Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 24, 2025

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 31Odi/5/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124208941
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Filip Grznárik

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2025:4124208941.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

28 31Odi/5/2024

Okresný súd Nitra, sudcom Mgr. Filipom Grznárikom, v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.
s., sídlo Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpený advokátskou kanceláriou:
Advokátska kancelária JUDr. Veronika Doláková, PhD., s.r.o., sídlo Martinčekova 13, 821 01 Bratislava
– mestská časť Ružinov, IČO: 50 361 368, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt
Prievozská 40/14, C. B., zastúpený advokátom: JUDr. Peter Bojda, sídlo D. E. XX, XXX XX F., IČO:
50 400 916, o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, takto

r o z h o d o l :

27 31Odi/5/2024

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd priznáva žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

27 31Odi/5/2024
I. Predmet sporu

1. Žalobca sa žalobou domáha zrušenia oddlženia žalovaného, ktorý bol oddlžený uznesením
Okresného súdu Nitra sp. zn. 28OdK/36/2018.

2. Žalobca skutkovo vymedzil a právne vyargumentoval svoj žalobný nárok nasledovne:

2.1. Žalobca je veriteľom pohľadávky voči žalovanému, na základe zmluvy o úvere č. 4765059087,
uzavretej právnym predchodcom žalobcu – Poštovou bankou, a.s. so žalovaným, ktorá pohľadávka
bola postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok z 13.06.2017 zo spoločnosti 365.bank, a.s. (predtým
Poštová banka, a.s.) na žalobcu. Žalobca je veriteľom predmetnej pohľadávky. Žalovaný bol oddlžený

vkonkurzeuznesenímOkresnéhosúduNitrasp.zn.28OdK/36/2018.Žalobcaprihlásilsvojupohľadávku
do konkurzu na majetok žalovaného, pričom jeho pohľadávka nebola v konkurze popretá a ani sčasti
uspokojená. Konkurz na majetok žalovaného bol vyhlásený 21.08.2018 a pre nedostatok majetku
zrušený dňa 07.12.2018.

2.2. Z hľadiska uvedenia substancovateľných skutkových tvrdení žalobca vzhliadal nepoctivý zámer
žalovaného, a teda dôvody vyhovenia žalobe, v nasledovnom.

2.3. Žalovaný nebol v čase podania návrhu platobne neschopný. Žalovaný bol v čase vyhlásenia
konkurzu zamestnaný s príjmom postačujúcim na hoci len čiastočnú úhradu pohľadávky žalobcu,
prípadne aj ostatných veriteľov. Žalobca má za to, že zo strany žalovaného bol stav platobnejneschopnosti spôsobený samotným konaním žalovaného, keď tento prestal splácať svoje dlhy nie
z dôvodu objektívnej nemožnosti, keďže dosahoval pravidelný príjem, ale z vlastného subjektívneho
rozhodnutia, pričom v takomto prípade, kedy ide o zneužitie inštitútu oddlženia a konanie v rozpore

s dobrými mravmi, nemožno konštatovať platobnú neschopnosť podľa § 3 ods. 2 ZKR. Ak by mal
žalovaný so stabilným príjmom skutočne poctivý zámer, naďalej by riadne splácal svoje záväzky
veriteľom, prípadne by využil inštitút splátkového kalendára.

2.4. Žalobca zaslal pred podaním žaloby žalovanému výzvu na preukázanie svojho poctivého zámeru,

ktorou vyzval žalovaného na zaplatenie pohľadávky, ktorú eviduje voči žalovanému. Žalovaný na túto
výzvu nereagoval a teda neprejavil úprimnú snahu riešiť svoje dlhy.

2.5. Žalovaný po vyhlásení konkurzu nevykonal v prospech žalobcu žiadne úhrady svojho záväzku
napriek tomu, že sa u žalovaného nijako nezmenili žiadne okolnosti, tento je naďalej zamestnaný
a jeho životné náklady sa nijakým spôsobom nezmenili. Žalovaný teda po podaní návrhu na vyhlásenie

konkurzu neprejavil úprimnú snahu riešiť svoje dlhy v medziach svojich možností.

3. K žalobe sa vyjadril žalovaný.

3.1. Žalovaný uviedol, že o vyhlásenie konkurzu požiadal z dôvodu nezvládateľnej finančnej situácie,

keďže nemal financie ani na základné životné potreby a nedokázal vlastnými silami splatiť exekúcie ani
ďalšie záväzky voči nemu. Žalovaný teda nemal nepoctivý zámer. Táto finančná situácia sa doposiaľ
nezmenila tak, aby bol schopný splácať záväzky z minulosti. V čase podania návrhu na oddlženie
nevlastnil žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok a ani od obdobia oddlženia nevlastnil žiadny hnuteľný
ani nehnuteľný majetok. Žalovaný je zamestnaný, ale aj naďalej je jeho finančná situácia taká, že

to nepostačuje na osamostatnenie sa či už formou prenájmu alebo čerpania úveru. Žalovaný žije
v rodinnom dome patriacom bratovi, v ktorom žije aj brat s partnerkou a dieťaťom, matka a otec
žalovaného.

4. K vyjadreniu žalovaného sa v žalobnej replike vyjadril žalobca, ktorý zotrval na svojom žalobnom

návrhu.

4.1. Žalobca uviedol, že žalovaný nepoprel tvrdenia žalobcu a čo sa týka ním uvádzaných okolností,
tak tieto nepreukázal. Právnu argumentáciu doplnil v tom smere, že podľa aktuálnej zjednotenej
rozhodovacej praxe súdov ak je dlžník zamestnaný a dosahuje pravidelný príjem, je jeho prvoradou

úlohou zabezpečiť úhradu jeho záväzkov a plniť si svoje dlhy, keďže v opačnom prípade ide o zneužitie
inštitútu oddlženia a nepoctivý zámer dlžníka. Žalobca doplnil, že žalovaný voči nemu vykonal len
jednu platbu vo výške 23,- eur, čo nemožno pokladať za prejavenie úprimnej snahy riešiť jeho dlhy. Pri
posudzovaní nepoctivého zámeru je potrebné sa sústrediť predovšetkým na ekonomické správanie sa
dlžníka. Vo zvyšku žalobca zotrval na svojej argumentácii obsiahnutej v žalobe.

5. K žalobnej replike sa v žalobnej duplike vyjadril žalovaný.

5.1. Žalovaný v žalobnej duplike v podstatnom len zopakoval svoje vyjadrenie uvedené vo vyjadrení
k žalobe.

6. Žalobca sa k veci vyjadril bez výzvy súdu aj v žalobnej triplike, podanej po viac ako jeden a pol mesiaci
od doručenia predvolania žalobcu na pojednávanie, a v ktorej v podstate len zopakoval podstatnú časť
svojej argumentácie obsiahnutej v žalobnej replike a okrem toho uviedol, že žalovaný sa k žalobe
nevyjadril, túto si ani neprevzal, čo svedčí o absencii jeho snahy riešiť svoje záväzky.

II. Prejednanie veci na pojednávaní

7. Súd podľa § 177 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (inak aj len „Civilný sporový

poriadok“ alebo „CSP“) nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie.

7.1. Súd prejednal vec na pojednávaní dňa 24.01.2025 v neprítomnosti zástupcu žalobcu na základe
uznesenia o konaní pojednávania v jeho neprítomnosti podľa § 180 CSP, vyhlásenom na pojednávaní.Žalobcovi (konajúcemu v zastúpení advokátskou kanceláriou) bolo totiž predvolanie na pojednávanie
doručené riadne a včas dňa 29.11.2024 (teda lehotu na prípravu na pojednávania mal podľa § 178 ods.
2 CSP zachovanú), napriek čomu sa nedostavil, pričom svoju neprítomnosť síce ospravedlnil podaním

doručeným súdu dňa 15.01.2025, no nie včas ani vážnymi okolnosťami. Žalobca v tomto podaní pritom
o odročenie pojednávania nežiadal a súhlasil s jeho konaním v neprítomnosti žalobcu. Týmto podaním
sa tak podľa obsahu (§ 124 ods. 1 CSP) žalobca vzdal svojho procesného práva účasti na pojednávaní
(a implicitne aj ostatných procesných práv realizovaných na pojednávaní – napr. práva vyjadriť sa
k vykonaným dôkazom na pojednávaní, práva záverečnej reči podľa § 182 CSP a pod.). V prejednávanej

veci tak boli z týchto dôvodov splnené podmienky na konanie pojednávania v neprítomnosti zástupcu
žalobcu.

8. Žalovaný na pojednávaní v podstatnom zotrval na svojich písomných vyjadreniach a doplnil, že
predmetný úver si žalovaný vzal za účelom zveľadenia nehnuteľnosti. Tento záväzok sa žalovaný snažil
riadne splácať, lenže bol v ťažkej životnej situácii – nebol schopný si uhrádzať ani základné životné

potreby, o to viac uhrádzať svoj záväzok vyplývajúci z úveru. Keďže žalovaný nebol schopný splácať
svoj záväzok, prišiel v dražbe aj o túto nehnuteľnosť a bol nútený sa vysťahovať. Od tohto momentu
žalovaný nedisponuje prakticky žiadnym majetkom. V návrhu na oddlženie konkurzom žalovaný uviedol
všetkých veriteľov, ktorých mal v čase návrhu. Medzi týmito veriteľmi bol uvedený aj žalobca a mal aj
ďalších veriteľov – napr. Sociálnu poisťovňu či Všeobecnú zdravotnú poisťovňu. Záväzky niektorých

veriteľovboliajexekučnevymáhané.Žalovanýsasvojimspôsobomživotasnažívsúčasnostinevytvárať
už žiadne nové záväzky. Žalovaný mal teda viacerých veriteľov, ktorých pohľadávky nebol schopný plniť
ani po uplynutí 180 dní od lehoty splatnosti, čo nebolo spôsobené tým, že by nechcel, ale tým, že to
neumožňovala jeho finančná situácia. Žalovaný teda bol v čase podania návrhu bol platobne neschopný.
Zostavenie splátkového kalendára, na ktoré poukazuje žalobca, by v prípade žalovaného nebolo možné,

pretože oddlženie splátkovým kalendárom vyžaduje uspokojenie nezabezpečených veriteľov aspoň vo
výške 30 % nezabezpečených pohľadávok a zároveň musí byť aspoň o 10 % väčšie ako uspokojenie,
ktoré by dosiahli veritelia v konkurze. Žalovaný ďalej uviedol, že v čase podania návrhu poberal mzdu vo
výške približne 690,- eur, pričom jeho mesačné výdavky boli vo výške 200,- eur na energie, 200,- eur na
stavu, 150,- eur na cestovné a potom ďalšie na ošatenie a hygienu. Záväzky žalovaného boli celkom vo

výške približne 20.000,- eur. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii nestanovuje, že podanie návrhu na
vyhlásenie konkurzu je už samé o sebe prejavom nepoctivého zámeru. Od podania návrhu na oddlženie
stúpol príjem žalovaného, ktorý je zamestnaný, približne na sumu 970,- eur, ale zároveň výrazne stúpli
jeho výdavky, čo bolo spôsobené najmä rastom cien energií, potravín a pod. Žalovaný nedisponuje
takým príjmom, že by žil nad pomery a musí zvažovať spotrebu každého eura. Finančná situácia

žalovanéhosadoposiaľnezmenilanatoľko,žebybolschopnýsplácaťsvojezáväzkyzminulosti.Žalobca
nepreukázal, že žalovaný v čase podania návrhu disponoval takým finančným majetkom, že by mohol
ihneď splatiť všetky jeho splatné záväzky. Poukaz na pravidelný finančný príjem nemá na posúdenie
platobnej neschopnosti žiadny vplyv. V prípade, ak dlžník nedisponuje peňažnými prostriedkami, ktorými
by bol schopný splatiť celý peňažný záväzok, nachádza sa v platobnej neschopnosti, bez ohľadu na

to, či má príjem zo závislej činnosti. V prípade žalovaného bola preukázaná úprimná snaha riešiť jeho
dlh v medziach jeho možností, keďže poskytoval všetku potrebnú súčinnosť, ktorú od jeho požadoval
správca konkurznej podstaty, je zamestnaný a má pravidelný príjem, ibaže nie dostatočný, aby mohol
splácať svojej záväzky a je riadnym členom spoločnosti. Žalovaný mal vo vzťahu k svojmu oddlženiu
poctivý zámer.

9. Pojednávanie bolo po prejednaní veci podľa § 219 ods. 3 CSP odročené za účelom verejného
vyhlásenia rozsudku na 24.02.2025, ktorý deň je posledným dňom 30-dňovej lehoty na odročenie
pojednávania za účelom verejného vyhlásenia rozsudku podľa § 219 ods. 2 CSP (keďže koniec lehoty
podľa § 219 ods. 2 CSP pripadol podľa § 121 CSP na nedeľu 23.02.2024, podľa § 121 ods. 4 CSP je

posledným dňom lehoty najbližší pracovný deň, ktorým je pondelok 24.02.2025).

9.1. Žalovaný (konajúci zástupcom) bol o odročení pojednávania za účelom vyhlásenia rozsudku
upovedomený uznesením vyhláseným na pojednávaní. Žalobca, konajúci zástupcom, sa pojednávania,
na ktorom bolo pojednávanie odročené za účelom vyhlásenia rozsudku, nezúčastnil, pričom boli splnené

podmienky na konanie pojednávania v jeho neprítomnosti. Hoci ho preto, vychádzajúc zo záverov
doktríny civilného procesu (Komentár k CSP, § 219), s ktorou sa súd stotožňuje, keď nezistil legitímny
dôvod na iný právny názor, nebol povinný na vyhlásenie rozsudku osobitne predvolať, pretože v tomtoprípade ide vo svojej podstate o pokračovanie práve skončeného meritórneho pojednávania, sledujúc
naplneniepravidielprocesnejetikyhootermínevyhláseniarozsudkuupovedomilprípisomz27.01.2025.

10. Súd vo veci vykonal na pojednávaní dokazovanie listinami pripojenými žalobcom k žalobe. Súd
ďalej na pojednávaní oboznámil, že podľa § 186 CSP bude pri ustaľovaní skutkového stavu vychádzať
aj zo skutočností známych z jeho činnosti, a to z konkurzného konania vedeného na Okresnom súde
Nitra pod sp. zn. 28OdK/36/2018 v konaní o oddlženie žalovaného, avšak len v rozsahu, v akom sú
tieto obsiahnuté vo verejnom registri úpadcov, vedenom podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii,

a to potrebných pre posúdenie procesných podmienok konania a o pohľadávke žalobcu, potrebnej pre
posúdenie aktívnej vecnej legitimácie na podanie žaloby. Tieto relevantné výpisy z registra úpadcov súd
aj pripojil do súdneho spisu v prejednávanej veci (č. l. 93 a nasl.).

