Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 17, 2024

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 9C/15/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1720200949
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Lapšanská

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2024:1720200949.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok, v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Lapšanskou, v právnej veci žalobcu :

A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. C. XXX/XXX, zastúpený : Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o.,
advokátska kancelária, so sídlom v Trnave, Nám. SNP č. 3, IČO : 36857548, proti žalovanému : E.
F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., H. C. XXX/XX, zastúpený : In Medias Res, s.r.o., so sídlom v Trnave,
Sladovnícka č. 13, IČO : 36 863 351, o neúčinnosť právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že Kúpna zmluva zo dňa 28.06.2018 uzavretá medzi žalovaným a E. F., nar. XX.XX.XXXX,
predmetom ktorej je prevod vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu vo veľkosti 1/2 k celku na
nehnuteľnosti - rodinný dom so súpisným číslom XXXX, postavenom na parcele registra C, č. XXX/XX,

zapísanej na LV č. XXXX, pre katastrálne územie A., obec A., okres F., je voči žalobcovi neúčinná.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 08.06.2020, sa žalobca domáhal proti žalovanému určenia neúčinnosti
právneho úkonu , na takto opísanom skutkovom základe : Žalobca a p. E. F., nar. XX.XX.XXXX, H. XXX/
XX, XXX XX G., občan SR ( ďalej len dlžníčka ) , sú na základe právoplatného Rozsudku Okresného
súdu Pezinok zo dňa 07.11.2013, č. k. 4C 260/2011-498, podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti
- rodinného domu súp. č. XXXX, postaveného na parcele registra "C" č. 592/15, zapísanej na liste

vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie A., obec A., okres Pezinok vo veľkosti spoluvlastníckych
podielov každý v 1/2 k celku. Žalobca má proti žalovanej niekoľko pohľadávok a to pohľadávku
v sume 27.603,12 eur z titulu nároku z úverovej zmluvy, o ktorej rozhodol Okresný súd Pezinok v
konaní 33C/91/2014 zo dňa 08.01.2019, pohľadávku v sume 2.832,68 eur z titulu úhrady nevyhnutných
nákladov na spoločnú nehnuteľnosť, o ktorej je vedené konanie 33C/113/2014, na Okresnom súde
Pezinok, o ktorom ešte nie je právoplatne rozhodnuté. Dlžníčka uzavrela so žalovaným právny úkon
- kúpnu zmluvu zo dňa 28.06.2018, predmetom ktorej bol jej spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti -

rodinnému domu súp. č. XXXX, postavenému na parcele registra "C" č. XXX/XX, zapísanej na liste
vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie A., obec A., okres F.. Vklad vlastníckeho práva žalovaného
bol povolený pod V - XXXX/XXXX. Týmto spôsobom dlžníčka zmenšila svoj majetok a konala tak
v úmysle ukrátiť žalobcu ako svojho veriteľa. V prebiehajúcich súdnych konaniach dlžníčka potvrdila
svoju nepriaznivú finančnú situáciu a to, že nie je schopná splatiť žalobcovi pohľadávku. Navyše
má pozastavenú podnikateľskú činnosť a nedosahuje pravidelný príjem. Uzavretím kúpnej zmluvy so
žalovaným, dlžníčka zastierala iný právny úkon a to darovaciu zmluvu, nakoľko transfer peňazí - kúpnej

ceny na jej účet neprebehol. Dlžníčka zároveň ani nemá záujem uhradiť žalobcovi jeho pohľadávky
a prevodom svojho spoluvlastníckeho podielu zmarila ich uspokojenie. Žalobca navrhol prerušenie
konania do skončenia konaní 33C/91/2014 a 33C/113/2014.2. Súd konanie uznesením 9C/15/2020-47 zo dňa 22.07.2020 konanie prerušil v zmysle návrhu žalobcu.

3. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 10.09.2020. Žalobu označil za

predčasnú a nedôvodnú, vzhľadom na absenciu splatnej pohľadávky žalobcu voči dcére žalovaného.
Žalovaný uviedol, že žaloba je plná hypotéz a nepreukázaných tvrdení o úmysle dlžníčky a zastieranom
právnom úkone.

