Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, February 19, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 65Ek/2032/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124384504
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alexandra Grocká
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6124384504.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného 1): A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
C. XXX, XXX XX C., a oprávneného 2): D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C.,
právne zastúpený: Ján Kanaba, so sídlom J. Zemana 3141/101, 911 01 Trenčín, IČO: 42273242,
proti povinnému: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX, XXX XX B., právne zastúpená: JUDr.
Adriana Ručkayová, so sídlom Malinovského 36, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 42140951,

o vymoženie 73 783,62 eur s príslušenstvom vedenej súdnym exekútorom JUDr. Eva Šteinerová, so
sídlom exekútorského úradu Lipová 7, 91501 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 31115969, pod sp. zn.
171EX 395/24, rozhodujúc o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnení sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 30.09.2024, domáhali od
povinnej vymoženia 73 783,62 EUR s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu – platobný
rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp, zn. 36Up/446/202 zo dňa 13.05.2024, vykonateľný dňa
08.06.2024 (ďalej len „exekučný titul“).

2. Okresný súd Banská Bystrica poveril dňa 31.10.2024 vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr.

Eva Šteinerová, so sídlom exekútorského úradu Lipová 7, 91501 Nové Mesto nad Váhom, ktorý ju vedie
pod sp. zn. 171EX 395/24 (ďalej len „súdny exekútor“).

3. Doručením poverenia súdnemu exekútorovi dňa 31.10.2024 sa začala exekúcia vykonávaná v
neprospech povinnej. Upovedomenie o začatí exekúcie povinná prevzala dňa 12.11.2024. Povinná
dňa 20.11.2024 prostredníctvom právneho zástupcu podala exekútorskému úradu elektronicky návrh

na zastavenie exekúcie. Súd v tomto bode konštatuje, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný
zákonom stanovenej 15 dňovej lehote v zmysle ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, a takto
podaný návrh má odkladný účinok.

4. Povinná vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uviedla nasledovné: „K upovedomeniu v prvom
rade uvádzame a oznamujeme súdom poverenému exekútorovi, že pohľadávka bola dňa 05.11.2024 v

plnom rozsahu uhradená na bankový účet, číslo ktorého nám poskytol právny zástupca oprávnených.
Týmto v zákonom stanovenej lehote žiadame súdom povereného exekútora o zastavenie exekúcie v
súlade s § 61k ods. 1, písm. a) v spojitosti s § 61k ods. 5 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný
poriadok“), a teda najmä z dôvodu, že „po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili
zánik vymáhaného nároku“. V tejto súvislosti si dovoľujeme poukázať aj na použitie nesprávnej sadzby

zákonného úroku z omeškania oprávnenými, a to už v návrhu na vydanie platobného rozkazu, kedy
oprávnení použili ročný úrok vo výške 8,75%, pritom podľa správnosti mal byť iba vo výške 8,5%.Čo sa ďalej týka výpočtu úroku z omeškania zo strany oprávnených, tento je v upovedomení naviac
uplatňovaný v nesprávnej výške, nakoľko je počítaný nie odo dňa 17.04.2024 tak, ako je uvedené v
platobnom rozkaze č. k. 36Up/446/2024 zo dňa 13.05.2024 (exekučný titul), ale už odo dňa 16.04.2024.

Úrok z omeškania z istiny vo výške 73.783,62 EUR by mal byť správne vyčíslený v sume 9.958,26
EUR. Tým však, že povinná uhradila úroky dopočítané až ku dňu 08.11.2024, uhradila úroky vo výške
10.099,76 EUR, čo je viac, ako by po správnosti mala ku dňu zaplatenia, a teda máme za to, že celá
pohľadávka je uhradená v plnom rozsahu. Čo sa týka trov exekúcie, ktoré si nárokuje súdny exekútor,
tento nárok považujeme za nedôvodný, nakoľko pohľadávka bola uhradená dobrovoľne ako výsledok

