Uznesenie Judgement was issued on Thursday, November 13, 2024

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 4C/97/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4424204643
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Betáková
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2024:4424204643.1

Uznesenie

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Vierou Betákovou, v spore žalobkýň: 1) A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX E., 2) A. F. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, XXX XX E.,
protižalovaným:1)H.F.I.,nar.XX.XX.XXXX,bytomD.XXX/XX,XXXXXE.,2)H.F.I.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom J. XXX/XX, G. F., 3) K. I., L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX E., o nariadenie
neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, podľa ktorého z a k a z u j e žalovaným 1), 2)
a 3), aby vstupovali na nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX, evidovanú na Okresnom úrade Nové
Zámky, katastrálnom odbore, pre kat. územie: E., obec: E., okres: N. O., a to do rodinného domu so
súpisným číslom XXX, ktorý sa nachádza na pozemku parcely registra C-KN č. XXX vo výmere 843 m2,
nachádzajúci sa na D. P. Q. X, E. a na pozemok parc. C-KN č. XXX vo výmere 1044 m2, druh pozemku:
záhrada, počnúc od vykonateľnosti rozhodnutia.

II. Žalobkyňa 1) a žalobkyňa 2) sú povinné zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet tunajšieho súdu
súdny poplatok za návrh v sume 50,- EUR, do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

III. Súd žalobkyniam p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1), 2), 3) v rozsahu

100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyne sa podaným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.11.2024 domáhajú nariadenia
neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 odsek 2 písmeno e) Civilného sporového poriadku
(ďalejlenC.S.P.“)nazákladeskutočnosti,žematkažalobkýňažalovaného1)zomreladňaXX.XX.XXXX,
ktorá žila v nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX kat. územia E., bez právneho dôvodu, bez
akejkoľvek nájomnej alebo inej zmluvy, bez súhlasu žalobkýň ako spoluvlastníčok k nehnuteľnosti, spolu

aj so žalovaným 1) a žalovaná 3) vykonávala opatrovateľku matke žalobkýň a žalovaného 1) a poberala
za to príspevok za opatrovanie z ÚPSVaR, odbor sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky cca vo výške
650,- EUR mesačne.
Žalobkyne v návrhu uviedli, že dňa 02.11.2024 po oznámení o úmrtí ich matky obe cca o 11.00 hod.
v predmetnej nehnuteľnosti, rodinnom dome na D. Q. X, E., zabezpečili uzamknutie objektu tromi
zámkaminahlavnejželeznejbráne,tedavstupunapozemokanadvochmenšíchvchodovýchbránkach.

Uvedené konanie žalobkyne konzultovali s Okresným riaditeľstvom PZ Nové Zámky, po telefonáte na
linke č. 158, kde im bol doporučený tento postup. Kľúče, ktoré mali žalobkyne k dispozícii od domovej
nehnuteľnosti, nevedeli použiť a otvoriť nimi hlavný vchod dverí, lebo pôvodný zámok bol vymenený,
a preto hlavný vchod dverí do domu prelepili dvoma páskami a pretreli zámok farbou, aby vedeli zistiť,
či niekto do rodinného domu vstúpil. Žalobkyne do rodinného domu násilím nevstúpili ani nevypáčili
zámok. V ten istý deň v poobedňajších hodinách cca o 16.00 hod. žalobkyne prechádzali okolo svojej

nehnuteľnosti a zistili, že zámky sú na rodinnom dome poškodené, odstránené a vchodová bránka na
pozemkujeotvorená.Následnetútoskutočnosťtelefonickyzahlásilinalinkuč.158aObvodnéoddeleniePZ Nové Zámky vyslalo policajnú hliadku na miesto samé. Policajti zistili, že bránka je otvorená a na
zemi sa nachádza poškodený zámok, ktorý zaistili. Okrem toho zistili, že poškodené boli aj vchodové
dvere do domu, na ktorých bolo rozbité sklo a prelepované pásky žalobkýň na dverách boli roztrhnuté,