4. Okresný súd Pezinok, rozsudkom č.k. 33C/91/2014-272, zo dňa 08.01.2019, právoplatným dňa

23.12.2020 rozhodol, že dlžníčka E. F. je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 27.603,12 eur s
príslušenstvom a nahradiť trovy konania. Žalobca preto navrhol, aby súd v konaní pokračoval.
Uznesením Okresného súdu Pezinok, č.k. 33C/113/2014-300 zo dňa 31.1.2023 bol schválený zmier,
podľa ktorého je dlžníčka povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1500,- eur.

5. Žalovaný dňa 15.03.2023 doručil súdu vyjadrenie, kde namietol pasívnu legitimáciu v súdnom spore,

poukázal na dôkaznú núdzu žalobcu a nepreukázanie tvrdení v žalobe. Poprel úmysel dlžníčky ukrátiť
žalobcu a navrhol ako dôkaz jej vypočutie.

6. V replike doručenej súdu dňa 13.04.2023 reagoval žalobca. Uviedol, že žaloba je dôvodná, nakoľko
žalovanýnadobudolmajetkovýprospechoddlžníčkyavkonaníjevecnepasívnelegitimovaný.Žalovaný

nepreukázal reálnu úhradu kúpnej ceny. V prípade , že ide o právny úkon medzi blízkymi osobami, je tu
vyvrátiteľná zákonná domnienka, že o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa vedeli a dôkazné bremeno
saprenášanažalovanústranu. Dlžníčkapohľadávkyžalobcovineuhradila,zascudzeniesvojhomajetku
neobdržala žiadnu protihodnotu a žalobca tak ako viacnásobný veriteľ, bol konaním dlžníčky ukrátený.

7. Žalovaný reagoval predložením listinných dôkazov preukazujúcich, že dlžníčka z dôvodu správania
sa žalobcu musela bývať u tretích osôb a vynakladať náklady za bývanie a zabezpečovať živobytie pre
seba a maloleté dieťa, ktoré kryla pôžičkami od žalovaného.

8. Súd vykonal dokazovanie listinami : výpis z LV č. XXXX, rozhodnutia v konaní 33C/91/2014, 33C/-272,
33C/113/2014-300, zápisnice o pojednávaní v konaniach 4C/1/2019, 33C/91/2014, 33C/113/2014,
4C/262/2011, Návrh na vklad vlastníckeho práva podľa kúpnej zmluvy , Kúpna zmluva zo dňa
28.06.2018. Súd vypočul právnych zástupcov strán sporu a svedka. Vykonaným dokazovaním zistil
súd tento skutkový stav : Žalobca a žalovaný boli ku dňu podania žaloby na LV č. XXXX zapísaní

ako podieloví spoluvlastníci rodinného domu so súpisným číslom XXXX, stojacom na parcele č.
XXX/XX , pre okres F., obec A., katastrálne územie A. a to každý v podiele ? k celku a to na
základe vkladu spoluvlastníckeho práva žalovaného V -XXXX/2018 zo dňa 21.05.2020. Žalovaný dňa
28.06.2018 uzavrel so svojou dcérou, ako pôvodnou vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu, kúpnu
zmluvu, predmetom ktorej bol podiel vo veľkosti ? k rodinnému domu zapísanému na LV č. XXXX a to

za kúpnu cenu 42.000,- eur, splatnú započítaním vzájomných pohľadávok. Návrh na vklad vlastníckeho
práva bol podaný dňa 28.06.2018. Dňa 08.06.2020 doručil žalobca súdu žalobu, predmetom ktorého je
určenie neúčinnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy zo dňa 28.06.2018.

