Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 19, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/76/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6420202934
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6420202934.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr.

Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. A. D. XXX, XXX XX C. A., zastúpená: Mgr. et Mgr. Lívia Šouc Kosťová, advokátka so sídlom Pod
Donátom 5, 965 01 Žiar nad Hronom, proti žalovanému: E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. D. XXX,
XXX XX F., zastúpený: JUDr. Lucia Sklenárová, advokátka so sídlom SNP 94, 965 01 Žiar nad Hronom,
o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalobkyne a žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 19. januára 2024, č. k.: 24C/20/2020-448, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Konanie v prvej inštancii
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že:
„I.Zaniknutébezpodielovéspoluvlastníctvostránsporusúdvyporiadavatak,žedovýlučnéhovlastníctva
žalobkyne: A. B., G. C., nar. XX.XX.XXXX, prikazuje
A/ hnuteľné veci, ktoré tvorili zariadenie bytu na adrese F. D. XXX, v celkovej hodnote 3.280,- Eur, a to
1/ šatníková skriňa v spálni v hodnote 100,- Eur,
2/ masívna posteľ a nočné stolíky v hodnote 150,- Eur,

3/ vertikálna žalúzia v hodnote 60,- Eur,
4/ obývačková stena v hodnote 100,- Eur,
5/ počítačový stolík v hodnote 20,- Eur,
6/ rohová sedačka v hodnote 100,- Eur,
7/ sklenený konferenčný stolík v hodnote 30,- Eur,
8/ TV stolík v hodnote 55,- Eur,
9/ TV Panasonic Viera v hodnote 180,- Eur,

10/ domáce kino Panasonic v hodnote 210,- Eur,
11/ internet a satelit Skylink v hodnote 165,- Eur,
12/ biokrb v hodnote 330,- Eur,
13/ svietidlá a lampy v hodnote 100,- Eur,
14/ sklenený stôl a stoličky z kuchyne v hodnote 175,- Eur,
15/ varná vstavaná plynová doska v hodnote 95,- Eur,
16/ teplovzdušná rúra v hodnote 245,- Eur,

17/ chladnička s mrazničkou v hodnote 200,- Eur,
18/ ručný ponorný mixér v hodnote 20,- Eur,
19/ kuchynský robot Moulinex v hodnote 60,- Eur,
20/ kúpeľňová zostava v hodnote 65,- Eur,21/ plynové kachle v hodnote 60,- Eur,
22/ posuvné dvere v hodnote 100,- Eur,
23/ šatníková skriňa z detskej izby v hodnote 65,- Eur,

24/ komoda v hodnote 50,- Eur,
25/ pracovný stôl v hodnote 100,- Eur,
26/ rozkladacia posteľ v hodnote 100,- Eur,
27/ balkónové ratanové sedenie v hodnote 90,- Eur,
28/ chodbová zostava so svietidlami v hodnote 55,- Eur,

29/ práčka automatická Whirlpool v hodnote 200,- Eur,
B/ finančný zostatok na účte žalobkyne vedenom v F. H. C., A., IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX vo výške 520,62 Eur ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

II. Do výlučného vlastníctva žalovaného: E. B., G. B., nar. XX.XX.XXXX, súd prikazuje
A/ hnuteľné veci v celkovej hodnote 4.690,- Eur, a to

1/ motocykel I. J. XXX, farba: červená, rok výroby: 2003, VIN: E., v hodnote 2.500,- Eur,
2/ rozkladacia pohovka fialová v hodnote 150,- Eur,
3/ šatníková skriňa s posuvnými dverami biela v hodnote 50,- Eur,
4/ komoda väčšia v hodnote 40,- Eur,
5/ písací stolík a stolička v hodnote 60,- Eur,

6/ stolový počítač a tlačiareň v hodnote 50,- Eur,
7/ notebook Lenovo v hodnote 100,- Eur,
8/ obývačková stena v hodnote 100,- Eur,
9/ spálňová zostava, konkrétne šatníková skriňa, 2x nočný stolík, manželská posteľ s roštom, zásuvková
komoda a matrac, spolu v hodnote 700,- Eur,

10/ chodbová zostava v hodnote 150,- Eur,
11/ sedacia súprava v hodnote 500,- Eur,
12/ barové stoličky v hodnote 60,- Eur,
13/ visiace svietidlo biele nad barovým pultom v hodnote 100,- Eur,
14/ 2 ks lustre v spálni a obývačke v hodnote 130,- Eur,

B/ nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie F., obec F., K. H. B., a to
- pozemok L. F. D. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 44 m2,
- pozemok L. F. D. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 396 m2,
- pozemok L. F. D. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 143 m2,
- pozemok L. F. D. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere 147 m2,

nehnuteľnosť zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie F., obec F., K. H. B., a to
- stavba - rodinný dom súp. č. XXX, postavený na pozemku L. F. D. XXXX/X,
vrátane súčastí a príslušenstiev uvedených nehnuteľností, všetky nehnuteľnosti spolu v hodnote
100.000,- Eur,
C/ finančný zostatok na účte žalovaného vedenom v F. H. C., A., IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX

XXXX vo výške 3.621,18 Eur ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
D/ obchodný podiel v obchodnej spoločnosti E. C. C., M.: XX XXX XXX, so sídlom N. XXXX/X, H. B.,
evidovaný v Obchodnom registri na spoločníka: E. B., reprezentujúci podiel 100 % na základnom imaní
spoločnosti, v hodnote 14.020,- Eur.
III. Žalovaný je povinný na vyrovnanie podielu zaplatiť žalobkyni sumu 52.505,28 Eur v lehote 90 dní

od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Súd priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 50 %.“
2. Súd sa v tomto konaní zaoberal vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej
„BSM“) medzi žalobkyňou a žalovaným. Predmetom sporu bolo určenie hodnoty majetku patriaceho do
BSM, vnosov jednotlivých účastníkov a vyrovnanie podielov.