vchodové dvere sa nedali otvoriť, lebo z vonkajšej strany bol čiastočne porušený zámok. Pri týchto
dverách spolu s policajnou hliadkou sa nachádzali žalovaný 1) a žalovaný 2), ktorí žiadali hliadku polície,
aby žalobkyne poslali preč s tým, že tam nemajú čo robiť, lebo žalovaní 1), 2) a 3) bývajú v tomto
dome a z rodinného domu zmizli peniaze v sume 2.500,- EUR určené na pohreb nebohej F. I.. Potom,
ako žalobkyne zistili, že nemajú správne kľúče od vchodových dverí do rodinného domu, ktorého sú

podielovými spoluvlastníčkami, žalovaný 2) oznámil policajtovi, že on vymenil so žalovaným 1) zámok
a kľúče od nového zámku podal policajtovi, ktorý dvere z vonkajšej strany nevedel týmito kľúčmi otvoriť,
ale cez rozbité sklo prestrčil ruku dnu a cez rozbité sklo dvere bez problémov otvoril. Žalovaný 1) sa
policajtovi priznal, že vchodové dvere na bráne otvoril on za pomoci suseda R. G., ktorý mu na to požičal
potrebné náradie. Neskôr sa dostavila na miesto samé aj žalovaná 3), ktorá policajtom oznámila, že v
predmetnom rodinnom dome boli dnes všetci traja žalovaní, cca o 10.00 hod., keď tam upratovali a vzali

veci na oblečenie pre mŕtvu F. I.. Dom uzatvorili a odišli a vchodové dvere neboli poškodené. Zhruba
o 11.00 hod. žalobkyne na pokyn polície uzatvorili rodinný dom, o čom si urobili 4 fotografie v mobilnom
telefóne s tým, že vchodové dvere neboli poškodené.
Žalobkyne mali za to, že situáciu, ktorá nastala, je potrebné riešiť práve nariadením neodkladného
opatrenia, lebo účel sledovaný žalobou nie je možné dosiahnuť inak, ako zákazom vstupu na

nehnuteľnosť na D. P. Q. X, E., a to z dôvodu, že žalobkyne sú podľa LV č XXXX kat. územia E.
podielovými spoluvlastníčkami k predmetným nehnuteľnostiam, ako k rodinnému domu, tak aj záhrady.
Napriek tejto skutočnosti žalovaný 1) býval v tejto domovej nehnuteľnosti spolu s nebohou matkou F. I.
bez súhlasu žalobkýň a bez právneho dôvodu.

2. Žalobkyne k návrhu pripojili: výpis z LV č. XXXX kat. územia E., z ktorého súd zistil, že žalobkyňa
1) je podielovou spoluvlastníčkou k predmetným nehnuteľnostiam v podiele 7/8 k celku a žalobkyňa 2)
v podiele 1/8 k celku. Titulom nadobudnutia je osvedčenie o dedičstve 16D/1390/04, Dnot 305/04 zo
dňa 01.11.2006 a Kúpna zmluva o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam zo dňa 25.11.2015 v znení
Dodatku č. 1 zo dňa 31.05.2017 a v znení Dodatku č. 2 zo dňa 19.07.2017, úmrtný list F. I., L. I., nar.

XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX.

3. Podľa ustanovenia § 324 odsek 1, 2 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas
konania a po jeho skončení, súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
odsek 2, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.

4. Podľa ustanovenia § 325 odsek 1, 2 písmeno e) Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.S.P.“),
neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava,
že exekúcia bude ohrozená.
odsek 2, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby

e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,

5. Podľa ustanovenia § 328 odsek 2 C.S.P., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne
súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa

náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 odsek 2 písmeno
e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

6. Podľa ustanovenia § 329 odsek 1 veta prvá a odsek 2 C.S.P., súd môže rozhodnúť o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

odsek 2, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

7. Podľa ustanovenia § 332 odsek 1, 2 C.S.P., neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak
osobitný predpis neustanovuje inak,
odsek 2, neodkladné opatrenie podľa § 325 odsek 2 písmeno e) je vykonateľné jeho vyhlásením, ak sa

nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.

