Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 20, 2024

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 20Ps/8/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123204510
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., LL.M. Ivana Stehlíková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2024:5123204510.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Ivanou Stehlíkovou, LL.M. v konaní o obmedzenie

spôsobilosti na právne úkony A. B. C.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, E., právne zastúpenej: LEXANTE s.r.o.. sídlo: Slávičie
údolie 106, 811 02 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 362 624 a procesným opatrovníkom:
B. F. C.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, E., v konaní o návrhu Okresného súdu Žilina, so sídlom
Hviezdoslavova 28, 010 59 Žilina, IČO: 00 165 859, na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony,
za účasti Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš, so sídlom Tomášikova 5, 031 80 Liptovský Mikuláš,

Liptovský Mikuláš, takto

r o z h o d o l :

I. Súd o b m e d z u j e A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, v spôsobilosti na právne úkony
tak, že nie je spôsobilá samostatne konať a vystupovať pred štátnymi orgánmi, orgánmi štátnej
správy, orgánmi územnej samosprávy, súdmi, orgánmi činnými v trestnom konaní a nie je spôsobilá
rozhodovať o svojej zdravotnej starostlivosti, o forme, spôsobe, čase a mieste liečby, o hospitalizácii
a rozhodovať o sociálnej starostlivosti, o zabezpečení poskytovania sociálnych služieb, vrátane
umiestnenia v zariadení sociálnych služieb.

II. Súd u s t a n o v u j e A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, za opatrovníka B. F. C., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom D. XXXX/XX, E., ktorý je oprávnený a povinný rozhodovať o záležitostiach A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, a zastupovať ju v rozsahu obmedzenia jej spôsobilosti na právne úkony.

III. Opatrovník je p o v i n n ý podávať Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dvakrát ročne, vždy k 30.06.
a k 31.12. správu o výkone funkcie opatrovníka a o pomeroch A. B. C., nar. XX.XX.XXXX.

IV. Trovy dôkazov p l a t í štát.

V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom, doručeným súdu prvej inštancie (Okresnému súdu Žilina) dňa 24.05.2023, navrhovateľ –
Okresný súd Žilina, navrhol obmedziť v spôsobilosti na právne úkony A. B. C., nar. XX.XX.XXXX tak,
že nie je schopná vystupovať pred orgánmi verejnej správy a štátnymi orgánmi. Návrh navrhovateľ
odôvodnil tým, že je súdom, na ktorý bola A. B. C. pridelená na výkon funkcie sudkyne a súčasne je

navrhovateľ osobným úradom sudkyne. Miestne príslušným na konanie je súd, v ktorého obvode má
A. B. C. bydlisko. Návrh je podaný osobou podľa § 233 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len
„CMP“), pretože súd má na veci právny záujem. Oprávnenie podať návrh podľa § 235 ods. 1 CMP
vyplýva z nasledovného: Za sudcu môže byť vymenovaný podľa § 5 ods. 1 písm. c) a ods. 4 Zákonač. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich v platnom znení (ďalej len „Zákon o sudcoch“), občan,
ktorý má plnú spôsobilosť na právne úkony a tento predpoklad musí sudca spĺňať po celý čas trvania
funkcie sudcu; funkcia sudcu zaniká dňom právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola sudcovi obmedzená

spôsobilosť na právne úkony; predseda súdu zabezpečuje riadenie a správu súdu, výkon súdnictva na
súde a zabezpečuje riadenie osobného úradu; každý občan sa podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky
môže domáhať zákonom ustanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.
Podľa čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi; sudca má
v odôvodnených prípadoch právo na zabezpečenie ochrany svojej osoby, svojich rodinných príslušníkov

a svojho obydlia, ak o to správu súdu požiada a takisto má právo na bezplatné poskytnutie primeraných
prostriedkov na zabezpečenie ochrany alebo náhrady nákladov takejto ochrany. Navrhovateľ uviedol, že
z týchto skutočností vyplývajú dve možnosti ďalšieho postupu, a to 1. Ak existujú dôvodné pochybnosti
o plnej spôsobilosti sudkyne na právne úkony, musia príslušný súd a jeho predseda vykonať potrebné
kroky na to, aby bolo bez akýchkoľvek pochybností uzavreté, či má alebo nemá zaniknúť sudkyni
funkcia a či právo občanov na prístup k súdu a právo na spravodlivý proces nie sú ohrozené. 2. Ak

sudkyňa má plnú spôsobilosť na právne úkony, musia súd a jeho predseda urobiť potrebné kroky na
ochranu sudkyne pred útokmi (ktoré útoky sú predbežne považované za imaginárne). Ak je návrh
dôvodný, nechráni sa tým len záujem zákonného sudcu a právo občanov na spravodlivý proces,
ale aj záujem sudkyne na tom, aby sa jej zdravotný stav nezhoršoval. Ďalej navrhovateľ v návrhu
popísal skutočnosti odôvodňujúce zásah do spôsobilosti na právne úkony. Popísal správanie sudkyne,

ktoré vzbudzuje pochybnosti. Najskôr zamestnanci, sudcovia, vedenie súdu registrovali určité prejavy
správania sudkyne, ktoré boli neobvyklé. Nebolo zrejmé, čím sú spôsobené. Sudkyňa materializovala
pochybnosti tým, keď dňa 01.10.2019 sa obrátila na vedenie súdu emailom s tvrdením, že niekto
neoprávnene vstúpil do jej pracovného aj súkromného počítača. Preverenie veci na súde informatikom
neprinieslo žiadne zistenia o tom. Predseda súdu postúpil podanie polícii (manipulácia s údajmi

počas práce, cenzúra, vymazávanie textu priamo počas písania...) pričom polícia uznesením zo dňa
27.11.2019, sp. zn. ČVS: ORP-1342/ZV-ZA-2019 trestné oznámenie odmietla, nakoľko nie je dôvod na
začatie trestného stíhania (skutok sa nestal). Následne dňa 09.06.2020 sudkyňa oznámila predsedovi
súdu, že 29.05.2020 na pojednávaní cítila útoky na jej „fyzično“, v dôsledku čoho mala opuchnutý
krk. Uviedla tiež, že v novembri 2019 podala trestné oznámenie pre útoky na jej osobu. Na podnet

sudkyne teda bolo vedené trestné konanie pred Obvodným úradom PZ Žilina- východ pod sp. zn.
ČVS: ORP-1522/ZV-ZA-2019. V trestnom oznámení sudkyňa uviedla, že od mesiaca jún 2019 neznámy
páchateľ nezisteným spôsobom a zariadením ovplyvňuje zdravotný stav sudkyne. V tomto konaní bol
vydaný príkaz na vyšetrenie duševného stavu sudkyne, boli pribratí znalci z odboru Zdravotníctvo
a farmácie. Na základe vypracovaného posudku zo dňa 31.12.2020 vyšetrovateľ uznesením zo dňa

25.01.2021 trestné stíhanie zastavil, čo po sťažnosti sudkyne potvrdila aj Okresná prokuratúra Žilina
uznesením zo dňa 08.06.2021, sp. zn. 3Pv/725/19/5511-43. Dôveryhodnosť výpovedí sudkyne nebola
zachovaná a nebola ani schopná chápať zmysel trestného konania. Navrhovateľ v návrhu napokon
uviedol, že iné menej obmedzujúce opatrenia nie sú možné. Osobný úrad komunikoval so sudkyňou
o možnosti riešiť problém vzdaním sa funkcie sudcu a odchodom na predčasný starobný dôchodok.

Sudkyňa však neurobila v konečnom dôsledku potrebné kroky k tomu smerujúce a ani na to nevidí
dôvod. Z trestného spisu je zrejmé, že okresný prokurátor v Žiline listom zo dňa 27.01.2021 oznámil
skutočnosti týkajúce sa sudkyne (vyšetrenie jej duševného stavu a závery podľa znaleckého posudku
z 31.12.2020) Súdnej rade SR, ktorej bol dňa 02.03.2021 doručený kompletný trestný spis. Dôvodom
týchto postupov bolo posúdenie otázky predpokladov sudcovskej spôsobilosti. So Súdnou radou SR

komunikoval vtedajší predseda súdu. Súdna rada SR neprijala žiadne stanovisko, ani neposlala oficiálnu
písomnú odpoveď. Riešenie problému nezískalo dostatočný počet hlasov členov Súdnej rady SR na
to, aby toto bolo zaradené ako oficiálny bod programu rokovania. Navrhovateľ sa opätovne obrátil na
Súdnu radu SR so žiadosťou o zaujatie stanoviska, kto má kompetenciu riešiť túto otázku. Súdna
rada SR oznámila, že sa žiadosťou bude zaoberať na zasadnutí dňa 18.04.2023. Súdna rada SR sa

však podnetom nezaoberala ani na ďalšom rokovaní dňa 16.05.2023. Podľa telefonických informácií,
pokiaľ by sa aj podnetom zaoberala, tak bez konkrétneho riešenia problému. Súdnu radu SR čaká
dlhá diskusia, či a aké má kompetencie v tejto otázke, v kladnom prípade by bolo potrebné prijať
akýsi manuál na postup v podobných prípadoch, v opačnom prípade len podať podnet na legislatívne
úpravy. V súčasnosti je zrejmé, že otázka zániku funkcie sudcu z dôvodu straty plnej spôsobilosti na

právne úkony je jednoznačne upravená v § 17 písm. c) a § 20 ods. 1 Zákona o sudcoch a §§ 231
až 251 CMP. Riešenie iným spôsobom (prijateľnejším pre osobu sudcu aj povesť justície) je nejasná.
Otázka plnej spôsobilosti na právne úkony jedným z „predpokladov na vymenovanie za sudcu“. Ide o iný
pojem ako „predpoklady sudcovskej spôsobilosti“. Do úvahy tak prichádzajú dve riešenia, a to konaniepred súdom, alebo vzdanie sa funkcie sudcu. Navrhovateľ napokon uviedol, že si je vedomý právnej
úpravy, pokúšal sa o riešenie spôsobom prijateľnejším pre osobu sudcu aj povesť justície. Problém sa
týka potenciálne všetkých sudcov a práva občanov na súdnu ochranu. Návrh navrhovateľ podal až po

márnom skončení rokovania Súdnej rady SR dňa 18.05.2023. Vzhľadom na závery trestného konania
a znaleckého dokazovania je potrebné posúdiť schopnosť sudkyne vnímať zmysel aj iných konaní
pred orgánmi verejnej správy a štátnymi orgánmi vrátane tých, ktoré vedie. V prípade obmedzenia
spôsobilosti navrhovateľ navrhol za opatrovníka ustanoviť osobu z rodinného prostredia sudkyne – syna
F. C..

2. Uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 14.06.2023, sp. zn. 1SprR/200/2023, predseda Okresného
súdu Žilina rozhodol, že všetci sudcovia Okresného súdu Žilina sú vylúčení z prejednávania
a rozhodovania veci v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 21Ps/13/2023. Uznesením
Okresného súdu Žilina zo dňa 15.06.2023, sp. zn. 1SprR/200/2023, podpredseda Okresného súdu Žilina
rozhodol, že predseda súdu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci v konaní vedenom na

Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 21Ps/13/2023. Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 04.07.2023,
sp. zn. 15NcP/1/2023 rozhodol, že vec vedenú pod sp. zn. 21Ps/13/2023 na Okresnom súde Žilina
prikazuje Okresnému súdu Liptovský Mikuláš.

3. Uznesením zo dňa 26.09.2023, sp. zn. 20Ps/8/2023 konajúci súd nariadil znalecké dokazovanie a za

znalkyňu z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria ustanovil G. A. H., s miestom výkonu
činnosti I. X, J..

