Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 15, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoPs/12/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123204510
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5123204510.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov

senátu JUDr. Márie Dubcovej, Mgr. Zuzany Štolcovej, v konaní o návrhu Okresného súdu Žilina, Žilina,
Hviezdoslavova 28, IČO: 00 165 859, na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony A. B. C., narodenej
X. XXXXXXXX XXXX, bytom D., E. XXXX/XX, zastúpenej procesným opatrovníkom B. F. C., narodeným
XX. XXXXXXXX XXXX, bytom D., E. XXXX/XX a advokátskou kanceláriou LEXANTE s.r.o., Bratislava,
Slávičie údolie 106, IČO: 53 362 624, za účasti Krajskej prokuratúry Žilina, Žilina, Moyzesova 20, IČO:
35 996 072, v štádiu konania o odvolaní osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, proti rozsudku Okresného
súdu Liptovský Mikuláš č.k. 20Ps/8/2023-205 zo dňa 20.03.2024, takto

r o z h o d o l :

Návrh na prerušenie odvolacieho konania zo dňa 29.10.2024 z a m i e t a .

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Liptovský Mikuláš obmedzil A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, v
spôsobilosti na právne úkony tak, že nie je spôsobilá samostatne konať a vystupovať pred štátnymi
orgánmi, orgánmi štátnej správy, orgánmi územnej samosprávy, súdmi, orgánmi činnými v trestnom

konaní, nie je spôsobilá rozhodovať o svojej zdravotnej starostlivosti, o forme, spôsobe, čase a mieste
liečby, o hospitalizácii, o sociálnej starostlivosti, o zabezpečení poskytovania sociálnych služieb, vrátane
umiestnenia v zariadení sociálnych služieb (výrok I.), ktorej ustanovil opatrovníka a vymedzil rozsah jeho
práv a povinností (výroky II., III.). Rozhodol, že trovy dôkazu platí štát (výrok IV.). Žiadnemu z účastníkov
nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok V.).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 8 ods. 1, § 10 ods. 2, § 22 ods. 1 a 2, § 23, § 26, § 27 ods. 2 a 3

Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 231 ods. 1, § 233, § 248 ods. 1 a 2, § 272, § 275, § 277
ods. 1 a 2 CMP, keď konštatoval, že navrhovateľ, ktorý je zamestnávateľom a osobným úradom osoby,
o ktorej spôsobilosti sa koná, má na veci právny záujem, a tým i aktívnu vecnú legitimáciu na podanie
návrhu. Danosť hmotnoprávnych predpokladov na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony (§ 10 ods.
2 Občianskeho zákonníka) mal okresný súd preukázanú najmä Znaleckým posudkom znalkyne MUDr.
Jany Greškovej č. 1/2024 a výpoveďami účastníkov konania, resp. vykonaným dokazovaním, ktorého
výsledky zodpovedajú i skôr vypracovaným znaleckým posudkom v súvislosti s trestnou vecou vedenou

na Obvodnom oddelení PZ Žilina - východ pod ČVS: ORP-1522/ZV-ZA-2019 (znalecké posudky MUDr.
Zuzany Kašparovej, MUDr. Renáty Loškovej a Mgr. Vladimíry Čekelovej). Za preukázané považoval,
že A. B. C. trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodná, ide o trvalú poruchu s bludmi (tzv.
parafrénia), ktorá nezvratne zmenila a mení jej osobnosť. V jej myslení boli zistené nielen bludykverulačné, ale i bludy paranoidné, perzekučné a sexuálne. Z výsluchu A. B. C. vyplynulo, že žije vo
„svojej realite“, ktorá však s objektívnou realitou nekoreluje a nie je možné racionálne vysvetliť javy, fakty
a udalosti, ktoré A. B. C. popisuje. Ako nevyvrátiteľný fakt prijíma to, že má niečo implantované v tele,

silikónové pláty, v oblasti brucha valček, kde cíti niečo tvrdé, ktoré jej do tela niekto vpravil. Rovnako
cíti niečo na temene hlavy, ako aj pod prsami v oblasti kostíc na podprsenke. Absolvovala vyšetrenia
röntgenom a sonografom, ktoré nepreukázali nič zásadné, ale videla z reakcie lekára, že tam niečo
asi uvidel. Ďalej poukázal na vyjadrenie osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, že v pracovnom prostredí
dochádza k zásahom do jej súkromia, robia jej zásahy do počítača pri práci, keď pracuje na rozsudkoch

a pozmeňujú odseky v už expedovaných rozsudkoch, aby vyzerala ako neschopná sudkyňa. Podľa
názoru okresného súdu z vyjadrení A. B. C. boli zistené zjavne mylné a bludné predstavy skresľujúce
alebo popierajúce realitu, ktoré nemajú reálny základ. Kontakt s okolitým svetom je trvalo narušený a
vyhodnocovanie situácie a úsudok je chorobne zmenený v dôsledku trvalej duševnej poruchy. Okresný
súd uviedol, že osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, so svojimi bludnými predstavami žije, ďalej ich
rozvíja, im prispôsobuje svoje presvedčenie, svoje postoje a svoje konanie. Aj voči nej samej tieto bludné

predstavypôsobiaobťažujúco,keďsaopakovanevyjadrila,žetotrebavyšetriť,čosavlastnedejeaktosi
toto voči nej dovolí, čo musí zažívať. Obťažujúco na ňu dolieha skutočnosť, že chodí s veľkým objemným
kufrom, v ktorom si nosí veci osobnej potreby, všetku kozmetiku z domácnosti, aby jej do nej nerobili
v priebehu dňa zásahy, kým je v práci, taktiež si nosí domáce oblečenie, na ktorého kvalitu rovnako
niekto pôsobí, pokiaľ sa ona zdržuje mimo bytu a napokon v taške nosí výtlačky už expedovaných

