Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 6, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2324204170
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2324204170.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr.
Ľubomíra Bundzela a JUDr. Kristíny Srnkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú A. B., nar.
XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa
matky C. D. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, zastúpenej spoločnosťou AK GG, s.r.o., so sídlom
Agátová 2513/15, Galanta, a otca - E. F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. G. XX/XX, E. – H. I., t.č.

I., Spojené arabské emiráty, v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní
matky proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. 32P/178/2024 – 138 zo dňa 20.11.2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením zo dňa 20.11.2024 súd prvej inštancie zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného
opatrenia.

Rozhodol tak o návrhu, ktorým sa matka maloletej A. domáhala nariadenia neodkladného opatrenia,
ktorým by súd nariadil, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok je oprávnená a povinná matka.
Súčasne sa domáhala, aby bol otec maloletej povinný odovzdať maloletú do jej starostlivosti a aby súd
styk otca s maloletou neupravil, a to až do právoplatnosti skončenia konania vo veci zmeny úpravy práv a
povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Navrhovateľka žiadala, aby po vydaní neodkladného opatrenia
súd uskutočnil okamžite jeho výkon odňatím maloletej od otca bez zbytočného odkladu.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 2 ods. 1, 360 ods. 1,
§ 367 ods. 1 a 3 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) a ustanovení
§ 324 ods. 1, 2, 3, § 325 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, 2, § 330 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
V konaní mal súd prvej inštancie za osvedčené, že maloletá pochádza zo vzťahu rodičov, ktorí nežijú v

spoločnej domácnosti od 01.02.2022. Okresný súd Galanta rozsudkom č. k. 21P/52/2022 - 740 zo dňa
11.09.2023 zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, určil, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní
maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, určil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou
280 eur mesačne od 17.3.2022 a povinnosť uhradiť výživné zročné do 31.8.2023, upravil styk otca s
maloletou dcérou tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou každý párny týždeň v kalendárnom
roku od piatka od 16:00 hod. do nedele do 18:00 hod., každú stredu v týždni v kalendárnom roku od

15:00 hod. do 18:00 hod., počas letných školských prázdnin každý rok od 01.07. od 09:00 hod. do 15.07.
do 18:00 hod. a od 15.08. od 09:00 hod. do 31.08. do 18:00 hod., počas Vianočných sviatkov každý
párny kalendárny rok od 24.12. od 16:00 hod. do 27.12. do 18:00 hod. a každý nepárny kalendárny
rok od 31.12. od 10:00 hod. do 05.01 nasledujúceho roka do 18:00 hod. s tým, že otec maloletého
dieťaťa si maloleté dieťa v stanovený čas v mieste bydliska matky maloletého dieťaťa prevezme a na
tom istom mieste maloleté dieťa matke maloletého dieťaťa včas a riadne odovzdá a matka maloletého

dieťaťa je povinná maloleté dieťa na stretnutia s otcom maloletého dieťaťa včas a riadne pripraviť a
zabezpečiť jeho odovzdanie, ďalej súd zrušil svoje uznesenia č. k. 21P/52/2022-224 zo dňa 1.7.2022a č. k. 21P/216/2022-41 zo dňa 2.12.2022, rozhodol o vrátení častí preddavkov zložených na znalecké
dokazovanie obom rodičom maloletej, zamietol návrh otca na vyslovenie predbežnej vykonateľnosti
rozsudku a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Proti tomuto

rozsudku v časti rozhodnutia o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky, úprave vyživovacej
povinnosti k maloletej a úprave styku s maloletou podal otec v zákonnej lehote odvolanie. V priebehu
odvolacieho konania podal otec návrh na nariadenie neodkladného opatrenia uložením povinnosti
matke maloletej odovzdať mu maloletú do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorý odvolací
súd zamietol uznesením č k. 14CoPno/9/2024-892. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v

odvolacom konaní podala aj matka maloletej, ktorá sa domáhala, aby súd maloletú zveril do jej osobnej
starostlivosti do právoplatného skončenia konania vo veci samej a otcovi maloletej uložil povinnosť
maloletú do jej osobnej starostlivosti odovzdať. Súčasne navrhovala zrušiť uznesenie Okresného súdu
Bratislava III. č.k. 37P/16/2023 zo dňa 15.2.2022 v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu a uznesenia
Okresného súdu Galanta č.k. 21P/52/2022 zo dňa 1.7.2022 a č.k. 21P/216/2022 zo dňa 2.12.2022,
ktorým boli vydané predchádzajúce neodkladné opatrenia vo veci starostlivosti o maloletú. Tomuto

