Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, February 11, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/7/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6724010555
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6724010555.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ivany Datlovej a sudcov

JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., MBA a JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD., v trestnej veci obžalovaného A.
B., nar. XX.XX.XXXX vo Zvolene, stíhaného pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) ods. 2
písm. e) Trestného zákona a prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného
zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, na verejnom zasadnutí konanom dňa
11. februára 2025, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn.
6T/87/2024 - 314 zo dňa 11.12.2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e) Trestného poriadku z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Zvolen

sp. zn. 6T/87/2024 - 314 zo dňa 11.12.2024 vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX vo
Zvolene, trvale bytom B. XXXX/X, C., t. č. v ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica, Komenského 7

o d s u d z u j e

podľa § 156 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), písm. n) Trestného zákona, § 37 písm. h),
písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2, § 42 ods.1 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon trestu zaraďuje do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona z r u š u j e trestný rozkaz Okresného súdu Zvolen sp. zn.
2T/63/2024 zo dňa 02.09.2024, právoplatný dňa 27.09.2024 vo výroku o uloženom treste, ktorým bol
obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov s podmienečným odkladom jeho
výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov,
ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku
ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Vo výroku, ktorým okresný súd odkázal poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na civilný
proces, zostáva rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 6T/87/2024 - 314 zo dňa 11.12.2024 n
e d o t k n u t ý .

o d ô v o d n e n i e :Rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 6T/87/2024 - 314 zo dňa 11.12.2024 bol obžalovaný A.
B. uznaný za vinného zo spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) ods. 2 písm. e)
Trestného zákona a prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona

s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

- dňa 15.08.2024 v presne nezistenom čase v poobedných hodinách okolo 14:30 hod. v meste Zvolen
na ulici T. G. Masaryka v blízkosti hlavnej autobusovej stanice fyzicky napadol svoju družku D. E., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom F. takým spôsobom, že po slovnej výmene názorov ju kopol do oblasti tváre,

čím jej spôsobil tržnú ranu tváre v oblasti ľavého nadočnicového oblúka a ľahké pomliaždenie hrudníka
vľavo s dobou liečby 10 dní, pričom tohto konania sa dopustil napriek tomu, že
- dňa 31.07.2024 bol postihnutý uložením blokovej pokuty vo výške 30,- eur nezaplatenej na mieste
č. pokutového bloku 2200467088, blok Obvodného oddelenia PZ Zvolen právoplatný dňa 31.07.2024
za spáchanie priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Z. z., že ktorý spáchal tým, že
dňa 31.07.2024 na malej železničnej stanici vo Zvolene vulgárne nadával pracovníčke G. F. H. slovami:

„čo chceš ty piča zase“,
- dňa 29.5.2024 bol postihnutý uložením pokuty vo výške 30,- eur v rozkaznom konaní Okresného úradu
Zvolen, odbor všeobecnej vnútornej správy, spis. zn. OU-ZV-OVVS-2024/011565, právoplatnom dňa
09.07.2024 za spáchanie priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Z. z., ktorého sa
dopustil tým, že dňa 12.05.2024 v parku pri SC Európa vo Zvolene napadol D. E. tým, že ju uhryzol do

spodnej pery tak, že jej spôsobil tržnú ranu, ktorá si vyžiadala lekárske ošetrenie,
- dňa 12.05.2024 bol postihnutý uložením blokovej pokuty vo výške 30,- eur nezaplatenej na mieste
č. pokutového bloku 2200033463, blok Obvodného oddelenia PZ Zvolen právoplatný dňa 12.05.2024
za spáchanie priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Z. z., že dňa 12.05.2024 na
námestí SNP vo Zvolene sa fyzicky konfrontoval s F. I.,

- dňa 29.05.2024 bol postihnutý uložením pokuty vo výške 30,- eur v rozkaznom konaní Okresného
úradu Zvolen, odbor všeobecnej vnútornej správy, spis. zn. OU-ZVOVVS-2024/011558, právoplatný dňa
09.07.2024 za spáchanie priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d)
5To 7/2025 (3To)
zákona č. 372/1990 Z. z., ktorého sa dopustil tým, že 12.05.2024 na ulici Hrnčiarskej vo Zvolene fyzicky

napadol J. K. tak, že jej dal facku na ľavú stranu tváre, bez spôsobenia zranení vyžadujúcich si lekárske
ošetrenie.
Za to bol podľa § 156 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. l), písm. n) Trestného zákona,
§ 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2, § 39 ods. 1 Trestného zákona a § 42 ods. 1
Trestného zákona odsúdený na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov, na výkon ktorého