vlastných rozsudkov, pretože je presvedčená, že do ich obsahu nedovolene a cielene zasahujú. Kto
to má byť, však pomenovať nevie, a preto okresný súd mal za to, že správanie a konanie A. B. C.
je patologicky motivované. Z výsluchu A. B. C. považoval za preukázané, že logickými argumentami
ju nie je možné presvedčiť, že nemá pravdu, že to, čo popisuje, sa objektívne nemôže diať. Zároveň
nepovažoval za podstatné námietky, že znalecký posudok znalkyne MUDr. Jany Greškovej obsahuje

nepresnosti,nakoľkoniejevposudzovanejvecipodstatné,koľkotrestnýchoznámeníčisťažnostípodala
A. B. C., ale podstatný je obsah týchto podaní. V prípade, ak by znalkyňa nezistila duševné ochorenie
uposudzovanej,naotázkuč.1byodpovedalatýmtospôsobom,apretookresnýsúdpovažovalnámietku
týkajúcu sa položených otázok znalkyni ako vopred prezumujúcich odpoveď i nesprávne formulovaných
za nedôvodnú. Zároveň z vykonaného dokazovania považoval za jednoznačne preukázané, že bludné

vnímanie určitých skutočností a javov je u A. B. C. permanentne prítomné (dotýka sa všetkých sfér
jej života) a nepriaznivo ovplyvňuje i jej pracovnú činnosť. Prebieha u nej sociálna izolácia niekoľko
rokov a pokiaľ aktuálne prichádza do styku s ľuďmi, sú to len rodinní príslušníci, s ktorými trávi veľmi
obmedzený čas. Z dokazovania vyplynulo, že ani najbližšia rodina (syn) nemá vedomosť o podstatných
a závažných skutočnostiach, ktoré v dôsledku svojho duševného ochorenia A. B. C. prežíva a čomu

dennodenne čelí. Prejavy jej správania nasvedčujú tomu, že žije uzavretá vo vlastnom svete, sleduje
a reaguje na vplyvy a podnety z okolia, ktoré nesprávne vyhodnocuje vzhľadom na svoju duševnú
poruchu, ktorá nie je prechodná, ale trvalá a dlhodobo sa rozvíjajúca. K ochoreniu je A. B. C.
nekritická, nepripúšťa, že by mala byť psychiatrickou pacientkou, čo sťažuje a výrazne komplikuje
jej každodenné fungovanie, keďže nepodstupuje žiadnu liečbu, ktorou sa dá dosiahnuť zmiernenie

emočného náboja, a tým je ohrozené jej vlastné zdravie, príznaky ochorenia sa ďalej prehlbujú a
dochádza k závažnému poškodeniu psychiky, preto podľa názoru okresného súdu nebolo možné
zvoliť miernejšie opatrenie, než pristúpiť k obmedzeniu jej spôsobilosti na právne úkony v stanovenom
rozsahu, aby bolo možné ju voviesť do systému potrebnej liečby a došlo aspoň k stabilizácii jej stavu,
resp. potlačeniu najzávažnejších prejavov jej ochorenia tak, aby bolo jej fungovanie najmä pre ňu

samotnú znesiteľné. Zároveň vyjadril, že nie je spôsobilá posúdiť dôsledky svojich rozhodnutí, aj keď
verbálnemu a písanému prejavu rozumie, vyhodnocuje ho na základe svojho chorobného vnímania
a spracovania reality, preto nie je schopná chápať ani zmysel trestného konania a chápať zmysel svojej
výpovedezdôvoduneliečenejpsychotickejduševnejporuchy.Okresnýsúdvkonanímalzazásadnýcieľ
primárne ochranu záujmov A. B. C. rešpektujúc súčasne i prirodzené ľudské práva a slobody človeka

a pri rozsahu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony vychádzal z intenzity jej duševnej poruchy
a schopností, pri súčasnej snahe eliminovať možné ohrozujúce zásahy do jej práv a právom chránených
záujmov. Mal za to, že cieľom obmedzenia spôsobilosti na právne úkony je umožniť A. B. C. viesť
primerane dôstojný život, zabezpečujúc jej adekvátne poskytovanie psychiatrickej liečby, so snahou o čo
najvyššiu mieru stabilizovania jej psychického stavu, aby nedochádzalo k ďalšiemu rozvoju ochorenia,

k jeho dekompenzácii s relapsom príznakov duševného ochorenia. Vyjadril, že obmedzením spôsobilosti
na právne úkony v stanovenom rozsahu dotknutá osoba nestratí možnosť vlastného uplatňovania práv,
avšak toto uplatňovanie bude sprevádzané posúdením jej opatrovníka, za ktorého okresný súd ustanovil
jej blízku osobu, a to syna, ktorý je vzhľadom na rodinný vzťah osobou najbližšou, a preto najvhodnejšouna prevzatie opatrovníckej funkcie a vymedzil i rozsah opatrovníckych práv a povinností v súlade
s účelom, na ktorý bol opatrovník ustanovený.
O na´hrade trov konania rozhodol podlˇa ust. § 52 CMP a zˇiadnemu z u´cˇastni´kov nepriznal na´rok

na na´hradu trov konania a podľa ust. § 251 ods. 1 CMP trovy dokazovania uložil platiť štátu, nakoľko
sa jedná o konanie o spôsobilosti na právne úkony.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná
(č.l. 250-265 spisu) žiadajúc, aby odvolací súd konanie zastavil, prípadne napadnuté rozhodnutie zrušil

