spojení s ust. § 40a Občianskeho
zákonníka.

14. Aj konanie o určenie (relatívnej) neplatnosti kúpnej zmluvy sa začalo za účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku. Podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p. bolo možné návrhom na začatie konania uplatniť, aby
sarozhodloourčení,čituprávnyvzťahaleboprávojealebonieje,akjenatomnaliehavýprávnyzáujem.
V zmysle ust. § 470 ods. 1 C.s.p. platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho

účinnosti, pričom podľa ods. 2 uvedeného ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

15. Vo veci sa preto skúmalo, či u žalobcov v 2. a 3. rade bol preukázaný naliehavý právny
záujem na nimi požadovanom určení. S podmienkou preukázania naliehavého právneho záujmu súd

oboznámil strany sporu prítomné na pojednávaní dňa 19.06.2017 v rámci prezentovania predbežného
právneho posúdenia veci. Na pojednávaní právny zástupca žalobcov uviedol, že k potrebe preukázania
naliehavého právneho záujmu pre určenie neplatnosti kúpnej zmluvy doručí rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky. Následne bolo dňa 27.07.2017 doručené súdu podanie právneho zástupcu
žalobcov,avšaktotoneobsahovaložiadneodôvodnenienaliehavéhoprávnehozáujmužalobcovv2.a3.

rade na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou v 1. rade a žalovanou v 1. rade.

16. Žalobcovia v 2. a 3. rade v konaní netvrdili a teda ani nepreukázali, že majú naliehavý právny
záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy. V tejto súvislosti sa zdôraznilo, že žalobcovia v 2. a 3.
rade nepreukázali ako sa zmení ich právne postavenie, ak by súd ich žalobe postavenej na relatívnej

neplatnosti kúpnej zmluvy vyhovel a na základe uvedeného rozhodnutia by sa vlastnícke právo na
nehnuteľnostiach v katastri nehnuteľností zapísalo v prospech žalobkyne v 1. rade. Na právnom
postavení žalobcov v 2. a 3. rade ako podielových spoluvlastníkov by sa nič nezmenilo. Zmenilo by sa iba
postavenie žalobkyne v 1. rade, ktorá by bola opätovne zapísaná ako vlastníčka nehnuteľností, ktoré boli
predmetom kúpnej zmluvy, avšak v zmysle ust. § 40a Občianskeho zákonníka sa relatívnej neplatnosti

dovolať nemôže, keďže ju sama spôsobila porušením predkupného práva žalobcov v 2. a 3. rade.

17. Z týchto dôvodov žaloba žalobcov v 2. a 3. rade z dôvodu nepreukázania ich naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení bola zamietnutá.

18. Výrok o trovách bol odôvodnený ustanoveniami § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p.

19. Proti tomuto rozsudku v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 05.05.2020 č.k. 6C 161/2011-674
podali v zákonom stanovenej lehote odvolania žalobcovia.

20. Žalobkyňa v 1. rade navrhla rozsudok zmeniť tak, aby jej žalobe o určenie vlastníckeho práva a o
určenie neplatnosti kúpnej zmluvy bolo v celom rozsahu vyhovené. Ako dôvod uviedla, že prvoinštančný
súd síce posudzoval platnosť spornej kúpnej zmluvy, nie však dôsledne a správne. V konaní bolo
nepochybne preukázané, že pri uzavretí spornej kúpnej zmluvy došlo k porušeniu predkupného právažalobcov v 2. a 3. rade ako spoluvlastníkov a aj to, že žalobcovia v 2. a 3. rade sa platne a účinne
dovolali v súlade s ust. § 40a Občianskeho zákonníka neplatnosti kúpnej zmluvy v časti, v ktorej bolo ich
predkupné právo porušené. Priamym a nezvratným následkom tohto platného a účinného dovolania sa

neplatnosti časti kúpnej zmluvy bolo, že touto časťou kúpnej zmluvy prevedené nehnuteľnosti sa nestali
vlastníctvom žalovanej v 1. rade, ale zostali vo vlastníctve žalobkyne v 1. rade. Táto skutočnosť nebola
medzi stranami sporná a vedel o nej aj súd prvej inštancie. Tento chybný postup súdu prvej inštancie
potom spôsobil, že sa už neposudzovala otázka, aký vplyv mala preukázaná a nesporná neplatnosť
tejto časti kúpnej zmluvy na kúpnu zmluvu ako celok. Vzhľadom na riadne dovolanie sa neplatnosti

kúpnej zmluvy zo dňa 25.08.2008 zo strany žalobcov v 2. a 3. rade v časti prevodu vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXXX, kat. územia H., čoho následkom je neplatnosť kúpnej
zmluvy v časti prevodu vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam, žalobkyňa v 1. rade poukázala na
skutočnosť, že kúpnou zmluvou zo dňa 25.08.2008 došlo k prevodu viacerých nehnuteľností, pričom
kúpna cena bola dohodnutá jednotnou cenou tak, že v zmluve nie je cena jednotlivých nehnuteľností
nijako špecifikovaná. Z povahy prevádzaných nehnuteľností je zrejmé, že nemôže ísť o rovnaké ceny, a

preto ak je zmluva neplatná ohľadom prevodu jednej z týchto nehnuteľností je neplatná i v časti týkajúcej
sa ostatných nehnuteľností.