návrhu odvolací súd vyhovel uznesením č.k. 14CoPno/12/2024-1022 zo dňa 31.07.2024, v odôvodnení
ktorého konštatoval, že existenciu ohrozenia dôležitého záujmu maloletej a potreby bezdôvodného
zásahu mal v danom prípade odvolací súd za osvedčené už obsahom návrhu matky a súvisiaceho
vyjadrenia otca, z ktorých je bez pochybností zrejmé, že napriek faktickej osobnej starostlivosti matky
o maloletú rešpektovanej nariadenými neodkladnými opatreniami súdu a vyhoveniu rozsahu práva otca

na styk s maloletou, ktorému právu zodpovedá jeho povinnosť po uplynutí súdom stanoveného času
styku maloletú matke odovzdať, sa maloletá nachádza v opatere otca a matke nie je styk s dcérou
umožňovaný.
Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. 14CoP/25/2024 - 1075 zo dňa 28.08.2024 potvrdil v napadnutej
časti rozsudok Okresného súdu Galanta č. k. 21P/52/2022 - 740 zo dňa 11.09.2023. Na Okresnom súde

Galanta je t. č. vedené konanie sp. zn. 32Em/6/2024 o návrhu na výkon rozhodnutia Krajského
súdu v Trnave č.k. 14CoPno/12/2024-1022 zo dňa 31.07.2024, a konanie sp. zn. 19P/112/2022 o návrhu
na rozhodnutie súdu pri nezhode rodičov vo veci maloletého dieťaťa.
Súd prvej inštancie po preskúmaní návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia dospel k
záveru, že nie sú splnené podmienky na jeho nariadenie, nakoľko mal za to, že tu nie je hrozba ujmy

na právach maloletého dieťaťa, ktorú by bolo dôvodné odstrániť formou nariadenia požadovaného
neodkladného opatrenia. Na základe preskúmania spisového materiálu a vykonaného dokazovania
súd prvej inštancie konštatoval, že preukázané nevhodné správanie sa otca, ktorý bráni styku matky
s maloletou tým, že s maloletou odišiel do zahraničia, samé osebe nie je dôvodom na neodkladnú
úpravu styku otca s maloletou, na neodkladnú úpravu zastupovania a spravovania majetku maloletej

len matkou a nariadenie povinnosti otcovi odovzdať maloletú matke formou neodkladného opatrenia,
nakoľko otec s maloletou odcestovali do I. a neexistuje dôvodný predpoklad, že by sa mali vrátiť na
územie Slovenskej republiky, čo vyplýva aj z informácií uvedených v návrhu matky, kedy najmä podľa
údajov zaslaných Veľvyslanectvom Slovenskej republiky v Abú Dhabí otcovi maloletej bol udelený pobyt
v Spojených arabských emirátoch (ďalej len ako „SAE“) dňa 18.9.2024 s platnosťou do 17.9.2026 (tzv.

rezidenčné víza) a s možnosťou predĺženia. Maloletej bol udelený pobyt v SAE 25.9.2024 s platnosťou
do 24.9.2026 (tzv. rezidenčné víza) s možnosťou predĺženia. V danom prípade preto podľa názoru
okresného súdu neexistuje taká situácia, ktorú by mohlo nariadené neodkladné opatrenie vyriešiť. Je
zrejmé, že otec sa má s maloletou zdržiavať v I. dlhodobo a aktuálne neexistuje racionálny predpoklad
na navrátenie otca s maloletou na územie Slovenskej republiky, a preto momentálne nevzhliadol dôvod

na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže jeho účel by bol v tomto prípade iba formálny, a nebolo
by možné dosiahnuť účinné riešenie vzniknutej situácie v rámci dočasnej úpravy do právoplatného
skončenia konania vo veci samej, čím by súčasne neboli naplnené zákonné predpoklady na nariadenie
neodkladného opatrenia.

