Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 12, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/75/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122423038
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Blaha

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6122423038.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána

Blahu,členieksenátuMgr.MiriamKamenskejaJUDr.MartinyHolecovejvprávnejvecižalobcuEuroISO,
s.r.o.,sosídlomDunajská8,81108Bratislava,IČO:36345610,zast.AdvokátskakanceláriaLEGALIZZ
s.r.o., so sídlom Farská 1156/53, 018 61 Beluša, IČO: 47 251 514 proti žalovanému Geotechnik Sk,
s.r.o., so sídlom Západná 11, 010 04 Žilina, IČO: 36 432 202, zast. HAVRILLA & Co. s.r.o., so sídlom
Nám. M. Benku 2, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 364 606 o zaplatenie
2.112,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn.
38Cb/113/2022-249 zo dňa 14. mája 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 38Cb/113/2022-249 zo dňa 14. mája 2024 p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie v prvom výroku napadnutého rozsudku uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 1.512,- Eur s úrokom z omeškania 9% ročne z tejto sumy od 22.07.2022 do zaplatenia,
zmluvnú pokutu vo výške 600,- Eur a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 80,- Eur,
všetko do 3 dní od jeho právoplatnosti. V druhom výroku uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa svojou žalobou domáhal od
žalovaného zaplatenia sumy 1.512,- Eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 756,- Eur od
22.07.2022 do zaplatenia, zo sumy 756,- Eur od 22.07.2022 do zaplatenia, zmluvnej pokuty 600,- Eur,
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 80,- Eur a trov konania. Svoj nárok odôvodnil
tým, že medzi stranami sporu boli dňa 14.06.2022 uzavreté dve zmluvy, a to Zmluva na službu predaudit
systému manažérstva, predmetom ktorej bolo odplatné poskytnutie služieb žalobcom v prospech

žalovaného, a to jednorazovej služby predauditu pri implementácii systému manažérstva podľa normy
EN ISO 9001:2015 (ďalej aj „predaudit 1“) a poskytnutie následnej ročnej opakovanej služby predauditu
pri udržaní systému manažérstva podľa normy EN ISO 9001:2015 (ďalej aj „Zmluva 1“). Toho istého
dňa 14.06.2022 bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá ďalšia Zmluva na službu predaudit systému
manažérstva, predmetom ktorej bolo odplatné poskytnutie služieb žalobcom v prospech žalovaného,
a to jednorázovej služby predauditu pri implementácii systému manažérstva podľa normy EN ISO
14001:2015 (ďalej aj „predaudit 2“) a následnej ročnej opakovanej služby predauditu pri udržaní systému

manažérstva podľa normy EN ISO 14001:2015 (ďalej aj „Zmluva 2“). Uvedené zmluvy obsahovali, okrem
vymedzenia predmetu plnenia, totožné ustanovenia a podľa čl. IV. ods. 1 Zmluvy 1 a Zmluvy 2 (ďalej aj
„Zmluvy“) žalobcovi prináležala za jednorazovú službu predauditu z obidvoch zmlúv odplata vo výške
po 630,- Eur bez DPH, resp. 756,- Eur s DPH, t.j. pri implementácii systému manažérstva podľa normyEN ISO 9001:2015 a za jednorazovú službu predauditu pri implementácii systému manažérstva podľa
normy EN ISO 14001:2015. Podľa žalobcu poskytnutie plnenia, t.j. vykonanie predauditu 1 a predauditu
2 u žalovaného žalobcom v rozsahu a kvalite podľa Zmluvy 1 a Zmluvy 2 a jeho prevzatie žalovaným,

potvrdili písomne zástupca žalobcu a zástupca žalovaného. Po dodaní predmetu plnenia podľa Zmluvy
1 a Zmluvy 2, t.j. po vykonaní predauditu 1 a predauditu 2, vystavil žalobca dňa 07.07.2022 faktúru
č. 1912022 na sumu 756,- Eur so splatnosťou 21.07.2022 (ďalej aj „faktúra 1“) a faktúru č. 1922022
na sumu 756,- Eur splatnú dňa 21.07.2022 (ďalej aj „faktúra 2“). Uvedené vystavené faktúry žalobca
neuhradil. Vzhľadom na omeškanie žalovaného s úhradou splatných faktúr si uplatnil žalobca od dňa

nasledujúceho po splatnosti faktúr úrok z omeškania, ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky dvakrát po 40,- Eur. V zmysle čl. V. odsek 3 Zmluvy 1 a Zmluvy 2 si
žalobca uplatnil voči žalovanému aj zmluvnú pokutu dvakrát po 300,- Eur z dôvodu trvania omeškania
žalovaného s úhradou faktúry 1 a faktúry 2 viac ako 30 dní od dátumu ich splatnosti.

3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný namietal uplatnený nárok a žiadal

žalobu zamietnuť. Tvrdil, že žalobca nevykonal predaudit 1 a predaudit 2, resp. nepredložil dôkaz,
ktorým by vedel preukázať splnenie svojich povinností na základe Zmluvy 1 a Zmluvy 2. Vznik nároku
na odplatu je viazaný na vykonanie predmetu Zmluvy 1 a Zmluvy 2, ktorý bol špecifikovaný v čl. II. bod
1 až 4 Zmlúv. Tieto podmienky neboli splnené ani čiastočne. Podľa žalovaného mohol nárok na odplatu
žalobcovi vzniknúť až po kompletnom splnení predauditorských služieb podľa čl. II. ods. 1 až 4 Zmluvy

1 a Zmluvy 2. Protokol, ktorý predložil žalobca o prevzatí diela zo dňa 06.07.2022, je podľa žalovaného
nepoužiteľný, pretože nepreukazuje poskytnutie služby v roku 2022, t.j. vykonanie predauditu 1 a
predauditu 2 s určitým výsledkom, z protokolu nie je zrejmé, čo bolo predmetom odovzdania, keďže
v ňom chýba špecifikácia odovzdaných dokladov. Žalobca nevie preukázať vykonanie predauditu 1 a
predauditu 2, ani odovzdanie hmotne zachyteného výstupu z predauditu a preto mu nemožno priznať

ním uplatnený nárok. Žalovaný namietal existenciu platnej dohody o zmluvnej pokute, vzhľadom na
absenciu naplnenia predmetu Zmlúv. Keďže nebol naplnený predmet Zmluvy 1 a Zmluvy 2, žalovaný sa
nemoholdostaťdoomeškaniaanemoholmuvzniknúťaninároknazaplateniezmluvnejpokuty.Zmluvnú
pokutu považoval za zjavne neprimeranú, táto bola dojednaná len pre prípad porušenia povinností zo
strany žalovaného, čo vedie k nevyváženosti vzájomných práv a povinností. Podľa žalovaného žalobca

účelne a tendenčne čakal na uplynutie 30-dňovej lehoty na zaplatenie faktúr tak, aby mu vznikol nárok na
zaplatenie zmluvnej pokuty. Dojednanie o zmluvnej pokute je podľa žalovaného v rozpore so zásadami
poctivého obchodného styku a žiadal súd o aplikáciu moderačného práva podľa § 301 Obchodného
zákonníka (ďalej aj „ObZ“). Namietal aj uplatnený nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky dvakrát po 40,- Eur a napriek tomu, že uplatnená pohľadávka bola fakturovaná

dvoma faktúrami, rozhodujúcim kritériom je uplatnenie pohľadávky v jednom súdnom konaní.

4. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že v priebehu konania žalovaný rozšíril svoju
procesnú obranu a tvrdil, že z podpisu na Zmluve 1 a Zmluve 2 sa nedá vygenerovať, či ju podpísala
osobaoprávnenákonaťvmenežalovaného.Namietal,ženauvedenýchzmluváchchýbadátumpodpisu

na strane žalovaného, v dôsledku čoho Zmluva 1 a Zmluva 2 neboli platne uzavreté. Z preberacieho
protokolu predloženého žalobcom zo dňa 06.07.2022 taktiež nie je zrejmé, či p. A. za žalobcu bola
oprávnená na jeho podpísanie v mene žalobcu a nevyplýva z neho ani, kto ho podpísal za žalovaného.
Namietal tiež pravosť podpisu na preberacom protokole, keďže tento nebol podpísaný konateľom
žalovaného. Spochybnil pravdivosť obsahu tohto protokolu, keď z neho nie je možné identifikovať,

čo bolo predmetom odovzdania a či vôbec patrí k Zmluve 1 a Zmluve 2. Namietal, že dohodnutá
povinnosť zaplatiť odmenu bez ohľadu na reálne poskytnutie služieb, je v rozpore so zásadou poctivého
obchodného styku, žalobca nevykonal žiadne plnenie zo Zmluvy 1 a Zmluvy 2, nepreukázal, aké
dokumentyodovzdalžalovanému,resp.čobolopredmetomodovzdaniapreberaciehoprotokolu.Faktúry
považoval za predčasne vystavené, obsahujúce plnenie, ktoré reálne nebolo poskytnuté. Pokiaľ mal

žalovaný povinnosť podľa Zmlúv predložiť záznamy a potrebnú dokumentáciu, žalobca žalovaného
nikdy na predloženie takýchto dokladov nevyzval a preto nemohol vykonať zmluvne dohodnuté služby,
nakoľko nemal podklady od žalovaného. Podľa čl. VII. Zmluvy 1 a Zmluvy 2 pritom miestom vykonania
prác žalobcu malo byť sídlo žalovaného, avšak z predložených dokumentov nevyplýva, že by žalobca
vykonal nejaké služby u žalovaného. Žalovaný navrhol pripojiť spis Okresného súdu Žilina sp. zn.

18Cb/119/2022. V priebehu konania poukazoval na rozpory v predložených dokladoch, kedy faktúry
boli vystavené dňa 07.07.2022, pričom predaudit by mal byť vykonaný do 18.08.2022, t.j. faktúry boli
vystavené pred vykonaním predauditu. K odovzdaniu malo dôjsť dňa 06.07.2022, t.j. pred samotným
vykonaním, čo nie je možné. Podľa žalovaného žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že vykonalpredmet Zmluvy 1 a Zmluvy 2 v dohodnutom rozsahu a preto mu nevznikol nárok na odplatu. V priebehu
konania žalovaný rozšíril argumentáciu o neplatnosti Zmluvy 1 a Zmluvy 2 z dôvodu, že z nich nie je
zrejmé, kedy nadobudli účinnosť, kto ich podpísal a taktiež z dôvodu, že zakladajú nárok žalobcu na

odmenu za jeho pripravenosť podľa čl. II. bod 6 bez ohľadu na to, či žalobca požiadal o poskytnutie
niektorej alebo všetkých služieb, čo je v rozpore s poctivým obchodným stykom. Vo vzťahu k stretnutiu
dňa06.07.2022žalovanýuviedol,žerokovaniaspočívalilenvtom,žeprokuristkažalobcusp.A.priniesli
dopredu podpísanú zmluvu a odovzdali protokol bez toho, aby došlo k reálnemu odovzdaniu predmetu
Zmluvy 1 a Zmluvy 2. Ak teda žalobca tvrdil, že žiadal žalovaného o poskytnutie súčinnosti pri odovzdaní

požadovanej dokumentácie, potom logicky nemohli odovzdať niečo, k čomu nemali podklady. Podľa
žalovaného s odkazom na čl. V. odsek 5 Zmluvy 1 a Zmluvy 2 žalobca uznal, že neposkytol žalovanému
žiadne činnosti súvisiace s predauditom. Povinnosť zaplatiť odmenu bez ohľadu na reálne poskytnutie
služieb je v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku.

5. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca reagujúc na procesnú obranu

žalovaného poukázal na čl. II. Zmluvy 1 a Zmluvy 2, ktoré predpokladajú pripravenosť žalobcu poskytnúť
službu pri predaudite systému manažérstva počas celej doby platnosti zmlúv a na čl. III. odsek 2 Zmluvy
1 a Zmluvy 2, v zmysle ktorého žalovaný využíva služby, ktoré sú predmetom zmlúv podľa vlastného
uváženia a nie je povinný využiť všetky činnosti dodávateľa. Nevyužitie všetkých služieb nemá vplyv na
dojednanúvýškuodmeny.Zobsahuuzavretýchzmlúvnevyplýva,žebyvzniknárokužalobcunaodmenu

bol podmienený predchádzajúcim vykonaním všetkých činností žalobcu podľa čl. II. odsek 1 až 4 Zmluvy
1 a Zmluvy 2. Pri výkone predauditu je bežné, že objednávateľ predauditu, vzhľadom na svoje osobitosti,
si vyberie činnosti žalobcu, ktoré v rámci predauditu chce využiť a žalobca neposkytuje všetky činnosti
definované v čl. II. odsek 1 až 4 Zmlúv. Vykonanie požadovaných činností pracovníkom žalobcu u
žalovaného vyplýva z protokolu zo dňa 06.07.2022, ktorý podpísali zástupcovia obidvoch strán. Protokol

neobsahuježiadenzáznamoreklamáciialebovadáchpredauditu1apredauditu2zostranyžalovaného,
ani žiadosť na vykonanie dodatočných činností. Po doručení faktúr tieto žalovaný nerozporoval. Zo
Zmluvy 1 a Zmluvy 2 nevyplýva povinnosť žalobcu odovzdať žalovanému výsledok predauditu výlučne
v hmotne zachytiteľnej podobe. Podpisom protokolu žalovaný prevzal predmet Zmluvy 1 a Zmluvy 2
a na preukázanie opaku nepredložil žiaden dôkaz. Obsahovo identický protokol žalovaný podpísal aj

v minulosti pri realizácii predauditu u žalovaného. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty považoval za
dôvodný a pokiaľ by žalovaný mal za to, že žalobca nevykonal riadne predmet Zmluvy 1 a Zmluvy
2, nepodpísal by protokol a faktúry by rozporoval. Zmluvnú pokutu považoval žalobca za primeranú,
vzhľadom na opakované a špekulatívne konanie podnikateľských subjektov po vykonaní predauditu a
táto zmluvná pokuta slúži na zabezpečenie kľúčového záväzku žalovaného zo Zmluvy 1 a Zmluvy 2

nestrpiaceho omeškanie.

6. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca vo vzťahu k žalovaným spochybnenej
platnosti Zmluvy 1 a Zmluvy 2 poukázal na to, že v podpisovej časti Zmluvy 1 a Zmluvy 2 je pri
žalobcovi, ako aj žalovanom uvedené obchodné meno, meno a priezvisko prokuristu žalobcu, konateľa

žalovaného a podpis oprávnenej osoby konať v mene žalobcu a žalovaného spolu s pečiatkou a
dátumom uzavretia zmlúv. Skutkové tvrdenia žalovaného o neplatnosti zmlúv z tohto dôvodu považoval
za účelové. Služby predauditu poskytol žalobca žalovanému aj v minulosti na základe obsahovo
identických zmlúv. Vyhotovenie Zmluvy 1 a Zmluvy 2 podpísané za žalovaného jeho štatutárnym
orgánom a opatrené pečiatkou žalovaného, bolo odovzdané zamestnancom žalobcu B. A. a C. A. dňa

06.07.2022 osobne v priestoroch žalovaného v Žiline za účasti konateľa žalovaného D. E. F., G. a
A. G. H.. Žalobca preto nemal pochybnosti o tom, že Zmluvu 1 a Zmluvu 2 podpísala za žalovaného
oprávnená osoba D. E. F., G.. Vo vzťahu k námietkam voči protokolu zo dňa 06.07.2022 žalobca
uviedol, že tak ako v predchádzajúcich prípadoch poskytovania služby predauditu žalovanému sa
zamestnanci žalobcu B. A. a C. A. dostavili po dohode dňa 06.07.2022 osobne do priestorov žalovaného

v Žiline, kde v súvislosti s výkonom služby predauditu podľa Zmluvy 1 a Zmluvy 2 sa osobne stretli s
konateľom žalovaného D. F., G. a predstaviteľom manažmentu žalovaného A. H., ktorému oznámili,
ktoré interné dokumenty žalovaného je potrebné v rámci predauditu predložiť žalobcovi za účelom
ich aktualizácie v roku 2022 a súčasne odovzdali A. H. aktualizácie dokumentov pre žalovaného na
rok 2022 (napr. integrovanú politiku, ciele, finančný plán, atď). Túto dokumentáciu od zamestnancov

