Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, October 31, 2023

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Ssk/28/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200108
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2023:1020200108.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy

Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej
veci žalobcu: S.. P. Q., narodený XX. Q. XXXX, bytom v G., Y. Č.. XX, právne zast.: IURISTICO
s. r. o., so sídlom v Košiciach, Cimborkova č. 13, IČO: 36 588 041, proti žalovanému: Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 2, v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného z 26. novembra 2019, číslo SPOU-PO-PK-77/2019, o kasačnej sťažnosti
žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 01. decembra 2022, č. k. 1S/22/2020-79, t a
k t o

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 01. decembra 2022,
č. k. 1S/22/2020-79 z r u š u j e a vec v r a c i a Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom z 01. decembra 2022, č. k. 1S/22/2020-79
podľa § 191 ods. 1 písm. d/ a f/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“)
zrušil rozhodnutie žalovaného z 26. novembra 2019, číslo SPOU-PO-PK-77/2019 a vec mu vrátil na
ďalšie konanie. Napadnutým rozhodnutím žalovaný postupom podľa § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998

Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej
a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č.
73/1998 Z. z.“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie - personálny
rozkaz z 13. septembra 2019, číslo 82, ktorým bol žalobca podľa § 35 ods. 1 písm. a/ zákona
č. 73/1998 Z. z. dňom 01. októbra 2019 prevedený zo stálej štátnej služby, funkcie starší referent
špecialista expozitúry Bratislava národnej protidrogovej jednotky národnej kriminálnej agentúry Prezídia
Policajného zboru na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave II. Krajského riaditeľstva

Policajného zboru v Bratislave, služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Súčasne bol
žalobca odvolaný dňom 30. septembra 2019 z doterajšej funkcie podľa § 35 ods. 8 zákona č. 73/1998
Z. z. s tým, že ustanovenie do funkcie dňom 01. októbra 2019 vykoná riaditeľ Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v Bratislave II. Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, služobného
úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v

intenciách ustanovení § 35 ods. 1 písm. a/, § 35 ods. 2, 4, 8, § 225 ods. 2 písm. b/, § 233 ods. 1, § 241
ods. 1, 3 zákona č. 73/1998 Z. z. a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej Správnym súdnym
poriadkom a dospel k záveru o dôvodnosti podanej správnej žaloby.3. Krajský súd po preskúmaní veci mal preukázané, že súčasťou administratívneho spisu nie je
organizačnéopatrenieministravnútraSlovenskejrepublikyč.13/2019,odktoréhozneniaaexistenciesa
odvíja personálny rozkaz z 13. septembra 2019, číslo 82 a napadnuté rozhodnutie žalovaného, z ktorého

dôvodu považoval skutkový stav, ktorý vzal žalovaný a tiež prvostupňový správny orgán za základ
svojich rozhodnutí, v rozpore s obsahom administratívneho spisu, keď administratívny spis obsahuje len
návrh na vydanie personálneho rozkazu, personálny rozkaz z 13. septembra 2019, číslo 82, odvolanie
žalobcu proti personálnemu rozkazu a rozhodnutie žalovaného. Táto skutočnosť znamenala, že súd z
dôvodov na strane žalovaného nemohol vyhodnotiť, či skutkový stav, ktorý vzali orgány verejnej správy

za podklad svojich preskúmavaných rozhodnutí, aj reálne zodpovedal skutočnosti. Žalovaný neúplným
administratívnym spisom zmaril súdny prieskum ohľadom toho, či zistenie skutkového stavu orgánom
verejnej správy bolo dostačujúce na riadne posúdenie veci, a či vec bola následne správne právne
posúdená.

4. Za ďalší dôvod zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného označil dôvod spočívajúci v

nepreskúmateľnosti personálneho rozkazu a napadnutého rozhodnutia žalovaného, keďže v nich
absentovala správna úvaha o vyhodnotení obsahu opatrenia ministra vnútra Slovenskej republiky č.
13/2019 vo vzťahu k žalobcovi zasadením do rámca vykonaných dôkazov a na základe nich zisteného
skutkového stavu, vrátane uvedenia kontextu aplikácie právnych predpisov na takto zistený skutkový
stav.

5. Úspešnému žalobcovi priznal úplnú náhradu trov konania.