3. Uznesenie súdu prvého stupňa napadla riadnym a včasným odvolaním matka namietajúc, že súd
nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Uvádzala, že keby sa súd oboznámil so skutkovým stavom, zaoberal by sa dôkazmi ako otec pravidelne
zneužíval dlhšie pobyty s maloletou na nezdravé psychologické nátlaky a manipuláciu maloletej. Je

toho názoru, že osobnosť maloletej sa nachádza v počiatočnom vývinovom období predškolského veku,
jedná sa o obdobie pasívne preberaných mravných noriem, v tomto štádiu sa orientuje výlučne na
názory dospelých autorít. Keďže z okolností opísaných v návrhu, ktoré vychádzajú zo súdnych spisov
sp. zn. 19C/5/2022 je zrejmé, že otec má agresívne sklony, toto jeho správanie sa prejavovalo formoupsychického, ale aj fyzického násilia voči matke. Fyzické násilie zo strany žalovaného sa prejavovalo
vo forme faciek, úderov päsťou do tváre a kopancov. Psychické násilie pretrvávalo formou nadávok,
expresívnych a vulgárnych slov na adresu matky a jej opakovaným ponižovaním.

Vďalšomnamietala,žejetuvážnahrozbaofyzickéapsychickézdraviedieťaťa,dokoncasimatkadovolí
tvrdiť, že je vážne ohrozený mravný a zdravý vývin maloletej spôsobený vplyvom a správaním sa otca.
Otec nedovoľuje žiadny styk maloletej s matkou, v čase podania tohto odvolania matka nevidela svoju
dcéru 5 mesiacov respektíve od 11.07.2024, netelefonovala s ňou od 28.07.2024 a nemá o nej žiadnu
správu, nevie, kde presne býva, ani aký je jej zdravotný stav, osobnostný vývin a celková životospráva.

Stres, ktorý s určitosťou vyvoláva v maloletej vyše 5 mesačné odlúčenie od matky, je takej povahy, ktorá
ohrozuje zdraví životný vývin maloletej. Už samotná skutočnosť, že ju otec denne manipuluje, aby sa
nedožadovala matky, skutočnosť, že maloletá nevidí matku, nemá s ňou žiadny kontakt, hoci je osobou,
ktorú v doterajšom živote nevedela postrádať ani na jeden deň, je nie len hrozba alebo ujma na právach
maloletého dieťaťa, ale priam ohrozenie jej duševného zdravia.
Odvolateľka má v pláne využiť všetky možnosti, aby zabezpečila návrat maloletej do vlasti, avšak k

tomu potrebuje aj súčinnosť slovenských justičných orgánov, ktoré ju v jej práve potvrdia. Alibistický
postoj orgánov činných v trestnom konaní, ale aj iných orgánov, pomalosť jednotlivých konaní umožnila
únos dieťaťa, preto považuje za potrebné, aby v ďalšom súdnom konaní už tak práva maloletej, ako aj
samotnej matky, boli súdom chránené a zabezpečené.
Podľa názoru matky súd neadekvátne vyhodnotil osvedčenie naliehavého dôvodu a hrozby ujmy na

právach maloletej. Ďalej neprimerane zohľadnil fakt, že otec maloletej sa nachádza mimo územia SR, a
tento fakt interpretoval ako prekážku výkonu neodkladného opatrenia, čo nemá oporu v zákone. Práve
okolnosť, že je upravený styk maloletej so svojim otcom, mu môže napomôcť pred I. súdmi aplikáciou
práva Šaría legalizovať dlhodobý pobyt maloletej bez jej navrátenia matke. Matka odo dňa, čo sa
dozvedela od otca, že sú v I., kde majú schválený dlhodobý pobyt s plánom na Slovensko sa už nevrátiť,

podnikla kroky, ktoré by túto skutočnosť vedeli zmariť, avšak k tomu je potrebné nové rozhodnutie, ako aj
skutočnosť, že ak by maloletá bola navrátená na územie Slovenskej republiky k matke, na druhý víkend
už by mala ísť k otcovi na návštevu, pri ktorej je už vysoko pravdepodobné, že dôjde znova k jej únosu
do krajiny, v ktorej už matka také možnosti ako v I. mať nebude.
Otec zámerne obmedzuje prístup matky k maloletej, čím porušuje jej rodičovské práva aj súdne