9. Rozsudkom č.k. 33C/91/2014-272 zo dňa 08.01.2018 súd zaviazal dlžníčku na zaplatenie sumy

27.603,12 eur a jej príslušenstva žalobcovi, pričom jej umožnil zaplatenie sumy v splátkach. O odvolaní
rozhodol Krajský súd v Bratislave, rozsudkom 15Co 266/2019-354 zo dňa 28.10.2020, rozsudok potvrdil
v časti nároku na zaplatenie istiny a jej príslušenstva a v časti povolenia splátok , rozsudok zmenil a
uložil dlžníčke zaplatiť priznanú sumu , do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 23.12.2020 a vykonateľnosť dňa 29.12.2020. Uznesením č.k. 33C/113/2014-300 zo

dňa 31.01.2023 súd schválil súdny zmier, ktorý zaväzuje dlžníčku zaplatiť žalobcovi sumu 1500,- eur do
30 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia.

10. Zo zápisníc o pojednávaní súd zistil, že dlžníčka sa ako žalobkyňa v konaní 4C/1/2019 domáhala

zrušenia podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti - rodinného domu v k.ú Budmerice a žiadala
prikázať nehnuteľnosť do jej výlučného vlastníctva. V konaní 4C/262/2011 o vrátenie daru, vypovedal
ako svedok žalovaný, ktorý uviedol , že dlžníčka si kúpila pozemok v A. a potom ho darovala žalobcovi.
Spolu so žalobcom bývali u nich 9 rokov a nedali im ani korunu. Potom sa odsťahovali a nehlásili sa.Až keď bola na tom dlžníčka zle, tak zavolala mamu, aby po ňu prišla. V tom čase už jej vzťahy so
žalobcom neboli dobré. V konaní 4C/260/2011 o určenie vlastníckeho práva, vypovedal žalovaný ako
svedok žalovaný. Uviedol, že jeho dcéra darovala parcelu žalobcovi s tým, že na nej postavia dom.

Vybavila úver a stavalo sa. Lenže so žalobcom sa rozišli a ten ju odmietol zapísať na LV. Žalovaný tiež
potvrdil, že úver neskôr splatil sám žalobca.

11. Z dôkazov založených na l. č. 191-199 súd zistil, že dlžníčka platila osobe menom I. H. platby 300,-
eur mesačne v období rokov 2011 a 2017. Z potvrdení o výbere hotovosti z účtu v J. A., E. . je zrejmé,

že žalovaný vyberal zo svojho účtu v rokoch 2011 až 2018 sumy od 500 eur až do 4.910 eur. Podľa jeho
tvrdenia malo ísť o pôžičky poskytnuté dcére za účelom zabezpečenia životných nákladov.

12. Súd predvolal strany sporu na pojednávanie, kde sa dostavili právni zástupcovia. Obaja trvali na
svojich písomných vyjadreniach s tým, že poukazovali na výsledky iných konaní, ktoré boli vedené na
Okresnom súde Pezinok.

13. Súd vypočul ako svedka : E. F., nar. XX.XX.XXXX , ktorá vypovedala, že so žalobcom tvorili pár,
narodilo sa im dieťa a žalovaný je jej otec. Stavali so žalobcom spoločne dom, ale všetko bolo zapísané
na neho. Boli dohodnutí, že sa to dá do poriadku, keď sa dom skolauduje, ale to sa nestalo a so žalobcom
sa rozišli. Musela svojho vlastníckeho práva domáhať súdnou cestou. Bývala v podnájme, nakoľko

jej žalobca bránil v užívaní domu. Žalovaný jej požičiaval peniaze, ktoré nevedela nijako splatiť. Tak
sa rozhodla previesť naňho svoj spoluvlastnícky podiel. Žalovaný jej dával peniaze vždy v hotovosti,
postupne to bolo asi 43.000,- eur. Peniaze išli na nájom, na zaplatenie právnych služieb a trovy konania,
nakoľko bolo vedených asi 6 súdnych konaní. Konanie o zrušenie podielového spoluvlastníctva medzi
žalobcom a žalovaným skončilo tak, že dom bol prikázaný do vlastníctva žalobcovi s povinnosťou výplaty

žalovanému v sume 56.000,- eur. Svedkyňa od roku 2019 býva u rodičov ( u žalovaného ), nakoľko
mame sa zhoršil zdravotný stav.