II.

6. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.

7. Namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným
postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP) a tiež, že rozhodol na

základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).

8. Konkrétne k súdom vytýkanej absencii organizačného opatrenia ministra vnútra Slovenskej
republiky číslo 13/2019 v administratívnom spise uviedol, že každé organizačné opatrenie zakladajúce
zmenu organizácie útvarov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky predstavuje z organizačného a

systemizačného hľadiska jednotlivý dokument, respektíve normatívny akt, ktorého účinky v personálnej
sfére zasahujú ním definovaný okruh tabuľkových miest a tým aj na nich zaradených policajtov a
policajtov na novozriadených útvaroch. Ako taký je tento dokument vypracovaný v jednom výtlačku
pre potreby systemizácie na ministerstve ako celku a následne je z tohto jedného prameňa čerpané
v každom zo zodpovedajúcich desiatok alebo stoviek personálnych konaní podľa rozsahu, akým sa

organizačné opatrenie dotýka ním definovaného okruhu tabuľkových miest. Dôkazy vyplývajúce z
organizačného opatrenia sa v procese dokazovania pri vydávaní personálnych rozhodnutí vykonávajú
prostým nahliadnutím do jeho obsahu (vrátane príloh) bez nutnosti tento rozsiahly dokument (spravidla
zahŕňajúci desiatky strán) transformovať z elektronickej do písomnej formy a začleniť ho do každého
jedného spisového materiálu spravidla v stovkách prípadov. Z tohto pohľadu sa organizačné opatrenie

ministra vnútra Slovenskej republiky číslo 13/2019 svojou povahou približuje takým normatívnym aktom
ako je interný predpis alebo metodické usmernenie, keďže údaje z neho nie sú podkladom pre
každý personálny akt samostatne, ale sú smerodajné pre síce nie neurčitý, ale napriek tomu početný
okruh personálnych konaní. Z oboch správnou žalobou napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej
správy, organizačné opatrenie ministra vnútra Slovenskej republiky číslo 13/2019 mali tieto orgány

ako súčasť spisu pri svojom rozhodovaní k dispozícii a k jeho odpojeniu došlo až po právoplatnom
ukončení správneho konania a pred predložením spisového materiálu správnemu súdu. Skutočnosti
nezistiteľné z iných podkladov ako z organizačného opatrenia ministra vnútra Slovenskej republiky
číslo 13/2019, ktoré boli podrobne a konkrétne popisované v týchto správnych rozhodnutiach, mohli
byť pre súd indikáciou toho, že pôvodný správny spis tieto chýbajúce podklady obsahoval a iba

nedopatrením došlo k ich odpojeniu. V tomto smere ďalej uvádzal, že aj v prípade nedostatkov
v úplnosti administratívnych spisov je potrebné zo strany správnych súdov prihliadať jednak na
charakter posudzovanej veci, na individuálne zhodnotenie možného vplyvu na výsledok konania,
ako aj na dôsledky prípadného zrušenia rozhodnutia orgánu verejnej správy. Nepreskúmateľnosťsprávnou žalobou napadnutého rozhodnutia je odstrániteľná aj inými, miernejšími a efektívnejšími
prostriedkami ako je zrušenie napadnutého rozhodnutia, hoci zákonný podklad na takýto postup
spochybniť nemožno. Súdom zvolený postup v prípade neúplnosti administratívneho spisu môže v

konečnom dôsledku viesť iba k formálnemu zopakovaniu správneho konania, v ktorom bude správny
orgán vychádzať z tých istých kompletných podkladov, ktoré mal preukázateľne k dispozícii už v
pôvodnom konaní a z ktorých nemôže vyplynúť iný skutkový záver, ako ten, že k zrušeniu funkcie
starší referent špecialista expozitúry Bratislava národnej protidrogovej jednotky národnej kriminálnej
agentúry Prezídia Policajného zboru a k súčasnému vytvoreniu novej funkcie s inou náplňou činnosti

