Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, January 31, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoCsp/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6623200830
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6623200830.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej

asudcovJUDr.AmyOdalošovejaMgr.MartinaŠtubniaka,vsporežalobkyneA.B.,narodenejX.XXXXX
XXXX, C., D. XXX/XX, zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou E. F., narodenou X. XXXXXX XXXX,
G., H. I. XXX/XX, proti žalovaným 1/ Všeobecná úverová banka, a. s., Bratislava, Mlynské nivy 1, IČO:
31 320 155, 2/ EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava, Prievozská 2, IČO: 35 724 803, zastúpeným
advokátskou kanceláriou Remedium Legal, s.r.o., Bratislava, Prievozská 2, IČO: 53 255 739, o určenie,
že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov a o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške
4.787,61 Eur, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Lučenec zo 7. septembra 2023 č.

k. 12Csp/23/2023-140, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec zo 7. septembra 2023 č. k. 12Csp/23/2023-140 p o t v r d z u j e.

II. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovaným 1/, 2/ náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100
%, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo ,,prvoinštančný súd“) odvolaním
napadnutým rozsudkom zo 7. septembra 2023 č. k. 12Csp/23/2023-140 (ďalej len „rozsudok súdu prvej
inštancie“) žalobu o určenie, že Zmluva o úvere číslo 0018725082 zo dňa 7. septembra 2007 (ďalej

len ,,zmluva o úvere“ alebo ,,zmluva“ eventuálne ,,zmluva o spotrebiteľskom revolvingovom úvere“) je
bezúročná a bez poplatkov, zamietol (I. výrok) a uložil žalobkyni povinnosť nahradiť žalovaným 1/, 2/
trovy konania v rozsahu 100 %, v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia o určení výšky trov konania
(II. výrok). Súd prvej inštancie ďalej žalobu o zaplatenie sumy 4.787,61 Eur od žalovaného 1/ zamietol
(III. výrok) a uložil žalobkyni povinnosť nahradiť žalovanému 1/ trovy konania v rozsahu 100 %, v lehote
do 3 dní od právoplatnosti uznesenia o určení výšky trov konania (IV. výrok).
1.1. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou domáhala určenia,

že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov a zároveň sa domáhala uloženia povinnosti
žalovanému 1/ zaplatiť žalobkyni sumu 4.787,61 Eur z titulu vydania bezdôvodného obohatenia.
1.2. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania mal preukázané, že dňa 7. septembra 2007
žalobkyňa(dlžník)ažalovaný1/(veriteľ)uzatvorili,,Zmluvuovydaníapoužívaníkreditnejplatobnejkarty
VÚB, a. s.,“ v zmysle bodu II. Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných
kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a. s. v spolupráci so spoločnosťou Consummer
Finance Holding, a. s. (ďalej len ,,Obchodné podmienky“) pod číslom 0018725085. Predmetom zmluvy

bol schválený úverový rámec vo výške 30.000,-Sk pri mesačnej splátke 1.000,-Sk. Poplatky súvisiace
s čerpaním pôžičky, sankčné poplatky, indikatívny výpočet RPMN a ročná úroková sadza 22,80 % boli
uvedenévObchodnýchpodmienkachprevydanieapoužívaniekreditnýchplatobnýchkarietvydávaných
Všeobecnou úverovou bankou, a. s.. Termín splatnosti v zmluve dohodnutý nebol, bol uvedený len vovýpise z pôžičkovej karty. Čo sa týka úverového poistenia a vyhlásenia klienta v bode V. a VI. zmluvy,
resp. Žiadosti o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro, žalobkyňa ako dlžník v zmluve nezaškrtla, že prijíma
Komplexný súbor poistenia B a taktiež ani nezaškrtla, že odmieta poistenie.

