Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, February 26, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoCsp/17/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122283535
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Čelková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:6122283535.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Čelkovej a členiek senátu
JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Stanislavy Kollárovej v spore žalobcu:
EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, Prievozská 2, 821 09 Bratislava,
zast.: Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, Prievozská 2, 821 09 Bratislava, proti žalovanej: A. B.,
nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. XXXX/X, XXX XX E., zast.: JURAJ MACÍK advokátska kancelária, s.r.o.,

IČO: 54 459 958, Petelenova 4, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 4.106,30 eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 22. mája 2024 č. k. 4Csp/32/2022-243, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu
v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 22. mája 2024 č. k. 4Csp/32/2022-243, súd prvej inštancie výrokom I. rozhodol, že
žalovaná je povinná do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 4.106,30 eur s úrokom
z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 4.606,30 eur od 15.7.2021 do 20.9.2021, zo sumy 4.506,30 eur od
21.9.2021 do 18.10.2021, zo sumy 4.406,30 eur od 19.10.2021 do 18.11.2021, zo sumy 4.306,30 eur
od 19.11.2021 do 20.12.2021, zo sumy 4.206,30 eur od 21.12.2021 do 17.1.2022, zo sumy 4.106,30 eur
od 18.1.2022 do zaplatenia. Výrokom II. žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania od žalovanej

v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou podanou upomínaciemu
súdu domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 4106,30 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tak, že na
základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524
a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zo dňa 14.07.2021 medzi postupcom E. D. F.,

A., G. XXXX/XXX, XXX XX H., IČO: XX XXX XXX (ďalej len postupca) a žalobcom, postúpil postupca
na žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Žalovaná bola v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej
výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči
postupcovi po dobu dlhšiu ako
90 kalendárnych dní. Postupca uzatvoril so žalovanou dňa 29.04.2019 Zmluvu č. 6904057920 (ďalej
len „zmluva“), ktorej súčasťou sú Obchodné podmienky postupcu (ďalej len „OP“). Na základe

zmluvy postupca poskytol žalovanej peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov,
podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie
náležitostisúupravenévzmluveavOP.Žalovanáneplnilavstanovenýchtermínochsplátky,čímporušila
svoju povinnosť podľa zmluvy, a tak postupca dňa 30.11.2020 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru.
Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 7 645,63
eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 6 507,23 eur, z riadneho úroku vo výške 874,26 eur, z úroku

z omeškania vo výške 236,82 eur, z poplatkov vo výške 0,00 EUR, z poistenia vo výške
27,32 eur a z ostatného príslušenstva vo výške 0,00 eur v súlade s prílohou k Zmluveo postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v
predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu
postúpenia pohľadávky. Žalovaná na základe zmluvy čerpala peňažné prostriedky

v celkovej výške 6898,30 eur. Žalovaná pred postúpením pohľadávky uhradila peňažné prostriedky v
celkovej výške 2292,- eur. Po postúpení pohľadávky do dnešného dňa vykonala nasledujúce úhrady:
platba vo výške 100,00 eur zo dňa 20.09.2021, platba vo výške 100,00 eur zo dňa 18.10.2021, platba
vo výške 100,00 eur zo dňa 18.11.2021, platba vo výške 100,00 eur zo dňa 20.12.2021, platba vo výške
100,00 eur zo dňa 17.01.2022. Žalobca si v konaní uplatnil úrok z omeškania podľa ustanovenia § 517

ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka počnúc dňom 15.07.2021, t.j. dňom nasledujúcim
podniúčinnostipostúpeniapohľadávky.Žalovanásumapredstavujesumuvovýške4106,30eur,pričom
predstavuje rozdiel medzi čerpanými peňažnými prostriedkami a úhradami žalovanej (6898,3 eur - 2
792,00 eur = 4 106,30 eur). Zvyšnú časť dlžnej sumy si žalobca v tomto konaní neuplatnil. Žalobca si v
konaní uplatnil úrok z omeškania podľa ustanovenia § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka počnúc dňom 15.07.2021, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.

3. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že právny predchodca žalobcu
a žalovaná uzavreli 29.04.2019 zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorého bol žalovanej
poskytnutý revolvingový úver. V úvodných ustanoveniach zmluvy bolo dojednané, že úverový rámec
sa môže v priebehu trvania zmluvy zvýšiť. Návrh mohol právny predchodca zaslať aj elektronickými

prostriedkami. Od zmeny úverového rámca sa mala zmeniť aj výška splátky. V prípade porušenia
zmluvných povinností žalovanej, sa žalovaná zaviazala úver na požiadanie splatiť (tzv. zosplatnenie
úveru). Úver bol poskytnutý ako bezúčelový revolvingový úver vo výške 3.000,- eur s ročnou úrokovou
sadzbou 29,9%, s výškou splátky 2,85% z výšky úverového rámca, teda na začiatku 85,50 eur, s
RPMN 34,4%, s celkovou čiastkou, ktorú musí dlžník zaplatiť 3.485,88 eur, podľa údajov pod čiarou v

zmluve, boli údaje platné na obdobie jedného roka a splatenie v 12-tich mesačných splátkach s rovnakou
výškou istiny. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. Úver mala žalovaná čerpať prostredníctvom karty.
Podpisom potvrdila žalovaná prevzatie štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere.
Odo dňa zosplatnenia sa zaviazala platiť úrok do okamihu vrátenia peňazí. Tieto podmienky zmluvy
boli uvedené aj v hlave 7 Úverových podmienok spoločnosti E. D. F. A. pre úverovú kartu, platných od

25.5.2018. Podľa listinných dôkazov - dodatkov k úverovej zmluve, žalovaná sa s právnym predchodcom
žalobcu dohodla na navýšení úverového rámca. Dňa 22.08.2019 uzatvorila Dodatok k úverovej zmluve
č. 6904057920, na základe ktorého sa úverový rámec zmenil na sumu 4.500,- eur s mesačnou splátkou
vo výške 128,25 eur a následne dňa 26.11.2019 Dodatok k úverovej zmluve č. 6904057920, na základe
ktorého sa úverový rámec zmenil na sumu 6.800,- eur s mesačnou splátkou vo výške 193,80 eur. Súd

prvej inštancie konštatoval, že právny predchodca pri navyšovaní úveru 22.8.2019 a 26.11.2019 vôbec
neskúmal tzv. bonitu žalovanej, keď navyšoval úverový rámec na 4.500,- eur a potom na
6.800,- eur. Následne súd prvej inštancie uviedol, že strany vykonaným dokazovaním dospeli k
nespornému tvrdeniu, že veriteľ eviduje úhrady: dňa 16.5.2019 vo výške 85,50 eur, dňa 19.6.2019 vo
výške 85,50 eur, dňa 15.7.2019 vo výške 85,50 eur, dňa 15.8.2019 vo výške