skutočne došlo, čo zase neumožňuje prijať iný právny záver založený na iných dôvodoch ako ten,
ktorý už vyplynul z výroku a odôvodnenia zrušeného rozhodnutia žalovaného z 26. novembra 2019
v spojení s personálnym rozkazom z 13. septembra 2019. Ako už bolo viackrát judikované, iba
formálne zopakovanie konania nepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť priaznivejšie rozhodnutie, a
preto nemá byť účelom súdneho konania dosiahnutie cieľa spočívajúceho v repríze inak riadneho
procesu a odstránenia formálnych vád (napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. 4Sž/98-102/2002, sp. zn. 6Sžo/255/2010), respektíve cieľa dosiahnuť neželané zacyklenie inak
skutkovo a právne podloženého konania (sp. zn. 5Asan/20/2020). Dodal, že absenciu príslušného
opatrenia číslo 13/2019 v administratívnom spise bolo možné jednoduchým spôsobom napraviť formou
žiadosti o dodatočné doplnenie spisového materiálu podľa § 102 ods. 1 SSP, čím by sa zabránilo
zbytočnému opakovaniu správneho konania bez akéhokoľvek potenciálu viesť k inému výsledku, k

akému sa dospelo v zrušenom rozhodnutí orgánu verejnej správy.

9. V ďalšej časti podanej kasačnej sťažnosti žalovaný krajským súdom formulované dôvody zrušenia
druhostupňového správneho rozhodnutia považoval za vágne, nedostatočné a znemožňujúce na
základe nich vykonať nové odvolacie správne konanie tak, ako k tomu bol žalovaný zaviazaný vo výroku

napadnutého rozsudku. Niet pochýb o tom, že kompletný obsah organizačnej zmeny vyvolanej obsahom
opatrenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 13/2019 vo vzťahu k žalobcovi sa premietol už do
odôvodnenia personálneho rozkazu z 13. septembra 2019, ktorého znenie súd v napadnutom rozsudku
doslovne cituje a vo forme nad rámec dôvodov vzťahujúcich sa k žalobcovi (rozšírenie vysvetlenia
organizačnej zmeny v kontexte zrušenia celých útvarov) tvorí aj obsah rozhodnutia žalovaného z

26. novembra 2019. Obsahom organizačnej zmeny vo vzťahu k žalobcovi je totiž jedine zrušenie
funkcie „starší referent špecialista Expozitúry Bratislava národnej protidrogovej jednotky národnej
kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru“ a vytvorenie funkcie s inou náplňou činnosti v tom
istom mieste výkonu štátnej služby. Táto skutočnosť je jednoducho odčítateľná z organizačného
opatrenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 13/2019, nič iné z tohto opatrenia, ako osobitného

prípadu normatívnych právnych aktov nesmerujúcich voči subjektom stojacim mimo systému vzťahov
organizačnej nadriadenosti a podriadenosti vo verejnej správe, nevyplýva ani vyplývať nemá. Súčasne
iba a jedine táto samotná skutočnosť je presným skutkovým vyjadrením dispozície právnej normy
obsiahnutej v § 35 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. Z hľadiska takto nastavených zákonných podmienok
definujúcich obsah pojmu organizačná zmena a v kontexte použitého podkladu rozhodnutia o prevedení

žalobcu - organizačného opatrenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 13/2019 je súdom vytknuté
odôvodnenie personálneho rozkazu z 13. septembra 2019 v znení „Organizačným opatrením ministra
vnútra SR č. 13/2019 bola v dôsledku organizačných zmien dňom 30. 09. 2019 zrušená doterajšia
funkcia menovaného a vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činnosti. (§ 35 ods. 2 zákona č. 73/1998
Z. z. v znení neskorších predpisov)“ dostatočne vyčerpávajúce a súladné so znením § 241 ods. 3 zákona

č. 73/1998 Z. z. V tomto odôvodnení je totiž jednoznačne a zrozumiteľne označená skutočnosť tvoriaca
podklad pre vydanie tohto rozhodnutia (organizačné opatrenie ministra vnútra Slovenskej republiky č.
13/2019), sú v ňom zachytené úvahy vedúce orgán verejnej správy pri hodnotení dôkazov a je vyjadrená
aj úvaha k aplikácii použitého právneho predpisu (v odôvodnení je v zátvorke uvedené vtedy účinné
ustanovenie § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., ktorého znenie je totožné s obsahom organizačnej