žalobcu dňa 06.07.2022 osobne prevzal A. H., čo potvrdil podpisom na protokole, ktorý neobsahuje
žiadne reklamácie a pripomienky. Za žalobcu bol protokol podpísaný C. A. oprávnenou na to pri výkone
jej pracovnej činnosti. Protokol je podľa žalobcu dostatočne určitý a z jeho obsahu je možné odvodiť
odovzdávajúcu a preberajúcu stranu, predmet služby (predaudit IMS pri implementácii manažérskehosystému, vrátane uvedenia noriem podľa Zmluvy 1 a Zmluvy 2), predmet odovzdania, vrátane dňa
odovzdania a prevzatia a zúčastnené osoby za žalobcu a žalovaného. Obsahovo totožný protokol použili
strany sporu aj pri predchádzajúcich predauditoch a žalovaný nikdy ich obsah nenamietal. Podľa žalobcu

je nepravdivé tvrdenie žalovaného, že z dôvodu absencie podkladu od žalovaného žalobca nemohol
predaudit vykonať, keďže žalobca má k dispozícii v zásade všetky potrebné dokumenty aj z titulu v
minulosti realizovaných predauditov a poznal základnú organizačnú štruktúru a fungovanie žalovaného.
Dohodnutá zmluvná pokuta má zabezpečovaciu a reparačnú funkciu. Žalobca rezervoval na výkon
predauditu u žalovaného materiálne a personálne zdroje minimálne dvoch zamestnancov a v tejto

súvislosti mu aj reálne vznikli náklady, a preto predmetné ustanovenie nepovažuje žalobca za rozporné
so zásadami poctivého obchodného styku. Žalovaný nikdy nenamietal uvedené ustanovenie a Zmluvu
1 a Zmluvu 2 platne neukončil. V priebehu konania žalovaný namietal pripojenie spisu Okresného
súdu Žilina sp. zn. 18Cb/119/2022, ktorý s predmetom veci nesúvisí. A. G. H., ktorý bol osobne s
konateľom žalovaného D. E. F., G. prítomný na stretnutí so zamestnancami žalobcu dňa 06.07.2022
v spoločnosti žalovaného, ktorému bola odovzdaná aktualizácia dokumentácie za rok 2022, je pri

spoločnosti žalovaného opakovane označovaný ako predstaviteľ manažmentu, ktorý komunikoval so
žalobcom a jeho zamestnancami z e-mailovej adresy s priradením domény žalovaného a v minulosti
v rámci predauditu spoločnosti žalovaného sa vždy zúčastňoval aktívne osobne všetkých stretnutí
so zamestnancami žalobcu a zasielal požadované doklady a preberal od žalobcu zmluvné plnenia.
Podľa žalobcu v zmysle čl. VI. bod 1 Zmluvy 1 a Zmluvy 2 sa zmluvné plnenie začalo 14.06.2022

a jednorazová služba predauditu mala byť vykonaná do 18.08.2022. Riadne poskytnutie služby bolo
potvrdené protokolárne 06.07.2022, v dôsledku čoho následne žalobca vystavil predmetné faktúry.
Opakovanépredaudity,naktorépoukazovalžalovaný,nesúvisiaspredmetomsporu.Žalobcavpriebehu
konania predložil aktualizáciu dokumentácie žalovaného na rok 2022, ktorá bola dňa 06.07.2022
žalovanému odovzdaná zamestnancami žalobcu v sídle spoločnosti žalobcu (správne malo byť uvedené

žalovaného), pričom sa jedná o listinné doklady v spise na č.l. 161 až 176.

7. Po vykonanom dokazovaní okresný súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Okresný súd konštatoval, že
Zmluva 1 a Zmluva 2 sú z hľadiska obsahu totožné, okrem čl. I. označeného ako „PREDMET ZMLUVY“,
keď predmetom Zmluvy 1 bola jednorazová služba predauditu pri implementácii systému manažérstva

a následná ročná opakovaná služba predauditu pri udržaní systému manažérstva podľa normy EN ISO
9001:2015, pričom predmetom Zmluvy 2 bola jednorazová služba predauditu pri implementácii systému
manažérstva a následne ročná opakovaná služba predauditu pri udržiavaní systému manažérstva podľa
normy EN ISO 14001:2015. V ostatnom je obsah Zmluvy 1 a Zmluvy 2 totožný. Záväzkovo-právny vzťah
založený na základe uzavretia Zmluvy 1 a Zmluvy 2 okresný súd posúdil ako obchodnoprávny podľa §

261 a nasl. ObZ a zmluvy posúdil ako nepomenované zmluvy uzavreté podľa § 269 ods. 2 ObZ.

8. Vzhľadom na viacero dôvodov uplatnených zo strany žalovaného, ktoré majú preukazovať neplatnosť
Zmluvy 1 a Zmluvy 2 uzavretej medzi stranami sporu, pričom okrem iného žalovaný namietal, že pri
podpise uvedených zmlúv ide o faksimile podpisu žalovaného a nie jeho vlastnoručný podpis, sa okresný

súd vysporiadaval s námietkami žalovaného voči neplatnosti uvedených zmlúv.

9. Z obsahu žalobcom predloženej Zmluvy 1 a Zmluvy 2 podľa okresného súdu vyplýva, že za žalobcu
zmluvu podpisovala prokuristka G. C. dňa 14.06.2022 v Bratislave a za žalovaného jeho konateľ D.
E. F., G. v Žiline, pričom dátum podpisu zmluvy absentuje. Okresný súd nepovažoval za relevantné,

či zo strany prokuristky žalobcu došlo k podpisu zmluvy v Bratislave dňa 14.06.2022. Táto vo svojej
svedeckej výpovedi pred súdom potvrdila, že Zmluvu 1 a Zmluvu 2 vypracovala, odovzdala ich kolegom,
ktorí išli na stretnutie k žalovanému a následne jej bola odovzdaná podpísaná Zmluva 1 a Zmluva 2,
ktorú si založila. Zmluvy vypracovala z dôvodu, že jej kolegovia, zamestnanci žalobcu p. A. a p. A., mali
dohodnuté stretnutie u žalovaného a o vypracovanie zmlúv ju požiadali. Miesto podpisu Bratislava je na

zmluvách uvedené z dôvodu, že žalobca tam má sídlo spoločnosti. Cenu do zmlúv uviedla na základe
cenníka a podpísané zmluvy dala p. A. a p. A.. K absencii dátumu podpisu na zmluvách zo strany
žalovaného sa nevedela vyjadriť. Podľa okresného súdu, samotná absencia dátumu podpisu Zmluvy 1 a
Zmluvy 2 nespôsobuje ich neplatnosť. Zmluvu 1 a Zmluvu 2 za žalovaného podpísal konateľ žalovaného
D. E. F., G. a na strane 5 Zmlúv nad uvedením obchodného mena žalovaného je pečiatka žalovaného

spolu s nečitateľným podpisom. Pokiaľ žalovaný namietal voči podpisu Zmluvy 1 a Zmluvy 2, z obsahu
týchto zmlúv vyplýva, že v ich podpisovej časti pri žalobcovi, ale aj žalovanom, je uvedené obchodné
meno, meno a priezvisko prokuristu žalobcu, konateľa žalovaného, podpis osoby oprávnenej konať v
mene žalobcu a žalovaného, spolu s pečiatkou a pri žalobcovi aj dátum uzavretia zmluvy.10. Podľa okresného súd žalovaný skutkové tvrdenia žalobcu ohľadne procesu uzavretia zmluvy, a to
že Zmluva 1 a Zmluva 2 opatrená pečiatkou a podpisom žalovaného bola odovzdaná zamestnancom