11. Rozhodné skutkové zistenia, ku ktorým súd dospel na základe nesporných skutkových tvrdení,
o ktorých pravdivosti nenadobudol ani na základe vykonaného dokazovania pochybnosti (§ 186 ods.

2 CSP), vykonaného dokazovania (s uvedením, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil)
a skutočností známych súdu z jeho činnosti (§ 186 ods. 1 CSP), uvádza súd v nasledovnej časti
odôvodnenia rozsudku.

III.A Rozhodné skutkové zistenia

12.Súdnazákladenespornýchsubstancovanýchskutkovýchtvrdení,oktorýchpravdivostinenadobudol
ani na základe vykonaného dokazovania pochybnosti (§ 186 ods. 2 CSP, vo vzťahu ku ktorému súd
v zhode s doktrínou civilného procesu [Komentár k CSP, § 186] uvádza, že pojem „zhodné tvrdenia“

je obsahovo totožný s pojmom „nesporných tvrdení“ podľa § 151 CSP), vykonaného dokazovania a na
základe skutočností známych súdu z jeho činnosti (§ 186 ods. 1 CSP, v rozsahu uvedenom v bode 10.
odôvodnenia) ustálil nasledovný skutkový stav (§ 215 CSP):

13. Žalovaný ako dlžník uzatvoril s Poštovou bankou, G. ako veriteľom dňa 09.07.2012 zmluvu o úvere

č. 4765059087, na základe ktorej poskytla Poštová banka, a.s. žalovanému úver vo výške 7.000,-
eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 120 mesačných splátkach vo výške 97,27 eura, splatnej vždy
k 25. dňu v mesiaci. Úver je v zmluve (bod 4.1. zmluvy) označený ako spotrebiteľský a spravuje sa
v rozsahu v nej neupravenom aj zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov (bod 4.6. zmluvy) (nesporné skutkové tvrdenia, listinný dôkaz – zmluva

o úvere, č. l. 7 – 8). Následne Poštová banka, a.s. postúpila túto pohľadávku na žalobcu zmluvou
o postúpení pohľadávok z 13.06.2017. V čase postúpenia pohľadávky pohľadávka Poštovej banky, a.s.
voči žalovanému pozostávala z istiny vo výške istiny 6.878,42 eura a celkovo bola vo výške 11.997,27
eura (nesporné skutkové tvrdenie, listinný dôkaz – zmluva o postúpení pohľadávok, č. l. 9 – 13).

14. Na Okresnom súde Nitra so sp. zn. 28OdK/36/2018 bolo vedené konanie o oddlženie žalovaného
konkurzom.

14.1. Súd v uvedenom konaní uznesením z 13.08.2018 rozhodol okrem iného, že vyhlasuje konkurz
na majetok žalovaného dlžníka a oddlžuje ho tak, že ho zbavuje (i/) všetkých dlhov, ktoré môžu

byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze. Uznesenie bolo
zverejnené v Obchodnom vestníku č. 160/2018 z 20.08.2018 (nesporné skutkové tvrdenie, skutočnosti
[o konaní a vyhlásení konkurzu] známe súdu z jeho činnosti – z konkurzného konania vedeného na
Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 28OdK/36/2018, ktoré boli zverejnené v Obchodnom vestníku [č. l. 94
súdneho spisu] a registri úpadcov).

14.2. Žalobca si do konkurzu na majetok žalovaného prihlásil svoju pohľadávku zo zmluvy o úvere č.
4765059087 uzavretej podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorú nadobudol zmluvou o postúpení
pohľadávky. V rámci právneho dôvodu vzniku pohľadávky žalobca uviedol, že dňa 03.10.2014 vyhlásil
jeho právny predchodca predčasnú splatnosť úverovej pohľadávky z dôvodu podstatného porušenia

ustanovení zmluvy na strane žalovaného dlžníka. Záväzok žalovaného voči žalobcovi ku dňu vyhlásenia
konkurzu predstavuje istinu vo výške 6.066,15 eura a príslušenstvo pohľadávky vo výške 5% ročne
z nesplatenej časti istiny odo dňa vyhlásenia predčasnej splatnosti po rozhodujúci deň, vo výške
1.160,88 eura (skutočnosti [o danej pohľadávke prihlásenej v konkurze] známe súdu z jeho činnosti– z konkurzného konania vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 28OdK/36/2018, ktoré boli
zverejnené v registri úpadcov [č. l. 98 súdneho spisu).

14.3. Dňa 06.12.2018 správca v Obchodnom vestníku č. 235/2018 zverejnil oznam o zrušení konkurzu
z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu (nesporné skutkové tvrdenie, skutočnosť
[o zrušení konkurzu] známa súdu z jeho činnosti – z konkurzného konania vedeného na Okresnom súde
Nitra pod sp. zn. 28OdK/36/2018, ktoré boli zverejnené v Obchodnom vestníku [č. l. 96 súdneho spisu]
a registri úpadcov).

15. Žalovaný po vyhlásení konkurzu nevykonal v prospech žalobcu žiadne úhrady svojho záväzku
(nespornéskutkovétvrdenie),atoanipovýzvežalobcužalovanémunapreukázaniepoctivéhozámerua
komunikáciu so žalobcom, ktorú mu žalovaný zaslal pred podaním žaloby (nesporné skutkové tvrdenie,
listinný dôkaz – žiadosť žalobcu o preukázanie poctivého zámeru a komunikáciu s veriteľom na č. l. 14).

III.B Právne posúdenie veci

16. Predmetom konania je rozhodovanie o zrušení oddlženia žalovaného na základe osobitnej žaloby
žalobcu upravenej v § 166f ods. 1 ZKR.

17. Súd rozhodnutie o žalobe založil primárne na nasledovných ustanoveniach právnych predpisov:

17.1. Podľa § 166f ods. 1 ZKR, veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia
oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov

od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak
preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na
spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.

17.2. Podľa § 166g ods. 1 ZKR, dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu

možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností,
najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie,
zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, pokračoval vo výkone podnikateľskej činnosti alebo
inej obdobnej činnosti alebo začal podnikať, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry
zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie

nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti
opätovne zaradil.

17.3. Podľa § 166g ods. 2 ZKR, dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak a) v zozname majetku ani na
dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti

musel vedieť; na majetok nepatrnej hodnoty sa neprihliada, b) v zozname veriteľov ani na dopyt správcu
neuviedol veriteľa fyzickú osobu, v čoho dôsledku veriteľ neprihlásil svoju pohľadávku, aj keď o ňom
vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na drobných veriteľov sa neprihliada, c) v návrhu
alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo neuviedol
dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú

informáciu, d) bez vážneho dôvodu neposkytol správcovi potrebnú súčinnosť, ktorú možno od neho
spravodlivo vyžadovať, e) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa
úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh, f) v čase podania návrhu
dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť,
g) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa

spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom, h) zo správania sa
dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť
niektorého veriteľa, i) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní súdom určený splátkový kalendár, j)
bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní výživné pre dieťa, na ktoré vznikol nárok po rozhodujúcom
dni; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba dieťa alebo zákonný zástupca dieťaťa, k) bez vážneho dôvodu

riadne a včas neplní povinnosť vrátiť Centru právnej pomoci hodnotu poskytnutého preddavku na
úhradu paušálnej odmeny správcu; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba Centrum právnej pomoci alebo
poverená osoba podľa osobitného predpisu,8aa) l) dlžník sa domáhal zbavenia dlhov napriek tomu, že
na území Slovenskej republiky nemal v čase podania návrhu centrum hlavných záujmov.17.4. Podľa § 166e ods. 1, 2 a 4 ZKR, (1) o oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu
alebo v uznesení o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu

byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a) v rozsahu, v akom nebudú
uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. V uznesení súd uvedie znenia zákonných
ustanovení, ktoré upravujú, o ktoré dlhy ide. (2) Podľa § 166e ods. 2 ZKR, oddlžením sa pohľadávky,
ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to,
či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil

dlhov. (4) Na nevymáhateľnosť pohľadávky voči dlžníkovi súd prihliadne aj bez námietky dlžníka. Orgán
verejnej moci je povinný hľadieť na dlžníka vo vzťahu k pohľadávke, ktorá sa stala nevymáhateľná (§
166b), ako by na neho hľadel, keby rozhodol o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky.

17.5. Podľa § 3 ods. 2 vety štvrtej a piatej ZKR, fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná
plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Ak peňažnú pohľadávku nemožno voči

dlžníkovi vymôcť exekúciou alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa § 19 ods. 1
písm. a), predpokladá sa, že je platobne neschopný.

17.6. Podľa § 166i ods. 2 ZKR, iné šetrenia, vrátane šetrení pomerov dlžníka, ktoré môžu mať vplyv
na posúdenie jeho poctivého zámeru či odporovateľnosti právnych úkonov, správca vykoná na podnet

veriteľa, ak veriteľ uhradí zálohu na trovy týchto šetrení. Takéto šetrenia uskutoční správca na náklady
veriteľa. Veriteľ má nárok na úhradu týchto nákladov v konkurze ako náklad konkurzu v sume schválenej
zástupcom veriteľov alebo určenej schôdzou veriteľov, ak zástupca veriteľov nie je ustanovený.

17.7. Podľa § 166i ods. 5 ZKR, ustanovenia § 74 a 75 sa použijú primerane.

17.8. Podľa § 75 ods. 1, 3, 5, 6 a 12 ZKR, (1) súdy, iné štátne orgány, orgány územnej samosprávy,
iné orgány verejnej moci, notári a súdni exekútori sú povinní oznámiť správcovi na písomnú žiadosť
údaje potrebné na výkon jeho činnosti podľa tohto zákona; tým nie je dotknutá povinnosť zachovávať
mlčanlivosť podľa osobitného predpisu.15) Súdny exekútor je povinný poskytnúť správcovi aj súčinnosť

týkajúcu sa účtov dlžníka v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, ich stavov a zmien. (3) Štátne
a iné orgány a právnické osoby, ktoré z úradnej moci alebo vzhľadom na predmet svojej činnosti
vedú evidenciu osôb a ich majetku, sú povinné oznámiť správcovi na písomnú žiadosť údaje potrebné
na výkon jeho činností podľa tohto zákona; túto povinnosť má najmä orgán poverený evidenciou
nehnuteľností,orgán,ktorývedieevidenciumotorovýchvozidiel,acentrálnydepozitárcennýchpapierov.

(5) Osoby, ktoré majú listiny a iné veci, ktoré môžu byť dôkazným prostriedkom pri zistení alebo
zabezpečení majetku podliehajúceho konkurzu, sú povinné správcovi na písomnú žiadosť tieto listiny
prípadne ich kópie alebo veci vydať alebo zapožičať; tým nie je dotknutá povinnosť zachovávať
mlčanlivosť podľa osobitného predpisu.15) (6) Banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné oznámiť
správcovi na písomnú žiadosť čísla účtov úpadcu, stavy účtov úpadcu a ich zmeny, informácie o úschove

cenných papierov a vkladných knižiek. (12) Súčinnosť podľa tohto zákona sú tretie osoby povinné
poskytnúť správcovi bezodkladne a bezodplatne; to neplatí, ak ide o súčinnosť podľa odseku 1 druhej
vety. Ak tretia osoba súčinnosť podľa tohto zákona neposkytne, súd jej môže uznesením uložiť na návrh
správcu pokutu do 3 300 eur. Uznesenie o uložení pokuty súd doručí správcovi a tomu, komu bola
pokuta uložená; uznesenie sa nezverejňuje v Obchodnom vestníku. Proti uzneseniu o uložení pokuty

je oprávnený podať odvolanie do 30 dní od doručenia ten, komu bola pokuta uložená. Výnos pokuty
je príjmom všeobecnej podstaty; nárok na zaplatenie pokuty uplatní správca. Právoplatné uznesenie o
uložení pokuty je exekučným titulom. Ak ide o pokutu uloženú mimo konkurzu, výnos pokuty je príjmom
štátneho rozpočtu.

17.9.Podľa§1vyhláškyč.643/2005Z.z.,ktorousaustanovujúpodrobnostiospôsobeurčeniaplatobnej
neschopnosti a predlženia (inak aj len „vyhláška č. 643/2005 Z. z.“ alebo „vyhláška o spôsobe určenia
platobnej neschopnosti“), na účely určenia platobnej neschopnosti sa platobne neschopným rozumie
ten, kto má viac ako jedného veriteľa, viac ako jeden peňažný záväzok 30 dní po lehote splatnosti a
koho peňažné záväzky 30 dní po lehote splatnosti nie sú kryté jeho finančným majetkom, ktorým sa

rozumejú a) peňažné prostriedky, b) pohľadávky z účtu, vkladu alebo inej formy vkladu v banke alebo
v pobočke zahraničnej banky, alebo v zahraničnej banke so sídlom v členskom štáte Organizácie pre
ekonomickú spoluprácu a rozvoj s výpovednou lehotou kratšou ako tri mesiace, c) peňažné pohľadávky
a dlhové cenné papiere, ktorých lehota splatnosti uplynie do 30 dní, ak možno s odbornou starostlivosťouodôvodnene predpokladať ich riadne a včasné splnenie, d) peňažné pohľadávky a dlhové cenné papiere
po lehote splatnosti nie viac ako 30 dní, ak možno s odbornou starostlivosťou odôvodnene predpokladať
ich riadne splnenie do 30 dní od uplynutia lehoty ich splatnosti, e) peňažné pohľadávky a dlhové cenné

papiere, ktoré sú splatné na požiadanie (na videnie), ak možno s odbornou starostlivosťou odôvodnene
predpokladať ich riadne a včasné splnenie, ak by sa o ich splatenie požiadalo nasledujúci deň.

17.10. Podľa § 54a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (inak aj len „Občiansky zákonník“),
premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie

§ 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť
ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka,
ktorý o premlčaní vedel.

17.11. Podľa § 879v Občianskeho zákonníka, konanie, predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo
spotrebiteľskej zmluvy, začaté pred účinnosťou tohto zákona, sa dokončí podľa doterajších predpisov.