zmeny). Nemožno preto súhlasiť s ničím nepodloženým a v napadnutom rozsudku neobjasneným
záverom súdu o nedodržaní zákonných náležitostí rozhodnutia podľa § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.
z. Je možné pripustiť, že v porovnaní s inými, skutkovo zložitejšími prípadmi, sa môže takto formulované
odôvodnenie javiť na prvý pohľad ako triviálne, avšak vzhľadom na zákonné kritériá aplikovaného
personálneho opatrenia a jednoznačnosť až jednoduchosť skutkovej a dôkaznej bázy odvíjajúcej sa

od zákonom č. 73/1998 Z. z. definovaných podmienok na postup podľa § 35 ods. 1 písm. a/ je dané
odôvodnenie viac ako dostatočné a spôsobilé poskytnúť náležitú skutkovú a právnu oporu záverom
prijatým vo výrokovej časti personálneho rozkazu z 13. septembra 2019.10. Ďalej aj s odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo/190/2015
v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 253/2018 uviedol, že
personálny rozkaz má charakter deklaratórneho právneho aktu, ktorým sa účastníkovi konania formálne

vyhlasuje právny stav, ktorý fakticky nastal vykonanými organizačnými a systematizačnými zmenami
v štruktúre príslušného krajského riaditeľstva. Organizácia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
sa prejavuje jeho členením na jednotlivé organizačné zložky, ktoré sa spravidla ďalej delia na ďalšie
organizačné celky a v rámci ktorých je systemizovaný určitý počet tabuľkových miest, ktoré sú
definované rôznymi parametrami ako je názov funkcie, platová trieda, charakter práce, plánovaná

hodnoť a podobne. Všetky tieto atribúty v rámci organizácie útvarov sú zachytené v tabuľkách zloženia a
počtov.Každéorganizačnéopatrenie,akotovyplývaužzosamotnéhonázvu,jedokumentzachytávajúci
zmeny v organizácii jednotlivých útvarov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, modifikuje sa ním
počet, rozmiestnenie a zameranie jednotlivých funkcií v rámci útvarov, na ktorých sú systemizované
a ako taký je tento dokument vyjadrený tabuľkovou formou. Obsah každej organizačnej zmeny je
zachytený v predmetnej tabuľke jednoduchým binárnym vyjadrením v stĺpci „počty“, a to buď ako

„-1“, čo znamená zrušenie tej-ktorej funkcie alebo „+1“, čo vyjadruje vytvorenie funkcie (výnimočne sa
pri organizačnej zmene vyskytuje aj údaj „0“, avšak v takom prípade nejde o organizačnú zmenu v
pravom zmysle slova, ale spravidla o zmenu názvu funkcie alebo útvaru). Pri vyhodnocovaní dôkazu
(organizačnej zmeny) zachytenej v dôkaznom prostriedku (opatrenie ministra vnútra SR č. 13/2019)
potom spočíva celá podstata správnej úvahy k obsahu organizačného opatrenia iba v transkripcii

tabuľkovej formy čo do počtov funkcií na formu písomnú. Ide pritom o tak jednoznačný proces, že s
výnimkou omylu v interpretácii sa dá s istotou vylúčiť, že by v otázke existencie organizačnej zmeny vo
vzťahu k určitej funkcii mohli existovať rozpory alebo iné dôkazy, ktoré by existenciu organizačnej zmeny
spochybňovali čo i len v hypotetickej rovine. Z organizačného opatrenia nemôžu vyplývať žiadne iné
skutočnosti, ktoré by umožňovali posudzovať vec v kontexte jednotlivom, ako aj vo vzájomnej súvislosti

s inými dôkazmi, respektíve viesť v rámci správnej úvahy polemiku o tom, či zrušenie tej-ktorej funkcie
nepodporuje alebo nespochybňuje iný dôkaz v konaní. Uzavrel, že odôvodnenie personálneho rozkazu
z 13. septembra 2019 a tým viac aj odôvodnenie rozhodnutia žalovaného považoval za dostatočné a
zákonné, nezakladajúce nepreskúmateľnosť týchto rozhodnutí tak, ako to konštatoval krajský súd.

11. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok krajského súdu vec mu vrátil
na ďalšie konanie.

III.

12. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti žalovaného vyjadril podaním z 26. januára 2023 považujúc
rozsudok krajského súdu za vecne správny, riadne odôvodnený. Navrhol kasačnú sťažnosť žalovaného
ako nedôvodnú zamietnuť.