žalobcu p. A. a p. A., ktorí boli vypočutí ako svedkovia, účinne nepoprel. Okresný súd preto najneskôr
deň 06.07.2022 považoval za deň podpisu Zmluvy 1 a Zmluvy 2 zo strany žalovaného, pričom absencia
dátumu podpisu Zmluvy 1 a Zmluvy 2 žalovaným v ich písomných vyhotoveniach nespôsobuje ich
neplatnosť. Okresný súd poukázal aj na tvrdenie zástupcu žalovaného, ktorý na pojednávaní dňa
12.01.2024 vo vzťahu ku podpisovaniu Zmluvy 1 a Zmluvy 2 uviedol, že konateľ žalovaného mu tvrdil,

že ide o faksimile jeho podpisu a nie o jeho vlastnoručný podpis, pričom žalobca nepreukázal, ako došlo
k uzavretiu zmluvy. Okresný súd vo vzťahu k tomuto tvrdeniu opätovne poukázal na písomné vyjadrenie
žalobcu zo dňa 27.07.2023, v ktorom žalobca opísal, kedy bola jeho zamestnancom odovzdaná Zmluva
1 a Zmluva 2 opatrená pečiatkou a podpisom žalovaného, a to za účasti konateľa žalovaného a p. H.
dňa 06.07.2022 na stretnutí v priestoroch žalovaného. Tieto skutkové tvrdenia žalobcu žalovaný účinne
nepoprel. Podľa okresného súdu absencia dátumu podpisu Zmluvy 1 a Zmluvy 2 žalovaným nemá za

následok ich neplatnosť a ani to, že by k uzavretiu zmlúv nedošlo. Poukázal na ustanovenie § 40 ods.
3 Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“), podľa ktorého podpis na zmluve možno nahradiť mechanickými
prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé. Skutkové tvrdenia žalobcu, že za žalovaného boli
podpísanézmluvyodovzdanézamestnancomžalobcudňa06.07.2022,potvrdiliajvypočutísvedkoviaB.
A. a C. A.. Svedok A. uviedol, že k odovzdaniu, resp. prevzatiu, zmlúv na rok 2022 došlo počas stretnutia

v spoločnosti žalovaného, kde im ich odovzdal p. H.. Potvrdil aj to, že predtým ako vykonali predaudit, im
boliodovzdanépánomH.,atopodpísané.PoukázalajnavýpoveďsvedkyneC.A.,ktoráuviedla,žepred
založením dokumentácie, v rámci vykonávania predauditu na stretnutí dňa 06.07.2022, sa podpisovali
zmluvy, podpísal ich konateľ žalovaného, ktorý tam počas tohto stretnutia prišiel a nespomínala si, že
by bol obsah týchto zmlúv rozporovaný. Popísala aj priebeh tohto stretnutia, keď uviedla, že sedeli

so svedkom A. v kancelárii, kde bol p. H., do ktorej prišiel p. F., podpísal zmluvy a následne na jeho
odporúčanie sa presunuli do zasadačky. Okresný súd preto konštatoval, že výsluchom svedkov p. A.,
p. A. bolo preukázané, že k podpisu Zmluvy 1 a Zmluvy 2 za žalovaného došlo najneskôr na stretnutí
dňa 06.07.2022 a nepovažoval za relevantné, či podpis žalovaného na zmluve je podpisom konateľa
žalovaného alebo došlo k jeho nahradeniu mechanickými prostriedkami. Podľa okresného súdu tieto

závery nespochybňuje ani výpoveď konateľa žalovaného D. E. F., G. a ani výpoveď svedka G. H..
Okresný súd poukázal aj na to, že hoci žalovaný spochybňoval uzavretie zmluvy, konateľ žalovaného
D. E. F., G., ktorý mal uvedené zmluvy za žalovaného podpísať, len v neurčitej rovine uvádzal, že si
nepamätá, či zmluvy podpisoval, resp. uvádzal, že by to asi podpísal originálnym podpisom, a to na
každej strane dolu v rohu, pričom bežné veci sa dajú spravidla aj pečiatkou, ale nebol si istý. Okresný

súd túto výpoveď vyhodnotil tak, že jednoznačne výslovným prejavom vôle nepoprel, že by podpis
na Zmluve 1 a Zmluve 2 neboli jeho vlastnoručným podpisom, resp. jeho náhradou mechanickými
prostriedkami, čo v obchodných záväzkových vzťahoch nie je vylúčené. Poukázal aj na to, že svedok
G. H. potvrdil uskutočnenie stretnutia dňa 06.07.2022 v sídle žalovaného, vyjadril sa k jeho obsahu
a priebehu, a to obdobne ako svedkovia p. A. a p. A.. Tento svedok uviedol, že v súvislosti s predauditom

ho požiadal p. F., aby to s nimi prešiel. Hoci si svedok nespomínal, kto zmluvy priniesol a zároveň
uviedol, že má vedomosť, že žalovaný používa faksimile, potom okresný súd konštatoval, že ani
obsahom jeho svedeckej výpovede neboli spochybnené skutkové tvrdenia žalobcu potvrdené svedkami
p. A. a p. A., že na stretnutí dňa 06.07.2022 boli zamestnancom žalobcu odovzdané Zmluva 1 a
Zmluva 2 opatrené podpisom žalovaného. Okresný súd nepovažoval za potrebné posudzovať, či ide o

vlastnoručný podpis žalovaného alebo podpis nahradený mechanickými prostriedkami, resp. ďalšími
skutočnosťami súvisiacimi so spôsobom uzavretia Zmluvy 1 a Zmluvy 2, ktoré považoval za platne
uzavreté najneskôr dňa 06.07.2022.

11. Vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu voči žalovanému na zaplatenie jednorazovej odmeny

za predaudit 1 a predaudit 2 žalovaný popieral, že by došlo k poskytnutiu zmluvného plnenia na
základe Zmluvy 1 a Zmluvy 2. Okresný súd konštatoval, že sa zo Zmluvy 1 a Zmluvy 2 vyplýva,
že každá z nich mala dva predmety poskytovania služieb, a to jednorázovú službu predauditu pri
implementáciisystémumanažérstvaazároveňnásledneročnúopakovanúslužbupredauditupriudržaní
systému manažérstva. Predmet konania sa však týkal len poskytovania jednorazovej služby predauditu

podľa Zmluvy 1 a Zmluvy 2. V čl. II. Zmluvy 1 a Zmluvy 2 boli definované činnosti dodávateľa
pod bodmi 1., 2., 3., 4., pričom žalobca ako dodávateľ prehlásil, že je pripravený poskytnúť služby
pri predaudite systému manažérstva počas celej doby platnosti Zmluvy, pričom pod pripravenosťou
sa rozumie rezervovanie dostatočných materiálovo-technických a personálnych kapacít dodávateľa.Služba predauditu pri implementácii systému manažérstva mala byť podľa čl. VI. odsek 2 Zmlúv
poskytnutá žalovanému do 18.08.2022, pričom žalobca tvrdil poskytnutie tejto služby dňa 06.07.2022.
Okresný súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že nárok žalobcu na odmenu mohol vzniknúť

až po komplexnom splnení predauditorských služieb podľa čl. II. bod 1., 2., 3., 4. Zmluvy 1 a Zmluvy 2.
Toto tvrdenie z uzavretých Zmlúv nevyplýva. Naopak, okresný súd poukázal na znenie čl. III. odsek 2
Zmluvy1aZmluvy2,podľaktoréhoobjednávateľvyužívaslužby,ktorésúpredmetomtýchtozmlúvpodľa
vlastného uváženia a nie je povinný využiť všetky činnosti dodávateľa, pričom nevyužitie služieb nemá
vplyv na dohodnutú výšku odmeny dodávateľa, ani na cenu prípadných služieb naviac. Podľa čl. V. ods.