1.2.1. Dňa 27. júna 2008 žalobkyňa požiadala o nový úverový rámec vo výške 42.000,-Sk pri minimálnej
mesačnej splátke 1.400,-Sk (č. l. 9 spisu), pričom dňa 26. februára 2009 žalobkyňa požiadala o
navýšenie úverového rámca na sumu 1.950,-Eur pri mesačnej splátke 65,-Eur (č. l. 9 spisu).
1.2.2. Žalovaný 1/ listom z 8. decembra 2017 (č. l. 79 spisu) oznámil žalobkyni, že postúpil ku dňu 4.
decembru 2017 pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o úvere s príslušenstvom a s právami na žalovaného

2/.
1.2.3. Z výpisu Pôžičkovej karty Quatro za obdobie od 17. septembra 2007 do 30. novembra 2017
mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobkyňa z kreditnej karty uskutočnila výbery vo výške
2.403,16 Eur a zaplatila sumu 5.933,37 Eur. Žalobkyni boli žalovaným 1/ účtované poplatky za úverové
rizikové poistenie typu A, administratívny poplatok za správu rizikovej pohľadávky, poplatok za náklady
vymáhania po vyhlásení okamžitej splatnosti a poplatky za náklady z mandátnej správy pohľadávky.

1.3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 4 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6 zákona č. 258/2001 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch účinného k 7. septembru 2007 (ďalej len ,,zákon č. 258/2001 Z. z.“
alebo ,,ZoSÚ“), § 52 ods. 1, 2, 3, § 100 ods. 1, § 107 ods. 1, 2, § 451 ods. 1, 2, § 524 ods. 1, 2, § 529 ods.
1 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Občiansky zákonníka“ alebo ,,OZ“).
1.4. Súd prvej inštancie konštatoval, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že medzi žalovaným 1/ a

žalobkyňou došlo k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom revolvingovom úvere, a to na základe Žiadosti
a aktivácie Pôžičkovej karty Quatro zo 7. septembra 2007, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia zákona č.
258/2001 Z. z. a ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzatvoreniu zmluvy.
1.4.1. V posudzovanej veci sa jednalo o revolvingový typ úveru, ktorý je typickým tým, že veriteľ ho
dopĺňa a úverový vzťah môže fungovať neurčitú dobu. To, že išlo o revolvingový úver vyplýva aj z

Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditnej karty.
1.5. V súvislosti s námietkami žalobkyne, že v zmluve nie je uvedená RPMN, a preto uvedený úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (ďalej len ,,najvyšší súd“) sp. zn. 8Cdo/140/2020.
1.5.1. Podotkol, že spore ide o zmluvu o revolvingovom úvere vo forme kreditnej karty, pri ktorej

nie je RPMN možné vypočítať. Pre revolvingový úver je typické, že konkrétny výpočet RPMN a ani
údaje o celkových nákladoch spotrebiteľa nie je možné pre povahu revolvingu v čase kontraktácie
zmluvného vzťahu vypočítať vopred, pretože v danom čase nie sú presne známe podstatné náležitosti
pre toto zadefinovanie, keď celý úver sa priebežne čerpá a dopĺňa, a teda nie je možné v zmluve
zakladajúcej takýto vzťah uviesť konkrétny percentuálny údaj RPMN, pre ktorého vyčíslenie je potrebné

mať zastabilizované vstupné údaje o výške úveru, období, splátkach úveru a úrokoch s poplatkami.
Preto neuvedenie konkrétnej a presnej RPMN v zmluve o revolvingovom úvere vzhľadom na jeho
charakter nemôže mať za následok, že úver bude bezúročný a bez poplatkov. Zákonná náležitosť
uviesť výšku RPMN je splnená uvedením tzv. indikatívneho výpočtu RPMN (t. j. akási ,,vzorová RPMN“
vyjadrená prostredníctvom výpočtu za reprezentatívne zvolených premenných), tak ako tomu bolo aj

v posudzovanom prípade. Je evidentné, že v posudzovanom prípade bol uvedený indikatívny výpočet
RPMN na opačnej strane Žiadosti o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatra v rámci Obchodných podmienok,
kde v rámci indikatívneho výpočtu RPMN bola uvedená RPMN 24,8 %.
1.6. Keďže zákon č. 258/2001 Z. z. považoval za bezúročný a bezpoplatkový len ten úver, kde nebola
uvedená RPMN (§ 4 ods. 2 písm. g/ ZoSÚ), ostatné neuvedené náležitosti, ak by aj prípadne absentovali