IV.

13. Vyjadrenie žalobcu ku kasačnej sťažnosti bolo doručené žalovanému dňa 30. januára 2023 na
vedomie.

V.

14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§
11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedeným v
kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 1, 2 SSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po
jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovaného je dôvodná.

15. Predmetom kasačného konania v preskúmavanej veci je posúdenie správnosti rozsudku krajského
súdu, ktorým krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného z 26. novembra 2019, číslo SPOU-PO-
PK-77/2019 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Napadnutým rozhodnutím žalovaný postupom podľa
§ 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne

rozhodnutie - personálny rozkaz z 13. septembra 2019, číslo 82, ktorým bol žalobca podľa § 35 ods.
1 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z. z. dňom 01. októbra 2019 prevedený zo stálej štátnej služby, funkcie
starší referent špecialista expozitúry Bratislava národnej protidrogovej jednotky národnej kriminálnej
agentúry Prezídia Policajného zboru na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave II. Krajskéhoriaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
Súčasne bol žalobca odvolaný dňom 30. septembra 2019 z doterajšej funkcie podľa § 35 ods. 8 zákona
č. 73/1998 Z. z. s tým, že ustanovenie do funkcie dňom 01. októbra 2019 vykoná riaditeľ Okresného

riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II. Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave,
služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

16. Z obsahu súdneho spisu a konkrétne z obsahu napadnutého rozsudku najvyšší správny súd zistil, že
krajský súd pristúpil k zrušeniu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia po tom, čo mal preukázané,

že v administratívnom spise absentuje organizačné opatrenie ministra vnútra Slovenskej republiky
číslo 13/2019 predstavujúce kľúčový podklad pre vydanie tu preskúmavaného rozhodnutia v spojení s
personálnymrozkazomz13.septembra2019.Ďalšídôvod,prektorýkrajskýsúdzrušilsprávnoužalobou
napadnuté rozhodnutie spočíval v jeho zistení, že tak uvedený personálny rozkaz, ako aj napadnuté
rozhodnutie žalovaného nie sú dostatočne odôvodnené.

A. K absencii opatrenia ministra vnútra Slovenskej republiky číslo 13/2019 v administratívnom spise

17. Podľa § 102 ods. 1 SSP, orgány verejnej správy sú povinné na požiadanie predložiť správnemu
súdu v určenej lehote riadne vedený administratívny spis alebo iné doklady, listiny a písomnosti, ako aj
podať vyjadrenie k veci.

18. Podľa § 105 ods. 2 písm. c/ SSP, (...) predseda senátu vyžiada administratívne spisy od žalovaného
orgánuverejnejsprávy;žalovanýjepovinnývlehoteurčenejsprávnymsúdompredložiťsprávnemusúdu
svoje administratívne spisy spolu s administratívnymi spismi orgánu verejnej správy prvého stupňa.

19. Podľa § 80 ods. 1 písm. a/ SSP, správny súd môže orgánu verejnej správy uložiť uznesením pokutu
za nesplnenie povinnosti predložiť administratívne spisy.

20. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že krajský súd realizovanou výzvou z 25. mája 2020 (č. l. 45
súdneho spisu) vyzval žalovaného, aby sa v stanovenej lehote vyjadril k správnej žalobe a súčasne, aby

predložil príslušný administratívny spis. Žalovaný sa na výzvu súdu dňa 22. júna 2020 vyjadril k správnej
žalobe a súčasne zaslal súdom žiadaný administratívny spis.

21. Najvyšší správny súd uvádza, že administratívny spis žalovaného, z ktorého správny súd vychádza
pri svojom rozhodovaní, tvoria všetky dokumenty týkajúce sa tej istej veci. Pod pojmom „spisy

žalovaného správneho orgánu“ treba rozumieť úplný a originálny spisový materiál správneho orgánu
v danej veci vrátane originálu dokladov o doručení rozhodnutí a riadne žurnalizovaný, aby nevznikli
pochybnosti o postupnosti jednotlivých procesných úkonov a o úplnosti spisu (napríklad uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. apríla 2009, sp. zn. 6Sžo/176/2008).