a vec vrátil späť súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie. Namietala postup okresného
súdu v tom, že k priebehu pojednávania konaného dňa 20.03.2024 nebola vyhotovovaná zápisnica
diktovaním, ale záznam technickým zariadením, určeným na zaznamenávanie zvuku bez zasahovania
konajúcej sudkyne, a preto následné vyhotovenie zápisnice o pojednávaní v listinnej forme, ktorá nie
je doslovným prepisom, považovala za ľubovôľu okresného súdu. V zápisnici nie je zaznamenané, že
sa sudkyňa pýtala na aktuálny zdravotný stav odvolateľky, na ktorú otázku vyjadrila náhle sa objavené

bolesti počas pojednávania zrejme spôsobené vonkajšími vplyvmi v súvislosti s nespustenými žalúziami
v pojednávacej miestnosti. Namietala postup okresného súdu, pokiaľ neprihliadol na uvedené zdravotné
ťažkosti a neodročil pojednávanie, nakoľko odvolateľka nebola schopná predniesť rozhodujúce skutkové
tvrdenia. Sudkyňa neuviedla, prečo nevykoná dôkaz odborným vyjadrením z odvetvia plastickej
chirurgie, ktorý odvolateľka spomenula, ani predbežné právne posúdenie veci, čím došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces. Namietala, že okresný súd vychádzal pri rozhodovaní z listín obsiahnutých
v spise ČVS:ORP-1522/ZV-ZA-2019 a neumožnil sa vyjadriť k obsahu vyšetrovacieho spisu (nezákonne
použil dôkazný prostriedok), ako i to, že použil jednostranne a účelovo len jediný dôkaz z trestného
spisu, a to Znalecký posudok č. 88/2020, 109/2020, 105/2020, vyhotovený pre účely trestného konania
anezdôvodnil,prečonevychádzalztvrdeníodvolateľkyprodukovanýchvtrestnomkonaní.Podľanázoru

osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, jej bolo postupom okresného súdu - neoboznámením obsahu
spisu pred vyhlásením uznesenia o skončení dokazovania znemožnené uskutočňovanie procesných
práv, pretože jej nebolo známe na pojednávaní, ani pred ním, že súd bude v takej významnej miere
vychádzať zo znaleckého posudku vyhotoveného pre účely trestného konania. Mala za to, že rozsudok
nie je vyhotovený v požadovanej obsahovej kvalite v zmysle § 220 ods. 2 CSP, nakoľko súd neodôvodnil,

prečo nevykonal navrhované dôkazy. Okresný súd podľa názoru odvolateľky nevykonal v konaní
žiadne relevantné dokazovanie, pričom svoje rozhodnutie založil na jedinom dôkaznom prostriedku
- Znaleckom posudku č. 1/2024 vyhotovenom dňa 06.01.2024 znalkyňou MUDr. Janou Greškovou,
ktorého obsahom sú informácie nepravdivé, a ktorého závery i nariadenie znaleckého dokazovania
bolo okresným súdom vyhodnotené ako predčasné a k prijatým záverom znalkyňa nemala potrebné

informácie.Zároveňnamietalapostupokresnéhosúdu,pokiaľprednariadenímznaleckéhodokazovania
odvolateľku nevypočul a nevzhliadol a nepristúpil k zohľadneniu príčin a symptómov, ktorými odvolateľka
trpí, a to odborníkmi z iných medicínskych odborov, prípadne iných odborov a vôbec tak nezisťoval
skutkový stav. V podanom odvolaní doplnila, že od 09.05.2022 bola dlhšiu dobu práceneschopná
a absolvovala množstvo vyšetrení na odborných oddeleniach, čo podľa názoru odvolateľky preukazuje,

že sa vie o svoje zdravie postarať aj sama, a pokiaľ znalkyňa uviedla, že sa nepodrobuje psychiatrickej
liečbe, vyjadrila, že nemá žiadny problém sa liečbe podrobiť, ale len v prípade, ak bude vylúčené, že
príčinou uvádzaných symptómov nie sú cudzie predmety implantované v tele (čipy, štítky, nanovlákna,
implantáty používané v plastickej chirurgii a iné neznáme veci) a vonkajšie pôsobenie na tieto predmety.
Znalecký posudok č. 1/2024 považovala za nepreskúmateľný pre absenciu uvedenia príloh, najmä

Znaleckého posudku č. 88/2020, 109/2020, 105/2020, ktorý bol vyhotovený pre potreby trestného
konania, ako i absenciu označenia častí spisu, z ktorých znalkyňa vychádzala. Rozporovala tvrdenia
znalkyne, že by mala mať deficity v pamäti, že neboli zistené výrazné poruchy nakladania s peňažnými
prostriedkami, že je sugestibilná a manipulovateľná a v týchto častiach považovala znalecký posudok
za nepreskúmateľný. Mala za to, že nikdy nepodala opakované trestné oznámenie (podala jediné

trestné oznámenie, konanie sp.zn. ČVS:ORP-1522/ZV-ZA-2019 ) a ani nikdy, na žiadnych orgánoch,
či už činných v trestnom konaní a ani na iných štátnych orgánoch, nepodávala žiadne sťažnosti,
ani oznámenia na nikoho, ani na susedov. Poukázala, že na IT technika sa obracia len sporadicky,
a preto nie je možné vyvodiť kverulačné sklony, ktorých existenciu majú preukazovať len dva e-
maily, a preto navrhla vykonať dokazovanie výsluchom IT technika Okresného súdu Žilina. Znalkyňa si