8. Podľa ustanovenia § 333 C.S.P., neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo
nariadené.9. Podľa ustanovenia § 334 C.S.P., súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre
ktoré bolo nariadené.

10. Účelom neodkladného opatrenia, je rýchla, i keď dočasná úprava právnych (nielen faktických)
pomerov strán sporu, prípadne zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci prípadne ešte nevykonateľného
alebo očakávaného rozhodnutia (exekučného titulu). Jeho nariadenie predpokladá aspoň osvedčenie
danosti práva (nároku) bez pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy, pričom zásadne neprejudikuje

práva a záujmy účastníkov riešené v konaní vo veci samej. Nariadenie neodkladného opatrenia je
prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami sporu,
ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, ak sa v daných
právnych vzťahoch medzi stranami sporu nevytvoril nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom
nezasiahne do právnych vzťahov medzi účastníkmi konania. Neodkladné opatrenie je opatrením
dočasným, ktorého trvanie je obmedzené a môže byť zrušené. Na nariadenie neodkladného opatrenia

sú kladené požiadavky vyplývajúce z ústavného práva na súdnu ochranu. To znamená, že musí mať
zákonný podklad, musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle. Zákonná
úprava postupu pri nariadení neodkladného opatrenia vyžaduje, aby navrhovateľ súdu preukázal, že
je tu obava z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. Táto formulácia nedokladá, že by navrhovateľ
musel preukázať, že skutočne výkon rozhodnutia bude ohrozený, je však nutné osvedčiť okolnosti, ktoré

svedčia o tejto obave. Okrem tvrdenia a osvedčenia právneho vzťahu sa vyžaduje tvrdiť a osvedčiť
nárok alebo právo, ktoré je ohrozené. Neodkladné opatrenie pôsobí len do budúcnosti a je predbežne
vykonateľné (vykonateľnosť od jeho doručenia pred jeho právoplatnosťou). Predbežná ochrana totiž
nepatrí akémukoľvek právu, alebo nároku vyplývajúceho zo súkromnoprávneho vzťahu. Tvrdiť a
osvedčiťtrebataképrávoalebonárok,ktoréhoporušeniealeboohrozeniemôžeefektívnechrániťajpred

neodkladným opatrením, nielen rozhodnutím vo veci samej. Pred nariadením neodkladného opatrenia
súd vychádza z jeho vymedzenia uvedeného v návrhu a skúma, či je dostatočne dôvodný a ďalej skúma
skutkové okolnosti vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia.

11. Civilný sporový poriadok vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých

na všetky konania, teda aj na tie, ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti. Z ustanovení Civilného
sporového poriadku vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné, aby
boli bezodkladne upravené pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Charakter
neodkladného opatrenia umožňuje, aby súd pred rozhodnutím o návrhu na jeho nariadenie nevykonal
výsluchstránanisinevyžiadalichvyjadrenie.Vnávrhuvšakmusiabyťuvedenérozhodujúceskutočnosti

odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a opísané
skutočností hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
Zároveň musí byť z návrhu zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha a pripojené
listiny, na ktoré sa odvoláva. Toto všetko je povinný osvedčiť navrhovateľ neodkladného opatrenia.

12. Základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu
vedúceho k jeho nariadeniu, teda taký stav právnych pomerov medzi stranami sporu, ktorý vyžaduje
dočasnú a urýchlenú úpravu ich pomerov, ako aj existenciu nároku, realizácia ktorého by bola ohrozená.
Nariadenie neodkladného opatrenia nemožno považovať za dôvodné pokiaľ nie je osvedčené ohrozenie
vzťahu, ktorý má byť chránený.