mimosúdnych rokovaní bez vedomia o tom, že bol zo strany oprávnených podaný návrh na vykonanie
exekúcie. K tomuto uvádzame, že sme mimosúdne komunikovali s právnym zástupcom oprávnených, a
to jednak ešte pred smrťou p. E. B., žalovaného 1 v upomínanom konaní, ktoré exekúcii predchádzalo,
t.j. pred dňom 12.08.2024, ako aj potom, a to tak telefonicky, ako aj e-mailom. Napriek tomu, že sme
si vedomí toho, že to nemá právny význam, považujeme za potrebné zdôrazniť, že o právoplatnosti
platobného rozkazu sa povinná dozvedela až dňa 11.10.2024, kedy nám ako jej právnemu zástupcovi

bola doručená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu. Povinná však takou vysokou
sumou nedisponovala, a tak bezodkladne požiadala o pomoc svoju rodinu s úmyslom, čím – skôr túto
vec uzavrieť. Napokon je požičali finančné prostriedky jej deti, čo však nejaký čas trvalo, no hneď ako si
bola povinná istá, že požadovanú sumu „dá dokopy“, kontaktovali sme právneho zástupcu oprávnených.
Rozhodnutie uhradiť pohľadávku sme oznámili právnemu zástupcovi oprávnených dňa 28.10.2024 e-

mailom, pričom sme o tom, že by oprávnení podali návrh na vykonanie exekúcie, nemali absolútne
žiadnu vedomosť. Právny zástupca oprávnených sa o tejto skutočnosti nikdy nezmienil. V tomto čase
ešte nebolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie, a teda oprávnení mohli eventuálnym trovám
exekúcie predísť. Súdny exekútor sa z dôvodu vyššie uvedeného o zaplatenie pohľadávky oprávnených
nijako nepričinil, resp. pohľadávka ním nebola vymožená. Z uvedeného dôvodu namietame vznik trov

exekúcie, resp. máme za to, že trovy exekúcie, ktoré by mali byť pričítané povinnej v tomto konaní
nevznikli a ak sa ich vznik preukáže, mali by byť uhradené oprávnenými. Na základe uvedeného
žiadame týmto o zastavenie exekúcie, a to z dôvodu dobrovoľného zaplatenia pohľadávky, a teda zániku
vymáhaného nároku.“

5. Oprávnení sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadrili podaním zo dňa 22.11.2024.
Oprávnení nesúhlasia s návrhom na zastavenie exekúcie, Oprávnení poukazujú na to, že celá
pohľadávka nebola uhradená dňa 05.11.2024 ako uvádza povinná, ale k úhrade došlo až dňa
06.11.2024.

6. Súdny exekútor k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie uviedol, že nie je teda pravdivé tvrdenie
povinnej, že pohľadávku uhradila dňa 5.11.2024, pretože v skutočnosti bola uhradená dňa 6.11.2024,
kedy tieto sumy boli pripísané na účet právneho zástupcu. Súdny exekútor poukazuje na to, že
uvedené vyplýva aj z dokladov, ktoré priložila povinná k návrhu na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor
konštatuje, že povinná uhradila sumu 83.883,39 € a sumu 4.320,92 € dňa 6.11.2024, teda po začatí

exekučného konania, v priebehu výkonu exekúcie až aj po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie.
Ak povinná mala pochybnosti o nesprávnosť uvedeného ročného úroku v exekučnom titule vo výške
8,75%, mala možnosť podať odpor voči platobnému rozkazu. Povinná v návrhu na zastavenie exekúcie
uvádza, že v upovedomení o začatí exekúcie je úrok z omeškania uplatňovaný v nesprávnej výške – že
úrok z omeškania mal byť uplatňovaný od 17.4.2024. Súdny exekútor poukazuje na skutočnosť pokiaľ

ide o dátum uplatňovania úrokov z omeškania, že v platobnom rozkaze (exekučný titul), v návrhu na
vykonanie exekúcie a i v poverení súdu je uvedený dátum uplatnenia úrokov z omeškania od 17.4.2023
a teda v Upovedomení o začatí exekúcie je tento dátum uvedený správne.

7. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak:
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu

neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,
e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo
niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená ajbez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak
od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

10. Podľa § 61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný
účinok, a o návrhoch na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 4 písm. b) a c) rozhoduje súd prednostne.

11. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu

zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátanie určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

12. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého
účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným
poriadkom. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku

exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo
sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný
titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.).

13. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia

exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného
konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení
uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie
exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku.
Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd

exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní
vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na
zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný
môže ku dňu podania návrhu uplatniť.

14. Po oboznámení sa s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie, ako aj po preskúmaní obsahu
vyjadrenia oprávnených, súd konštatuje nedôvodnosť podaného návrhu na zastavenie exekúcie.
Povinná navrhla zastaviť exekúciu z dôvodu, že pohľadávka bola dňa 05.11.2024 v plnom rozsahu
uhradená na bankový účet oprávneným, a teda nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhané nároku.
Povinná taktiež namieta použitie nesprávnej sadzby zákonného úroku z omeškania, a to už v návrhu

na vydanie platobného rozkazu. Čo sa týka trov exekúcie, ktoré si nárokuje súdny exekútor, tento nárok
považuje povinná taktiež za nedôvodný. Súd k vyššie uvedenému konštatuje, že exekučné konanie
sa začína doručením návrhu na vykonanie exekúcie, čo v predmetnej veci bolo dňa 30.09.2024 a
exekúcia sa v zmysle § 57 ods. 1 Exekučného poriadku začína doručením poverenia na vykonanie
exekúcie súdnemu exekútorovi, čo v predmetnej veci bolo dňa 31.10.2024. Súd má za preukázané,

že k úhrade pohľadávky, ktorá je predmetom tohto exekučného konania došlo až dňa 06.11.2024, čiže
nasledujúci deň kedy bola pripísaná na účet právneho zástupcu oprávnených, teda v čase po začatí
exekúcie. Súd nad rámec uvádza, že aj keby bol suma pripísaná na účet dňa 05.11.2024 nič to na
tom nemení, keďže v oboch prípadoch by šlo úhradu uskutočnenú až po začatí exekúcie. Úhrada
vymáhaného nároku priznaného exekučným titulom je totiž dôvodom na vyhovenie návrhu povinnej na

zastavenie exekúcie len v prípade, ak k tejto úhrade došlo v časovom rozmedzí od vydania exekučného
titulu až po deň predchádzajúci dňu začatia exekučného konania, t. j. ešte pred podaním návrhu na
vykonanie exekúcie. Ak teda nastane splnenie vymáhaného nároku oprávneného povinným až po začatí
exekúcie resp. po začatí exekučného konania, nejde o dôvod na zastavenie exekúcie exekučným súdomv zmysle uvedeného ustanovenia. Na vykonané plnenia tak v ďalšom priebehu exekúcie prihliadne
súdny exekútor.

15. Súd k námietke povinnej, že v exekučnom titule sp. zn. 36Up/446/202 zo dňa 13.05.2024 bola
uvedená nesprávna sadzba zákonného úroku z omeškania oprávnenými. Na základe uvedeného súd
poukazuje na skutočnosť, že vykonávacie konanie (exekučné konanie) nepredchádza základnému
konaniu, výsledkom ktorého bol právoplatný a vykonateľný exekučný titul. To znamená, že najskôr
musel o nároku oprávneného rozhodnúť súd v základnom konaní a až následne, z dôvodu neuhradenia

judikovanej pohľadávky povinným si oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, aby sa núteným
spôsobom vykonalo to, čo nebolo dobrovoľne (zo strany povinného) splnené. Súd v tomto bode tiež
zdôrazňuje, že nie je ďalšou odvolacou inštanciou. Skutočnosti, ktoré povinná namietala vo svojom
návrhu na zastavenie exekúcie exekučný súd nepreskúmaval, nakoľko v exekučnom konaní sa súd v
rámci podaného návrhu na zastavenie exekúcie zaoberá len takými okolnosťami, ktoré nastali až po
vzniku exekučného titulu. Vo vykonávacom konaní exekučný súd musí vychádzať z rozhodnutia, ktoré