5 Zmluvy 1 a Zmluvy 2 bolo medzi stranami dohodnuté, že objednávateľ je povinný zaplatiť dodávateľovi
odmenu v plnej fakturovanej výške aj v prípade, že sa objednávateľ rozhodne nevyužiť niektorú činnosť
uvedenú v čl. II., ako aj v prípade, že sa nerozhodne vôbec nevyužiť služby dodávateľa. Okresný súd
zdôraznil, že v prejednávanej veci uplatňoval žalobca na základe Zmluvy 1 a Zmluvy 2 nárok na odmenu
za jednorazovú službu predauditu, o ktorej tvrdil, že ju poskytol žalovanému dňa 06.07.2022 a túto
skutočnosť bol povinný preukázať. Pretože predmetom konania bola odmena za službu, ktorá podľa

žalobcu bola žalovanému poskytnutá, okresný súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa námietkami
žalovaného ohľadne rozporu so zásadami poctivého obchodného styku dojednania zmluvných strán,
ktoré zakladá právo žalobcu na zaplatenie zmluvnej odmeny aj v prípade, že zo strany žalovaného
nedôjde vôbec k využitiu služieb dodávateľa. Na druhej strane, dohodu, podľa ktorej vznikne žalobcovi
právo na zaplatenie zmluvnej odmeny v plnej výške aj v prípade, ak žalovaný nevyužije niektorú činnosť

uvedenú v čl. II. Zmluvy 1 a Zmluvy 2, nepovažoval za rozpornú so zásadami poctivého obchodného
styku, pokiaľ jednotlivé činnosti neboli na základe dohody spojené s konkrétnou časťou dojednanej
zmluvnej odmeny.

12. Okresný súd uviedol, že podľa tvrdenia žalobcu k poskytnutiu služby predauditu podľa Zmluvy

1 a Zmluvy 2 žalobcom pre žalovaného došlo prostredníctvom zamestnancov žalobcu p. A. a p. A.
na osobnom stretnutí u žalovaného dňa 06.07.2022, o čom svedčí aj protokol o odovzdaní predmetu
alebo časti predmetu zmluvy (ďalej aj „protokol“), na ktorom stretnutí mala byť odovzdaná žalovanému
aktualizácia dokumentácie na rok 2022, ktoré listiny sa nachádzajú v súdnom spise na č.l. 161 a nasl.
Okresný súd konštatoval, že Zmluva 1 a Zmluva 2 nedefinujú, čo je predmetom jednorazovej služby

predauditu pri implementácii systému manažérstva, ani čo má byť jeho výsledkom, resp. výstupom
tejto služby a ani to, akým spôsobom má byť poskytnutie tejto služby potvrdené, verifikované a zmluvy
nepredpokladajú, že by mal byť podpísaný odovzdávajúci alebo preberajúci protokol a neurčujú ani
konkrétne osoby, ktoré by pri poskytovaní služieb mali za strany sporu konať. Zmluvy definujú činnosti
dodávateľapodľačl.II.,ktoréžalobcavrámcivykonávaniapredmetuZmluvy1a2poskytuježalovanému

a zo zmluvy vyplýva, že objednávateľ nie je povinný využiť všetky činnosti objednávateľa špecifikované
v čl. II. Zmluvy 1 a 2 a zároveň podľa zmlúv je žalovaný povinný zaplatiť dohodnutú cenu v plnej
fakturovanej výške, aj keď sa žalovaný rozhodne nevyužiť niektorú z činností uvedenú v čl. II. zmlúv.
Podľa okresného súdu využitie len niektorých služieb alebo činností podľa čl. II. zmlúv zo strany
žalovaného nezakladá rozpor zmluvných dojednaní v čl. III. ods. 2, resp. čl. V. ods. 5 Zmluvy 1 a 2

so zásadami poctivého obchodného styku, keďže žalobca uplatňoval nárok na odmenu za plnenie, o
ktorom tvrdil, že ho vykonal a preto nebolo relevantné zaoberať sa tvrdeným rozporom so zásadami
poctivého obchodného styku zmluvných dojednaní, ktoré mali zakladať nárok žalobcu na odmenu aj v
prípade, ak by vôbec nevykonal pre žalovaného žiadnu činnosť.

13. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva obsah výpovede konateľa žalobcu na pojednávaní
dňa 12.01.2024, ktorý poukázal na predchádzajúcu spoluprácu medzi stranami sporu v priebehu
desiatich rokov s prestávkou v roku 2021. Keďže žalobca spolupracoval so žalovaným, poznal jeho
infraštruktúru a podklady, takže si vedel pripraviť aktualizáciu dopredu. Obsahom služby predauditu
podľa konateľa žalobcu je posudzovanie dokumentácie, prípravy spoločnosti, resp. posúdenie celkovo,

či spoločnosť je pripravená a prejde auditom. Ide o usmernenie zákazníka, čo všetko si má pripraviť.
Tieto skutočnosti sa preberajú ústne formou porady. Ide o usmernenia, čo si má spoločnosť pripraviť.

14. Podľa okresného súdu poskytnutie služby predauditu pri implementácii systému manažérstva na
základe Zmluvy 1 a Zmluvy 2 žalobcom v prospech žalovaného dňa 06.07.2022 bolo preukázané

svedkami B. A. a C. A., ktorí túto službu žalovanému poskytli. Poukázal na výpoveď svedka B. A.,
ktorému telefonoval za žalovaného p. H., že majú záujem o poskytnutie služby v roku 2022, ktorí si
dohodli stretnutie, na ktoré prišiel svedok aj so svojou kolegyňou, kde bol prítomný za žalovaného
p. H., s ktorým si prešli zmluvu vrátane cien, v priebehu stretnutia prišiel aj konateľ žalovaného p. F.a v zasadačke žalovaného, kde bol prítomný už len p. H., vykonali samotné činnosti predauditu. V
uvedený deň bola služba predauditu vykonaná na základe telefonickej dohody s p. H. a na základe
takejto predchádzajúcej telefonickej komunikácie s kolegyňou pripravili aktualizáciu dokumentácie, ktorú

žalovanému aj odovzdali. Bol vypracovaný protokol, p. H. informovali o potrebe dopracovania záznamov
a dokumentácie, pričom pri vykonávaní predauditu svedok vždy komunikoval s p. H.. G. F. postup
odsúhlasil a odporučil ich do zasadačky žalovaného. Po vykonaní predauditu žalovaný nemal ďalšie
požiadavky na dopracovanie alebo doplnenie. Predaudit za rok 2022 zahŕňal kontrolu dokumentácie,
vypracovaniesmerníc,ktorésúpotrebnénavýkonauditu,ktorémalivpapierovejpodobeabolopotrebné

ich doplniť o aktualizáciu, resp. upraviť. Svedok tvrdil, že boli kontrolované smernice, ich prílohy v
spoločnosti žalovaného. Protokol svedčí o tom, že aktualizácia bola vykonaná.

15. Okresný súd poukázal aj na výpoveď svedkyne A., ktorá poskytovala službu za žalobcu spolu
so svedkom A. a potvrdila, že uvedenú službu pre žalovaného vykonali. Jednalo sa o predaudit, v
rámci ktorého sa zakladá dokumentácia, ktorá aj založená bola a ktorú prešli s p. H.. Predaudit každý

rok riešili s p. H.. V rámci predauditu sa klientovi pripraví dokumentácia, ktorá je založená, vysvetlí
sa, čo treba doplniť pre potreby auditu a dokumentáciu odovzdali p. H.. Aktualizovanú dokumentáciu,
ktorú odovzdali žalovanému, vypracovala svedkyňa alebo svedok A. pred samotným stretnutím. Išlo o
formuláre, ktoré pripravia zamestnanci žalobcu, pričom stretnutie bolo dohodnuté dopredu. Vo vzťahu
k príprave podkladov, ktoré sa dajú vyplniť, tieto sa vyplnia dopredu a niektoré veci musí doplniť klient.

Svedkyňa potvrdila, že listiny na č. l. 161, 162, 171 a 172 sú listinami, ktoré boli odovzdané v rámci
aktualizácie v roku 2022.

