Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, January 29, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Ncb/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6924205310
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6924205310.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd nadriadený v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej a Mgr. Radoslavy Strhárskej
v právnej veci žalobcu Slovenská republika, za ktorú koná Slovenský pozemkový fond, so sídlom
Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345 proti žalovaným 1/ Urbariálni želiari, pozemkové
spoločenstvo Klenovec, so sídlom Obrancov mieru 74, 980 55 Klenovec, IČO: 42 318 467 a 2/ A. B.

B. ALVO, s miestom podnikania Sládkovičova 158, 980 55 Klenovec, IČO: 34 234 993, o zaplatenie
1.083,60 Eur s príslušenstvom, o nesúhlase Okresného súdu Banská Bystrica s postúpením veci
Okresným súdom Rimavská Sobota, takto

r o z h o d o l :

I. Na konanie vo veci je príslušný Okresný súd Rimavská Sobota.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajskému súdu v Banskej Bystrici, ako súdu nadriadenému bol Okresným súdom Banská Bystrica

predložený nesúhlas s postúpením veci Okresným súdom Rimavská Sobota.

2. Okresný súd Banská Bystrica predložil spis nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti
z dôvodu, že Okresný súd Rimavská Sobota súdny spor vedený pod sp. zn. 8Cn/3/2024 dňa 18.12.2024
postúpil Okresnému súdu Banská Bystrica, ako kauzálne príslušnému súdu s poukazom na ustanovenia
§ 43, § 40, § 22 písm. c) Civilného sporového poriadku, keďže na konanie v obchodnoprávnych sporoch

je príslušný Okresný súd Banská Bystrica pre obvod Krajského súdu v Banskej Bystrici. Dňa 12.12.2024
žalobca podal na Okresnom súde Rimavská Sobota žalobu o zaplatenie 1.083,60 Eur s príslušenstvom
titulom neuhradených podielov na zisku za roky 2021 a 2022. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že
v zmysle § 10 ods. 3 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách (ďalej len „zákona o
spoločenstvách“) fond má právo na prijímanie podielu na zisku za podiely štátu a nezistených vlastníkov
na spoločnej nehnuteľnosti ustanovenej. Toto ustanovenie sa stalo súčasťou zákona na základe zákona

č. 110/2018 Z. z. s účinnosťou od 1. júla 2018. Prechodné ustanovenia zákona k úpravám účinným od
1. júla 2018 neustanovujú žiadne osobitné pravidlá pre aplikáciu práva fondu ustanoveného v § 10 ods.
3 zákona o spoločenstvách. Z ustanovenia § 10 ods. 3 v spojení s prechodným ustanovením § 32 ods.
7 zákona o spoločenstvách vyplýva, že fondu patrí právo na podiel na zisku zásadne vtedy, ak nemá
uzatvorenú so spoločenstvom nájomnú zmluvu, ktorej predmetom sú podiely spoločnej nehnuteľnosti.
Podľa § 18 ods. 5 zákona č. 180/1995 Z. z., príjmy z nakladania s pozemkami podľa odsekov 1 až 5

patria fondu, ak zákon neustanovuje inak. Nárok žalobcu na vyplatenie podielu na zisku v pozemkovom
spoločenstve žalovaného 1/ je teda nárokom vyplývajúcim z osobitného zákona č. 180/1995 Z.z., nie
nárokom vyplývajúcim z Obchodného zákonníka alebo z uzatvorenej zmluvy. V zmysle podanej žaloby,
žalovaní k dnešnému dňu neuhradili žalobcovi podiel na zisku za rok 2021 vo výške 758,60 Eur a za
rok 2022 vo výške 325 Eur.

3. Okresný súd Banská Bystrica v predložení veci na rozhodnutie nadriadenému súdu ďalej uviedol,
že Slovenský pozemkový fond je síce právnickou osobou, ktorá sa zapisuje do obchodného registra(§ 34 ods. 1 druhá veta zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového
vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v spojení s
§ 768 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka) a ako taký je podnikateľom (§ 2 ods. 2 písm. a) ObZ). Preto

sa niektoré otázky postavenia fondu spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka (konanie menom
fondu, niektoré aspekty sídla fondu, účtovníctvo). Činnosť fondu však nie je podnikaním podľa § 2 ods.
1 ObZ. Pre záväzkové vzťahy fondu neplatí preto Obchodný zákonník priamo, ale len voľbou podľa §
262. Podľa § 34 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového
vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, pozemkový