22.Zvyššiecitovanéhoustanovenia§102ods.1SSPvyplývapovinnosťvzťahujúcasanavšetkyorgány
verejnej správy na požiadanie predložiť správnemu súdu v určenej lehote riadne vedený administratívny
spis alebo iné doklady, listiny a písomnosti, ako aj podať vyjadrenie k veci. Splnenie tejto povinnosti
je primárne dosiahnuteľné opakovanou výzvou, urgenciou a končiac ukladaním procesných sankcií -
ukladaním pokút podľa § 80 SSP. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy Občianskeho súdneho

poriadku (§ 250j ods. 3 OSP, avšak chápaného vo svetle § 250d ods. 1 OSP v znení účinnom
od 01. januára 2012) Správny súdny poriadok explicitne ako zrušovací dôvod rozhodnutia orgánu
verejnej správy spočívajúci v jeho nepreskúmateľnosti pre neúplnosť spisov alebo z dôvodu, že spisy
neboli predložené, už neupravuje. Uvedené však neznamená, že správny súd nemôže pristúpiť k
zrušeniu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia aj z tohto dôvodu. Zrušenie rozhodnutia z tohto

dôvodu možno v režime Správneho súdneho poriadku podriadiť pod zrušovací dôvod plynúci z §
191 ods. 1 písm. d/ SSP (nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok
dôvodov), prípadne z § 191 ods. 1 písm. f/ SSP (skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za
základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich
nemá oporu), avšak až po vyčerpaní „osobitných postupov“, ktoré súdu ponúka samotný Správny

súdny poriadok, a teda zrušenie napadnutého rozhodnutia pre nepredloženie administratívneho spisu,
respektíve niektorej jeho podstatnej časti možno chápať ako ultima ratio. Pokiaľ teda žalovaný v súdom
stanovenej lehote nepredloží administratívny spis, správny súd podľa okolností zváži zopakovanie výzvy
aj s poučením o možnom uložení pokuty a po jej opätovnom nesplnení využije možnosť spočívajúcuv uložení pokuty podľa § 80 ods. 1 písm. a/ SSP, a to aj opakovane. Nakoniec, ak sa žalovanému
ani napriek uloženým sankciám nepodarí kompletný spisový materiál správnemu súdu predložiť,
respektíve v prípade strateného či inak poškodeného administratívneho spisu tento nezrekonštruuje

a nepredloží správnemu súdu, vytvorí tým pre správny súd prekážku napadnuté rozhodnutie riadne
preskúmať. Až vtedy podľa konkrétnych okolností prípadu a zásadne v medziach žalobných bodov bude
pripadať do úvahy dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, a to pre prípadnú
nepreskúmateľnosť, ak nebude možné zákonnosť rozhodnutia posúdiť z ostatného spisového materiálu.

23. Pokiaľ mal potom krajský súd preukázané, že vo vyžiadanom administratívnom spise absentujú
relevantné listiny, v tomto konkrétnom prípade opatrenie ministra vnútra Slovenskej republiky číslo
13/2019, na základe ktorého v dôsledku organizačných zmien bola dňom 30. septembra 2019 zrušená
doterajšia funkcia žalobcu a vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činnosti, mal súd žalovaný správny
orgán vyzvať na jeho dodatočné predloženie a súčasne za týmto účelom mu stanoviť primeranú lehotu a
následneajsodkazomna§80ods.1písm.a/SSPhopoučiťonásledkunesplneniavýzvyspočívajúcom

v uložení pokuty. Z obsahu súdneho spisu nevyplýva, že krajský súd takto postupoval. Pokiaľ krajský
súd bez ďalšieho pristúpil k zrušeniu napadnutého rozhodnutia žalovaného z dôvodu založenom na
nepredložení kompletného administratívneho spisu, takéto rozhodnutie nemá oporu v zákone.

24. Kasačná sťažnosť je v tejto časti dôvodná.

B. K namietanej nepreskúmateľnosti rozsudku

25. Podľa § 139 ods. 2 SSP, v odôvodnení rozsudku uvedie správny súd stručný priebeh
administratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov

žalobcu a vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a
zainteresovanejverejnosti,posúdeniepodstatnýchskutkovýchtvrdeníaprávnychargumentov,prípadne
odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti
mu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy
vo veci ďalej postupovať. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

26. Podstata základného práva na súdnu a inú právnu ochranu plynúca z článku 46 Ústavy Slovenskej
republiky je založená na tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na nezávislom a
nestrannom súde. Tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak,
aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento

článok ústavy vykonáva.