85,50 eur, dňa 16.9.2019 vo výške 130,00 eur, dňa 16.10.2019 vo výške 130,00 eur, dňa 18.11.2019
vo výške 130,00 eur, dňa 16.12.2019 vo výške 195,00 eur, dňa 16.1.2020 vo výške 195,00 eur, dňa
17.2.2020 vo výške 195,00 eur, dňa 16.3.2020 vo výške 195,00 eur, dňa 18.5.2020 vo výške 195,00
eur, dňa 16.7.2020 vo výške 195,00 eur, dňa 17.8.2020 vo výške 195,00 eur, dňa 24.9.2020 vo výške
195,00 eur. Od 17.9.2021 do 14.1.2022 uhrádzala mesačne po 100 eur. Spolu uhradila žalovaná 2.792,-

eur. Nebolo sporné, že žalovaná v období od 29.04.2019 do 16.02.2020 čerpala peňažné prostriedky
v celkovej výške 6.898,30 eur. Žalovaná suma teda predstavuje rozdiel medzi čerpanými peňažnými
prostriedkami a úhradami žalovaného pred a po postúpení pohľadávky (6.898,30 eur - 2.292,00 eur -
500,00 eur = 4.106,30 eur). Žalovaná revolving dohodnutý na dobu neurčitú čerpala tak, ako to tvrdil
žalobca, ale nesplácala ako bolo účastníkmi dohodnuté. Tým porušila podmienky zmluvy, čo malo

za následok, že právny predchodca žalobcu oprávnene žiadal od žalovanej vrátiť doteraz vyčerpanú
výšku prostriedkov z revolvingu (žalovanou išlo o postupné získavanie majetkových hodnôt - čerpaním
finančných prostriedkov). Urobil tak výzvou z 30.11.2020, kedy ju vyzval na úhradu čiastky 7.444,81
eur ako nároku zo zmluvy č. 6904057920. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že z predloženého
podacieho hárku k Výzve k splateniu celého úveru zo dňa 30.11.2020, tiež označeného číslom zmluvy

vyplýva, že výzva bola poštou odoslaná 2.12.2020, prevzatá na pošte bola 8.12.2020. Išlo o postup,
kde je splatnosť vyvolaná veriteľovým požiadaním, aby dlžník plnil (§ 563 Občianskeho zákonníka - ak
čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník
povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal), čo bolo účastníkmi dohodnutévo VOP (Hlava 7. § 2, Hlava 15. § 10) tak, že splatnosť je kedykoľvek na požiadanie veriteľa pri
splnení tam uvedených podmienok. Nejde teda o výzvu veriteľa na predčasné zosplatnenie úveru v
zmysle § 565 Občianskeho zákonníka (toto nevyplýva ani z obsahu výzvy). Po uplynutí lehoty 15 dní

na plnenie od spísania výzvy 30.11.2020, teda po 15.12.2020 sa úver teda stal splatným. Podací hárok
podľa názoru súdu prvej inštancie preukazuje doručovanie Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa
22.07.2021 ako zásielky č. RF 38396563SK, právnym predchodcom žalobcu žalovanej, pretože ide o
zásielku podanú na poštu 23.7.2021 k č. 6904057920, čo je číslo zmluvy žalovanej. Na stránke https://
tandt.po sta.sk/ je zverejnený pre tých čo poznajú číslo zásielky, výsledok doručovania Oznámenia o

postúpení pohľadávky zo dňa 22.07.2021, teda zásielka bola prevzatá na pošte 26.7.2021. Žalovaná
bola o postúpení pohľadávky informovaná. Žalobca na návrh právneho zástupcu žalovanej v konaní
predložil printscreen obrazovky o elektronickom dopyte žalobcu na žalovanú v F. H. k 29.4.2019, teda ku
dňu uzavretia zmluvy. V súvislosti s dodržaním odbornej starostlivosti poukázal, že overenie schopnosti
žalovaného splácať úver výpočtom jeho platobnej kapacity realizované nasledovne: Výška čistého
príjmu 650,00 eur, životné minimum 205,07 eur, životné minimum

na 1 vyživované dieťa 69,27 eur, splátky iným spoločnostiam z Nrki mimo HC 0 eur, splátky v HC
0 eur, výška splátky schváleného úveru 193,80 eur, zostávajúci MLS klienta 181,86 eur. Žalovaná
mala dostatočnú finančnú rezervu na splácanie poskytnutého úveru. Schopnosť žalovanej splácať
poskytnutý úver bola posúdená s odbornou starostlivosťou. Zároveň žalobca poukázal na skutočnosť,
že od uzatvorenia Zmluvy po uzatvorenie dodatku č. 2 ubehol iba pol rok.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 52 ods. 1, § 53 ods. 1,
ods. 12, § 54a, § 100 ods. 1, § 101, § 517 ods. 2, § 563 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej
len „Občiansky zákonník“), § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný
zákonník“), § 1 ods. 2, § 2 písm. a), písm. b) , § 7 ods. 1, ods. 2, ods. 16, ods. 17, § 9 ods. 1,
ods. 2, ods. 15, § 11 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných

úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon
o spotrebiteľských úveroch“). Následne uviedol, že predmetom konania bol nárok žalobcu, ktorý odvíjal
od zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru, ktorej účelom bolo poskytnutie úveru podľa zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Žalobca poskytol žalovanej finančné prostriedky, ktorá sa
zaviazala tieto splácať

v dohodnutých mesačných splátkach. Predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, nakoľko z obsahu
spisu nevyplýva, že by žalovaná pri uzatváraní zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti, resp. že by jej bol poskytnutý úver na výkon zamestnania, povolania, a
z tohto dôvodu sa považuje za spotrebiteľa. Žalobca ako veriteľ uzatváral predmetnú zmluvu v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z toho dôvodu sa veriteľ považuje za

dodávateľa. Súd prvej inštancie najskôr skúmal aktívnu legitimáciu v konaní, pričom považoval žalobcu
v konaní za aktívne legitimovaného
s poukazom na § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. V danom prípade bol úver zosplatnený
postupom dohodnutým v zmluve v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka, vymáhateľným sa stal
k 16.12.2020, postúpená bola teda splatná pohľadávka. Následne sa súd prvej inštancie zaoberal

premlčaním nároku, pričom konštatoval, že nárok nie je premlčaný, nakoľko splatnosť úveru nastala až
16.12.2020 a žaloba bola podaná 8.4.2022, teda premlčacia doba 3 roky od splatnosti do podania žaloby
neuplynula. Z obsahu zmluvy, s prihliadnutím na právne postavenie účastníkov zmluvy, mal súd prvej
inštanciezato,žeúverbolžalovanejposkytnutýakospotrebiteľovi.Predmetnázmluvamedziúčastníkmi
má charakter spotrebiteľského úveru v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 zákona č. 129/2010 Z.z..