21. Žalobcovia v 2. a 3. rade požadovali rozsudok zmeniť tak, aby ich žalobe o určenie vlastníckeho
práva a o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX,

kat. územia H. bolo vyhovené. Zdôraznili, že zákonodarca v ust. § 140 Občianskeho zákonníka pripisuje
v prípade spoluvlastníctva mimoriadny význam okruhu spoluvlastníkov. Preto stanovil, že v prípade ak
sa prevádza spoluvlastnícky podiel, majú spoluvlastníci predkupné právo. Ide o veľmi významný inštitút,
ktorý má okrem iného zabrániť tomu, aby sa spoluvlastník dostal do spoluvlastníckeho vzťahu s niekým,
s kým v spoluvlastníckom vzťahu nechce byť. To, s kým majú žalobcovia zdieľať ich spoluvlastnícky

vzťah k dotknutým nehnuteľnostiam, má pre nich zásadný právny význam, a preto zákonodarca v § 40a
Občianskeho zákonníka priamo stanovil, že porušenie tohto predkupného práva spôsobuje neplatnosť
takéhoto prevodu. Tejto neplatnosti sa môže dotknutý spoluvlastník dovolať v premlčacej lehote 3 rokov,
čo žalobcovia v 2. a 3. rade aj urobili a žalovaná v 1. rade i žalobkyňa v 1. rade to uznali, čo medzi
stranami sporné ani nebolo. Ak žalobcovia v 2. a 3. rade platne a účinne sa dovolali neplatnosti kúpnej

zmluvy, potom na jej základe nedošlo k prevodu spoluvlastníckeho práva na žalovanú v 1. rade a
spoluvlastníčkou nehnuteľností zostala naďalej žalobkyňa v 1. rade. Dosiahnuť zápis tejto skutočnosti
do katastra nehnuteľností však žalobcovia nevedia iným spôsobom ako rozhodnutím súdu, ktorý svojim
rozsudkom neplatnosť zmluvy deklaruje. Ak súd prvej inštancie nevidel v zodpovedaní otázky, s kým
sú žalobcovia v 2. a 3. rade v spoluvlastníckom vzťahu, ich naliehavý právny záujem, potom jeho

rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak zákon dáva spoluvlastníkovi v
zmysle ust. § 40a Občianskeho zákonníka právo dovolať sa neplatnosti právneho úkonu, ktorým došlo
k porušeniu jeho predkupného práva, potom tým je daný aj naliehavý právny záujem na tom, aby
sa následky neplatnosti tohto právneho úkonu premietli aj do záväznej evidencie vedenej katastrom
nehnuteľností.

22. Žalovaní v 1., 3. a 5. rade navrhli rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

23.Vpriebehuodvolaciehokonaniažalobcav2.F.G.,nar.XX.XX.XXXX,zomreldňaXX.XX.XXXX.Jeho
zákonnými dedičmi sa stali manželka H. G., teda žalobkyňa v 3. rade, a syn E. F. G., nar. XX.XX.XXXX.

DedičskékonanieponebohomF.G.bolodňa15.03.2021právoplatneukončené(oznámenienotárskeho
úradu F. Q. B. nachádzajúce sa na č. listu 729 spisu). Keďže dedička H. G. už vystupuje na strane
žalobcov ako žalobkyňa v 3. rade, odvolací súd preto v súlade s ust. § 63 C.s.p. rozhodol, že v konaní
sa bude pokračovať aj s ďalším dedičom poručiteľa, a to s jeho synom E. F. G., nar. XX.XX.XXXX.