neobhájila znalecký záver o kverulačných sklonoch, keď adekvátne neodpovedala na položenú otázku,
aké trestné oznámenia odvolateľka podávala a pre uvedené vady považovala Znalecký posudok č.
1/2024 za nepoužiteľný pre predmetné konanie. Zároveň súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil
skutočný stav, čím porušil vyšetrovací princíp, keď z úradnej moci nevyšetril všetky okolnosti majúcevplyv na konečné rozhodnutie vo veci samej, kedy bolo podľa názoru odvolateľky potrebné vykonať
ďalšie dokazovanie a neuspokojiť sa iba zo závermi znaleckého posudku, ktorého správnosť bola
v konaní spochybnená. V podanom odvolaní navrhla doplniť dokazovanie o odborné vyjadrenie odborne

spôsobilej osoby z odvetvia informačných technológií, či je možné v rámci vzdialeného prístupu na
mobilný telefón vykonať v telefóne nejaké zmeny, a to konkrétne zameniť v telefóne uložené fotografie;
odborne spôsobilou osobou z odvetvia zobrazovacích vyšetrení, ako RTG vyšetrenie celotelové, CT
vyšetrenie a iné špeciálne zobrazovacie vyšetrenia, ale iba také, pri ktorých sa dá s určitosťou vylúčiť,
že nepoškodia organizmus v prípade, že implantované cudzie predmety sú z kovových materiálov;

odborníkom z odvetvia plastickej chirurgie, ktorý stanoví, či podkožné vrstvy na tele odvolateľky,
ktoré sa javia ako tukové, sú skutočne tukové, alebo vznikli implantovaním pod kožu nejakých plátov
prípadne použitím iných materiálov alebo postupov; vyjadrením odborne spôsobilej osoby, ktorá vyrába,
predáva alebo používa ako prevádzkovateľ zariadenia starostlivosti o telo zariadenie elektrosex. Podľa
názoru odvolateľky mal okresný súd nariadiť znalecké dokazovanie alebo dokazovanie odborným
vyjadrením odborne spôsobilej osoby - kriminalistického ústavu, odborníka z oblasti vojenskej techniky,

ktorí disponujú čítačkami čipov a potrebnými informáciami, ako sa na ľuďoch prejavuje pôsobenie
takých technologických zariadení, o existencii ktorých by mali mať vedomosť práve silové zložky štátu.
V podanom odvolaní poukázala na miesta na tele, kde má zavedený nejaký predmet, resp. umiestnené
nejaké vlákno. Pokiaľ okresný súd uviedol, že boli zistené mylné a bludné predstavy, v tomto smere
podľa názoru odvolateľky neprebehlo žiadne dokazovanie a takýto záver súdu je predčasný, preto

navrhla vykonať aj iné dokazovanie, po konzultácii súdu s inými znalcami, ako i vychádzajúc z obsahu
pripojeného spisu sp.zn. ČVS:ORP-1522/ZV-ZA-2019. Ku skutočnosti umiestnenia cudzích predmetov v
tele považovala za potrebné zdôrazniť, že nie je známe, kto, kedy, na ktorom mieste a za akých okolností
odvolateľke uvedené predmety umiestnil do tela. Záverom k Znaleckému posudku č. 88/2020, 109/2020,
105/2020 namietala v ňom uvedené údaje ako nesprávne, vzájomne si odporujúce, prekrútené a

posudok ako nepresvedčivý. Záver znaleckého posudku postavili znalkyne výlučne na predpoklade, že
uvádzané tvrdenia nemôžu byť reálne, pritom opak nebol v trestnom konaní preukázaný, vzhľadom na
nulové vykonanie dokazovania.

4. Vo vyvolanom odvolacom konaní sa opakovane vyjadrila prokuratúra (č.l. 280-281; č.l. 295; 308; 347

spisu), navrhujúc napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Uviedla, že vydaniu rozhodnutia
predchádzalo zákonné konanie, v ktorom bolo A. B. C. umožnené uskutočniť všetky procesné práva jej
patriace. Okresný súd vykonal všetky dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a dospel
k správnym skutkovým zisteniam, keď ako primárny cieľ stanovil ochranu jej záujmov, rešpektujúc
súčasne i prirodzené ľudské práva a slobody človeka.

5. Navrhovateľ v podaných vyjadreniach v odvolacom konaní (č.l. 287-291; 352 spisu) navrhol
napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Mal za to, že obsah odvolania potvrdzuje správnosť
napadnutého rozhodnutia, kedy formalistické námietky sú len prejavom nerealistického presvedčenia.
Dokazovanie a postup súdu pri znaleckom dokazovaní považoval za adekvátny konkrétnym okolnostiam

prípadu, na ktoré poukázal. Ako na podstatné upriamil, že A. B. C. nevenuje pozornosť svojej
psychickej poruche, ktorú neakceptuje práve pre existenciu a charakter poruchy a sama pokojne hovorí
o virtuálnych silách, ktoré podľa vedeckého poznania neexistujú.

6. Osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná vo svojich následných vyjadreniach (č.l. 312-321; 356; 375-380;

381; 394-395; 399-401; 432-438; 442-447 spisu) v priebehu odvolacieho konania navrhla prerušiť
konanie vedené na odvolacom súde, nakoľko podala trestné oznámenie na neznámeho páchateľa,
ktorý sa dopustil zásahu do jej telesnej integrity implantovaním vnútroočných šošoviek, kedy navrhla
doplniť dokazovanie znalcom - oftalmológom. Zároveň zotrvala na odvolacom návrhu, pričom doplnila,
že konanie považuje za účelové s ohľadom na jej vek a odchod do predčasného dôchodku. V prípade

akýchkoľvek ťažkostí či komplikácii vyhľadáva lekársku pomoc. Mala za to, že znalecký posudok
a jeho obsah má byť vypracovaný predovšetkým zo zistení v rámci vykonaného vyšetrenia u znalca
i v zmysle platných právnych predpisov, kedy predmetný znalecký posudok tak vypracovaný nebol
a jeho závery sú nepodložené. Zotrvala na všetkých tvrdeniach uvedených v podanom odvolaní.
Na použitie zdravotnej dokumentácie nedala súhlas ani v trestnom konaní, ani v predmetnej veci.