vzmluve,nespôsobujú,žebyúverbolbezúročnýabezpoplatkov.V§4ods.4zákonač.258/2001Z.z.je
uvedené, že v prípade ak by aj zmluva nespĺňala podmienky podľa ods. 2 a 3, zmluva o spotrebiteľskom
úvere by bola platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho
začal čerpať, čo bolo aj v danom prípade.
1.7. Žalobkyňa od žalovaného 1/ žiadala vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 4.787,67 Eur z

dôvodu, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere nebola uvedená RPMN, a preto sa úver považuje za
bezúročný a bez poplatkov.
1.7.1. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobkyňa nepreukázala absenciu RPMN v zmluve o úvere,
a teda jej tvrdenia a závery o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného 1/ z dôvodu
neuvedenia RPMN boli neopodstatnené.

1.8. Pokiaľ žalobkyňa namietala aj postúpenie pohľadávky na žalovaného 2/, súd prvej inštancie uviedol,
že ex offo by skúmal platnosť postúpenia pohľadávky zo žalovaného 1/ (pôvodného veriteľa) na
žalovaného 2/ a taktiež postup v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ako aj § 92 ods. 8 zákonač. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o bankách“) v prípade, ak
by žalovaný 2/ podal žalobu voči žalobkyni (dlžníkovi) o zaplatenie splátok z titulu zmluvy o úvere.
1.8.1. V časti nároku, ktorým sa žalobkyňa domáhala určenia, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov,

ide o právo, ktoré je s postúpenou pohľadávkou spojené. Ak sa postupuje pohľadávka, s postúpenou
pohľadávkou dochádza bez ďalšieho aj k prevodu ďalších práv spojených s pohľadávkou, ktoré sú na
prevádzanej pohľadávke závislé. (viď rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/125/2018).
1.9. V súvislosti so vznesenou námietkou premlčania zo strany žalovaných 1/, 2/ súd prvej inštancie
konštatoval, že žalobkyňou uplatnené bezdôvodné obohatenie za obdobie od 7. septembra 2007 do 30.

novembra 2017 vo výške 4.787,61 Eur je premlčané (§ 107 OZ), keďže žalobkyňa na základe zmluvy o
úvere zaplatila žalovanému 1/ poslednú splátku dňa 26. októbra 2017, pričom žalobkyňa podala žalobu
na súd prvej inštancie dňa 6. marca 2023, t. j. po uplynutí 3-ročnej objektívnej lehoty.
1.10. Súd prvej inštancie zdôraznil, že v zmluve bol uvedený indikatívny výpočet RPMN vo výške 24,8 %,
pričom aj z Obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy z bodu VI. bod 39 vyplynulo, že ,,Cenník
sa považuje za súčasť Zmluvy. Banka je oprávnená Cenník jednostranne meniť. Zmenu Cenníka banka

klientovi písomne vopred oznámi. Klient berie na vedomie, že vzhľadom na povahu úveru nie je možné
vopred vypočítať RPMN spojenú s revolvingovým úverom. Cenník obsahuje príkladný výpočet RPMN
v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a to na základe určitých predpokladov o
čerpaní a splácaní revolvingového úveru klientom.“
1.10.1. Uvedenie ,,len“ indikatívneho výpočtu RPMN je v súlade so zákonom, pričom úver nemožno

považovať za bezúročný a bez poplatkov, preto súd prvej inštancie žalobu v tejto časti zamietol.
1.11. Čo sa týka zaplatenia sumy 4.787,61 Eur vo vzťahu k žalovanému 1/ z titulu bezdôvodného
obohatenia, súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný 1/ sa bezdôvodne obohatiť nemohol, pretože v
zmluve bola uvedená RPMN.
1.12. Súd prvej inštancie dodal, že pokiaľ v zmluve nebol uvedený termín splátok istiny, úrokov a

poplatkov v zmysle § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z., absencia tohto údaja nespôsobuje
neplatnosť zmluvy ani bezdôvodné obohatenie, pretože v zmysle § 4 ods. 4 písm. a) zákona č. 258/2001
Z. z. žalobkyňa ako spotrebiteľ začala čerpať úver, ktorý jej bol poskytnutý zo strany žalovaného 1/, a
teda zmluva o spotrebiteľskom úvere bola platná.
1.13. V zmysle § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. žalovaní 1/, 2/ nemôžu od žalobkyne požadovať úrok

alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o úvere. Úrok bol v zmluve dohodnutý na 22,80 %, čo
vyplýva aj z výpisov z pôžičkovej karty Quatro.
1.13.1. Čo sa týka poplatkov, ktoré žalovaný 1/ účtoval žalobkyni (poplatok za úverové rizikové poistenie
typu A, administratívny poplatok za správu rizikovej pohľadávky, poplatok za náklady vymáhania po
vyhlásení okamžitej splatnosti a poplatok za náklady z mandátnej správy pohľadávky), podľa názoru

súdu prvej inštancie tieto poplatky v zmluve uvedené neboli. Žalobkyňa ako dlžník v Žiadosti o aktiváciu
pôžičkovej karty Quatro nezaškrtla, že prijíma komplexný súbor poistenia B, ale ani nezaškrtla, že
odmieta sa poistiť. Žalovaným 1/ bol účtovaný poplatok za úverové rizikové poistenie typu A, pričom zo
zmluvy ani z časti V. úverové poistenie, nie je zrejmé, že išlo o úverové rizikové poistenie typu A, ale
žalobkyňa ako dlžník svojím podpisom mala súhlasiť s tým, že banka v jej prospech uzatvorí poistenie

jej schopnosti splácať úverové splátky v zmysle základného súboru poistenia podľa Rámcovej zmluvy
uzatvorenej medzi bankou a poisťovňou Cardif Slovakia a.s. Z uvedeného nie je zrejmé, o aké poistenie
ide, a či išlo o úverové rizikové poistenie typu A. Poplatok za úverové rizikové poistenie typu A bol
naposledy žalovaným 1/ zúčtovaný dňa 31. januára 2013.
1.13.2. Taktiež poplatok za správu rizikovej pohľadávky nebol uvedený v zmluve, avšak naposledy bol

žalovaným 1/ zúčtovaný dňa 25. februára 2013.
1.13.3. Súd prvej inštancie zistil, že poplatok za náklady z mandátnej správy pohľadávky nebol uvedený
v zmluve o úvere a naposledy bol žalovaným 1/ zúčtovaný dňa 21. júna 2014.
1.13.4. Ani poplatok ako náklady vymáhania po vyhlásení okamžitej splatnosti nebol uvedený v zmluve
a bol naposledy zúčtovaný žalovaným 1/ dňa 17. februára 2016.

1.13.5. Súd prvej inštancie uviedol, že na tieto poplatky v zmysle § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z.
nemal žalovaný 1/ právo, preto v tejto časti sa bezdôvodne obohatil, avšak v zmysle vznesenej námietky
premlčania zo strany žalovaných 1/, 2/ s prihliadnutím na dátumy, kedy boli naposledy účtované tieto
poplatky, aj právo na vydanie bezdôvodného obohatenia v časti poplatkov, je premlčané, keďže žaloba
bola na súd prvej inštancie podaná dňa 6. marca 2023.

1.14.Súdprvejinštancie žalobuourčeniebezúročnostiabezpoplatkovostiúveruvovzťahukžalovaným
1/, 2/ a o zaplatenie sumy 4.787,61 Eur z titulu vydania bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k
žalovanému 1/ zamietol.1.15.Onárokunanáhradutrovkonaniasúdprvejinštancierozhodolpodľa§255ods.1vspojenís§ 262
ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,CSP“ alebo ,,Civilný
sporový poriadok“).

1.15.1. Vo vzťahu k I. výroku rozsudku súd prvej inštancie žalovaným 1/, 2/ priznal plnú náhradu trov
konania v rozsahu 100 %, pretože boli úspešní v plnom rozsahu a vo vzťahu k ,,druhému výroku“ (t. j. k
III. výroku rozsudku súdu prvej inštancie - poznámka odvolacieho súdu), súd prvej inštancie žalovanému
1/ priznal plnú náhradu trov konania v rozsahu 100 % ako úspešnej strane sporu. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením v lehote do 60 dní od právoplatnosti

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie žalobkyňa podala včas odvolanie.
2.1. Odvolanie odôvodnila odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. d), f), h) CSP.
2.2. Uviedla, že na základe žiadosti o aktiváciu ,,Pôžičkovej karty QUATRO“ si všimla, že na nej nie je
uvedená RPMN a ani v obchodných podmienkach sa nenachádza ,,vzorec“ pre výpočet RPMN.