4. Dňa 11.10.2023 sa osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, A. B. C., prostredníctvom právneho
zástupcu vyjadrila k návrhu. Vo vyjadrení uviedla, že obmedzenie spôsobilosti na právne úkony

je vážnym zásahom do jej života a je možné len v odôvodnených prípadoch, a to ak osoba pre
duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné užívanie alkoholických nápojov alebo
omamných prostriedkov či jedov, je schopná robiť len niektoré právne úkony. Z postupu navrhovateľa pri
podaní návrhu nie je preukázané, že by jej bol preukázaný niektorý z uvedených dvoch predpokladov
smerujúcich k podaniu návrhu. Ak navrhovateľ uvádza nejaké skutočnosti, tie nepredstavujú dôkazy,

ktoré by mali vzbudiť dojem, že by sa mala správať čo i len nejak nemiestne, nevhodne, nebezpečne
alebo iným spôsobom naplniť podmienky pre obmedzenie spôsobilosti na plnenie funkcie sudcu a už
vôbec nie, že by mala duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná. Súd by mal dbať na to, aby nebolo
právo na nedotknuteľnosť osoby a súkromia, právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním
do súkromného a rodinného života obmedzované rozhodnutím súdu vo väčšom rozsahu, ako je to

nevyhnutne potrebné. Cieľom konania o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je predovšetkým
poskytnúť ochranu osobám, ktoré pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, nie sú schopné
vykonávať žiadne alebo niektoré právne úkony. Obmedzenie spôsobilosti je opatrením v záujme tých,
ktorí nemajú možnosť svoje konanie ovládať, alebo jeho následky posúdiť. Súd preto musí pri určení
rozsahu obmedzenia prihliadať k okolnostiam konkrétneho prípadu a postihnúť obmedzením len tú

oblasť životných situácii fyzickej osoby, pre ktoré je to nutné v záujme ochrany jej práv a právom
chránených záujmov, ako aj v záujme spoločnosti. Obmedzenie prichádza do úvahy vtedy, ak je
z objektívneho hľadiska nepochybné, že ide o prípad, ktorý vylučuje schopnosť uskutočňovať konkrétne
právne úkony s prihliadnutím na individuálne pomery osoby. Súd musí skúmať ako sa osoba prejavuje
v sociálnom kontakte s členmi občianskej spoločnosti, ako sa správa v každodennom živote, ako sa

stará o potreby svoje a svojej rodiny, ako nakladá a hospodári s finančnými prostriedkami a ďalším
majetkom, ako sa správa v rozmanitých životných situáciách. Súd by si mal vyžiadať lekársku správu
o zdravotnom stave osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná od navrhovateľa. Takouto lekárskou správou
však navrhovateľ nedisponuje, a už to je dôvodom na zastavenie konania. Ak by súd nariadil znalecké
dokazovanie na skúmanie duševného stavu osoby odborníkom z odboru psychiatrie, ten by skúmal

iba vnútorný svet osoby a jej vnímanie okolitého sveta, nie však samotný okolitý svet, ktorý osoba,
o ktorej spôsobilosti sa koná práve uvádza ako pôvod jej vyjadrení. Nemožno sa dostať do pozície,
kedy by malo byť rozhodované o obmedzení spôsobilosti osoby, ktorej vyjadrenia, hoci vnímané ako
nekomfortné, alebo možno z pohľadu určitých osôb vybočujúce zo všeobecne uznávaných názorov
(ale stále v súlad s právnym poriadkom Slovenskej republiky), majú svoju podstatu a odôvodnenie

v objektívnom svete, nie v subjektívnom vnímaní, na základe posudku týkajúceho sa výlučne tohto
subjektívneho vnímania. Navrhovateľ neprezentoval v návrhu ani jeden prípad, kedy by bola osoba,
oktorejspôsobilostisakoná,postupovalanespravodlivo,protiprávne,neprofesionálnealeboneetickypri
výkone činnosti sudkyne. Nemožno sa stotožniť s tvrdeniami, že by tvrdený nedostatok spôsobilosti navýkon funkcie sudkyne, ktorý navrhovateľ prezentuje mal akýkoľvek negatívny vplyv na výkon jej funkcie
riadne a v súlade so všetkými relevantnými právnymi predpismi regulujúcimi výkon funkcie sudcu.
Osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná je riadnym členom spoločnosti, riadne vykonáva svoju funkciu,

tvrdenia navrhovateľa žiadnym spôsobom nevplývajú na riadne vedenie života a plnenia pracovných
povinností. Aj v prípade akceptácie, že by osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná mala trpieť akoukoľvek
duševnou poruchou aj keby nebola prechodná, k argumentom navrhovateľa poukazujúcim na údajne
nepriaznivý duševný stav osoby poukázala na rozhodnutia súdov, keď samotné zistenie, že človek
trpí duševnou poruchou, nielen prechodnou na zbavenie spôsobilosti na právne úkony nestačí. Ďalším

predpokladom je, že táto porucha celkom alebo vo vymedzenej časti vylučuje schopnosť človeka
uskutočňovaťprávneúkony.Vzhľadomnauvedenéosoba,oktorejspôsobilostisakoná,žiadalakonanie
zastaviť.

5.Uznesenímzodňa06.02.2024,sp.zn.20Ps/8/2023konajúcisúdustanovilzaprocesnéhoopatrovníka
pre A. B. C. na jej zastupovanie v konaní o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony jej syna B. F. C.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, E..

6. V stanovisku zo dňa 21.02.2024 sa navrhovateľ vyjadril k vyjadreniu
A. B. C. zo dňa 04.10.2023. Uviedol, že s ohlˇadom konkre´tny stav sudkyne je podanie teoreticke´, v
danej veci nepouzˇitelˇne´ a pra´vne bezvy´znamne´. Roky dozadu len postupne bolo mozˇne´ rozpozna

´vatˇ, zˇe prejavy spra´vania sudkyne nie su´ z do^vodu zlej na´lady cˇi zlomyselˇnej povahy. Streta
´vali sa ty´m vsˇetci zamestnanci a vsˇetci sudcovia. Tieto udalosti vsˇak nie je vy´znamne´ popisovatˇ
a odo^vodnˇovatˇ tak na´vrh. Sudkynˇa postupne zacˇala aj verejne prezentovatˇ u´vahy a tvrdenia o
virtua´lnych sila´ch, ktore´ na nˇu vply´vaju´ kvo^li jej pra´ci. Napokon sama podala trestne´ ozna´menie
a trestne´ konanie bolo zastavene´ z do^vodu, zˇe sudkynˇa nie je schopna´ plnohodnotne vypovedatˇ

vtrestnom konani´ a cha´patˇ zmysel svojej vy´povede (dusˇevna´ porucha). Isˇlo o lega´lne konanie
pred pri´slusˇny´m sˇta´tnym orga´nom pod dohlˇadom prokuratu´ry, v ra´mci ktore´ho bol vypracovany
´ znalecky´ posudok. Spra´vanie sudkyne sa zhorsˇovalo a o vonkajsˇi´ch neviditelˇny´ch sila´ch rozpra
´vala cˇoraz otvorenejsˇie napr. aj pred Najvysˇsˇi´m spra´vnym su´dom, ktory´ v konani´ 33D/2/2023 asi
rok nepokracˇuje po vy´povedi sudkyne dňa 30.05.2023. Snahou vedenia su´du bolo komunikovatˇ so

sudkynˇou, aby vyuzˇila mozˇnostˇ odi´stˇ do predcˇasne´ho starobne´ho do^chodku koncom roku 2022.
Vycha´dzali z toho, zˇe podlˇa znalecke´ho posudku niet mozˇnosti vyliecˇitˇ dusˇevnu´ poruchu. Tˇazˇka
´ pra´ca sudkyne mo^zˇe jej stav len zhorsˇovatˇ. Najsko^r uviedla, zˇe o tom bude uvazˇovatˇ, bola
dlhsˇie pra´ceneschopna´ v druhej polovici roka 2022, ale napokon neodisˇla na do^chodok. Takisto bolo
s ňou komunikované, zˇe inak budú s nˇou musietˇ komunikovatˇ aj v zmysle disciplina´rneho konania,

pretozˇe sa to prejavuje uzˇ aj na jej vy´konnosti. Proble´m, ktory´ riesˇi navrhovatelˇ, nie je sku´manie, cˇi
je do^vod na obmedzenie spo^sobilosti alebo nie je. To uzˇ potvrdil aj su´dny znalecky´ posudok z 1/2024
vyhotoveny´ v tomto konani´. Jediny´m proble´mom je uzˇ len ochrana pra´v sudkyne ako cˇloveka a
u´cˇastni´kov konani´, ktore´ jej boli pridelene´. Ani po opakovany´ch podaniach na Su´dnu radu SR a
MS SR nebola daná odpovedˇ na to, cˇi su´ mozˇnosti riesˇenia z ich strany pri´padne pozastavenia

vy´konu funkcie sudkyne. Pre potreby konania nie je potrebne´ podrobne rozoberatˇ pra´vnu u´pravu
postavenia sudcu, faktom vsˇak je, zˇe vy´slovne zˇiaden neupravuje vy´slovne´ kompetencie SR SR
a MS SR pozastavitˇ sudkyni vy´kon funkcie a realizovatˇ kroky k za´niku funkcie. Existuje vy´slovne
upravene´ konanie o obmedzenie spo^sobilosti na pra´vne u´kony
s do^sledkom za´niku funkcie sudkyne. Navrhovateľ sa va´zˇne zaoberá ota´zkou zastavenia na´padu

novy´ch veci´ sudkyni a prerozdelenia uzˇ jej prideleny´ch veci´ iny´m sudcom. Kompetencia na to by
vyply´vala len zo vsˇeobecny´ch ustanoveni´ o povinnostiach predsedu su´du zabezpecˇitˇ riadny chod
su´du a konani´. Je v za´ujme sudkyne aj verejnosti, aby sudkynˇa mala mozˇnostˇ odi´stˇ na starobny´
do^chodok. Sudkyni sa mo^zˇe len zhorsˇovatˇ zdravotny´ stav pokracˇovani´m v pra´ci a ty´m aj na´rok
obcˇanov na spravodlivy´ proces. Sudkynˇa reaguje na komunika´ciu zo strany navrhovateľa a kroky

tak, zˇe to berie ako vy´zvu esˇte viac „bojovatˇ“ za svoje pra´va a za spravodlivostˇ, od ktorej ju odra
´dzaju´ sily, ktore´ vidi´ a pocˇuje len ona. Opakovane uva´dzala, zˇe neboli akceptovane´ jej na´vrhy na
dokazovanie chirurgom (akoby rezne´ rany na noha´ch ty´chto si´l pocˇas pojedna´vania). Navrhovateľa
uviedol, že nebolo jednoduche´ podatˇ taky´to na´vrh, ale v urcˇitom sˇta´diu dospel do poznania, zˇe je
to najlepsˇie aj najdo^stojnejsˇie riesˇenie aj pre samotnu´ sudkynˇu.

7. Dňa 14.03.2024 sa osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, A. B. C., prostredníctvom právneho zástupcu
vyjadrila k znaleckému posudku č. 1/2024 znalkyne G. A. H. zo dňa 06.01.2024. A. B. C. uviedla, že
pred samotným vyšetrením pred znalkyňou bol na ňu vyvíjaný tlak, a to prostredníctvom telefonickejkomunikácie so znalkyňou, ktorá ju „naháňala“ na psychiatrické vyšetrenie, vytvárala časovú tieseň
a vzbudzovala u nej stres, ktorý sa následne preniesol aj do samotného psychiatrického vyšetrenia. A.
B. C. so závermi znaleckého posudku a rozsahom obmedzenia nesúhlasí, pretože znalecký posudok

obsahuje viaceré nepravdy, nepresnosti, nekonkretizované zdroje, a preto nie je možné ani overiť
jeho obsah a odôvodnenosť postupov znalkyne. Vníma problém s formuláciou otázky č. 1, ktorou sa
nepriamo prezumuje, že trpí duševnou poruchou a znalkyňa má za úlohu zodpovedať otázku len o jej
charaktere. Úlohou znalkyne však má byť posúdenie, či vôbec trpí duševnou poruchou a až v prípade
kladnej odpovede je potrebné posúdiť aj jej charakter. Rovnako formulácia otázky č. 2 je položená

nesprávne, keďže taktiež vo svojej podstate už prezumuje u nej duševnú poruchu. Znalkyňa ďalej
pri vypracovaní znaleckého posudku prevzala veľké množstvo údajov z vypracovaného predošlého
znaleckého posudku č. 88/2020, č. 109/2020 a č. 105/2020 zo dňa 31.12.2020. Prevzala celý obsah
anamnézy (str. 6-7 posudku), kde prevzala slovo po slove zo str. 29 predchádzajúceho znaleckého
posudku zo dňa 31.12.2020. Ide o informácie, ktoré na vyšetrení dňa 04.12.2023 nezazneli. Tiež na
str. 8 znaleckého posudku v časti Klinická symptomatika je možné pozorovať určitú podobnosť až

parafrázovanie obsahu zo str. 32 – 33 v časti Objektívny psychiatrický nález z predošlého znaleckého
posudku zo dňa 31.12.2020. Zo znaleckého posudku ďalej vyplýva, že znalkyňa pri posudzovaní otázky
duševnej poruchy vychádzala z tvrdení, že A. B. C. v dôsledku vplyvu budov podávala viaceré trestných
oznámení a sťažností. Tieto tvrdenia sa nezakladajú na pravde a nie je zrejmé z čoho vyplývajú. Nie
sú v posudku bližšie špecifikované, aké trestné oznámenia a aké údajné sťažnosti mali byť podávané.