Zotrvalanapotrebenariadeniaďalšiehoznaleckéhodokazovania.Opätovnepoukázalanaznemožnenie
realizovania odvolateľke patriacich procesných práv tým, že bol predčasne ustanovený znalec,
nezákonne vyhotovená zápisnica o pojednávaní v písomnej forme, akceptovaný nesprávny Znalecký
posudok č. 1/2024, nevykonaný dôkaz - Znalecký posudok č. 88/2020, 109/2020, 105/2020 vyhotovenýv trestnom konaní, ku ktorému sa odvolateľka nemohla vyjadriť, ako i ignoráciou ostatných listín
z trestného konania. Žiadala doplniť dokazovanie prehratím celého záznamu z pojednávania a jeho
porovnaním so zápisnicou vyhotovenou v písomnej forme. Opakovane zvýraznila, že okresný súd

nevykonal dokazovanie za účelom riadneho zistenia skutočného stavu veci. Okresný súd sa nezaoberal
tým, či dôkaz vykonaný v civilnom konaní, a to Znalecký posudok č. 1/2024 nie je v rozpore s inými
dôkazmi, ktoré ani v konaní vykonané neboli. Mala za to, že výsledok znaleckého dokazovania je
v rozpore s jej tvrdeniami, že symptómy, ktorými trpí, sú dôsledkom zásahu do jej organizmu zo strany
tretích osôb, ktoré jej implantovali do tela rôzne predmety, prítomnosťou ktorých dochádza k týmto

symptómom. Znalkyňou navrhnuté obmedzenie spôsobilosti rozhodovať o zdravotnej starostlivosti
považovala za nepodložené skutkovými zisteniami, o ktorom obmedzení zároveň okresný súd rozhodol
bez nahliadnutia do zdravotnej dokumentácie, s ktorou sa znalkyňa odmietla oboznámiť. Namietala, že
doposiaľ neboli vyvrátené riadnym dokazovaním tvrdenia o príčinách symptómov, ktorými trpí. Doplnila,
že návrh vo veci na začatie konania trpí vadou neúplnosti, nakoľko neobsahuje dostatočné opísanie
rozhodujúcich skutočností, ako i úplný petit, ktorý by mal byť jednoznačnejší. Mala za to, že prokuratúra

vyjadrila vo vzťahu k osobe odvolateľky protirečivé postoje na pojednávaní dňa 20.03.2024 a tým,
že prokurátori nenamietali jej procesný postup v konaniach sp.zn. 4C/25/2018 a sp.zn. 4C/12/2020,
v ktorých nespochybnili postavenie odvolateľky ako sudkyne, ktoré spisové materiály navrhla pripojiť
k predmetnému konaniu žiadajúc vykonať dokazovanie vyjadrením prokuratúry.

7. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania v odvolacom konaní podané neboli.

8. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 65, § 66 CMP a bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

9.Prostredníctvomkonaniaospôsobilostinaprávneúkony(§231anasl.CMP),ktorýmjeiprejednávaná
vec v štádiu obmedzenia spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony, zároveň vychádzajúc z
hmotnoprávnej úpravy (§ 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka) možno zo zákonných dôvodov výrazne
zasiahnuť do prirodzených práv človeka - fyzickej osoby, ktorá trpí trvalou duševnou poruchou, pre ktorú

je v obmedzenej miere schopná konať s právnym následkom.
Inštitút obmedzenia spôsobilosti na právne úkony nie je sankciou dotknutej osoby, ale opatrením, resp.
nevyhnutným obmedzením, slúžiacim predovšetkým na ochranu záujmov fyzickej osoby, preto vyžaduje
posúdenie faktického postihnutia človeka a jeho prejavov v každodennom živote, akým spôsobom ho
obmedzuje, či ohrozuje a aplikáciu zásady primeranosti na konkrétnu situáciu.

10. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie postupoval správne, keď po
vyhodnotení vykonaného dokazovania rozhodol o obmedzení spôsobilosti na právne úkony osoby,
o ktorej spôsobilosti sa koná, majúc za preukázané, že táto trpí trvalým duševným ochorením, z dôvodu
ktorého jej bolo potrebné poskytnúť ochranu vo forme jej obmedzenia v spôsobilosti na právne úkony.

V tomto smere vykonal vo veci i dostatočné dokazovanie, zistil skutočný stav veci a vyvodil z neho
správny záver, keď obmedzil A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v spôsobilosti na právne úkony tak, že nie
je spôsobilá samostatne konať a vystupovať pred štátnymi orgánmi, orgánmi štátnej správy, orgánmi
územnej samosprávy, súdmi, orgánmi činnými v trestnom konaní, nie je spôsobilá rozhodovať o svojej
zdravotnejstarostlivosti,oforme,spôsobe,časeamiesteliečby,ohospitalizácii,osociálnejstarostlivosti,

o zabezpečení poskytovania sociálnych služieb, vrátane umiestnenia v zariadení sociálnych služieb a
pristúpil k ustanoveniu opatrovníka na jej zastupovanie v rozsahu vysloveného obmedzenia.

11. Ako vyplynulo zo Znaleckého posudku znalkyne MUDr. Jany Greškovej č. 1/2024 (č.l. 116-131
spisu) a zároveň i z jej výsluchu pred prvoinštančným súdom na pojednávaní dňa 20.03.2024, vo

vnímaníodvolateľkysúprítomnéhalucinácie,bludy,resp.trvaléporuchymyslenia,jejkonanieajsociálne
fungovanie je priamym následkom dlhodobo prebiehajúcej duševnej poruchy s bludmi (Parafrenia),
ktorej príznaky narastajú a rozširuje sa okruh bludného vnímania, kedy ani liečbou sa podstata obsahu
myslenia a vnímania vo svojej podstate nemení, ktoré závery považoval i odvolací súd za preukazujúce
splnenie zákonnej podmienky - trvalosti duševnej choroby u osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná.