3. Žalobkyňa sa domáhala vyporiadania BSM s tým, že do tohto majetku patrili nehnuteľnosti, a to
pozemky ako aj rodinný dom (bližšie špecifikované vyššie), hnuteľné veci, čiastky na účtoch a iné aktíva
nadobudnuté počas manželstva.
4. Žalovaný vzniesol námietky proti vyčíslenej hodnote majetku a tvrdil, že viaceré aktíva nadobudol
z vlastných prostriedkov. Tiež argumentoval, že niektoré hnuteľné veci boli po rozpade manželstva

predané alebo spotrebované. Trval na tom, že rodinný dom nepatrí do BSM, lebo ho staval len zo svojich
výlučných prostriedkov a žalovaná sa na ňom nijako nepodieľala. Tiež tvrdil, že jeho matka mu darovala
40.000 EUR, ktoré použil na stavbu domu. Taktiež bol toho názoru, že motocykel zn. I. J. XXX slúžilen jeho výlučnej potrebe a tiež nepatrí do BSM. Rovnaký názor zastával aj vo vzťahu k obchodnému
podielu vo firme.
5. Po vykonanom dokazovaní mal súd prvej inštancie preukázané, že manželstvo strán bolo uzavreté

3. júla 1999 a rozvedené 20. júla 2019, čím zaniklo aj ich BSM. Žalobkyňa sa pokúsila o mimosúdne
vyporiadanie BSM, avšak dohoda nebola dosiahnutá. Predmetom vyporiadania boli nehnuteľnosti v
Prenčove, hnuteľné veci, finančné prostriedky, motorové vozidlá a obchodný podiel žalovaného.
6. Podstatným bol spor o rodinný dom. Žalovaný tvrdil, že dom bol postavený z výlučných prostriedkov
získaných darom od matky (40.000 EUR). Súd uznal existenciu daru, ale len vo výške 15.000 EUR, ktoré

boli preukázateľne investované do stavby, pričom vychádzal z predložených listinných dôkazov, faktúr
za stavebný materiál. Keďže zvyšok financovania nebol preukázaný ako výlučný majetok žalovaného,
rodinný dom súd zaradil do masy BSM.
7. Vo vzťahu k motorovým vozidlám dospel k záveru, že G. O. a F. XXX boli predané žalovaným po
zániku BSM. Súd ich hodnoty (2.000 EUR a 500 EUR) započítal do majetku BSM.
8. Tiež obchodný podiel vo firme E. C. C. bol nadobudnutý počas manželstva a teda je súčasťou BSM.

Jeho hodnota bola stanovená znaleckým posudkom na 14.020 EUR.
9. Súd vychádzal z § 150 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa pri vyporiadaní BSM predpokladá
rovnosť podielov. Princíp disparity (nerovné podiely) nebol aplikovaný, pretože obe strany sa podieľali
na hospodárení s rodinou a domácnosťou. Žalobkyňa prispievala na chod domácnosti a starala sa o
deti. Skutočnosť, že žalovaný mal vyšší príjem, nebola dostatočným dôvodom na nerovné rozdelenie.

Súd započítal vnos žalovaného (dar 15.000 EUR) pri výpočte vyrovnacieho podielu.
10. Celková hodnota BSM: hnuteľné veci: 7.970 EUR; nehnuteľnosti: 100.000 EUR; finančné
prostriedky: 4.141,80 EUR; obchodný podiel: 14.020 EUR; hodnota predaných áut: 2.500 EUR, celkom:
129.651,80 EUR.
11. Po odpočítaní vnosu žalovaného (15.000 EUR) konečná suma na delenie je 114.651,80 EUR. Každý

manžel mal nárok na polovicu, t. j. 57.325,90 EUR. Po pripočítaní vnosu podiel žalovaného je 72.325,90
EUR. Žalobkyňa získala majetok v hodnote 4.820,62 EUR, nárok na vyrovnanie 52.505,28 EUR.
Žalovaný získal majetok v hodnote 124.831,18 EUR, má tak povinnosť vyplatiť žalobkyňu 52.505,28
EUR.
Odvolanie žalobkyne

12. V zákonom stanovenej lehote podali proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie žalobkyňa aj
žalovaný.
13. Žalobkyňa podala odvolanie proti výrokom III. a IV. rozsudku, pričom sa domáhala jeho zrušenia
podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) alebo jeho zmeny podľa
§ 388 CSP tak, aby bol žalobný návrh akceptovaný v celom rozsahu. Svoje odvolanie odôvodnila dvoma

hlavnými dôvodmi: porušením práva na spravodlivý proces a nesprávnym vyhodnotením skutkových
zistení zo strany súdu prvej inštancie.
14. Absencia riadneho odôvodnenia rozsudku a porušenie práva na spravodlivý proces: Žalobkyňa
namietala, že súd prvej inštancie pri posudzovaní tvrdenej investície žalovaného do majetku v
bezpodielovom spoluvlastníctve manželov vychádzal z faktúr na stavebné materiály z rôznych období

(napr. 2.628 EUR za betón, 3.660 EUR za stavebné rezivo, 1.724,65 EUR za škridle atď.). Žalobkyňa
tvrdila, že z týchto dokladov nebolo možné určiť, z akých finančných prostriedkov boli uhradené, a teda
nepreukazovali, že na ich úhradu boli použité prostriedky výlučne zo zdrojov žalovaného.
15. V tejto súvislosti poukázala na nedostatočné a nepresvedčivé odôvodnenie rozsudku, čo
predstavovalo porušenie jej práva na spravodlivý proces. Argumentovala, že riadne a podrobné

odôvodneniejezákladnoupovinnosťousúdupodľa§220ods.2CSPajehoabsenciaznemožnilaúčinné
uplatnenie opravných prostriedkov. Odkázala na judikatúru Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 243/07,
I. ÚS 155/07), podľa ktorej rozhodnutie súdu musí obsahovať zrozumiteľné a presvedčivé vysvetlenie
všetkých podstatných právnych a skutkových otázok.
16. Nesprávne vyhodnotenie dôkazov o tvrdených investíciách žalovaného: Žalobkyňa spochybnila

správnosť záverov súdu prvej inštancie týkajúcich sa investícií žalovaného do nehnuteľnosti patriacej
do BSM. Poukázala na to, že z dokladov nevyplývalo, aké konkrétne zdroje boli použité na úhradu
stavebných materiálov. Súd podľa nej nesprávne vyhodnotil skutočnosť, že žalovaný mohol na úhradu
použiť spoločné prostriedky manželov, keďže v čase výstavby boli stále v manželskom zväzku.
Niektoré faktúry boli vystavené na obchodnú spoločnosť E. C. C., čo podľa žalobkyne potvrdzovalo,

že financovanie nebolo výlučne zo zdrojov žalovaného. Taktiež zdôraznila, že súd sa nevysporiadal s
rozporom v tvrdeniach žalovaného ohľadom pôvodu finančných prostriedkov – najskôr tvrdil, že ich mal
uložené v gramofóne, neskôr uviedol, že boli použité cez obchodnú spoločnosť.17. Nevykonanie kľúčových dôkazov: Žalobkyňa súdu vytkla, že napriek jej návrhom neboli vykonané
viaceré kľúčové dôkazy, ktoré mohli preukázať nesprávnosť skutkových zistení. Nebola vypočutá matka
žalovaného (darkyňa), K. B., G. F.. Jej výsluch mohol potvrdiť alebo vyvrátiť tvrdenie žalovaného o

dare vo výške 40 000 EUR. Nebolo nariadené znalecké dokazovanie v odbore písmo znalectva, ktoré
by overilo autenticitu darovacej zmluvy z 17.10.2011, pričom jej pravosť žalobkyňa spochybňovala.
Súd nevyzval žalovaného na predloženie originálu darovacej zmluvy, čo mohlo potvrdiť alebo vyvrátiť
jej autentickosť. Žalobkyňa argumentovala, že nevykonaním týchto dôkazov súd porušil zásadu
spravodlivého konania, pretože jej odňal možnosť preukázať nesprávnosť skutkových zistení.

