Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, March 4, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/115/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123011591
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Réves

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2123011591.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Révesa a sudcov JUDr.

Rastislava Kresla a Mgr. Stanislava Kováča , v trestnej veci proti obžalovanému A. B., prečin ublíženia
na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138
písm. h) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa
23.01.2024 pod sp. zn. 4T/13/2023, na verejnom zasadnutí konanom dňa 04.03.2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný A. B. uznaný vinným z prečinu ublíženia na
zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm.

h) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že
dňa 19.2.2022 o 17.51 hod. v Trnave, na Veternej ulici na parkovisku za Shopping parkom Arkadia
ako vodič pri cúvaní osobného motorového vozidla zn. Mazda eX-5, ev. č. C. z parkovacieho miesta
sa nevenoval plne vedeniu vozidla, nesledoval situáciu v cestnej premávke, nedbal na povinnosť
zvýšenej opatrnosti voči chodcom, nesplnil si povinnosť neohroziť chodcov pri cúvaní, v dôsledku čoho
narazil do poškodenej D. D., ktorá bola v drepe (čupela) za vozidlom so sklonenou hlavou a opretá o
zadný nárazník o vozidlo obžalovaného, táto v dôsledku nárazu spadla na vozovku, pričom obžalovaný

opakovane cúvaním narazil do poškodenej ležiacej na vozovke, po čom sa poškodená snažila postaviť,
čo sa jej však nepodarilo a obžalovaný opätovne tretíkrát do poškodenej cúvaním narazil a prešiel jej
zadným pravým kolesom po tele, v dôsledku čoho poškodená D. D. utrpela rozsiahle zranenia, a zo
zlomeninu krčka stehnovej kosti vľavo, voľný vzduch v hrudníku (pneumotorax) vpravo, krvácanie do
hrudníka (hemotorax) vpravo, zlomeninu 4. - 10. rebra vpravo, pomliaždenie pľúc vpravo, odreninu ruky
vľavo, odreninu prstov oboch rúk, odreniny oboch kolien, odreninu predkolenia vpravo vyžadujúce si
liečbu spojenú s práceneschopnosťou v trvaní šesť mesiacov a vyžadujúce si dlhotrvajúce závažné

obmedzenie v bežnom spôsobe života výrazne presahujúce dobu 42 dní spočívajúce v obmedzených
možnostiach vykonávať nevyhnutné životné, hygienické a stravovacie úkony, závažné obmedzenie
mobility, obmedzenie úkonov sebaobsluhy, obmedzenie kontaktu so spoločenským prostredím, v
nutnosti osobnej asistencie, nutnosti telesného šetrenia a obmedzenia nadmernej fyzickej záťaže,
odkázanosti na čiastočnú starostlivosť inej osoby, čim obžalovaný porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm.
c), písm. e), ods. 2 písm. h), § 22 ods. 2 zákona č. 8/2008 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení
niektorých zákonov.

Za tento prečin okresný súd uložil obžalovanému podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38
ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j) a l) Trestného zákona, § 56 ods. 2 Trestného zákonapeňažnýtrestvsume2.400(dvetisícštyristo)Eurstým,žepodľa§57ods.2Trestnéhozákonazaplatená
suma peňažného trestu pripadá štátu.
Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona obžalovanému ustanovil pre prípad, že by výkon peňažného trestu

mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 56 ods. 3 Trestného zákona súd povolil obžalovanému uhradiť peňažný trest v dvanástich
mesačných splátkach po 200 (dvesto) Eur, s tým, že každá splátka je splatná posledného dňa
príslušného kalendárneho mesiaca.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona okresný súd uložil obžalovanému trest zákazu činnosti viesť
všetky druhy motorových vozidiel v trvaní 15 (pätnásť) mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku okresný súd poškodených:

a) Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35937874, adresa na doručovanie: P.O. Hviezdoslava
26, Žilina,
b) D. D., nar.: XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XXX, C., adresa na doručovanie: E. F. XXX,
s ich nárokmi na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č.l. 231-232 spisu.
Proti tomuto rozsudku, výlučne proti výroku o treste zákazu činnosti, podal v zákonom stanovej lehote
odvolanie obžalovaný A. B., ktoré odôvodnil prostredníctvom obhajkyne tým, že tento trest považuje za
neprimerane prísny s ohľadom na všetky okolnosti prípadu a jeho osobu.
Súd odôvodnil uloženie tohto druhu trestu z dôvody potreby ochrany spoločnosti aj pred

nedbanlivostným konaním, hoci aj vo forme nesprávneho vyhodnotenia situácie v cestnej premávke.
Súd síce vzhliadol spoluzavinenie poškodenej, avšak toto zohľadnil v prospech obžalovaného tak, že
by ukladal inak trest prísnejší. Ďalej súd svoje úvahy pri ukladaní tohto druhu trestu a ani celkovo
výmery tohto trestu nerozviedol a to aj napriek tomu, že sa obhajoba v priebehu hlavného pojednávania
koncentrovala obzvlášť na okolnosti prípadu, osobu obžalovaného a poškodenej a vplyv prípadnej

sankcie vo forme trestu (zákazu činnosti) na obžalovaného a jeho život. Preto považuje odôvodnenie
rozsudku v tejto časti za nepreskúmateľné; súd sa nevysporiadal náležite ani s obhajobou obžalovaného
tak, ako to prikazuje ust. § 168 ods. 1 Tr. por.
Obžalovaný úprimne oľutoval skutok mu kladený za vinu, dokonca si priamo s poškodenou na hlavnom
pojednávaní vymenili slová vzájomnej ľútosti nad tým, čo sa stalo.

Zvykonanéhodokazovaniaaajzosamotnejvýpovedepoškodenejjezrejmé,žejejmieraspoluzavinenia
je zrejmá, z jeho pohľadu značná a súd ju vyhodnotil ako nie zanedbateľnú. Poškodená si svoj podiel
viny aj uznala, bola v čase spáchania skutku v stave ťažkého stupňa opitosti /potvrdené aj lekárskymi
nálezmi nachádzajúcimi sa v spise/; neovládala svoje konanie, konala nepredvídateľne a sama svoj život
vystavila ohrozeniu, keď čupela schúlene za vozidlom obžalovaného na ceste (nie na chodníku) v tme,

kde nemala, čo robiť a je ťažko možné pre vodiča predpokladať, že by mal za vozidlom osobu v drepe.
Taktiež osoba, ktorá čupí za vozidlom, reflexívne odskočí alebo sa inak uhne, keď vozidlo naštartuje.
Poškodená je veľmi štíhlej, drobnej, útlej postavy s hmotnosťou max 50 kg a preto ju zaregistrovať je
obtiažnejšie ako napr. pri plnoštíhleho muža a pod. Obžalovaný vysvetlil manéver, ktorý vykonal a ako
sa mu správa vozidlo pri ručnej brzde a teda prečo ihneď neidentifikoval, že vozidlom prešiel poškodenú.

Obžalovaný tým neprenáša zodpovednosť na poškodenú, je si plne vedomý svojho podielu viny, za ktorý
nesie následok nielen vo forme trestného stíhania a odsúdenia, ale aj výčitiek, pocitov viny a úzkosti,
ktorými trpel a trpí po tom, čo sa skutok stal. Zranenia poškodenej boli vážne a iste obzvlášť bolestivé,
obžalovanému je to ľúto.
V rámci trestného konania k zadosťučineniu poškodenej slúži priznanie obžalovaného, oľutovanie činu a

