Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 27, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/172/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123236815
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:4123236815.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr.

Róberta Foltána a JUDr. Kristíny Srnkovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B.,
narodený XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Topoľčany, so sídlom Škultétyho 1577/8, Topoľčany, dieťa rodičov - matky:
C. D. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, F., v konaní zastúpenej: JUDr. Kristína
Panasiuková a JUDr. Mária Humenská, advokátkami so sídlom Damborského 3, Nitra, a otca: A.
B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX/XX, G., v konaní zastúpeného: Mgr. Peter Kupka,
advokát so sídlom Hlavná 23, Trnava, v konaní o návrhu otca na zverenie maloletého dieťaťa do

striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.
k. 24P/203/2023-181 zo dňa 09.05.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zamietol návrh otca na zverenie maloletého
dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a výrokom II. žiadnemu z účastníkov nepriznal

nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou § 24 ods. 1, 3, 5, § 26 zákona č.
36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“).

3.Súdprvejinštancieuviedol,ževovecivykonaldokazovanievýsluchomúčastníkovkonania,oboznámil
návrh, uznesenie o prenesení príslušnosti, úradný záznam zo dňa 19.10.2023, úradný záznam zo dňa

05.12.2023, úradný záznam zo dňa 20.12.2023, predloženie dokladov zo strany právneho zástupcu
otca, sobášny list otca, rodný list maloletého H. B., potvrdenie o poberaní rodičovského príspevku
manželkou otca a prídavkov na dieťa, potvrdenie o návšteve školy, potvrdenie o príjme otca, rozpis
výdavkov otca na dieťa nad rámec výživného, doklady k týmto výdavkom, doklady doložené právnymi
zástupkyňami matky, potvrdenie o príjme matky, potvrdenie o poberaní prídavkov na dieťa matkou,
pracovné hodnotenie na matku, správu k pojednávaniu zo dňa 15.03.2024 od kolízneho opatrovníka,
správu z Referátu poradensko-psychologických služieb z pohovoru s dieťaťom zo dňa 15.03.2024,

rozsudok Okresného súdu Partizánske č. k. 2P/18/2020 - 369 zo dňa 12.11.2021, Krajského súdu
v Trenčíne zo dňa 27.09.2022, mailovú komunikáciu medzi rodičmi, správu z Referátu poradensko-
psychologických služieb zo dňa 03.05.2024, pripojený spis Okresného súdu Partizánske sp. zn.
2P/18/2020 z neho rozhodnutie na čl. 64 a nasledovné, rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne č.k. 6CoP/51/2020 - 161 zo dňa 06.05.2021, a zistil, že Maloletý A. B., nar. XX.XX.XXXX pochádza z
manželstva rodičov. Uvedené manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.
k. 2P/18/2020 - 64 zo dňa 12.08.2020, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť v časti výroku o

rozvode manželstva a o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky dňa 08.09.2020. Voči výroku
o výške výživného a úprave styku bolo podané odvolanie. Krajský súd v Trenčíne rozhodnutím č. k.
6CoP/51/2020 - 161 zo dňa 06.05.2021 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach zrušil a
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozsudkom Okresného súdu Partizánske č. k. 2P/18/2020
- 369 zo dňa 12.11.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 6CoP/21/2022 - 417

zo dňa 27.09.2022 bolo rozhodnuté o výške výživného v sume 200,- Eur mesačne od 29.09.2021 a
zároveň súd upravil styk otca s maloletým dieťaťom na každý párny týždeň v kalendárnom roku od piatka
od 17:00 hod. do nedele do 17:00 hod., každý nepárny týždeň v stredu od 16:00 hod. do 20:00 hod.
a tiež upravil styk osobitne počas vianočných sviatkov tak, že otec sa stretne s maloletým v nepárnom
kalendárnom roku od 24.12. od 9:00 hod. do 25.12. do 9:00 hod. a v každom párnom kalendárnom
roku od 25.12. od 9:00 hod. do 26.12. do 9:00 hod., v každom nepárnom kalendárnom roku od 26.12.

od 9:00 hod. do 27.12. do 9:00 hod., v párnom kalendárnom roku od 31.12. od 9:00 hod. do 01.01.
nasledujúceho roka do 20:00 hod., počas letných školských prázdnin každý rok od 01.07. od 9:00 hod.
do 15.07. do 18:00 hod. a od 01.08. od 9:00 hod. do 15.08. do 18:00 hod., počas jarných školských
prázdnin v párnom kalendárnom roku od pondelka od 9:00 hod. do nedele do 18:00 hod. Styk otca s
maloletým sa realizuje v intenciách tohto rozhodnutia.

4. Konštatoval, že zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 15.03.2024 okrem iného vyplývalo, že matka
býva spolu s maloletým dieťaťom v 3-izbovom byte v osobnom vlastníctve, pričom domácnosť je riadne
a účelne zariadená a prispôsobená aj potrebám maloletého. Otec býva spolu so svojou manželkou a
maloletým H. B., nar. XX.XX.XXXX v 5-izbovom rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve jeho manželky

a pozemok pod nehnuteľnosťou vo vlastníctve otca. V tejto domácnosti má maloletý vlastnú detskú izbu
zariadenú moderne a účelne a aj v tejto domácnosti má maloletý vytvorené vhodné podmienky. Maloletý
A. je integrované dieťa, navštevuje 4. ročník ZŠ A., učí sa dobre. Navštevuje krúžok anglického jazyka,
výtvarný krúžok a hudobný krúžok. Maloletý navštevuje aj školský klub. Je zdravý, odborných lekárov
nenavštevuje. Bol vykonaný pohovor s maloletým A., ktorý sa opakovane vyjadril, že takáto úprava styku

s otcom mu vyhovuje a aktuálne nemá potrebu na stretávaní sa s otcom niečo meniť. Práve naopak,
streda počas týždňa, kedy chodí k otcovi, sa mu javí byť nateraz ako náročné absolvovať, čo odôvodnil
tým, že odchod k otcovi počas týždňa mu narúša jeho aktivity a pravidelný denný režim. Z uvedených
dôvodov kolízny opatrovník navrhol návrh otca zamietnuť, nakoľko z vyjadrenia dieťaťa je zrejmé, že
aktuálne nastavená úprava styku s otcom je pre neho vyhovujúca, čo však do budúcna neznamená, že

