Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 28, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/81/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123385302
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vargová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6123385302.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedu senátu JUDr. Jany Vargovej

(sudkyne spravodajkyne) a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jozefa Šuleka, v spore žalobcu:
A. A., nar. XX.X.XXXX, B. XXX/X, C., zast.: Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík s.r.o.,
Potočná 2835/1A, 022 01 Čadca, IČO: 36 866 849, proti žalovanému: A. D., nar. XX.X.XXXX, E.
XXXX, XXX XX C., zast.: Advokátska kancelária Hagara-Hagarová, s.r.o., Daniela Dlabača 35, 010 01
Žilina, IČO: 36 806 498, o zaplatenie 640,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č.k. 3C/42/2023-68 zo dňa 18. januára 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanej n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 640,-
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 640,- Eur od 1.5.2023 do zaplatenia,
a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%.
2. Východiskovo súd prvej inštancie ustálil, že kúpna zmluva zo dňa 24.3.2023 ako právny úkon týkajúci

sa predaja nehnuteľnosti sporného bytu je v nadväznosti na § 37 a nasl. Občianskeho zákonníka
platným právnym úkonom. Okresný súd sa zaoberal absolútnou neplatnosťou právneho úkonu, ktorú
nezistil. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaná neprodukovala žiadne tvrdenia, dôkazy
k absolútnej neplatnosti právneho úkonu kúpnej zmluvy. Z toho dôvodu platným spôsobom došlo
k zavkladovaniu kúpnej zmluvy dňa 26.4.2023, kedy nastala účinnosť kúpnej zmluvy, a teda aj účinnosť
všetkých zmluvných záväzkov, pokiaľ v zmluve nebolo dohodnuté inak. Ďalej okresný súd konštatoval,
že podľa § 494 Občianskeho zákonníka z platného záväzku, z platnej kúpnej zmluvy, je žalovaná

povinná plniť žalobcovi zmluvnú pokutu podľa článku VIII./2. a VIII./6. kúpnej zmluvy a žalobca je
oprávnený to od žalovanej požadovať. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti
vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť. Pokiaľ z povahy právneho úkonu
alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno
oddeliť od ostatného obsahu. Žalovaná tvrdila neplatnosť v časti právneho úkonu dojednanej zmluvnej
pokuty. Okresný súd sa zaoberal aj platnosťou právneho úkonu dojednanej zmluvnej pokuty podľa
§ 544 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka. Porušenie zmluvnej povinnosti bolo platným spôsobom

dohodnuté tak, že žalovaná poruší zmluvnú povinnosť, ak nevysťahuje byt a príslušenstvo do 3 dní
od povolenia vkladu predaja bytu do katastra nehnuteľností. Platným spôsobom bol dohodnutý spôsob
určenia zmluvnej pokuty za každý deň omeškania žalovanej s vysťahovaním bytu a príslušenstva 20,-
Eur. Ďalej okresný súd uzatvoril, že dohoda o zmluvnej pokute má všetky platné náležitosti, vrátanepočiatku behu lehoty na vypratanie, ide o platný právny úkon dohody o zmluvnej pokute a žalovanej
vznikol záväzok z platného záväzku plniť žalobcovi zmluvnú pokutu a žalobcovi právo túto zmluvnú
pokutu od žalovanej požadovať. Súd prvej inštancie na záver dodal, že dohoda o zmluvnej pokute má

akcesorickú povahu. Neplatnosť primárneho právneho úkonu kúpnej zmluvy žalovanou tvrdená nebola
a súdom dôvody absolútnej neplatnosti právneho úkonu kúpnej zmluvy, ktorými sa zaoberal z úradnej
moci, zistené neboli. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaná je povinná
splniť svoj zmluvný záväzok a zaplatiť zmluvnú pokutu v žalovanej výške 640,- Eur.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1