18. Sporná existencia a platnosť darovacej zmluvy: Žalobkyňa spochybnila pravosť a pravdivosť
darovacej zmluvy, pričom uviedla nasledovné argumenty. Darovacia zmluva mohla byť antedatovaná a
účelovo vytvorená až po začatí súdneho konania, keďže sa o nej žalovaný nikdy predtým nezmienil, a to
ani počas mimosúdnych rokovaní o vyporiadaní BSM. Neexistoval dôkaz o tom, že matka žalovaného
vôbec disponovala takým veľkým obnosom peňazí. Naopak, v rozhodnom období si mala vziať pôžičku
na výmenu okien, čo naznačovalo, že takéto úspory nemala. Chýbal dôkaz o úmysle darkyne darovať

peniaze výlučne žalovanému. Aj keby k darovaniu došlo, malo byť preukázané, či dar smeroval iba
jednému z manželov, alebo obom.
19. Výhrady k svedeckým výpovediam: Žalobkyňa spochybnila dôveryhodnosť niektorých svedeckých
výpovedí, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje závery. Svedecká výpoveď K. P. (sestry
žalovaného) mohla byť ovplyvnená jej vzťahom k žalovanému, pričom žalobkyňa upozornila na nesúlad

jej výpovede s ďalšími dôkazmi. Q. B. (ďalšia svedkyňa) podľa žalobkyne nemohla mať presné
informácie o financovaní stavby domu vzhľadom na svoj vek a časový odstup. Svedok R. S. (bratranec
žalovaného) uviedol, že matka žalovaného mu peniaze „požičala“, čo odporovalo tvrdeniu žalovaného
o dare. Súd podľa žalobkyne nesprávne vyhodnotil vierohodnosť svedkov a nerešpektoval zásady
hodnotenia dôkazov podľa § 191 CSP.

20. Námietky k trovám konania: Žalobkyňa žiadala úpravu rozhodnutia o trovách konania s poukazom na
to, že výrok III. a IV. napadnutého rozsudku boli na sebe závislé. Navrhla, aby jej bola priznaná náhrada
trov konania v plnom rozsahu (100 %).
21. Na základe uvedených skutočností žalobkyňa požadovala, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu
prvej inštancie a vrátil vec na ďalšie konanie, alebo zmenil rozsudok tak, aby v plnom rozsahu vyhovel

žalobe. Svoje odvolanie založila na tvrdení, že rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo nepreskúmateľné,
nesprávne odôvodnené a opreté o chybne vyhodnotené dôkazy, čím došlo k porušeniu jej práva na
spravodlivý proces.
Odvolanie žalovaného
22. Žalovaný podal odvolanie proti rozsudku v celom rozsahu, pričom namietal vadný procesný postup

súdu, ktorý mohol mať za následok nesprávne rozhodnutie; nesprávne skutkové zistenia vyplývajúce z
vykonaného dokazovania; nesprávne právne posúdenie veci. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok zrušil
a vrátil na nové konanie alebo ho zmenil v súlade s jeho návrhom.
23. Podstatné námietky možno špecifikovať v nasledujúcich bodoch:
24. Nesprávne zaradenie majetku do BSM: Rodinný dom. Žalovaný zásadne nesúhlasil s tým, že súd

zaradil rodinný dom súp. č. XXX na L. F. D. XXXX/X v k. ú. F. do BSM. Tvrdil, že dom postavil výlučne
zo svojich výlučných prostriedkov, ktoré mu poskytla matka vo forme daru vo výške 40.000 EUR. Súd
síce uznal existenciu daru, ale len vo výške 15.000 EUR, pričom podľa žalovaného nebolo pochybné,
že celá suma bola použitá na výstavbu domu. Žalobkyňa v konaní nepreukázala, že by existovali iné
finančné prostriedky BSM, z ktorých by sa dom mohol postaviť – manželia nemali úspory, pôžičky ani

iné zdroje financovania. Žalovaný predložil doklady o kúpe stavebných materiálov, ktoré podľa neho
jasne preukazovali, že financovanie prebiehalo výlučne z jeho darovaných prostriedkov. V tejto súvislosti
poukázal na nesprávne skutkové zistenia súdu, keď tento na str. 16 rozsudku uviedol, že žalovanému
uveril ohľadom daru, avšak len v obmedzenej výške 15 000 EUR. Žalovaný považoval tento záver za
nelogický a neodôvodnený. Ďalej namietal, že súd na str. 17 rozsudku nesprávne vyvodil, že prestávka

vo výstavbe mohla byť spôsobená potrebou našetriť ďalšie financie, hoci z vykonaného dokazovania
nevyplývalo, že by žalobca a žalobkyňa v manželstve akékoľvek financie sporili.
25. Preto tvrdil, že súd mal buď rodinný dom vylúčiť z BSM úplne alebo ak ho aj zaradil do BSM, mal
uznať vnos v celej výške 40.000 EUR.
26. Motocykel I. J. XXX XXXX: Žalovaný namietal, že súd nesprávne zaradil motocykel do BSM,

hoci spĺňal kritériá pre veci vylúčené z BSM podľa § 143 Občianskeho zákonníka, keďže slúžil
výlučne na osobnú potrebu žalovaného, lebo ho používal ho ako hobby, nie ako dopravný prostriedok.
Žalobkyňa nemala vodičské oprávnenie na jeho vedenie, takže motocykel nemohol slúžiť na spoločné
účely manželov. Bolo preukázané, že bol kúpený prevažne z výlučných prostriedkov žalovaného, zprostriedkov BSM bolo použitých iba 900 EUR, čo bola suma, ktorá mala byť jediným predmetom
vyporiadania. Žalovaný preto žiadal, aby motocykel nebol zaradený do BSM, pričom do vyporiadania
mal byť započítaný iba náklad na jeho kúpu z prostriedkov BSM vo výške 900 EUR.