Prihliadajúc na predmet konania je vyhotovený znalecký posudok významným, nie však jediným
dôkazným prostriedkom tak, ako odvolateľka namietala, nakoľko súd prvej inštancie ho vyhodnotil
v súlade s ďalšími vykonanými dôkazmi, ako i s rozsiahlymi písomnými a ústnymi vyjadreniami samotnej
odvolateľky v priebehu konania, kedy prítomnosť poruchy myslenia, i jej reálny dopad na prejavyv jej živote možno vyvodiť i z jej nerealistického presvedčenia o rôznych symptómoch, ktoré sa
prejavujú v dôsledku pôsobenia neznámych osôb/predmetov, vyjadreného vo výpovedi i v realizovaných
písomných podaniach v priebehu konania, na ktoré správne poukázal súd prvej inštancie v odseku

35. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.
Pokiaľ odvolateľka namietala nesprávnosť Znaleckého posudku č. 1/2024 spočívajúcu vo formulácii
položených otázok znalkyni i nepresnosť ohľadom podaných niekoľkých trestných oznámení ako uviedla
znalkyňa (odvolateľka podala len jedno trestné oznámenie), totožnými námietkami sa zaoberal súd prvej
inštancie v odseku 37. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a s jeho závermi sa stotožnil i odvolací

súd (§ 387 ods. 2 CSP).
Odvolací súd neprihliadol ani na námietku odvolateľky týkajúcu sa Znaleckého posudku č. 1/2024,
v zmysle ktorej znalkyňa nemala na vyhotovenie posudku potrebné informácie (nezaoberala
sa zdravotnou dokumentáciou) a tie čo mala, neuviedla nezameniteľným spôsobom, resp. ich
„prekrútila“ (tvrdenia o sťažnostiach na susedov, na okolie bytového domu), prípadne uviedla závery,
ktorým nepredchádzalo akékoľvek skutkové zistenie (hospodárenie s finančnými prostriedkami),

nakoľko z písomného vyhotovenia znaleckého posudku vyplynulo, že spĺňa atribúty predpokladané ust.
§ 17 Zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch. Zároveň zo Zápisnice z pojednávania dňa
20.03.2024 (č.l. 171 a nasl. spisu), ako i prehratia zvukového záznamu z pojednávania vyplynulo, že
znalkyňa vyhotovený znalecký posudok podporila, resp. doplnila svojou výpoveďou, kedy zodpovedala
i otázky osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná (aj jej právneho zástupcu) spôsobom, ktorý nevyvolal

pre odvolací súd pochybnosť o správnosti záverov znaleckého dokazovania. Je potrebné zvýrazniť,
že odvolací súd nehodnotil odbornú správnosť záverov, ale presvedčivosť posudku, čo do jeho
úplnosti vo vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie znaleckého nálezu, ako i jeho súlad s doposiaľ
vykonanými dôkazmi aj vyjadreniami podanými v odvolacom konaní. Podstatnou časťou znaleckého
dokazovania bolo psychiatrické vyšetrenie osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná prevedené dňa

04.12.2023, vyhodnotené znalkyňou v znaleckom posudku, kde zároveň stanovila anamnézu, klinickú
symptomatológiu i diagnostický záver o trvalej poruche s bludmi F 22.0 (starší názov Parafrenia),
ktorý následne rozobrala poukazujúc i na závery trestného konania, znaleckého dokazovania, odbornú
literatúru pri charakteristike podstatného znaku identifikovaného duševného ochorenia, ktorým je „blud“
ako trvalá porucha myslenia, na čo následne nadviazal záver posudku, a preto odvolací súd vyhodnotil

Znalecký posudok č. 1/2024 ako presvedčivý dôkazný prostriedok.

12. Nevyhnutnou súčasťou zákonnosti rozhodnutia v konaní o spôsobilosti na právne úkony nie je
len samotné preukázanie trvalosti duševnej choroby (Znalecký posudok č. 1/2024), ktorá obmedzuje
schopnosť robiť niektoré právne úkony (§ 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka) u osoby, o ktorej

spôsobilosti sa koná, ale i zachovanie práva na spravodlivý súdny proces, ktorého porušenie odvolateľka
namietala poukazujúc na procesný postup okresného súdu v priebehu konania i na pojednávaní dňa
20.03.2024.
Tu je potrebné zvýrazniť, že možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na
nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym

poriadkom je podstatou práva na spravodlivý proces, ktorého integrálnou súčasťou je i právo na
relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a ich spravodlivé rozhodnutie.
Pokiaľ odvolateľka namietala vadu konania s ohľadom na neúplnosť podaného návrhu vo veci
(nedostatočný opis skutočností i neúplný petit), a s tým súvisiace predčasné znalecké dokazovanie
nariadené i bez predošlého výsluchu, príp. vzhliadnutia osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, predmetnú

argumentáciu odvolací súd nepovažoval za dôvodnú, pokiaľ z obsahu spisového materiálu nevyplynula
akákoľvek miera porušenia zo strany okresného súdu, ktorý nie je v predmetnom mimosporovom
konaní (o obmedzenie spôsobilosti) viazaný rozsahom navrhovaného petitu (§ 23, § 40, § 233 CMP).
Naopak, v súlade s princípom materiálnej pravdy (Čl. 6 CMP) dokazovanie správne zameral na zistenie
duševného stavu osoby, ktorej sa konanie týka (či trpí duševnou poruchou, či nejde o stav prechodný,