je exekučným titulom, pretože sa vykonáva to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté. Exekučným
titulom, ktorý môže exekučný súd skúmať po hmotnoprávnej stránke, teda z materiálnej právoplatnosti je
rozhodcovský rozsudok a notárske zápisnica. Prípadné nedostatky základného konanie, ktoré namieta
povinná, nie sú pre exekučné konanie relevantné a povinná ich mala namietať v základnom konaní.
V danom prípade mohla povinná včas podať odpor proti platobnému rozkazu sp. zn. 36Up/446/2024

zo dňa 13.05.2024, nakoľko povinná tak neurobila, platobný rozkaz nadobudol dňa 08.06.2024 účinky
právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 36Up/446/2024
zo dňa 13.05.2024, ktorý je spôsobilým exekučným titulom. Tým, že povinná nevyužila svoje právo
podať voči rozhodnutiu riadny opravný prostriedok, zapríčinila, že rozhodnutie sa stalo právoplatným a
vykonateľným, a teda je vecou rozhodnutou (res iudicata).

16. K námietke povinnej o nedôvodnosti trov súdneho exekútora súd uvádza, že ju nepovažoval za
právnerelevantnú.Vtomtoexekučnomkonanísúdvčaserozhodovaniaonávrhupovinnejnazastavenie
exekúcie konštatoval, že exekúcia začala dôvodne, v čoho dôsledku vznikol aj dôvodný nárok na
náhradu trov súdneho exekútora v zmysle § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, ktorý po nezistení dôvodu

na zastavenie exekúcie súdom, je povinná v zmysle § 199c ods. 4 Exekučného poriadku uhradiť povinná
zo svojho majetku, ktorý podlieha exekúcií. Po preskúmaním námietky povinnej proti dôvodnosti trov
súdneho exekútora súd konštatoval jej nedôvodnosť.

17. Podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku ,Ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre

vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému
pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí
trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre
maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods. 1 písm. d) súd.

18. Podľa § 199c ods. 4 Exekučného poriadku, V ostatných prípadoch platí trovy exekútora povinný, a
to splnením vymáhaného nároku alebo tým, že strpí ich uspokojenie zo svojho majetku podliehajúceho
exekúcii.

19. Súd zároveň dáva do pozornosti skutočnosť, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať

nakaždúnámietkualeboargumentuvedenývnávrhunazastavenieexekúcie,apretosasúdnezaoberal
všetkými tvrdeniami povinnej uvedenými v návrhu na zastavenie exekúcie, ale iba tými, ktoré považuje
za rozhodujúce pre posudzovanie návrhu povinnej na zastavenie exekúcie.

20. Súd konštatuje, že oprávnení podali návrh na vykonanie exekúcie opodstatnene nakoľko v čase

podanianávrhunebolapohľadávkazostranypovinnejuhradenátedaexekúciasazačaladôvodneateda
súdnemu exekútorovi, ktorý bol vo veci pridelený vznikol nárok na trovy súdneho exekútora v zmysle
vyhlášky č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene
a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako ,,Vyhláška č. 68/2017 Z. z.“).

21. Súd dospel k záveru, že oprávnení sa domáhajú len toho, čo im priznáva právoplatný a vykonateľný
exekučný titul. V návrhu na zastavenie exekúcie povinná nepreukázala žiadne skutočnosti vedúce kzastaveniu exekúcie v zmysle ustanovenia § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, preto súd návrh povinnej
na zastavenie exekúcie v súlade s ustanovením § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

22. Žiaden z účastníkov konania si neuplatnili nárok na náhradu trov konania v súvislosti s podaným
návrhom povinnej na zastavenie exekúcie, preto súd o trovách nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.