písm. f) a h) CSP. Žalovaná namietala, že neurčitosť kúpnej zmluvy v časti otázky začatia plynutia
lehoty na vysťahovanie je v tom, že zmluvné strany si nedohodli žiadny moment, kedy táto lehota
na vysťahovanie má začať plynúť. Vo vzťahu k okolnosti povolenia vkladu si zmluvné strany dohodli,
že bude len ďalšou, ktorá musí nastať resp. musí byť naplnená pre vznik povinnosti predávajúcej
vypratať nehnuteľnosť, avšak nejedná sa o začatie plynutia lehoty na vypratanie. Táto podmienka ani
podľa logického a ani gramatického výkladu tohto bodu zmluvy nemôže nahradiť dohodu o vzniku

o okolnosti, ktorá má nastať, aby začala plynúť lehota na vypratanie nehnuteľnosti. Podľa žalovanej,
súd prvej inštancie bez zrozumiteľného dôvodu vytýkaný nedostatok zmluvy nahradil rozhodnutím, že
lehota na vysťahovanie začala plynúť povolením vkladu, pričom však toto jeho rozhodnutie nedokázal
očakávane odôvodniť tým, že by poukázal na niektoré z ustanovení kúpnej zmluvy. V tejto časti žalovaná
považuje napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný. Ďalej poukázala, že moment povolenia vkladu je

účastníkom katastrálneho konania oznamovaný doručením rozhodnutia o povolení, avšak vždy až v
obdobiach po tom, čo v skutočnosti k povoleniu vkladu došlo, a to vo forme doručenia rozhodnutia
okresného úradu. Účastníci konania sa málokedy dozvedia o povolení vkladu v tom istom momente.
Podľa žalovanej aj z týchto dôvodov je možné povolenia vkladu vnímať ako ďalšiu z podmienok pre
splnenie nejakej povinnosti niektorého z účastníkov zmluvy, avšak nie ako začatie plynutia lehoty pre

jej splnenie, nakoľko od počiatku je zrejmé, že nastane rozpor v otázke začatia jej plynutia. Dokonca pri
tak krátkej lehote by bolo takmer isté, že lehota na splnenie povinnosti by uplynula skôr ako sa obaja
účastníci zmluvy o povolení vkladu vôbec čo i len dozvedia, teda kým im je preukázateľne doručené
rozhodnutie o povolení vkladu. Ďalej žalovaná konštatovala, že súd pri jeho úvahe ani hypoteticky
nemôže odkazovať na skutočnosť, že kataster nehnuteľností je verejne dostupná evidencia, nakoľko

z uzavretej zmluvy nevyplývala povinnosť predávajúcej kontrolovať túto evidenciu. Rozhodnutie o vklade
muselobyťpredávajúcejnajprvdoručené,abysaoňommohladozvedieť.Momentoznámeniapovolenia
vkladu však súd nijak (ani z vlastnej iniciatívy) nepreukazoval. Podľa žalovanej, tvrdeniu súdu prvej
inštancie, že dátumom vkladu do katastra nehnuteľností účinnosťou kúpnej zmluvy 26.4.2023 bol daný
aj počiatok behu lehoty na vypratanie bytu a príslušenstva ako zmluvnej povinnosti žalovanej podľa

článku VIII./2. a článku VIII./6. kúpnej zmluvy, nezodpovedá žiadne zmluvné ustanovenie predmetnej
kúpnej zmluvy. V závere žalovaná poukázala na to, že žalobca do dnešného dňa nepreukázal, aké veci
žalovaná z bytu nevysťahovala a teda ako porušila jej povinnosť prevádzanú nehnuteľnosť vypratať.
Žalovaná žiadala, aby odvolací súd žalobu zamietol, resp. rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej
inštancie. Podaním doručeným okresnému súdu dňa 20.06.2024 doplnila žalovaná ďalšie odvolacie

námietky, ktoré však boli doručené po uplynutí odvolacej lehoty.
4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny.
Uviedol, že v kúpnej zmluve uzatvorenej dňa 24.03.2023 medzi žalobcom a žalovaným, body VIII./2
a čl. VIII./6, t. j. že žalovaná poruší zmluvnú povinnosť ak nevysťahuje byt a príslušenstvo do 3 dní
od povolenia vkladu predaja bytu do katastra nehnuteľností a dohodnutá zmluvná pokuta za každý