17.12. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov (inak aj len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) v znení účinnom
od 01.12.2011 do 31.12.2022, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním
spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania

spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových
nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu
spotrebiteľa.

17.13. Podľa § 2 písm. a), b) a c) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 01.12.2011

do 31.12.2022, na účely tohto zákona sa rozumie (a/) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v
rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, (b/) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, (d/) zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa

spojené so spotrebiteľským úverom.

17.14. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.11.2008 do 31.03.2015,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

17.15. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.11.2008 do 31.03.2015,
dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

17.16. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.11.2008 do 31.03.2015,
spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

17.17. Podľa § 100 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe

v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110).

17.18. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

18. Z právnej úpravy inštitútu zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer, obsiahnutej v § 166f ods. 1 ZKR,
vyplývajú 3 kumulatívne podmienky, ktoré musia byť splnené na to, aby súd zrušil oddlženie dlžníka pre
nepoctivý zámer. Týmito sú (1/) podanie žaloby veriteľom dotknutým oddlžením, (2/) v lehote 6 rokov
od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení a (3/)
tento veriteľ preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer.

19. K skúmaniu naplnenia týchto jednotlivých podmienok súd uvádza nasledovné.20. Podmienka podania žaloby v lehote 6 rokov od vyhlásenia konkurzu je v prejednávanej veci
naplnená, keďže žalobca podal žalobu o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer žalovaného dlžníka
v lehote 6 rokov od vyhlásenia konkurzu na súde, ktorý rozhodol o oddlžení. Konkurz na majetok

žalovaného bol totiž vyhlásený 21.08.2018 (ako dňa nasledujúceho po dni zverejnenia rozhodnutia
o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku č. 160/2018 z 20.08.2018 – § 167a ods. 3 v spojení s § 199
ods. 9 ZKR) a žalobu na Okresnom súde Nitra ako súde, ktorý rozhodol oddlžení, podal dňa 21.08.2024
(hoci na samotnej žalobe žalobca uviedol, že je spísaná až po dni jej podania, a to 23.08.2024 –
podstatným však z hľadiska § 166f ods. 1 ZKR je deň podania žaloby, nie deň uvedený na žalobe ako

dátum jej spísania, ktorého uvedenie ani nie je náležitosťou žaloby [§ 132 CSP]), pričom posledným
dňom uvedenej lehoty podľa § 203a ZKR bol 22.08.2024. Vo vzťahu k takto určenému poslednému
dňu danej lehoty súd pre úplnosť poukazuje na to, že inštitút lehôt je na účely zákona o konkurze
a reštrukturalizácii, v ktorom je upravený aj inštitút zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer, osobitne
komplexne upravený v § 203a ZKR, z ktorého dôvodu je vylúčená aplikácia § 121 CSP. ZKR pritom
v § 203a na rozdiel od § 121 ods. 2 CSP nestanovuje, že sa do plynutia lehoty nezapočítava deň, keď

nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty, len vtedy, ak ide o lehotu určenú podľa dní (a nie aj podľa
týždňov, mesiacov alebo rokov), ale naopak, ZKR v § 203a ods. 1 stanovuje, že do plynutia lehoty sa
nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, vždy, teda nielen v prípade lehôt
určených podľa dní, ale aj týždňov, mesiacov, alebo rokov. Preto sa deň 21.08.2018, ako deň vyhlásenia
konkurzu (§ 167a ods. 3 v spojení s § 199 ods. 9 ZKR), ktorý je dňom, kedy došlo k skutočnosti určujúcej

začiatok 6-ročnej lehoty na podanie žaloby o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, do danej lehoty
nezapočítava a táto začína plynúť dňom 22.08.2018, a preto jej posledným dňom bol 22.08.2018.

21. Čo sa týka druhej kumulatívnej podmienky vyhovenia žaloby o zrušenie oddlženia pre nepoctivý
zámer, ktorou je podanie žaloby veriteľom dotknutým oddlžením, a teda vymedzuje aktívnu vecnú

legitimáciu, súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že už táto nie je naplnená.

22. Ako súd už uviedol, aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby o zrušenie oddlženie pre nepoctivý
zámer nemá ktokoľvek, ani akýkoľvek veriteľ dlžníka, ale len taký, ktorý bol dotknutý oddlžením.

23. Skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou každého
súdneho konania a súd je povinný ju skúmať vždy aj bez návrhu, a aj vtedy, ak ju žiadna strana
nenamieta (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky [inak aj len „Najvyšší súd SR“ alebo
„NS SR“] sp. zn. 2Cdo/205/2009 z 29.06.2010, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky [inak aj len
„Ústavný súd SR“ alebo „ÚS SR“] č. k. III. ÚS 517/2011 – 9 z 20.02.2020).

24. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii bližšie nevymedzuje pojem „oddlžením dotknutý veriteľ“, preto
je nutné za účelom vymedzenia tohto pojmu interpretovať predmetné ustanovenie § 166f ods. 1 ZKR
najmä v spojení s ustanoveniami upravujúcimi účinky oddlženia na veriteľov dlžníka.

25. Právny účinok oddlženia je vymedzený v § 166e ods. 2 ZKR tak, že oddlžením sa pohľadávky, ktoré
môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom, t. j. pohľadávky vymedzené v §
166a ZKR, bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v
rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov, pričom podľa § 166e ods. 1 ZKR o oddlžení rozhodne súd vždy
tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým

kalendárom, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. Okrem toho ZKR v §
166b komplexne upravuje pohľadávky, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. Právnym následkom oddlženia
je teda nevymáhateľnosť pohľadávok v rozsahu, v akom súd zbavil dlžníka dlhov, čo znamená, že
dlhy, resp. záväzky dlžníka nezanikajú, ale stávajú sa nevymáhateľnými v takom rozsahu, v akom sa
neuspokoja na základe rozvrhu výťažku (§ 167u ZKR) alebo splátkového kalendára (§ 168f ZKR). Preto,

ak zákonodarca v ustanovení § 166f ods. 1 ZKR za subjekt, ktorý má právo domáhať sa zrušenia
oddlženia, vymedzil len takého veriteľa, ktorý bol dotknutý oddlžením, aktívne vecne legitimovaným
na podanie žaloby o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer podľa § 166f ods. 1 ZKR je len taký
veriteľ, ktorého pohľadávka sa stala nevymáhateľnou v dôsledku oddlženia, pretože len takýto veriteľ bol
oddlžením dotknutý. K týmto právnym záverom dospel aj Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku sp.

zn.43CoKR/4/2022z26.05.2022(bod40.odôvodnenia),pričomužajzosúčasnejrozhodovacejčinnosti
KrajskéhosúduvBratislave–uznesenieč.k.2CoKR/12/2024–172z27.11.2024(bod38.odôvodnenia)
vyplýva, že tento taktiež v súvislosti so skúmaním aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby
o zrušenie oddlženia považuje za nutné skúmať aj premlčanie (ktoré je jedným z inštitútov majúcim vplyvna vymáhateľnosť pohľadávky). Krajský súd v Banskej Bystrici v uvedenom rozsudku v tejto súvislosti
doplnil, že oprávnenie domáhať sa zrušenia oddlženia nie je možné vykladať tak, že za dotknutého
veriteľa by mal byť považovaný aj taký veriteľ dlžníka, ktorého nevymáhateľnosť pohľadávky nastala z

iných zákonných dôvodov pred oddlžením. Ak nevymáhateľnosť pohľadávky žalobcu nastala ešte pred
oddlžením žalovaného, žalobca nie je veriteľom dotknutým oddlžením, a teda v spore aktívne vecne
legitimovaným.

26. A contrario z uvedeného vyplýva, že taký veriteľ, ktorého pohľadávka sa nestala nevymáhateľnou

v dôsledku oddlženia, ale iných právnych skutočností, nie je dotknutý oddlžením, a preto ani aktívne
vecne legitimovaný na podanie žaloby o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer.

27. Z ustáleného skutkového stavu vyplýva, že pohľadávka žalobcu zo zmluvy o úvere uzavretej
medziprávnympredchodcomžalobcuažalovaným,prihlásenádooddlžovaciehokonkurzuvyhláseného
na majetok žalovaného, je pohľadávkou zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá sa riadi zákonom

o spotrebiteľských úveroch (ako to je výslovne uvedené nielen v samotnej zmluve, ale ako to uviedol
žalobca aj v prihláške pohľadávky v konkurze na majetok žalovaného), uzavretou podľa § 2 písm.
d) zákona o spotrebiteľských úveroch medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom podľa
§ 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, súčasne napĺňajúcim definíciu dodávateľa podľa
§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a žalovaným ako spotrebiteľom podľa § 2 písm. a) zákona

o spotrebiteľských úveroch, súčasne napĺňajúcim definíciu spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4 Občianskeho
zákonníka (všetky ustanovenia v znení účinnom v čase uzavretia danej zmluvy, t. j. 09.07.2012, kedy
bola zmluva podpísaná právnym predchodcom žalobcu). Predmetná zmluva o úvere tak nie je len
zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, ale keďže
jej zmluvné strany – právny predchodca žalobcu a žalovaný napĺňajú aj definíciu dodávateľa, resp.

spotrebiteľa podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, je aj spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52
ods. 1 Občianskeho zákonníka.

28. Skutočnosť, že pohľadávka žalobcu, od ktorej odvíja aj svoju aktívnu vecnú legitimáciu
v prejednávanej veci, je pohľadávkou zo spotrebiteľskej zmluvy, má pritom významné právne následky.

29. Občiansky zákonník totiž v § 54a upravuje inštitút nepravej preklúzie práv zo spotrebiteľskej zmluvy,
obsahom ktorého je okrem iného to, že premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať.
Teda, Občiansky zákonník v § 54a stanovuje, že v prípade premlčania práva zo spotrebiteľskej zmluvy
sa toto právo stáva nevymáhateľným. Nevymáhateľnosť je tu viazaná na objektívnu právnu skutočnosť

– na kvalifikované uplynutie času v rozsahu podľa ustanovení o premlčaní. Na rozdiel od klasického
premlčania, po márnom uplynutí premlčacej lehoty v prípade práva zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno
právo vymáhať, pričom na túto skutočnosť prihliada každý orgán aj bez námietky (ktorej vznesenie je
vprípadeklasickéhopremlčanianevyhnutnýmprávnymúkonomnadosiahnutienásledkovvyplývajúcich
z premlčania). Na druhej strane, na rozdiel od klasickej preklúzie nezaniká dané subjektívne právo

ako celok a dlžník môže naďalej plniť veriteľovi dobrovoľne, pričom takéto plnenie nebude zakladať
bezdôvodnéobohatenie.PredmetnéustanovenieObčianskehozákonníkapretonemožnozteoretického
hľadiska zaradiť ani pod premlčanie, ani pod preklúziu, keďže dané oslabenie práva má prvky z oboch
inštitútov. Toto oslabenie práva však doktrína občianskeho práva označuje ako nepravú preklúziu, keďže
má bližšie k typickej preklúzii vzhľadom na absolútnu nevymáhateľnosť daného práva (Števček, M.,

Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450.
Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019 – inak aj len „Komentár k OZ I.“, § 54a – bod II.).

30. Spolu s predmetným ustanovením § 54a Občianskeho zákonníka, ktoré nemožno jednoznačne
zaradiť do sféry hmotného alebo procesného práva (Komentár k OZ I., § 54a – bod VI.), čo je podstatné

pre posúdenie časovej pôsobnosti tohto ustanovenia (keď z hľadiska časovej pôsobnosti je rozhodujúce
posúdenie, či ide o hmotnoprávne alebo procesnoprávne ustanovenie), zákonodarca z tohto dôvodu
pre vylúčenie pochybností o časovej pôsobnosti predmetného ustanovenia spolu s daným ustanovením
prijal vo vzťahu k nemu novelizačným zákonom č. 343/2018 Z. z. aj intertemporálne ustanovenie v §
879v Občianskeho zákonníka, z ktorého použitím argumentu a contrario vyplýva, že § 54a Občianskeho

zákonníka je aplikovateľný vo všetkých konaniach, ktoré začali po nadobudnutí účinnosti danej novely
(keďže § 879v Občianskeho zákonníka stanovuje, že podľa doterajších predpisov, t. j. Občianskeho
zákonníka v znení pred nadobudnutím účinnosti novelizačného zákona č. 343/2018 Z. z., v ktorom
Občiansky zákonník neobsahoval § 54a, sa použije len v tých konaniach, ktoré z hľadiska času spĺňapodmienku, že bolo začaté pred nadobudnutím účinnosti danej novely, t. j. pred 05.12.2018). Predmetné
intertemporálne ustanovenie § 879v Občianskeho zákonníka akcentuje procesnoprávny charakter a
procesnoprávne účinky § 54a Občianskeho zákonníka, keďže vymedzuje (aj z časového hľadiska)

konania, v ktorých je povinný súd § 54a Občianskeho zákonníka bez ďalšieho aplikovať.

31. Keďže konanie v prejednávanej veci začalo po nadobudnutí účinnosti novelizačného zákona
č. 343/2018 Z. z., podľa prechodného ustanovenia § 879v Občianskeho zákonníka sa aplikuje
vprejednávanejveciaj§54aObčianskehozákonníka,ktorýjerozhodujúcizhľadiskaposúdeniaaktívnej

vecnej legitimácie žalobcu, teda, či bol žalobca dotknutý oddlžením žalovaného dlžníka.

32. Súd skutkovo ustálil na základe podanej prihlášky pohľadávky žalobcu v konkurze na majetok
žalovaného dlžníka, že na základe vyhlásenia predčasnej splatnosti pohľadávky zo zmluvy o úvere
právnym predchodcom žalobcu sa táto pohľadávka stala splatnou 03.10.2014. Z predmetnej prihlášky
pohľadávky žalobcu nevyplýva a ani žalobca v konaní netvrdil, a o to viac dôkazmi nepreukázal,

žiadne právne skutočnosti majúce za následok predĺženie premlčacej lehoty, ktorá je inak podľa §
101 Občianskeho zákonníka trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Vychádzajúc preto z trojročnej premlčacej lehoty, súd uzatvára, že pohľadávka žalobcu sa premlčala
dňa 04.10.2017 (keď posledným dňom 3-ročnej premlčacej lehoty bol 03.10.2017).