16. Okresný súd výpoveďami svedka p. A. a p. A. považoval za preukázané poskytnutie jednorazovej
služby predauditu pri implementácii systému manažérstva na základe Zmluvy 1 a Zmluvy 2 žalobcom

žalovanémudňa06.07.2022,akoajobsahtaktoposkytnutejslužby.Žalovanýnetvrdil,žebyjednorazová
služba predauditu mala spočívať v iných činnostiach ako tvrdil žalobca, resp. ako vyplynulo zo
svedeckých výpovedí B. A. a C. A.. Podľa okresného súdu svedkovia p. A. a p. A. poskytnutie predauditu
1 a predauditu 2 na stretnutí u žalovaného dňa 06.07.2022 potvrdili a obsah poskytnutej služby popísali.
Žalovaný nimi uvádzané skutočnosti nevyvrátil, resp. skôr ako v záverečnom vyjadrení právneho

zástupcu žalobcu neuviedol vlastné tvrdenia o tom, čo by malo byť predmetom služby predauditu 1
a 2, resp. aký by mal byť spôsob alebo forma jej poskytnutia. Podľa okresného súdu skutočnosti,
ktoré vyplývali zo svedeckých výpovedí zamestnancov žalobcu B. A. a C. A. boli v podstatných
bodoch pre konanie potvrdené aj výpoveďou svedka G. H., ktorý na stretnutí dňa 06.07.2022 v sídle
žalovaného zastupoval žalovaného. Okresný súd nepovažoval za relevantné preukazovať, aký bol

vzťah medzi žalobcom a svedkom H., ktorý potvrdil v rámci svojej výpovede, čo žalovaný nepoprel,
že v súvislosti s predauditom ho požiadal konateľ žalovaného pán F., že to má so zamestnancami
žalobcu prejsť. Potvrdil, že so žalovaným spolupracuje externe a v súvislosti s predauditom sa stretol
so zamestnancami žalobcu aj v roku 2018, 2019 aj v roku 2022 a viackrát riešili predaudit poskytovaný
žalobcom žalovanému. Svedok potvrdil uskutočnenie stretnutia dňa 06.07.2022 v sídle žalovaného,

na ktoré prišiel p. A. a jedna pani, ktorej meno si nepamätal, v súvislosti s aktualizáciami v procese
udeľovania certifikácie. Potvrdil, že mu títo zamestnanci žalobcu ukázali, prelistovali nejaký šanón, p.
A. dokumentáciu listoval, ukazoval mu, kde čo je. Svedok výslovne uviedol, že za žalovaného bol na
stretnutíon.Vyjadrilsa,žemudalipodpísaťnejakýdokument,prešlito,očomnazačiatkuhovoril.Žiadne
požiadavky na žalobcu na dovysvetlenie a doplnenie po stretnutí 06.07.2022 žalobcovi nezasielal. Vo

vzťahukprotokoluzodňa06.07.2022uviedol,žesajednaloopotvrdenie,žebolavykonanánávšteva,že
priniesli informácie v šanóne, že to so svedkom prešli a že o tom vie. Hoci podľa okresného súdu svedok
uvádzal, že následne sa mala celá vec dokonať, prísť cenová ponuka a zmluva k dokončeniu celého
procesu, pričom cenovú ponuku podľa jeho vedomostí konateľ žalovaného odmietol, avšak okresný
súd konštatoval, že svedok H. stretnutie dňa 06.07.2022 neopisuje inak, ako svedkovia žalobcu B. A.

a C. A., t.j. že sa malo jednať o poskytnutie jednorazovej služby predauditu pri implementácii systému
manažérstva na základe Zmluvy 1 a Zmluvy 2.

17. Podľa okresného súdu o uskutočnení stretnutia v sídle žalovaného za účasti p. H., svedkov p. A.
a p. A. a o poskytnutí jednorazovej služby predauditu pri implementácii systému manažérstva svedčí

žalobcom predložený protokol o odovzdaní predmetu alebo časti predmetu zmluvy, ktorý bol za žalobcu
podpísaný svedkyňou p. A. a súd nepovažoval za relevantné námietky žalovanému voči tomu, či
bola alebo nebola oprávnená tento protokol za žalobcu podpísať, pokiaľ sám žalobca jej oprávnenie
nespochybňoval, pričom za žalovaného bol podpísaný svedkom p. H., ktorý bol požiadaný konateľomžalovaného p. F., aby predaudit so zamestnancami žalobcu prešiel. Vzhľadom na obsah Zmluvy 1 a
Zmluvy 2 a tvrdenie žalobcu, potvrdené svedkom H., že predmetný protokol podpísal, neboli podľa
okresného súdu relevantné ani námietky žalovaného, že protokol nebol podpísaný oprávnenou osobou,

resp. konateľom žalovaného p. F., pretože táto skutočnosť nebola v konaní potvrdená a ani Zmluvou
1 a Zmluvou 2 vyžadovaná. Okresný súd k námietke o neurčitosti protokolu uviedol, že z jeho obsahu
vyplýva, že sa týka predauditu IMS vo vzťahu k normám ISO 9001 podľa Zmluvy 1 a ISO 14001
podľa Zmluvy 2 a je v ňom uvedené, že bola prijatá aktualizácia na rok 2022, pričom sa má jednať
o listiny nachádzajúce sa v spise na č.l. 161 a nasl. spisu. Odovzdanie dokumentácie potvrdil svedok

p. A., svedkyňa p. A., ktorá poukázala na to, že sa jedná o protokol, ktorý sa dáva podpisovať na
konci, keď je dokumentácie založená, odovzdaná a klient podpisuje, že ju prevzal. Napriek tomu, že
svedok p. H. uviedol, že si nespomína, že by zamestnanci žalobcu nechali nejakú dokumentáciu,
následne však potvrdil, že uvedený protokol za žalovaného podpísal, pričom malo ísť o potvrdenie,
že bola vykonaná návšteva, že priniesli informácie v šanóne a že to s ním prešli. Okresný súd preto
na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca preukázal, že na základe Zmluvy

1 a Zmluvy 2 dňa 06.07.2022 poskytol žalovanému jednorazovú službu predauditu pri implementácii
systému manažérstva, na základe čoho mu v zmysle čl. IV. odsek 1 uvedených zmlúv vznikol nárok
na odmenu vo výške 630,- Eur bez DPH, ktorú vyúčtoval faktúrami č. 1912022 a č. 1922022 so
splatnosťou 21.07.2022. Okresný súd preto považoval nárok žalobcu za dôvodný v časti o zaplatenie
zmluvného plnenia dvakrát po 756,- Eur spolu so zákonným úrokom z omeškania od nasledujúceho dňa

po splatnosti uvedených faktúr, ktorý deň splatnosti žalovaný osobitne nenamietal.

18. Okresný súd nepovažoval za relevantný dôkazný návrh žalovaného na pripojenie spisu Okresného
súdu Žilina sp. zn. 18Cb/119/2022, pretože tento sa týka skutkovo a právne odlišného sporu s odlišným
subjektom na strane žalobcu.

19. Vo vzťahu k uplatneniu nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa čl. V. odsek 3 Zmluvy 1 a Zmluvy
2 dvakrát po 300,- Eur v prípade porušenia povinnosti uhradiť vystavené faktúry v lehote 30 dní od
dátumu splatnosti faktúr, okresný súd tieto dojednania považoval za platné. Dojednanie zmluvnej pokuty
len pre prípad porušenia povinností zo strany žalovaného podľa okresného súdu nevedie k neplatnosti

dohody o zmluvnej pokute, ani nie je možné konštatovať nevyváženosť vzájomných práv a povinností.
Podľa okresného súdu nie je možné konštatovať, že by dohoda o zmluvnej pokute bola rozporná so
zásadami poctivého obchodného styku alebo hodnotiť uplatnenie zmluvnej pokuty ako zneužitie práv
na úkor žalovaného. Uviedol, že zmluvná pokuta je štandardným inštitútom zabezpečenia záväzkov
v obchodnoprávnych vzťahoch a nemusí byť výhradne dojednaná pre prípad porušenia zmluvných

povinností obidvoch zmluvných strán. Podľa okresného súdu nebolo možné tiež konštatovať, že by
žalobca účelovo a tendenčne čakal na uplynutie 30 dňovej lehoty na zaplatenie faktúr podľa čl. V. bod
3 Zmlúv, aby mu vznikol nárok na zmluvnú pokutu. Naopak, bol to žalovaný, ktorý v lehote splatnosti
vystavené faktúry neuhradil a svoj záväzok neuhradil ani v lehote 30 kalendárnych dní od ich splatnosti.