napokon aj samotné odsúdenie. Na druhej strane nedôjde samotným uloženým trestom zákazu činnosti
vo vzťahu k poškodenej k náprave následkov skutku, ale pre obžalovaného je takýto trest veľmi citeľný.
Obžalovaný potrebuje vodičské oprávnenie k cestovaniu do a z práce, tiež na to, aby mohol vypomôcť
svojej dcére s odvozmi vnuka, na zabezpečenie nákupov a na každodenné fungovanie. Manželka
obžalovaného jazdí málo a to maximálne po C., čiže aj vo vzťahu k manželke a potrebám jej odvozu,

resp. transportu rodiny mimo C., potrebuje obžalovaný vodičské oprávnenie. Miesto výkonu práce má
obžalovaný v Jaslovských Bohuniciach, tj. mimo miesta svojho bydliska.Obžalovaný mal tiež v čase spáchania skutku zhoršený zdravotný stav, čo súdu preukázal lekárskym
nálezom, krátko predtým prekonal ochorenie COVID19 s vážnejším priebehom. Tieto skutočnosti mali
vplyv na reakcie obžalovaného pri spáchaní skutku.

Obžalovaný je bezúhonný, za obdobie viac ako 45 rokov, počas ktorého je držiteľom vodičského
oprávnenia, nemá záznam o závažných priestupkoch alebo dopravných nehodách, je riadne
zamestnaný, žije celkovo usporiadaným životom. Pokiaľ by mu bol právoplatne uložený trest zákazu
činnosti, je v riziku straty zamestnania, tiež by to malo vplyv nielen na obžalovaného, ale citeľne aj na
jemu blízke osoby.

Poškodená bola opakovane v liečbe psychiatra, mala v minulosti sebapoškodzovacie tendencie, nie je
vylúčené, že by mala obdobné pohnútky aj v inkriminovaný večer, ak by sa dalo vychádzať z toho, či o
svojom živote a ochrane svojho zdravia aj uvažovala; poškodená si sama privodila stav ťažkej opitosti
a vytvorila prekážku, ktorú by bolo ťažko možné identifikovať a celkovo predvídať, na naštartovanie
vozidla nijak nereagovala.
Má za to, že bolo možné nepristúpiť k ukladaniu trestu zákazu činnosti s ohľadom na osobitné okolnosti

prípadu, obžalovaný svoju vinu uznal, ponaučil sa, jeho osoba a doterajší spôsob života nenasvedčujú
tomu,žebybolounehodôvodné(resp.nevyhnutné)uvažovaťopotrebesankcionovaniatrestomzákazu
činnosti v zmysle ochrany spoločnosti. Obžalovaný je od spáchania skutku pri vedení motorového
vozidla výrazne opatrnejší, o čom svedčí aj skutočnosť, že za dobu dvoch rokov od spáchania skutku
sa nedostal do iného stretu so zákonom a pokračuje v riadnom spôsobe života, akým žil aj do času pred

tým, než sa skutok stal.
Z judikatúry vyplýva, že pri trestných činoch spáchaných vedením motorového vozidla nie je uloženie
trestu zákazu činnosti obligatórne a neuloženie tohto druhu trestu za trestný čin spáchaný na úseku
dopravy, ktorým bolo spôsobené ublíženie na zdraví inej osobe, je možné v prípadoch hodných
osobitného zreteľa, najmä s poukazom na osobu páchateľa (absolútna bezúhonnosť), uveriteľná

ľútosť, spoluzavinenie poškodeného, pričom máme za to, že tieto podmienky boli vo vzťahu k osobe
obžalovaného kumulatívne splnené.
Tiež s ohľadom na novelu Trestného zákona je v zmysle základných zásad ukladania sankcií potrebné
prihliadať aj na osobu páchateľa a jeho pomery a tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej
páchateľa menej citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie.