33. V tejto súvislosti súd dopĺňa, že aj vo vzťahu k preukázaniu aktívnej vecnej legitimácie, ktorá
je nevyhnutným predpokladom (conditio sine qua non) vyhovenia žalobe a zaoberaním sa meritom
veci, je nielen bremeno tvrdenia ale i bremeno dôkazné (čl. 8 CSP) na žalobcovi, keďže tento musí
tvrdiť a preukazovať všetky skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie, či mu z jeho hmotnoprávneho
postavenia vyplýva ním uplatňovaný žalobný nárok. Preto bolo na žalobcovi, aby v tomto smere napr.

aj tvrdil a preukazoval, že vo vzťahu k jeho pohľadávke zo zmluvy o úvere, od ktorej odvodzuje
svoju aktívnu vecnú legitimáciu, nedošlo k jej nevymáhateľnosti pred oddlžením, napr. v dôsledku
predĺženia premlčacej lehoty či jej neplynutia v určitom časovom období. Súd pritom zdôrazňuje, že už
v rámci predbežného právneho posúdenia veci, urobeného na pojednávaní, upozornil sporové strany
na to, že nevymáhateľnosť danej pohľadávky žalobcu podľa § 54a Občianskeho zákonníka nastala

pred oddlžením žalovaného, v dôsledku čoho ho vychádzajúc aj z rozhodovacej praxe odvolacích
konkurzných súdov nemožno považovať za veriteľa dotknutého oddlžením. Bol to samotný žalobca,
ktorý sa svojim vzdaním sa práva účasti na danom pojednávaní so s tým spojenými procesnými právami
vyjadriť sa k právnej stránke veci (na realizáciu ktorého procesného práva súd obligatórne vyzýva
sporové strany pred rozhodnutím o skončení dokazovania - § 182 CSP) sám pripravil o možnosť

reagovať na daný predbežný právny názor súdu a v nadväznosti naň prípadne použiť aj ďalšie
prostriedky procesného útoku, ako sú napr. skutkové tvrdenia či dôkazy, a teda ich aj uplatniť kedykoľvek
v ďalšom konaní (§ 366 písm. d/ CSP).

34. Na základe uvedeného súd uzatvára, že keďže pohľadávka, ktorej súčasným veriteľom je žalobca

a ktorý si ju aj prihlásil do konkurzu na majetok žalovaného, sa dňa 04.10.2017 premlčala, a tým sa stala
podľa § 54a Občianskeho zákonníka, ktoré je súd povinný aplikovať podľa prechodného ustanovenia
§ 879v Občianskeho zákonníka v každom konaní začatom po nadobudnutí účinnosti novelizačného
zákona č. 343/2018 Z. z., nevymáhateľná, neskorším rozhodnutím o oddlžení žalovaného dlžníka podľa
§ 166e ZKR, obsiahnutého v uznesení Okresného súdu Nitra sp. zn. 28OdK/36/2018 z 13.08.2018,

ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.08.2018 (podľa § 199 ods. 9 ZKR ako dňa nasledujúceho po
dni jeho faktického zverejnenia v Obchodnom vestníku č. 160/2018), už nemohol byť žalobca dotknutý
oddlžením žalovaného dlžníka, pretože jeho pohľadávka už bola pred tým podľa § 54a Občianskeho
zákonníka nevymáhateľná.

35. Žalobca preto nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby o zrušenie oddlženia žalovaného
pre nepoctivý zámer, keďže na vymáhateľnosť jeho predmetnej pohľadávky nemalo rozhodnutie
o oddlžení žalovaného žiadny vplyv – pohľadávka žalobcu sa nestala nevymáhateľnou ako právny
následok rozhodnutia o oddlžení (§ 166e ods. 2 ZKR), ale už pred vyhlásením konkurzu v dôsledku
jej premlčania, na ktorú nevymáhateľnosť súd podľa § 54a v spojení s prechodným ustanovením

§ 879v Občianskeho zákonníka prihliada súd v každom konaní začatom po nadobudnutí účinnosti
novelizačného zákona č. 343/2018 Z. z.36.Keďžežalobcaniejeaktívnevecnelegitimovanýnapodaniežalobyozrušenieoddlženiažalovaného
pre nepoctivý zámer, nie je tým splnená jedna z troch kumulatívnych podmienok vyhovenia tejto žaloby
a je bez akéhokoľvek právneho významu už potom skúmať, či by bola naplnená posledná tretia

kumulatívna podmienka zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer, ktorou je, že žalobca preukáže, že
dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer.

37. Odhliadnuc od uvedeného, súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že ani táto posledná tretia
podmienka vyhovenia žalobe o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer nie je naplnená, a teda ani

iný záver o aktívnej vecnej legitimácii žalobcu by nebol spôsobilý ovplyvniť meritórne rozhodnutie súdu
o žalobou uplatnenom nároku. Súd však považuje v prejednávanej veci za nutné odôvodniť aj záver o
nenaplnení danej poslednej tretej kumulatívnej podmienky vyhovenia žalobe a zaujať tak právny záver
k právnym otázkam najmä procesného práva, ktoré vyvstali z odôvodnenia žalobou uplatneného nároku
(aj s prihliadnutím na značné množstvo totožne podávaných žalôb totožného žalobcu).

38. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii vymedzuje v § 166g ods. 1 poctivý zámer (a to na
základe správania dlžníka po podaní návrhu na vyhlásenie oddlžovacieho konkurzu alebo na určenie
splátkového kalendára) a následne v § 166g ods. 2 demonštratívnym spôsobom vymedzuje skutočnosti,
z ktorých možno vyvodzovať nepoctivý zámer.

39. Súd zdôrazňuje a poukazuje na to, že primárnou povinnosťou žalobcu (§ 132 ods. 1 CSP) je
substancovane tvrdiť, teda uvádzať také skutkové tvrdenia, ktoré je možné subsumovať pod konkrétnu
hmotnoprávnu normu a je k nemu možné vykonať dokazovanie. Následkom porušenia povinnosti
žalobcu substancovane tvrdiť je zamietnutie žaloby bez dokazovania. Súd nemá čo dokazovať, ak
tvrdenie nie je substancované. Nesubstancované tvrdenie ani nemožno substancovane poprieť. V tejto

súvislosti je ďalej nutné poukázať na rozdiel medzi právnym tvrdením a skutkovým tvrdením. Označenie
právnej skutočnosti iba názvom právneho inštitútu bez skutkovej identifikácie má povahu právneho
tvrdenia, ktorého predloženie je síce vhodné, nie je však nevyhnutné a samo osebe je nedostatočné.
Rozhodujúce skutkové tvrdenia uvedené v žalobe majú pritom osobitný význam, keďže aj podľa
judikatúry (judikát R 14/2021) spolu so žalobným návrhom tvoria obsah žaloby, ktorým je súd viazaný.

Totožné právne názory zaujala aj doktrína civilného procesu (Komentár k CSP, § 150).

40. Uvedené, aplikujúc na prejednávanú vec, znamená, že žalobca je povinný uviesť v žalobe, ktorou
sa domáha zrušenia oddlženia žalovaného pre nepoctivý zámer, konkrétne skutkové tvrdenia, ktoré sú
subsumovateľné pod právne normy upravujúce poctivý zámer v § 166g ods. 1 alebo nepoctivý zámer

v § 166g ods. 2 ZKR. Len v tomto prípade žalobca unesenie bremeno tvrdenia. Z uvedeného súčasne
opakom vyplýva, že povinnosť tvrdenia nesplní a o to viac bremeno tvrdenia žalobca neunesie len tým,
že v žalobe vymenuje niektorý, prípadne viaceré alebo aj všetky v § 166g ods. 2 ZKR demonštratívne
uvedené dôvody nepoctivého zámeru dlžníka alebo len uvedie, že dlžník nemal poctivý zámer, pretože
neboli splnené podmienky vymedzené v § 166g ods. 1 ZKR, bez toho, aby uviedol konkrétne skutkové

okolnosti, v ktorých ich vzhliada. Rovnako tak aj len samotné tvrdenie o tom, či žalovaný dlžník bol alebo
nebol platobne neschopný, je len tvrdením právnym, nie substancovaným skutkovým, keďže pojem
„platobná schopnosť“ je legálne definovaným pojmom v § 3 ods. 2 ZKR a za účelom posúdenia, či
bol alebo nebol žalovaný platobne neschopný v čase oddlženia je nutné uviesť skutkové tvrdenia (a
tie podložiť dôkazmi), vyplývajúce z danej hmotnoprávnej normy (napr. v prípade právneho tvrdenia

o platobnej schopnosti fyzickej osoby sú týmito tvrdenia o schopnosti dlžníka splniť do 180 dní po
lehote splatnosti všetky peňažné záväzky, ktoré sa teda odvíjajú od výšky peňažných záväzkov dlžníka,
dôb splatnosti peňažných záväzkov a [peňažného] majetku dlžníka). Keďže je tvrdenie o platobnej
schopnosti len tvrdením právnym a nie substancovaným skutkovým, ani v prípade jeho nepopretia
protistranou nemôže tvoriť skutkový základ rozhodnutia.

41. Vychádzajúc z uvedeného, keďže žalobca v jednej časti žaloby uviedol, že žalovaný nemal poctivý
zámer aj preto, že „neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti
musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu“ a „mal snahu poškodiť svojho veriteľa“, ktoré sú zákonnými
dôvodmi nepoctivého zámeru definovanými v § 166g ods. 1 písm. c) a h) ZKR, no vo vzťahu k týmto

dôvodom absentuje v žalobe akékoľvek substancované skutkové tvrdenie, z ktorých tieto dôvody
nepoctivého zámeru žalovaného vyvodzuje, ide len o právne tvrdenia. Vo vzťahu k týmto v žalobe
uvedeným dôvodom nepoctivého zámeru žalovaného si teda žalobca nesplnil ani svoju základnú
procesnú povinnosť substancovane tvrdiť, vyplývajúcu z § 132 ods. 1 CSP, a o to viac neuniesol anibremeno tvrdenia v tomto smere. Táto skutočnosť bez ďalšieho vylučuje dôvodnosť žaloby v tejto časti,
teda v časti tvrdeného nepoctivého zámeru žalovaného z dôvodov normatívne upravených v § 166g
ods. 1 písm. c) a písm. h) ZKR.

42. Totožne v tomto smere rozhodol v obdobnej veci (skutkovo i právne, naviac s totožným žalobcom)
napr. Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku sp. zn. 42CoKR/3/2023 z 26.09.2023 (inak aj len
„rozsudok KS v BB sp. zn. 42CoKR/3/2023“), ktorý v tejto súvislosti uviedol, že „žalobca síce deklaroval
ustanovenia zákona, na základe ktorých sa domáhal zrušenia oddlženia žalovaného, avšak neuviedol

konkrétne skutkové okolnosti, z ktorých by vyplývalo naplnenie podmienok uvedených v citovaných
ustanoveniach. Konkrétne vo vzťahu k § 166g ods. 2 písm. c) ZKR, žalobca ani len neuviedol, akú
konkrétnu informáciu mal žalovaný vedieť, alebo s prihliadnutím na okolnosti, o ktorej musel vedieť,
že ide o dôležitú informáciu, rovnako vo vzťahu k § 166g ods. 2 písm. h) ZKR, v zmysle ktorého sa
žalobca domáhal nepoctivého zámeru žalovaného, žalobca neuviedol, ktorým konkrétnym konaním mal
žalovaný prejaviť snahu poškodiť svojho veriteľa. Vo vzťahu k obom dôvodom vyhlásenia nepoctivého

zámeru žalobca ani len nedeklaroval, na základe akých konkrétnych skutočností sa v zmysle zákonného
dôvodu zrušenia oddlženia domáhal.“

43. Súd v nadväznosti na uvedené v ďalšom pri rozhodovaní o dôvodnosti žaloby vychádza len
zo substancovaných tvrdení v nej obsiahnutých, ktorými je viazaný (bez viazanosti ich právnym

posúdením). Týmito substancovanými tvrdeniami, z ktorých žalobca vyvodzuje nepoctivý zámer
žalovaného, ktorý má byť dôvodom zrušenia jeho oddlženia, sú skutkové tvrdenia ohľadom toho, že po
oddlžení v konkurze žalovaný nevykonal žiadnu úhradu pohľadávky žalobcu, pričom jeho situácia sa
nezmenila a bol zamestnanou osobou s príjmom postačujúcim hoci aj len na čiastočnú úhradu záväzku
voči žalobcovi a nereagoval žiadnym spôsobom na výzvu žalobcu na preukázanie poctivého zámeru

a komunikáciu so žalobcom. V týchto skutkových tvrdeniach žalobca vzhliadal jednak dôvod zrušenia
oddlženia podľa § 166g ods. 2 písm. f/ ZKR, podľa ktorého dlžník nemá poctivý zámer najmä ak v čase
podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti
musel vedieť a jednak dôvod zrušenia oddlženia z dôvodu nepoctivého zámeru podľa § 166g ods. 1
ZKR, založeného na absencii úprimnej snahy riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností.

44. Čo sa týka právneho posúdenia otázky, či v prípade, ak je dlžník v čase podania návrhu na
oddlženie konkurzom schopný aspoň čiastočne uhrádzať svoje pohľadávky, vylučuje to jeho platobnú
neschopnosť, súd poukazuje na to, že aj táto právna otázka bola riešená v rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (ďalej aj len „NS SR“) sp. zn. 5Obdo/18/2022 z 31.01.2023 (inak aj len „rozsudok

NS SR sp. zn. 5Obdo/18/2022“).

45. Súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že právne závery NS SR z uvedeného dovolacieho
rozsudku sú primerane aplikovateľné aj v prejednávanej veci, v ktorej žalobca vyvodzuje z rovnakej
skutočnosti – schopnosti čiastočne uhrádzať svoje pohľadávky pred oddlžením – záver o platobnej

schopnosti žalovaného v čase oddlženia (ktorý za splnenia ostatnej v § 166g ods. 2 písm. f/ ZKR je
dôvodom zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer) a z rovnakej skutočnosti – ukončení čiastočného
splácania záväzku žalovaného žalobcovi po oddlžení – vyvodzuje absenciu úprimnej snahy riešiť
svoj dlh v medziach svojich možností a schopností (ktorej absencia má podľa § 166g ods. 1 ZKR
acontrariozanásledoknepoctivýzámerdlžníka,ktorýjedôvodomzrušeniaoddlženia).Ztýchtodôvodov

možno uzavrieť, že v uvedenom dovolacom rozsudku sa riešili totožné právne otázka, akú súd rieši
v prejednávanej veci, teda, či bol dlžník pri oddlžení platobne neschopný a či mal poctivý zámer, ak od
oddlženia svoj peňažný záväzok ani sčasti neplní.