bol podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia. Zároveň bol podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušený trestný rozkaz Okresného
súdu Zvolen sp. zn. 2T/63/2024 zo dňa 02.09.2024, právoplatný dňa 27.09.2024 vo výroku o treste
odňatia slobody uloženom obvinenému A. B. vo výmere 8 mesiacov s podmienečným odkladom jeho
výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov s tým, že jeho ostatné výroky nie sú dotknuté.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote 15 dní od jeho vyhlásenia blanketné odvolanie okresný
prokurátor, ktoré písomne odôvodnil podaním doručeným okresnému súdu dňa 08.01.2025. Z jeho
obsahu vyplynulo, že smeruje v neprospech obžalovaného, čo do výroku o uloženom treste odňatia
slobody, keď zvolenú výmeru tohto súhrnného trestu, hoci aj išlo o trest nepodmienečný, považoval
za neprimerane mierny a neodrážajúci základné zásady ukladania trestov. Nešlo o skutok nepatrnej

závažnosti, ale o skutok, ktorý vyžaduje formu odsúdenia v podobe vyššieho trestu. Súhrnný trest vo
výmere 10 mesiacov nezabezpečí ochranu spoločnosti zabránením obžalovanému v páchaní ďalšej
trestnej činnosti, ktorú považoval u obžalovaného za dominantnú, a nevytvorí podmienky k jeho
prevýchove.
V súvislosti s výškou ukladaného súhrnného trestu odňatia slobody namietal ako nedôvodnú aplikáciu

§ 39 ods. 1 Trestného zákona, pretože okolnosti prípadu a ani pomery páchateľa neodôvodňovali
mimoriadne zníženie trestu. Ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona je potrebné vnímať
v celom kontexte podmienok pre jeho aplikáciu, a nie len ako izolovanú podmienku vyhlásenia viny
obžalovaného. Argumentoval druhom spáchaného trestného činu, jeho násilnou povahou, spôsobom
jeho spáchania (kopnutie do oblasti tváre) a jeho následkami na zdraví poškodenej D. E., ktorá je

jeho družkou, čo zvyšuje nebezpečnosť jeho konania (okolnosti prípadu) a kriminálnou minulosťou
obžalovaného (pomery páchateľa). Poukázal na to, že u obžalovaného, ktorý spáchal 2 trestné činy,
išlo o zbiehajúcu sa trestnú činnosť a že bol aj pred spáchaním predmetného skutku súdne potrestaný
(doposiaľ15krát)prerôznorodú,ajkontinuálnutrestnúčinnosť,atoajnepodmienečnýmtrestomodňatiaslobody. V nie dávnej minulosti bol odsúdený aj pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1,
ods.2 písm. a) Trestného zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov. Ani
odsúdenia súdom a jeho priestupkové postihnutia mu nezabránili v páchaní ďalšej trestnej činnosti, čo

dáva obraz o obžalovanom a jeho rešpekte k zákonom a hodnotám spoločnosti.
Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu, čo do výroku o uloženom
treste odňatia slobody zrušil a vo veci rozhodol sám tak, že obžalovanému uloží prísnejší
nepodmienečný trest odňatia slobody, príp., aby vec vrátil súdu prvého stupňa na opätovné rozhodnutie.
K podanému odvolaniu prokurátora sa prostredníctvom svojej obhajkyne vyjadril obžalovaný písomným

podaním doručeným okresnému súdu dňa 27.01.2025. Považoval ho za nedôvodné, pretože uložený
trest je primeraný a spravodlivý, zodpovedajúci zásadám ukladania trestov a dôsledne zohľadňujúci
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, okolnosti prípadu, pomery páchateľa povahu skutku a jeho
následok, s ktorými sa okresný súd správne vysporiadal. Argumentoval, že okolnosti prípadu nemožno
hodnotiť v neprospech obžalovaného, keď samotná poškodená, družka obžalovaného, odmietla proti
nemuvypovedať,jesnímvkontakte,prajesi,abybolčímskôrnaslobodeaichcitovývzťahjevzájomný.