Jediné trestné oznámenie, ktoré A. B. C. podávala, je zo dňa 27.11.2019, ktoré konanie bolo vedené
na OR PZ v Žiline pod ČVS: ORP-1522/ZV-ZA-2019. V znaleckom posudku je uvedené, že A. B. C.
nespolupracuje,nepodrobujesažiadnymkontrolámaaniliečbe.Totosanezakladánapravde.Riadnesa
dostavila na psychiatrické vyšetrenie v ambulancii v Rožňave dňa 04.12.2023, kde poskytla súčinnosť.
Pokiaľ sa týka liečby a kontroly, tak jej žiadna liečba ani kontrola nebola stanovená. Znalkyňa len navrhla

A. B. C. návštevu psychiatra, to ale pre ňu neznamená povinnosť psychiatra aj navštíviť. Pokiaľ ona
sama pociťuje určitý diskomfort alebo ťažkosti ohľadom zdravotného stavu vyhľadáva lekársku pomoc.
A. B. C. je toho názoru, že v danej veci má byť vykonané iné vyšetrenie, konanie na OČTK v zmysle
prešetreniavšetkýchpodozrivýchskutočnostíanieposudzovaniejejpsychickéhostavupsychiatrom.Na
sudcov vyššieho veku je v súčasnosti vyvíjaný veľký tlak z pohľadu odchodu do predčasného dôchodku

a uvoľnenia pracovných pozícii pre nových sudcov. Preto návrh aj znalecký posudok vníma A. B. C. za
účelný, a to v zmysle vyvíjania tlaku na jej osobu spojený s odchodom do predčasného dôchodku.

8. Súd na prejednanie a rozhodnutie veci nariadil pojednávanie. Súd vykonal dokazovanie výsluchom
navrhovateľa, osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, A. B. C., znalkyne G. A. H. a procesného opatrovníka

B. F. C. a oboznámil sa s listinami založenými v spise, najmä e-mailami A. B. C. zo dňa 01.10.2019,
uznesením OO PZ v Žiline zo dňa 27.11.2019, ČVS: ORP-1342/ZV-ZA-2019, úradným záznamom zo
dňa 08.06.2020, podnetom na dočasné pozastavenie výkonu funkcie zo dňa 27.01.2023, vyjadreniami
navrhovateľa zo dňa 21.02.2024 a 19.03.2024, vyjadreniami osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná zo
dňa 11.10.2023 a 14.03.2024, znaleckým posudkom znalkyne G. A. H. č. 1/2024 zo dňa 06.01.2024

a pripojeným vyšetrovacím spisom vedeným Obvodným oddelením PZ Žilina - východ pod ČVS:
ORP-1522/ZV-ZA-2019 a znaleckým posudkom č. 88/2020, č. 109/2020 a č. 105/2020.

9.Ze-mailuzaslanéhoodA.B.C.dňa01.10.2019o12:47hod.vtedajšiemupredsedoviOkresnéhosúdu
Žilina JUDr. Jaroslavovi Macekovi, podpredsedom Okresného súdu Žilina JUDr. Lenke Müllerovej, PhD.,

JUDr. Vladimírovi Kozáčikovi a Ing. Mariánovi Chladnému vyplýva, že A. B. C. adresovala uvedeným
osobám žiadosť o opravu telefónu a oznámenie, že jej pred chvíľou niekto hekol počítač, má to nahraté
na telefóne, čo jej stváralo s dokumentmi. Ing. Marián Chladný následne e-mailom zo dňa 01.10.2019
o 1:58 PM oznámil A. B. C. aj ostatným adresátom, že IP telefón po reštarte fungoval korektne
a chyba v PC pravdepodobne nastala „zamrznutím“ aplikácie na pozadí a tým v slučke preblikávaním

obrazovky. Po reštarte všetko fungovalo korektne. Antivírusový systém ESET je aktivovaný, funkčný
a aktualizovaný. Na uvedené odpovedala A. B. C. e-mailom zo dňa 01.10.2019 o 15:00 hod. tak, že
uvedeným adresátom zaslala podnet na prešetrenie, kto je napojený na jej pracovný počítač, pretože
je nepochybné, že je niekto napojený na jej počítač. Nielen doma, ale aj v práci sa jej začalo stávať,
že jej zmizli z práve vyhotovovaných dokumentov celé odseky. Dňa 09.06.2020 sa A. B. C. dostavila

do kancelárie predsedu súdu a uviedla, že dňa 29.05.2020 poobede pri pojednávaní cítila útoky na jej
„fyzično“, v dôsledku čoho mala opuchnutý krk.10. Z vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-1522/ZV-ZA-2019 vyplýva, že dňa 27.11.2019 A. B. C. podala
trestné oznámenie za účelom oznámenia skutočností nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný
čin. Dňa 11.12.2019 bolo uznesením začaté trestné stíhanie pre prečin nebezpečné prenasledovanie

podľa § 360a ods. 1, písm. e) Trestného zákona na podklade, že doposiaľ nezistený páchateľ v dobe od
mesiaca jún 2019 až doposiaľ v nepravidelných intervaloch, v mieste zamestnania na Okresnom súde
Žilina,ul.Hviezdoslavova28avmiestetrvaléhobydliskanezistenýmspôsobomazariadenímovplyvňuje
zdravotný stav A. B. C. a to tak, že jej spôsobuje vibrácie tela a rezavé bolesti, ktoré spôsobujú opuchy
nôh, pálenie hlavy, závraty, tlak v oblasti brucha, pálenie v lebke, čím jej zhoršuje celý zdravotný stav

a týmto dlhodobo prenasleduje takým spôsobom, že to u nej vzbudilo dôvodnú obavu o jej život a zdravie
a podstatným spôsobom zhoršilo kvalitu jej života.

11. Z vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-1522/ZV-ZA-2019 ďalej vyplýva, že dňa 14.09.2020 pod sp. zn.
5Tp/12/2020 bol Okresným súdom Liptovský Mikuláš vydaný príkaz na vyšetrenie duševného stavu
A. B. C. z dôvodu, že skutočnosti, ktoré A. B. C. uviedla do zápisnice o trestnom oznámení dňa

27.11.2029 ako aj do zápisnice o výsluchu dňa 09.01.2020 z laického pohľadu zjavne nezodpovedajú
realite a podstatne znižujú dôveryhodnosť svedeckej výpovede A. B. C.. Podľa znaleckého posudku
č. 88/2020 znalkyne G. K. L., znaleckého posudku č. 109/2020 G. J. M. a znaleckého posudku č.
105/2020 G. F. N. zo dňa 31.12.2020 znalkyne u A. B. C. zistili prítomnosť duševnej poruchy, t.j.
psychózy – bludovej poruchy, parafrénie. Uvedená duševná porucha sa u nej vyvíja dlhodobejšie,

posledných päť rokov sa jej príznaky – telové, taktilné, chuťové halucinácie, intrapsychické halucinácie,
paranoidné bludné obsahy, pocity prenasledovania, ohrozovania, manipulácie, zintenzívňujú, nabaľujú,
výrazne jej zasahujú do jej bežných pracovných a iných aktivít, obmedzujú ju, pričom ona sama je
o ich reálnosti nevyvrátiteľne presvedčená. Zistená duševná porucha napriek dlhodobému chronickému
vývoju je aspoň parciálne liečbou ovplyvniteľná. Schopnosť správne vnímať prežité udalosti, zapamätať

si ich a správne ich reprodukovať je u A. B. C. oslabená a to vo významnej miere, v dôsledku
prítomnosti zistenej endogénnej duševnej poruchy v užšom zmysle slova – psychózy – parafrénie.
V dôsledku prítomnosti tejto psychózy nie je menovaná schopná chápať zmysel trestného konania
ani zmysel svojej výpovede. Jej vnímanie je chorobne zmenené a myslenie preokupované bludnými
obsahmi. Zistená duševná porucha nie je dôsledkom psychotraumatizácie, ale ide u nej o endogénnu,

vrodenú dlhodobo sa vyvíjajúcu duševnú poruchu s psychotickou dezintegráciou psychických funkcií so
znakmi chronicity. A. B. C. sa duševne chorá necíti, je nekritická, akýkoľvek náhľad na zistenú duševnú
poruchu u nej absentuje. Jej stav si vyžaduje intenzívnu a aj dlhodobú psychiatrickú liečbu, v opačnom
prípade sa budú príznaky prehlbovať. Z pohľadu posúdenia klinického psychológa, G. F. N., je A. B.
C. psychicky nevyrovnaná, s neprirodzeným prežívaním a výraznými patologickými charakteristikami

meniacimi jej pôvodnú osobnosť. Jej kontakt s realitou, skutočnosťou a okolitým prostredím sa aj
napriek zvýšenej snahe o racionálnu kontrolu a prispôsobenie sa, nedarí. V popredí je osobnostná
prázdnota a vyprahlosť emocionálne zúženej osobnosti dezintegrovanej duševnou poruchou s posunom
vo vnímaní reality. Pociťuje odcudzenosť vonkajšiemu svetu i sebe samej. Autistické myslenie
je prejavom dlhodobejšie prebiehajúceho duševného ochorenia s vystupňovanou ambivalenciou,

ťažkým rozhodovaním a neistotou. Integrita psychických funkcií je nedostatočná, percepčno-kognitívne
schopnosti nespoľahlivé, znehodnotené. Myslenie nedisciplinované, inkoherentné, s paranoidným
spracovaním. Osobnosť neodkáže udržiavať vnútornú rovnováhu a usmerňovať svoje správanie,
nejaví hlbší záujem o iných v zmysle pestovania vzájomne uspokojivých vzťahov a vytvárania väzieb.
V popredí je neosobnosť, snaha o kontrolu, potreba usporadúvania, manipulácie, ktorá môže súvisieť

aj s paranoidným vnímaním reality a úzkostnou symtomatikou. Jej prežívanie je zúžené, ochudobnené,
odcudzené, s odstupom, opatrnosťou, zamerané dovnútra a vnímajúce vnútorný nesúlad a bohatý
vnútorný svet, prejavy nadmerne uvoľnené, nevyspytateľné, bizarné. Adaptačné schopnosti psychoticky
zmenenej osobnosti sú redukované. Problematicky zvláda interpersonálne vzťahy, izoluje sa, navonok
sa snaží svoje ťažkosti zastierať, disimulovať. Prítomne sch fenomény v psychodiagnostickom obraze

dovoľujú uvažovať o procesuálnom ochorení z okruhu schizofrénií, ktoré vykazuje známky chronicity.
Intelektové schopnosti A. B. C. sú nadpriemerné vzhľadom k populačnej norme. Napriek kvantitatívne
dobrým pamäťovým schopnostiam, kvalitatívnym rozborom možno potvrdiť ich funkčné ovplyvnenie
– zníženie vplyvom neliečeného, dlhodobejšie prebiehajúceho procesuálneho duševného ochorenia
zanechávajúceho stopy na percepčno – kognitívnych funkciách aj v zmysle ich deteriorácie. Znalkyne

u A. B. C. dospeli k záveru, že vzhľadom k zistenej závažnej duševnej poruche nemožno hovoriť
o vierohodnosti jej výpovede, táto nie je zachovaná. Prítomné patologické kvality znižujú spracovanie
vnímaného materiálu – spoľahlivosť vnímania, vyhodnotenia a reprodukcie prijímaných informácií. Ide
o autistické, chorobné spracovávanie vyplývajúce z vnútorných chorobných vplyvov. Pozmeňovanieskutočností nie je vedomého charakteru. Vyplýva z vnímania a myslenia zmeneného psychotickým
ochorením – môže sa odvíjať od reálnych udalostí, je však chorobne spracované. Osobnosť A. B. C.
sa dlhodobejšie formuje vplyvom duševného ochorenia (parafrénnej psychózy) a vonkajšie okolnosti na

tentovývojmajúlennepodstatnývplyv.Jejsprávanieakonaniepodliehavnútorným,chorobnýmvplyvom
a trvalo negatívne dôsledky v zmysle chronifikácie zanecháva doterajšie neliečenie jej psychických
ťažkostí.