ako i intenzitu okolností a s tým súvisiace naplnenie hmotnoprávnych podmienok obmedzenia), a to
znaleckým dokazovaním (uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 20Ps/8/22023-92 zo dňa
26. septembra 2023), ktoré i podľa názoru odvolacieho súdu nebolo potrebné podmieniť výsluchom,
resp. vzhliadnutím (§ 243 CMP), ako ani uložením povinnosti predložiť lekársku správu (§ 235 CMP),
čím prispôsobil priebeh konania a realizáciu procesných úkonov v konaní osobitostiam prejednávanej

veci i normatívnym východiskám.
Odvolací súd nevzhliadol ani takú mieru porušenia procesných práv osoby, o ktorej spôsobilosti
sa koná, ktorá by predstavovala porušenie práva na spravodlivý proces v súvislosti s vyhotovením
zápisnice o pojednávaní bez jej nadiktovania a postupom okresného súdu, ktorý neodročil pojednávanie.Oboznámením sa so Zápisnicou o súdnom pojednávaní zo dňa 20.03.2024 (č.l. 171 a nasl. spisu)
i zvukovým záznamom z uvedeného pojednávania nevyplynulo, že by osoba, o ktorej spôsobilosti
sa koná, nebola schopná predniesť rozhodujúce skutkové tvrdenia. Naopak, súd prvej inštancie jej

v konaní (i na pojednávaní) poskytol dostatočný priestor, aby sa k veci vyjadrila, a preto ani podľa názoru
odvolacieho súdu nebol daný dôvod na odročenie pojednávania. Takýto postup by sa naopak mohol
javiť ako nehospodárny (Čl. 12 CMP).
Namietaný nedostatok v predbežnom právnom posúdení okresným súdom po tom, čo boli účastníci
konania oboznámení s predmetom konania i po právnej stránke zadefinovanej v ich písomných

podaniach (zároveň zohľadňujúc povahu mimosporového konania) a vo veci im bol riadne doručený
i znalecký posudok s indikovaným obmedzením spôsobilosti na právne úkony u osoby, o ktorej
spôsobilosti sa koná, ku ktorému mala odvolateľka možnosť sa vyjadriť tak písomne i na pojednávaní
dňa 20.03.2024, sa už nejaví ako nevyhnutný. Nedodržanie predbežného právneho posúdenia veci
podľa názoru odvolacieho súdu nemalo žiadny priamy dosah na vylúčenie osoby, o ktorej spôsobilosti sa
koná, na jej garantovaných procesných právach (CSP, CMP), najmä v práve zúčastniť sa pojednávania,

vyjadrovať sa k predmetu konania, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, na
záverečný prednes na pojednávaní a pod., ktoré odvolateľka v priebehu pojednávania dňa 20.03.2024
uskutočnila, a preto jej odvolaciu argumentáciu nepovažoval za dôvodnú a v tomto ohľade nevzhliadol
porušenie práva na spravodlivý súdny proces. Z uvedeného dôvodu ani napadnuté rozhodnutie nemôže
byť pre osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná, prekvapivým.

V súvislosti s námietkou požadovanej obsahovej kvality napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať
na ust. § 220 ods. 2 CSP vyjadrujúce kritériá pre odôvodnenie rozhodnutí, ktoré by mal súd vo svojej
argumentácii obsiahnuť a zároveň dbať na celkovú presvedčivosť rozhodnutia, teda na to, aby jeho
závery, ku ktorým dospel na základe zhodnotenia skutkového stavu veci, boli prijateľné, racionálne
a v neposlednom rade spravodlivé a najmä presvedčivé, ktoré zákonné kritériá (§ 220 ods. 2 CSP)

napadnuté rozhodnutie spĺňa. Pokiaľ odvolateľka namietala, že sa okresný súd nevysporiadal s jej
návrhom na doplnenie dokazovania odborne spôsobilou osobou - plastickým chirurgom, je potrebné
poukázať, že jej vyjadrenie na pojednávaní (uviedla, že zmeny na jej tele môžu súvisieť s niečím
implantovaným, čo by asi vedel posúdiť lepšie plastický chirurg) ani odvolací súd nepovažoval za
navrhnutie dôkazu v konaní, prípadne za podstatné skutkové tvrdenie, ku ktorému by bolo úlohou

okresného súdu sa v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP vyjadriť, preto i v tomto ohľade považoval námietku
osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, za nedôvodnú.
V súvislosti s pripojeným vyšetrovacím spisom sp.zn. ČVS:ORP-1522/ZV-ZA-2019 (zapožičanie spisu,
č.l. 84 spisu) obsahujúcim i Znalecký posudok č. 88/2020, 109/2020, 105/2020 je potrebné poukázať
na to, že fotokópia bola odvolateľke predložená v trestnej veci vedenej Obvodným oddelením PZ Žilina

- východ sp.zn. ČVS:ORP-1522/ZV-ZA-2019 a mala možnosť v prebiehajúcom konaní o obmedzenie
spôsobilosti na právne úkony sa vyjadriť k výsledkom znaleckého dokazovania v trestnej veci, čo
aj urobila na pojednávaní dňa 20.03.2024, kedy uviedla, že nebola skúmaná materiálna podstata
tých symptómov, či niečo nie je zabudované v tele, pričom znalkyne v obore psychiatria ustanovené
v trestnom konaní i znalkyňa v predmetnom konaní brali tieto symptómy do úvahy len z hľadiska

psychiatrického, kedy nebola skúmaná materiálna podstata uvádzaných symptómov, preto odvolací súd
neprihliadol k námietke odvolateľky, že znalecký posudok vyhotovený v trestnom konaní predstavuje
nezákonne použitý dôkazný prostriedok.