27. Výklad a aplikácia zákonov je výlučným právom všeobecných súdov, pričom tento výklad nesmie byť
arbitrárny a musí byť náležite odôvodnený. V tomto zmysle, rovnako aj každé rozhodnutie súdu musí byť
odôvodnené a musí byť z neho dostatočne zrejmé, na základe čoho súd dospel ku konkrétnym záverom

tvoriacim základnú obsahovú štruktúru odôvodnenia rozhodnutia.

28. Povinnosť všeobecných súdov svoje rozhodnutia riadne odôvodniť zákonom predpokladaným
spôsobom plynúcim z § 139 ods. 2 SSP predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces.

29. Najvyšší správny súd v tejto súvislosti poukazuje na Ústavný nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky z 22. októbra 2015, sp. zn. II. ÚS 675/2014-40, z ktorého vyplýva, že „súd nemusí
rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania, je však povinný na
zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne
akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom (porov. v tomto zmysle IV.

ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04, IV. ÚS, III. ÚS 32/07), najmä s ustanovením § 157 ods. 2 OSP (aktuálne §
139 ods. 2 SSP; pozn. súdu) v ktorom sú upravené náležitosti odôvodnenia. Povinnosť súdu v rámci
riadnehoprocesnéhopostupu(t.j.vzmysleprocesnoprávnychpredpisov)zistiťsprávneavdostatočnom
rozsahu skutkový stav v nimi rozhodovanej veci (bez ohľadu na jej prípadnú náročnosť) a s tým spojená
povinnosť riadne odôvodniť svoje rozhodnutie, obe vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 ústavy, sú jedny zo

základných znakov ústavne aprobovaného postupu súdu a ochranou účastníkov konania pred svojvôľou
súdu. Súčasťou procesných záruk spravodlivého rozhodnutia, resp. minimálnych garancií procesnej
povahy je, ako už bolo uvedené, taktiež právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnejochrany ... . Rozhodnutie všeobecného súdu musí obsahovať dostatok skutkových a právnych záverov,
pričom tieto závery nesmú byť svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené.“

30. Uvedenou problematikou sa už viackrát zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva, podľa ktorého
z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami,
argumentmianávrhminavykonaniedôkazovstránsvýhradou,žemajúvýznamprerozhodnutie(Kraska
c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993). Rovnako rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na
ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsko z 21. januára 1999).

31. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva a ani Ústavného súdu Slovenskej republiky pritom
nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide
o esenciálny argument, teda taký, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď
práve na tento argument.

32.Krajskýsúdakoďalšídôvodzrušeniasprávnoužalobounapadnutéhorozhodnutiažalovanéhozaložil
na zistení, že personálny rozkaz z 13. septembra 2019 neobsahuje žiadne relevantné odôvodnenie, a
teda nespĺňa zákonné náležitosti vymedzené v § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., podľa ktorého
musí byť zrejmé, ktoré skutočnosti boli jeho podkladom, akými úvahami bol konajúci orgán verejnej
správy vedený pri hodnotení získaných dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe vo

veci rozhodol. Podľa súdu personálny rozkaz neobsahoval podklady pre jeho vydanie, konkrétne obsah
organizačnej zmeny číslo 13/2019 a tiež v jeho odôvodnení absentovala akákoľvek správna úvaha,
ktorou bol orgán verejnej správy prvého stupňa vedený pri hodnotení dôkazov, ktoré boli podkladom jeho
rozhodnutia, čoho dôsledkom bola nemožnosť preskúmania v ňom prijatého záveru. Následne v ďalšej
časti súd rozšíril vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia aj na správnou žalobou napadnuté rozhodnutie