12. Uznesením zo dňa 25.01.2021, ČVS: ORP-1522/ZV-ZA-2019 bolo trestné stíhanie zastavené, lebo

je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie. Proti tomto uzneseniu podala
A. B. C. dňa 10.02.2021 sťažnosť. Uznesením zo dňa 08.06.2021, sp. zn. 3Pv/725/19/5511-43 okresný
prokurátor sťažnosť A. B. C. ako nedôvodnú zamietol z dôvodu, že zo záverov znaleckého dokazovania
je zrejmé, že osoba poškodenej A. B. C. v dôsledku zistenej endogénnej duševnej poruchy – psychózy
(bludovej poruchy) – parafrénie nie je schopná chápať zmysel trestného konania a dôveryhodnosť
tvrdenia oznamovateľky, čo sa týka reálneho spáchania skutku, tak ako to tvrdí oznamovateľka, bola

spochybnená závermi znaleckého dokazovania.

13. Zo znaleckého posudku znalkyne G. A. H., z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria
č. 1/2024 zo dňa 06.01.2024, vyplýva, že psychiatrické vyšetrenie osoby, o ktorej spôsobilosti sa
koná, A. B. C., bolo prevedené dňa 04.12.2023. Znalkyňa uviedla, že A. B. C. rozumie vyšetreniu

a rozumie aj jeho účelu, ale nepripúšťa skutočnosť, že by bola duševne chorá. Vo vývoji interpretácie
jej ťažkostí, ktorých podstatou je skreslené vnímanie reality eviduje od roku 2015 – chrbtica a už od
roku 2018 to dávala do súvisu s okolnosťami, ktoré sa dejú okolo nej. Od roku 2015 v postupne
gradujúcej intenzite udáva sexuálne obťažovanie z priestoru okolo, udávala, že cíti akoby ju stále
niekto dorážal, dráždil jej pohlavné orgány a nútil ju, aby sa išla vyonanovať, aj počas pojednávania.

V roku 2019 cíti počas pojednávania akoby rezanie laserovým lúčom pod kolenom, pričom nadobudla
presvedčenie, že tieto okolnosti by mal riešiť zamestnávateľ a písala trestné oznámenia aj na
GP SR. Podstatou jej prežívania a následne jej sťažností sú pocity prenasledovania, ohrozovania,
ovplyvňovania, pestré telové halucinácie – cenestopatie, taktilné aj chuťové halucinácie, intrapsychické
halucinácie s následnou bludnou interpretáciou. Ďalej sú prítomné obavy a pocity manipulácie.

Menovaná vyjadrila presvedčenie, že jej niekto naimplantoval do tela čipy, ktoré ale nevie u nás nikto
zdiagnostikovať. Poruchy myslenia a poruchy vnímania majú v plnej miere dopad na jej správanie a pod
vplyvom rôznych porúch vnímania a myslenia podáva opakované trestné oznámenia a správa sa pod
vplyvom narušeného kontaktu s realitou. Podstatou jej duševného ochorenia je blud ako trvalá porucha
myslenia. Znalkyňa v znaleckom posudku charakterizuje blud ako závažnú a chorobnú kvalitatívnu

poruchu jednej zo základných psychických funkcií a to poruchu myslenia. Pri tejto poruche je hrubo
a patologicky skreslené poznávanie skutočnosti alebo schopnosť vyjadriť psychické obsahy. Základom
bludu je chorobné presvedčenie a od neho sa odvodzujú nesprávne úsudky, závery, rozhodnutia a aj
konanie. Blud má nejaký podnet vo vonkajšom svete (chorá vidí napr. postavy, počuje hlasy, nachádza
nepriliehavé podnety v konaní jej okolia), kde ústredným je presvedčenie, že nejaká osoba alebo

skupina ju sledujú, ohrozujú, okrádajú, ubližujú jej ap. Menovaná dlhodobo chorobne vnímala a aj
teraz chorobne vníma situáciu, chorobne ju prežívala a aj aktuálne prežíva, patologicky interpretovala
a aj interpretuje realitu a to sa prejavilo a stále sa prejavuje v jej konaní a správaní. U A. B. C. sa
uvedená duševná porucha vyvíja podľa jej údajov posledných 8 rokov, od roku 2015 už sú viditeľné
prejavy skresleného vnímania reality a dopad na jej správanie. Polymorfné halucinácie, bizarnosť

ich prežívania a bludy sa zintenzívňujú, nabaľujú, obmedzujú ju a výrazne zasahujú do integrity
jej sociálneho aj pracovného fungovania. V dôsledku endogénnej duševnej poruchy jej vnímanie
chorobne zmenené a myslenie okupované bludnými obsahmi, o ktorých je nevyvrátiteľne presvedčená.
Necíti sa byť duševne chorá, je presvedčená o ich pravdivosti a reálnosti, čoho dôkazom sú jej
písomné podania, sťažnosti a pocity prenasledovania, sledovania, ovplyvňovania, Poruchy myslenia

sú podmienené už chronickým a neliečeným vývojom psychotického ochorenia – bludovej poruchy.
Ochorenie má dopad aj na interpersonálne vzťahy – izoluje sa, navonok sa snaží svoje ťažkosti
zastierať. Jej správanie a konanie podlieha vnútorným, chorobným vplyvom a má trvalo negatívne
následky v zmysle chronifikácie. V klinickej symptomatológií znalkyňa uviedla, že vedomie je lucídne,
orientovaná auto i allopsychicky správne, kontakt s realitou v dôsledku porúch myslenia a vnímania

je narušený. Vo vnímaní sú prítomné pestré a bizarné cenetopatické (telové) halucinácie sexuálneho
charakteru a erotomanického zamerania, taktilné chuťové halucinácie, intrapsychické halucinácie.
Myslenie vyšetrovanej je okupované systemizovanými bludmi, paranoidnými aj perzekučnými. Afektivita
je instabilná ako následok porúch myslenia aj vnímania. Intelekt nejaví známky hlbšieho deficitu, konanieaj sociálne fungovanie je priamym následkom dlhodobo prebiehajúcej duševnej poruchy, ktorej príznaky
narastajú, rozširuje sa okruh bludného vnímania, osobnosť je psychoticky alternovaná prebiehajúcim
endogénnym duševným ochorením. Znalkyňa uviedla Dg záver: Trvalá porucha s bludmi F 22.0 (starší

názov Parafrénia).

14. V záveroch znaleckého posudku G. A. H. uvádza, že A. B. C. bola aj jej chorobne podozrievavá,
vzťahovačná. Pod vplyvom bludov teraz i v minulosti chorobne vnímala, prežívala a interpretovala
indiferentné udalosti a situácie okolo seba, správala sa a konala chorobne (kverulovala – vypisovala

sťažnosti). Pre duševnú poruchu bola a aj je chorobne zmenená jej súdnosť, schopnosť tvoriť úsudky,
ako aj jej kritičnosť. Nebola a ani nie je schopná správne vnímať udalosti, ani tieto správne hodnotiť
a následne sa správne rozhodovať. Z tohto dôvodu nechápala a ani v súčasnosti nie je schopná
primerane chápať zmysel svojho konania a to v miere závažnej a podstatnej – táto schopnosť je
u nej vymiznutá. Motivácia k podávaniu sťažností a motivácia k jej správaniu počas posledných rokov
bola patologická (chorobná) a to pod vplyvom bludov. Z tohto istého dôvodu nie je schopná reálne

posúdiť zmysel, ako ani účel vykonávania psychiatrického vyšetrenia, len v intenciách duševnej poruchy
a teda patologicky. Osobnosť je psychoticky alternovaná, s chorobne zmeneným prežívaním reality.
Podnet k podaniu opakovaného trestného oznámenia bol patologický a to na základe patologického
presvedčenia a prežívania reality, chorá konala pod vplyvom bludov ohrozovania. Chorá má kvôli bludmi
ovplyvnenému konaniu narušené interpersonálne vzťahy s okolím. Chorobne interpretuje okolité dianie,

má ťažkosti so sociálnou adaptáciou. Získavané informácie nedokáže pružne spracovávať a ani sa
pružne rozhodovať. Má tendencie provokovať, sťažovať sa, kverulovať, deficity v pamäti nahrádza
konfabuláciami. Jej správanie a postoje nasvedčujú, že je zvýšene sugestibilná a manipulovateľná.
Je nonkompliantná – nespolupracuje, nepodrobuje sa žiadnym kontrolám a ani liečbe, odmieta
psychiatrické vyšetrenie a liečbu, neužíva žiadne lieky na zmiernenie bludnej produkcie. Blud ako

porucha kvality myslenia vzniká chorobne, má patologický obsah, je nevyvrátiteľný (chorá bezvýhradne
verí, že to, čo prežíva, zodpovedá realite) a v konečnom chorobne vplýva aj na správanie a konanie
takéhoto jedinca. V myslení A. B. C. možno rozlíšiť systematizované bludy, a to: a) paranoidné /ubližujú
jej, ohrozujú ju, osočujú/, b) perzekučné /prenasledujú ju, v tele jej dali čipy, čipy ničia jej telo/, c)
kverulačné /sťažovateľské/, vypisuje na prokuratúru, sťažnosti na susedov, sťažuje si na nečinnosť

a neriešenie jej situácie v jej prospech, d) sexuálne. Je chorobne vzťahovačná, podozrievavá. Osobnosť
je psychoticky alternovaná, s chorobnou interpretáciou sociálnych situácií. Ochorenie si neuvedomuje –
anosognosia ochorenia. Nemá pocit chorobnosti, nakoľko anosognosia je trvalou súčasťou ochorenia.
Znalkyňa v odpovediach na zadané otázky uvádza, že A. B. C. trpí trvalým duševným ochorením
s nepriaznivou prognózou. Trvalá porucha s bludmi má trvalý charakter a ani liečbou sa podstata

obsahu myslenia a vnímanie vo svojej podstate nemení. Navonok je schopná prejaviť svoju vôľu a nie
je ovplyvniteľná inými osobami v charakter svojho správania, pretože jej správanie je výsledkom jej
myslenia a vnímania, ktoré je chorobne zmenené, nevyvrátiteľné, môže však dôjsť k patologickému
ovplyvneniu inými osobami, ak sa jedná o problematiku, s ktorou sa stotožní. Je schopná orientovať
sa v čase, vzťah k plánovaniu budúcnosti je výsledkom jej stavu vnímania reality, seba aj okolia. Nie

je spôsobilá posúdiť dôsledky svojich rozhodnutí tak, ako to dokazuje vývoj jej porúch správania, jej
rozhodnutia a vyhodnotenia sú následkom porúch myslenia aj vnímania, teda sú chorobné. Je schopná
porozumieť verbálneho prejavu, ale vyhodnocuje ho na základe svojho chorobného vnímania reality.
Je schopná čítať, písať a počítať. Je schopná porozumieť písanému textu, reagovať bude na základe
chorobného spracovania svojho vnímania a myslenia. Na základe svojej choroby A. B. C. nemá pocit, že

je chorá, preto nechápe vyhodnocovanie následkov jej chorobného správania. Rozsudok vyhodnotí na
základe svojho myslenia, teda skreslene. Pokiaľ sa týka peňažných hodnôt, znalkyňa nezistila chorobné
vnímanie peňažných hodnôt ani výrazné poruchy nakladania s peňažnými prostriedkami. V záveroch
znalkyňa uvádza, že na základe charakteru ochorenia a dlhoročných porúch správania, ktorými A. B. C.
ohrozuje seba aj okolie, je indikované obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Tento úkon zabezpečí,

aby jej bola poskytnutá zdravotná starostlivosť v prípade potreby, aby mala dôstojné zabezpečenie
základných životných potrieb. Toto všetko na základe jej ťažkej duševnej poruchy zlyháva, nemá pocit,
že je chorá, skreslene vníma realitu a nevie odhadnúť, kedy je doslova ide o život. A. B. C. pre prítomnosť
dlhodobo sa rozvíjajúcej endogénnej duševnej poruchy nie je spôsobilá posúdiť svoj zdravotný stav
na účely udelenia súhlasu s prípadnou ambulantnou, alebo ústavnou formou liečby, nie je spôsobilá