Takáto potreba je daná naliehavosťou situácie, ktorej vyčkávanie až na konečné rozhodnutie nemusí
byť únosným, pretože by tu práve očakávateľné zdržanie spôsobené potrebou zachovania všetkých (o.
i. procesných) postupov v konaní o veci mohlo viesť k ujme, ktorú by neskôr šlo len ťažko (ak vôbec)
odvrátiť. Tu je tiež potrebné si uvedomiť nezanedbateľné rozdiely medzi konaním vo veci a konaním
o neodkladnom opatrení. V konaní o neodkladnom opatrení postačuje pre vydanie rozhodnutie i len

osvedčenie skutočností preň významných, kým v konaní o veci je naopak potrebným preukázanie, a to
spôsobom vlastným dôkaznému konaniu, teda bezpečne, čiže spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené
pochybnosti. Neodkladné opatrenie má svojimi účinkami chrániť pred konaním, ktoré hrozí alebo trvá.
Nariadiť neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí
existovať v čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje. Predpokladom nariadenia

neodkladného opatrenia je teda osvedčenie existencie práva vo veci samej a naliehavosť potreby
dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho
nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia
apriichzisťovanínemusíbyťvždydodržanýformálnypostupstanovenýnadokazovanie,čoprekrátkosťčasu zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre
nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba naliehavej dočasnej úpravy pomerov strán sporu,
alebo existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i

naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav
v právnych vzťahoch strán, a že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením
predbežného opatrenia získa druhá strana.

13. Súd návrhu žalobkýň v celom rozsahu vyhovel a zakázal žalovaným 1), 2) a 3) vstupovať do

nehnuteľnosti bližšie špecifikovanej vo výroku tohto uznesenia, keď žalobkyne v konaní zdôvodnili
a preukázali, že sú podielovými spoluvlastníčkami k predmetným nehnuteľnostiam vedených na
LV č. XXXX, kat. územia E. a žalovaní 1), 2) a 3) bez akéhokoľvek právneho dôvodu vnikli do
nehnuteľnosti po smrti pani F. I., ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX bez predchádzajúceho súhlasu
podielových spoluvlastníčok domovej nehnuteľnosti a žalobkyne tiež preukázali, že žalovaní 1), 2) a 3)
nemajú žiadny právny titul na vstup do domovej nehnuteľnosti, na vstup na pozemok, na užívanie

predmetných nehnuteľností, teda pokiaľ tam aj v minulosti žila a zdržiavala sa nebohá pani F. I. so
žalovaným 1), tak tam žili a bývali bez právneho titulu a bez súhlasu podielových spoluvlastníčok.
Takýto právny stav je neudržateľný a nie je možné, aby ten, kto nie je vlastníkom, resp. spoluvlastníkom
predmetnej nehnuteľnosti bez akéhokoľvek právneho dôvodu užíval cudziu nehnuteľnosť. Týmto
žalobkyne preukázali zákonný predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia, teda, že majú obavu

z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, ale tiež obavu z toho, že žalovaní hocikedy bez ich súhlasu
vniknú do predmetnej nehnuteľnosti, pričom nemajú na to žiadny právny nárok. Tieto tvrdenia o užívaní
nehnuteľnosti žalovanými 1), 2) a 3) vyplývajú aj z rozhodnutia Okresného súdu Nové Zámky sp.
zn. 9C/57/2020-428 zo dňa 10.04.2024, ktoré ešte nenadobudlo právoplatnosť, lebo v čase, keď žila
žalovaná, toho času nebohá F. I., podala vo veci odvolanie a odvolací súd o tomto odvolaní ešte

nerozhodol. Z dôvodu však úmrtia žalovanej v predmetnom konaní bude potrebné konanie zastaviť.
Z tohto konania ale jednoznačne vyplýva, že takisto žalobkyne sa domáhali voči svojej matke, nebohej
F. I., vydania a zaplatenia bezdôvodného obohatenia, a to z toho dôvodu, že bez právneho dôvodu,
neoprávnene a bez súhlasu žalobkýň ich matka bývala a užívala nehnuteľnosť, ktorej nebola vlastníčkou
a ani spoluvlastníčkou. Zároveň so žalobkyňami, svojimi dcérami, nemala uzatvorenú žiadnu zmluvu