Pokiaľ právny zástupca žalovanej namietal, že navýšenie mesačnej splátky v súvislosti s jej žiadosťou
o navýšenie úverového rámca je neprijateľnou podmienkou, súd prvej inštancie sa s touto námietkou
nestotožnil s poukazom na § 53 ods. 15 Občianskeho zákonníka. Ide o prípady ktoré predpokladá
zákonodarca ako jednostranné, čo v tomto prípade nie je naplnené, keďže
s navýšením súhlasila žalovaná, a výšku splátky poznala, pretože minimálna splátka bola určená

percentuálne z výšky úverového rámca. Nie je preto možné v uvedenej veci konštatovať jednostranné
určovanie výšky splátky právnym predchodcom žalobcu a už vôbec nejde
o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie ďalej
ustálil, že išlo o revolvingový úver, ktorý je ako to uviedol i žalobca druh úveru, ktorého výška sa neustále
dopĺňa po stanovenú hranicu. Veriteľ pri ňom poskytne úverový rámec, ktorý ak sa vyčerpá, tak sa

pravidelnými splátkami, prípadne vkladmi navyše znovu „doplní“ do pôvodnej výšky. Úver je tak možné
opätovne vyčerpať. V prejednávanom prípade teda podľa názoru súdu prvej inštancie nešlo o splátkový
úver, kedy dlžník spláca vopred dohodnutú sumu formou pravidelných splátok a na ktorý sa vzťahujúustanovenia §§ 53 ods. 9 a 565 Občianskeho zákonníka, ale išlo o zosplatnenie úveru podľa § 563
Občianskeho zákonníka
a znenia zmluvy, ako to tvrdil žalobca. Záverom súd prvej inštancie uviedol, že revolvingový

spotrebiteľský úver z 29.04.2019 je v dôsledku absencie akéhokoľvek zisťovania
príjmov a výdavkov žalovanej v súvislosti s navýšením úverového rámca podľa §§ 11
ods. 2 alinea 3 bezúročný a bezpoplatkov (bod 8 písm. f)). Podľa názoru súdu prvej
inštancie je možné konanie veriteľa posúdiť buď ako konanie bez odbornej starostlivosti,
podľa §§ 7 a 11 ods. 2 alinea 1 zákona o spotrebiteľských úveroch alebo podľa § 11

ods. 2 alinea 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože ide o ustanovenie, ktoré je vo vzťahu k § 7
a § 11 ods. 2 alinea 1 zákona o spotrebiteľských úveroch špeciálnym ustanovením. Súd prvej inštancie
v takom prípade posúdil takéto nekonanie veriteľa pri navyšovaní úveru, ktorý je nepochybne zmenou
podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ustanovenia §§ 7 ods. 1, 11 ods. 2 alinea
2, 3 zákona o spotrebiteľských úveroch a nie podľa obidvoch týchto ustanovení, ako to žiadal zástupca
žalovanej. Následkom toho potom bolo konštatovanie, že úver je bezúročný a bez poplatkov a nemožno

zároveň konštatovať, že veriteľ preto nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie
spotrebiteľského úveru. Ak teda žalobca žiadal od žalovanej úhradu sumy 4106,30 eur, posúdil súd
prvej inštancie jeho nárok ako dôvodný. Pokiaľ argumentoval právny zástupca žalovanej, že pri výške
mesačnej splátky 85,50 eur uvedenej v bode 32 nie je možné úver splatiť v období jedného roka v sume
3000,- eur, z čoho vyvodzoval, že predpoklady použité pre výpočet RPMN a celkovej čiastky splatnej

spotrebiteľom sú zjavne nesprávne, výpočet RPMN je nepreskúmateľný v dôsledku čoho je potrebné
s poukazom na § 54 odsek 2 Občianskeho zákonníka zmluvu vykladať na prospech spotrebiteľa
spôsobom, že nesprávne uvedená RPMN sa považuje za neuvedenú, súd prvej inštancie sa s touto
argumentáciou nestotožnil, pretože zo zmluvy vyplýva, že splátka 85,50 eur bola stanovená ako
minimálna splátka. Pokiaľ by bol úver 3.000,- eur rozpočítaný na 12 splátok pri celkovej čiastke, ktorú

musí dlžník uhradiť 3.485,88 eur, splátka by predstavovala 290,49 eur, v takom prípade by bola RPMN
podľa kalkulačky ministerstva financií SR 28,63 %, teda pri takto rozpočítaných splátkach bola RPMN
34,4% uvedená
v zmluve uvedená v prospech spotrebiteľa (viď § 11 ods.1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch).
Zmluva neobsahuje ani termín konečnej splatnosti, presný termín prvej a poslednej splátky, príp. počet

mesiacov splácania, ako je to štandardne uvedené pri splátkovom úvere, nakoľko revolvingový úver
možno čerpať opakovane a je uzavretý na dobu neurčitú. Súd prvej inštancie záverom uviedol, že
žalobca si v tomto konaní uplatnil úrok z omeškania podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka počnúc dňom 15.07.2021, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.
Keďže si žalobca uplatnil zákonný úrok z omeškania od neskoršieho dátumu, než od ktorého dátumu

by mu úrok z omeškania prináležal, teda od dátumu postúpenia, z čiastok ponížených o jednotlivé
úhrady žalovanej, súd prvej inštancie mu takýto úrok priznal. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej
inštancie podľa pomeru úspechu v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi voči žalovanej priznal
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná v zákonom stanovenej lehote odvolanie z
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie podľa jej názoru
vychádza z nesprávneho vyhodnotenia podstatnej námietky existencie a danosti aktívnej hmotnoprávnej
i procesnej legitimácie súčasného žalobcu, pretože žalovaná považuje za nesprávne závery súdu prvej
inštancie, podľa ktorého došlo

k zosplatneniu poskytnutého úveru v súlade so zákonom, a následne že tak boli naplnené zákonné
predpoklady pre platné postúpenie pohľadávky. Uviedla, že jednou z podmienok platného postúpenia
pohľadávky zo spotrebiteľského úveru je preto skutočnosť, že sa postupuje pohľadávka po konečnom
termíne splatnosti alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom končenej splatnosti, t. j. pri
ktorej bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru v zmysle ustanovenia § 565 v spojení s ustanovením