rozhodovať o akejkoľvek zdravotnej a sociálnej starostlivosti, preto znalkyňa odporúča obmedzenie
spôsobilosti tak, aby nebola spôsobilá dať súhlas s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (ambulantnej
aj ústavnej) ako aj súhlas s poskytovaním starostlivosti v Domove sociálnej starostlivosti a aby nebola
spôsobilá vystupovať pred orgánmi verejnej správy a štátnymi orgánmi.15.NapojednávaníbolavypočutáznalkyňaG.A.H..Nazáverochznaleckéhoposudkutrvala.Podnetom
na vyšetrenie duševného stavu A. B. C. boli poruchy správania, ktoré sa datujú od roku 2015 a majú

výrazne negatívny dopad na spoločenský, pracovný, aj súkromný život, pričom jasne vyprofilovaná
porucha je od roku 2020. U A. B. C. sa jedná o závažné duševné ochorenie, ktorého korekcia
psychofarmakami vo svojej podstate nie je možná. K tomuto záveru nedospela len pri jednorazovom
vyšetrení, jej záver potvrdzuje osemročný vývoj ochorenia s konkrétnymi dopadmi na všetky sféry
života a jedná sa o tak závažné duševné ochorenie, ktoré nie je zlučiteľné s výkonom práce, ktorú

pani A. B. C. vykonáva, pretože poruchy myslenia sú fixné, sú trvalé a obsah myslenia a spracovanie
reality je chorobné, nie je liečiteľné a nie je vyvrátiteľné. Podstata duševnej poruchy je skreslené
vnímanie reality a spracovanie tej reality vo vlastnom okruhu myslenia. Akékoľvek objektívne posúdenie
reality pri tejto chorobe z väčšieho percenta nie je možné. Znalkyňa uviedla, že miera ohrozenia A.
B. C. je veľká, pretože podstatou tejto choroby je porucha myslenia a porucha spracovania reality.
To znamená, čokoľvek jedinec posudzuje vo svojom okolí, akékoľvek udalosti, tak sa spracúvajú na

základe skresleného vnímania a ide do toho svoje, tzv. subjektívne emočné nasadenie. Podstatou tejto
poruchy nie je množstvo podaní, či trestných oznámení, akokoľvek sú nazvané, ale podstatu vážnosti
tejto duševnej poruchy charakterizuje podanie na danú vec, ktoré je neadekvátne už niekoľko rokov.
Je dôležitý obsah, na základe čoho je nespokojná voči zamestnávateľovi, obsah, ktorý bol dôvodom jej
nespokojnosti. Lebo bludová porucha je porucha obsahová na základe patologického vnímania reality.

Liečbou nedochádza k skorigovaniu ochorenia, ale k zníženiu emočného náboja. Bludová porucha
má tri hlavné znaky, a to je obsahová zvrátenosť, nevyvrátiteľnosť a trvanlivosť. Bludová porucha
sa vo svojej podstate vyliečiť nedá. Ochorenie A. B. C. vo svojej podstate nie je liečiteľné. Dá sa
medikamentmi ovplyvniť do tej miery, že pocity, ktoré ona fakt cíti, ju nebudú nútiť tak často prejavovať
možno nespokojnosť, diskomfort a hľadať tak často za tými pocitmi nejakého vinníka v okolí. Keď sa toto

urobí, život pre tých ľudí, je viac znesiteľný aj s dopadom na okolie. To je celá podstata takejto terapie.

16. Navrhovateľ na pojednávaní na podanom návrhu trval. Zotrval aj na písomných vyjadreniach.
Uviedol rozsiahle dôvody, pre ktoré považuje návrh za opodstatnený. Uviedol, akým spôsobom funguje
menovaná v interpersonálnych vzťahoch na súde, ako sa jej duševná porucha prejavuje na pracovných

výkonoch. Právoplatné a vykonateľné rozhodnutie má svoje dôsledky, zánik funkcie sudkyne a nútený
odchod do starobného dôchodku, z tohto pohľadu pre navrhovateľa nebolo jednoduché podať návrh,
ale neskôr to už považovali za najlepšie riešenie pre A. C.. Druhý vážny dopad je dopad na verejnosť
a na spravodlivý proces vôbec, či možno od verejnosti žiadať, aby o jeho spore rozhodovala A. C.,
keď v akejkoľvek inej profesii by to už dávno bolo úplne iné a rýchlejšie a razantnejšie riešenie. Tretia

vec je zdravotný stav sudkyne, keď aj podľa názoru navrhovateľa a zamestnancov súdu, teda tých,
ktorí s ňou pracujú, vidia v posledných mesiacoch, možno rokoch, zhoršovanie stavu a napokon to
potvrdzuje aj znalkyňa. Predtým sa A. C. nahlas nevyjadrovala o týchto „bludoch“, ale v poslednom
období už o tom otvorenie rozprávala pred správnym súdom, pred znalkyňou, aj pri rozhovore so ním
alebo s podpredsedami súdu a to ich utvrdilo v tom, že to riešiť aj v jej vlastnom záujme, pretože vidí veci

a počuje to, čo nikto iný nepočuje a tam sú len dve možnosti, buď majú oni problém, alebo má problém
A. C.. Tým, že čoraz viac otvorene a pred všetkými dokáže o tom hovoriť, tak určite nastal posun aj v
jej zdravotnom vývoji.

17. A. B. C., osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, bola predvolaná na pojednávanie a na pojednávaní

bola vypočutá. Jej výpoveď je rozsiahlo zapísaná a zdokumentovaná v zápisnici o pojednávaní. A. B. C.
sa vyjadrila o tom, ako prebiehalo psychiatrické vyšetrenie v roku 2020 aj to v roku 2023 v rámci tohto
konania. Poukázala na nepresnosti a nepravdivé informácie, ktoré podľa jej názoru obsahuje znalecký
posudok G. A. H.. Uviedla, že sa nestotožňuje s kverulovaním, ktoré znalkyňa v posudku konštatuje, keď
podala jediné trestné oznámenie v roku 2019. A následne sa bránila len opravnými prostriedkami, proti

zamietavým rozhodnutiam vyšetrovateľa a prokurátora v trestnej veci vedenej Obvodným oddelením
PZ Žilina - východ pod ČVS: ORP-1522/ZV-ZA-2019. Popisovala sťažené pracovné podmienky, keď
jej vyššia súdna úradníčka odišla na materskú dovolenku a nedostala adekvátnu náhradu, preto sa jej
práca nakopila. V období od septembra až novembra 2019 do mája 2022, kedy išla na PN-ku, presne
prebehol 4-etapový cyklus vyhorenia. Na internete to čítala, že sú nejaké 4 fázy vyhorenia a ona už

bola na konci so silami, pretože som mala pridelené na vybavenie kvantum spisov. A. B. C. popisovala
situácie, ktoré sa dejú v pracovnom prostredí, o nežiadaných návštevách v jej kancelárií, kde dochádza
k tomu, že jej vymieňajú talár, taláre majú stále iný zamat a raz mala aj talár, ktorý vyzeral ako pánsky,
mal veľmi dlhé rukávy. Zamieňajú aj jej veci (výživové doplnky), ktoré mala v kancelárií, berú jej prípravuna pojednávanie napísanú na papieri. Tiež jej robia zásahy v už expedovaných rozsudkoch. A. B. C.
tiež podrobne popísala, čo sa deje u nej doma. Chodia do jej bytu a dovolia si prekresľovať jej obrazy,
vymieňať potraviny, ovplyvňujú chuť jedla, chodia jej vymieňať oblečenie, keď v skrini našla sukňu o 20

cm väčšiu než akú si dala šiť s dvoma rovnakými sukňami, ktorých rozmery sú v poriadku. Tiež jej
manipulujú s oblečením, do ktorého sa prezlieka po práci doma, oblečenie má inú kvalitu, je akoby
vypratéanevyplákané.Dejesaajto,žedokozmetiky,konkrétnedošampónujejniečopridávajú,pretože
to nie je šampón, ale tuk, po umytí má vlasy celé zmastené. Že jej niekto chodí do bytu sa deje asi od roku
2015, 2016. Keď odchádza z domu si to zbalí a berie so sebou a keď príde domov, tak si to zasa vybalí.

Dosť ju to otravuje, že takto musí chodiť. Keď išla domov, tŕpla, že čo jej zase s tými vecami dorobia.
Je presvedčená, že jej zohavili telo tým, že má akoby silikónové pláty alebo niečo také v tele. V oblasti
brucha má akoby valček, ktorý sa aj hýbe, keď sa naje. Existujú také silikónové implantáty, na ktoré nie
je potrebné rozrezať telo. Teda sa nemusia chirurgicky vpraviť do tela, stačí to tam napichnúť. Mohlo
sa to udiať v byte, alebo v hoteli, keď bola na dovolenke. Nie je problém človeka uspať, dať do plnej
narkózy. Absolvovala vyšetrenie sonografom v nemocnici aj na súkromnú platbu, ale nič sa nezistilo. Od

leta 2019 pociťuje tinitus, ktorý pretrváva. Robili jej aj röntgen, ten bol v poriadku. Podľa jej názoru sa jej
symptómy riešia len z hľadiska psychiatrického, ale malo byť skúmané, či nie sú spôsobené symptómy,
ktorými trpí inými skutočnosťami, inými okolnosťami, napr. nejakým implantátom, ktorý je vložený do jej
hlavy. Možno si niekto robí experimenty, na ktoré Elon Musk využíva zatiaľ iba laboratórne podmienky,
ale niekto tu je taký veľký a bohorovný experimentátor, že si experimentuje na ľuďoch týmto spôsobom.

18. Procesný opatrovník, B. F. C., na pojednávaní o podstatných okolnostiach uviedol, že si nemyslí,
že je návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony jeho matky dôvodný. Nemyslí si, že účelom
tohto konania by malo byť posúdenie, či môže matka pracovať v práci alebo nemôže pracovať. Podľa
jeho názoru na to slúži zákon o sudcoch a vedúci v práci by mal využívať tie prostriedky, ktoré umožňuje

využiť v takýchto prípadoch zákon o sudcoch, ako je disciplinárne konanie, napomenutie atď. Pokiaľ
sa týka obmedzenia spôsobilosti v oblasti vystupovania pred úradmi, matka si dokáže vybaviť potrebné
záležitosti sama. Pokiaľ sa týka druhého obmedzenia vo vzťahu k zdravotnej starostlivosti, keď si
prečítal posudok, bol veľmi prekvapený, čo je tam uvedené. Matka bola aj na PN-ke, pričom PN-ku
jej asi musel vypísať lekár. Počas toho ako bola na PN-ke, keď ju prišiel pozrieť, tak stále rozprávala

o tom, u akých doktorov bola, kde sa chystá atď. Nemyslí si, že je potrebné, aby s ňou niekto chodil
ku lekárovi. Ak mala problémy, vždy išla ku lekárovi, bola vyšetrená, alebo si objednala súkromnú
zdravotnú starostlivosť. Nemyslí si, že to nejako zanedbala. Keď psychiatrička uvádzala, že nie je
schopnározhodovaťozdravotnejstarostlivostivsúvislostispsychiatrickýmináležitosťami,onkeďmatku
navštevuje, tak tie informácie, čo uviedla nepozná v takom rozsahu ako to povedala na pojednávaní.

Keď matka uvádza o veciach, že jej niekto vymieňa a preto ich nosí so sebou, on to vidí tak, že je
prehnane opatrná. Či naozaj niekto chodí ku nej domov nevie potvrdiť ani vyvrátiť. Osobne si myslí, že
to nie je pravda. Čo sa týka vecí s počítačom, nemyslí si, že matka vie pracovať s počítačom, aj keď to
tvrdila, lebo mu veľakrát volala a hovorila do telefónu, že jej niečo nejde, že nech rýchlo príde. On zistil,
že je to len banálna záležitosť, ktorá sa dá odstrániť pár klikmi. Matka podľa jeho názoru bežne funguje

v rodine, stretáva aj so svokrou, aj s mojou priateľkou a svojou sestrou, jeho tetou. Procesný opatrovník
uviedol, že matka vidí veľa vecí v televízii aj o odpočúvaní a konšpiračných teóriách a spomínala aj
implantáty. On sa zaoberal touto problematikou, lebo mu spomínala aj o Elonovi Muskovi a naozaj Elon
Musk vynašiel takú technológiu, ktorá je ešte len v plienkach. Keď sa jej opýtal, aký má na to názor, tak
skôr sa vyjadrila v tom zmysle, že sa obáva budúcnosti, že keď niekedy to bude povinné alebo to bude

mať veľa ľudí v sebe, aký to bude mať vplyv na človeka. Čo sa týka popisovaných javov v byte, nemyslí
si, že je to pravda, nedá sa to potvrdiť ani vyvrátiť. To, že má mať nejaké implantáty v tele nevedel, nevie
si to vysvetliť, ani mu to nebolo doteraz známe. Problémy v práci mu matka spomínala, aj to, že nemá
vyššiu súdnu úradníčku. Matka má svoju prácu rada, keby odišla na predčasný dôchodok, bolo by jej
za prácou smutno, tak sa pred ním vyjadrila.