fond nie je zriadený na podnikanie. Zo spisu vyplýva, že žalovaný 1/ Urbariálni želiari, pozemkové
spoločenstvo Klenovec nevykonáva podnikateľskú činnosť podľa § 19 ods. 3 zákona o spoločenstvách.
Žalovaný 2/ je fyzickou osobu, s ktorou uzatvoril žalovaný 1/ dňa 12.12.2022 nájomnú zmluvu.
Právny vzťah, ktorý vznikol medzi žalobcom a žalovanými, sa nespravuje ustanoveniami Obchodného
zákonníka. V danom prípade sa nejedná o záväzkový vzťah medzi podnikateľmi (§ 261 ods. 1 ObZ),
ani o záväzkový vzťah medzi podnikateľom a subjektom verejného práva týkajúci sa zabezpečovania

verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky (§ 261 ods. 2 ObZ). Zároveň predmetom konania nie je ani
nárok vyplývajúci z niektorého zo záväzkových vzťahov uvedených v § 261 ods. 6 a 7 ObZ. Rovnako zo
žiadnej zo súdu predložených listín nevyplýva, že by si strany v súlade s § 262 Obchodného zákonníka
dohodli, že ich záväzkový vzťah sa bude spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. Napriek
tomu, že žalobca spĺňa charakteristiku subjektu verejného práva podľa § 261 ods. 3 d) ObZ v spojení

s § 261 ods. 4 ObZ, v prejednávanej veci je potrebné posúdiť, či sa záväzkový vzťah medzi subjektom
verejného práva a žalovaným týka zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky. Tunajší
súd má za to, že záväzkový vzťah medzi stranami sporu nie je možné považovať za vzťah týkajúci sa
zabezpečovania verejných potrieb podľa § 261 ods. 2 ObZ, a to napriek tomu, že žalobca vykonáva
svoju činnosť vo verejnom záujme, avšak táto činnosť nezahŕňa uspokojovanie potrieb verejnosti, ktoré

by boli všeobecne prospešné alebo na ktorých je verejný záujem.

4. Okresný súd Rimavská Sobota v oznámení o postúpení veci z dôvodu nedostatku kauzálnej
príslušnosti zo dňa 18.12.2024 uviedol, že vec postupuje Okresnému súdu Banská Bystrica podľa §
43 ods. 1, § 40, § 22 písm. c) Civilného sporového poriadku, keďže na konanie v obchodnoprávnych

sporoch je príslušný Okresný súd Banská Bystrica pre obvod Krajského súdu v Banskej Bystrici, pretože
v predmetnom konaní ide o obchodnoprávny spor.

5. Podľa § 13 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), na konanie v prvej
inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak.

6. Podľa § 15 ods. 1 CSP, všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má právnická
osoba adresu sídla.

7. Podľa § 22 písm. c) CSP, na konanie v obchodnoprávnych sporoch je príslušný Okresný súd Banská
Bystrica pre obvod Krajského súdu v Banskej Bystrici.

8. Podľa § 36 ods. 1, 2 CSP, konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný.
Príslušnosť sa určuje podľa okolností v čase začatia konania; takto určená príslušnosť trvá až do
skončenia konania.

9. Podľa § 40 CSP, súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú
príslušnosť počas celého konania; kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch súd skúma iba
do otvorenia pojednávania alebo predbežného prejednania sporu.

10. Podľa § 43 ods. 1 CSP, ak súd postupom podľa § 40 a 41 zistí, že nie je príslušný, bezodkladne

postúpi spor príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom žalobcu. Žalovaného upovedomí
len vtedy, ak mu už bola žaloba doručená.

11. Podľa § 43 ods. 2 CSP, ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne
predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide

o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú
súdy viazané.12. Podľa § 261 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy
medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti. Touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom

verejnéhopráva,aksatýkajúzabezpečovaniaverejnýchpotriebalebovlastnejprevádzkyapodnikateľmi
pri ich podnikateľskej činnosti.

13. Z obsahu predloženého súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou voči žalovaným
domáha zaplatenia sumy 1.083,60 Eur s príslušenstvom titulom nezaplatenia podielu na zisku za podiely

štátu a nezistených vlastníkov na spoločnej nehnuteľnosti s odkazom na zákon o spoločenstvách. Z § 10
ods. 3 v spojení s prechodným ustanovením § 32 ods. 7 zákona o spoločenstvách vyplýva, že žalobcovi
patrí právo na podiel na zisku zásadne vtedy, ak nemá uzatvorenú so spoločenstvom nájomnú zmluvu,
ktorej predmetom sú podiely spoločnej nehnuteľnosti.