§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Pôvodný veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pričom
na preukázanie tejto skutočnosti predložil listinu nazvanú Výzva k splateniu celého úveru zo dňa 30.
11. 2020. Žalobca však nepredložil súdu žiaden dôkaz o tom, že by zaslal ešte pred predčasnou
splatnosťou upozorňujúcu výzvu pred zosplatnením podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a ani
nepreukázal, že samotné oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti riadne doručil žalovanej, resp.,

že sa dostalo do jej dispozičnej sféry. V spise sa nachádza len podací hárok osvedčujúci, že listina
bola zaslaná, nie však, že bola aj doručená, pričom z tohto podacieho lístka nie je ani zrejmý obsah
zásielky odovzdanej na poštovú prepravu. Z uvedených dôvodov je žalovaná presvedčená, že súd prvej
inštancie neprijal správny záver, že žalobca uniesol dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, že mávecnú aktívnu legitimáciu v spore. Žalobca totiž v konaní nepreukázal platné predčasné zosplatnenie
pohľadávky pred jej postúpením. Vzhľadom na to, že nebolo žalobcom v konaní preukázané účinné
predčasné zosplatnenie úveru, nebolo v konaní pred súdom prvej inštancie preukázané ani platné

postúpenie pohľadávky na žalobcu, s dôsledkom nepreukázania jeho vecnej aktívnej legitimácie. Súd
prvej inštancie tak podľa názoru žalovanej nesprávne neaplikoval (odmietol aplikovať) na danú vec
ustanovenia § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, v nadväznosti na čo súd prvej inštancie
neskúmal splnenie zákonom požadovaných podmienok predčasného zosplatnenia v súlade s týmito
ustanoveniami. Žalovaná preto namieta nesprávne právne posúdenie veci a nesprávnu aplikáciu na vec

sa vzťahujúcich ustanovení, pretože súd prvej inštancie podľa názoru žalovanej mal na vec aplikovať
§ 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, a nemal aplikovať ustanovenie § 563 Občianskeho
zákonníka, pretože medzi zmluvnými stranami bolo dojednané plnenie v splátkach. Žalobca v konaní
netvrdil
a nepreukázal doručenie výzvy s upozornením na možnosť predčasného zosplatnenia úveru žalovanej
do jej dispozičnej sféry. Žalobca súdu prvej inštancie predložil „Výzvu k splateniu celého úveru“ zo

dňa 30.11.2020 a nepreukázal, že by uplatneniu tohto práva (zosplatnenie celého úveru) predchádzala
výzva s upozornením na možnosť predčasného zosplatnenia úveru veriteľom. Súd prvej inštancie túto
nesprávne právne posúdil, pretože nesprávne považoval tento postup za zákonný. Žalovaná zastáva
názor, že medzi zmluvnými stranami úverového vzťahu bolo dojednané plnenie v splátkach. Zásadné
je aj to, že žalovaná, ako dlžníčka, si bola vedomá povinnosti splácať poskytnutý úver formou splátok

a tieto splácala, pretože z histórie úhrad predloženej žalobcom (č.l. 7 spisu) vyplýva aj to, že už v
mesiacinasledujúcompočerpaníúveruaajvďalšíchmesiacoch(konkrétnedňa15.5.2019,a19.6.2019,
15.7.2019,
15.8.2019 atď.), uhradila žalovaná prvú, druhú, tretiu a štvrtú splátku v sume 85.5 eur
a následne periodicity ďalšie (navýšené) splátky, teda platila splátky vo výške a v zmysle dojednaných

podmienok obsiahnutých v úverovej zmluve. Pokiaľ bolo plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy dojednané
splácať v pravidelných mesačných splátkach, neobstojí potom v konaní pred súdom prvej inštancie
produkované tvrdenie žalobcu, že nebola medzi pôvodným úverovým veriteľom a úverovou dlžníčkou
dojednaná splatnosť poskytnutého úveru vôbec (nebol dojednaný čas plnenia) a súd prvej inštancie
potom nemal aplikovať na daný prípad ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka, ale mal správne

aplikovať § 55
ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch
a v tomto právnom rámci mal skúmať podmienky zákonného postúpenia pohľadávky zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere v nadväznosti na zákonnosť predčasného zosplatnenia spotrebiteľského úveru,
keďže konečná splatnosť spotrebiteľského úveru iným zákonným spôsobom žalobcom preukázaná

nebola (ako správne zistil aj súd prvej inštancie, žalobca súdu nepredložil ani výpoveď zmluvy o
revolvingovom úvere, ani odstúpenie od zmluvy
orevolvingovomúvereatietoskutočnostivkonaníaninetvrdil).Žalovanámázato,žesúdprvejinštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a súčasne vec nesprávne právne posúdil, vo vzťahu k ďalšej zásadnej otázke - či konanie veriteľa v

predzmluvných vzťahoch bolo nekonaním s odbornou starostlivosťou podľa
§ 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch (kedy veriteľ nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa
jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru), alebo či sa jedná o prípad hrubého porušenia povinnosti
podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, v dôsledku čoho sa úver považuje za bezúročný
a bez poplatkov. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo vykonaným dokazovaním zistené, že

veriteľ (právny predchodca žalobcu) v predzmluvných vzťahoch disponoval od žalovanej informáciami o
rodinnom stave, počte vyživovaných detí, dosiahnutom vzdelaní, výške príjmu, zamestnávateľovi a pod.
Teda nie je pravdou, že veriteľ by neposudzoval schopnosť žalovanej splácať úver bez akýchkoľvek
údajov o žalovanej, ale žalovaná namieta, že veriteľ od žalovanej nežiadal aktualizované údaje o
príjmoch a výdavkoch žalovanej, hoci sa rozhodol navyšovať jej poskytnutý úver. Žalobca však s

určitosťou mal informácie o rodinnom stave žalovanej - spotrebiteľa, pričom žalovaná žalobcovi pred
uzatvorením prvej zmluvy uviedla, že je vydatá a od tohto času uplynula do navýšenia úveru tak
krátka doba, že túto informáciu nebolo dôvodné spochybňovať. S poukazom na to, konanie právneho
predchodcu žalobcu naplnilo skutkovú podstatu nekonania s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1
zákona o spotrebiteľských úveroch (kedy veriteľ nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové

splatenie spotrebiteľského úveru), avšak nejedná sa o prípad hrubého porušenia povinnosti podľa §
7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože nie sú správne skutkové závery a jeho právne
posúdenie(konštatovanésúdomprvejinštancie),ževeriteľposudzovalprednavýšenímúveružalovanej,
jej schopnosť splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stavespotrebiteľa.Nazákladeuvedenýchargumentovmážalovanázato,žejezjavnenesprávnymzáversúdu
prvej inštancie o tom, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný na uplatňovanie žalovanej pohľadávky,
nakoľko v danom prípade z prezentovaných dôvodov nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky na