s pribúdajúcim vekom by mohol maloletý svoj názor zmeniť.
Zo správy Referátu poradensko - psychologických služieb Topoľčany zo dňa 15.03.2024 okrem iného
vyplývalo, že dňa 14.03.2024 bol vykonaný pohovor s maloletým bez prítomnosti matky. Maloletý kontakt
nadviazal, avšak očný kontakt neudržal. Bolo zistené, že osobnosť je vo vývine, primeraná fyzickému
veku. Vnímanie je bez kvalitatívnych a kvantitatívnych porúch vnímania a myslenia. Pozornosť počas

pohovoru je stála, psychomotoricky je stabilný, pohyby sú koordinované. Slovná zásoba je primeraná,
reč zrozumiteľná, čistá. Emocionálne bol počas pohovoru stabilný, bez výkyvov nálad. Maloletý sa počas
pohovoru vyjadroval k tomu, že má rád oboch rodičov, maminu trochu viac. Veľmi rád má svojho brata
H., s ktorým sa hráva. Maloletý tiež uviedol, že otec je na neho dosť prísny a myslí si, že ho niekedy až
uráža a ponižuje, preto sa niekedy u neho necíti až tak komfortne. Niekedy sa mu stáva, že plače, lebo

mu je smutno za maminou a nemá u otca taký pocit istoty, keďže je na neho prísny. Aj mamina je na
neho prísna, nedovolí mu robiť všetko, čo chce, ale skôr sa s ním o všetkom rozpráva. Otec sa s ním o
tom, či chce, aby bol u neho celý týždeň aj počas celého roka nerozprával, povedala mu to až mama.
Maloletý si momentálne absolútne nevie a ani len nechce predstaviť, že by mal k otcovi chodiť častejšie,
dokonca sa vyjadril, že aj terajšia úprava styku je pre neho niekedy náročná a v stredu cez týždeň sa

mu k otcovi veľmi chodiť nechce. Nakoľko bolo zistené, že rodičia spolu nekomunikujú, odporúčali by
im prehodnotiť predovšetkým rodičovskú komunikáciu, dieťaťu ponúknuť priestor, čas, zvažovať s ním
nové možnosti úpravy styku, aby malo možnosť sa vyjadriť, aby si vedelo spolu s rodičmi, v milujúcom
a bezpečnom prostredí vykomunikovať argumenty za a proti novej úprave styku.
Zo správy Referátu poradensko - psychologických služieb Topoľčany zo dňa 03.05.2024 okrem iného

vyplýva, že rodine bolo poskytnuté psychologické poradenstvo, kedy sa uskutočnili štyri stretnutia,
pričom prvé a posledné stretnutie prebehlo spoločne s rodičmi bez prítomnosti dieťaťa, stretnutie dňa
17.04.2024 prebehlo individuálne s maloletým, pričom na sedenie prišiel v sprievode matky a dňa
24.04.2024 prišiel na sedenie v sprievode otca. Z uvedeného procesu bolo možné skonštatovať, žepodpora konštruktívnej rodičovskej komunikácie, prípadne dohoda rodičov sa nestretla s pochopením
najmä zo strany matky, ktorá je toho názoru, že práve to, že s otcom dieťaťa nekomunikuje, je pre
dieťa to najlepšie. Nakoľko pri psychologickom poradenstve je potrebné, aby bol klient v pohode a

cítil podporu od poradcu a dôveru, nemohli ďalej poradenstvo viesť týmto smerom. Počas sedenia
s maloletým využili pozorovanie, rozhovor, projektívne techniky - kresbu rodiny, kartičky emócií, test
rodinných vzťahov T210. Maloletý je žiakom 4. ročníka ZŠ, v rámci vyučovacieho procesu sa mu
niekedy venuje špeciálna pedagogička kvôli písaniu a mierne rozptýlenej pozornosti, ktorá sa venuje
aj iným žiakom. Vo svojom voľnom čase navštevuje ZUŠ - hra na keyboard a venuje sa kresleniu.

Styk maloletého s otcom je realizovaný podľa rozsudku súdu. Otec žije v druhom manželstve, má
druhé dieťa, do domácnosti otca s jeho novou rodinou chodieva maloletý podľa rozhodnutia súdu. Z
pozorovania, rozhovoru a psychodiagnostických metód je možné konštatovať, že dieťa má primárnu
vzťahovú osobu matku, tá mu zabezpečuje pocity lásky, domova, bezpečia. Otec pôsobí momentálne
v ponímaní dieťaťa veľmi ambivalentne. Z pozorovania nezaznamenali výraznejší rozdiel medzi tým,
či prišiel maloletý s matkou alebo otcom, k obom po psychologickom stretnutí prišiel a objal ich. K

bratovi H. prejavuje veľmi pozitívne city, pritom ho vie aj kriticky posúdiť. Vyslovili hypotézu, že dieťa sa
tak zľaklo striedavej starostlivosti, ktorá s ním zo strany otca nebola vôbec vykonzultovaná, že došlo
u neho k využitiu obranných mechanizmov, a to popretia akýchkoľvek pozitívnych citov voči otcovi.
Psychologické sedenia na Referáte poradensko-psychologických služieb nemajú v kompetencii hlbšie
posúdenie štruktúry osobnosti jednotlivých členov rodiny, preto na vyvrátenie alebo posúdenie danej

hypotézyslúžisúdnoznaleckýpsychologickýposudok.Zichpohľadusaimjaví,žedieťaniejepripravené
na zmenu zverenia v zmysle osobnej striedavej starostlivosti, a to z nasledovných dôvodov: prvý a
výrazný faktor je absolútna nespolupráca rodičov, rodičia nemajú kooperujúci a fungujúci rodičovský
vzťah, druhým je osobnostná nezrelosť dieťaťa vyplývajúca z jeho fyzického vývoja a tretím je úplná
nepripravenosť dieťaťa na tak výraznú zmenu v jeho živote.

5. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplývalo,
že obaja rodičia majú osobnostné predpoklady na vykonávanie striedavej osobnej starostlivosti, avšak
od poslednej úpravy výkonu osobnej starostlivosti neprišlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá by
mala mať za následok zmenu z osobnej starostlivosti matky na striedavú osobnú starostlivosť, nakoľko

takáto forma starostlivosti aktuálne nie je v záujme maloletého dieťaťa. Maloletý A. aj naďalej preferuje
osobnú starostlivosť matky, ktorá je pre neho primárnou vzťahovou osobou. Z pohľadu maloletého
dieťaťa je to osoba, ktorá mu zabezpečuje pocit lásky, domova, bezpečia, je na ňu (a to aj vzhľadom k
jeho aktuálnemu veku) emocionálne silnejšie naviazaný (maloletý v domácnosti otca plakal z dôvodu,
že mu bolo za matkou smutno). Odlúčenie maloletého od matky v dôsledku zmeny osobnej starostlivosti

by rozhodne aktuálne nebolo v súlade s jeho najlepším záujmom. V konaní nebola zistená žiadna
rodičovská nespôsobilosť a neschopnosť matky a nebol ani daný iný dôležitý dôvod na zmenu formy
osobnej starostlivosti. Maloleté dieťa má u matky zabezpečené stabilné rodinné i výchovné prostredie.
Súd prvej inštancie sa pri hodnotení dôkazov priklonil k vyjadreniu psychológa Referátu poradensko-
psychologických služieb a rovnako videl príčinu odmietania striedavej osobnej starostlivosti maloletým

dieťaťom v tom, že maloletý nebol na možnosť takejto formy starostlivosti postupne pripravovaný. Z
vyjadrenia maloletého dieťaťa ako aj z uskutočnených psychodiagnostických metód, ktorým bol maloletý
podrobený v rámci psychologického poradenstva na referáte poradensko-psychologických služieb je
zrejmé, že bol touto požiadavkou otca až natoľko zaskočený, že aj pri vypracovávaní uvedených testov
maloletý idealizoval osobu matky (nepomer medzi kladnými citmi k matke a zápornými voči otcovi),

pričom osobe otca nepriradil žiadne kladné vlastnosti a pocity, napriek tomu, že má podľa jeho vyjadrenia
rádajotcaachcesasnímajnaďalejstretávať.Takétosprávaniemaloletéhosaprejavilonazákladetoho,
že mal obavu z možnosti nariadenia striedavej osobnej starostlivosti, a preto aj vo svojich vyjadreniach
na rodičov (pre istotu, aby súd v žiadnom prípade striedavú osobnú starostlivosť nenariadil) priraďoval
kladné vlastnosti iba matke a záporné iba otcovi. Z pohľadu súdu má maloletý určite pozitívne citové

väzby aj k svojmu otcovi, avšak z obavy striedavej osobnej starostlivosti, na ktorú aktuálne ešte nie
je pripravený, tieto vzťahy v testoch popiera. Maloletý vo svojich vyjadreniach na psychologickom
poradenstve prejavil až strach zo striedavej osobnej starostlivosti a dokonca uvádzal, že by si ani
nevedel a nechcel predstaviť, že by musel k otcovi chodiť častejšie a že aj terajšia úprava styku je
pre neho niekedy náročná. Ako dôvody uvádzal, že u otca nemá taký pocit istoty ako u matky, tiež že

otec ho niekedy ponižuje a necíti sa u neho tak komfortne ako u svojej matky. Tieto pocity maloletého
môžu byť spôsobené nedostatočnou alebo nekvalitnou komunikáciou medzi maloletým a jeho otcom,
obáv maloletého z reakcií otca, pokiaľ by tieto pocity otcovi vyjadril. Súd prvej inštancie nespochybnil
serióznyrodičovskýzáujemzostranyotca,nozadanejaktuálnejsituácie,kedymaloletýnatakútozmenunie je ešte pripravený, ako aj z poukazom na nedostatočnú komunikáciu medzi rodičmi dieťaťa, je v
najlepšom záujme dieťaťa zachovanie jeho zverenia v osobnej starostlivosti matky. Aktuálne maloletý
nie je dokonca stotožnený ani s rozšírením styku, nie to ešte so striedavou osobnou starostlivosťou. Tak

ako psychológ referátu poradensko-psychologických služieb aj súd odporúča rodičom predovšetkým
prehodnotiť vzájomnú rodičovskú komunikáciu, dieťaťu ponúknuť priestor, čas, zvažovať s ním nové
možnosti úpravy styku, aby malo možnosť sa vyjadriť, aby vedelo spolu s rodičmi v milujúcom a
bezpečnom prostredí vykomunikovať argumenty za a proti novej úprave styku. S prihliadnutím aj na
názor maloletého A., ktorý je vo veku kedy vie vyjadriť svoje pocity, vyhodnotiť situáciu, ktorá sa ho týka,

prejaviť svoj postoj k prejednávanej veci a tento si aj patrične zdôvodniť a obhájiť, súd rozhodol tak, že
návrh otca ako nedôvodný zamietol. V prípade ak by bol maloletý proti svojej vôli dotlačený do niečoho
s čím nie je ešte stotožnený, mohlo by to spôsobiť práve opačný efekt a maloletý by začal styk so svojím
otcom úplne odmietať. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie návrh otca na zverenie maloletého
dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov ako nedôvodný zamietol.

6. Súd prvej inštancie nepovažoval za potrebné vo veci vykonávať ďalšie navrhnuté dokazovanie, a
to vypracovanie znaleckého posudku tak, ako to navrhoval právny zástupca otca, nakoľko z výsledkov
doterajšieho dokazovania bolo zrejmé, že k podstatnej zmene pomerov od poslednej úpravy neprišlo,
maloletý má vytvorené citové väzby na oboch svojich rodičov, avšak na rozšírenie kontaktov so svojím
otcom formou striedavej osobnej starostlivosti nie je pripravený v dôsledku absencie akejkoľvek prípravy,

či už zo strany otca alebo matky, ktorá o záujme otca o takúto formu starostlivosti nemala pred podaním
návrhu vedomosť.