13. Uplatňujúc princíp materiálnej pravdy v konaní (Čl. 6 CMP) okresný súd zistil u osoby, o ktorej

spôsobilosti sa koná zjavne mylné a bludné predstavy skresľujúce alebo popierajúce realitu, ktoré
modelujú presvedčenie, postoje i konanie A. B. C. v miere nesledujúcej jej záujem, preto i podľa
názoru odvolacieho súdu bol daný dôvod na zásah do prirodzených práv odvolateľky, ktorá trpí trvalou
(neliečiteľnou) duševnou poruchou s bludmi - Parafrenia (Znalecký posudok č. 1/2024), pre ktorú je
v obmedzenej miere schopná konať. Následky ochorenia, a to bludné predstavy, pôsobia obťažujúco

i voči odvolateľke, ktorá opakovane vyjadrila obavu nad rôznymi symptómami ako dôsledku neznámeho
pôsobenia presne neurčených predmetov nachádzajúcich sa v jej tele, pričom opakovane vyjadrila
nesúhlas so zásahom do jej organizmu zo strany tretích osôb, ktoré jej implantovali do tela rôzne
predmety, že to, čo sa deje, je potrebné vyriešiť, kto si to voči nej dovolí. Duševná porucha obmedzuje
reálne možnosti A. B. C. postarať sa o svoje zdravie, čo bolo v konaní preukázané vyjadreniami, že

nemá žiadny problém sa liečbe podrobiť, ale len v prípade, ak bude vylúčené, že príčinou uvádzaných
symptómov nie sú cudzie predmety implantované v tele (čipy, štítky, nanovlákna, implantáty používané
v plastickej chirurgii a iné neznáme veci) a vonkajšie pôsobenie na tieto predmety. Zároveň z vyjadrení
odvolateľky v priebehu konania (i na pojednávaní) vyplynulo, že opakované sonografické vyšetrenie jev poriadku, resp. podľa absolvovaných vyšetrení jej nikto nepovedal, že tam (v tele) niečo má, a preto
boli správne závery okresného súdu o nekritickom prístupe odvolateľky k jej ochoreniu, čo sťažuje
a výrazne komplikuje jej každodenné fungovanie, keďže nepodstupuje žiadnu liečbu, ktorou sa dá

dosiahnuť zmiernenie emočného náboja, a tým je ohrozené jej vlastné zdravie. Z vyjadrení znalkyne
na pojednávaní vyplynula nepriaznivá prognóza ochorenia, kedy je liečbou, ktorú odvolateľka odmieta,
možné len zmierniť intenzívne emočné prežívanie. Na základe charakteru ochorenia, na základe
dlhoročných porúch správania, ktorými ohrozuje seba i okolie, znalkyňa indikovala potrebu poskytnutia
zdravotnej starostlivosti osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, čo na základe jej ťažkej duševnej poruchy

zlyháva,nemápocit,žejechorá,pričommedikamentmisabludováporuchadáovplyvniťvtakejmiere,že
pocity, ktoré A. B. C. skutočne cíti, ju nebudú nútiť tak často prejavovať svoju nespokojnosť a diskomfort
a hľadať tak často za tými pocitmi nejakého vinníka vo svojom okolí, s ktorými zisteniami z vykonaného
dokazovania sa stotožnil i odvolací súd považujúc ich za vyjadrenie princípu materiálnej pravdy v konaní,
atedaskutočnýmstavomvecivyvolávajúcimzjavnenepriaznivýdopadnaodvolateľku,pokiaľjejnebude
poskytnutá potrebná liečba, preto námietky, že sa o svoj zdravotný stav A. B. C. dokáže postarať sama,

bez potreby obmedzenia spôsobilosti, považoval za nedôvodné.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného nebolo potrebné, pre zistenie skutočného stavu veci, v konaní (§ 35
CMP) doplniť dokazovanie tak, ako odvolateľka žiadala (napr. o odborné vyjadrenie odborne spôsobilej
osoby z odvetvia informačných technológií, z odvetvia zobrazovacích vyšetrení, z odvetvia plastickej
chirurgie, odborníka z oblasti vojenskej techniky,..), pokiaľ závery vyjadrené v napadnutom rozhodnutí

mali základ vo vykonanom dokazovaní, na ktoré správne nadviazalo i obmedzenie spôsobilosti
odvolateľky v rozsahu tak, ako ho vymedzil súd prvej inštancie vo výrokovej časti rozsudku (výrok I.),
ktoréjezároveňvzáujmesamotnejodvolateľky,apretorozsudoksúduprvejinštancieakovecnesprávny
v tejto časti potvrdil.

14. Správne postupoval súd prvej inštancie i v tom, keď následne rozhodoval o ustanovení opatrovníka
pre osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná (§ 248 ods. 1 a 2 CMP), za ktorého určil najbližšiu, a tým
i najvhodnejšiu osobou na prevzatie opatrovníckej funkcie, ktorá spĺňa podmienky pre ustanovenie za
opatrovníka, a to syna A. B. C., zároveň určil i primeraný rozsah jeho práv a povinností, a preto odvolací
súd aj v tejto časti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

15. Pokiaľ osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, v priebehu odvolacieho konania podala trestné
oznámenienaneznámehopáchateľa,ktorýsamaldopustiťzásahudojejtelesnejintegrity nedovoleným
implantovaním vnútroočných šošoviek, uvedenú skutočnosť odvolací súd vzhľadom na predmet
prejednávanej veci nepovažoval za konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre

rozhodnutie súdu v predmetnej veci, a preto návrh osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná na prerušenie
konania zamietol.

16. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ust. §
52 CMP s použitím ust. § 396 ods. 1 CSP a nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov

odvolacieho konania.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha

(dovolací návrh) (§ 428 CSP).