27. Hodnota vozidla G. O.: Žalovaný namietal nesprávne stanovenie hodnoty vozidla G. O. na 2.000
EUR, keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že ho predal za 1.900 EUR. Podľa neho mal byť pri
vyporiadaní použitý skutočný výťažok z predaja.
28. Nesprávne právne posúdenie veci – výpočet vyrovnacieho podielu: Žalovaný namietal aj nesprávny
výpočet vyrovnacieho podielu zo strany súdu. Tvrdil, že ak by odvolací súd vylúčil rodinný dom z BSM,

vyporiadanie by vyzeralo nasledovne: Celková hodnota BSM: 36.178,90 EUR; podiel pripadajúci na
jedného manžela: 18.089,45 EUR. Žalovaný mal prevziať majetok v hodnote 31.358,28 EUR, žalobkyňa
v hodnote 4.820,62 EUR. Na základe toho mal byť žalovaný povinný vyplatiť žalobkyni 13.268,83 EUR.
29. Ak by však odvolací súd rodinný dom ponechal v BSM, ale započítal vnos 40.000 EUR, vyporiadanie
by bolo nasledovné: Celková hodnota BSM: 87.951,80 EUR; podiel pripadajúci na jedného manžela:
43.975,90 EUR. Žalovaný mal prevziať majetok v hodnote 83.131,18 EUR, žalobkyňa v hodnote

4.820,62 EUR. Na základe toho by žalovaný musel vyplatiť žalobkyni 39.155,28 EUR. Žalovaný trval na
tom, že v prípade ponechania domu v BSM mal byť započítaný celý vnos 40.000 EUR, nielen 15.000
EUR.
30. Nesprávne rozhodnutie o trovách konania: Žalovaný namietal, že súd nesprávne určil pomer
úspechu a neúspechu strán v konaní, a preto žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 50 %, čo

považovalzanesprávne.Žalobkyňaneuvádzalakonkrétnehodnotymajetkuvosvojejžalobe,lenžiadala
vyplatenie sumy, pričom znalecké posudky vypracované v konaní vyžadovali obe strany. Žalobkyňa
popierala existenciu daru, no súd nakoniec započítal aspoň 15.000 EUR, čím žalovaný v tejto časti
uspel. Žalovaný preukázal skutočné hodnoty niektorých vecí (napr. G. O., F. XXX), čo ovplyvnilo výpočet
vyrovnacieho podielu. Žalovaný preto navrhoval, aby buď nebola žiadnej strane priznaná náhrada

trov konania, alebo aby bol aplikovaný § 257 CSP a trovy konania neboli priznané pre dôvod hodný
osobitného zreteľa.
31. Na základe uvedených námietok žalovaný požadoval, aby odvolací súd zrušil rozsudok okresného
súdu a vrátil vec na nové konanie, alebo zmenil rozsudok tak, že rodinný dom nebude zaradený do BSM,
motocykel I. bude vylúčený z BSM, pričom sa započíta len suma 900 EUR, hodnota vozidla G. O. sa

ustáli na 1.900 EUR. V prípade ponechania domu v BSM bude započítaný vnos 40.000 EUR, pričom
nebude priznaná náhrada trov konania žiadnej strane. Žalovaný zdôraznil, že rozhodnutie súdu bolo
založené na nesprávnych skutkových zisteniach a právnych záveroch, čím bolo porušené jeho právo
na spravodlivé konanie.
Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobkyne

32. Žalovaný sa v plnom rozsahu ohradil voči odvolaniu žalobkyne, pričom zotrval na svojich pôvodných
tvrdeniach a argumentoch uvedených v odvolaní. Namietal tvrdenia žalobkyne o nedostatočnom
preukázanídaru,nesprávnomzaradenírodinnéhodomudoBSMaúdajnomnevykonanídôkazovsúdom
prvej inštancie. K preukázaniu pôvodu finančných prostriedkov na výstavbu rodinného domu opätovne
poprel tvrdenie žalobkyne, že nepreukázal, z akých prostriedkov bol dom financovaný. Zdôraznil, že

žalobkyňa sama nedokázala uviesť, z akých prostriedkov BSM bol dom postavený, keďže v manželstve
neexistovaliúsporyastranysinebraliúver.Zlogickéhohľadiskabolonemožné,abydombolfinancovaný
z neexistujúcich spoločných prostriedkov. Doklady o nákupe stavebných materiálov potvrdzovali, že
prostriedky na výstavbu pochádzali z daru, ktorý mu poskytla jeho matka. Obchodná spoločnosť E. C. C.,
ktorú žalovaný vlastnil a riadil ako jediný spoločník a konateľ, financovala časť výstavby z jeho výlučných

prostriedkov pochádzajúcich z daru.
33. K nepravdivosti tvrdení o neexistencii daru uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobkyne, že dar vo
výške 40.000 EUR neexistoval. Podľa neho bol dar preukázaný nielen samotnou darovacou zmluvou,
ale aj výpoveďami svedkov, najmä jeho sestry K. P. a žalovaného samotného. Žalobkyňa opakovane
tvrdila, že nebola preukázaná existencia daru, avšak neuviedla žiadny dôkaz, ktorý by toto tvrdenie

vyvracal. Svedok R. S. potvrdil, že žalovaný nemal vlastné finančné rezervy na výstavbu domu, pretože
v tom čase prišiel o auto a nemal žiadny iný príjem. Sestra žalovaného K. P. konzistentne vypovedala
o celoživotných úsporách rodičov, ktoré boli určené na podporu syna pri výstavbe domu. Samotná
žalobkyňa v minulosti nespochybňovala, že dom bol postavený zo žalovaných výlučných prostriedkov,
keď s ním pôvodne uzavrela dohodu o vyporiadaní BSM. Až následne si svoje konanie rozmyslela a

využila skutočnosť, že dohoda bola podpísaná pred nadobudnutím právoplatnosti rozsudku o rozvode.
34. Tiež odmietol tvrdenie o neexistencii úspor darkyne. Žalovaný spochybnil tvrdenie žalobkyne, že
jeho rodičia nemohli mať nasporených 40.000 EUR. Argumentoval, že rodičia žalovaného žili skromne,
celý život pracovali, nechodili na dovolenky a pravidelne šetrili. Otec poberal dôchodok vo výške 500 –600 EUR a matka približne 450 EUR mesačne. Pri skromnom živote a pri odkladaní sumy len 200 EUR
mesačne by rodičia dokázali nasporiť 40.000 EUR za 16 a pol roka, čo bolo úplne reálne. Svedkyňa K.
P. vysvetlila, že rodičia si vzali pôžičku na výmenu plastových okien len preto, že mali zvyk nečerpať