46. Súd k uvedenému dopĺňa, že predmetný dovolací rozsudok nie je prameňom práva, avšak ak súd

dospeje k záveru, že v prejednávanej veci je riešená právna otázka, ktorú už meritórne posudzoval
najvyšší súd, súd je s poukazom na čl. 2 ods. 1 a 2 CSP v zásade povinný rozhodnúť podľa tejto
súdnej praxe. Súd sa síce od takéhoto rozhodnutia môže odchýliť, avšak tento odklon musí byť riadne
odôvodnený legitímnymi dôvodmi – napr. vývojom právnej doktríny, ktorá by predostrela podstatné
argumenty odôvodňujúce vykonanie takéhoto odklonu; vývojom právneho názoru v súdnej praxi, príp. aj

v samotnej rozhodovacej činnosti NS SR; potrebou zohľadniť ďalšie, skôr nezohľadnené argumentačné
roviny veci a pod. V prejednávanej veci však súd nezistil žiadny takýto legitímny dôvod na odklonenie
sa od právnych záverov NS SR obsiahnutých v jeho uvedenom dovolacom rozsudku, a preto z týchto
vychádzal pri rozhodovaní prejednávanej veci, pričom v súlade s § 220 ods. 2 CSP, umožňujúcemusúdu odkázať na ustálenú súdnu prax, poukazuje najmä na nasledovné právne závery, relevantné pre
prejednávanú vec:

46.1. Všetkým veriteľom dlžníka, ktorí boli dotknutí oddlžením dlžníka, zákonodarca dal možnosť
domáhať sa v sporovom konaní zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer dlžníka, avšak dôkazné
bremeno v tomto spore znáša žalobca – veriteľ, čo vyplýva aj zo samotného normatívneho znenia § 166f
ods. 1 ZKR. Súd rozhoduje o žalobe žalobcu na zrušenie oddlženia len na základe žalobcom uvedených
tvrdení a unesenie dôkazného bremena žalobcom posúdi len v rozsahu, či vykonané dôkazy preukazujú

žalobcom uvedené tvrdenia (bod 40., 44. odôvodnenia rozsudku NS SR sp. zn. 5 Obdo 18/2022).

46.2. Predpokladom možnosti fyzických osôb uchádzať sa o oddlženie je ich platobná neschopnosť.
Táto sa predpokladá a je zákonnou vyvrátiteľnou domnienkou, pričom môže byť vyvrátená buď na
začiatku konania samotným súdom alebo v rámci skúmania poctivého zámeru dlžníka na základe žaloby
dotknutého veriteľa. Účelom oddlženia je zbaviť dlžníka, ktorý je fyzickou osobou, jeho dlhov, aby ho

dlhy neuspokojené v konkurze neprenasledovali po celý zvyšok života, t. j. aby tieto dlhy negenerovali
ďalší jeho úpadok (bod 41., 51. odôvodnenia rozsudku NS SR sp. zn. 5 Obdo 18/2022).

46.3. Z definície platobnej neschopnosti fyzickej osoby podľa § 3 ods. 2 ZKR vyplývajú znaky,
ktoré sú predpokladom platobnej neschopnosti dlžníka – fyzickej osoby, ktorými sú existencia aspoň

jedného peňažného záväzku po lehote splatnosti 180 dní a objektívna neschopnosť dlžníka tento
záväzok plniť. Objektívnou neschopnosťou dlžníka plniť je pritom nutné rozumieť stav, kedy dlžník
nemá dostatok objektívnych prostriedkov, aby splatný peňažný záväzok uhradil. Výklad pojmu „nie je
schopný plniť“ možno chápať tak, že tento znak úpadku je daný vtedy, ak u dlžníka objektívne nastala
situácia, ktorá bráni uspokojiť pohľadávky veriteľov v stanovenej lehote splatnosti, aj keby to dlžník

chcel. Platobná neschopnosť musí byť všeobecná, teda musí byť zrejmé, že plnenie záväzku je pre
dlžníka nemožné. Rovnako tiež samotná existencia pracovnoprávneho vzťahu a príjmu dlžníka ešte
neznamená, že tento spĺňa podmienku platobnej schopnosti vzhľadom na výšku pohľadávky žalobcu,
iných záväzkov a existencie finančného majetku žalovaného. Ide o komplexné posúdenie konkrétnej
životnej situácie, teda nielen jednotlivej pohľadávky a schopnosti túto (hoci aj dlhodobo) uhrádzať,

použitím len matematického výpočtu, bez zohľadnenia ostatných sociálnych a ekonomických súvislostí
tak, ako to zo zákona jednoznačne vyplýva (bod 49. odôvodnenia rozsudku NS SR sp. zn. 5 Obdo
18/2022).

46.4. Nie je možné posudzovať nepoctivý zámer dlžníka len vzhľadom k tomu, či je schopný čo i len

malú časť zo svojho príjmu uhrádzať, aj keď by takéto zrážky zo mzdy dlžníka trvali niekoľko rokov,
a napriek tomu by nedávali záruku toho, že celá pohľadávka veriteľa bude uspokojená (m. m. bod 48.
odôvodnenia rozsudku NS SR sp. zn. 5 Obdo 18/2022 z 31.01.2023).

46.5. Preukázanie nepoctivého zámeru z dôvodov tvrdenia zo strany oddlžením dotknutého veriteľa

o existencii platobnej schopnosti je na jeho strane. Dôkazné bremeno preukázať nepoctivý zámer je
na oddlžením dotknutom veriteľovi, a pokiaľ oddlžením dotknutý veriteľ ako dôvod nepoctivého zámeru
uvádzal existenciu platobnej schopnosti, ktorá mala brániť oddlženiu, bol povinný preukázať svoje
tvrdenie a uniesť dôkazné bremeno o tom, že dlžník bol platobne schopný v čase podania návrhu na
oddlženie (bod 53. odôvodnenia rozsudku NS SR sp. zn. 5 Obdo 18/2022).

47. Na základe uvedeného súd uzatvára, že k platobnej neschopnosti fyzickej osoby podľa § 3 ods. 2
ZKR dochádza vtedy, ak nie je dlžník objektívne spôsobilý uhradiť aspoň jeden splatný peňažný záväzok
v lehote 180 dní po lehote splatnosti, pričom to, že by bol objektívne spôsobilý uhradiť splatný peňažný
záväzok nemožno vyvodiť len z toho, že je schopný čo i len malú časť zo svojho príjmu uhrádzať

veriteľom. Z toho potom vyplýva, že o platobnú neschopnosť ide v prípade objektívnej nespôsobilosti
žalovaného dlžníka uhradiť celý splatný peňažný záväzok (nie len jeho časť), pričom žalobca v konaní
ani len netvrdil, a o to viac potom ani nepreukázal, teda neuniesol ani bremeno tvrdenia ani dôkazné,
že žalovaný dlžník bol v čase podania návrhu na oddlženie konkurzu objektívne schopný splatiť všetky
peňažné záväzky s ktorými je viac ako 180 dní po lehote splatnosti.

48. V tejto súvislosti súd pripomína, že proti žalovanému dlžníkovi, vo vzťahu ku ktorému je na základe
zhodných skutkových tvrdení sporových strán nesporné, že bol v čase podania návrhu na oddlženie
konkurzom zamestnaný, čo umožňovalo vykonávanie zrážok zo mzdy, musela byť vedená aspoň jednaexekúcia alebo obdobné vykonávacie konanie za účelom vymoženia splatného peňažného záväzku,
keďže dlžník je oprávnený podať návrh na vyhlásenie (oddlžovacieho) konkurzu iba vtedy, ak sa voči
nemu vedie exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie, čo dlžník v konaní o oddlženie

konkurzom preukazuje podľa § 167 ods. 2 písm. f) ZKR dokladom nie starším ako 30 dní a bez
ktorého nie sú splnené podmienky na vyhlásenie oddlžovacieho konkurzu. Napriek tomu, že žalovaný
bol zamestnaný, nepostačoval jeho príjem na uspokojenie splatných peňažných záväzkov vymáhaných
v exekúcii.

49. V tejto súvislosti súd dopĺňa (vychádzajúc aj z právnych záverov rozsudku KS v BB sp. zn.
42CoKR/3/2023), že samotná skutočnosť, že žalovaný je zamestnaný nebráni tomu, aby bol žalovaný
oddlžený, keďže relevantným je len to, či žalovaný bol alebo nebol platobne schopný. Definícia platobnej
schopnosti pritom nie je závislá od toho, či dlžník je, alebo nie je zamestnaný. Vo vzťahu k uvedenému
tak samotné tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaný je zamestnaný, samo o sebe nepostačuje na prijatie
záveru, že je platobne schopný. Fyzická osoba je v podľa § 3 ods. 2 ZKR platobne neschopná vtedy,

ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Žalobca ako veriteľ
netvrdil a o to viac nepreukázal, že žalovaný bol zo svojho peňažného majetku, resp. zo svojho príjmu
schopný splniť všetky tie svoje splatné peňažné záväzky, ktoré nemal splnené v čase podania návrhu
na vyhlásenie konkurzu a ktoré boli aspoň 180 dní po lehote splatnosti. Naopak zo skutočnosti, že
na žalovaného musela prebiehať v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu exekúcia alebo iné

obdobné vykonávacie konanie, ktoré nebolo ukončené, znamená, že žalovaný nebol schopný uhradiť
tie záväzky, ktoré mu voči jeho veriteľom vznikli, a to ani v procese exekúcie. Ani jeho pravidelný príjem
nepostačoval na to, aby v konkrétnom čase (podanie návrhu na oddlženie) disponoval takým majetkom
(zloženým z ním vlastnených vecí a príjmu, zdôrazňujúc pritom, že exekúcia môže byť vykonaná širším
rozsahom majetku, než ktorý je relevantný podľa vykonávacej vyhlášky k ZKR pri posudzovaní platobnej

neschopnosti a ktorým je v podstate len tzv. „peňažný majetok“), aby bol schopný uhradiť svoje záväzky.
Všeobecná pochybnosť typu „pokiaľ bol zamestnaný, tak postupne by svoje záväzky za niekoľko rokov
možno splatil“ nemôže naplniť definíciu platobnej schopnosti, teda nie je možné ju postaviť na roveň
tvrdeniu, že z majetku žalovaného ku dňu podania návrhu bolo objektívne možné splatiť všetky záväzky,
ktoré boli 180 dní po lehote splatnosti.

50. Súd opätovne pripomína, že bremeno tvrdenia i dôkazné bremeno vo vzťahu k skutkovým tvrdeniam,
z ktorých žalobca vyvodzuje žalobou uplatnený nárok na zrušenie oddlženia dlžníka ťaží podľa § 166f
ods. 1 ZKR žalobcu ako veriteľa dotknutého oddlžením žalovaného dlžníka. Predkladanie dôkazov a
unesenie dôkazného bremena je v sporovom konaní úlohou a zodpovednosťou strán konania. Rovnako

platí,ževsporovomkonaníjesúdlimitovanýskutkovýmitvrdeniamistránsporu,pričomsporovékonanie
sa riadi zásadou formálnej pravdy. Posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a svoje tvrdenia
preukazovať dôkazmi, ako aj obsah tejto jej povinnosti, sa odvíja od hmotného práva. V tomto prípade
podľa § 166f ods. 1 ZKR existenciu skutkových okolností, ktoré zakladajú absenciu poctivého zámeru
žalovaného, je povinný preukázať žalobca.

51. Vzhľadom na uvedené, pokiaľ žalobca, ktorý znáša v konaní bremeno tvrdenia i dôkazné bremeno
vo vzťahu k skutočnostiam, z ktorých vyvodzuje nepoctivý zámer žalovaného dlžníka tvrdil, že žalovaný
nebol pri oddlžení platobne neschopný, bol povinný podľa § 3 ods. 2 ZKR, definujúcom platobnú
neschopnosť dlžníka, ktorý je fyzickou osobou, uviesť v prvom rade konkrétne skutkové tvrdenia

a predložiť dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že žalovaný disponoval v čase podania návrhu na
oddlženie konkurzom dostatočným peňažným majetkom (v zmysle § 1 vyhlášky č. 643/2005 Z. z.,
ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe určenia platobnej neschopnosti a predlženia, účinnej
v čase podania návrhu na oddlženie žalovaného konkurzom) na to, aby nemal žiadny peňažný
záväzok po lehote splatnosti aspoň 180 dní. V tomto smere však žalobca netvrdil a o to viac

nepreukázal žiadne substancované skutkové tvrdenia, teda najmä tvrdenia, ktoré by preukazovali výšku
predmetného peňažného majetku žalovaného dlžníka v čase oddlženia spolu s výškou jeho peňažných
záväzkov, bez ktorých nie je možné posúdiť, či bol žalovaný platobne schopný v čase oddlženia.
Súd pritom zdôrazňuje, že za účelom posúdenia platobnej neschopnosti vyhláška č. 643/2005 Z.
z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe určenia platobnej neschopnosti (vydaná na základe

splnomocňovacieho ustanovenia v § 3 ods. 4 ZKR v znení účinnom v čase jej vydania) v § 1 definuje
peňažný majetok, výlučne ktorý je relevantný pri posudzovaní platobnej neschopnosti a ktorého výška,
aby bol žalovaný platobne schopný v zmysle § 3 ods. 2 ZKR by musela byť v takej hodnote, aby bol
spôsobilýnakrytiesplatnýchpeňažnýchzáväzkovdlžníkavočiveriteľom180dnípolehoteichsplatnosti.Pri určovaní platobnej neschopnosti sa teda neposudzuje celkový majetkový stav dlžníka, t. j. existencia
iného majetku, ale len peňažný majetok definovaný práve na tento účel v § 1 vyhlášky č. 643/2005 Z. z.

52. V súvislosti so žalobcom v žalobe tvrdenou platobnou schopnosťou tento namietal, že na platobnú
neschopnosť dlžníka nie je správne nazerať z formálneho hľadiska, keďže naplnenie znakov platobnej
neschopnosti môže samotný dlžník vyvolať tým, že jednoducho prestane splácať svoje záväzky. Právna
úprava inštitútu oddlženia je však viazaná na exekúciu alebo iné obdobné vykonávacie konanie, čo
znamená, že skutočnosť, že dlžník nie je schopný svoje záväzky splácať, je potvrdená prostredníctvom

výkonu exekúcie súdnym exekútorom alebo inej osoby vykonávajúcej exekúcii obdobné vykonávacie
konanie, ktoré májú kompetenciu siahnuť na majetok dlžníka. Za predpokladu, že dlžník majetok má,
resp. má dostatočný príjem, môže exekútor alebo osoba, ktorá vedie obdobné vykonávacie konanie,
zabezpečiť uspokojenie pohľadávky veriteľa. V takomto prípade teda nejde o subjektívne rozhodnutie
dlžníka, že prestane záväzky splácať. Proces oddlženia je aj z uvedeného dôvodu naviazaný na to, že
voči dlžníkovi prebieha exekúcia alebo iné obdobné vykonávacie konanie (totožne rozsudok KS v BB

sp. zn. 42CoKR/3/2022).