žalobcu a teda žalobca nie je hmotnoprávnym nositeľom nároku, ktorý v konaní uplatňuje. Záverom
navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu zamietne a žalovanej prizná voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že sa k namietaným skutočnostiam žalovanej

už v priebehu súdneho konania vyjadril a naďalej trvá na svojich vyjadreniach. Zároveň žalobca zaslal
Výzvu zo dňa 12.08.2020 spolu s podacím hárkom, ktorá napĺňa prípadné požiadavky na výzvu podľa
ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Zároveň uviedol, že pri zadaní podacieho čísla z predloženého
podacieho hárku k výzve zo dňa 12.08.2020 na stránke F. H. E. je možné dohľadať, či si žalovaná
zásielku prevzala alebo neprevzala, pričom predložil printscreen vyššie spomenutého k predloženému
podaciemu hárku k Výzve zo dňa 12.08.2020. Podľa uvedeného potvrdenia si žalovaný túto listinu

prevzal na pošte Handlová dňa 26.08.2020. Uviedol, že sa plne stotožňuje s napadnutým rozsudkom
a tento navrhol potvrdiť ako vecne správny.

7. Žalovaná v písomnej replike k vyjadreniu žalobcu uviedla, že sa v celom rozsahu pridržiava podaného
odvolania a všetkých dôvodov, ktoré v ňom boli prezentované. Žalovaná ďalej poukázala na obdobnú

právnu vec posudzovanú v odvolacom konaní vedenom Krajským súdom v Banskej Bystrici, sp. zn.
14CoCsp/3/2023 (revolvingový úver z podobnej úverovej zmluvy / rovnakých veriteľov), avšak ktorý bol
správne posúdený v intenciách § 53
ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Žalovaná následne uviedla, že listina datovaná dňa 12.08.2020,
ozn. ako „Posledná výzva pred začatím vymáhania celého úveru“, podací hárok

a výpis z aplikácie F. H., sú prostriedkom procesného útoku žalobcu, ktorý je neprípustný podľa § 566
CSP, preto sa jedná o procesne neúčinný útok. Naviac uviedla, že listina datovaná dňa 12.08.2020,
neobsahuje náležitosti podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pretože veriteľ týmto podaním
nevyzval dlžníka, v lehote 15 dní (takáto lehota
v listine nie je vôbec uvedená) k dobrovoľnej úhrade celej pohľadávky, tzn. v predmetnej listine absentujú

obligatórne obsahové náležitosti tak, ako ich vyžaduje ustanovenie § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka. V predmetnej listine, veriteľ vyžaduje zaplatiť „ihneď“ sumu 385,20
eur. Žalovaná následne uviedla, že splátku za apríl 2020 zaplatila 18.5.2020, splátku za máj 2020 dňa
16.07.2020. Ku dňu 16.07.2020, bola preto žalovaná nanajvýš v omeškaní ešte
s úhradou splátky za jún 2020 splatnou 20. deň v mesiaci, t.j. dňa 20. júna 2020. Dňa 12.08.2020,

preto bola žalovaná v omeškaní o necelé dva mesiace, nebola preto naplnená hypotéza § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka čo do „omeškania so zaplatením splátky v trvaní troch mesiacov“. Súčasne
v intenciách neplatnosti právneho úkonu pre jeho neurčitosť, ktorú žalovaná týmto namietala, nie je
zrejmé, akým právnym dôvodom žalobca mal vyzývať žalovanú, na úhradu sumy 385,20 eur, keď ju
nemožno stotožniť so sumou mesačnej splátky, resp. súčinom viacerých mesačných splátok, pričom

túto neurčitosť žalobca vôbec ničím nezdôvodnil, resp. nevysvetlil. Žalobca nepreukázal, že dokument
datovaný dňa 12.08.2020
v meste Piešťany, bol obsahom zásielky s podacím číslom I.. Tomu priamo odporuje skutočnosť, že
predmetná zásielka údajne mala byť podaná na poštovú prepravu
v meste Bratislava (podľa výpisu z aplikácie na pošte Bratislava 29), avšak vyhotovená mala byť v meste

Piešťany. Žalobca tak nepreukázal, že jeho právny predchodca výzvu predchádzajúcu zosplatneniu
celého úveru skutočne a preukázateľne žalovanej, ako spotrebiteľke, doručil. Žalovaná zotrvala na
svojom odvolacom návrhu.

8. Žalobca v písomnej duplike k vyjadreniu žalovanej uviedol, že výzva s podacím hárkom a potvrdením

o doručení, je prostriedok procesného útoku, ktorý je potrebné pripustiť, nakoľko námietka žalovaného
ohľadom údajného nedodržania postupu podľa ust. § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka bola vznesená až v odvolacom konaní. Ak teda súd pripustí námietku
žalovanej, je potrebné pripustiť aj obranu žalobcu. Vznesená námietka žalovanej
v znení „nedodržania postupu podľa ust § 17 zákona o spotrebiteľských úveroch“ podľa názoru žalobcu

nespĺňa predpoklad účinnej námietky, nakoľko ide o všeobecné konštatovanie, ktoré žalobca vyvrátil
tvrdením o tom, že jeho právny predchodca postupoval v zmysle ust. § 563 Občianskeho zákonníka, k
čomu sa napokon priklonil aj konajúci súd. V súvislosti s tvrdeniami žalovanej ďalej uviedol, že výzva
pred zosplatnením úveru nemusí obligatórne obsahovať informáciu o 15 dňovej lehote na plnenie. V ust.§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka sa hovorí o povinnosti upozorniť dlžníka na možnosť vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti, pričom od tohto upozornenia do dňa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti musí
uplynúť minimálne 15 dní. Je nepochybné, že táto lehota musí byť dodržaná, čo bolo v konaní