Vzhľadom k vyššie uvedenému obžalovaný prostredníctvom svojej obhajkyne navrhol, aby bol
napadnutý rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 12. 1. 2024 sp. zn. 4T/13/2023 ?o výroku o treste
zákazučinnostipodľaust.§321ods.1písm.b)ad)Tr.por.zrušenýzasúčasnéhoponechaniaostatných
odvolaním nenapadnutých výrokov rozsudku v platnosti.
Okresný prokurátor odvolanie proti rozsudku okresného súdu nepodal, k odvolaniu obžalovaného sa

písomne nevyjadril.
Konanie na odvolacom súde:
Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie za súčasnej prítomnosti obžalovaného, jeho obhajkyne
a prokurátorky krajskej prokuratúry.
Zástupkyňa krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhla odvolanie

obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Tr. por.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí v súlade s obhajkyňou uviedol, že je mu ľúto čo sa stalo. Jazdí 23
rokov, najazdil cca 500-600 tis. km bez nehody. V čase nehody bol po covide a mal začínajúci zápal
pľúc. Bolo šero, pričom poukazuje na priebeh dopravnej nehody a jej špecifiká. Je toho názoru, že trest

má postihovať iba páchateľa a má byť zabezpečený iba vplyv na páchateľa, nie na jeho rodinu a jeho
blízke osoby. Má zato, že preukázal, že uložený TZČ by mal obzvlášť markantný vplyv na blízke osoby,
preto žiadal, aby krajský súd napadnutý rozsudok v časti uloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá zrušil.

Krajský súd, ako súd odvolací v zmysle § 317 ods.1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutého rozsudku vo výroku o treste zákazu činnosti a tak zistil, že odvolanie
obžalovaného je dôvodné.
Po preskúmaní obsahu spisového materiálu krajský súd konštatuje, že v postupe okresného súdu neboli
zistené žiadne také porušenie, či už procesných predpisov, alebo práva obžalovaného na obhajobu,

ktoré by zakladali dôvod na podanie dovolania, takže vo svojich úvahách sa upriamuje výlučne na
zákonnosť odvolaním napádaného výroku o treste zákazu činnosti viesť motorové vozidlá.
Z ustanovenia § 34 Tr. zák. vo všeobecnosti vyplýva, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jehovýchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest
zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký druh
trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom tento zákon v osobitnej

časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Zároveň trest má postihovať iba páchateľa,
tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní jeho
druhu a výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
priťažujúceokolnosti,poľahčujúceokolnostianaosobupáchateľa,jehopomeryamožnosťjehonápravy.
Vo vzťahu k trestu zákazu činnosti vo všeobecnosti možno uviesť, že je jedným z druhov trestov,

ktoré majú priamo zabrániť páchaniu ďalších trestných činov. Jeho zmyslom je teda na určité časové
obdobie zabrániť páchateľovi v možnosti zastávať a vykonávať určité zamestnanie, povolanie, funkciu,
či vykonávať činnosť na výkon ktorej je potrebné osobitné povolenie. Pravdou je, že sa jedná o typickú
sankciu za najzávažnejšie porušenia pravidiel regulujúcich účasť v cestnej premávke a jej pravidlá,
zmyslom ktorého je zabrániť páchateľovi v budúcnosti opakovane spáchať trestný čin, ktorého sa
aktuálnedopustilvsúvislostisvýkonomurčitejčinnosti,tedazabrániťďalšiemupáchaniutrestnýchčinov,

ktoré takáto činnosť podnietila, alebo k nim vytvorila príležitosť.
Rozhodnutie o uložení trestu zákazu činnosti má až na výnimku uvedenú v § 61 ods.3, ods.5 Tr.
zák. fakultatívnu povahu. V prípade trestných činov v doprave pri ktorých došlo k hrubému porušeniu
povinnosti a škodlivému následku v dôsledku predchádzajúceho požitia alkoholu páchateľom, je
potrebné zásadne ukladať trest zákazu činnosti buď popri inom treste, resp. samostatne.