53. Žalobca v žalobe navrhol vykonať za účelom preukázania tej skutočnosti, že žalovaný bol v čase
oddlženia platobne schopný, dokazovanie vykonaním dopytu na Sociálnu poisťovňu za účelom zistenia
jeho príjmu (v žalobe najskôr za obdobie pol roka pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu a pol

roka po rozhodnutí o oddlžení, modifikovaným žalobnej replike tak, že za obdobie 5 rokov od 02/2018
do 02/2023 a naposledy modifikovaným v žalobnej triplike tak, že za obdobie od 01/2018 do 01/2019,
t. j. 7 mesiacov pred oddlžením a 5 mesiacov po oddlžení – z ktorého súd, ako naposledy zmeneného
daného návrhu na vykonanie dokazovania vykonaním dopytu na Sociálnu poisťovňu za účelom
zistenia príjmu žalovaného, vychádzal), vykonaním dopytu na Úrad geodézie, kartografie a katastra

za účelom poskytnutia informácie o vlastníckom práve žalovaného ako i prevodoch žalovaného za
obdobie 4 roky pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok a dva roky po oddlžení
žalovaného, vykonaním dopytu na dopravný inšpektorát Policajného zboru za účelom poskytnutia
informácií o evidencii osobného motorového vozidla evidovaného na žalovaného pred podaním návrhu
ako i po oddlžení, vykonaním dopytu na centrálny register účtov za účelom poskytnutia informácie

ovedeníosobnýchúčtovžalovanéhoanakonkrétnubanku,vktorejmážalovanýosobnýúčet,zaúčelom
poskytnutia výpisu z účtu za obdobie pol roka pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu a pol roka
po oddlžení.

54. K týmto dôkazným návrhom súd uvádza, že žalovaný v súvislosti s nimi uviedol, že ich navrhuje

za účelom preukázania dôvodu zrušenia oddlženia spočívajúceho v tom, že žalovaný nebol platobne
neschopný. Z § 166g ods. 2 písm. f) ZKR, upravujúceho tento dôvod zrušenia oddlženia pre nepoctivý
zámer žalovaného dlžníka vyplýva, že z hľadiska jeho naplnenia je rozhodujúce, či dlžník nebol platobne
neschopný v čase podania návrhu (na oddlženie) a o tom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel
vedieť. Vychádzajúc z tejto skutočnosti, z hľadiska posúdenia predmetného dôvodu zrušenia oddlženia

žalovaného, upraveného v § 166g ods. 2 písm. f) ZKR nie je relevantné, či bol žalovaný dlžník platobne
schopný po podaní návrhu na oddlženie, preto navrhnutie predmetného dokazovania aj za obdobie
po podaní návrhu na oddlženie nie je dôvodné, keďže nemôže smerovať k preukázaniu skutočnosti
relevantnej z hľadiska posúdenia, či žalovaný v čase podania návrhu nebol platobne neschopný (čo
pritom pre zrušenie oddlženia samé o sebe nepostačuje, keďže k danej skutočnosti by museli pristúpiť

skutkové tvrdenia žalobcu a navrhnutie dôkazov za účelom preukázania, že dlžník v čase podania
návrhu vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že nebol platobne neschopný, ktoré
tvrdenia i dôkazy v prejednávanej veci absentujú, a bez týchto je už potom objektívne vylúčený záver
o naplnení daného dôvodu zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer, stanovený v § 166g ods. 1 písm.
f/ ZKR).

55. Vzhľadom na právnu úpravu obsiahnutú v § 1 vyhlášky č. 643/2005 Z. z., podľa ktorej sa pri posúdení
platobnej neschopnosti vychádza len z tam taxatívnym spôsobom vymedzeného peňažného majetku
bolo potom bez ďalšieho rovnako nedôvodné navrhnutie dokazovania dopytom na Úrad geodézie,
kartografie a katastra za účelom poskytnutia informácie o vlastníckom práve žalovaného, dopytu

na dopravný inšpektorát Policajného zboru za účelom poskytnutia informácií o evidencii osobného
motorovéhovozidlaevidovanéhonažalovaného,pretožehodnotanehnuteľnostíanimotorovýchvozidiel
sa podľa § 1 vyhlášky č. 643/2005 Z. z. nezohľadňuje pri určovaní platobnej neschopnosti.56. Po tomto vytriedení navrhnutého dokazovania v súvislosti s tým, že žalovaný nemal byť v čase
podania návrhu na oddlženie platobne neschopný, zostali ako relevantné dôkazy vykonanie dopytu
na Sociálnu poisťovňu za účelom poskytnutia informácie o príjme pred podaním návrhu (časovo

vymedzeného žalobcom v žalobnej triplike od 01/2018) do podania návrhu (ktorý dôkaz by mohol mať
relevanciu vo vzťahu k zisteniu peňažného majetku žalovaného v čase podania návrhu na oddlženie
konkurzom), vykonaním dopytu na banku v súvislosti so zistením pohľadávok z účtu (ktoré sú peňažným
majetkom, ktorý sa podľa § 1 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 643/2005 Z. z. zohľadňuje pri určovaní platobnej
neschopnosti). Žalobca napokon navrhol aj pripojiť konkurzný spis bez vymedzenia skutkových tvrdení,

ktoré chce žalobca ním preukázať.

57. Vo vzťahu k posúdeniu splnenia podmienok na vykonanie tohto dokazovania súd v prvom rade
zdôrazňuje, že dokazovaním v civilnom sporovom konaní sa má preukázať to, čo strany substancovane
tvrdili a nie zisťovať to, čo strany netvrdili. Dokazovanie nemá slúžiť strane sporu na to, aby
prostredníctvom neho zistila, či (náhodou) existujú skutočnosti v jej prospech – v tomto prípade ide

o v zásade neprípustné lovenie dôkazov (označovaný ako fishing expedition). K totožným záverom
dospela aj doktrína civilného procesu (Komentár k CSP, § 150).

58.Vprejednávanejveciidepritompráveouvedenýprípad,kedyžalobcanavrhujedokazovanievýlučne
na to, aby z neho zistil, či náhodou neexistujú skutočnosti v jeho prospech, ktoré ale substancovane

netvrdí a teda vo vzťahu ku ktorým si nesplnil povinnosť tvrdenia a neuniesol ani bremeno tvrdenia.
Žalobca totiž ani netvrdí, či žalovaný vôbec aj mal bankový účet, substancovane netvrdí ani to, že výška
žalovaného pohľadávky z daného účtu v čase podania návrhu na oddlženie bola vo výške, ktorá by
pokrývala jeho splatné peňažné záväzky najneskôr 180 dní po lehote splatnosti a pod. (len pre úplnosť
súd dopĺňa, že ani vo vzťahu k už vyššie uvedeným dôkazom, ktoré nemajú žiadny súvis s predmetným

dôvodom zrušenia oddlženia žalovaného pre nepoctivý zámer, žalobca neuviedol žiadne substancované
skutkové tvrdenie, teda že by žalovaný bol vlastníkom nehnuteľnosti, bol vlastníkom motorového vozidla
a pod.).

59. Uvedený procesný postup, spočívajúci v lovení dôkazov, je v civilnom sporovom konaní v zásade

neprípustný. Výnimočne však bude prípustný v prípade, ak u strany spory existuje informačný deficit
vo vzťahu k skutkovým tvrdeniam potrebným na unesenie bremena tvrdenia a následne dôkazného
bremena.

60. Avšak, ako to vyplýva z doktríny civilného procesu (Komentár k CSP, § 185), ktorá v tejto súvislosti

odkazuje komparatívne aj na závery českej doktríny (Macur, J.: Důkazní břemeno v civilním soudním
řízení. Masarykova univerzita v Brně, 1995, s. 121 a nasl.; Macur, J.: Kompenzace informačního deficitu
procesní strany v civilním soudním sporu. Masarykova univerzita v Brně, 2000), na to, aby súd v záujme
odstránenia informačného deficitu vykonal dokazovanie za účelom zistenia skutočností, ktoré strana
substancovane netvrdila, musia byť splnené určité podmienky.

61. Súd pri rozhodovaní, či sú splnené podmienky na odstránenie informačného deficitu vykonaním
predmetného dokazovania vo vzťahu k stranou neuvedeným skutkovým tvrdeniam, musí dôsledne
zvážiť či strane bezdôvodne neuľahčuje jej povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Súd môže
napomôcť odstrániť jej informačný deficit len v tom prípade, ak sa účastník ocitne v skutkovej a dôkaznej

núdzi nie z vlastnej viny (súd teda skúma, z akých dôvodov sa strana ocitla v informačnej núdzi) a
vtedy, keď objektívne nie je schopný inak prekonať informačný deficit (súd skúma to, či strana sama,
svojou vlastnou činnosťou nemôže informačný deficit preklenúť) (Svoboda, K. Dokazování. Praha: ASPI
– Wolters Kluwer, 2009, s. 109.)

62. Podkladom pre odstránenie informačného deficitu však nemôže byť len dohad alebo názor,
že napr. v navrhovaných listinách budú potrebné informácie. Podkladom musí byť preukázateľný a
pravdepodobný úsudok o dôvodnosti a oprávnenosti tohto postupu.

63. Súd musí postupovať citlivo, aby nedochádzalo k zneužitiu vyšetrovacieho dôkazu. Účelom tohto

inštitútu je podporiť pravdepodobný nárok skutkovými okolnosťami, ktoré jedna strana objektívne nemá.
Nemalo by ísť o pátranie po neznámych dôkazoch neurčiteľného rozsahu za účelom „vybudovania“
prípadu; vždy by malo ísť o konkrétne tvrdenia a o konkrétne dôkazy (k tomu aj post B. H.: Kompenzáciainformačného deficitu strany v civilnom súdnom konaní alebo v zajatí dôkazného bremena 2, dostupný
na http://www.lexforum.sk/381.)

64. Súd, vychádzajúc z týchto východísk, dospel k záveru, že v prejednávanej veci neboli splnené
podmienky na vykonanie predmetných dôkazov (dopytom na Sociálnu poisťovňu vo vzťahu k príjmu
žalovaného pred oddlžením, zisťovaním pohľadávok žalobcu z bankových účtov pred a v čase podania
návrhu na oddlženie a oboznámením konkurzného spisu), navrhnutých za účelom zistenia žalobcom
substancovanenetvrdenýchskutočností,ktorémalipreukázať,žežalovanýnebolvčasepodanianávrhu

na oddlženie platobne neschopný. Žalobca sa totiž v predmetnej skutkovej i dôkaznej núdzi ocitol
vlastnou vinou, pričom naviac mohol svojou vlastnou činnosťou tento informačný a dôkazný deficit
preklenúť. Ani jedna z uvedených dvoch kumulatívnych podmienok tak nebola v prejednávanej veci na
vykonanie uvedeného (vyšetrovacieho) dokazovania naplnená.

65. Súd tento záver odôvodňuje tým, že zákon o konkurze a reštrukturalizácii žalobcovi v samotnom

konaní o oddlženie žalovaného zveroval silné procesné nástroje za účelom zistenia skutočností
a dôkazov preukazujúcich, či mal alebo nemal žalovaný dlžník v súvislosti s jeho oddlžením poctivý
zámer. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii totiž v § 166i ods. 2 ZKR veriteľovi priznáva právo
podať podnet správcovi na vykonanie šetrení, vrátane šetrení pomerov dlžníka, ktoré môžu mať vplyv
na posúdenie jeho poctivého zámeru (ale napr. aj odporovateľnosti právnych úkonov). Súd pritom

poukazujenato,žesprávcamáprivykonávaníuvedenýchšetrenívkonaníooddlženiepodľa§166iods.
5 ZKR oprávnenia v rozsahu stanovenom v § 74 a § 75 ZKR. Všetky predmetné dôkazy, ktoré navrhoval
žalobca vykonať v súvislosti s tým, že žalovaný nemal byť platobne neschopný (dokonca vrátane tých,
ktoré sú z hľadiska posúdenia platobnej neschopnosti dlžníka v čase podania návrhu na oddlženie
konkurzom právne bezvýznamné, pretože daný majetok sa nezahŕňa podľa § 1 vyhlášky č. 643/2005

Z. z. do peňažného majetku, výlučne ktorý je rozhodujúci pre posúdenie platobnej schopnosti) v čase
podania návrhu na oddlženie, spadajú pritom do rozsahu oprávnení podľa § 75 ods. 1, 3, 5 a 6 ZKR,
zktorýchvyplývasprávcoviokreminéhovyžiadaťsiodSociálnejpoisťovneinformácieopríjmochdlžníka
(§ 75 ods. 1 ZKR), od bánk (ale aj od súdneho exekútora – § 75 ods. 1 veta posledná ZKR) informácie
o číslach účtov, stavoch účtov a ich zmenách (§ 74 ods. 6 ZKR), ale aj ďalších rôznych informácií

omajetkužalovanéhozkatastranehnuteľností,vozidláchčiodcentrálnehodepozitáracennýchpapierov
(§ 75 ods. 3 ZKR). Z právnej úpravy inštitútu § 75 ZKR pritom vyplýva, že na základe postupu žalobcu
podľa § 166i ods. 5 ZKR mohol prípadne zistiť skutkové tvrdenia a dôkazy preukazujúce naplnenie aj
mnohých iných dôvodov na zrušenie oddlženia žalovaného, než sú tie, ktoré vymedzuje v žalobe, keďže
oprávnenia správcu v § 75 ZKR sú upravené veľmi širokým spôsobom.