preukázané. Zákon nehovorí
o tom, že je túto lehotu v tomto podaní potrebné uviesť. Citované ustanovenie neukladá veriteľovi v
prípade vyhlásenia úveru za predčasne splatný uviesť lehotu na plnenie, výlučne hovorí o tom, že je na
uplatnenie práva na zosplatnenie úveru potrebné spotrebiteľa upozorniť a pred zosplatnením úveru musí
uplynúť zákonná lehota. Zároveň uviedol, že trojmesačné omeškanie musí nastať v čase zosplatnenia

a nie v čase výzvy pred zosplatnením. Uvedené je jednoznačne zrejmé zo znenia ust. § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka, ktoré hovorí, že právo podľa § 565, teda právo úver zosplatniť, možno najskôr
po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. V tomto smere poukázal na uznesenie
Krajského súdu
v Trenčíne, sp. zn. 16CoCsp/2/2023 zo dňa 14.09.2023.

9. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobcovej duplike uviedla, že zotrváva na tvrdení, že predložená
výzva s podacím hárkom a potvrdením o doručení nie je prípustným prostriedkom procesného útoku
žalobcu. Tento prostriedok procesného útoku nie je možné pripustiť, a to ani z dôvodu, že námietka
žalovaného ohľadom údajného nedodržania postupu podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka bola
vznesená až v odvolacom konaní. Neplatí, že ak súd pripustí námietku žalovaného, je potrebné pripustiť

aj obranu žalobcu. Žalobca mohol a mal predložiť výzvu s podacím hárkom za účelom preukázania
dôvodnosti žalobou uplatneného nároku v konaní už skôr, a to dokonca už pri podaní samotnej
žaloby. Žalovaná ďalej uviedla, že žalobca v konaní nepreukázal platné predčasné zosplatnenie
pohľadávky pred jej postúpením, ako podmienku platnosti zmluvy o postúpení v zmysle § 17 zákona
o spotrebiteľských úveroch. Toto tvrdenie samé osebe je substancovaným tvrdením, pretože

v intenciách zásady iura novit curia je zrejmé, že sa jedná o námietku, podľa ktorej práva vyplývajúce
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; ak sa
nejedná o prípad, že sa postupuje pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru
(žalovaná namietla, že žalobca v konaní nepreukázal platné predčasné zosplatnenie pohľadávky pred

jej postúpením). Žalovaná opätovne zopakovala, že „dňa 12.08.2020, preto bola žalovaná v omeškaní o
necelé2mesiace,nebolapretonaplnenáhypotéza§53ods.9Občianskehozákonníkačodoomeškania
so zaplatením splátky v trvaní troch mesiacov“. Žalobca vo vzťahu k tejto argumentácii žalovanej
netvrdí a nepreukázal opak. Žalovaná nemala voči žalobcovi žiadny dlh „po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky“.

10. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v rozsahu
a z dôvodov odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel
k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušiť

a vec vrátiť podľa § 391 ods. 1 CSP súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Odvolací súd sa zaoberal vadami uvedenými v ustanovení § 389 ods. 1 písm. b/ CSP. Odvolací súd
skúmal postup súdu prvej inštancie v tom smere, či jeho postupom nebolo znemožnené strane sporu
(v tomto prípade účastníkovi konania), aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces. Vada konania vymedzená v § 389 ods. 1 písm. b/ CSP je vo
svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré
právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj články 46 a
nasl. Ústavy SR
a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

12. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.13. Pokiaľ všeobecný súd dospeje k rozhodnutiu bez toho, aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal
so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie, treba rozhodnutie
všeobecného súdu považovať za arbitrárne, teda za rozporné s čl. 46

ods.1ÚstavySRačl.6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd(nálezÚstavného
súdu SR sp. zn. I. ÚS 265/05).

14. Právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Účelom

odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Právo na riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné atribúty spravodlivého súdneho procesu. Podľa
konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR (IV. ÚS 115/03,
III. ÚS 209/04) „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy SR je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne
dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany; t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu“.

15. Právo strán sporu (účastníkov konania) na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia je zároveň
procesnou zárukou spravodlivého rozhodnutia, preto je povinnosťou súdu v každom svojom rozhodnutí
uviesť v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých je

rozhodnutie založené, tak po skutkovej, ako i právnej stránke veci, lebo inak účastník objektívne
nemá možnosť posúdiť správnosť, resp. nesprávnosť rozhodnutia, prípadne postupu súdu a efektívne
využiť svoje procesné právo na podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu. Účelom odôvodnenia
je predovšetkým poukázať na správnosť rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia musí byť aj
prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia, t.j. musí byť preskúmateľné.

Odôvodnenie, ktoré nezodpovedá týmto zákonným a ústavným požiadavkám, má za následok
nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov a súčasne znamená nesprávny procesný
postup súdu, ktorý znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces, preto v takom prípade prichádza do úvahy iba zrušenie

rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

16. Odvolací súd ma za to, že súd prvej inštancie sa vyššie uvedenými zásadami neriadil, odôvodnenie
rozhodnutia v časti posudzovania skúmania bonity dlžníka veriteľom pred uzavretím zmluvy a pri
nasledujúcich dvoch zmenách, nezodpovedá požiadavkám riadneho odôvodnenia rozhodnutia podľa §

220 ods. 2 CSP, keď v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie absentujú úvahy, akými sa súd
prvej inštancie spravoval pri posudzovaní skúmania úverovej bonity právnym predchodcom žalobcu
a následným vyvodením záveru o hrubom porušení povinností veriteľa v zmysle § 11 ods. 2 zákona
o spotrebiteľských úveroch. Nakoľko v rozhodnutí súdu prvej inštancie absentuje náležitá argumentácia,
chýbal tak argumentačný základ, ktorý by mohol odvolací súd preskúmať.

17. Odvolací súd dáva do pozornosti, že je neopomenuteľné zo strany súdu vyžadovať
v súdnom konaní preukázanie skúmania bonity žalovanej zo strany žalobcu a splnenie tejto povinnosti
vo svetle ust. § 7 ods. 1 v spojitosti s § 11 ods. 2 a zákona o spotrebiteľských úveroch následne
výsledky zistení náležite vyhodnotiť, keďže ide o jednu zo zákonných podmienok, ktorej splnenie

pred uzatvorením zmluvy vyžaduje právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa (§ 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, Zákon o spotrebiteľských úveroch a ďalšie).

18. Povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať, či veriteľ konal pred poskytnutím spotrebiteľského
úveru s odbornou starostlivosťou, ako aj to, že dôkazné bremeno v konaní o splnení povinnosti

konať s odbornou starostlivosťou zaťažuje výlučne veriteľa a nikdy nie spotrebiteľa, vyplýva z niekoľkých
rozhodnutí Súdneho dvora EÚ (rozhodnutie SD EÚ C-679/18, SD EÚ C-449/13, SD EÚ
C-377/14 a ďalšie). Súdny dvor EÚ dospel k záveru, podľa ktorého o.i. článok 8 Smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.apríla 2008
o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice rady 87/102/EHS (ďalej len „Smernica...“)

sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladá povinnosť preskúmať ex offo existenciu
porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto Smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím
zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti
vyplývajú vo vnútroštátnom práve pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa článku 23.19. Súd prvej inštancie sa však pri posudzovaní skúmania úverovej bonity spotrebiteľa právnym
predchodcom žalobcu pred samotným uzatváraním zmluvy a následne pri zmenách zmluvy, v rámci
odôvodnenia len veľmi stroho vyjadril odkazom na paragrafové znenie a prijal záver o bezúročnosti

a bezpoplatkovosti úveru bez náležitého odôvodnenia, pričom z odôvodnenia nie je možné dobre
zistiť, akým spôsobom súd prvej inštancie dospel k záveru, že skúmanie bonity veriteľom v zmysle
predložených podkladov vyhodnotil ako hrubé porušenie povinnosti. Z odôvodnenia nie je možné
ďalej spoľahlivo zistiť, či a ako sa súd vysporiadal so všetkým predloženými podkladmi od veriteľa,
s ktorými sa v rámci dokazovania oboznámil. Nedostatky uvedenej časti odôvodnenia rozhodnutia

mali za následok nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia v časti skúmania bonity žalovanej.
Žalovanej ako odvolateľke tak bolo znemožnené, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

20. Nad rámec odvolací súd uvádza, že napriek vyššie uvedenému, nevylučuje možnú správnosť
záveru súdu prvej inštancie o konečnom posúdení porušenia povinností veriteľa ako hrubé porušenie

s následkom určenia úveru ako bezúročný a bezpoplatkový, avšak uvedený prijatý záver je potrebné
náležite odôvodniť v zmysle požiadaviek § 220 ods. 2 CSP.

21. Vyššie uvedené vady rozhodnutia tak už len vo vzťahu k tejto dotknutej otázke (keďže je zásadného
významu) indikovali bez ďalšieho k zrušujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu.

22. V ďalšom odvolateľka namietala aj nesprávnosť právnych záverov (dôvody na odvolanie uvedené
v ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP) týkajúcich sa záverov súdu prvej inštancie o posúdení zosplatnenia
úveru podľa § 563 Občianskeho zákonníka, pričom odvolací súd konštatoval, že uvedená námietka
odvolateľky je dôvodná.

23. Nesprávne právne posúdenie veci (dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365
ods. 1 písm. h/ CSP) je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu,
než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale

súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej
normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy).

24. Odvolací súd v prvom rade uvádza, že súd prvej inštancie v danej veci posudzovaný právny
vzťah správne vyhodnotil ako vzťah spotrebiteľský, ktorá skutočnosť v konaní nebola sporná a ani

nebola namietaná žiadnou zo strán sporu. Rovnako nebolo medzi stranami sporu popreté, že medzi
spoločnosťou E. D. F., A.. Piešťany (právny predchodca žalobcu) a žalovanou bola uzatvorená
zmluva o spotrebiteľskom úvere – revolvingový úver, v zmysle ktorej bol revolvingový úver bezúčelový
s kreditným limitom (úverovým rámcom) 3.000,- eur, ktorý bol následne dvakrát navyšovaný, najskôr
na sumu 4.500,- eur a následne na sumu 6.800,- eur. Spornou skutočnosťou bolo však, či predmetný

úver možno posudzovať ako splátkový, kedy sa pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok pre
predčasné zosplatnenie úveru postupuje podľa § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka (uvedené
zákonné ustanovenia sa dotýkajú úverových vzťahov, kde plnenie zo zmluvy sa má vykonať
vsplátkach),alebo išlooopakujúcesaplnenie,kdejepotrebnéaplikovať§563Občianskehozákonníka.

25. K tomu odvolací súd uvádza, že revolvingový úver je bežný variant spotrebiteľského úveru
a umožňuje opakované čerpanie financií až do výšky úverového rámca. Revolvingový úver sa
poskytuje buď formou kreditnej karty, alebo sa dojednáva priamo u veriteľa – finančného poskytovateľa.
V prejednávanej veci bol dohodnutý revolvingový úver na základe poskytnutia kreditnej karty. Na základe
tejto kreditnej karty môže žalovaná ako dlžník opakovane čerpať finančné prostriedky až do výšky

úverového rámca, pričom vďaka karte môže žalovaná opakovane využívať skôr splatené peniaze pre
svoje ďalšie potreby. Čerpanie úverového limitu sa uskutočňuje spravidla v mesačných intervaloch.
Žalovaná mohla pri využívaní revolvingového úveru opakovane čerpať finančné prostriedky až do výšky
aktuálneho zostatku. Ide o finančnú rezervu, v zmysle ktorej kedykoľvek, bez oznamovania je možné
finančné prostriedky využiť, úver je možné čerpať a zároveň ho splácať. Jeho nevýhodou sú vysoké

úroky, nízky úverový rámec a vyššie minimálne splátky.

26. Odvolací súd zdôrazňuje (nesporný) obsah zmluvy, konkrétne bod 32. „výška mesačnej splátky
2,85 % z výšky úverového rámca (85,50 Eur)“, bod 35. „Frekvencia splátok: 20. deň v mesiaci“, vetu„Svojím podpisom zmluvy žiadate o čerpanie úveru vo výške 3.000,00 Eur z dojednaného úverového
rámca prevodom na nižšie uvedený účet.“, vetu „Za splnenia dohodnutých podmienok (najmä v prípade
porušenia Vašich zmluvných povinností) nám musíte celý čerpaný úver na požiadanie splatiť (tzv.

zosplatnenie úveru)“ a vetu „Zmluva a zmluva o platobných službách sa uzatvára na dobu neurčitú“.