20. Okresný súd neaplikoval ani moderačné právo podľa § 301 ObZ. Poukázal na to, že okrem tvrdenia
žalovaného o nevyváženosti vzájomných práv a povinností, o úmyselnom čakaní na uplynutie 30
dňovej lehoty na zaplatenie faktúr, o zneužití práva na úkor žalovaného, žalovaný neuviedol žiadne
skutkovétvrdeniaodôvodňujúceneprimeranosťvýškyzmluvnejpokutyvovzťahukukritériámnavyužitie
moderačného práva podľa § 301 ObZ. Podľa okresného súdu vo vzťahu k hodnote a významu zmluvnou

pokutou zabezpečenej povinnosti sa vyjadril len žalobca, ktorý poukázal na to, že zmluvná pokuta slúži
na zabezpečenie kľúčového záväzku žalovaného zo Zmluvy 1 a Zmluvy 2 nestrpiaceho omeškanie.
Samotnú výšku zmluvnej pokuty 300,- Eur nepovažoval okresný súd za neprimeranú aj vzhľadom na
to, že právo na jej zaplatenie vzniká nie už v prípade neuhradenia faktúr v lehote splatnosti, ale až po
uplynutí ďalšej 30 dňovej lehoty od dátumu splatnosti vystavených faktúr. Okresný súd preto nezistil

dôvod na uplatnenia moderačného práva postupom podľa § 301 ObZ.

21. Za nedôvodnú považoval okresný súd aj námietku žalovaného vo vzťahu k paušálnej náhrade
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky dvakrát po 40,- Eur, keďže podľa žalovaného si
pohľadávku uplatnil žalobca v jednom konaní. Okresný súd poukázal na to, že argumentácia žalovaného

nezodpovedá judikatúre súdov Slovenskej republike, ani interpretačnému stanovisku (FAQs) Európskej
komisie k smernici EÚ č. 2011/7/EÚ, v zmysle ktorého je daný nárok veriteľa na náhradu vo výške 40,-
EurzakaždúnezaplatenúfaktúruaodkázalnarozhodnutieNajvyššiehosúduSRsp.zn.2Obdo/59/2021
vychádzajúce z rozsudku Súdneho dvora EÚ C-585/20 z 20.10.2022, podľa ktorého má veriteľ nárok napaušálnu náhradu nákladov vo výške 40,- Eur za každú pohľadávku, ktorá je predmetom samostatnej
faktúry za dodávku tovaru, a to aj vtedy, keď si pohľadávky uplatňuje spoločne v jednom konaní.
V prejednávanej veci žalobcom vystavené faktúry neboli vystavené na základe jedného záväzkovo -

právneho vzťahu, ale na základe dvoch samostatných zmlúv.

22. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP
a žalobcovi ako úspešnému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu
100 %.

23. Proti uvedenému rozhodnutiu podal včas v celom rozsahu odvolanie žalovaný z dôvodov podľa
§ 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP, v ktorom stručne zhrnul skutkový a procesný stav veci a citoval
príslušnú právnu úpravu. V odvolaní namietal procesný postup okresného súdu, ktorý nevyhovel návrhu
žalovaného na vykonanie dôkazu pripojením spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 18Cb/119/2022,
ktorý uplatnil v podaní zo dňa 28.07.2023. Uviedol, že pripojením súdneho spisu je potrebné

rozumieť pripojenie listín tvoriacich súdny spis, vrátane právnych vyjadrení, listinných dôkazov, zápisníc
o procesnom úkone ako je výsluch svedka alebo strany a podobne. Na pripojení uvedeného spisu trval
z dôvodu, že sa v ňom jedná o obdobný prípad, kedy síce na strane žalobcu vystupuje iná spoločnosť,
a to TSÜ, a.s., v mene ktorej koná konateľ Ing. Peter Lechan, PhD. predseda predstavenstva, avšak
tá istá osoba je štatutárnym orgánom žalobcu a teda existuje medzi týmito spoločnosťami personálne

prepojenie. Okresný súd sa mal zaoberať uvedeným spisom komplexnejšie, keďže z neho má vyplývať
podľa žalovaného nekalá obchodná praktika žalobcu. Výsledkom tohto sporu je, že faktúry žalobcu, od
ktorých odvodzuje právo na zaplatenie žalovanej sumy, obsahujú sumy za plnenia, ktoré žalovanému
neboli reálne poskytnuté, pričom v uvedenom konaní sp. zn. 18Cb/119/2022 súd ustálil, že došlo
k podpísaniu preberacieho protokolu rovnakého dňa, t.j. 06.07.2022 zo strany žalovaného na to

neoprávnenou osobou. Poukázal na viaceré skutkové okolnosti z uvedeného sporu 18Cb/119/2022,
ktoré sú veľmi podobné a na dôvody zamietnutia žaloby v konaní 18Cb/119/2022, v ktorom nebolo
preukázané, že v rovnaký deň 06.07.2022 boli uzavreté v sídle žalovaného zmluvy o kontrolnej činnosti
na vykonanie certifikačného auditu na ISO 14001 a ISO 9001, zároveň mal byť údajne vykonaný
aj samotný certifikačný audit a osoby, ktoré mali vykonať certifikačný audit, boli tie isté osoby, ktoré

vystupovali aj v predmetnej veci v mene žalobcu, t.j. svedkovia A. a A.. Poukazoval na tvrdenia a zistenia
okresného súdu v právoplatne skončenej veci sp. zn. 18Cb/119/2022, a to na rozpory tvrdené žalobcom
soskutočnosťamivyplývajúcimizlistíntýkajúcesauzavretiazmluvy,vykonaniaauditu,obsahuprotokolu
zo dňa 06.07.2022 a dátumov medzi podpísaním protokolu a vystavením faktúr. Dôležitosť pripojenia
uvedeného súdneho spisu videl žalovaný v tom, že práve v deň 06.07.2022 sa mali dostaviť do sídla

žalovaného svedkovia, v tom čase a aj v súčasnosti zamestnanci žalobcu, p. A. a p. A., ktorí mali
v jeden okamih doniesť a podpísať konateľovi žalovaného Zmluvu 1 a Zmluvu 2, podpísať protokol
s p. H., uzavrieť so žalovaným zmluvu v mene spoločnosti TSÜ, a.s. o kontrolnej činnosti a vykonať aj
certifikačný audit. Ak preto v uvedenej veci sp. zn. 18Cb/119/2022 právoplatne rozhodol súd o tom, že
žaloba bola zamietnutá z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcom, potom mal súd aj v tejto

prejednávanej veci zohľadniť závery toho istého súdu ohľadne skutočností, ktoré sa odohrali medzi
tými istými účastníkmi v rovnaký deň, na rovnakom mieste v súvislosti s osobnou prítomnosťou alebo
neprítomnosťou konateľa žalovaného v inkriminovaný deň. Odmietnutím pripojenia tohto spisu došlo
k neopodstatnenému odmietnutia vykonania dôkazu v rámci procesnej obrany žalovaného.

24. Okresný súd porušil zásadu rovnakého prístupu k stranám sporu, keď nevykonal ním navrhnutý
dôkaz, ktorý bol nevyhnutný na preukázanie jeho tvrdení o neunesení dôkazného bremena žalobcu, že
došlo k riadnemu vykonaniu predauditu podľa Zmluvy 1 a Zmluvy 2 u žalovaného, pričom nevykonanie
tohto dôkazu dostatočne neodôvodnil, čím porušil zásadu rovnosti strán sporu.