24. Krajský súd v Prešove vo veci už raz rozhodol, keď rozsudkom zo dňa 29.04.2021 č.k. 7Co
40/2020 – 743, 7Co 41/2020 rozhodol, že v konaní sa bude pokračovať s E. F. G., nar. XX.XX.XXXX,
bývajúcim v H., O. S. F. E. T. XXXX/XX ako s dedičom po žalobcovi v 2. rade F. G., nar. XX.XX.XXXX
a zomrelom 05.11.2020, naposledy bývajúcom v H., O. S. F. E. T. XXXX/XX. Zároveň potvrdil rozsudok
vspojenísdopĺňacímrozsudkomzodňa05.05.2020č.k.6C161/2011-674vovýrokuozamietnutížaloby

žalobkyne v 1. rade o určenie vlastníckeho práva, vo výroku o zamietnutí žaloby žalobkyne v 1. rade
o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, vo výroku o zamietnutí žaloby žalobcov v 2. a 3. rade o určenie
vlastníckeho práva vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, kat. úz. H. ako parcela č.
XXXX/X – zastavané plochy a nádvoria o výmere 795 m2 a rodinný dom súpisné č. XXXX na parceleč. XXXX/X, vo výroku o zamietnutí žaloby žalobcov v 2. a 3. rade o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy
vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, kat. úz. H. ako parcela č. XXXX/X – zastavané
plochy a nádvoria o výmere 795 m2 a rodinný dom súpisné č. XXXX na parcele č. XXXX/X a vo výroku

o trovách konania. Žalovaným v 1., 3. a 5. rade priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100
%. Ostatným žalovaným náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

25. V dôsledku dovolania podaného zo strany žalobcov Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením
zo dňa 24.05.2023 č.k. 9Cdo 311/2021 – 855 rozsudok Krajského súdu v Prešove z 29.04.2021 sp. zn.

7Co 40/2020, 7Co 41/2020 a dopĺňací rozsudok Okresného súdu Bardejov zo dňa 05.05.2020 č.k. 6C
161/2011 – 674 zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Bardejov na ďalšie konanie.

26. Rozhodnutie odôvodnil tým, že jednou z podmienok konania je procesná subjektivita strany konania,
ktorú má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva (§ 61
C.s.p.). Nedostatok procesnej subjektivity je dôvodom zastavenia konania (§ 62 C.s..), ak však strana

zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má
konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať (§ 63 ods. 1 C.s.p.). V konaní súd pokračuje najmä
vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými,
na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a
to len čo sa skončí konanie o dedičstve (§ 63 ods. 2 C.s.p.). Ak to povaha sporu pripúšťa, môže sa v

konaní pokračovať aj pred skončením konania o dedičstve (§ 63 ods. 3 C.s.p.).

27. Korelátom procesného pojmu procesná subjektivita je hmotnoprávny pojem právna subjektivita
(spôsobilosť na práva a povinnosti). Procesnú subjektivitu má subjekt, ktorý disponuje spôsobilosťou na
práva a povinnosti. Fyzická osoba nadobúda spôsobilosť na práva a povinnosti narodením a stráca ju

svojou smrťou. Nedostatok procesnej subjektivity je spravidla neodstrániteľnou vadou konania. Treba
ale zvažovať, či strana nemá procesnú subjektivitu od začiatku konania alebo ju stratila v priebehu
konania. Ak strana nedisponuje procesnou subjektivitou v čase začatia konania, ide o neodstrániteľnú
vadu konania, ktorej následkom je jeho obligatórne zastavenie. Ak dôjde k strate procesnej subjektivity
fyzickej osoby počas konania, súd konanie zastaví alebo v konaní pokračuje s dedičmi fyzickej osoby,

prípadne s tými, na ktorých prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide. Ustanovenie § 63
ods. 1 C.s.p. treba vykladať ako objektívnu možnosť či nemožnosť v konaní pokračovať. Uznesenie o
pokračovaní v majetkovom spore vydá súd podľa § 63 ods. 2 C.s.p. bezodkladne po skončení konania
o dedičstve, avšak vo výnimočných prípadoch môže v konaní pokračovať aj pred skončením konania
o dedičstve (§ 63 ods. 3 C.s.p.).

28. Z obsahu spisu dovolací súd zistil, že žalovaný v 2. rade zomrel dňa XX.XX.XXXX, t.j. ešte v priebehu
konania na súde prvej inštancie, ktorú skutočnosť však súdy nižšej inštancie nezohľadnili, pričom
odvolací súd v spore rozhodol rozsudkom z 29.04.2021, v ktorom zohľadnil iba skutočnosť úmrtia
žalobcu v 2. rade v priebehu odvolacieho konania.

29. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný v 2. rade v čase rozhodovania odvolacieho súdu nedisponoval
procesnou subjektivitou. Pokiaľ odvolací súd považoval za stranu sporu žalovaného v 2. rade, vykazuje
jeho postup a rozhodnutie znaky procesnej vady konania v zmysle § 420 písm. b) C.s.p., na ktorú bolo
potrebné vziať zreteľ. Uvedená vada zakladá nielen prípustnosť dovolania, ale tiež jeho opodstatnenosť.

30.Nakoľkoodvolacísúdkonalsožalovanýmv2.rade,ktorývšaknebolnositeľomprocesnejsubjektivity
(anispôsobilostinaprávneúkony),dovolacísúdvzmysle§449ods.1C.s.p.zrušilrozsudokodvolacieho
súdu, a to v celosti, aj v súvisiacich výrokoch rozhodnutia odvolacieho súdu, výslovne nenapadnutých
dovolaním.