7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný
mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu

trov konania.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec z dôvodov podľa
§ 365 ods. 1 písm. b), e), f), h) zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
Mal za to, že súd prvej inštancie vo svojich úvahách nevytvoril dostatočne presvedčivý základ pre

výroky rozsudku, nakoľko si súd nekriticky osvojil tvrdenia matky a závery z vyjadrenia psychológa
referátu poradensko – psychologických služieb, pričom nebral do úvahy, že správa Referátu poradensko
– psychologických služieb Topoľčany zo dňa 03.05.2024 je limitovaná a založená na hypotézach
a domnienkach. Referát poradensko – psychologických služieb iba podal hypotézu, že maloletý sa tak
zľakol striedavej starostlivosti, ktorá s ním zo strany otca nebola vôbec odkonzultovaná, že u neho

došlo k využitiu obranných mechanizmov, a to popretia akýchkoľvek pozitívnych citov voči otcovi, pričom
na vyvrátenie hypotézy slúži podľa referátu poradensko – psychologických služieb súdnoznalecký
psychologický posudok (psychologické sedenia na Referáte poradensko – psychologických služieb
nemajú v kompetencii hlbšie posúdenie štruktúry osobnosti jednotlivých členov rodiny). Referát
poradensko - psychologických služieb vyslovil iba domnienku („sa im javí“), že dieťa nie je pripravené

na zmenu zverenia v zmysle osobnej striedavej starostlivosti. Poznamenal, že súd vychádzal vo
svojich záveroch iba z neoverenej hypotézy a domnienky referátu poradensko – psychologických
služieb. Dokonca napriek tomu, že zo správy vyplýva potreba znaleckého posudku na „vyvrátenie alebo
posúdenie danej hypotézy“, súd znalca pri takejto limitácii výpovednej hodnoty správy nepribral, aj
keď predmet danej hypotézy mal podstatný význam pre konanie v predmetnej veci. Bol toho názoru,

že posúdenie vhodnosti striedavej osobnej starostlivosti si vyžadovalo vedecké poznatky na úrovni
znaleckého dokazovania a tým, že súd nevykonal navrhnutý dôkaz (znalecké dokazovanie), potrebný
na zistenie rozhodujúcich skutočností (či je striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa) dospel
z vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam (striedavá osobná starostlivosť nie je
v záujme dieťaťa). Správa nemohla uspokojivo dopovedať na tieto otázky.

Namietal, že súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal z hľadiska záujmov maloletého so záverom
správy, v ktorej bolo konštatované, že podpora konštruktívnej rodičovskej komunikácie, prípadne
dohoda rodičov sa nestretla s pochopením najmä zo strany matky, ktorá je toho názoru, že práve to,
že s ním nekomunikuje, je pre dieťa to najlepšie. Nepovažoval za vhodné pre maloleté dieťa také
výchovné prostredie, ktoré ho podporuje v nekomunikovaní s ním ako otcom, čo môže viesť k syndrómu

zavrhnutého rodiča, pričom tento neudržateľný názorový prístup matky vytváral potrebu verifikácie
znaleckým dokazovaním, či u maloletého neprebieha konflikt lojality. Domnieval sa, že pokiaľ súd
konštatoval dostatočnú rozumovú a vôľovú vyspelosť maloletého vyjadriť svoj názor v prejednávanej
veci, mal súd pristúpiť k výsluchu maloletého podľa § 38 ods. 2 Zákona o rodine.Mal za to, že súd predčasne dospel k nesprávnym (neúplným) skutkovým zisteniam o neexistencii
podstatnej zmeny pomerov, resp. k záveru, že striedavá osobná starostlivosť nie je v záujme maloletého
dieťaťa. Rozsudok v rozpore s § 220 ods. 2 CSP vo vzťahu k záveru, že striedavá osobná starostlivosť

nie je v záujme maloletého dieťaťa neobsahuje jasné a výstižné vysvetlenie z akých dôkazov vychádzal
a ako ich vyhodnotil, čo spôsobuje jeho nepresvedčivosť. Rozsudok je formalistický a nepreskúmateľný
pre nedostatok presvedčivých dôvodov. Uviedol, že týmto postupom súdu bolo porušené jeho právo na
súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy ako aj jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Poukázal na § 2 ods. 1 CMP, § 24 ods.

3, § 78 ods. 1 Zákona o rodine, § 220 ods. 2 CSP, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 5 Cdo 106/2010 z 15.07.2010, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS
252/04z31.08.2004análezÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikysp.zn.IV.ÚS562/2013z23.01.2014.
Dodal, že súd bez spoľahlivého zistenia skutkového stavu predčasne zamietol jeho návrh na zverenie
maloletého do striedavej osobnej starostlivosti, nesprávne aplikoval § 78 ods. 1 Zákona o rodine, čím
vec nesprávne právne posúdil. Bol toho názoru, že rozsudok je predčasný a vecne nesprávny.

Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.

9. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník, pričom uviedol, že s maloletým A. boli opakovane
vykonané pohovory, z ktorých jednoznačne vyplýva, že aktuálne nastavená úprava styku mu vyhovuje

a nemá potrebu na stretávaní sa s otcom nič meniť. Taktiež zo správy Referátu poradensko –
psychologických služieb Topoľčany vyplýva, že toho času nie je maloletý pripravený na zmenu zverenia
v zmysle striedavej osobnej starostlivosti, a to z dôvodu absolútnej nespolupráci rodičov, ktorí nemajú
kooperujúci a fungujúci rodičovský vzťah, ako aj nepripravenosti dieťaťa na tak výraznú zmenu v jeho
živote. Je nesporné, že dieťa má vytvorené pozitívne väzby k obom rodičom, avšak vzhľadom na

skutočnosti ním uvádzané mal za to, že nateraz nie je v záujme dieťaťa proti jeho vôli nastaviť tak
zásadné zmeny v jeho styku s otcom, formou striedavej osobnej starostlivosti. Do budúcna to však
neznamená, že s pribúdajúcim vekom by mohol maloletý svoj názor zmeniť. Navrhol, aby odvolací súd
vyhovel rozhodnutiu súdu prvej inštancie.

10. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka, ktorá sa s námietkami otca nestotožňuje a je presvedčená, že
na základe objektívne preukázaných okolností vytvoril súd prvej inštancie dostatočný skutkový základ
odôvodňujúci prijatie napadnutého rozhodnutia. Uviedla, že súd prvej inštancie vykonal v predmetnej
veci pomerne rozsiahle dokazovanie a vec prejednal na dvoch nariadených pojednávaniach, na základe
čoho je možné konštatovať, že súd sa situáciou na strane maloletého dieťaťa zaoberal dostatočne

a dôkladne, pričom sa oboznámil so všetkými podstatnými okolnosťami, najmä však s názorom
maloletého dieťaťa na požadovanú zmenu osobnej starostlivosti. Na základe množstva zistených
skutočností a dôsledne vykonaného dokazovania súd prvej inštancie rozhodol správne a v súlade
s najlepším záujmom maloletého dieťaťa. Nesúhlasila s konštatovaním otca v odvolaní, že nepovažuje
za vhodné pre maloleté dieťa také výchovné prostredie, ktoré dieťa podporuje v nekomunikovaní s ním,

čo môže viesť k syndrómu zavrhnutého rodiča. Toto konštatovanie navyše považovala za zavádzajúcu
konštrukciu v rozpore s reálnym skutkovým stavom, čo priamo dokazuje aj pravidelne, zodpovedne
a spoľahlivo realizovaná a časovo dodržiavaná starostlivosť, kde za takmer päť rokov nebolo ani jeden
krát nerealizované odovzdanie/prebratie dieťaťa z dôvodu na jej strane. Namietala tvrdenia otca v jeho
slovnej konštrukcii, v ktorej spája jej nekomunikáciu s ním, ktorá má opodstatnenie vyplývajúce z jeho

minulých fyzických a psychických útokov voči nej, a to aj pred zrakom dieťaťa, a túto účelovo zamieňa
a podkladá konštrukciou o „podpore maloletého v nekomunikovaní s otcom“. Ako matka veľmi citlivo
vníma aktuálnu situáciu, podporuje komunikáciu a stretávanie sa maloletého s otcom v primeranom
rozsahu, čoho dôkazom je aj realizácia stretnutí od začiatku nastavenia úpravy, ktorá by bez jej aktívnej
a enormnej podpory nebola vôbec možná a zo strany maloletého dieťaťa prijateľná. Navrhla, aby

odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP) po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – účastníkom konania (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní,

že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), e), f), h) CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie
bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné
vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní

pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu
prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387
ods. 1 CSP).

12. Predmetom konania bola zmena úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému A..

13. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorý návrh otca na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov zamietol ako nedôvodný.

14. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

15. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne.

16.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

17. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na

základe ktorého dospel k správnym záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie
návrhom uplatnenej požiadavky, a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu
prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti
s danou vecou i správne vyložil, sa preto stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a s
poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba

odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. K odvolacím námietkam otca sa
žiada doplniť nasledovné:

18. V prejednávanej veci išlo o zmenu existujúcej úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému,
určenej naposledy súdnym rozhodnutím (Okresného súdu Partizánske) č. k. 2P/18/2020-64 zo dňa

12.08.2020, ktorým súd manželstvo rodičov maloletého dieťaťa rozviedol a na čas po rozvode zveril
maloletého do osobnej starostlivosti a výchovy matky. Zároveň rozhodol o povinnosti otca prispievať
na výživu maloletého dieťaťa výživným v sume 320,- Eur mesačne a upravil styk otca s maloletým
dieťaťom. Na odvolanie matky odvolací súd (Krajský súd v Trenčíne) uznesením č. k. 6CoP/51/2020-161
zo dňa 06.05.2021 rozsudok súdu prvej inštancie v časti o určení výživného na maloleté dieťa a v časti

o úprave styku otca s maloletým dieťaťom zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. V intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu súd prvej inštancie (Okresný
súd Partizánske) rozsudkom č. k. 2P/18/2020-369 zo dňa 12.11.2021 (v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Trenčíne č. k. 6CoP/21/2022-417 zo dňa 27.09.2022) rozhodol o vyživovacej povinnosti otca
na maloleté dieťa vrátane zročného výživného a upravil styk otca s maloletým dieťaťom na každý

párny týždeň v kalendárnom roku od piatka od 17:00 hod. do nedele do 17:00 hod., každý nepárny
týždeň v stredu od 16:00 hod. do 20:00 hod. a osobitne počas vianočných sviatkov tak, že otec sa
stretne s maloletým v nepárnom kalendárnom roku od 24.12. od 9:00 hod. do 25.12. do 9:00 hod. a v
každom párnom kalendárnom roku od 25.12. od 9:00 hod. do 26.12. do 9:00 hod., v každom nepárnom
kalendárnom roku od 26.12. od 9:00 hod. do 27.12. do 9:00 hod., v párnom kalendárnom roku od 31.12.

od 9:00 hod. do 01.01. nasledujúceho roka do 20:00 hod., počas letných školských prázdnin každý rok
od 01.07. od 9:00 hod. do 15.07. do 18:00 hod. a od 01.08. od 9:00 hod. do 15.08. do 18:00 hod., počas
jarných školských prázdnin v párnom kalendárnom roku od pondelka od 9:00 hod. do nedele do 18:00
hod..
Dňa 24.07.2023 podal otec návrh na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti

z dôvodu, že maloleté dieťa začalo preferovať výrazne dlhší pobyt u neho fakticky zodpovedajúcemu
rozsahustriedavejosobnejstarostlivosti,maloletédieťajednoznačnedeklarujevôľu byťsnímvkontakte
v čo najširšom možnom rozsahu, pričom takáto vôľa zodpovedá rozumovej a vôľovej vyspelosti
dieťaťa. Vo svojom návrhu poukázal na to, že disponuje bohatými rodičovskými zručnosťami potrebnýmik výchove dieťaťa, má predpoklady saturovať všetky potreby dieťaťa a medzi ním a dieťaťom je hlboká
citová väzba, čo v kombinácii s vekom dieťaťa vytvára predpoklady na zverenie maloletého dieťaťa do
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.

19. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní o zmene formy starostlivosti
o maloleté dieťa zameral svoju pozornosť a dokazovanie na posudzovanie zmeny pomerov od poslednej
úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a následne dospel k záveru, že
od poslednej úpravy neprišlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá by mala za následok zmenu

formy osobnej starostlivosti matky o maloleté dieťa na striedavú osobnú starostlivosť oboch rodičov
o dieťa, nakoľko takáto forma starostlivosti nie je v záujme maloletého dieťaťa. Súd prvej inštancie
tak vychádzal zo základnej zásady, týkajúcej sa rozhodovania vo veciach maloletých detí, ktorou je
sledovanie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. Tento princíp je zakotvený nielen v čl. 24 ods. 2
Charty základných práv Európskej únie (v zmysle ktorého pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi
verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do

úvahy najlepšie záujmy dieťaťa), ale vyplýva tiež z čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa (podľa
ktorého záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech
už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi
alebo zákonodarnými orgánmi). Aj podľa čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým
hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu

maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj
bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného,
telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so
zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie
vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,

f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a
jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj
vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných
prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv
a povinností.

20. Starostlivosť o maloleté dieťa je jednou z vecí, ktoré sa ho bytostne týkajú. Ak sa rodičia nedokážu
dohodnúť, súd určí, či sa maloleté dieťa zveruje do osobnej starostlivosti niektorého z rodičov, alebo
do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Je nepochybné, že otec v danom prípade má
záujem o striedavú osobnú starostlivosť o maloletého, je pravda, že záujem rodičov o striedavú osobnú

starostlivosť je predpokladom na to, aby sa vôbec o takejto forme uvažovalo. Z hľadiska splnenia
materiálnych podmienok na rozhodnutie o takejto forme starostlivosti je ale záujem rodiča, nech je
akokoľvek úprimný, druhoradý. Rozhodujúcou otázkou, ktorú musí súd skúmať, je záujem maloletého.
Ak striedavá osobná starostlivosť nie je v záujme maloletého, nemožno ju upraviť. To, či je striedavá
osobná starostlivosť v záujme maloletého dieťaťa má právomoc posúdiť len súd, pretože ide o otázku

právnu, nie skutkovú.

21. Ustanovenie § 43 ods. 1 Zákona o rodine kladie dôraz pri rozhodovaní na to, že maloleté dieťa,
ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo
vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje

o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého
dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
Vychádzajúc z uvedeného ustanovenia je nutné tiež zdôrazniť, že článok 12 Dohovoru o právach dieťaťa
ustanovuje, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné
formulovaťsvojevlastnénázory,právotietonázoryslobodnevyjadrovaťvovšetkýchzáležitostiach,ktoré

sa ho dotýkajú, pričom názorom dieťaťa sa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku
a úrovni.

22.Natenúčelsadieťaťuposkytujenajmämožnosť,abysavypočulovkaždomsúdnomalebosprávnom
konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu,

pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.
Keďže je nevyhnutné dieťaťu pri výchove venovať najväčšiu starostlivosť, so zreteľom na jeho vek a
rozumovú vyspelosť pri rozhodovaní o veciach, ktoré sa ho týkajú, treba vziať do úvahy aj jeho názor,
ktorý má dieťa právo slobodne vyjadrovať. Názor maloletého dieťaťa súd zisťuje prostredníctvom jehozástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, alebo výsluchom maloletého dieťaťa
aj bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa. Preto názoru
maloletého dieťaťa treba venovať náležitú pozornosť zodpovedajúcu jeho veku a rozumovej vyspelosti.

To znamená, že tak rodičia, ako aj súd či iné orgány môžu názor dieťaťa vziať do úvahy po zhodnotení
jeho rozumovej vyspelosti a veku.

23. Žiada sa zdôrazniť, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o zamietnutí návrhu otca na zverenie
maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti nezaložil iba na tvrdeniach matky a záveroch

správy Referátu poradensko – psychologických služieb Topoľčany zo dňa 03.05.2024, ale zobral do
úvahy aj názor samotného maloletého dieťaťa, ktoré sa vyjadrilo, že má rado oboch rodičov, matku
trochu viac, jej najviac dôveruje, otca vnímalo ako prísneho s tým, že ho niekedy uráža a ponižuje,
preto sa u neho necíti až tak komfortne. Bolo zistené, že niekedy plače za matkou, lebo mu je smutno
a u otca nemá taký pocit istoty, keďže je na neho prísny. Maloletý poprel, že by sa s ním otec rozprával
o striedavej osobnej starostlivosti. Maloletý si absolútne nevie a ani len nechce predstaviť, že by mal

k otcovi chodiť častejšie.

24. K nedôvodnej námietke otca o tom, že súd mal pristúpiť k výsluchu maloletého dieťaťa podľa §
38 ods. 2 Zákona o rodine (?), zrejme majúc na mysli § 38 ods. 2 CMP, pokiaľ mal za to, že dieťa
disponuje dostatočnou rozumovou a vôľovou vyspelosťou vyjadriť svoj názor v prejednávanej veci