úspory a radšej si brali menšie pôžičky na konkrétne účely. Žalovaný preto odmietol tvrdenie žalobkyne,
že objektívne nebolo možné, aby jeho rodičia poskytli takýto finančný dar.
35.Žalovanýnamietaltvrdeniežalobkyne,ževýpovedesvedkovbolinepresvedčivéalebonedostatočné.
Zdôraznil, že svedecké výpovede K. P. a samotného žalovaného boli konzistentné, logické a navzájom
sa neprotirečili. Svedkyňa Q. B. síce vzhľadom na svoj vek nemusela mať komplexný prehľad o

financiách, avšak žila v spoločnej domácnosti, vnímala rozhovory so starou matkou a jej výpoveď bola
relevantná. Žalobkyňa zavádzala, keď tvrdila, že svedok R. S. potvrdil, že išlo o pôžičku – v skutočnosti
len opísal, že matka najprv hovorila o požičaní peňazí, ale následne ich synovi darovala, čo bolo v súlade
s ostatnými výpoveďami.
36. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že súd nesprávne vyhodnotil dôkazy alebo že neboli
vykonané všetky navrhované dôkazy. Žalobkyňa sama na poslednom pojednávaní nenavrhovala žiadne

ďalšie dôkazy. Žalovaný mal záujem vypočuť svoju matku, avšak z dôvodu jej zlého zdravotného stavu
a na odporúčanie lekára od tohto dôkazu upustil. O tejto skutočnosti predložil súdu lekárske potvrdenie.
Pandémia COVID-19 spôsobila oneskorenie konania, čo malo za následok, že v čase, keď matka
žalovaného ešte mohla vypovedať, sa pojednávania nekonali z objektívnych dôvodov.
37. Aj bez výsluchu darkyne bolo preukázané, že dar existoval, a to prostredníctvom iných dôkazov,

výpovedí svedkov, darovacej zmluvy a dokladov o nákupe stavebných materiálov.
38. Žalovaný podal logické vysvetlenie časového priebehu výstavby domu medzi poskytnutím daru
(2011) a začiatkom výstavby domu (2014 – 2015). V roku 2011 utrpel vážny úraz členka, čo preukázal
lekárskymi správami. Bol dlhodobo na PN a následne mu bol priznaný invalidný dôchodok. Počas tohto
obdobia nebol schopný stavať dom. Až v roku 2014 sa jeho zdravotný stav zlepšil natoľko, že mohol

začať s výstavbou, pričom na tento účel použil prostriedky z daru. Práve preto nebolo možné, aby on
alebo žalobkyňa v tomto období nasporili akékoľvek iné financie na výstavbu.
39. V súhrne odvolací súd konštatuje, že žalovaný zotrval na svojich argumentoch uvedených v odvolaní
a odmietol všetky tvrdenia žalobkyne ako nepravdivé, zavádzajúce alebo účelové. Žalovaný trval na
tom, že rodinný dom bol postavený z jeho výlučných prostriedkov pochádzajúcich z daru. Dar bol riadne

preukázaný viacerými dôkazmi, vrátane výpovedí svedkov a darovacej zmluvy. Podľa žalovaného súd
prvého stupňa rozhodol nesprávne, keď uznal len sumu 15.000 EUR ako vnos žalovaného do BSM
namiesto celej sumy 40 .00 EUR. Žalobkyňa nepreukázala, že dom bol financovaný zo spoločných
prostriedkov, a jej argumentácia bola nekonzistentná. Z týchto dôvodov žiadal, aby odvolací súd vyhovel
jeho odvolaniu a zmenil rozsudok okresného súdu v súlade s jeho návrhom.

Replika žalobkyne
40. Žalobkyňa vo svojej odvolacej replike poprela všetky skutkové aj právne tvrdenia žalovaného
uvedené v jeho vyjadrení k odvolaniu a označila ich za nesprávne, účelové a nelogické. Jednotlivé
argumenty možno rozdeliť do nasledujúcich bodov:
41. Faktúry a financovanie výstavby domu: Žalobkyňa namietala, že z predložených faktúr nevyplývalo,

z akých finančných prostriedkov boli úhrady realizované. Od začiatku konania spochybňovala ich
relevanciuvsúvislostistvrdenímžalovaného,žedombolfinancovanýzdarovanýchprostriedkov.Okrem
toho namietala aj samotnú darovaciu zmluvu.
42. Dôkazné bremeno: Zdôraznila, že bolo povinnosťou žalovaného preukázať existenciu výnimky z
BSM podľa § 143 Občianskeho zákonníka. Naopak, financovanie domu z BSM bolo preukázané, pričom

existencia žalovaného tvrdeného daru bola sporná. Žalovaný sa podľa nej neoprávnene snažil preniesť
dôkaznú povinnosť na žalobkyňu.
43. Úloha obchodnej spoločnosti E. C. C.: Žalobkyňa poukázala na to, že obchodná spoločnosť
bola založená počas manželstva, a z predložených faktúr vyplývalo, že odberateľom nebol žalovaný,
ale práve táto spoločnosť. Preto nemohlo ísť o výlučné prostriedky žalovaného, keďže financovanie

prebiehalo cez firmu.
44. Spochybnenie výpovede svedkov: Žalobkyňa namietala zaujatosť svedkov navrhnutých žalovaným,
najmä jeho sestry K. P.. Tvrdila, že výpovede treba hodnotiť optikou doktríny RAVEN, ktorá zdôrazňuje
význam nestrannosti svedkov. Argumentovala, že sestra žalovaného mala osobný záujem na výsledku
sporu.

45. Nevykonanie dôkazov: Žalobkyňa poukázala na to, že už v roku 2021 navrhla výsluch matky
žalovaného, teda darkyne, ale tento nebol vykonaný. Preto odmietla tvrdenie žalovaného, že žalobkyňa
o tento dôkaz nežiadala.46. Spochybnenie výpočtu úspor rodičov žalovaného: Žalobkyňa označila výpočet žalovaného, podľa
ktorého jeho rodičia mohli ušetriť 40.000 EUR, za nelogický a účelový. Argumentovala, že výpočet
nepočítal s infláciou ani s reálnou výškou príjmov jeho rodičov v minulosti.