27. Zároveň odvolací súd dáva do pozornosti (nesporný) obsah relevantných ustanovení Úverových
podmienok spoločnosti E. D. F., A. H. J. K. E. – IHK218 (platné od 25.5.2018):
„Hlava 5. PODMIENKY SPLÁCANIA ÚVERU

§ 1 Poskytnutý úver musíte splácať riadne a včas v pravidelných mesačných splátkach. Termín splatnosti
a výška mesačnej splátky je určená v zmluve.
§ 3 Splátky musíte hradiť do okamihu úplného uhradenia čerpaného úveru vrátane poplatkov a úrokov.
§ 14 Celkový počet splátok, v ktorých bude úver splatený, je rovný počtu mesiacov nutných k jeho
splateniu spolu s poplatkami a úrokmi. Závisí tiež na celkovej výške dlžnej čiastky.
Hlava 7. UKONČENIE ÚVEROVEJ ZMLUVY

§ 1 Zmluva je uzatvorená na dobu neurčitú.
§ 2 V prípade, že:
a) ste sa oneskorili splatením aspoň dvoch splátok alebo ste sa oneskorili s platením jednej splátky
dlhšie ako na tri mesiace,
b) ste uviedli v návrhu nepravdivé údaje,…

c) bolo začaté dedičské konanie na váš majetok,
nám musíte celý čerpaný úver na požiadanie splatiť (tzv. zosplatenie úveru). …“

28. Z citovaných ustanovení zmluvy a úverových podmienok je zrejmé, že žalovaná bola povinná
vyčerpaný úver vrátiť veriteľovi pravidelnými mesačnými platbami. Takýto prejav vôle nemožno

zmysluplne vyložiť inak, ako obsahujúci dohodu o plnení dlhu v splátkach. Takýto výklad podporuje aj
jazykové vyjadrenie vôle strán, pretože zmluva a úverové podmienky používajú na viacerých miestach
pojem „splátky“. Nebráni mu skutočnosť, že zmluva ako „produkt“ bola uzavretá na neurčitý čas, pretože
to neznamená, že aj záväzok
vrátiť veriteľovi vyčerpanú sumu má povahu záväzku na neurčitý čas. Práve naopak,

z Hlavy 5 § 3 a § 14 úverových podmienok vyplýva, že povinnosť vrátiť veriteľovi vyčerpanú sumu
je časovo ohraničená. To, že dlžník môže kedykoľvek počas platnosti zmluvy čerpať úver do výšky
úverového rámca opakovane podľa toho, ako z neho spláca, nemá nič spoločné s celkom jasne
vymedzenou povinnosťou dlžníka skutočne vyčerpaný úver splácať mesačnými splátkami v konkrétnej
výške a v konkrétnych lehotách. Daný skutkový stav neumožňuje dohodu strán o spôsobe splnenia dlhu

podriadiť pod ustanovenie § 563 Občianskeho zákonníka. Použitie tohto ustanovenia nepodporuje ani
to, že tzv. právo veriteľa na zosplatnenie úveru bolo v úverových podmienkach (Hlava 7 § 2) viazané na
splnenie podmienok, ktoré sa týkali okolností na strane dlžníka.

29. Vzhľadom na dojednané podmienky a charakter revolvingového úveru, je potom nesprávny záver

súdu prvej inštancie o tom, že v danom prípade nešlo o splátkový úver a teda ustanovenia § 53 ods.
9 a 565 Občianskeho zákonníka sa na vec nevzťahujú. To, že bolo dojednané, že revolvingový úver
bude uhrádzaný v mesačných splátkach znamená, že už poskytnutý úver, resp. čerpanie sa pravidelne
mesačne spláca a zároveň výhoda revolvingu spočíva v tom, že veriteľ si môže opätovne požičať
finančné prostriedky až do výšky splateného úverového, resp. kreditného limitu. V takom prípade potom

postup pri zosplatnení dlhu vyžaduje dve fázy, a to jednak aplikáciu ust. § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka s tým, že tento hmotnoprávny úkon mal by byť doručený do dispozičnej sféry žalovanej
ako dlžníka a až po uplynutí lehoty na plnenie podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka uvedeného
vo výzve, je možné pristúpiť na zosplatnenie dlhu podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Aj tento
hmotnoprávny úkon je potrebné doručiť do dispozičnej sféry žalovanej ako dlžníka.

30. Keďže nemožno vylúčiť, že skutočnosti, s ktorými sa súd prvej inštancie doposiaľ
v potrebnej miere nezaoberal a s nimi sa nevysporiadal (na ktoré poukázal tiež odvolací súd
v predchádzajúcich častiach svojho rozhodnutia), môžu vo svetle vyššie naznačených záverov ovplyvniť
posúdenie platnosti zosplatnenia úveru/danosti aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, bude nevyhnutné sa

nimi dôsledne zaoberať, s týmito sa vysporiadať a následne opätovne posúdiť opodstatnenosť žaloby
ako celku, či rozsah dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku.31. Na základe uvedených záverov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu podľa
§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Vzhľadom na uvedené sa už ostatnými námietkami nezaoberal.

32. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a jeho úlohou
v ďalšom konaní bude vzhľadom na vyššie uvedené vec preskúmať a rozhodnúť s ohľadom na už
prezentované a prípadne novo uplatnené prostriedky procesného útoku a obrany sporových strán,
pričom osobitný záujem bude nutné venovať posúdeniu intenzity porušenia povinnosti veriteľa pri

skúmaní úverovej bonity žalovanej a s tým spojenými právnymi následkami v intenciách § 11 ods. 2
zákona o spotrebiteľských úveroch, teda, či sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov a či bol
právny predchodca žalobcu oprávnený vyžadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, pričom
súd prvej inštancie svoje rozhodnutie jasne, stručne a najmä presvedčivo zdôvodní s poukazom na
ustanovenie § 220 ods. 2 CSP tak, aby zodpovedalo požiadavkám riadneho odôvodnenia rozhodnutia.
Až následne, v prípade, že dospeje k opätovnému záveru, že právny predchodca žalobcu bol oprávnený

vyžadovať jednorazové splatenie úveru, náležite preskúma aj ďalšie zákonné podmienky vyžadované
pre predčasné zosplatnenie úveru v intenciách § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, pričom
v tejto súvislosti bude nutné venovať náležitú pozornosť § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch
a s tým súvisiacej otázke postúpenia pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

33. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci v
zmysle § 396 ods. 3 CSP.

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu
a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 420 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a ods. 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).