rozhodnutiezverujúcemaloletúdostarostlivostimatky.Navyše,jehokroky-únosmaloletejdoSpojených
arabských emirátov - predstavujú vážnu hrozbu pre ďalšie porušovanie práv matky i maloletej. V tejto
súvislosti dávala do pozornosti rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva napr. Ognaccolo-Zenide
proti Rumunsku, Maire proti Portugalsku, ktoré potvrdzujú, že štát má povinnosť zabezpečiť efektívne
mechanizmy na uplatnenie práv rodiča a dieťaťa, vrátane návratu dieťaťa. Práve postup súdu, ktorý

nekonal rýchlo a postupom, ako to navrhovala matka podľa § 384 ods. 2 a 3 CMP, otec by nemal čas a
priestor nachystať únos, vybaviť si rezidentúru v I. a nakoniec tam maloletú aj uniesť.
Odvolateľka navrhovala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že podanému návrhu na
vydanie neodkladného opatrenia vyhovie v plnom rozsahu.

4. K odvolaniu matky sa vyjadril otec, ktorý mal za to, že nie je dôvod na rozhodnutie vo veci tak,
ako navrhuje matka. Akékoľvek rozhodnutie súdu by nemalo byť len formálne, ale malo by byť aj
reálne vykonateľné a najmä by malo vychádzať z aktuálneho skutkového, resp. zo skutočného stavu vo
veci. Maloletá sa nachádza vo faktickej starostlivosti otca vyše 6 mesiacov a mimo územia Slovenskej
republiky. Maloletá nie je nijako ohrozená na fyzickom či psychickom vývine a ani na zdraví.

Poukazoval na skutočnosť, že v žiadnom z doterajšom konaní a ani v tomto, matka nepredložila jediný
dôkaz, ktorý by preukazoval akékoľvek psychologické nátlaky a manipuláciu maloletej zo strany otca.
Z toho dôvodu sa Okresný súd Galanta nemohol takýmito dôkazmi zaoberať, keďže neboli matkou
predložené, resp. ani neexistujú. Matka zámerne citovala zo znaleckého posudku časti, ktorými sa
snaží presvedčiť súd o otcových negatívnych povahových vlastnostiach a predovšetkým o tom, že jej

tvrdenia o týraní majú byť pravdivé. Faktom však je, že práve na základe tohto znaleckého posudku z
trestného konania a absencie akýchkoľvek dôkazov, ktoré by podporovali matkine tvrdenia, bolo trestné
oznámenie matky zamietnuté.
Otec vyjadruje zásadný nesúhlas s výrokom Krajského súdu v Trnave v predchádzajúcom konaní, že
by mali byť spochybňované rodičovské kompetencie otca na základe toho, že maloletá odmieta matku

a otec maloletú nedokáže presvedčiť sa s ňou stýkať. Z tohto názoru súdu sa dá vyvodiť, že súd má
za to, že za akékoľvek nezhody a postoj maloletej voči matke by mal zodpovedať otec. Okrem iného
mal súd preukázané, že otec maloletú presvedčil na videohovor s matkou, ktorý matka len zneužila
na vytváranie nátlaku na maloletú a vytvorenie zvukovej nahrávky, ktorú následne predložila súdu sdiametrálne odlišnou interpretáciou ako videohovor v skutočnosti prebehol. Preto je otec názoru, že
za vzťah medzi matkou a maloletou zodpovedá v prvom rade matka a nie on, obzvlášť, keď matka
mala maloletú v takmer dennodennej starostlivosti. Dôvody, prečo maloletá odmieta matku, sú bránenie

v styku maloletej s otcom, o čo sa matka snažila vyše 2,5 roka, bránenie v telefonickej komunikácií
maloletej s otcom, neustále osočovanie otca zo strany matky a jej rodiny a sústavný psychický nátlak
na maloletú. Všetky tieto dôvody boli preukázané dôkazmi v predošlých konaniach.
Otec je názoru, že správanie matky a preukázateľne vážne narušený vzťah matky s maloletou naopak
spochybňuje rodičovské kompetencie matky. Krajský súd v Trnave sa mal zaoberať v odvolacom konaní