47. Žalobkyňa zotrvala na svojom odvolaní a žiadala, aby odvolací súd rozhodol v jej prospech.
Ďalšie podania žalobkyne a žalovaného
48. Nakoľko odvolanie podala žalobkyňa aj žalovaný a následne svoje podania označili ako vyjadrenia,
podľa obsahu podaní nie je možné kvalifikovať, čo je replika a duplika, prípadne triplika, odvolací
súd uvádza následne podania strán s ich tvrdeniami tak vo vzťahu k vlastným námietkam uvedeným

v odvolaní ako aj v reakcii na podanie odvolania protistrany.
Vyjadrenie žalovaného z 28.5.2024
49. T. I.: Žalovaný trval na tom, že motocykel I. je vecou osobnej potreby. Slúžil výlučne ako jeho koníček,
pričom žalobkyňa nemala vodičské oprávnenie na jeho používanie a o tento koníček sa nezaujímala. Z
týchto dôvodov považuje motocykel za vec vylúčenú z vyporiadania BSM.
50.Rodinnýdomajehovýstavba:Žalovanýtvrdil,žerodinnýdombolpostavenývýlučnezjehovlastných

prostriedkov, najmä z daru vo výške 40.000 EUR od jeho rodičov. Argumentoval tým, že manželia
nemali spoločné finančné prostriedky na výstavbu, čo podľa neho vyplýva z predložených bankových
účtov. Žalobkyňa podľa neho nepreukázala, z akých spoločných prostriedkov by mala byť výstavba
financovaná, ak nesúhlasí s jeho tvrdením. Poukázal na to, že na výstavbe sa podieľala aj spoločnosť E.
C. C., ktorej bol jediným spoločníkom a konateľom, pričom prostriedky spoločnosti použil na výstavbu.

51. Darovaciu zmluvu považoval za platnú. Poprel tvrdenia žalobkyne o neplatnosti darovacej
zmluvy. Tvrdil, že zmluva jednoznačne preukazuje vôľu darkyne (matky žalovaného) darovať finančné
prostriedky výlučne jemu. Na podporu tohto tvrdenia uviedol výpovede svedkov, najmä svojej sestry,
ktorá potvrdila pôvod a účel finančných prostriedkov.
52. Časový kontext darovania: Žalovaný reagoval na námietku žalobkyne, že darovanie je nelogické

z časového hľadiska. Argumentoval, že žalobkyňa prvýkrát podala návrh na rozvod už v roku 2010 a
následne sa odsťahovala, čím naznačuje, že ich vzťah bol v tom období už v kríze. Poukázal na výpoveď
svojej sestry, ktorá objasnila finančnú situáciu rodičov žalovaného, ktorí predali rodinný dom v centre
mesta a ušetrené peniaze darovali synovi. Žalovaný tak zotrval na všetkých svojich predchádzajúcich
tvrdeniach a považoval svoje dôkazné bremeno za splnené. Trval na tom, že žalobkyňa nepredložila

relevantné dôkazy, ktoré by podporovali jej tvrdenia o spoločnom financovaní rodinného domu alebo o
neplatnosti darovacej zmluvy.
Vyjadrenie žalobkyne z 17.6.2024
53. Na vyjadrenie žalovaného z 28.5.2024 reagovala žalobkyňa. Žalobkyňa v plnom rozsahu poprela
skutkovéajprávnetvrdeniažalovanéhouvedenévjehovyjadrení.Považovalaichzanesprávne,účelové

a nelogické. Zotrvala na všetkých svojich doterajších vyjadreniach a argumentoch.
54. Zaradenie motocykla I. do BSM: Žalobkyňa trvala na tom, že motocykel patrí do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Argumentovala tým, že ak bola vec nadobudnutá počas manželstva, zostáva
v BSM, aj keď ju jeden z manželov nepoužíval. Uviedla príklad starožitného dámskeho šperku, ktorý by
bol napriek jeho osobitnej povahe stále súčasťou BSM.

55. Spochybnenie investície 40.000 EUR: Žalobkyňa tvrdila, že investícia deklarovaná žalovaným
je umelo vykonštruovaná. Minimálne časť finančných prostriedkov bola zmiešaná so spoločnými
prostriedkami BSM. Žalovaný nepreukázal, že celá suma 40.000 EUR bola skutočne investovaná do
výstavby nehnuteľnosti. Predložené dôkazy podľa nej pokrývajú iba časť tvrdenej investície, pričom
žalovaný neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaný taktiež nepreukázal, že práve jeho deklarované

finančné prostriedky boli použité na stavbu domu.
56. Spochybnenie platnosti darovacej zmluvy: Žalobkyňa namietala, že darovacia zmluva je účelovo
vytvorený dokument. Rodičia žalovaného neboli objektívne schopní nasporiť deklarovanú sumu.
Výsledky dokazovania na súde podľa nej podporujú tento záver. Žalobkyňa zotrvala na svojich
doterajších tvrdeniach a argumentoch. Opakovane zdôraznila, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno

v otázke financovania nehnuteľnosti, ani v otázke pôvodu darovaných prostriedkov.
Právne posúdenie odvolacím súdom
57. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu v napadnutej časti podľa
§ 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

58. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.59. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
vecne správne. Počas konania zohľadnil všetky podstatné argumenty strán sporu, vykonal náležité
dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil logicky a správne, tieto vyhodnotil aj vo vzájomných

súvislostiach a následne dospel k správnym skutkovým zisteniam. Na takto zistený skutkový stav tiež
správne aplikoval príslušné právne normy.
60. Rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za dostatočne presvedčivé, logické,
vychádzajúce z vykonaného dokazovania. Súd rozhodoval za situácie, keby strany sporu predkladali
dôkazy na obhájenie svojich argumentov, pričom je pri takýchto sporoch samozrejmosťou, že každá

strana produkuje argumenty na zlepšenie svojho postavenia, pričom sa vždy opomína podstatná
skutočnosť, ktorou je inštitút BSM ako taký, kde pri vyporiadaní často dochádza k prekrúteniu jeho
zmyslu ale aj judikovaných postulátov a východísk. rozhodovacia prax je dostatočne bohatá na
vyslovenie zásadných odpovedí v danom spore, pričom je evidentné, že tie argumenty, ktoré tú ktorú
stranu zvýhodňujú, sa prezentujú mimo takýchto záverov, a naopak, vo vzťahu k protistrane dochádza
k popretiu takých okolností, ktoré sú z hľadiska praxe judikované.