(v správe zo psychologického poradenstva je konštatovaná osobnostná nezrelosť dieťaťa) odvolací
súd dodáva, že postup akým súd zisťuje názor dieťaťa je ponechaný na jeho úvahe, pričom nie je
vylúčené, že súd získa informácie o názore dieťaťa sprostredkovane, na základe interpretácie treťou
osobou, najčastejšie orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, prípadne aj rôznych
špecializovaných subjektov s určitými odbornými znalosťami, preto takému postupu súd prvej inštancie,

ktorý získal informácie o názore dieťaťa prostredníctvom kolízneho opatrovníka a psychológa referátu
poradensko – psychologických služieb nie je čo vytknúť. Odvolací súd nemal dôvod pochybovať
o tom, že maloleté dieťa jeho veku (ku dňu jeho výsluchu pred kolíznym opatrovníkom za prítomnosti
psychológa referátu poradensko – psychologických služieb vo veku 10 rokov) je už schopné samé
vypovedať o skutočnostiach, ktoré prežíva a vyjadriť svoj názor. Hoci sa dieťa vzhľadom na svoj vek

môže javiť ako osobnostne nezrelé (čo bolo konštatované v kontexte toho, že dieťa nie je pripravené na
zmenuzvereniavzmyslenávrhuotca),nemožnodospieťkzáveru,žetátookolnosťbyhodiskvalifikovala
z prejavenia jeho názoru v danej veci, ktorému by súd nemal venovať náležitú pozornosť, keďže žiadny
zo subjektov vykonávajúcich pohovor s dieťaťom nespochybnil jeho rozumovú a vôľovú vyspelosť na
prejavenie jeho názoru v tom smere, že by nebolo schopným samostatne takýto názor vyjadriť. Navyše

odvolací súd poukazuje na to, že zo správy Referátu poradensko - psychologických služieb Topoľčany
zo dňa 15.03.2024 vyplývalo, že pri pohovore maloletý kontakt naviazal, jeho osobnosť je vo vývine,
primeraná k fyzickému veku, jeho vnímanie bolo bez kvalitatívnych a kvantitatívnych porúch vnímania
a myslenia, pozornosť počas pohovoru bola stála, psychomotoricky stabilný, pohyby koordinované,
slovná zásoba primeraná, reč zrozumiteľná, čistá. Emocionálne bol maloletý počas pohovoru stabilný,

bez výkyvov nálad. Za danej situácie bolo preto práve potrebné mimo iného akceptovať aj názor
maloletého dieťaťa. Akékoľvek rozhodnutie, ktoré by nezohľadnilo názory dieťaťa alebo im nevenovalo
primeranú pozornosť zodpovedajúcu veku a úrovni dieťaťa, upiera dieťaťu možnosť ovplyvniť určenie
jeho najlepšieho záujmu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. júna 2016, sp. sn. 5
Cdo 492/2015).

25. Neobstojí argumentácia otca o tom, že by súd prvej inštancie vychádzal iba z neoverenej
hypotézy a domnienky referátu poradensko – psychologických služieb, ktorý bol obsiahnutý v správe
z psychologického poradenstva zo dňa 03.05.2024. To že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie
podporne aj na záveroch tejto správy, odvolací súd nevzhliadol ako postup priečiaci sa zákonným

kritériám, keďže v poručenských konaniach súd zisťuje skutočný stav veci, dôkazy a tvrdenia účastníkov
konania hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon a žiaden
dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu. Pokiaľ psychológ referátu poradensko – psychologických služieb
z pozorovania, rozhovoru a psychodiagnostických metód konštatoval, že dieťa má primárnu vzťahovú
osobu matku, ktorá mu zabezpečuje pocit lásky, domova a bezpečia, pričom otec v ponímaní dieťaťa

pôsobí ambivalentne, nemal súd dôvod spochybňovať takýto záver. Ak otec namieta hypotézy vyjadrené
v tejto správe týkajúce sa zľaknutia dieťaťa ohľadne jeho zverenia do striedavej osobnej starostlivosti,
ktorá s ním zo strany otca nebola vôbec vykonzultovaná a u dieťaťa došlo k využitiu obranných
mechanizmov, a to popretiu akýchkoľvek pozitívnych citov k otcovi, je výlučne úlohou (a povinnosťou)súdu hodnotiť vykonané dokazovanie v kontexte všetkého, čo počas konania vyšlo najavo a toto pretaviť
do odôvodnenia svojho rozhodnutia, čo súd prvej inštancie náležitým spôsobom aj vykonal.

26. Právo na spravodlivé súdne konanie je obsahom práva na spravodlivý proces a práva na spravodlivú
súdnu ochranu. Právo oprávneného na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej
lehoteprejednanánezávislýmanestrannýmsúdomzriadenýmzákonom,ktorýrozhodneojehoprávach,
bolo zachované. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená právo na to, aby bol účastník konania
pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi

názormi (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS 50/04 z 03.03.2004).
Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny
proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej

právnyminázormiapredstavami,preberalariadilsaňoupredkladanýmvýkladomvšeobecnezáväzných
predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu
hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia
vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

27. Uplatneným odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP mal súd nesprávnym procesným
postupom znemožniť strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces. Otec namietal nedostatočné a nepresvedčivé odôvodnenie
rozsudku.

28. Odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku je naplnený
vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci strane realizáciu jej práv, dosiahne určitú
intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé, pričom konkrétne
pochybenie súdu musí byť hodnotené v kontexte celého konania.

29. V zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 CSP rozsudok musí obsahovať odôvodnenie, pretože
povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a presvedčivé
odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami strán.
Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti,
pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia

musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť
v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným
dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. V odôvodnení rozhodnutia súd teda
uvedie,čohosažalobcadomáhal,akéskutočnostitvrdil,akédôkazyoznačil,aképrostriedkyprocesného
útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil, ktoré dôkazy

v konaní vykonal a ako ich vyhodnotil, zistený skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže
na ustálenú rozhodovaciu prax. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej
formy rozhodnutia súdu je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo
nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v
prvom rade prameňom poznania úvah súdu, tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v

právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať
jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri
vydávaní rozhodnutí, t. j. musí byť preskúmateľné.

30. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce sa

otcom v odvolaní namietaných skutočností je správne skutkovo a právne zdôvodnené a zodpovedá
všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré
aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery

primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia
príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu,
podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že sa otec s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie
nestotožňuje ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne. Súd prvej inštancie totižzrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré návrh otca zamietol, s ktorými dôvodmi sa odvolací
súd stotožňuje. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd námietku otca o porušení jeho práva na
spravodlivé súdne konanie vyhodnotil ako nedôvodnú.