31. Vzhľadom na skutočnosť, že rovnakou vadou bolo zaťažené aj konanie na súde prvej inštancie,
nakoľko žalovaný v 2. rade zomrel ešte pred vydaním dopĺňacieho rozsudku súdu prvej inštancie,
dovolací súd zrušil aj dopĺňací rozsudok súdu prvej inštancie, keďže nápravu nemožno dosiahnuť iba
zrušením rozhodnutia odvolacieho súdu (§ 449 ods. 2 C.s.p.) a vec za účelom odstránenia uvedeného

procesného pochybenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 450 C.s.p.).

32. Zároveň bolo uložené súdu prvej inštancie okrem úmrtia žalovaného v 2. rade procesne sa
vysporiadať aj so skutočnosťou úmrtia pôvodného žalobcu v 2. rade.33. Po vrátení veci prvoinštančnému súdu Okresný súd Bardejov uznesením zo dňa 15.11.2023 č.k.
6C 161/2011-869 rozhodol o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom žalobcu v 2. rade F. G., nar.

XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom F. E. XX, H., dedičom E. F. G., nar. XX.XX.XXXX,
bytom F. E. XXXX/XX, H. ako žalobcom v 2. rade. Zároveň rozhodol o pokračovaní v konaní s právnymi
nástupcami žalovaného v 2. rade N. D., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom K.
XXX/XX, H., dedičmi: B. D., J. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/XX, H. ako žalovanou v 2a. rade, L.
D., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/X, H. ako žalovaným v 2b. rade a N. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom

D. XXX/XX, H. ako žalovaným v 2c. rade. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.12.2023.

34. Následne Okresný súd Bardejov dopĺňacím rozsudkom zo dňa 22.12.2023 doplnil rozsudok
Okresného súdu Bardejov zo dňa 26.04.2019 č.k. 6C 161/2011 – 578 o výroky, ktorými zamietol žalobu
žalobkyne v 1. rade o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a žalobu žalobcov v 2. a 3. rade o určenie
vlastníckeho práva.

35. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok
v spojení s dopĺňacím rozsudkom a opravným uznesením spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec
prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolania žalobcov nie sú opodstatnené.

36. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

37. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu
spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká
nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie
ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné
prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo

na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť
rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom
svojvoľného postupu a so zákazom odmietnutia spravodlivosti.

38. Na rokovaní Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, ktoré sa uskutočnilo 03. decembra

2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia
zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) O.s.p. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie
rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o
skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) O.s.p.“.

39. Uvedené stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, je potrebné považovať za plne opodstatnené aj v
preskúmavanej veci. Obsah spisu nedáva žiadny podklad pre to, aby sa na daný prípad uplatnila
druhá veta tohto stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len
celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre

ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napr. vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne
odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém, prípadne ak došlo
k vade tak zásadnej, že mala za následok justičný omyl.

40. Je nevyhnutné poznamenať, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené

stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne
a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.

41. Odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu obsahuje náležité vysvetlenie dôvodov, na ktorých
prvoinštančný súd založil svoje rozhodnutie a jeho postup bol v súlade s ust. § 220 ods. 2 C.s.p.42. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu

zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý proces ale
pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a
predstavami, prebral a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol
v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa
k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu

hodnoteniavykonanýchdôkazov.Podprocesnýmpostupomsarozumielenfaktická,vydaniukonečného
rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci
znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti
na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu
rozhodovaciu činnosť súdu. Postupom súdu možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie
však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.

43. Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy a v súlade s princípmi, na ktorých
spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú dôkaznú zákonnú silu (článok 15 Základných
princípov Civilného sporového poriadku). Rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania
vykonané, je vždy vecou súdu (§ 185 ods. 1 C.s.p.) a nie strán sporu.

44.Okremzákladnýchprincípovjehodnoteniedôkazovupravenévust.§191C.s.p.Vychádzajúcztohto
ustanovenia, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť
každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

45. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich
pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný
právnymipredpismivtom,akomázhľadiskapravdivostitenktorýdôkazhodnotiť.Uplatňujesatuzásada
voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a

prostriedkamiprocesnejobranyspochybnenýtým,žesapripúšťadôkazopakudokazovanejskutočnosti.
Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz
svojho opaku.

46. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno

spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti
prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov
navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo
nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky
unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie

zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných
dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k
uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania
dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu
aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný

skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze,
ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné
bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.

47. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku je potrebné poukázať na rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.12.2019 vydaný vo veci 2ObdoV 11/2019, podľa
ktorého žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je podľa ust. § 80
písm. c) O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016 (rovnako aj podľa § 137 písm. c) C.s.p.) vtedy, ak je
určovacia žaloba schopná odstrániť existujúcu neistotu medzi stranami sporu a poskytnúť pevný základ
pre ich právny vzťah, za predpokladu, že túto neistotu nie je možné odstrániť iným prostriedkom ochrany

práv. Podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p. účinného v čase začatia konania, ktoré je pre rozhodnutie vo veci
podstatné s poukazom na prechodné ust. § 470 ods. 2 C.s.p., návrhom na začatie konania možno
uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem. Z početnej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu k ust. § 80 písm. c) O.s.p. vyplýva,že návrh na určenie neplatnosti právneho úkonu vyžaduje preukázanie naliehavého právneho záujmu.
Takýto návrh sa uplatní najmä v prípade, keď určovací výrok je potrebný z hľadiska občianskoprávnej
prevencie alebo v prípade, keď výrok o neplatnosti je potrebný v konaní pred iným orgánom právnej

ochrany alebo pred orgánom, ktorému bola zverená časť právomoci inak patriacej súdom. Právny
záujem musí byť naliehavý v tom zmysle, že navrhovateľ v danom právnom vzťahu môže navrhovaným
určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Naliehavý
právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit a súvisí s vyriešením otázky, či sa návrhom na
začatie s daným petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva alebo právnej neistoty. Záver

súdu o existencii, či neexistencii naliehavého právneho záujmu navrhovateľa predpokladá posúdenie,
či podaný určovací návrh je vhodným (správne zvoleným a prípustným) procesným nástrojom ochrany
jeho práva alebo návrhom, ktorý spornosť neodstraňuje, ale zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude
musieť aj tak nasledovať ešte iné konanie.

48. Právny záujem na určení je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu

ohrozené, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Ak však k porušeniu
práva už došlo a je teda možné žalovať na splnenie povinnosti, ktorá z porušenia práva vyplýva (§ 80
písm. b) O.s.p.), nemá preventívna ochrana poskytovaná inak podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p. žiadny
zmysel (R17/1972).

49.Určovaciažalobamáspravidlapreventívnycharakter.Jejúčelomjeposkytnúťochranuprávažalobcu
predovšetkým skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva. Určovacia žaloba preto vo
všeobecnosti nie je opodstatnená tam, kde už právny vzťah alebo právo boli porušené a kde je na mieste
žaloba o splnenie povinností. V prípade možnosti žalovať priamo splnenie povinností treba preto vždy
považovaťzaneprípustnúurčovaciužalobu,ktoráneslúžipotrebámpraktickéhoživota,spornosťnerieši,

ale vedie k nárastu počtu súdnych sporov. Uvedená zásada, že žalobca sa nemôže žalobou úspešne
domáhať určenia právneho vzťahu alebo práva tam, kde sa môže domáhať splnenia povinností však
neplatí vtedy, ak žalobca napriek možnosti domáhať sa priamo splnenia povinností preukáže, že má
naliehavý právny záujem na určení takého práva alebo právneho vzťahu. V takom prípade treba jeho
určovaciu žalobu považovať za procesne prípustnú. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti

tejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným
určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Ide najmä o
prípady, v ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo právo je, či nie, vytvorí pevný základ pre právne
vzťahy medzi stranami sporu a predíde sa žalobe na plnenie. Treba zdôrazniť, že nejde o určovaciu
žalobu samú, ale o to, čoho (akého určenia) sa žalobca domáha a z akých právnych pomerov vychádza.

Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit a súvisí s vyriešením otázky, či sa
žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo
neistoty v jeho právnom vzťahu.

50. Procesnou podmienkou určovacej žaloby je naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

Zákon trvá na tom, aby šlo o právny záujem, ktorý je naliehavý. Naliehavý právny záujem je spravidla
daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia
stalo jeho právne postavenie neistým. Určovacia žaloba spravidla nebude úspešná tam, kde možno
žalovať priamo splnenie povinnosti. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je
naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia

domáha (žalobcu). Naliehavý právny záujem vyžaduje aj žaloba o určení neplatnosti právneho úkonu.

51. Žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu, predmetom ktorého je vlastnícke právo k
nehnuteľnosti, je právnym prostriedkom vlastníka na ochranu svojho vlastníckeho práva, ak je spôsobilá
byť podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. Uvedené závery

sa primerane vzťahujú aj na spoluvlastníctvo (podielové a bezpodielové) podľa ust. § 136 ods.
2 Občianskeho zákonníka s modifikáciou, ktorá zohľadňuje spoluvlastnícke vzťahy. Zjednodušené
ponímanie ochrany vlastníckeho práva znamená ochranu vlastníka veci pred každým, kto do toho práva
neoprávnene zasiahne, pričom ochrana spoluvlastníckeho práva je špecifická v tom, že chráni každého
spoluvlastníka aj proti neoprávneným zásahom ostatných spoluvlastníkov.