61. Vzhľadom na danú situáciu súd prvej inštancie sa musel vysporiadať s mnohými otázkami,
protiargumentami strán a dospieť k logickému a spravodlivému záveru, čo súd prvej inštancie vykonal.
Jeho závery sú logické, zohľadňujúce všetky v dokazovaní zistené a relevantné skutočnosti. je úplne
zjavné, že každá strana má svoju subjektívnu predstavu o nadobúdaní majetku počas BSM, o svojich
prínosoch a naopak, o tom, čo považuje za svoj majetok, čo je podstatný spôsob, ako získať z BSM viac

prostriedkov, čoho sú si strany sporu dostatočne vedomé.
62. Okresný súd mal preukázané, že manželstvo strán bolo uzavreté 3. júla 1999 a rozvedené 20.
júla 2019, čím zaniklo aj ich BSM. Predmet sporu sa sústreďuje na nasledujúce kľúčové aspekty: 1.
Vlastnícky status rodinného domu – posúdenie, či bol financovaný výlučne zo zdrojov daru poskytnutého
matkou žalovaného, alebo z prostriedkov patriacich do BSM. 2. Započítanie vnosu žalovaného –

preskúmanie, či súd prvej inštancie riadne určil rozsah investície žalovaného do nehnuteľnosti. 3 Právna
povaha motocykla I. J. XXX – analyzovanie, či ide o vec osobnej potreby vylúčenú z BSM, alebo
majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. 4. Platnosť a autenticita darovacej
zmluvy – preverenie, či ide o platný právny úkon alebo dokument vyhotovený dodatočne na podporu
tvrdení žalovaného. 5. Ekonomické možnosti darcov – objektívne posúdenie, či rodičia žalovaného

mohli disponovať prostriedkami v deklarovanej výške a či bol dar realizovaný v súlade so štandardnými
ekonomickými praktikami. 6. Vplyv zmiešania financií na vyporiadanie BSM – hodnotenie, či došlo k
zmiešaniu výlučných a spoločných prostriedkov, a aká bola miera tohto zmiešania.
63. Rodinný dom a financovanie jeho výstavby. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so
skutkovými zisteniami, ktoré vyplynuli z dokazovania pred súdom prvej inštancie ako aj závermi, ktoré

tento súd z nich vyvodil. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno v plnom rozsahu, pretože nepredložil
presvedčivé a jednoznačné dôkazy, ktoré by preukazovali, že celých 40.000 EUR pochádzalo výlučne
z jeho osobných prostriedkov. Nebol poskytnutý žiadny priamy, či nepriamy dôkaz o tom, že výška
daru bola skutočne 40.000 EUR. Z dokazovania vyplynulo, že existoval dar pre žalovaného, avšak
s istotou nemožno dospieť k záveru, že to bola práve táto výška. Pravosť darovacej zmluvy bola

spochybnenážalobkyňou,nakoľkoabsentovalipriameobjektívnedôkazyoreálnomposkytnutíuvedenej
sumy. Odvolací súd námietku žalobkyne nepovažuje dostatočnú na to, aby odvolací súd mohol vyvrátiť
skutkové závery, ku ktorým dospel súd prvej inštancie. Totiž ak by aj došlo k antedatovaniu darovacej
zmluvy, darovaciu zmluvu to nerobí neplatnou, ako to tvrdí žalobkyňa. Z dokazovania jednoznačne
vyplynulo, že k spísaniu písomnej darovacej zmluvy došlo až následne po uzavretí darovacej zmluvy,

ktorá bola uzavretá ústne a finančné prostriedky boli reálne odovzdané žalovanému.
64. Podľa § 628 Občianskeho zákonníka (1) Darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva
alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. (2) Darovacia zmluva musí byť písomná,
ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri
darovaní.

65. Zachovanie písomnej formy darovacej zmluvy je povinné iba v prípade, keď je predmetom daru
nehnuteľnosť. V takomto prípade účinky zmluvy nastanú vkladom vlastníctva do katastra nehnuteľností.
Zákon vychádza z bezformálnosti darovacej zmluvy. Tzn., že darovacia zmluva môže byť uzavretá
neformálne, ba dokonca aj konkludentne. Bude tomu tak najmä prejavmi darcu a obdarovaného
spočívajúcimi v reálnom odovzdaní a prijatí predmetu daru. Darovacia zmluva vzniká spravidla reálne,

t. j. prejavom vôle darcu predmet daru bezodplatne prenechať a prejavom vôle obdarovaného dar prijať,
spojenými s odovzdaním a prijatím predmetu daru (viď napr. rozhodnutie NS ČR 33 Odo/872/2004).
Súd prvej inštancie mal preukázané, že došlo k reálnemu darovaniu finančných prostriedkov a len na
základe popretia výšky žalobkyňou súd musel vychádzať z dokazovania, v ktorom bolo jednoznačnepreukázané, že manželia nemali žiadne voľné finančné prostriedky, z ktorých by bolo možné stavať
rodinný dom, nemali žiadny úver. Potom je logické, že ak žalovaný dom začal stavať a vynaložil naň
doložené finančné čiastky, tieto mohli pochádzať z tvrdenej darovacej zmluvy, ktorá v postate tiež

predstavovala určité spravodlivé finančné vyrovnanie v rodine, keď sestra žalovaného dostala byt.
Ak tieto finančné prostriedky neboli prejednané v dedičskom konaní, neznamená to, že neexistovali.
Z dokazovania vyplynula, že rodičia ich mali doma v hotovosti. Išlo o rodinnú dohodu. Existencia daru
bola potvrdená viacerými svedkami.
66. Odvolací súd však zdôrazňuje, že nebolo nijako preukázané, žeby rodinný dom nemal byť

zahrnutý do masy BSM, pretože bol nadobudnutý počas trvania manželstva, žalobkyňa sa podieľala na
domácnosti, či už svojimi príjmami zo zamestnania, či poskytovaním iných, takpovediac nemajetkových
hodnôt. Starala sa o deti, kedy žalovaný pracoval na stavbe, nakupovala, starala sa o domácnosť.
Nemožno tak dospieť k záveru, že rodinný dom bol postavený výlučne z prostriedkov žalovaného.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie je preto správne, keď zohľadnil všetky významné skutočnosti
rozhodujúce pre posúdenie danej parciálnej otázky.

67. Ak aj faktúry boli vystavené na obchodnú spoločnosť E. C. C., pričom nateraz dôvod takéhoto
postupu nie je zrejmý, jediným spoločníkom a konateľom bol žalovaný, a takéto nakladanie neznamená,
že nešlo o finančné prostriedky patriace do BSM. Teoreticky možno uvažovať, že financovanie stavby
rodinného domu cez faktúru obchodnej spoločnosti môže mať význam pre daňové orgány. Rodinný
dom preto patrí do BSM a pri vyporiadaní súd správne započítal vnos žalovaného vo výške 15.000