sp. zn. 14CoP/25/2024 príčinami narušeného vzťahu matky s maloletou, kde mu bolo predložených
dostatok dôkazov. Mohol vykonať dokazovanie a nariadiť pojednávanie za účelom zistenia vtedajšej
situácie. V takom prípade je otec presvedčený, že by následne nemohol dospieť k záveru, že majú byť
spochybnené jeho rodičovské kompetencie.
Namietal ďalej, že práva maloletej boli porušované od začiatku prvého konania, nakoľko jej bol na
základe matkou vymyslených a nepravdivých tvrdení obmedzovaný kontakt s otcom a rovnako aj s jej

rodinou zo strany otca, bolo jej bránené spoznávať a vyrastať v kultúrnom prostredí, ktoré jej bolo od
narodenia vlastné. Ako matka uvádzala, na základe jej želania bola maloletá umiestnená do škôlky
s primárnym vyučovacím jazykom maďarským, čo nekorešpondovalo ani s jej doterajším prostredím
a ani s materinským jazykom. Dokonca to nekorešpondovalo ani s krajinou, v ktorej maloletá žila, kde
je primárny jazyk slovenský.

Podľanázoruotcavydanímtakéhotoneodkladnéhoopatreniabynebolazabezpečenáanispravodlivosť,
ani zákonnosť a už vôbec nie ochrana maloletého dieťaťa, ktoré trpí v starostlivosti matky, k čomu má
súd dostatok dôkazov, aby sa tým minimálne mohol zaoberať. Súd by vydaním takéhoto neodkladného
opatrenia iba zabezpečil záujem matky v úplnom rozpore so skutkovým a faktickým stavom a bez
osvedčenia naliehavej potreby úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu. Matka má nespočetne

veľa možností, či už prostredníctvom otca, jeho rodiny, kamarátov, Veľvyslanectva Slovenskej republiky,
Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, právneho zástupcu otca alebo škôlky, ktorú
maloletá navštevuje, zistiť, aký je skutočný stav maloletej. Keby sa však matka informovala, dostala by
preukázateľnú odpoveď, že maloletá sa má dobre a ďalej by už pred súdom, OČTK a ďalšími orgánmi
nemohla predstierať, že nemá informácie o maloletej a maloletá má byť údajne po všetkých stránkach

ohrozená. Dlhodobý pobyt maloletej nie je a ani nebude legalizovaný tým, že je upravený otcov styk
s maloletou na Slovensku a následným aplikovaním práva Šária, ale je legalizovaný tým, že je otcom
maloletej a rezidenčnými vízami. Matka k dnešnému dňu nepodnikla žiadne kroky smerom do Spojených
arabských emirátov, nepokúsila sa maloletú navštíviť, ani sa len neinformovala o stave maloletej. Matka
opäť iba zavádza súd a predkladá argumentáciu, ktorá nemá nič spoločné s realitou, miestnym právom,

či postupmi.
Pre prípad, ak by odvolací súd mal za to, že je dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, otec
navrhoval,abysúdvovecirozhodoltak,žezverímaloletúdoosobnejstarostlivostiotcadoprávoplatného
rozhodnutia vo veci samej, čo korešponduje s aktuálnym skutočným stavom. Styk matky s maloletou
navrhoval upraviť nasledovne: Matka je oprávnená stretávať sa s maloletou každý kalendárny rok v

mesiacoch január, marec, máj, júl, september a november vždy od 20. dňa v mesiaci do posledného
dňa v mesiaci. Počas vianočných sviatkov a prázdnin je matka oprávnená stretávať sa s maloletou
každý nepárny kalendárny rok od 22.12. do 07.01. nasledujúceho kalendárneho roka. Výšku vyživovacej
povinnosti matky ponecháva na rozhodnutí súdu. Alternatívne, pre prípad, že súd ponechá maloletú v
starostlivosti matky, navrhoval, aby súd predmetné uznesenie Okresného súdu Galanta potvrdil v časti

zverenia maloletej do starostlivosti, v časti úpravy styku a v časti zastupovania maloletej a spravovania
jej majetku; aby súd znížil jeho povinnosť prispievať na výživu maloletej na zákonné minimum, teda na
sumu 30% zo životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa do právoplatného rozhodnutia vo
veci samej.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie,
proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní,
že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom

prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na
prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§
67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadeniaodvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je
dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky
pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP).

6. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Neodkladné opatrenie podľa právnej úpravy tohto inštitútu v procesnom predpise môže byť nariadené
vtedy, ak je osvedčené, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. Takýmto rozhodnutím
je možné urýchlene a pružne riešiť situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. U maloletých pôjde v

zásade o zásah do stavu, v ktorom je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité
záujmy. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 CMP) je neodkladné opatrenie
procesným prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv maloletého dieťaťa do doby, kým nebude
o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Takúto úlohu však môže plniť iba
neodkladné opatrenie, ktoré je svojim usporiadaním práv a povinností účastníkov spôsobilé ohrozenie

záujmov maloletého dieťaťa odstrániť alebo zmierniť.

8. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť osvedčený.
Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí

dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom
na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd
poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho
postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo
ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme

neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho
vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný
a môže rozhodnúť inak.

9. Podľa zistenia odvolacieho súdu, v rozpore s právnym názorom odvolateľky, zamietnutie jej

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemá pôvod v nedostatočnom či nesprávnom zistení
skutkového stavu veci ( odvolateľka sama, hoci takýto nedostatok rozhodnutia súdu prvého stupňa
namietala, nekonkretizovala, ktoré skutkové okolnosti prípadu významné pre rozhodnutie podľa nej
zostali neobjasnené alebo boli súdom prvého stupňa nesprávne interpretované ), ani v akceptovaní
terajšiehostavu,resp.vnázore,žebyzáujmymaloletejnebolivsúvislostisjejodlúčenímodmatky,ktorej

bola právoplatným rozhodnutím súdu zverená do osobnej starostlivosti, ohrozené, že nie je dôvodné
predpokladať negatívny vplyv situácie vyvolanej otcom na vývin maloletej.
Skutočnosť, že otec naďalej nerešpektuje úpravu rodičovských práv a povinností stanovenú, vzhľadom
na neschopnosť rodičov dosiahnuť v tomto smere dohodu, rozhodnutím súdu a že sa s maloletou
dlhodobo zdržiava v zahraničí, čím znemožňuje nie len výkon osobnej starostlivosti matky, ale aj jej

kontakt s maloletou, svedčí o tom, že si neuvedomuje, ako hlboko protiprávne zasiahol do práv matky
a maloletej dcéry, čo spochybňuje jeho schopnosť plniť svoju rodičovskú úlohu v živote maloletej A., ako
to odvolací súd konštatoval už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach v tejto veci.
Z odôvodnenia odvolaním napadnutého uznesenia je zrejmé, že súd prvého stupňa návrh zamietol
z dôvodu, že navrhované neodkladné opatrenie nie je spôsobilé vyriešiť situáciu spôsobenú

protiprávnym konaním otca – primárne odovzdaním maloletej do osobnej starostlivosti matky.

10. Povinnosť otca vydať dieťa do starostlivosti matky je prirodzene obsiahnutá už v otcom
nerešpektovanomrozhodnutísúduprvéhostupňazodňa11.9.2023potvrdenomrozsudkomodvolaciehosúdu č. k. 14CoP/25/24 – 1075 zo dňa 28.8.2024, ktorým bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti
matky a upravené ďalšie rodičovské práva a povinnosti k maloletej, pričom tu nie je žiaden logický
dôvod pre predpoklad, že osobitné vyslovenie tejto povinnosti, zabezpečenie splnenia ktorej patrí inak

do pôsobnosti procesnej úpravy vykonávacieho konania, v neodkladnom opatrení môže reálne privodiť
ochranu konaním otca poškodzovaných záujmov maloletej.
Takúto súvislosť odvolací súd nevidí ani v prípade navrhovaného určenia, že zastupovať maloletú
a spravovať jej majetok je oprávnená výlučne matka, či v prípade určenia, že sa styk otca s maloletou
neupravuje ( naviac pri existencii právoplatného rozsudku, ktorým bol styk otca s maloletou upravený ),

pričom možnosť opačného záveru neposkytuje ničím nepodložené tvrdenie odvolateľky o uplatňovaní
práva Šaría a individuálnom prístupe jednotlivých vládnucich rodín v krajine terajšieho pobytu maloletej.

11. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd nezistil dôvod pre zmenu napadnutého uznesenia v zmysle
návrhu odvolateľky, rovnako ako pre odklon od podstaty argumentácie použitej súdom prvej inštancie
na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia, teda od dôvodov, pre ktoré bolo podľa súdu potrebné

návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť, preto napadnuté uznesenie podľa § 387
ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil..

12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).