ohľadom oprávneného užívania domovej nehnuteľnosti. Tomuto návrhu bolo potrebné vyhovieť aj
z dôvodu, aby boli bezodkladne upravené pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
V tomto smere nebolo potrebné vykonať výsluch strán ani vyžiadať si ich vyjadrenie, o to viac, že
v danom prípade ide o návrh podľa ustanovenia § 325 odsek 2 písmeno e) C.S.P., o ktorom je potrebné
podľa ustanovenia § 328 odsek 2 C.S.P. rozhodnúť do 24 hodín od doručenia návrhu, čiže v takomto

prípade sa súd obmedzuje iba na návrh a listinné dôkazy, ktoré v tomto smere žalobkyne predložili.
V súvislosti s vniknutím žalovaných do predmetnej nehnuteľnosti neoprávnene súvisí a vyplýva aj
ďalší návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý napadol na tunajšom súde dňa 04.11.2024
pod sp. zn. 10C/96/2024, v ktorom ako žalobca vystupuje ako žalovaný 1) H. F. I., nar. XX.XX.XXXX,
bytom E. a žalované sú žalobkyne 1) a 2), A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX

E., 2) A. F. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, XXX XX E., kde žalobca navrhuje, aby
súd nariadil neodkladné opatrenie, podľa ktorého žalované 1) a 2) sú povinné zdržať sa nakladania
s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX, evidované Okresným úradom Nové Zámky, katastrálnym
odborom, s majetkom v interiéri nehnuteľnosti, až do právoplatnosti dedičského konania a súdneho
rozhodnutia o určení vlastníckeho práva vrátane ich prevodu, zaťaženia v prospech inej osoby, zriadenia

akéhokoľvek práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu alebo akéhokoľvek iného zaťaženia týchto
nehnuteľností, ktorých sú podielovými spoluvlastníčkami, a to do právoplatného skončenia konania
vo veci samej, ako aj vysťahovať sa z nehnuteľnosti až do právoplatného skončenia konania vo
veci samej. Okrem toho sa žalobca v rámci návrhu domáha, aby súd žalovaným 1) a 2) nariadil
povinnosť vydať žalobcovi všetky osobné veci, doklady, písomnosti, finančné prostriedky nachádzajúce

sa v nehnuteľnosti a najmä lieky žalobcu. O predmetnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
súd prvej inštancie ešte nerozhodol.
S poukazom na vyššie uvedené bolo potrebné návrhu žalobkýň vyhovieť, lebo boli splnené základné
predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba naliehavej dočasnej úpravy
pomerov strán sporu, ako aj existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

Okrem toho potreba dočasnej a urýchlenej úpravy pomerov je daná naliehavosťou situácie, ktorej
vyčkávanie až na konečné rozhodnutie nemusí byť únosným. V prípade, že by súd nevyhovel takémuto
návrhu, v budúcnosti môže dôjsť k oveľa vyšším škodám na majetku, prípadne k odcudzeniu hnuteľných
vecí, ktoré sa v nehnuteľnosti nachádzajú. Takýto stav by vyžadoval ďalšie súdne spory14.Spoukazomnavšetkovyššieuvedenésúdrozhodoltak,akojeuvedenévovýrokuI.tohtouznesenia.

15. Súd zaviazal žalobkyne 1) a 2) k povinnosti zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok za návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia podľa položky 1c) Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č.
71/1992 Zb. v platnom znení, ktoré sú povinné zaplatiť priloženým príkazom k úhrade, do troch dní od
právoplatnosti uznesenia.

16. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 odsek 1 C.S.P. a priznal ich v rozsahu
100 % žalobkyniam, ktoré boli v konaní plne úspešné voči žalovaným 1), 2) a 3) podľa § 262 odsek
1 C.S.P. a o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením podľa ustanovenia §
262 odsek 2 C.S.P.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého

uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (§38 odsek 2 ExP).