Obžalovaný sa už v rámci prípravného konania ku skutku doznal, oľutoval ho, staval sa k nemu kriticky a
na hlavnom pojednávaní učinil vyhlásenie o svojej vine. Skutok spáchal pod vplyvom alkoholu a liekov.
Znalec z odvetvia psychiatrie u obžalovaného zistil poruchu osobnosti ako trvalú povahovú odchýlku,
pri ktorej je možnosť nápravy pri uložení trestu odňatia slobody skôr iluzórna, a preto by trest dlhšieho
trvania bol vo vzťahu k osobe obžalovaného kontraproduktívny.

Navrhol, aby ho odvolací súd podľa § 319 Trestného poriadku zamietol, pretože na nápravu
obžalovaného postačuje trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací skôr, než začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť
podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zistil, že odvolanie okresného prokurátora bolo podané včas, v
lehote ustanovenej v § 309 ods. 1 Trestného poriadku, bolo podané oprávnenou osobou v súlade s §

307 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, pričom nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania, ani
k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, a preto odvolací
súd nepostupoval podľa § 316 Trestného poriadku.
Vo veci nariadil verejné zasadnutie, na ktorom sa v rámci svojho konečného návrhu prokurátor krajskej
prokuratúry pridržiaval obsahu písomne podaného odvolania a jeho dôvodov. Navrhol, aby odvolací

súd zrušil prvostupňový rozsudok vo výroku o uloženom treste odňatia slobody a rozhodujúc vo veci sám
obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody bez aplikácie § 39 ods. 1 Trestného zákona
vovýmere12mesiacovanajehovýkonobžalovanéhozaradildoústavusostrednýmstupňomstráženia.
Obhajkyňa obžalovaného zotrvala na obsahu písomného vyjadrenia k odvolaniu okresného prokurátora,
s ktorého obsahom a ani s uložením prísnejšieho trestu odňatia slobody nesúhlasila. Navrhla ho podľa

§ 319 Trestného poriadku zamietnuť ako nedôvodné, pretože trest uložený obžalovanému je primeraný
a spravodlivý.
Obžalovaný sa pridržiaval vyjadrenia jeho obhajkyne.
Primárne je nutné konštatovať, že výrok o vine obžalovaného, ktorým bol uznaný za vinného z prečinu
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. e) Trestného zákona a z prečinu ublíženia

na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a), Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1písm.
c) Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je vyššie uvedený, už nadobudol právoplatnosť,
pretože obžalovaný na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom, ktoré sa konalo dňa 11.12.2024
podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku po zákonnom poučení vyhlásil, že je vinný zo spáchania
skutku uvedeného v obžalobe, pričom na následne položené otázky v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d),

f,) g) a h) Trestného poriadku odpovedal kladne „áno“, a preto okresný súd po príslušnom procesnom
postupe podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaného prijal s tým, že v tomto
rozsahu dokazovanie nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste, ochrannom opatrení
a o náhrade škody a vo veci rozhodol rozsudkom.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku; ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1,
alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak
by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, pričom také chyby nezistil.

Dospelkzáveru,žeodvolanieokresnéhoprokurátorabolovovzťahukuloženémutrestuodňatiaslobody
podané dôvodne.
Odvolací súd na podklade podaného odvolania preskúmal výrok o treste a zistil, že prvostupňový súd v
odôvodnení napadnutého rozsudku v zmysle § 168 ods. 1 Trestného poriadku uviedol, ktoré skutočnostivzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri
hodnotenívykonanýchdôkazov.Stotožnilsasrozhodnutímprvostupňovéhosúdupriurčenídruhutrestu,
avšak pri určení výmery súhrnného trestu odňatia slobody dospel k odlišným záverom. Uložený súhrnný

trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov považoval za neprimerane mierny, ktorým bolo tiež
porušené ustanovenie Trestného zákona, keď bol ukladaný pod dolnou hranicou zákonom ustanovenej
trestnej sadzby podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona, a preto rozsudok okresného súdu v odvolaním
napadnutom výroku podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e) Trestného poriadku zrušil a o treste odňatia
slobody a spôsobe jeho výkonu rozhodol sám v súlade s § 322 ods. 3 Trestného poriadku.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce

okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona; ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr,
ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný
trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.