Vprípadoch,keďkuškodlivémunásledkuneprídevsúvislostispredchádzajúcimpožitímalkoholu,alebo
po inom hrubom porušení predpisov v doprave ( ako je napríklad bezohľadná jazda po prekročení
maximálnej povolenej rýchlosti o niekoľko desiatok kilometrov, príp. jazda cez križovatku na červenú,
resp. cez „stopku“, predbiehanie cez plnú čiaru v neprehľadnej zákrute a pod.) však treba náležite
zohľadniť všetky špecifiká, osobitosti prípadu, resp. iné skutočnosti, ktoré môžu mať v danej súvislosti

relevantný význam, pretože pri rozmanitosti a zhodnotení špecifických odlišnosti jednotlivých prípadov
existuje značný manipulačný priestor pre súd na zváženie, či je uloženie trestu zákazu činnosti potrebné
a nevyhnutné.
Po preskúmaní obsahu spisového materiálu a špecifických okolností danej veci má odvolací súd za
potrebné uviesť, že tunajší súd si je plne vedomý toho, že pri trestnej činnosti v doprave má uloženie

trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá významný účel, ako z pohľadu individuálnej prevencie tak
aj z pohľadu všeobecnej prevencie.

Pritom najmä pri porušení dôležitej povinnosti vodiča je ukladanie takéhoto trestu aj v súlade s ustálenou
súdnou praxou. Súčasne však v súlade so zásadou prísnej individualizácie trestu platí, že záujem

všeobecnej prevencie pri trestaní páchateľov nemôže prevyšovať nad záujem individualizácie trestu
a skutočnými nevyhnutnými potrebami individuálnej prevýchovy. Je nesporné, že obžalovaný zavinil
predmetnú dopravnú nehodu s následkami na zdraví poškodenej tým, že nerešpektoval základné
pravidlá, ktorými sa cestná doprava riadi v podobe dôsledného sledovania situácie v cestnej premávke
pri cúvaní a pod ...

Súčasne je však potrebné uviesť, že z okolností dopravnej nehody ( kedy poškodená v čase cúvania de
facto čupela za vozidlom obžalovaného ... ) ani z doterajšieho správania sa obžalovaného ako vodiča
pred nehodou (odhliadnuc od menej závažných priestupkov v dávnej minulosti) vyplýva, že u neho nešlo
o prejav hrubej vodičskej nedisciplinovanosti, ktorá by bola charakteristická pre jeho správanie sa v

cestnej premávke. V tomto sa senát odvolacieho súdu stotožnil s názorom obžalovaného, že v jeho
konaní išlo o výnimočný exces z dodržiavania pravidiel v cestnej premávke s uvedeným následkom
s ktorým bezpochyby bola spätá i vysoká miera spoluzavinenia poškodenej.

Uvedené okolnosti ( bez potreby zopakovať priebeh a špecifiká spáchania skutku) potom vzal senát

odvolacieho súdu do úvahy pri rozhodovaní o otázke, či je nevyhnutne potrebné obžalovanému uložiť
aj vyššie uvedený trest zákazu činnosti a dospel k tomu názoru, že nakoľko táto dopravná nehoda nie
je tým prípadom, ktorý by bol „typický“ pre potrebu vplývania na vysokú nehodovosť na našom území,
vychádzajúc aj zo samotného prejavu obžalovaného vo vzťahu k výroku o vine aj napriek tomu, že
samotná poškodená mala nemalú mieru spoluzodpovednosti na následku, ktorý daným skutkom vznikol,

nemal odvolací súd žiadne pochybnosti, že už samotné prejednanie veci pred súdom, uznanie viny za
predmetný prečin a uložený peňažný trest bude plne postačujúci na jeho nápravu.Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Celkom na záver sa žiada uviesť, že výroky o vine, o uloženom peňažnom treste, o náhradnom treste
odňatia slobody a o náhrade škody, zostávajú týmto zrušujúcim rozsudkom nedotknuté, vzhľadom
k tomu, že neboli podaným odvolaním napadnuté a odvolací súd nevzhliadol pri nich také chyby, pre
ktoré by bolo dôvodné podanie dovolania v zmysle § 371 ods.1 Tr. por.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.