19. Právny zástupca v záverečnom prednese navrhol konanie zastaviť. Poukázal na rozhodnutie
Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 19CoP/70/2016, v ktorom súd vyslovil, že samotné zistenie, že
človek trpí duševnou poruchou a nielen prechodnou, na pozbavenie spôsobilosti na právne úkony
nestačí a treba posudzovať či porucha, ak je prítomná, tak obmedzuje alebo v časti vylučuje schopnosť

človeka uskutočňovať právne úkony. Viacerými výpoveďami bolo preukázané, že fungovanie A. B. C.
je v zásade úplne bežného charakteru, normálne, spoločensky prijateľné, nespôsobuje nikomu nejaké
ujmy. Znalecký posudok má zjavné vady, má nedostatky, ktorými by sa súd mal zaoberať a v tomto svetle
ho aj vnímať. Rovnako ako otázky boli koncipované tak, že už prezumujú vopred odpoveď. Znalkyňapoukazuje na dokumenty, alebo vyvodzuje závery, ktoré nevieme odkiaľ sú. V znaleckom posudku by
nemali byť závery o tom, že A. B. C. podávala opakovane nejaké trestné oznámenia, že by to malo
byť až v štádiu, že je kverulantka a že neodôvodnene uplatňuje svoje práva v prehnanej miere, keďže

podala jediné trestné oznámenie. Podanie jedného trestného oznámenia, prípadne podanie nejakého
opravného prostriedku, súvisiaceho a nadväzujúceho na toto trestné oznámenie by nemalo byť vnímané
akozákladnavysloveniezáveru,ženiektoniejeschopnýrozlišovaťbludodnejakýchpocitovalebofikcií.
Neplatí tiež to, že by sa odmietla podrobovať nejakým kontrolám a pod. A. B. C. potvrdila, že navštevuje
lekárov pravidelne, čiže ani to obmedzenie zdravotnej starostlivosti v tomto smere nevidí ako potrebné.

20. Prokurátorka Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš navrhla návrhu vyhovieť, vychádzajúc nielen
zo záverov znaleckého dokazovania, ale aj z výpovedí na pojednávaní, jednak z výpovede samotnej
A. B. C., ako aj zamestnávateľa. Je zo znaleckého posudku jednoznačne preukázané, že menovaná
trpí duševným ochorením, ktorého podstatou je blud. Blud ako trvalá porucha myslenia, ktorá vplýva
na konanie a rozhodovanie, a ktorá ohrozuje menovanú a jej okolie. Je preukázané, že menovaná

sa nepodrobuje ani len vyšetreniu, nieto psychiatrickej liečbe. Absolvovala len znalecké vyšetrenie,
ale liečbu alebo vyšetrenie u psychiatra neabsolvovala. To aj oznamovala v znaleckom posudku, že
v tejto oblasti nespolupracuje, žiadnej liečbe sa nepodrobuje. Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony,
spočívajúce v rozhodovaní o zdravotnej starostlivosti je namieste. Takže je na mieste spôsobilosť
obmedziť v rozsahu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti ako aj poskytovanie služieb sociálnej

pomoci a aj v časti, pokiaľ sa jedná o vystupovanie pred štátnymi orgánmi a orgánmi verejnej správy.
Za opatrovníka navrhla ustanoviť jej najbližšiu osobu v podobe syna B. F. C..

21. Podľa § 8 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi
nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) vzniká v plnom rozsahu

plnoletosťou.

22. Podľa § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je
len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či
jedov je schopná robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jej spôsobilosť na právne úkony a rozsah

obmedzenia určí v rozhodnutí.

23. Podľa § 22 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za
iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Zastupovať iného
nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore

so záujmami zastúpeného.

24. Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia
štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

25. Podľa § 26 Občianskeho zákonníka, pokiaľ fyzické osoby nie sú spôsobilé na právne úkony, konajú
za nich ich zákonní zástupcovia.

26. Podľa § 27 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorého
súd rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony

súd rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník. Ak sa za opatrovníka nemôže ustanoviť
príbuzný fyzickej osoby ani iná osoba, ktorá spĺňa podmienky pre ustanovenie za opatrovníka, ustanoví
súd za opatrovníka orgán miestnej správy, prípadnej jeho zariadenie, ak je oprávnené vystupovať svojím
menom (§ 18 ods. 1).

27. Podľa § 231 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), v konaní o spôsobilosti
na právne úkony súd rozhoduje o a) obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony, b) zmene
obmedzenia spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony, c) navrátení spôsobilosti fyzickej osoby na
právne úkony.

28. Podľa § 233 CMP, návrh na začatie konania môže podať blízka osoba, poskytovateľ zdravotnej
starostlivosti, poskytovateľ sociálnych služieb alebo ten, kto má na veci právny záujem.
29. Podľa § 248 ods. 1, ods. 2 CMP, konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je spojené
s konaním o ustanovení opatrovníka podľa § 272 až 277. Ak súd rozhodne o obmedzení spôsobilostina právne úkony, vo výroku rozsudku vymedzí rozsah, v akom spôsobilosť osoby na právne úkony
obmedzil, a ustanoví jej opatrovníka.

30. Podľa § 272 CMP, súd ustanoví opatrovníka fyzickej osobe, ak tak ustanovuje osobitný predpis.

31. Podľa § 275 CMP, súdom ustanovený opatrovník vykonáva svoje práva a povinnosti riadne a dbá
na pokyny súdu.

32. Podľa § 277 ods. 1, ods. 2 CMP, súd dohliada na spôsob výkonu funkcie opatrovníka. Súd
opatrovníka odvolá, ak stratí spôsobilosť na výkon funkcie, porušuje povinnosti, zneužíva svoje práva
alebo z iných vážnych dôvodov.

33. Súd k predmetu konania uvádza, že zásah do spôsobilosti na právne úkony fyzickej osoby
patrí k najzávažnejším zásahom do osobnostných práv človeka. Predstavuje posledné najkrajnejšie

riešenie, keď si fyzická osoba nie je schopná pomôcť sama. Podľa súčasnej procesnej právnej úpravy
nie je možné fyzickú osobu pozbaviť spôsobilosti na právne úkony, hoci hmotnoprávna úprava to
umožňuje. Zákonná úprava inštitútu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony je determinovaná
ústavným a medzinárodným rozmerom. Dôvodom na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je
záujem na ochrane práv a slobôd tretích osôb alebo ochrane poskytovanej hodnotám, či záujmom

vyplývajúcim z právneho poriadku. V konaní, ktorého výsledkom je obmedzenie spôsobilosti na právne
úkony, musí byť preukázané koho, prípadne čo ohrozuje osoba, o spôsobilosti ktorej sa koná pri
zachovaní jej spôsobilosti na právne úkony a prečo nie je možné vec riešiť jemnejšími prostriedkami,
rešpektujúc primárny cieľ, a to sledovať záujem dotknutej osoby a až následne verejný záujem,
prípadne záujem iných osôb. Len skutočnosť, že niekto trpí duševnou poruchou nie je dôvodom na

obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Rozhodujúci je druh duševnej poruchy a prejavy duševnej
poruchy v správaní osoby, o spôsobilosti ktorej sa koná. Musí existovať príčinná súvislosti medzi
duševnou poruchou a konkrétnymi právnymi úkonmi, pri ktorých je vylúčená schopnosť fyzickej osoby
uskutočňovať určité právne úkony.

34. Legitimovanými na podanie návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony sú subjekty,
ktoré nemajú vecnú legitimáciu, čo znamená, že nie sú nositeľmi tých práv a povinností, ktoré sú
predmetom konania, ale ich postavenie bude dotknuté rozhodnutím súdu, preto im zákon priznáva
procesnúlegitimáciu.Aktívnuvecnúlegitimáciunapodanienávrhuvzmysle§233CMPmápodľanázoru
súdu aj navrhovateľ, ktorý je zamestnávateľom a osobným úradom osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná.

Má na veci právny záujem, pretože jeho sféra, jeho postavenie je rozhodnutím súdu dotknuté.

35. Základným zákonným predpokladom obmedzenia spôsobilosti na právne úkony je postihnutie
duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodná, a v dôsledku ktorej fyzická osoba nemôže
robiť niektoré právne úkony. Danosť hmotnoprávnych predpokladov na obmedzenie spôsobilosti na

právne úkony v zmysle § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka, mal súd preukázanú vykonaným
dokazovaním, najmä znaleckým posudkom a výpoveďami účastníkov konania. Výsledky znaleckého
dokazovania zodpovedajú výpovedi navrhovateľa, výpovedi samotnej posudzovanej A. B. C. a tiež skôr
vypracovaným znaleckým posudkom v súvislosti s trestnou vecou vedenou na Obvodnom oddelení
PZ Žilina – východ pod ČVS: ORP-1522/ZV-ZA-2019 (znalecké posudky G. K. L., G. J. M. a G. F.

N.). Súd mal preukázané, že A. B. C. trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodná. Trvalá
porucha s bludmi (tzv. parafrénia), ktorou trpí, nezvratne zmenila a mení jej osobnosť. Z výsluchu A.
B. C. vyplynulo, že žije vo „svojej realite“, ktorá však s objektívnou realitou nekoreluje. Nie je možné
racionálne vysvetliť javy a udalosti, ktoré A. B. C. popisuje. V podstatných črtách sa konzistentne
v priebehu niekoľkých rokov spontánne vyjadruje o tom, čo sa jej deje v byte, ale aj na pracovisku.

Žije vo svojom obydlí sama, pritom je presvedčená, že do jej súkromného priestoru niekto zasahuje
neželanými návštevami a robí jej schválnosti, vymieňa oblečenie, prekresľuje, či dokresľuje obrazy,
vymieňa potraviny, pozmeňuje zloženie kozmetiky. Za účelom ochrany svojho obydlia a súkromia
zabezpečila priestor bytu kamerovým systémom. Keďže záznamy z kamerového systému nepreukazujú
ňou tvrdené udalosti, prijíma nekriticky teóriu o možnosti zmanipulovania kamerového systému. Ako

objektívne javy a fakty popisuje niečo, čo nie je možné racionálne vysvetliť. Nevie vysvetliť, kto by mohol
mať záujem na tom, aby jej takýmto spôsobom zasahoval do súkromia a napokon do všetkých životných
oblastí, vrátane pracovnej sféry. Označuje neurčité, bližšie neidentifikované osoby množným číslom
pomenovaním „oni“, ktorí sa majú podieľať na zásahoch do jej súkromia a života. Je presvedčená, žeuvedené súvisí s tým, že určité subjekty majú záujem na experimentovaní s ľuďmi. Ako nevyvrátiteľný
fakt prijíma to, že má niečo implantované v tele, silikónové pláty, v oblasti brucha valček, kde cíti niečo
tvrdé, ktoré jej do tela niekto vpravil. Nemuselo to byť vykonané chirurgickým rezom. Mohlo sa to

udiať tak, že vpichom do jej tela aplikovali určité veci pod narkózou a to sa mohlo stať doma, alebo
v hoteli počas dovolenky. Rovnako cíti niečo na temene hlavy, ako aj pod prsiami v oblasti kostíc na
podprsenke. Absolvovala vyšetrenie röntgenom a sonografom. Vyšetrenia nepreukázali nič zásadné.
Výsledky mala oficiálne v poriadku, ale videla z reakcie lekára, že tam niečo asi uvidel. Má výhrady
k priebehu vyšetrení, keď sa po prvom objednaní na vyšetrenie nedostala, lebo tam nebol lekár, na

druhýkrát jej povedali, že lekár tam už nepracuje a následne, keď sa dostavila na vyšetrenie, vyšetroval
ju niekto iný, koho tam nikdy nevidela. Uvedené skutočnosti A. B. C. popisuje ako podozrivé. A. B. C.
namietala, že malo byť vykonané nie psychiatrické vyšetrenie, ale niekto by mal zistiť, či skutočne nemá
niečo v tele, napríklad plastický chirurg. Pretože, keď sa chytí vo vani, keď sa mydlí a prechádza si po
tele, ak sú tam nerovnosti, tie prechody sú nerovné. Malo byť skúmané, či nie sú spôsobené symptómy,
ktorými trpí, inými skutočnosťami, inými okolnosťami, napr. nejakým implantátom, ktorý je vložený do jej

hlavy. Pokiaľ sa týka pracovného prostredia, A. B. C. uvádzala, že dlhodobo jej niekto zasahuje aj do
súkromia v pracovnom prostredí. Chodia jej do kancelárie, berú prípravu na pojednávanie, vymieňajú,
prípadne až úplne odcudzia jej veci ako výživové doplnky, dokonca jej vymieňajú talár, keď talár je
vždy iný, má iný zamat na leme goliera, dlhšie rukávy ap. Robia jej zásahy do počítača pri práci, keď
pracuje na rozsudkoch. Zistila, že jej pozmeňujú odseky v už expedovaných rozsudkoch, aby vyzerala

ako neschopná sudkyňa.