žalovaného, v ktorom tiež ďalej cit.: „ (...) absentovala správna úvaha o vyhodnotení obsahu opatrenia
ministra vnútra Slovenskej republiky č. 13/2019 vo vzťahu k žalobcovi zasadením do rámca vykonaných
dôkazov a na základe nich zisteného skutkového stavu, vrátane uvedenia kontextu aplikácie právnych
predpisov na takto zistený skutkový stav.“ V tomto smere najvyšší správny súd v prvom rade uvádza,
že predmet súdneho prieskumu predstavovalo rozhodnutie žalovaného z 26. novembra 2019 a nie

prvostupňové správne rozhodnutie - personálny rozkaz z 13. septembra 2019. Pokiaľ by aj prvostupňové
správne rozhodnutie bolo postihnuté vadou nepreskúmateľnosti, či už pre nezrozumiteľnosť, alebo
pre nedostatok dôvodov, je to druhostupňový správny orgán, ktorý takéto pochybenie môže odstrániť,
keďže platí všeobecné pravidlo o jednote prvostupňového správneho konania a druhostupňového
správneho konania, a teda prvostupňové a druhostupňové správne rozhodnutie tvorí jeden celok.

To napokon vyplýva aj z § 243 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., podľa ktorého odvolací orgán
preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní,
prípadne zistené nedostatky odstráni. Tomu zároveň zodpovedá aj možnosť zmeny prvostupňového
správneho rozhodnutia, čo je vyjadrením tzv. úplnej apelácie. Možno len dodať, že odvolací orgán
rozhodnutie zruší a vec vráti oprávnenému orgánu, ktorý ho vydal, na nové prerokovanie a rozhodnutie,

ak je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; oprávnený orgán je právnym
názorom odvolacieho orgánu viazaný (§ 243 ods. 5). Za tohto stavu bolo potom žiaduce, aby sa
krajský súd primárne zameral na správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného. Vo vzťahu
k predmetnému rozhodnutiu však krajský súd bez akéhokoľvek bližšieho zdôvodnenia konštatoval
absenciu správnej úvahy o cit.: „ (...) vyhodnotení obsahu opatrenia ministra vnútra Slovenskej republiky

č. 13/2019 vo vzťahu k žalobcovi zasadením do rámca vykonaných dôkazov a na základe nich zisteného
skutkového stavu, vrátane uvedenia kontextu aplikácie právnych predpisov na takto zistený skutkový
stav.“ Podľa názoru súdu však takéto odôvodnenie nie je dostatočné a nespĺňa ani základné atribúty
presvedčivého a riadne odôvodneného rozhodnutia. Možno sa teda stotožniť so žalovaným, ktorý
krajským súdom formulované dôvody zrušenia druhostupňového správneho rozhodnutia považoval za

vágne, nedostatočné a znemožňujúce na základe nich vykonať nové odvolacie správne konanie tak,
ako k tomu bol žalovaný zaviazaný vo výroku napadnutého rozsudku.

33. Kasačná sťažnosť je preto i v tejto časti dôvodná.

34. Z dôvodov uvedených vyššie najvyšší správny súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 462
ods. 1 v spojení s § 440 ods. 1 písm. f/ a g/ SSP zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Bratislave na
ďalšie konanie. V tejto súvislosti najvyšší správny súd uvádza, že od 01. júna 2023 nadobudol účinnosť
zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (reformasúdnictva), ktorým boli zriadené Správny súd v Banskej Bystrici, Správny súd v Bratislave a Správny
súd v Košiciach (ďalej len „správne súdy“). V zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 151/2022 Z. z., správne súdy
začnú svoju činnosť 01. júna 2023. Výkon súdnictva prechádza od 01. júna 2023 z krajských súdov na

správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01. júna daná právomoc správnych súdov.

35. V ďalšom konaní bude povinnosťou príslušného správneho súdu opätovne sa vecou dôsledne
zaoberať, vec prejednať v medziach podanej správnej žaloby, posúdiť zákonnosť rozhodnutia a postupu
žalovaného v spojení s rozhodnutím a postupom prvostupňového správneho orgánu a vo veci opätovne

rozhodnúť. Svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodní. Zároveň správny súd zváži, či správnou
žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného trpí vadou nepreskúmateľnosti až do takej zásadnej miery
zakladajúcej dôvod plynúci z § 191 ods. 1 písm. d/ SSP.

36. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne správny súd aj o nároku na náhradu trov kasačného konania
(§ 467 ods. 3 SSP).

37. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá
SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.