Pokiaľ ide o ukladanie trestu, odvolací súd v súvislosti s úvahami o druhu a výmere trestu prihliadol
na všetky významné skutočnosti vyplývajúce z § 36, § 37, § 38 ods. 2 Trestného zákona, ktoré sú
potrebné pre správnu individualizáciu trestu, pričom vychádzal z účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1
Trestného zákona. Pretože obžalovanému ukladal trest za trestné činy (prečiny), ktoré spáchal skôr,

ako bol trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T/63/2024 zo dňa 02.09.2024 uznaný za
vinného a odsúdený za iný jeho trestný čin (prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, písm. d) Trestného
zákona v znení účinnom od 06.08.2024), ktorý spáchal dňa 23.03.2024, uložil mu súhrnný trest odňatia
slobody podľa zásad na uloženie úhrnného trestu v zmysle § 41 ods. 1 Trestného zákona, a to podľa
tohozákonnéhoustanovenia,ktorésavzťahujenatrestnýčinznichnajprísnejšietrestný,pričomuložený

trest nemohol byť miernejší ako trest uložený v konaní sp. zn. 2T/63/2024. Najprísnejšie trestný
bol prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona so stanovenou trestnou
sadzbou vo výmere 1 rok až 3 roky, keď za prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm.
e) Trestného zákona možno ukladať trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov až 3 roky. Zároveň
zrušil trestný rozkaz Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T/63/2024 zo dňa 02.09.2024, právoplatný dňa

27.09.2024 vo výroku o uloženom treste, ktorým bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo
výmere 8 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov,
ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku
ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Odvolací súd tak, ako aj súd prvého stupňa, zobral u osoby obžalovaného do úvahy existenciu dvoch
poľahčujúcich okolností, že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin oľutoval (§ 36 písm.
l) Trestného zákona) a že príslušným orgánom napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti (§ 36 písm.
n) Trestného zákona) a dve priťažujúce okolnosti, že spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h)
Trestného zákona) a že už bol za trestný čin odsúdený (§ 37 písm. m) Trestného zákona). Podľa odpisu

registra trestov (zo dňa 31.01.2025) bol obžalovaný doposiaľ 15 krát súdom trestaný za rôznorodú,
aj kontinuálnu tresnú činnosť –za trestný čin krádeže, porušovania domovej slobody, marenia výkonu
úradného rozhodnutia, ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a iné,
pričom mu boli ukladané podmienečné aj nepodmienečné tresty odňatia slobody (prevažne). Pomer,
priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, na ktorý bol súd povinný prihliadať, tak bol 2:2. Naposledy

uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov rozsudkom Okresného súdu
Zvolen sp. zn. 2T/52/2022 zo dňa 15.06.2022 vykonal 02.01.2023. Len v jednom prípade, pokiaľ mu
bol trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 6T/88/2023 uložený peňažný trest 500.-Eur sa
pre zánik trestnosti trestného činu na obžalovaného hľadí, akoby nebol odsúdený. Okrem uvedeného
bol podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR doposiaľ 16 krát priestupkovo postihnutý za

priestupky proti verejnému poriadku, proti občianskemu spolunažívaniu aj proti majetku. Na rozdiel od
okresného súdu však nevzhliadol v okolnostiach prípadu (fyzický útok na svoju družku po vzájomnej
hádke) a ani v pomeroch obžalovaného (vzájomný sitový vzťah s poškodenou) dôvod na mimoriadne
zníženie trestu odňatia slobody pod zákonom stanovenú trestnú sadzbu v zmysle § 39 ods. 1 Trestnéhozákona, ktoré pri úvahách o výmere trestu odňatia slobody aplikoval okresný súd, pretože vzájomný
vzťah obžalovaného a poškodenej a ani okolnosti prípadu z hľadiska povahy, charakteru a závažnosti
trestného činu výraznejšie nevybočovali z obvyklých prípadov takýchto trestných činov. Naopak, pokiaľ

okresný súd pri rozhodovaní o treste aplikoval § 39 ods. 1 Trestného zákona a uviedol, že dôvodom
na postup podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona a mimoriadne zníženie trestu pod zákonom stanovenú
trestnú sadzbu mala byť skutočnosť, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil v zmysle § § 257
ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe,
jeho rozhodnutím bolo porušené ustanovenie Trestného zákona. Uvedená skutočnosť nie je okolnosťou

prípadu a nepredstavuje ani pomery páchateľa, a preto neodôvodňuje mimoriadne zníženie trestu podľa
aplikovaného zákonného ustanovenia.
Odvolací súd nespochybňuje, že vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného
poriadku, že je vinný, môže byť dôvodom na mimoriadne zníženie trestu, avšak podľa § 39 ods. 5
Trestného zákona, pričom je potrebné zdôrazniť, že ide podľa konkrétnych okolností prípadu o možnosť,
a nie povinnosť súdu uložiť v prípade vyhlásenia viny obžalovanému mimoriadne znížený trest odňatia