2.3. Žalovaný 1/ použil voči nej nekalé praktiky, s ktorými sa súd prvej inštancie nezaoberal (podmienky,
s ktorými sa spotrebiteľ nemal možnosť oboznámiť pred uzatvorením zmluvy; od spotrebiteľa, ktorý
nesplnil svoj záväzok, sa požaduje zaplatenie neprimerane vysokej sumy ako sankcie; obmedzenie
prístupu k dôkazom spotrebiteľovi; plnenie služby, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej
miere nesledujú záujmy spotrebiteľa; uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol informovaný pred

uzatvorením zmluvy, resp. za ne nedostal plnenie).
2.4. Podľa jej názoru zmluva bola vyhotovená jednostranne (v prospech žalovaného 1/), pričom v zmluve
si od nej žalovaný 1/ nárokoval poplatky za vyhotovenie výpisu, za rizikové poistenie typu A, za správu
rizikovej pohľadávky, za spracovanie poštovej poukážky, náklady na vymáhanie po vyhlásení okamžitej
splatnosti, sankčné úroky.

2.5. Podľa Smernice Rady 87/102/EHS celkovými úverovými nákladmi sú všetky náklady vrátane úroku
a iných poplatkoch, ktoré spotrebiteľ musí zaplatiť na úver. RPMN predstavuje celkové náklady pre
spotrebiteľa vyjadreného vo forme percentuálneho podielu z hodnoty poskytnutého úveru.
2.6. Ďalej poukázala na Smernicu Rady 93/13/EHS a Smernicu 2005/29/EHS.
2.7. Podotkla, že žalovaný 1/ ju neinformoval o postúpení pohľadávky na žalovaného 2/.

2.8. Žalovaný 2/ jej nezaslal písomnosti ani do pojednávania, pričom celá záležitosť by sa skončila skôr.
Žalovaný 2/ nemá záujem o zaslanie písomností, len o vymoženie pohľadávky, ktorá je premlčaná.
2.9. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len ,,odvolací súd“
alebo ,,krajský súd“) ,,prehodnotil“ rozsudok súdu prvej inštancie.

3. Žalovaní 1/, 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdil, pretože sa súd prvej inštancie riadne vysporiadal so všetkými
námietkami žalobkyne a v odvolaní žalobkyňa neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by správnosť
rozsudku súdu prvej inštancie spochybňovali.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaných 1/, 2/ zopakovala odvolacie argumenty ohľadne
absencie RPMN v zmluve o úvere, pričom poukázala na to, že žalovaný 1/ jej neoznámil postúpenie
pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o úvere, preto súd prvej inštancie mal v konaní ,,overiť“, či žalovaný
2/ je oprávnený vymáhať voči nej pohľadávku na základe zmluvy o úvere. Podľa jej názoru žalovaný 2/
nemá aktívnu legitimáciu na vymáhanie pohľadávky voči nej, a teda ,,majiteľom“ spornej postúpenej

pohľadávky je aj naďalej žalovaný 1/.

5. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach
daných § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a contrario a rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

6.Podľa§387ods.1,2CSPodvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciepotvrdí,akjevovýrokuvecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie i konania, ktoré mu
predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v
dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správneprávne posúdil. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami
pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie
neporušil právo strán na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna

relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil
súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

8. Súd prvej inštancie je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku
koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok súdu prvej inštancie je presvedčivý, premisy

zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací
súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce
a zodpovedá kritériám uvedeným v § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na
argumenty žalobkyne v odvolaní.

9. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež
zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je však odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj
dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom

vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

10.Vsúvislostisodvolacímiargumentmižalobkyneodvolacísúdpoukazujenaskutočnosť,žežalobkyňa
v odvolacom konaní neuviedla žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohla uplatniť
v konaní pred prvoinštančným súdom a ktoré by spĺňali procesné podmienky uvedené v ustanovení §

366 CSP na to, aby mohli byť relevantným odvolacím dôvodom.

11. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že predmetom sporu bolo určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru a vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 4.787,67 Eur v dôsledku sankcie bezúročnosti a
bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru.

12. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie s prihliadnutím na obsah zmluvy o úvere, ktorého
súčasťou boli Obchodné podmienky správne zistil, že v posudzovanej veci išlo o tzv. revolvingový úver,
ktorý svojím charakterom je úverom, ktorý sa uzatvára na obdobie neurčité, nakoľko celá úverová suma
sapriebežnečerpáadopĺňa.Zdanéhobolozrejmé,ževčasepodpisuzmluvyakonkretizáciezmluvných

podmienok nebolo možné presne a konkrétne špecifikovať všetky údaje v zmluve, avšak väčšina údajov
vyplývala zo zmluvy ako celku, t. j. zo žiadosti a všetkých ďalších listín, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť
zmluvy
12.1. Vzhľadom k typu úveru, t. j. že sa jednalo o revolvingový úver, ktorý sa automaticky obnovuje,
je stanovený iba úverovým rámcom a nie konkrétnou sumou a taktiež je uzavretý na dobu neurčitú a

vzhľadom na to, že RPMN nebolo možné presne vypočítať, nakoľko absentujú základné údaje, ktoré
sa ako premenné dopĺňajú do vzorca na výpočet RPMN, uvedenie RPMN formou príkladného výpočtu
postačuje a napĺňa všetky náležitosti v zmysle č. 258/2001 Z. z.
12.1.1. Revolvingový úver sa čerpá prostredníctvom „kreditného systému“, pri ktorom nie je možné
jednoznačne uviesť RPMN, nakoľko tento údaj sa dá určiť len na začiatku poskytnutia úveru na základe

známych vstupných údajov, ale tiež s potrebou simulovať určité vstupné údaje RPMN, nie je to však
možné vyčísliť v priebehu revolvingu, keď možno úver čerpať a priebežne dopĺňať, a tak sa menia údaje
relevantné pre výpočet RPMN. Navyše uvedený úver nie je v zásade obmedzený, čo do času jeho
poskytovania. Uzatváraný je na dobu neurčitú. Pri tejto forme úveru je stanovený „len“ tzv. úverový
rámec,tedasuma,dovýškyktorejspotrebiteľmôžeúverčerpať.Skutočnávýškačerpanýchprostriedkov

a od nej sa odvíjajúca výška splátok, prípadne spôsob čerpania (pravidelnosť, výška a podobne) sú však
v čase uzatvorenia úverovej zmluvy neznáme. Pretože tieto údaje sú podkladovými pre určenie RPMN,
nemožno údaj o reálnej výške RPMN pre daný, ešte len budúci úver, v čase uzatvorenia úverovej zmluvy
určiť. Uvedené platí o výške skutočne čerpaného úveru ako aj rozsah jeho následného splácania.

13. Zo samotného textu žiadosti o splátkovej karty Quatro (čl. VI Vyhlásenie klienta) vyplývalo, že
žalobkyňa sa pred jej podpisom oboznámila s Obchodnými podmienkami, Cenníkom, Štandardnou,
Sankčnou úrokovou sadzbou, zmluvnými podmienkami. Žalobkyňa svojím podpisom potvrdila, že tieto
bolisúčasťoužiadostiovydaniepôžičkovejkartyauzavretímzmluvysastalijejneoddeliteľnousúčasťou.14. I podľa názoru odvolacieho súdu v prípade revolvingového úveru indikatívny výpočet RPMN, tak
ako bol uvedený v zmluve o úvere žalovaným 1/ v tomto prípade, postačuje pre záver o náležitosti

úverovej zmluvy týkajúcej sa RPMN, preto v posudzovanej veci neboli splnené podmienky pre určenie,
že spotrebiteľský uver je bez poplatkov a bezúročný a ani na vydanie bezdôvodného obohatenia zo
strany žalovaného 1/, keďže nedošlo k naplneniu sankcie v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) ZoSÚ.