14. Z výpisu z LV č. XXXX , pre katastrálne územie A., súd zistil, že žalobca je v súčasnosti výlučným
vlastníkom rodinného domu so súpisným číslom XXXX, v obci A. a to na základe rozsudku Okresného

súdu Pezinok, č.k. 4C/1/2019 -285 v spojení s rozsudkom 7Co/58/2021-385.

15. Strany nemali iné návrhy na dokazovanie , vykonané dokazovanie zhrnuli v záverečných
vyjadreniach, ktoré sú zaznamenané na zvukovom zázname z pojednávania.

16. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove
právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči
nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
17. Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil

v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane
známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch
rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase
v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj
pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

18. Podľa § 42a ods. 3 Občianskeho zákonníka, odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol
veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a a)osobou jemu
blízkou, lebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c)
alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať
úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

19. Podľa § 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ
žalobou.
20. Podľa § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti
tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.
21. Podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka, právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je

právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným
právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto
mal z tohto úkonu prospech.22. Právne posúdenie : " Právna úprava odporovateľnosti právnych úkonov je obsiahnutá v
ustanoveniach § 42a a 42b Občianskeho zákonníka. Z hľadiska jej systematiky treba rozlišovať
medzi aktívnou legitimáciou na uplatnenie odporovateľnosti (§ 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka),

podmienkami odporovateľnosti (§ 42a ods. 2 až 5 Občianskeho zákonníka), spôsobom uplatnenia
odporovateľnosti (§ 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka), pasívnou vecnou legitimáciou (§ 42b ods. 2 a 3
Občianskeho zákonníka) a právnymi následkami spojenými s úspešným odporovaním právneho úkonu
(§ 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka). Zmysel právnej úpravy odporovateľnosti spočíva v zabezpečení
ochrany veriteľa pred právnymi úkonmi dlžníka, ktoré vedú k zmenšeniu majetku dlžníka, a tým aj k

zmareniu, či ohrozeniu možnosti, aby pohľadávka veriteľa mohla byť z majetku dlžníka uspokojená.
Podstata odporovateľnosti právneho úkonu spočíva v tom, že odporovateľný právny úkon stráca na
základe právoplatného rozhodnutia v určených prípadoch účinnosť iba voči oprávnenej osobe, t.j. voči
veriteľovi.Právneúkony,ktorémožnoodporovať,súsvojoupovahounielenprávnymiúkonmi,nazáklade
ktorých dochádza k scudzeniu majetku (napr. predaj, darovanie), ale aj každý právny úkon, ktorým
dochádza k ukráteniu možnosti uspokojenia veriteľom vymáhanej pohľadávky (napr. odpustenie dlhu,

odmietnutie dedičstva a pod.). Veriteľ môže svoje právo odporovať právnemu úkonu uplatniť súdnou
žalobou, na základe ktorej sa domáha toho, aby súd vyslovil vo vzťahu k veriteľovi za právne neúčinné
tie právne úkony, ktorými dlžník zmenšil svoj majetok natoľko, že to môže obmedziť, prípadne celkom
zmariť uspokojenie pohľadávky veriteľa. ( zdroj Najpravo, august 2012 ) . "

23. " Účelom odporovacej žaloby je ochrana veriteľa spočívajúca v možnosti dosiahnuť rozhodnutie
súdu, ktorým by bolo určené, že dlžníkom urobený právny úkon je voči veriteľovi neúčinný. Rozhodnutie
súdu, ktorým bolo odporovacej žalobe vyhovené, potom predstavuje podklad na to, že sa veriteľ môže
na základe exekučného titulu, vydaného proti dlžníkovi, domáhať vykonania exekúcie postihnutím toho,
čo odporovateľným (právne neúčinným) právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to nie proti

dlžníkovi, ale voči osobe, v prospech ktorej bol právny úkon urobený. Odporovacia žaloba je teda
právnym prostriedkom slúžiacim k uspokojeniu vymáhateľnej pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní,
a to postihnutím vecí alebo iných majetkových hodnôt, ktoré odporovateľným právnym úkonom ušli
z dlžníkovho majetku, prípadne vymožením peňažnej náhrady vo výške zodpovedajúcej prospechu
získanému z odporovateľného právneho úkonu. Z takto vymedzeného účelu a zmyslu odporovacej