66. Keďže zákonodarca upravil v § 166i ods. 2 ZKR oprávnenie veriteľa domáhať sa šetrení (výslovne aj
za účelom preskúmania pomerov dlžníka, ktoré môžu mať vplyv na posúdenie jeho poctivého zámeru či
odporovateľnostiprávnychúkonov)priamovproceseoddlženiadlžníkaprikonkurze,naktoréhomajetok
je vyhlásený, umožnil mu tak zabezpečiť si dostatočnú procesnú pozíciu, kedy by získaním dôkazov

vedel v konaní o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer produkovať tvrdenia a predkladať dôkazy na
svoje tvrdenia. Pokiaľ veriteľ tento postup nevyužil, vedome sa vystavil riziku, že v prípadnom konaní o
zrušenie oddlženia nebude môcť produkovať ani skutkové tvrdenia, ani dôkazy (totožne rozsudok KS
v BB sp. zn. 42CoKR/3/2023).

67. Záverom tejto časti súd dopĺňa, že žalobca ani len netvrdil (a o to viac ani nepreukázal), že by
uvedeným spôsobom (upraveným v § 166i ods. 2 ZKR) postupoval alebo že by napriek tomuto postupu
boli splnené podmienky na preklenutie informačného deficitu vykonaním predmetných dôkazov.

68. Čo sa týka oboznámenia obsahu konkurzného spisu, ktoré žalobca v žalobe navrhol za účelom

oboznámenia sa so všetkými relevantnými skutkovými okolnosťami, ktoré však žiadnym spôsobom
nevymedzuje a nie je tak ani zrejmé, čo malo byť preukázané týmto dôkazom, súd vo vzťahu
k uvedenému nesplneniu podmienok na vykonanie tohto dokazovania uvádza (vychádzajúc aj z
odôvodnenia rozsudku KS v BB sp. zn. 42CoKR/3/2023, s ktorým sa súd v plnom rozsahu stotožňuje
a v ktorom sa tento zaoberal totožne vymedzeným návrhom na vykonanie dokazovania v skutkovo

a právne obdobnej veci), že z takto všeobecne vymedzeného označenia „oboznámenia sa so všetkými
relevantnými skutkovými okolnosťami“ nie je zrejmé, čo konkrétne z konkurzného spisu navrhoval
žalobca preukázať, teda akú konkrétnu listinu alebo aký konkrétny údaj. Pokiaľ mal žalobca záujem
vykonať dokazovanie konkrétnou informáciou, konkrétnym údajom, musel tento dôkaz, tvoriaci súčasťspisu, konkrétne označiť. Zároveň sporová strana nemôže preniesť svoju povinnosť predkladať dôkazy
na súd za predpokladu, že je sama schopná navrhovaný dôkaz zabezpečiť. Žalobca je v rámci konkurzu
vyhláseného na žalovaného veriteľom žalovaného, a teda účastníkom daného konania (§ 169 ods. 1

ZKR) a ako taký má právo nahliadnuť do konkurzného spisu (§ 196 ZKR v spojení s § 97 ods. 1 ZKR),
má právo komunikovať so správcom konkurznej podstaty a nahliadať do správcovského spisu (§ 8 ods.
4 zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch), dokonca má už uvedené právo žiadať prešetrenie majetkových
pomerov dlžníka v rámci konkurzu (§ 166i ZKR). Z uvedeného dôvodu vyplýva, že všetky informácie,
ktoré sú v konkurznom spise uvedené, mohol žalobca zabezpečiť a predložiť spolu so žalobou v konaní o

zrušenie oddlženia žalovaného. Vo vzťahu k uvedenému preto nebol dôvod, aby konkurzný súd suploval
procesnú aktivitu žalobcu a pripojením konkurzného spisu následne sám dotváral skutkové tvrdenia
žalobcu tým, že by sa sám rozhodol, čo z konkurzného spisu je, alebo nie je podstatné, a teda čo má,
alebo nemá byť predmetom dokazovania v konaní o oddlženie. Takýto procesný postup je neprípustný.

69. Odhliadnuc od už konštatovaného nesplnenia ani jednej z dvoch primárnych podmienok prekonania

informačného deficitu uvedeným spôsobom súd dopĺňa, že na uvedený postup nebola splnená ani tá
podmienka, že dôvodom navrhovaného postupu nie je len dohad alebo názor o tom, že predmetným
vykonaným dokazovaním sa môžu zistiť skutočnosti preukazujúce dôvodnosť žaloby. Ako súd už
uviedol, účelom predmetného inštitútu je podporiť pravdepodobný nárok skutkovými okolnosťami, ktoré
jedna strana objektívne nemá, nie „vybudovanie“ prípadu na základe dokazovania.

70. Na základe uvedeného súd zhŕňa a uzatvára, že keďže samotné tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaný
mal príjem postačujúci aspoň na čiastočnú úhradu pohľadávky žalobcu, príp. iných veriteľov v čase
podania návrhu na oddlženie nepredstavuje ani len unesenie bremena skutkového tvrdenia vo vzťahu
kpredmetnémudôvoduzrušeniaoddlženiastanovenémuv§166gods.2písm.f)ZKR,keďže objektívna

schopnosť len čiastočne uhrádzať splatné peňažné pohľadávky veriteľov, s ktorých úhradou je dlžník
už viac ako 180 dní po lehote splatnosti v omeškaní nemôže viesť k záveru o platobnej neschopnosti
dlžníka – fyzickej osoby podľa § 2 ods. 3 ZKR (vzhľadom na to, že platobne schopným je dlžník
len v prípade, ak objektívne disponoval v čase oddlženia peňažným majetkom, vymedzeným v § 1
vyhlášky č. 643/2005 Z. z., postačujúcim na úhradu všetkých splatných peňažných záväzkov, s ktorých

úhradou bol v čase oddlženia v omeškaní viac ako 180 dní po ich lehote splatnosti, čo žalobca ani
len substancovane netvrdil, o to viac nepreukázal) a súčasne neboli splnené podmienky na preklenutie
informačného deficitu vykonaním dokazovania vo vzťahu k uvedenému dôvodu zrušenia oddlženia
v žalobe substancovane netvrdeným skutočnostiam, súd konštatuje, že žalobca v konaní nepreukázal
uvedený dôvod zrušenia oddlženia žalovaného pre nepoctivý zámer, stanovený v § 166g ods. 2 písm.

f) ZKR.

71. Žalobca v žalobe zo skutočnosti, že žalovaný po oddlžení prestal aspoň sčasti uspokojovať
pohľadávkyžalobcuanereagovalaninavýzvužalobcunapreukázaniepoctivéhozámeruakomunikáciu
s ním, vyvodzoval absenciu úprimnej snahy riešiť po oddlžení svoj dlh v medziach svojich možností

a schopností, ktorá úprimná snaha je definičným znakom poctivého zámeru dlžníka podľa § 166g ods.
1 ZKR, ktorý poctivý zámer ak absentuje, sú splnené podmienky na vyhovenie žalobe.

72. Čo sa týka posudzovania poctivého zámeru žalovaného podľa § 166g ods. 1 ZKR, tak zákon
o konkurze a reštrukturalizácii v uvedenom ustanovení definuje poctivý zámer len na základe správania

dlžníka po podaní návrhu na vyhlásenie oddlžovacieho konkurzu alebo na určenie splátkového
kalendára, pričom dlžník má poctivý zámer vtedy, ak z jeho správania po podaní návrhu možno
usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností,
najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie,
zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, pokračoval vo výkone podnikateľskej činnosti alebo

inej obdobnej činnosti alebo začal podnikať, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry
zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie
nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti
opätovne zaradil.

73. Ustanovenie § 166g ods. 1 ZKR, pozitívne definujúce kedy má dlžník poctivý zámer, je nutné
vykladať s prihliadnutím na hlavný účel inštitútu oddlženia, ktorým, ako to konštatoval aj NS SR v bode
41. odôvodnenia rozsudku sp. zn. 5 Obdo 18/2022 z 31.01.2023, je zbaviť platobne neschopnéhodlžníka, ktorý je fyzickou osobou, jeho dlhov, aby ho dlhy neuspokojené v konkurze neprenasledovali
po celý zvyšok života, t. j. aby tieto negenerovali ďalší jeho úpadok.

74. Berúc do úvahy podstatu inštitútu oddlženia, prejavujúcu sa v jeho účely, je nutné uzatvoriť, že bez
ďalšieho zo skutočnosti, že žalovaný po oddlžení neuhrádza ani sčasti svoje dlhy, nemožno vyvodiť, že
podľa § 166g ods. 1 a contrario ZKR nemá poctivý zámer. Opačný výklad by bol v rozpore so samotným
účelom inštitútu oddlženia a úplne by popieral podstatu tohto inštitútu, pretože by mal za následok,
že dlhy neuspokojené v konkurze budú dlžníka prenasledovať aj naďalej (keďže by mal, tak ako aj

pred oddlžením, naďalej čiastočne splácať svoje splatné peňažné záväzky, hoci na úhradu čo i len
jedného splatného peňažného záväzku, s ktorým bol v omeškaní viac ako 180 dní po lehote splatnosti,
v celosti, nedisponoval dlžník objektívne dostatočným peňažným majetkom) a generovať tak ďalší jeho
úpadok. Nemožno v tejto súvislosti pritom nezdôrazniť, že oddlženie vo forme konkurzu zákonodarca
(vychádzajúc z dôvodovej správy novelizačného zákona č. 377/2016 Z. z., ktorým bol zavedený inštitút
oddlženia do zákona o konkurze a reštrukturalizácii v podobe účinnej od 01.03.2017) zakladá práve na

„dobrovoľnom odovzdaní“ celého majetku dlžníka v prospech veriteľov za cenu nemožnosti postihovania
budúcich príjmov dlžníka.

75. Z vymedzenia poctivého zámeru v § 166g ods. 1 ZKR vyplýva, že zákon (len) demonštratívnym
spôsobom uvádza kritéria posúdenia toho, či zo správania dlžníka po podaní návrhu možno usudzovať,

že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností – t. j. toho, či má
dlžník poctivý zámer. Avšak nemožno prehliadať tú skutočnosť, že v rámci týchto kritérií zákonodarca
stanovil, že poctivému zámeru zodpovedá okrem iného poskytovanie potrebnej súčinnosti správcovi
a veriteľom, zamestnanie sa alebo si zabezpečenie iného zdroju príjmov, pričom v tejto súvislosti
neustanovujesúčasnepovinnosťdlžníkaposkytnúťaspoňurčitúčasťtaktozískanéhopríjmudobrovoľne

svojim veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu, na rozdiel od nie nepatrného dedenia, daru
alebo výhry zo stávky alebo hry, kde je povinnosťou dlžníka aspoň polovicu takéhoto zdroja ponúknuť
dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu, pričom, a to je podstatný rozdiel oproti
príjmu získanému zo zamestnania – v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo
hry ide o plnenia získané bez primeraného protiplnenia. Aj z uvedeného vyplýva, že nebolo úmyslom

zákonodarcu v prípade, ak má dlžník po oddlžení príjem bez ďalšieho zaťažiť dlžníka povinnosťou aj
naďalej dobrovoľne uhrádzať aspoň časť z príjmu zo zamestnania svojim veriteľom na uspokojenie
v dôsledku oddlženia nevymáhateľného dlhu, čo potvrdzuje aj dôvodová správa novelizačného zákona
č. 377/2016 Z. z., ako to vyplýva aj z už vyššie uvedeného. Napokon nemožno pritom prehliadnuť,
že po skončení konkurzu dlžník v zásade nedisponuje žiadnym majetkom, a preto je nevyhnutné, aby

mal zabezpečený pravidelný príjem, ktorý mu umožní tzv. „Fresh start“ (slov. nový začiatok“), ktorý,
ako vyplýva aj z dôvodovej správy novelizačného zákona č. 377/2016 Z. z., je podstatou oddlženia
konkurzom.

76. Len z tej skutočnosti, že žalovaný prestal po oddlžení aspoň s čiastočnou úhradou svojich splatných

peňažných záväzkov svojim veriteľom na uspokojovanie nevymáhateľného dlhu preto v prejednávanej
veci nemožno vyvodiť nepoctivý zámer žalovaného podľa § 166g ods. 1 ZKR.

77. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
41CoKR/27/2022 z 26.04.2023, s ktorým sa stotožňuje a v ktorom sa tento podľa § 387 ods. 2

CSP stotožnil v celom rozsahu s ním preskúmavaným rozsudkom súdu prvej inštancie, ktorý dospel
k totožnému právnemu záveru ako súd v prejednávanej veci o tom, že z § 166g ods. 1 ZKR nevyplýva,
že by sa poctivosť zámeru dlžníka po podaní návrhu posudzovala podľa toho, či dlžník uhradil niektorú
z oddlžením nedotknutých pohľadávok. Ak by to tak bolo, inštitút oddlženia ako šanca na nový začiatok
pre dlžníkov by nemal žiadny zmysel. V § 166g ods. 1 ZKR uvedenú „úprimnú snahu riešiť svoj

dlh v medziach svojich možností a schopností“ treba vykladať v súvislosti s poskytovaním súčinnosti
správcovi a veriteľom, snahou zamestnať sa, zabezpečiť si príjem a v prípade nie nepatrného dedenia,
daru alebo výhry zo stávky a hry s ponúknutím aspoň polovice dobrovoľne veriteľom na uspokojenie
nevymáhateľného dlhu. Poctivý zámer dlžníka však nemožno posudzovať podľa toho, či dlžník uhradil
alebo neuhradil niektorý z jeho nevymáhateľných dlhov, keďže takýto výklad by išiel proti podstate

inštitútu oddlženia. Ani voľba riešiť platobnú neschopnosť konkurzom a nie splátkovým kalendárom
pritom nezakladá dôvod nepoctivého zámeru dlžníka. ZKR totiž upravuje dva spôsoby riešenia úpadku
fyzických osôb, pričom voľba je na dlžníkovi.78. V súvislosti so skutkovým tvrdením žalobcu ohľadom nereagovania žalovaného na výzvu žalobcu
na preukázanie poctivého zámeru súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.
zn. 42CoKR/3/2023, s ktorým sa stotožňuje a v ktorom sa tento podľa § 387 ods. 2 CSP stotožnil

v celom rozsahu s ním preskúmavaným rozsudkom súdu prvej inštancie, v ktorom tento uviedol, že
snaha žalobcu o preukazovanie poctivého zámeru dlžníkom spôsobom zaslania výzvy žalovanému na
zaplatenie pohľadávky nemá oporu v zákone, pričom vychádzajúc z vymedzenia poctivého zámeru v
§ 166g ods. 1 ZKR nie je spôsob prejavenia poctivého zámeru podľa tohto zákonného ustanovenia
konečný a nevylučuje aj iné možné spôsoby prejavenia poctivého zámeru dlžníka, uvedené však

neznamená, že v prípade, že veriteľ zašle dlžníkovi výzvu na zaplatenie už nevymáhateľnej pohľadávky
adlžníknaňunereaguje,jepasivitadlžníkaautomatickyhodnotenáakokonaniesnepoctivýmzámerom.