slobody o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby. V prejednávanej
veci odvolací súd dospel k záveru, že podmienky na aplikáciu ust. § 39 ods. 5 Trestného zákona
nie sú dané, pričom poukazuje na kriminálnu minulosť obžalovaného, ktorý sa opakovane dopúšťa
trestnej činnosti aj priestupkov, z čoho je zrejmé, že napriek predchádzajúcim odsúdeniam, či postihom
naďalej nerešpektuje právne normy a zákonom chránené spoločenské hodnoty, teda doposiaľ

uložené tresty nemali na neho z hľadiska jeho prevýchovy dostatočný vplyv. Vzhľadom na uvedenú
charakteristiku osoby obžalovaného považoval odvolací súd prípadné ukladanie trestu odňatia slobody
pod dolnou hranicou za neprimerane mierne a nezodpovedajúce účelu trestu v zmysle jeho individuálnej
a generálnej prevencie, a preto pri úvahách o výmere ukladaného súhrnného trestu odňatia slobody
ust. § 39 ods. 5 Trestného zákona neaplikoval.

Okrem vyššie uvedených skutočností a pomerov obžalovaného (slobodný, bezdetný, žijúci ako
bezdomovec)odvolacísúdprihliadalavneprospechobžalovaného vyhodnotilajnásilnúpovahu skutku,
ktorým sa obžalovaný dopustil 2 trestných činov, pohnútku a spôsob jeho spáchania (kopnutie blízkej
osoby - družky do oblasti tváre po vzájomnej hádke zo žiarlivosti, teda útok na oblasť hlavy, ktorý môže
byť potenciálne nebezpečný), ktorý spáchal pod vplyvom alkoholu, ale cieľavedome, pri zachovanej

rozpoznávacej a ovládacej schopnosti, následok (tržná rana v oblasti nadočnicového oblúka), ktorý si
u poškodenej vyžiadal dobu liečby 10 dní a v jeho prospech možnosť jeho nápravy (zo znaleckého
posudku znalca psychiatra vyplýva, že u obžalovaného zistil poruchu osobnosti - trvalú povahovú
odchýlku spočívajúcu predovšetkým v jeho egocentrizme a nerešpektovaní spoločenských noriem).
V porovnaní s trestom odňatia slobody, ktorý mu bol uložený v konaní sp. zn. 2T/63/2024 mu uložil

prísnejší súhrnný trest odňatia slobody, pretože ho ukladal aj za trestný čin krádeže spáchaný na veci,
ktorú má iný na sebe alebo pri sebe, z ktorého bol uznaný vinným predchádzajúcim vyššie označeným
súdnym rozhodnutím, súc toho názoru že u obžalovaného bude účel trestu z hľadiska individuálnej
a generálnej prevencie naplnený uložením nepodmienečného súhrnného trestu odňatia slobody vo
výmere 12 mesiacov, teda trestu uloženého na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby.

K sprísneniu trestu odňatia slobody v porovnaní s rozhodnutím okresného súdu, odvolací súd pristúpil
z dôvodov uvedených vyššie. Na jeho výkon obžalovaného zaradil do ústavu so stredným stupňom
stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestných činov, z ktorých bol v tomto
konaní uznaný vinným, bol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.
Takto uložený súhrnný trest považuje odvolací súd za zákonný, primeraný a správny, ktorý ako celok v

dostatočnejmierezabezpečídosiahnutieúčelutrestu,ktorýmjeochranaspoločnostiazároveňobsahuje
v primeranom rozsahu prvky represie aj prvky individuálnej a generálnej prevencie, teda zodpovedá
všetkým požiadavkám vyplývajúcim z § 34 Trestného zákona ako aj ďalších ustanovení, ktoré upravujú
zásady ukladania trestov.
Podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e) Trestného poriadku; odvolací súd zruší napadnutý rozsudok,

ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona a ak je uložený trest
neprimeraný.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku; odvolací senát rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže

odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.Z vyššie uvedených dôvodov a s poukazom na citované zákonné ustanovenia rozhodol odvolací súd o
odvolaní okresného prokurátora tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, a to pomerom
hlasov 3:0 (§ 163 ods. 4 Trestného poriadku). Výrok o náhrade škody nebol podaným odvolaním

napadnutý, preto ho odvolací súd nepreskúmaval a týmto rozhodnutím zostal nedotknutý.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.