žaloby vyplýva, že vymáhateľnou pohľadávkou v zmysle ustanovenia § 42a ods. 1 Občianskeho
zákonníka sa rozumie taká pohľadávka, ktorej splnenie možno vynútiť exekúciou, t. j. pohľadávka, ktorá
bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého možno nariadiť
exekúciu. Ak slúži odporovacia žaloba - ako bolo uvedené vyššie - k uspokojeniu pohľadávky veriteľa
v exekučnom konaní, nezodpovedalo by tomuto jej účelu, keby pohľadávka veriteľa nebola priznaná

vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, a keby išlo len o pohľadávku "dospelú" či splatnú,
teda žalovateľnú. II. Aktuálna rozhodovacia prax najvyššieho súdu, ako ani občianskoprávna doktrína,
nezotrváva na takom výklade pojmu "vymáhateľná pohľadávka", aký vyplýva z rozhodnutia R 44/2001,
aktuálna rozhodovacia prax najvyššieho súdu, ako aj občianskoprávna doktrína, sa od tohto výkladu
zásadne odchyľuje." ( zdroj Najpravo, september 2023 ).

24. Ako vyplýva z vyššie uvedeného textu, účelom odporovateľnosti je zabrániť nepoctivým úkonom
dlžníka, ktorými zmenšuje svoj majetok na úkor svojich veriteľov. Predmetom odporovateľnosti sú také
právne úkony, ktoré zhoršujú možnosť veriteľa na uspokojenie jeho pohľadávky. Musí ísť o zmenšenie
majetku dlžníka do takej miery, aby ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku. Ďalšími

predpokladmi odporovateľnosti sú , že :k právnemu úkonu dlžníka došlo v posledných troch rokoch
spätne od momentu urobenia úkonu, ide o prekluzívnu lehotu ( nárok prepadne) ; právny úkon bol
urobený v úmysle ukrátiť veriteľa ; úmysel ukrátiť veriteľa sa predpokladá pri právnych úkonoch, ktorými
boli veritelia dlžníka ukrátení a ku ktorým došlo medzi dlžníkom a blízkymi osobami. Ide o vyvrátiteľnú
domnienku. Ak blízka osoba preukáže, že ani pri náležitej starostlivosti úmysel dlžníka ukrátiť dlžníka ,

nemohla rozpoznať. Aktívne legitimovaný na podanie žaloby je veriteľ, ktorý bol ukrátený právnym
úkonom dlžníka, za predpokladu , že má voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku. Pasívnu legitimáciu
v konaní má ten, kto mal z odporovateľného úkonu prospech, alebo v čí prospech bol právny úkon
urobený. V prípade blízkej osoby, kde platí vyvrátiteľná domnienka, zaťažuje dôkazné bremeno druhú
stranu - preukázanie vynaloženia náležitej starostlivosti.

25. Súd skúmajúc podmienky odporovacej žaloby konštatuje nasledovné : Občiansky zákonník pri
odporovateľných právnych úkonoch používa termín veriteľ a dlžník. Podľa komentáru k § 42b , veriteľ
je ten, kto má proti dlžníkovi, ktorý urobil právny úkon ukracujúci veriteľa, vymáhateľnú pohľadávku.Z najnovšej judikatúry NS SR vyplýva, že vymáhateľnou pohľadávkou v zmysle ustanovenia § 42a
ods. 1 Občianskeho zákonníka sa rozumie taká pohľadávka, ktorej splnenie možno vynútiť exekúciou,
t. j. pohľadávka, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, podľa

ktorého možno nariadiť exekúciu. Ak slúži odporovacia žaloba - ako bolo uvedené vyššie - k uspokojeniu
pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní, nezodpovedalo by tomuto jej účelu, keby pohľadávka veriteľa
nebola priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, a keby išlo len o pohľadávku "dospelú"
či splatnú, teda žalovateľnú. Aktuálna rozhodovacia prax najvyššieho súdu, ako ani občianskoprávna
doktrína, nezotrváva na takom výklade pojmu "vymáhateľná pohľadávka", aký vyplýva z rozhodnutia