52. Zákonné predkupné právo k prevádzanému spoluvlastníckemu podielu podľa ust. § 140
Občianskeho zákonníka má vecnoprávne účinky, čo znamená, že pôsobí i voči právnemu nástupcovi -
novému spoluvlastníkovi (kupujúcemu). V takom prípade potom hovoríme o tzv. vecnom predkupnompráve. Konkrétne právne následky porušenia predkupného práva sú závislé od druhu porušeného
predkupného práva. Občiansky zákonník v ust. § 603 ods. 3 stanovuje pri porušení predkupného
práva primárne pravidlo, ktorým je oprávnenému daná možnosť na nadobúdateľovi domáhať sa buď

ponúknutia veci na kúpu alebo toho, aby mu zostalo predkupné právo zachované. Právna teória i prax
je jednotná v názore, že následky ust. § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa uplatnia v prípade
porušenia vecného predkupného práva. Sekundárnym oprávnením z porušenia predkupného práva je
právo oprávneného na reparáciu protiprávneho stavu do stavu, aký tu bol pred jeho porušením, t.j.
navrátením do pôvodného stavu k čomu môže slúžiť inštitút dovolania sa relatívnej neplatnosti (§ 40a

Občianskeho zákonníka).

53. V prípade ak povinný spoluvlastník nerešpektoval zákonné predkupné právo a svoj podiel previedol
na inú než blízku osobu bez toho, aby ho predtým ponúkol ostatným spoluvlastníkom, právny
úkon, na základe ktorého došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu, zákon považuje za neplatný
v prípade, ak sa oprávnení spoluvlastníci jeho neplatnosti dovolajú (§ 40a Občianskeho zákonníka).

Právnym dôvodom dovolania sa tejto neplatnosti je reparácia porušenia právnej povinnosti v podobe
možnosti oprávneného subjektu v zákonných medziach realizovať predkupné právo už ako subjektívne
oprávnenie voči povinnému. Pokiaľ sa oprávnený v zmysle ust. § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka
bude domáhať toho, aby mu bola vec ponúknutá na kúpu, má možnosť podať žalobu o nahradenie
vôle povinného. Situácia, v ktorej bolo predkupné právo porušené, avšak oprávnený z akýchkoľvek

dôvodov nežiada bezprostredne nadobudnutie podielu na veci, je realizáciou druhej alternatívy ust.
§ 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorou oprávnenému zostáva zachované predkupné právo
voči nadobúdateľovi (novému spoluvlastníkovi) v prípade, že tento sa rozhodne v budúcnosti vec
predať. Prostriedkom na zabezpečenie tohto oprávnenia je samotný text ust. § 603 ods. 3 Občianskeho
zákonníka, a preto zo strany oprávneného nie je potrebné voči nadobúdateľovi iniciovať súdne

konanie. Všeobecné nároky vyplývajúce z porušenia predkupného práva uvedené v ust. 603 ods. 3
Občianskeho zákonníka ešte dopĺňa špeciálna úprava nároku vyplývajúceho z ust. § 40a v spojení s
ust. § 140 Občianskeho zákonníka, a to možnosť domáhať sa neplatnosti právneho úkonu podľa ust.
§ 40a Občianskeho zákonníka. Uvedené nároky sa vzájomne vylučujú, čo znamená, že oprávnený
sa musí rozhodnúť, ktorý z nich uplatňuje. Z povahy týchto nárokov je vylúčené, aby oprávnený

zároveň uplatňoval neplatnosť právneho úkonu (40a Občianskeho zákonníka) a tiež niektorý z nárokov
vyplývajúcich z ust. § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka (napríklad žiadať o nahradenie prejavu jeho
vôle nadobúdateľa, alebo si ponechať predkupné právo voči nemu).

54. Vo všeobecnosti žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu pre porušenie predkupného práva

môže obstáť z hľadiska naliehavého právneho záujmu i vtedy, ak už došlo k porušeniu predkupného
práva. Existencia naliehavého právneho záujmu v konaní o určenie relatívnej neplatnosti právneho
úkonu pre porušenie zákonného predkupného práva spoluvlastníka veci závisí však aj od posúdenia
toho, aký právny dôvod vedie oprávneného k vyvolaniu súdneho sporu.