15. V tejto súvislosti súd prvej inštancie správne poukázal na uznesenia najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 29. júna 2022 sp. zn. 8Cdo/140/2020, z ktorého odseku 27. vyplýva: ...(,,) Pre revolvingový
úver je typické, že konkrétny výpočet RPMN a ani údaj o celkových nákladoch spotrebiteľa nie je
možné pre povahu revolvingu v čase kontraktácie zmluvného vzťahu vypočítať vopred, pretože v danom
čase nie sú presne známe podstatné náležitosti pre toto zadefinovanie, keď celý úver sa priebežne
čerpá a dopĺňa, a teda nie je možné v zmluve zakladajúcej takýto vzťah uviesť konkrétny percentuálny
údaj RPMN, pre ktorého vyčíslenie je potrebné mať zastabilizované vstupné údaje o výške úveru,

období, splátkach úveru a úrokoch s poplatkami. Preto neuvedenie konkrétnej a presnej RPMN v zmluve
o revolvingovom úvere vzhľadom na jeho charakter nemôže mať za následok, že úver bude bezúročný a
bez poplatkov. Zákonná náležitosť uviesť výšku RPMN je splnená uvedením tzv. indikatívneho výpočtu
RPMN (t. j. akási „vzorová“ RPMN vyjadrená prostredníctvom výpočtu za reprezentatívne zvolených
premenných), tak ako tomu bolo aj v posudzovanom prípade, čo správne zohľadnili súdy nižších

inštancií.(“)...

16. I z uznesenia najvyššieho súdu z 23. novembra 2022 sp. zn. 1Cdo/205/2021, z 27. apríla 2022 sp.
zn. 1Cdo/42/2020 a z 29. marca 2022 sp. zn. 9Cdo/37/2020 vyplýva: ...(,,)Dovolací súd dodáva nad
rámec, že predmetnou problematikou sa judikatúra dovolacieho súdu už zaoberala, (i keď po dátume

dovolania v predmetnom spore, pozn. dovolacieho súdu) a to konkrétne v rozhodnutí 7Cdo/183/2020
zo dňa 24.02.2021, ktoré bolo zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR
pod číslom R 86/2021 najvyšší súd judikoval, že z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení do 31. marca
2015 (dnes ide o ust. § 9 ods. 2 písm. h/) nevyplýva, že by jednou z náležitostí spotrebiteľskej úverovej

zmluvy bol konkrétny matematický výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov alebo predpoklady pre
jej výpočet.(“)...

17. V súvislosti s odvolacími námietkami žalobkyne odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa
správne v odôvodnení rozsudku vysporiadal i s tým, že žalovanému 1/ nevznikol nárok na poplatky, ktoré

žalovaný 1/ účtoval žalobkyni (poplatok za úverové rizikové poistenie typu A, administratívny poplatok
za správu rizikovej pohľadávky, poplatok za náklady vymáhania po vyhlásení okamžitej splatnosti a
poplatok za náklady z mandátnej správy pohľadávky), pretože tieto poplatky neboli uvedené v zmluve
o spotrebiteľskom úvere, pričom v zmysle § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z. z. od spotrebiteľa nemôže
veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

17.1. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní namietala, že i tieto poplatky mali byť zahrnuté do RPMN a tieto
poplatky by ovplyvnili výšku RPMN, odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že poplatky neboli medzi
žalobkyňou a žalovaným 1/ v zmluve o spotrebiteľskom úvere dohodnuté, a preto nemohli tvoriť ani
podklad pre výpočet RPMN.

18. Odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie bol viazaný predmetom sporu, tak ako ho žalobkyňa
vymedzila v petite žaloby, pričom predmetom sporu bolo určenie, že zmluva o úvere je bezúročná a
bez poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z. z.) a zároveň žalobkyňa sa voči žalovanému
1/ domáhala i vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 4.787,61 Eur. Žalobkyňa žalobou označila
žalovaných 1/, 2/, voči ktorým uplatnila svoje žalobné nároky.