R 44/2001, aktuálna rozhodovacia prax najvyššieho súdu, ako aj občianskoprávna doktrína, sa od
tohto výkladu zásadne odchyľuje." ( zdroj Najpravo, september 2023 ). Žalobca podal odporovaciu
žalobu na súd dňa 08.06.2020, ešte predtým ako voči svojej dlžníčke E. F., právoplatne súdom priznanú
pohľadávku v sume 27.603,12 eur a jej príslušenstva, nakoľko rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 13.12.2020 a vykonateľnosť dňa 29.12.2020. Právnym základom pohľadávky , podľa rozsudku
č.k. 33C/91/2014-272 zo dňa 08.01.2019 bola skutočnosť, že žalobca dňa 23.08.2011 vyplatil spoločne

čerpaný úver a polovicu tejto platby požadoval od dlžníčky. V čase podania žaloby, preto žalobca
vychádzajúc z vyššie uvedeného výkladu, nemal voči dlžníčke postavenie veriteľa disponujúceho
právoplatne priznanou pohľadávkou. Na úspech odporovacej žaloby však stačí, ak v čase vyhlásenia
rozsudku je pohľadávka vymáhateľná za predpokladu, že neuplynula lehota na podanie odporovacej
žaloby. Odporovaný úkon urobila dlžníčka dňa 28.06.2018 , žalobca získal postavenie veriteľa voči

dlžníčke dňa 29.12.2020, teda nárok žalobcu nie je prekludovaný.

26. Pokiaľ ide o námietku pasívnej vecnej legitimácie, predmetom súdneho konania o určenie
neúčinnosti právneho úkonu nie je vzťah medzi veriteľom a dlžníkom, ale vzťah medzi veriteľom a
osobou,vprospechktorejbolprávnyúkonurobenýaleboktorejvznikolzodporovanéhoúkonuprospech,

odporcom v takomto konaní bude teda subjekt, ktorý mal z odporovaného právneho úkonu dlžníka
prospech (napríklad obdarovaný). Samotný dlžník nie je účastníkom konania. Kúpna zmluva zo dňa
28.06.2018 bola urobená v prospech žalovaného, nakoľko v zmluve vystupoval ako kupujúci, pričom
kúpna cena bola zaplatená započítaním vzájomných pohľadávok s dlžníčkou. Žalovaný mal z právneho
úkonu majetkový prospech - získanie spoluvlastníckeho podielu a je v konaní o určenie neúčinnosti

právneho úkonu, pasívne vecne legitimovaným. Žalovaný je osobou blízkou dlžníčke, na ktorého sa
prenáša dôkazné bremeno vyvrátenia domnienky - že ani napriek náležitej starostlivosti , nemohol
rozoznať úmysel dlžníčky ukrátiť veriteľa. Tu súd musí konštatovať, že žalovaný dôkazné bremeno
neuniesol. Predovšetkým, žalovaný mal veľmi dobrú vedomosť o sporoch dlžníčky a žalobcu, nakoľko
bol ako svedok účastný pri všetkých súdnych konaniach týkajúcich sa žalobcu a dlžníčky. Vyplýva

to tak zo zápisníc zo súdnych pojednávaní, kde žalovaný vypovedal, ako aj zo samotných súdnych
rozhodnutí. Žalovaný súdu neponúkol návrhy na konkrétne dokazovanie, majúce za cieľ preukázať
vynaloženie náležitej starostlivosti . Žalovaný nepochybne vedel, že dlžníčka nemá finančné prostriedky
na uspokojenie tak jeho nárokov, ako aj nárokov žalobcu, dôkazom čoho je i kúpna zmluva, kde
sa žalovaný a dlžníčka dohodli na vzájomnom započítaní kúpnej ceny a pôžičiek žalovaného. Na

pojednávaní dňa 11.10.2012, v konaní 4C/260/2011 žalovaný výslovne uviedol, že jeho dcéra splácala
úver so žalobcom do doby , kým ho neuhradil celý žalobca. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný mal
vedomosť tak o úvere samotnom, ako aj o skutočnosti, že ho vyplatil žalobca a vzhľadom na vzájomné
spory ( vrátenie daru, určenie vlastníctva , atď ), bude tieto finančné prostriedky požadovať od dlžníčky.
Respektíve, žalovaný nepreukázal, že by vynakladal snahu zistiť, či je nárok žalobcu, zaplatenie sumy