55. Podaním zo dňa 12.04.2011 (č. listu 152 spisu) sa žalobcovia v 2. a 3. rade dovolali vo vzťahu k
žalobkyni v 1. rade neplatnosti kúpnej zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu. V tomto podaní ako
dôvod dovolania sa neplatnosti kúpnej zmluvy, a to iba vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č.
XXXX, kat. územia H. uviedli, že užívajú rodinný dom a majú záujem o kúpu spoluvlastníckeho podielu.
Z ďalšieho listinného dôkazu, a to z návrhu mimosúdnej dohody zo dňa 25.10.2011 (č. listu 153 spisu)

vyplynulo, že medzi žalobcami v 2. a 3. rade a žalovanou v 1. rade prebiehali mimosúdne rokovania,
nakoľko žalovaná v 1. rade prejavila ochotu sporné spoluvlastnícke podiely bezodplatne previesť na
žalobcov v 2. a 3. rade za podmienky, že žalobcovia v 2. a 3. rade budú znášať všetky výdavky spojené
s vypracovaním zmluvy a s prevodom. Je teda nepochybné, že žalobcovia v 2. a 3. rade sa v dôsledku
porušenia ich predkupného práva domáhali realizácie oprávnenia vyplývajúceho z ust. § 603 ods. 3

Občianskeho zákonníka umožňujúceho im domáhať sa od žalovanej v 1. rade ako nadobúdateľky, aby
im vec bola ponúknutá na predaj.

56. Určovacia žaloba, ako to už bolo skôr konštatované, je preventívneho charakteru a má miesto
jednak tam, kde jej pomocou možno eliminovať stav ohrozenia práva či neistoty v právnom vzťahu a

k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, a jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba
účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej
prostredníctvom možno dosiahnuť úpravy, tvoriace určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia
budúcich sporov strán. Tieto funkcie korešpondujú s podmienkou naliehavého právneho záujmu. Aknemožno v konkrétnom prípade očakávať, že to určovacia žaloba bude plniť, nebude ani právny záujem
na takomto určení.

57. V zmysle konštantnej judikatúry možno vyvodiť záver, že jediná situácia, kedy by žaloba na
určenie neplatnosti mohla mať úspech je vtedy, pokiaľ by ostatní spoluvlastníci, ktorých predkupné
právo bolo dotknuté, nemali záujem nadobudnúť prevádzaný spoluvlastnícky podiel, súčasne by mali
za cieľ zabrániť tretej osobe vo vstupe do spoluvlastníckeho vzťahu. V takomto prípade žalobcovia
znášajú dôkazné bremeno ohľadne preukázania naliehavého právneho záujmu pre určenie neplatnosti

zmluvy, rovnako ako dôkazné bremeno preukázania naliehavého právneho záujmu, z akého dôvodu
chcú zabrániť novému nadobúdateľovi získať spoluvlastnícky podiel. Pokiaľ oprávnení spoluvlastníci
neponúknu alternatívne riešenie, kto by mal na miesto povinného nastúpiť, nemožno s najväčšom
pravdepodobnosťou vyhovieť návrhu na rozhodnutie súdu určovacím výrokom. Nemožno totiž na
povinnom spravodlivo požadovať, aby v spoluvlastníckom vzťahu zotrval, ani nemožno vynucovať
zdržanie sa prevodu spoluvlastníckeho podielu z dôvodu zasahovania do jednej zo základných zložiek

vlastníctva (spoluvlastníctva), a to práva s vecou (podielom) nakladať. V ostatných prípadoch, kedy
zostávajúci spoluvlastníci budú mať o podiel na veci záujem, nič nebráni tomu, aby sa domáhali
na nadobúdateľovi prevodu tým, že priamo podajú žalobu o nahradenie prejavu vôle, pričom otázka
relatívnej neplatnosti bude v rámci súdneho konania riešená ako predbežná otázka. Tento záver vyplýva
z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydaného dňa 26.05.2010 vo veci 2Cdo 28/2009.

58. V prejednávanom spore žalobcovia v 2. a 3. rade bez akýchkoľvek pochybností prejavili záujem
nadobudnúťprevádzanýspoluvlastníckypodiel,apretoimničnebránilopodaťžalobuprotižalovanejv1.
rade o nahradenie prejavu vôle vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, kat. územia H..

59. Neopodstatnenou je tiež námietka, podľa ktorej v kúpnej zmluve zo dňa 25.08.2008 kúpna cena
nehnuteľností bola dohodnutá jednotnou cenou, pričom z povahy prevádzaných nehnuteľností je zrejmé,
že nemôže ísť o rovnaké ceny, a preto ak je zmluva neplatná ohľadom prevodu jednej z týchto
nehnuteľností, je neplatná i v časti týkajúcej sa ostatných nehnuteľností.

60. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na ust. § 41 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak sa
dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy
právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto
časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

61. Vychádzajúc z tohto ustanovenia dôvody neplatnosti (absolútnej alebo relatívnej) sa môžu vzťahovať
len na časť právneho úkonu. Keďže v ust. § 41 Občianskeho zákonníka je použitý pojem právne úkony,
je zrejmé, že sa týka všetkých právnych úkonov, vrátane zmlúv. Nie je teda rozhodujúce, o aký právny
úkon ide a ani to, v akej forme sa musí urobiť, prípadne čo sa vyžaduje na to, aby bol takýto úkon platný
a účinný.