deň omeškania žalovanej s vysťahovaním bytu a príslušenstva vo výške 20,- Eur, boli body zmluvy
záväzné pre obe strany. Zmluvu nesporne obe strany podpísali, nie je preto žiadna neurčitosť kúpnej
zmluvy, ktorú namieta žalovaná, že zmluvné strany si nedohodli žiaden moment, kedy táto lehota na
vysťahovanie má začať plynúť, žalovaná sa mala vysťahovať najneskôr do 3 dní od povolenia vkladu
predaja bytu do katastra nehnuteľností. Ďalej žalobca poukázal, že pokiaľ žalovaná namieta moment

povolenia vkladu, že tento je oznamovaný účastníkom konania oneskorene, tak ide takéto pochybenie
na vrub žalovanej, nakoľko túto skutočnosť si mohla ľahko na katastri zistiť, nakoľko bola účastníčkou
konania, čo však neučinila, a teda zrejme ide len o jej zavinenie omeškania. Za nezrozumiteľný považuje
žalobca poukaz žalovanej na to, že žalobca do dnešného dňa nepreukázal aké veci žalovaná z bytu
nevysťahovala, a teda ako porušila jej povinnosť, keďže z čestného prehlásenia zo dňa 31.05.2023,

podpísaným žalovanou, vyplýva, že vyhlasuje, že si dňa 31.05.2023 z bytu č. XX na adrese F. XXX
a prislúchajúcich priestorov k uvedenému bytu vysťahovala všetky hnuteľné veci.
5. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) po zistení, že odvolanie podal subjektívne
legitimovaný účastník konania (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) preskúmalrozhodnutie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie pri aplikácii § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny.

6. Odvolací súd po oboznámení sa s odôvodnením odvolaním napadnutého rozhodnutia, ako aj
rozhodnutiu predchádzajúceho konania, konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie
v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel
k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie vrátane výroku
o náhrade trov konania náležite odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia konajúceho súdu prvej inštancie, a preto naň v podrobnostiach poukazuje
(§ 387 ods. 2 CSP). Žalovaná v odvolacom konaní nevzniesla žiadne nové námietky, s ktorými by
sa už súd prvej inštancie nebol vysporiadal pri rozhodovaní vo veci samej a opätovné zdôvodnenie
ich neopodstatnenosti pre rozhodnutie v tejto veci aj odvolacím súdom by bolo len opakovaním už
vyčerpávajúceho zdôvodnenia poskytnutého sporovým stranám súdom prvej inštancie v odôvodnení
napádaného rozhodnutia.

7. Nad rámec odôvodnenia súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že žalovanou namietaná
absencia zmluvne dohodnutého momentu, kedy má lehota na vysťahovanie začať plynúť s tým, že
okolnosť povolenia vkladu je len ďalšou, ktorá musí nastať pre vznik povinnosti predávajúcej vypratať
nehnuteľnosť, nemá oporu v texte dotknutého ustanovenia, t.j. z gramatického ani logického výkladu
predmetného ustanovenia nemožno vyvodiť, že by vznik povinnosti byt vypratať okrem podmienky

právoplatnosti rozhodnutia o povolení vkladu (a uplynutia lehoty 3 dní od tohto rozhodného momentu)
bol viazaný na splnenie akejkoľvek ďalšej/inej podmienky.
8. Pokiaľ odvolateľka namieta, že súd prvej inštancie ani hypoteticky nemôže odkazovať na skutočnosť,
že kataster nehnuteľností je verejne dostupná evidencia, nakoľko z uzavretej zmluvy nevyplývala
povinnosť predávajúcej (odvolateľky) kontrolovať túto evidenciu, odvolací súd dodáva, že táto

„povinnosť“ nemusela byť výslovne dojednaná, je totiž elementárnym predpokladom splnenia povinnosti
včas byt vypratať a taktiež súčasťou bežnej obozretnosti. Pokiaľ predávajúca uzatvorila zmluvu, ktorej
obsahom bolo aj dojednanie čl. VIII. ods. 2 zmluvy viažuce povinnosť vypratať byt do 3 dní od povolenia
vkladu, bolo v jej záujme, aby si odsledovala túto právne významnú skutočnosť na verejne dostupnom
portáli katastra nehnuteľností.