27603,12 eur s príslušenstvom, uspokojený. Súdne spory medzi žalobcom a dlžníčkou prebiehali a
prebiehajú na tunajšom súde od roku 2011, pričom žalovaný sám bol stranou v spore so žalobcom v
konaní 4C/1/2019.

27. Na strane druhej, účelom odporovacej žaloby je dosiahnutie toho, aby sa právny úkon, ktorý urobil

dlžník a ktorým mal byť ukrátený veriteľ, stal neúčinným a aby majetok, ktorý bol na strane dlžníka
zmenšený, postačoval na uspokojenie veriteľovej pohľadávky aspoň čiastočne. To znamená mohol byť
v prípade vymáhania pohľadávky postihnutý exekúciou, na základe ktorej by bola veriteľova pohľadávka
plnená. Súd z výpisu z LV č. XXXX, pre katastrálne územie A. zistil, že na základe rozsudku tunajšieho
súdu 4C/1/2019-285 v spojení s rozsudkom 7Co/58/2021 - 385, bol žalobca zapísaný ako výlučný

vlastník nehnuteľnosti - rodinného domu so súpisným č. XXXX v obci A., ktorého spoluvlastnícky podiel,
bol pôvodne predmetom odporovaného právneho úkonu dlžníčky- kúpnej zmluvy zo dňa 28.06.2018. Z
uvedeného je zrejmé, že odporovacou žalobou tak ako bola podaná, nie je možné dosiahnuť jej cieľ a touspokojenie z majetku prípadnou exekúciou, keďže tento je teraz celý vo výlučnom vlastníctve žalobcu,
avšak iba finančnou náhradou.

28. Právny úkon, ktorému s úspechom žalobca odporoval, je neúčinný a veriteľ môže požadovať
uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo ušlo z dlžníkovho majetku. Ak to nie je možné, má právo
na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech. Z uvedeného vyplýva, že hoci už dnes
žalovaný nie je spoluvlastníkom podielu , hodnota tohto podielu by postačovala na úplné uspokojenie
žalobcovej pohľadávky voči dlžníčke. Dlžníčka previedla svoj spoluvlastnícky podiel na žalovaného, v

priebehu konania o zaplatenie pohľadávky v sume 27.603,12 eur, potom ako už súd prvej inštancie
rozhodol v jej neprospech. Žalovaný nepreukázal, že o tejto skutočnosti, ani z ohľadom na vynaloženie
náležitej starostlivosti nemohol vedieť a keďže sa v prípade právneho úkonu s blízkou osobou, vedomosť
predpokladá, nezostávalo súdu iné, ako žalobe vyhovieť. Vyhovením žalobe sa stáva právny úkon -
kúpna zmluva uzavretá medzi žalovaným a dlžníčkou dňa 28.06.2018, neúčinná, pričom táto neúčinnosť
platí iba voči žalobcovi. Žalobca, ktorý sa s úspechom domohol vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu

súdom, má možnosť domáhať sa náhrady v peniazoch od toho, kto mal z odporovateľného úkonu
prospech, ktorú však nemožno stotožniť s náhradou škody, pričom výška náhrady je limitovaná výškou
získaného prospechu.

29. Žalobca bol v konaní úspešný, preto má proti žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu

100 %.

Poučenie:

Podľa § 362 ods. 1 civilného sporového poriadku, je proti tomuto rozhodnutiu prípustné odvolanie, ktoré
je možné podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu

vykonanej opravy.

Podľa § 363 civilného sporového poriadku , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).