EUR, ktorý bol dostatočne preukázaný. Išlo práve o sumy vynaložené na stavbu. Nebolo nepochybne
preukázané, že na stavbu bolo použitých celých 40.000 EUR, ako to tvrdí žalovaný. Odvolací súd
dopĺňa, že žalovaný nepredložil jednoznačné dôkazy, že bol financovaný iba z jeho výlučných zdrojov.
Tiež stavebné rozhodnutie bolo vydané na manželov. Ak by dom staval výlučne žalovaný, rozhodne by
žalobkyňu za stavebníčku neuvádzal. Nemožno tak dospieť k záveru, že rodinný dom bol postavený

výlučne z prostriedkov žalovaného. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je preto správne, keď zohľadnil
všetky významné skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie danej parciálnej otázky.
68. Motocykel I. J. XXX. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom, že motocykel bol nadobudnutý počas
manželstva a nepredstavuje vec osobnej potreby v zmysle ustálenej judikatúry. Vzhľadom na jeho
hodnotu a charakter je neoddeliteľnou súčasťou BSM. Výlučné užívanie jednej zo strán nemá vplyv na

zaradenie veci do BSM, pokiaľ bola nadobudnutá počas trvania manželstva.
69. Podľa § 143 OZ v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných
dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu
povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému

z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec
vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
70. Z dokazovania nevyplynulo, žeby motocykel slúžil výkonu povolania žalovaného. Vzhľadom na
charakter veci a jeho hodnotu je síce pravda, že slúžil potrebe žalovaného, avšak vzhľadom na hodnotu
danej veci ju z BSM nemožno vylúčiť. Mohlo by sa totiž stať, že počas manželstva by manžel kúpil pre

svoju potrebu lietadlo... Vzhľadom na finančnú situáciu rodiny preto treba rozlišovať hodnoty, ktoré sa
vyporiadavajú.
71. Len pre doplnenie odvolací súd odkazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5Cz 51/1973 R
74/1973, v zmysle ktorého s výnimkou vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo
výkonu povolania len jedného z manželov, nemôže žiadny z manželov zo spoločných prostriedkov kúpiť

vec do výlučného osobného vlastníctva, a to ani so súhlasom druhého z manželov.
72. K platnosti darovacej zmluvy odvolací súd konštatuje, že túto považuje aj odvolací súd za
preukázanú, nie však vo výške ako tvrdil žalovaný. Odvolací súd sa ale nestotožnil s tvrdením žalobkyne,
že rodičia žalovaného nemohli disponovať určitou sumou, ktorú by mohli darovať žalovanému. Okresný
súd v tomto zmysle dospel k správnym skutkovým záverom, keď neuznal tvrdenie žalovaného o výške

daru 40.000 EUR, na druhej strane v zmysle vykonaných dôkazov dospel k nevyhnutnému záveru
o preukázanej výške daru 15.000 EUR. Súd pri svojich záveroch vychádzal z toho, čo bolo preukázané
a čo vyšlo najavo, pričom by teoreticky nemuselo byť vylúčené, že obnos mohol byť aj vyšší, avšak
bez všetkých pochybností to preukázané nebolo. Bolo by to tak vtedy, ak by napr. bolo preukázané
pripísanie finančných prostriedkov na účet žalovaného ako dar, prípadné iné nespochybniteľné dôkazy

o výške daru.
73. K námietkam žalobkyne odvolací súd uvádza, že výsluch matky žalovaného nie je tou rozhodujúcou
skutočnosťou, ktorá by spochybnila závery správnosti rozhodnutia, ktoré vyplynuli z iných dôkazov.
V konaní vyplynulo, že lekár jej výsluch neodporučil a odvolací súd je toho názoru, že treba rešpektovaťzákladné ľudské hodnoty, ako je zdravie, naviac za stavu, keď, ako bolo vyššie uvedené, bolo
preukázané, že darovacia zmluva bola uzavretá ústne, jej následné písomné vyhotovenie, čo potvrdil
aj žalovaný, len legalizovalo tento úkon, predovšetkým aj vo vzťahu medzi žalovaným a sestrou, ktorá

bola vypočutá ako svedkyňa. Z tohto dôvodu nebol, resp. nie je dôvod vykonávať dokazovanie znalcom
z odboru písmoznalectva vo vzťahu k písomne vyhotovenej darovacej zmluve, to isté platí aj vo vzťahu
k predloženiu originálu tejto zmluvy.
74. Hoci žalobkyňa mala výhrady k výsluchom svedkov, súd prvej inštancie sa s nimi náležite vyporiadal.
Niejedôvodneakceptovaťvýsluchlenzdôvodupredpokladanejmožnostizaujatejvýpovedeprerodinný

vzťah. Nakoniec, aj žalobkyňa bola v rodinnom vzťahu, či už so sestrou žalovaného, dcérou.
75. K námietkam žalovaného odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne posúdil hodnoty
motorových vozidiel, ktoré zaradil do vyporiadania a správne v tomto smere aj svoje rozhodnutie
odôvodnil.
76. Odvolací súd nepovažuje za prijateľné ani námietky voči trovám konania. V odôvodnení rozhodnutia
súd prvej inštancie dostatočne odôvodnil svoje úvahy, z ktorých vychádzal. V danom prípade ide

o konanie označované ako „iudicium duplex“, ktoré má svoje špecifiká, to znamená, že každý zo strán
sporujeoprávnenýpodaťtakútožalobuaňounazákladezákonnejúpravydochádzakrozhodnutiu,ktoré
rieši otázku majetku oboch manželov. Je potom spravodlivé, aby v prípade, ak žalobu podala žalobkyňa,
sa na nich podieľal aj žalovaný, prípadne si každý nesie svoje náklady sám. Avšak v danom prípade
súd prvej inštancie zrozumiteľne rozhodol, prečo zvolil iný princíp, keď za podstatné považoval potrebu

prihliadnuťnato,akosastranypostavilikmožnostimimosúdnehousporiadaniavecibezpotrebypodania
žaloby na súd, ako aj na to, s akými návrhmi a očakávaniami do tejto dohody strany vstupovali. Žalovaný
navrhoval len výplatu 5.000 EUR, čo je podstatný rozdiel oproti tomu, ako súd nakoniec rozhodol.
Žalobkyňa žiadala vyplatiť 67.500 EUR, resp. v žalobe 70.000 EUR. Odvolací súd nevidí žiaden dôvod
preaplikáciu§257CSP,akotonavrholžalovanývosvojomodvolaní,pretožetuniesúžiadnevýnimočné

okolnosti.
77. V zmysle vyššie uvedeného odvolací súd dospel k názoru, že ani odvolanie žalobkyne v tomto smere
nie je dôvodné, keďže vo vzťahu k III. výroku rozsudku nebola úspešná a odvolací súd rozsudok potvrdil
ajvtejtočasti.Lennadoplnenieodvolacísúduvádza,žerozhodovanieoBSMpredstavujeucelenýcelok
a nemožno separátne rozhodovať o čiastkových výrokoch, nakoľko v rozhodovanom prípade všetky

tvoria jeden celok.
Trovy odvolacieho konania
78. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, §
255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol úspech a neúspech strán vyvážený, žiaden
argument strán uvedený stranami v odvolaní nebol dôvodný. Za daného stavu žiadna zo strán sporu

nemala v odvolacom konaní úspech.
79. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.