18.1. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku
porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti (podľa zákonom
definovaného pojmu bezdôvodného obohatenia). Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia
však vznikne len za splnenia určitých zákonných predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného
obohatenia na strane určitej osoby, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma,

ktorá postihuje inú určitú osobu a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného
obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby, a napokon, že nejde o prípad,
keď Občiansky zákonník napriek majetkovému prospechu bezdôvodné obohatenie výslovne vylučuje
(uznesenie najvyššieho súdu z 19. januára 2012 sp. zn. 2Cdo 92/2010).18.2. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) z 9. júna 2020 sp.
zn. I. ÚS 51/2020 vyplýva ...(,,)Nemožno pochybovať o tom, že bezúročnosť úveru nastupujúca ako
ex lege dôsledok porušenia konkrétnych ustanovení zákona o spotrebiteľskom úvere má v prípade

spotrebiteľovho plnenia nad rámec požičanej istiny ten následok, že na strane prijímajúceho veriteľa
vzniká bezdôvodné obohatenie. Ide o špecifický predpoklad vzniku bezdôvodného obohatenia. Jeho
základ je daný porušením zákona už v priebehu kontraktačnej fázy, pričom však toto porušenie nemá
vplyv na platnosť spotrebiteľskej zmluvy ako takej. Ide teda o ďalší typ skutkových okolností.(“)...
18.3. I podľa uznesenia najvyššieho súdu z 28. septembra 2021 sp. zn. 5Cdo/29/2021 ...(,,)

Túto špecifickú situáciu je možné najviac pripodobniť k vadnosti písomne uzavretej zmluvy (inej
ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere), z ktorej zmluvné strany v domnení, že sú ňou viazané
plnili, ale v dôsledku vadnosti zmluvy sa dostaví zákonný následok v podobe jej neplatnosti a už
poskytnuté plnenie je bezdôvodným obohatením. Uvedené umožňuje dovolaciemu súdu zovšeobecniť,
že plnenie spotrebiteľa poskytnuté dodávateľovi nad rámec istiny dohodnutého spotrebiteľského
úveru je bezdôvodným obohatením vzniknutým na strane dodávateľa z neplatného právneho úkonu.

Zákonná fikcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru je totiž z hľadiska Občianskym
zákonníkom pevne daných skutkových podstát bezdôvodného obohatenia akousi modifikáciou
neplatnosti právneho úkonu vyvolanou (danou) špeciálnym charakterom aplikovaného hmotnoprávneho
ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch.(“)...
18.4. Odvolací súd zdôrazňuje, že predmetom sporu neboli eventuálne pohľadávky žalovaných 1/, 2/

voči žalobkyni vyplývajúce zo zmluvy o úvere, preto súd prvej inštancie, ktorý bol viazaný predmetom
sporu, nebol v posudzovanej veci oprávnený skúmať eventuálne neprijateľné zmluvné podmienky
v zmluve o úvere, resp. eventuálnu aktívnu legitimáciu veriteľa v budúcom spore o zaplatenie
nešpecifikovanej pohľadávky zo zmluvy o úvere, a to s prihliadnutím na postúpenie pohľadávky medzi
žalovanými 1/ a 2/.

19. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok súdu prvej inštancie
vrátane výrokov o trovách konania (II., IV. výrok), keďže súd prvej inštancie správne aplikoval zásadu
zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z § 255 ods. 1 CSP, potvrdiť (§ 387 ods.
1, 2 CSP).

20. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z §
396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“
20.1. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania aplikoval

zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z § 255 ods. 1 CSP.
20.2. V predmetnom prípade bol v odvolacom konaní plne úspešní žalovaní 1/, 2/, preto im podľa §
255 ods. 1 CSP vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni v rozsahu 100%.
20.3. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád

neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.

Podľa ustanovenia § 447 CSP dovolací súd odmietne dovolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo
podané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné,
d) nemá náležitosti podľa § 428, e) neboli splnené podmienky podľa § 429 alebo f) nie je odôvodnené

prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným
v § 431 až 435.Odvolací súd poučuje strany v zmysle ustanovenia § 160 CSP o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej
pomoci so žiadosťou a o možnosti požiadať Centrum právnej pomoci o predbežné poskytnutie právnej
pomoci v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytnutí právnej pomoci osobám v materiálnej

núdzi a o zmene a doplnení ďalších zákonov.