9. Ďalej odvolací súd konštatuje, že podľa Katastrálneho zákona v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 (t.j. aj právo vlastnícke), vznikajú, menia
sa a zanikajú vkladom do katastra, ak katastrálny zákon neustanoví inak (28 ods. 2 Katastrálneho
zákona). Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia o jeho povolení (28
ods. 3 Katastrálneho zákona). Rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda právoplatnosť už momentom

svojho vydania (§ 31 ods. 5 prvá veta Katastrálneho zákona). Proti rozhodnutiu o povolení vkladu nie
sú prípustné žiadne riadne alebo mimoriadne opravné prostriedky upravené Správnym poriadkom ( §
31 ods. 5 Katastrálneho zákona druhá veta). Pre pojednávanú vec je podstatným, že na právoplatnosť
rozhodnutia o povolení vkladu nemá žiaden dopad ani jeho oznamovanie účastníkom konania v zmysle
§ 31 ods. 6 Katastrálneho zákona, preto je odvolacia argumentácia žalovanej vo vzťahu k otázke, kedy

sa účastníci zmluvy na základe oznámenia dozvedeli o povolení vkladu, právne irelevantná.
10. Odvolací súd dodáva, že hoc možno považovať dané dojednanie za „nepraktické“, nakoľko
predpokladá/predpokladalo zvýšenú obozretnosť žalovanej, nič to nemení na skutočnosti, že ide
o dojednanie platné. Odvolací súd poukazuje na princíp preferencie výkladu právneho úkonu v prospech
jeho platnosti, a nie neplatnosti v zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 1. apríla

2015, sp. zn. I. ÚS 640/2014, podľa ktorého „prehnané formalistické požiadavky všeobecného
súdu na formuláciu predmetu zmluvy sú ústavne neakceptovateľné. Úloha všeobecného súdu pri
hľadaní riešenia súdenej právnej veci a interpretácii relevantných právnych úkonov totiž nespočíva
vo ,,vyhľadávaní“ dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale
v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom občianskeho súdneho konania. Táto má byť založená okrem

iného aj na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov
a súčasnej preferencii výkladu v prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu.“
11. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovanej spočívajúcej v tvrdenom nedostatočnom odôvodnení
a s tým súvisiacej nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd poukazuje na
stabilnú judikatúru Ústavného súdu SR v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské

práva, podľa ktorej povinnosť súdu odôvodniť rozhodnutie neznamená automaticky povinnosť poskytnúť
podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré
stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver, že z tohto aspektu
je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (napr. sp.zn. II.ÚS 44/03, III.ÚS209/04, I.ÚS 117/05, III.ÚS 191/2013). V danom prípade okresný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol
rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán
v prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a z aplikovaných právnych predpisov vyvodil

správne právne závery, ktoré precízne vysvetlil. Z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo
možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť akékoľvek nedostatky.
Odvolací súd pripomína, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka
konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov
(sp.zn. IV.ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom

úspešný, teda aby bolo rozhodované v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (I.ÚS 50/04).
12. Vo vzťahu k doplneniu odvolacích dôvodov zo dňa 19.6.2024 (č. l. 99 a nasledujúce) odvolací súd
konštatuje, že na dodatočné odvolacie námietky nemohol prihliadnuť, nakoľko boli uplatnené v rozpore
s ustanovením § 365 ods. 3 CSP, t.j. až po uplynutí odvolacej lehoty.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 262 ods. 1 CSP

v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcovi ako úspešnej procesnej
strane nárok na ich náhradu v celom rozsahu proti žalovanej, ktorá vo veci úspech nemala. O výške
náhrady trov tohto štádia konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník súdu
prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
14. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)