62. Obsahom právneho úkonu sú podstatné, prirodzené a nahodilé zložky. Pri skúmaní deliteľnosti
právneho úkonu sa treba zamerať predovšetkým na oddeliteľnosť esenciálnych zložiek, ktorých
neplatnosť sa zásadne vzťahuje na celý právny úkon, ale nemožno vylúčiť ani ich oddeliteľnosť, resp.
deliteľnosť, ako je to napr. pri cene. Pri ostatných obsahových zložkách právneho úkonu je skúmanie

oddeliteľnosti jednoduchšie a v aplikačnej praxi by nemalo vyvolávať väčšie problémy.

63. Záver o oddeliteľnosti sa musí opierať o náležitý výklad právneho úkonu v súlade s pravidlami
interpretácie uvedenými v § 35 Občianskeho zákonníka. Súčasne sa musí v celom rozsahu brať vôľa
konajúcich. Výklad sa musí urobiť v kontexte s celým právnym úkonom, s prihliadnutím na každú zložku

jeho obsahu. Ak dôjde ku kumulácii právnych úkonov v jednej listine, treba skúmať každý právny úkon
osobitne a neplatnosť jedného z nich treba posudzovať aj z toho hľadiska, či popri tejto neplatnosti
obstojí platnosť ostatných právnych úkonov.

64. V danom prípade predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 25.08.2008 uzatvorenej medzi žalobkyňou v 1.

rade ako predávajúcou a žalovanou v 1. rade ako kupujúcou boli viaceré nehnuteľnosti za dojednanú
jednotnú cenu. Aj keď cena jednotlivých nehnuteľností nie je špecifikovaná, uvedené nepredstavuje
dôvod na vyslovenie neplatnosti tohto právneho úkonu.65. Z kúpnej zmluvy, ako to vyplýva z ust. § 588 Občianskeho zákonníka, vznikne predávajúcemu
povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať
a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. Z tohto ustanovenia nevyplýva, aby v prípade prevodu

viacerýchnehnuteľnostícenakaždejzprevádzanýchnehnuteľnostímuselabyťpodsankciouneplatnosti
výslovne uvedená v zmluve. Ak medzi predávajúcim a kupujúcim dôjde k dohode o cene všetkých
prevádzaných nehnuteľností jednotnou sumou, takéto dojednanie o cene nespôsobuje neplatnosť tohto
právneho úkonu.

66. Nedojednanie ceny jednotlivých nehnuteľností pre posúdenie platnosti kúpnej zmluvy by mohlo mať
právny význam len za situácie neplatnosti prevodu ohľadne jednej z týchto nehnuteľností. V takomto
prípade by totiž nemohol byť neplatný prevod len jednej nehnuteľnosti, nakoľko by vôbec nebolo
zistiteľné, akú čiastku kúpnej ceny je povinný predávajúci kupujúcemu vrátiť.

67. V prejednávanom spore ani pri jednej z prevádzaných nehnuteľností žalobcovia ničím právne

významným nepreukázali existenciu dôvodov majúcich za následok absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy
zo dňa 25.08.2008, čo i len vo vzťahu k jednej z prevádzaných nehnuteľností.

68. Pokiaľ ide o porušenie zákonného predkupného práva vyplývajúceho z ust. § 140 Občianskeho
zákonníka, žalobkyňa v 1. rade ako osoba, ktorá toto porušenie spôsobila, sa tejto relatívnej neplatnosti

právneho úkonu dovolať nemôže, čo priamo vyplýva z ust. § 40a vety druhej Občianskeho zákonníka.
V zmysle tohto ustanovenia neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil.

69.Čosatýkažalobcovv2.a3.rade,títo,akotoužboloskôrkonštatované,prejavilizáujemnadobudnúť
prevádzaný spoluvlastnícky podiel a preto prostriedkom ochrany porušených práv bola žaloba proti

žalovanej v 1. rade o nahradenie prejavu vôle vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX,
kat. úz. H..

70. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
rozsudku.

71. Zároveň vo veci úspešným žalovaným v 1., 3. a 5. rade bola priznaná náhrada trov odvolacieho
a dovolacieho konania v rozsahu 100 % podľa ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 a § 453
ods. 1, ods. 3 C.s.p. s tým, že o výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.

72. Pokiaľ ide o ostatných žalovaných, týmto v súvislosti s odvolacím a dovolacím konaním žiadne trovy
nevznikli, a preto im náhrada týchto trov priznaná byť nemohla.

73. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 C.s.p.).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).