14. Podľa § 34 ods. 1, 2 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového

vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách (ďalej len
„zákonč.330/1991Zb“.),pozemkovýfondjeprávnickáosoba,ktorásazapisujedopodnikovéhoregistra,
avšak pozemkový fond nie je zriadený na podnikanie. Svoju činnosť vykonáva podľa tohto zákona
a osobitných predpisov vo verejnom záujme a z tejto činnosti mu vznikajú práva a záväzky.

15. Pretože ustanovenia zákona č. 330/1991 Zb. priamo normujú, že pozemkový fond nie je zriadený
na podnikanie, aj keď sa zapisuje do obchodného registra, nie je splnená podmienka, že záväzkový
vzťah medzi žalobcom a žalovanými sa týka podnikateľskej činnosti žalobcu, pretože žalobca nie je
zriadený na podnikanie, ale svoju činnosť vykonáva vo verejnom záujme. V žalobe označení žalovaní
nie sú podnikateľmi registrovanými v obchodnom registri. Z obsahu žaloby a priložených listinných

dôkazov nevyplýva, že medzi stranami sporu existuje záväzkový vzťah podľa § 261 ods. 1 Obchodného
zákonníka, a teda že ide o vzťah medzi podnikateľmi týkajúci sa ich podnikateľskej činnosti. Zo spisu
vyplýva, že žalovaný 1/ Urbariálni želiari, pozemkové spoločenstvo Klenovec nevykonáva podnikateľskú
činnosť podľa § 19 ods. 3 zákona o spoločenstvách. Žalovaný 2/ je fyzickou osobu, s ktorou uzatvoril
žalovaný 1/ dňa 12.12.2022 nájomnú zmluvu.

16. Žalobca, ako právnická osoba na účely § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, spĺňa charakteristiky
subjektu verejného práva podľa § 261 ods. 3 písm. d) v spojení s § 261 ods. 4 Obchodného
zákonníka. Pri týchto subjektoch je pre posúdenie, či sa jedná o obchodnoprávny vzťah, namiesto
súvislostí s podnikateľskou činnosťou určujúce, či sa záväzkový vzťah medzi subjektom verejného práva

a podnikateľom týka zabezpečenia verejných potrieb alebo jeho vlastnej prevádzky.

17.Zuvedenýchdôvodovnadriadenýsúdposudzoval,čipredmetaúčelvkonaníuplatnenéhonárokuna
zaplatenie sumy 1.083,60 Eur s príslušenstvom, sa týka zabezpečenia verejných potrieb, alebo sleduje
zabezpečenie potrieb súkromnoprávnych.

18. Pod pojem zabezpečenie verejných potrieb je možné zahrnúť služby a plnenie, ktoré sú všeobecne
prospešné, na ktorých je verejný záujem, ktoré uspokojujú potreby verejnosti, teda neurčitého počtu ľudí
bez ohľadu na to, či ide o celú spoločnosť alebo jej časť, pričom tieto potreby sú zabezpečované pre
všetky bližšie neurčené subjekty, ktoré ich na danom území môžu hromadne využívať.

19. Nadriadený súd dospel k záveru, že v konaní uplatnený nárok žalobcom nie je nárokom vyplývajúcim
zo zabezpečenia verejných potrieb v prospech neurčitého okruhu subjektov, ale týka sa uspokojenia
súkromnýchpotriebvsúvislostispríjmomznakladaniaspozemkamipodľa§18zákonač.180/1995Z.z..
Z uvedených dôvodov predmetom sporu nie je obchodno-záväzkový vzťah pri zabezpečovaní verejných

potrieb. Záväzkový vzťah medzi stranami sporu nie je preto možné považovať za vzťah týkajúci sa
zabezpečenia verejných potrieb podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, a to napriek tomu, že
žalobca vykonáva svoju činnosť vo verejnom záujme.

20. V danom prípade nejde ani o vzťah podľa § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka a z obsahu spisu

nevyplýva ani to, že strany sporu si písomnou dohodou podľa § 262 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka
zvolili pre záväzkový vzťah režim Obchodného zákonníka.21. Vzhľadom na uvedené nadriadený súd dospel k záveru, že právny vzťah medzi stranami sporu nie je
obchodno-záväzkovýmvzťahom,nejdeoobchodnoprávnysporapretoniejedanákauzálnapríslušnosť
Okresného súdu Banská Bystrica podľa § 22 písm. c) CSP.

22. Pretože nie sú splnené podmienky kauzálnej príslušnosti Okresného súdu Banská Bystrica,
nadriadený súd dospel k záveru, že nesúhlas Okresného súdu Banská Bystrica je dôvodný a príslušným
súdom na konanie je Okresný súd Rimavská Sobota v obvode ktorého majú žalovaní sídlo.

23. Rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu nadriadeného súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).