36. Vo vyjadreniach A. B. C. boli zistené zjavne mylné a bludné predstavy skresľujúce alebo popierajúce
realitu, ktoré nemajú reálny základ. Ochorenie zasahuje do osobného života A. B. C., pretože jej kontakt
s okolitým svetom je trvalo narušený. Jej vyhodnocovanie situácie a úsudok je chorobne zmenený.

Chorobné predstavy, ktoré sa v jej myslí vytvárajú v dôsledku trvalej duševnej poruchy, ju vedú k tomu,
že so svojimi bludnými predstavami žije, ďalej ich rozvíja, im prispôsobuje svoje presvedčenie, svoje
postoje a svoje konanie. Aj voči nej samej tieto bludné predstavy pôsobia obťažujúco, keď sa opakovane
vyjadrila, že to treba vyšetriť, čo sa vlastne deje a kto si toto voči nej dovolí, čo musí zažívať. Obťažujúco
na ňu dolieha skutočnosť, že chodí s veľkým objemným kufrom, v ktorom si nosí veci osobnej potreby,

všetku kozmetiku z domácnosti, aby jej do nej nerobili v priebehu dňa zásahy, kým je v práci, taktiež
si nosí domáce oblečenie, na ktorého kvalitu rovnako niekto pôsobí pokiaľ sa ona zdržuje mimo bytu
a napokon v taške nosí výtlačky už expedovaných vlastných rozsudkov, pretože je presvedčená, že
do ich obsahu nedovolene a cielene zasahujú. Kto to má byť, však pomenovať nevie. Z uvedených
skutočností jednoznačne vyplýva, že správanie a konanie A. B. C. je patologicky motivované.

37. Ako bolo znaleckým dokazovaním preukázané, A. B. C. trpí trvalou bludovou poruchou už
niekoľko rokov, v prchavej intenzite od roku 2015 a jasne vyprofilovanou od roku 2020, pričom blud
predstavuje poruchu obsahovej stánky myslenia. Z výsluchu A. B. C. mal súd preukázané, že nie
je možné ju presvedčiť logickými argumentmi, že nemá pravdu, že to, čo popisuje sa objektívne

nemôže diať. Vzhľadom na závažné duševné ochorenie nie je A. B. C. schopná korekcie svojho
myslenia. Správa sa a koná pod vplyvom bludov, o ktorých je presvedčená ako o objektívnej realite.
V oblasti myslenia a správania je definitívne nekorigovateľná. Bludová porucha má tri hlavné znaky,
a to obsahovú zvrátenosť, nevyvrátiteľnosť a trvanlivosť. Všetky uvedené znaky bludovej poruchy sú
pozorovateľné jednak pri znaleckých vyšetreniach a sú poznateľné aj z rozsiahlej výpovede A. B. C..

Prítomnosť duševnej poruchy trvalého charakteru preukázali znalecké posudky G. K. H., G. J. M. a G.
F. N. z 31.12.2020 ako aj znalecký posudok znalkyne G. A. H. ustanovenej v tomto konaní. Závery
znaleckých dokazovaní sú obsiahlo popísané v odsekoch pod bodmi 11., 13. a 14. tohto rozsudku.
Súd poznamenáva, že znalecké posudky navzájom korešpondujú a ich obsah je z hľadiska stanovenia
duševnej poruchy trvalého charakteru u A. B. C. totožný. Pokiaľ A. B. C. namietala, že znalecký posudok

G. A. H. obsahuje nepresnosti a nepravdy, konkrétne keď znalkyňa uvádza, že A. B. C. podala viacero
trestných oznámení a sťažností, nie je v posudzovanej veci podstatné koľko trestných oznámení či
sťažností podala, ale podstatný je aj z pohľadu súdu, rovnako ako konštatovala aj znalkyňa, obsah
týchto podaní. Nie je podstatné ani to, či tieto podania sú trestnými oznámeniami, sťažnosťami, alebo
len prostými oznámeniami o určitých skutočnostiach. Je pravdou, že A. B. C. podala jediné trestné

oznámenie dňa 27.11.2019, na základe ktorého bolo začaté trestné stíhanie, v rámci ktorého došlo
k preskúmaniu jej duševného stavu, pričom bolo zistené závažné duševné ochorenie, ktoré A. B. C. berie
schopnosť chápať zmysel trestného konania. Následne boli z jej strany podané opravné prostriedky
proti uzneseniam vyšetrovateľa a prokurátora. Podaniu trestného oznámenia predchádzali sťažnostiadresované predsedovi a podpredsedom súdu, na ktorom A. B. C. pôsobí, ktorými žiadala o nápravu
týkajúcu sa fungovania počítačov a zabezpečenia bezpečnostného systému v počítačovej justičnej sieti.
Námietky A. B. C. týkajúce sa položených otázok č. 1 a 2 znalkyni s odôvodnením, že vopred prezumujú

odpoveď, keď podľa jej výkladu je možné na tieto otázky zodpovedať len tak, že s určitosťou trpí na
duševné ochorenie a predmetom otázky je len to, či má ochorenie prechodný alebo trvalý charakter, sú
neopodstatnené. V prípade, ak by znalkyňa nezistila duševné ochorenie u posudzovanej, na otázku č. 1
by odpovedala týmto spôsobom a nerozlišovala by ďalej charakter ochorenia. Na tieto otázky bežne pri
iných znaleckých skúmaniach odpovedajú znalci týmto spôsobom, pokiaľ prítomnosť duševnej poruchy

nie je zistená. Námietka nesprávnej formulácie položených otázok teda nie je opodstatnená a nie je ani
spôsobilá zvrátiť závery znaleckého dokazovania.

38. Je z pohľadu súdu irelevantné, či bolo podané jedno alebo viacero trestných oznámení, alebo
sťažností, pretože to nič nemení na záveroch, ku ktorým dospeli viaceré znalkyne (G. K. L., G.,
J. M., G. A. H.) nezávisle od seba. V myslení A. B. C. boli totiž zistené bludy nielen kverulačné,

ktoré tvoria len jedno spektrum bludov, ale boli zistené, a to najmä, bludy paranoidné, perzekučné
a sexuálne. Paranoidné bludy sa prejavujú tým, že A. B. C. je presvedčená, že je prenasledovaná
osobami, ktoré chcú na nej robiť experimenty, ktoré ju takýmto spôsobom ohrozujú na zdraví a na živote,
ktoré ju znemožňujú v práci tým spôsobom, že zasahujú do jej pracovných výstupov (už vyhotovených
rozhodnutí, vyjadrení k sťažnostiam ap.) a atakujú ju aj priamo na pojednávaní „útokmi“ na jej fyzickú

stránku, keď má pocit, že jej niekto prerezáva oblasť nôh vzadu pod kolenami, prípadne mala v dôsledku
týchto „útokov“ opuchnutý krk, a ktoré jej vymieňajú veci v domácnosti (oblečenie, potraviny, obrazy) ako
aj v práci (obsah kabelky, listiny, talár). Perzekučné bludy sa prejavujú u A. B. C. jej presvedčením, že jej
zohavili telo, implantovali jej do tela silikónové pláty, valček v oblasti brucha, určité pevné časti v oblasti
kostíc pod prsiami, aj na temene hlavy. Cíti sa takýmto spôsobom ohrozovaná a manipulovaná. Napokon

bludy sexuálneho a erotomanického zamerania sú prítomné u A. B. C. v podobe pocitov na sexuálne
dráždenie, cíti akoby tyčku od maternice po klitoris a ak sa tyčka aktivuje, cíti sexuálne dráždenie,
v okolí vagíny a pyskov cíti akoby jej niekto poťahoval nitky, cíti ako jej niekto manipuluje s prsníkmi,
preto si ich sťahuje mikinou. Má vedomosť, že existuje tzv. elektrosex, keď si ľudia upevnia diódy
a vzruchy idú z prístroja a dá sa to diaľkovo ovládať, ona to cíti na pohlavných orgánoch, cíti kopulačné

pocity, čiarku, z ktorej vychádzajú pulzácie. Je presvedčená, že niekto sa takto hrá s populáciou
a ona osobne si myslí, že majú s ňou experimentálne úmysly a chcú ju využiť na experimentálne
účely. Implantovali jej do tela veci, aby zistili určité veci. Vyšetrenie magnetickou rezonanciou odmieta
z dôvodu obavy, že implantované veci v jej tele sú kovové. Tieto závažné bludy, o ktorých je A. B.
C. bezpodmienečne presvedčená, nemožno bagatelizovať tým, že videla nejaký program v televízii,

prípadne aj zameraný na konšpiračné teórie, alebo tým, že je príliš opatrná a veľmi si všíma okolité veci.
Rozdiel medzi zdravým jedincom a jedincom postihnutým trvalou poruchou s bludmi je ten, že zdravý
jedinec si uvedené skutočnosti vyhodnotí objektívne v súlade s realitou a jedinec postihnutým duševným
ochorenímprejavujúcimsabludmisiuvedenéskutočnostivyhodnotísvojímchorobnýmúsudkom,svojím
bludným vnímaním reality, t.j. skreslene, nereálne.

39. Bludné chorobné vnímanie reality sa dotýka všetkých sfér života A. B. C.. Nie je možné dospieť
k záveru, že jej trvalé duševné ochorenie sa na nej prejavuje len v domácom prostredí, prípadne
len v práci, alebo opačne. Už samotná skutočnosť, že návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne
úkony vzišiel od zamestnávateľa A. B. C. preukazuje výrazne prelínanie závažných vplyvov duševného

ochorenia A. B. C. do jej pracovnej schopnosti, jej pracovnej spôsobilosti a napokon jej pracovného
prostredia ako celku. Podľa záverov znalkyne dopad duševného ochorenia u A. B. C. je výrazný, pretože
obsah myslenia je nevyvrátiteľný a nie je odkloniteľný. Človek trpiaci touto duševnou poruchou všetko,
čo sa dookola deje, hodnotí na základe vlastného vnímania reality, kedy do vnímania nastupuje tzv.
subjektívne emočné nasadenie. Akékoľvek objektívne posúdenie reality pri tejto chorobe nie je možné.

Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že bludné vnímanie určitých skutočností
a javov je u nej permanentne prítomné. Duševné ochorenie v prípade A. B. C. jej berie schopnosť
podať kontinuálny výkon v zamestnaní a byť pracovne a sociálne stopercentne funkčnou. Poruchy
myslenia vyplývajú zo skresleného vnímania reality a nie je objektívne možné, aby sa neprenášali aj
na rozhodovanie. Vnímanie reality a spracovanie reality je chorobné a výsledok tých myšlienkových

pochodov je chorobný. Samotná A. B. C. udáva, že sa jej záhadne nakopili spisy. Z výpovede
navrhovateľa vyplýva, že schopnosť A. B. C. vyhotovovať rozsudky v zákonnej lehote, je znížená,
opakovane si vo viacerých veciach podala žiadosť o predĺženie lehoty na vyhotovenie rozsudku.
V aktuálnej dobe vykonáva menej pojednávaní v porovnaní s minulým obdobím. Je disciplinárne stíhanáNajvyšším správnym súdom. Duševné ochorenie sa na nej podľa jej vlastných vyjadrení prejavuje aj
pri samotných pojednávaniach v pojednávacej miestnosti, čo ju ruší a nemôže sa sústrediť na vec.
Už v roku 2020 pri znaleckom posúdení uvádzala, že pociťuje útoky, akoby do nej niekto dorážal,

dráždil pohlavné orgány, tým ju nútil, aby sa išla vyonanovať. Stávalo sa jej, že toto pociťovala, keď
vyhlasovala uznesenie, nemohla to ani dokončiť. Takisto keď vyhlasovala rozsudok cítila, že jej navreli
prsia aj bradavky, všetci sa „nablblo“ usmievali. Popisuje zásahy pri vyhotovovaní rozsudkov, aj zásahy
následné, už po expedovaní rozsudkov, preto výtlačky rozsudkov nosí so sebou v kufri všade. Podľa
odborného názoru znalkyne duševné ochorenie z pohľadu perspektívnosti má nepriaznivú prognózu,

lebo spôsobuje regres osobnosti. Z uvedených skutočností je nad všetky pochybnosti preukázané, že
duševnéochorenieA.B.C.nepriaznivoovplyvňujejejpracovnúčinnosťajejpracovnývýkon.Znaleckým
skúmaním bolo preukázané, že duševné ochorenie, ktorým trpí, nie je zlučiteľné s výkonom práce,
ktorú vykonáva, pretože poruchy myslenia sú fixné, sú trvalé a obsah myslenia a spracovanie reality
je chorobné. Duševné ochorenie sa tiež jednoznačne prejavuje u A. B. C. aj v sociálnej oblasti. Sama
pri znaleckých skúmaniach uvádzala, že od roku 2016 nechodila ani von, len do roboty a domov, lebo

obťažovanie, ktoré pociťovala, prichádzalo z každej strany. Sociálna izolácia teda prebieha niekoľko
rokov. Pokiaľ aktuálne aj prichádza do styku s ľuďmi, sú to len rodinní príslušníci, s ktorými trávi veľmi
obmedzený čas, jednu až dve hodiny týždenne v sobotu so synom a s ostatnou rodinou len občasne,
sporadicky. Z dokazovania vyplynulo, že ani najbližšia rodina (syn) nemá vedomosť o podstatných
a závažných skutočnostiach, ktoré v dôsledku svojho duševného ochorenia A. B. C. prežíva a čomu

dennodenne čelí. V práci nenadväzuje sociálne väzby z dôvodu jej zvýšenej podozrievavosti aj súvislosti
s udalosťami, ktoré popisovala, že sa dejú v práci, zásahom do jej sféry v kancelárii ap.

40. V prípade A. B. C. bolo aktuálne psychiatrické vyšetrenie v rámci znaleckého dokazovania len
akousi konštatujúcou bodkou za globálnym vyšetrením, keďže bol posúdený niekoľkoročný vývoj

duševnej poruchy a bolo v tomto konaní preukázané, že duševné ochorenie u menovanej progreduje
nepriaznivým smerom, keď jeho začiatky možno datovať do roku 2015 až 2016 a vo výraznej miere
sa prejavujúcich črtách od roku 2020. Takýto vývoj ochorenia je „potvrdený“ aj výpoveďou A. B. C.,
ktorá pri popise svojich pocitov a pre ňu objektívnych javov, ktoré sa jej dejú, tieto datovala do obdobia
ohraničeného rokmi od 2015 doposiaľ. Prejavy správania A. B. C. nasvedčujú tomu, že žije uzavretá

vo vlastnom svete, sleduje a reaguje na vplyvy a podnety z okolia, ktoré nesprávne vyhodnocuje
vzhľadom na svoju duševnú poruchu, ktorá nie je prechodná, ale trvalá a dlhodobo sa rozvíjajúca.
Z rozsiahlych výpovedí A. B. C. jednak pri psychiatrických vyšetreniach v súvislosti so znaleckými
dokazovaniami, ako aj pri výsluchu na súde vyplýva, že žije vo vlastných bludných predstavách, čomu
prispôsobuje aj svoje konanie, častokrát pre ňu samu obťažujúce a nekomfortné (nosenie množstva vecí

v kufri kdekoľvek ide). V dôsledku charakteristickej črty samotného ochorenia, ktorou je anosognosia
ochorenia,nemožnoumenovanejočakávaťzmiernenieprejavovjejochorenia.Kochoreniujenekritická,
nepripúšťa, že by mala byť psychiatrickou pacientkou, čo sťažuje a výrazne komplikuje jej každodenné
fungovanie, keďže v dôsledku neschopnosti vnímať vlastné ochorenie nepodstupuje žiadnu liečbu. Aj
keď prognóza ochorenia je z medicínskeho hľadiska nepriaznivá, liečbou sa dá dosiahnuť zmiernenie

(stlmenie) emočného náboja, t. j. liečba spôsobí to, že pacient nebude tak často a intenzívne konať
pod vplyvom svojej poruchy myslenia. Ochorenie je však vo svojej podstate neliečiteľné. Uvedené
podporuje záver o trvalom charaktere duševného ochorenia endogénneho (vrodeného) charakteru,
ktorým je A. B. C. postihnutá. Pokiaľ A. B. C. namietala konštatovanie znalkyne, že sa nepodrobuje
liečbe a žiadnym kontrolám, pričom k tomu uviedla, že sa riadne dostavila na psychiatrické vyšetrenie

k samotnej znalkyni, pričom jej nebola žiadna liečba ani kontrola u lekára stanovená (keď znalkyňa
navrhla návštevu psychiatra neznamená to povinnosť psychiatra navštíviť), uvedená námietka A. B.
C. je nepochopením toho, čo znalkyňa v posudku konštatovaním, že sa nepodrobuje žiadnej liečbe
ani kontrolám myslela. Znalkyňa neriešila návštevu bežných lekárov a absolvovanie vyšetrení, ani to,
či sa podrobila psychiatrickému vyšetreniu v rámci znaleckého dokazovania, ale poukazovala na to,

že sa posudzovaná nepodrobuje psychiatrickej liečbe ani kontrolám jej psychického stavu v rámci
psychiatrickej starostlivosti. Uvedenú liečbu A. B. C. odmieta, pretože si svoje ochorenie nepripúšťa, čo
bolo v konaní jednoznačne preukázané.

41. Je nad všetky pochybnosti uvádzané posudzovanou osobou dôvodné predpokladať, že pokiaľ nie

je schopná zhodnotiť svoj zdravotný stav a podstúpiť z vlastnej vôle potrebnú liečbu, je ohrozené nielen
jej vlastné zdravie, ale aj bezpečnosť každého, s kým prichádza do kontaktu, ako bolo konštatované
aj znaleckým skúmaním. A. B. C. trpí ochorením, ktoré aj v prípade systematickej a riadnej liečby
progreduje, avšak za predpokladu, že toto ochorenie nie je liečené (tak ako je tomu aj v posudzovanomprípade), jeho príznaky sa ďalej prehlbujú a dochádza k závažnému poškodeniu psychiky. Zdravotný
stav A. B. C. si vyžaduje náležitú zdravotnú starostlivosť, či už formou ústavnej, alebo ambulantnej
liečby, pravidelné lekárske kontroly, keď vývoj ochorenia nie je priaznivý a zlepšenie možno dosiahnuť

len medikamentóznou liečbou, ktorú však posudzovaná odmieta. Životná situácia na strane A. B. C. je
vzhľadom na uvedené skutočnosti, vplyvom neliečeného ochorenia v priebehu času zhoršená natoľko,
ženebolomožnézvoliťmiernejšieopatrenie,nežpristúpiťkobmedzeniujejspôsobilostinaprávneúkony
v stanovenom rozsahu, aby bolo možné ju voviesť do systému potrebnej liečby a pokúsiť sa docieliť
jej spoluprácu do takej miery, aby došlo aspoň k stabilizácii jej stavu, resp. potlačeniu najzávažnejších

prejavov jej ochorenia tak, aby bolo jej fungovanie najmä pre ňu samotnú znesiteľné. Vzhľadom na
uvedené súd pristúpil k obmedzeniu A. B. C. v právnych úkonoch ohľadom sociálnej a zdravotnej
starostlivosti. Súd zároveň obmedzil A. B. C. aj v spôsobilosti konať samostatne pred štátnymi orgánmi,
orgánmi štátnej správy, orgánmi územnej samosprávy, súdmi a orgánmi činnými v trestnom konaní, keď
bolozistené,žeposudzovanásícejeschopnávovšeobecnostipredsúdomainýmmenovanýmiorgánmi
konať a vystupovať, avšak samostatne nie adekvátne, nakoľko nie je spôsobilá posúdiť dôsledky svojich

rozhodnutí, tak ako to dokazuje vývoj jej porúch správania, pričom jej rozhodnutia a vyhodnotenia sú
následkom porúch myslenia aj vnímania, teda sú chorobné. Aj keď verbálnemu a písanému prejavu
rozumie, vyhodnocuje ho na základe svojho chorobného vnímania a spracovania reality. Nie je schopná
chápať ani zmysel trestného konania a chápať zmysel svojej výpovede z dôvodu neliečenej psychotickej
duševnej poruchy, keď jej vnímanie je chorobne zmenené a myslenie preokupované bludnými obsahmi,

čo viedlo súd k rozhodnutiu uvedenému vo výrokovej časti (výrok I.) rozsudku.

42. Obmedzením spôsobilosti A. B. C. na právne úkony v intenciách výroku rozsudku je sledovaný
zásadný cieľ, ktorým je primárne ochrana jej záujmov, rešpektujúc súčasne i prirodzené ľudské práva
a slobody človeka. Pri rozsahu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony súd vychádzal z intenzity

duševnej poruchy a schopností osoby o spôsobilosti ktorej koná. V dôsledku zdravotného stavu je
obmedzená spôsobilosť A. B. C. na právne úkony zodpovedajúca závažnosti dôsledkov jej duševnej
poruchy. Rozsah obmedzenia spôsobilosti na právne úkony plne korešponduje so závermi znalkyne
o jej schopnostiach a možnostiach, vyhodnocovaní a riešení jej zásadných životných potrieb, pri
súčasnej snahe eliminovať možné ohrozujúce zásahy do jej práv a právom chránených záujmov.

Cieľom obmedzenia spôsobilosti na právne úkony je umožniť A. B. C. viesť primerane dôstojný
život, zabezpečujúc jej adekvátne poskytovanie psychiatrickej liečby, so snahou o čo najvyššiu
mieru stabilizovania jej psychického stavu, aby nedochádzalo k ďalšiemu rozvoju ochorenia, k jeho
dekompenzácii s relapsom príznakov duševného ochorenia. Obmedzením spôsobilosti na právne úkony
v stanovenom rozsahu dotknutá osoba nestratí možnosť vlastného uplatňovania práv, avšak toto

uplatňovanie bude sprevádzané posúdením jej opatrovníka, za ktorého súd ustanovil jej blízku osobu,
syna, ktorý vzhľadom na ich rodinný vzťah je najbližšou, a preto najvhodnejšou osobou na prevzatie
opatrovníckej funkcie. B. F. C., syn posudzovanej, s ustanovením do funkcie opatrovníka vyjadril súhlas,
pričom súd nezistil žiadne prekážky, pre ktoré by uvedenú funkciu vykonávať nemohol. Súd podľa §
274 ods. 2 CMP vymedzil aj rozsah opatrovníckych práv a povinností v súlade s účelom, na ktorý

bol opatrovník ustanovený, za súčasne uloženej povinnosti predkladať súdu dvakrát ročne, k 30.06.
a k 31.12. správu o výkone funkcie opatrovníka a o pomeroch opatrovanej.

43. Podlˇa § 52 CMP zˇiaden z u´cˇastni´kov nema´ na´rok na na´hradu trov konania, ak tento za´kon
neustanovuje inak. Su´d o na´hrade trov konania rozhodol podlˇa § 52 CMP a zˇiadnemu z u´cˇastni

´kov konania nepriznal na´rok na na´hradu trov konania, nakolˇko v mimosporovy´ch konaniach je v za
´sade vylu´cˇeny´ na´rok na na´hradu trov konania, pricˇom su´d nezistil naplnenie zˇiadnej z vy´nimiek
upraveny´ch v ustanoveniach § 53 a nasl. CMP. Súd zároveň rozhodol, že trovy dokazovania platí štát,
nakoľko v konaniach o spôsobilosti na právne úkony tieto trovy podľa § 251 ods. 1 CMP platí štát.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš v počte vyhotovení pre každého účastníka a súd. Odvolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.