31. Vo vzťahu k otcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e) CSP
a nevykonaniu znaleckého dokazovania v prejednávanej veci, odvolací súd uvádza, že tento odvolací
dôvod nebol daný. Je potrebné zdôrazniť, že znalecké dokazovanie je len jedným z dôkazných
prostriedkov (na ktorý súd môže, ale nemusí v kontexte ostatných skutočností prihliadať), pričom

predpokladom jeho nariadenia podľa § 207 CSP je, aby na posúdenie skutočností dôležitých pre
rozhodnutie súdu boli potrebné vedecké poznatky a zároveň pre zložitosť veci nepostačuje odborné
vyjadrenie. Znalecké dokazovanie je potrebné nariadiť len vo výnimočných prípadoch, kedy je táto
potrebaindikovanázdôvoduurčitýchpatológiívovzťahoch,pričomjezrejmé,ževtomtoprejednávanom
prípade jednoznačne nemožno hovoriť o tom, že by maloleté dieťa nemalo vytvorené citové väzby na
oboch svojich rodičov, avšak vykonaným dokazovaním postačujúcim na zistenie skutočného stavu veci

nebolo indikované, že by maloleté dieťa bolo pripravené na zverenie do striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov, keďže sa javí, že s ním takáto forma starostlivosti nebola zo strany otca komunikovaná
a matka sa o záujme otca o takúto formu starostlivosti dozvedela z podaného návrhu. Z obsahu spisu
a vykonaného dokazovania sa ani odvolaciemu súdu nejaví potreba znaleckého dokazovania.
S poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 287/2010 zo dňa 30.09.2010 je

vecou a úlohou zákonného sudcu, bez ohľadu na procesné návrhy účastníkov konania, aby organizoval
súdne konanie, a teda aby sám riadil aj rozsah a charakter vykonávaného dokazovania tak, aby mal
náležite preukázané dôvody svojho rozhodnutia.
Žiada sa zdôrazniť, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o zamietnutí návrhu otca na zverenie
maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov založil v kontexte vykonaných

dôkazov, najmä výsluchov účastníkov, predložených správ a súd prvej inštancie náležite zobral do úvahy
aj prianie samotného maloletého dieťaťa, ktoré si nevie a ani nechce predstaviť, že by malo k otcovi
chodiť častejšie ako v súčasnosti realizovaných intervaloch. Maloleté dieťa jasne sformulovalo svoj
názor a vyjadrilo veľké obavy zo striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, pričom jeho primárnou
vzťahovou osobou je matka, ktorá mu zabezpečuje pocit lásky, domova a bezpečia. Nemožno totiž

opomenúť fakt, že maloleté dieťa v jeho veku je už schopné samé vypovedať o skutočnostiach, ktoré
prežíva a vyjadriť svoj názor. Za danej situácie bolo preto práve potrebné mimo iného akceptovať aj
názor maloletého dieťaťa.

32. Pokiaľ ide o námietku otca o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie odvolací

súd uvádza, že právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje
pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná,
alebo neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď
v tom, že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne
aplikovaný právny predpis nesprávne interpretoval).

33. Súd prvej inštancie vec právne posúdil ako nárok rodiča maloletého dieťaťa na zmenu úpravy práv
a povinností k maloletému dieťaťu podľa § 24 ods. 1, 3, 5, § 26 Zákona o rodine, teda na danú vec
aplikoval správne právne predpisy a tieto aj správne interpretoval, pričom takéto právne posúdenie veci,
ako aj závery súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za správne a námietky otca o nesprávnom

právnom posúdení veci za nedôvodné.

34. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu musel dospieť k rovnakému záveru a mal za to, že
prvoinštančný súd v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na zistenie skutočného stavu
veci, výsledky tohto dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil, pričom

dospel v podstatných veciach k správnym skutkovým zisteniam a súčasne vec i správne právne posúdil.
Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolaciu argumentáciu otca nenachádza dôvod, pre ktorý by sa
mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a návrhu na zverenie do striedavej osobnej starostlivosti
vyhovieť. Vykonané dokazovanie nepotvrdilo, že by striedavá starostlivosť bola v záujme maloletého.
I keď od zverenia maloletého do starostlivosti matky uplynula dlhšia doba a maloletý je starší, nebolo

preukázané, že by tak boli lepšie zabezpečené jeho potreby a že by takáto forma osobnej starostlivosti
bola v najlepšom záujme maloletého, ale naopak, v záujme dieťaťa je ponechať ho v starostlivosti matky
a pokračovať v modeli pravidelného styku otca s maloletým, ktorý zabezpečí zachovanie jeho vzťahu
aj k tomuto druhému rodičovi a umožní rozvíjanie ich vzájomných citových väzieb. Za významný faktorsvedčiaci v neprospech navrhovanej striedavej osobnej starostlivosti považoval aj odvolací súd názor
samotného maloletého na takúto formu starostlivosti.

35. Odvolací súd dodáva, že dieťa má právo poznať svojich rodičov a má právo na ich výchovu
a starostlivosť (čl. 7 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa). Uvedenému právu dieťaťa recipročne
zodpovedá aj právo oboch rodičov vychovávať a starať sa o svoje dieťa. Obaja rodičia majú spoločnú
zodpovednosť za výchovu svojho dieťaťa a za jeho vývoj, pričom zmyslom starostlivosti musí byť záujem
dieťaťa (čl. 18 Dohovoru o právach dieťaťa). V záujme maloletého dieťaťa je, aby rodičia rešpektovali

vzájomné práva ako rodičov, ktorí sú si vo výkone rodičovských práv a povinnosti rovnocenní. Obom
rodičom musí byť zrejmé, že maloleté dieťa potrebuje pre svoj ďalší zdravý vývin predovšetkým
kooperatívny vzťah medzi svojimi rodičmi podporujúci vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre
spoločné dieťa.

36. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov v súlade s § 387 ods. 1, 2 CSP rozsudok súdu prvej

inštancie ako vecne správny potvrdil.

37. Ďalšie argumenty otca odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nepodstatné,
nespôsobilé ovplyvniť posúdenie veci, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj
nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré

majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia
bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia
tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (rozhodnutia Ústavného
súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009).

38. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol použitím ustanovenia § 396
ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov odvolacieho konania.

39. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).