79. Na základe uvedeného súd uvádza, že keďže samotné žalobcom uvedené skutkové tvrdenia
ohľadom toho, že žalovaný po oddlžení prestal uhrádzať žalobcovi aspoň v časti jeho pohľadávku,
že žalovaný nereagoval na výzvu na preukázanie poctivého zámeru a ani tá, že si na riešenie svojej

platobnej neschopnosti zvolil formu konkurzu a nie splátkového kalendára, nie sú samy o sebe bez
ďalšieho skutočnosťami, ktoré zakladajú absenciu úprimnej snahy dlžníka riešiť svoj dlh v medziach
svojich možností a schopností, nebol dôvod vo vzťahu k nim ani vykonať navrhnuté dokazovanie
dopytom na Sociálnu poisťovňu ohľadom zistenia príjmu žalovaného po oddlžení, ktorým žalobca
navrhoval preukázať, že bol spôsobilý aj po oddlžení aspoň sčasti uhrádzať pohľadávku žalobcu tak,

ako to robil pred oddlžením. Vykonanie dokazovania musí totiž vždy smerovať k zisteniu pre meritórne
rozhodnutie súdu rozhodujúcich skutočností, ktorou nie je z dôvodov už uvedených v prejednávanej
veci tá, či žalovaný mohol vzhľadom na svoj príjem zo zamestnania aj po oddlžení naďalej čiastočne
uhrádzať svoj splatný peňažný záväzok voči žalobcovi tak, ako tomu bolo do oddlženia.

80. Napriek tomu, že v prejednávanej veci nie sú z uvedeného dôvodu splnené podmienky na vykonanie
predmetného dôkazu, súd naviac uvádza, že by neboli ani vo vzťahu k tomuto splnené vyššie definované
podmienky na to, aby súd nimi preklenul informačný deficit žalobcu. Totiž, konkurz bol na majetok
žalovaného zrušený podľa § 167v ZKR zverejnením oznámenia v Obchodnom vestníku o skončení
konkurzu z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu, k čomu došlo dňa 07.12.2018

(ako dňa nasledujúceho po dni faktického zverejnenia uvedeného oznámenia v Obchodnom vestníku č.
235/2018 zo 06.12.2018), teda viac ako 3,5 mesiaca od oddlženia žalovaného dňa 21.08.2018. Počas
celéhotohtoobdobiamalžalobcaakoveriteľprihlásenýdokonkurzuoprávneniepodľa§166iods.2ZKR
požiadať správcu, aby zistil podľa § 177i ods. 5 v spojení s § 75 ods. 1 ZKR v Sociálnej poisťovni príjem
žalovaného zo zamestnania po oddlžení a tým zabezpečiť prípadný skutkový i dôkazný základ prípadnej

žaloby o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. Odhliadnuc od hlavného dôvodu nevykonania daného
dôkazu, ktorým je, že nesmeruje k preukázaniu skutočnosti rozhodujúcej pre meritórne rozhodnutie
súdu, by tak neboli splnené vo vzťahu k danému dôkazu ani kumulatívne podmienky stanovené pre
možnosť vykonať v civilnom sporovom konaní tzv. vyšetrovací dôkaz, t. j. dôkaz, z ktorého sa ešte len
majú zistiť určité skutočnosti, stranou netvrdené (keďže žalobca sa ocitol v skutkovej a dôkaznej núdzi

z vlastnej viny z dôvodu nevyužitia procesného inštitútu objektívne mu umožňujúceho prekonať daný
informačný deficit).

81. Žalobca teda neuniesol vo vzťahu k preukázaniu absencie úprimnej snahy žalovaného riešiť svoj dlh
v medziach svojich možností a schopností ani len bremeno tvrdenia, keďže zo žalobcom produkovaných

skutkových tvrdení, ako súd už uviedol, nemožno ani v prípade ich preukázania usúdiť absenciu
uvedenej úprimnej snahy, ktorá je zákonným znakom poctivého zámeru dlžníka podľa § 166g ods. 1
ZKR. Žalobca teda v konaní neprodukoval také skutkové tvrdenia, z ktorých v prípade ich následného
preukázania by mohol súd dospieť k záveru o absencii úprimnej snahy žalovaného v zmysle § 166g ods.
1 ZKR. V konaní teda žalobca o to viac nepreukázal ani dôvod zrušenia oddlženia žalovaného, ktorý

opakom vyplýva z pozitívneho vymedzenia poctivého zámeru v § 166g ods. 1 ZKR.

82. Súd v konaní nevykonal dokazovanie výsluchom žalovaného na návrh žalobcu a listinnými dôkazmi
predloženými žalovaným na pojednávaní.

82.1. Čo sa týka výsluchu žalovaného, v prvom rade žalobca ani len netvrdil, že by jeho výsluchom mali
byť zistené také skutočnosti, ktoré nemožno preukázať inak – teda iným dôkazným prostriedkom, čo je
podľa § 195 ods. 1 CSP primárnym predpokladom vyhovenia návrhu na výsluch strany, bez splnenia
ktorej podmienky súd nemôže podľa § 195 ods. 1 CSP výsluch strany nariadiť. Bolo povinnosťou žalobcupreto v spojení s týmto návrhom nie len uviesť konkrétne skutočnosti, ktoré majú byť daným dôkazom
preukázané (čo žalobca v celom konaní neurobil, a len všeobecne uviedol, že sa majú nimi preukázať
skutočnosti tvrdené v žalobe, pričom vo vzťahu k väčšine tvrdených skutočností pritom navrhoval

žalobca vykonanie iných dôkazov), ale aj preukázať, prečo ich nemožno preukázať iným dôkazom.
Táto požiadavka odôvodnenia návrhu na vykonanie daného dôkazu implicitne vyplýva zo samotných
podmienok vykonania daného dôkazu, pretože bez uvedeného odôvodnenia návrhu na vykonanie
dokazovaniavýsluchomstrany(tedabezodôvodneniatoho,prečonemožnourčitúkonkrétnuskutočnosť
preukázať iným dôkazom), je znemožnené súdu túto posúdiť a na základe toho skonštatovať záver

o splnení danej podmienky vykonania výsluchom strany. Odhliadnuc od uvedeného však súd dopĺňa, že
žalobca v žalobe žiadne substancované skutkové tvrdenia, v prípade ktorých preukázania by tieto bolo
možné subsumovať pod právny pojem „nepoctivý zámer“, neuviedol. Ako totiž vyplýva z jednotlivých
častí odôvodnenia tohto rozsudku, žalobcom v žalobe uvedené skutkové tvrdenia nie sú takými
skutkovýmitvrdeniami,vprípadektorýchpreukázaniabybolnaplnenýniektorýdôvodzrušeniaoddlženia
žalovaného pre nepoctivý zámer (a iba v prípade ktorých tvrdenia žalobca vôbec unesie bremeno

tvrdenia), a preto ich samotné preukázanie výsluchom žalovaného by nebolo spôsobilé ovplyvniť
meritórne rozhodnutie súdu v prejednávanej veci. Na okraj však súd zdôrazňuje, že ak zamýšľal vykonať
výsluch žalovaného aj k zisteniu skutočností, ktoré skutkovo v žalobe netvrdil, tak na vykonanie tohto
dôkazu k žalobcom netvrdeným skutočnostiam (a teda za účelom prekonania informačného deficitu
žalobcu) nebola splnená už vyššie uvedená podmienka, ktorou je, že podkladom pre odstránenie

informačného deficitu nemôže byť len dohad alebo názor, že vykonaným dokazovaním bude zistená
skutočnosť v prospech žalobcu, majúca za následok unesenie dôkazného bremena. Podkladom musí
byť preukázateľný a pravdepodobný úsudok o dôvodnosti a oprávnenosti tohto postupu, keďže účelom
inštitútu prekonania informačného deficitu je podporiť pravdepodobný nárok skutkovými okolnosťami
a nie pátrať po skutočnostiach za účelom „vybudovania“ prípadu. V prejednávanej veci však žalobca

neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by zakladali pravdepodobnosť žalobou uplatneného
nároku.

82.2. Čo sa týka listinných dôkazov predložených žalovaným na pojednávaní (výplatných pások), súd
nimi nevykonal dokazovanie na danom pojednávaní, a to z dôvodu, že žalovaný netvrdil a o to viac

nepreukázal, že by tento návrh na vykonanie dôkazov ako prostriedok procesnej obrany (§ 149 CSP)
nemohol uplatniť skôr, ak by konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Za týchto
okolností, aj s prihliadnutím na to, akého časového obdobia sa dané listiny týkajú, ako aj na to, že sa
týkajú samotného žalovaného, mohol žalovaný navrhnúť dokazovanie danými listinami a aj ich pripojiť
najneskôr v žalobnej duplike, ktorá má byť podľa § 167 ods. 4 CSP v zásade posledným procesným

úkonom žalovaného, v ktorom môže uplatniť bez obmedzenia prostriedky procesnej obrany.

83. K skutkovej stránke veci možno napokon záverom poukázať aj na skutočnosť, že hoci sa súd
s jednotlivými návrhmi žalobcu na vykonanie dokazovania podrobne zaoberal, v prvom rade žalobca
účinne nepoprel skutkové tvrdenia žalovaného o tom, že o vyhlásenie konkurzu požiadal z dôvodu

nezvládateľnej finančnej situácie, keďže nemal financie ani na základné životné potreby a nedokázal
vlastnými silami splatiť exekúcie ani ďalšie záväzky voči nemu, že jeho finančná situácia sa doposiaľ
nezmenila tak, aby bol schopný splácať záväzky z minulosti, že v čase podania návrhu na oddlženie
nevlastnil žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok a ani od obdobia oddlženia nevlastnil žiadny hnuteľný
ani nehnuteľný majetok a že žije v rodinnom dome patriacom bratovi, v ktorom žije aj brat s partnerkou

a dieťaťom, matka a otec žalovaného. Žalobca v žalobnej replike k uvedenému uviedol, že predmetné
skutkové tvrdenia žalovaný nepreukázal, no výslovne ich nepoprel, a už na tomto základe ich možno
potompovažovaťpodľa§151ods.1CSPzanesporné,tvoriaceskutkovýzákladrozhodnutia.Preúčinné
popretie skutkových tvrdení protistrany podľa § 151 ods. 1 CSP sa totiž vyžaduje ich výslovné popretie
a len poukaz na absenciu dôkazov takýmto výslovným popretím skutkových tvrdení protistrany nie je.

Nepopreté skutkové tvrdenia pritom ani nemajú byť predmetom dokazovania, ktorého účelom je zistiť
sporné skutočnosti. Uvedené nesporné skutkové tvrdenia žalovaného o to viac potom majú za následok,
že žalobca v konaní aj v nadväznosti na ne nepreukázal nepoctivý zámer žalovaného dlžníka.

84. Z dôvodov už uvedených súd dospel k záveru, že žalobca v prejednávanej veci nepreukázal, že

žalovaný dlžník mal pri oddlžení nepoctivý zámer tak, ako je tento vymedzený v § 166g ZKR. Tým nie je
v prejednávanej veci splnená ani tretia kumulatívna podmienka podľa § 166f ods. 1 ZKR na vyhovenie
žalobe o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer.85. Keďže (i/) žalobca v prejednávanej veci nie je aktívne vecne legitimovaným na podanie žaloby
o zrušenie oddlženia žalovaného pre nepoctivý zámer a (ii/) žalobca ani nepreukázal, že žalovaný mal pri
oddlžení nepoctivý zámer, nie sú v prejednávanej veci splnené dve samostatné kumulatívne podmienky

pre vyhovenie žalobe, čo zakladá jej nedôvodnosť.

86. Súd preto týmto rozsudkom (v I. výroku) žalobu zamietol.

IV. Trovy konania

87. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (inak aj len „Civilný sporový
poriadok“ alebo „CSP“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

88. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

89. Keďže sa týmto rozsudkom konanie končí, súd rozhodoval podľa § 262 ods. 1 CSP v tomto
rozhodnutí aj o nároku na náhradu trov konania.

90. V prejednávanej veci bol v plnom rozsahu úspešný žalovaný proti žalobcovi (keď žaloba žalobcu
proti žalovanému bola týmto rozsudkom v celom rozsahu zamietnutá), preto má žalovaný podľa § 262
ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

91. Súd preto v II. výroku tohto rozsudku (majúcim podľa § 234 ods. 1 CSP povahu uznesenia) podľa

§ 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

92. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie do 60 dní
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší

súdny úradník (§ 6 ods. 1 písm. a/ zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch). Súd v tejto
súvislosti uvádza, že do II. výroku, ktorým rozhodol o nároku na náhradu trov konania, nezahrnul aj
uvedenú formuláciu o tom, že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením súd
prvej inštancie, obsadený vyšším súdnym úradníkom, do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, ako je to podľa uznesenia senátu občianskoprávneho kolégia NS SR sp. zn. 6 Cdo

222/2016 z 23.03.2017 povinnosťou súdu, keďže ako to vyplýva z výrokov o nároku na náhradu trov
konania, uvedený právny názor nebol prevzatý senátmi obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, z ktorých rozhodnutí súd príkladmo poukazuje na formuláciu výrokov o nároku
na náhradu trov konania v uznesení sp. zn. 1Obdo/57/2018 z 24.10.2019 (v ktorom dovolateľ výslovne
namietal nevykonateľnosť výroku o nároku na náhradu trov odvolacieho konania s poukazom na

uvedené uznesenie senátu občianskoprávneho kolégia NS SR), uznesení sp. zn. 1Obdo/58/2021
zo 14.06.2022, uznesení sp. zn. 2Obdo/30/2020 z 29.04.2021, uznesení sp. zn. 4Obdo/91/2021
z 31.01.2023 či uznesení sp. zn. 5Obdo/47/2020 z 24.06.2021.

Poučenie:

2 31Odi/5/2024

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Nitra ako súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorými sú uvedenie, ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu a spisovej značky tohto konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu vykonateľné rozhodnutie súdu ukladá, možno na návrh toto,
kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z vykonateľného rozhodnutia súdu, vykonať exekúciu
podľa Exekučného poriadku (§ 48 ods. 2 v spojení s § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti v účinnom znení [Exekučný poriadok]).