25. Žalovaný ďalej namietal nesprávnosť záveru okresného súdu o platnom uzavretí Zmluvy 1 a Zmluvy
2, keď okresný súd podľa žalovaného nesprávne nepovažoval za relevantné, či zo strany prokuristky
žalobcu došlo skutočne k podpisu zmluvy v Bratislave dňa 14.06.2022 a keď konštatoval, že samotná
absencia dátum podpisu Zmluvy 1 a 2 zo strany žalovaného nespôsobuje neplatnosť týchto zmlúv.
Poukázal na to, že na pojednávaní dňa 12.01.2024 žalovaný tvrdil, že vo vzťahu k podpisu Zmluvy

1 a Zmluvy 2 ide o faksimile podpisu konateľa žalovaného, čo potvrdil na pojednávaní opakovane aj
konateľ žalovaného D. E. F., G.. Okresný súd potom mylne poukazoval na písomné vyjadrenie žalobcu
zo dňa 17.07.2023, keď konštatoval, že žalovaný tieto skutkové tvrdenia žalobcu z tohto podania účinne
nepoprel. Pokiaľ okresný súd konštatoval, že mal za preukázané, že najneskôr ku dňu 06.07.2022 podľavýpovede svedkov p. A. a p. A. malo dôjsť k podpisu zmluvy žalovaným a nepovažoval za relevantné, či
podpis žalovaného je vlastnoručným podpisom jeho konateľa alebo došlo k nahradeniu mechanickými
prostriedkami, poukázal na to, že v deň 06.07.2022 sa dostavili tieto osoby do sídla žalovaného v mene

spoločnosti TSÜ, a.s. IČO: 51 021 935. Okresný súd nesprávne vyhodnotil vykonané dokazovanie a
hlavne svedeckú výpoveď konateľa žalovaného E. F. a G. H., keď konateľ žalovaného uviedol, že si
nepamätá na to, či zmluvu podpísal on, resp. uviedol, že by ich podpísal originálnym podpisom na každej
strane dolu v rohu. Okresný súd túto výpoveď vyhodnotil tak, že konateľ žalovaného jednoznačným
prejavom vôle nepoprel, že by podpis na Zmluve 1 a Zmluve 2 neboli jeho vlastnoručným podpisom,

resp. jeho náhradou mechanickými prostriedkami. Podľa žalovaného došlo zo strany okresného súdu k
nesprávnym skutkovým zisteniam na základe tejto svedeckej z výpovede. Žalovaný výpoveď svedkyne
p. C., G. A. a p. A. spochybnil z dôvodu nezachovania nestrannosti a ich motivácie, keďže sú aktuálnymi
zamestnancami žalobcu. Takýto vzťah môže ovplyvniť ich objektivitu a dôveryhodnosť výpovede, čo
okresný súd nezohľadnil. Žalovaný opätovne poukazoval na právoplatný rozsudok č.k. 18Cb/119/2022,
vktoromsúdkonštatoval,ževdanýdeňnemohlibyťplatneuzavretézmluvyokontrolnejčinnosti,pretože

ich neuzavrel v mene žalovaného jeho konateľ. V uvedenom konaní bolo právoplatne skonštatovaná
neprítomnosť konateľa žalovaného v inkriminovanom čase vo vzťahu k platnému založeniu zmluvného
vzťahu, čo sa musí aplikovať aj v prejednávanej veci.

26. Žalovaný poukázal na zmätočnosť výpovede svedkyne p. C., ktorá tvrdila, že zmluvu podpísala

v Púchove, pričom na obidvoch zmluvách sa uvádza miesto ich podpisu v Bratislave. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že zmluvy nemohli byť podpísané medzi účastníkmi v rovnakom čase na
rovnakom akom mieste, t.j. zo strany žalobcu boli podpísané iba návrhy zmlúv, ktoré mali byť prinesené
do sídla žalovaného svedkami p. A. a p. A.. Z vykonaného dokazovania nebolo možné spoľahlivo
zistiť, ako sa dostal podpis konateľa žalovaného na obidve zmluvy. Nebolo jednoznačne preukázané,

akým spôsobom došlo k platnému uzavretiu obidvoch zmlúv a žalobca neuniesol dôkazné bremeno,
čo okresný súd v napadnutom rozsudku nezohľadnil a spoľahol sa na výpovede svedkov p. A. a p. A.,
pričom na druhej strane uvádza, že je irelevantné, či zmluvy podpísal vlastnoručne konateľ žalovaného
alebo došlo k nahradeniu jeho podpisu mechanickými prostriedkami.

27. Žalovaný ďalej namietal nesprávne skutkové zistenia okresného súdu pri jeho závere, či došlo k
riadnemu vykonaniu certifikačného predauditu podľa Zmluvy 1 a Zmluvy 2. Okresný súd mal na základe
vykonaných dôkazov posúdiť, či žalobca riadne splnil svoje povinnosti a či je oprávnený požadovať
uplatnený nárok. Okresný súd nesprávne vyhodnotil dôkazy a dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, pretože protokol o prevzatí diela zo dňa 06.07.2022 neobsahoval špecifikáciu odovzdaných

dokumentov a nepreukazuje, že by v tento deň došlo k vykonaniu predauditu podľa dohodnutých
zmluvných podmienok. Okresný súd nesprávne dospel k záveru, že tento dokument postačuje na
preukázanie splnenia povinnosti žalobcu podľa Zmluvy 1 a 2. Zopakoval svoje tvrdenia z priebehu
konania, že podľa žalobcu v tento deň oznámili žalovanému, ktoré interné dokumenty je potrebné k
predauditu odovzdať a na druhej strane podľa protokolu odovzdali už aktualizáciu na rok 2022. Ak

svedkoviap.A.ap.A.žiadalioposkytnutiesúčinnostinaodovzdaniepožadovanejdokumentácie,potom
logicky nemohli niečo protokolárne odovzdať, keď k tomu nemali podklady. Okresný súd preto dospel k
nesprávnemu skutkovému zisteniu, že v deň 06.07.2020 došlo k vykonaniu predauditu podľa podmienok
zmlúv. Z protokolu podľa žalovaného nevyplýva odovzdanie zo strany žalobcu konkrétneho predmetu
Zmluvy 1 a Zmluvy 2, nedošlo teda k vykonaniu predauditu 1 a predauditu 2. Ak sa podľa žalobcu

mala odovzdať „aktualizácia dokumentácie 2022“, toto však nebolo predmetom Zmlúv. Aktualizáciu
dokumentácie nie je možné zamieňať s vykonaním predauditu podľa dojednaní Zmluvy 1 a Zmluvy 2 a
ani subsumovať pod ustanovenia upravujúce Zmluvu o kontrolnej činnosti, pod ktoré je možné podriadiť
Zmluvu 1 a Zmluvu 2. Okresný súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď žalobca nedoložil
žiadny hmotne zachytený výsledok jeho činnosti, ktorým by vedel preukázať splnenie povinnosti podľa

Zmluvy 1 a Zmluvy 2. Predložený protokol je neurčitý, nie je zrejmé, či bol odovzdaný celý predmet
alebo iba časť predmetu zmluvy a v akom rozsahu. Protokol neodkazuje na jednotlivé Zmluvy, ale iba
na ISO 14001 a ISO 9001. Žalobca nepredložil dôkazy, že predaudit bol vykonaný riadne a včas.
Výpovede svedkov a predložené dokumenty sú neúplné a nedostatočne špecifikované a okresný súd
preto nesprávne dospel k záveru, že žalobca splnil svoje zmluvné povinnosti. Poukázal na to, že v

zmysle čl. VI. bod 2 zmlúv z časového hľadiska bolo vykonanie predauditu dohodnuté na maximálne 20
osobohodín na Zmluvu, pričom dňa 06.07.2022 svedkovia A. a A. strávili maximálne 45 minút v sídle
žalovaného a v tom čase mali vykonať aj certifikačný audit pre TSÜ, a.s.28. Okresný súd nesprávne právne posúdil vec, keď dospel k záveru o povinnosti žalovaného
zaplatiť žalobcovi uplatnené nároky. Podľa žalovaného v zmysle čl. II. bod 1 až 4 vzniká nárok na
odplatu až po riadnom vykonaní predauditu, pričom žalobca nepreukázal jeho vykonanie v súlade

so zmluvnými podmienkami. Okresný súd nesprávne vyhodnotil dôkazy predložené žalobcom
a nezohľadnil námietky žalovaného týkajúce sa neexistencie vykonania predauditu. Okresný súd sa
nevysporiadal s ustanoveniami Zmlúv, ktoré stanovujú podmienky pre vznik nároku na odplatu, keď
v zmluvách je jasne uvedené, že nárok na odplatu vzniká až po riadnom vykonaní predauditu, čo
preukázané nebolo. Protokol má viaceré nedostatky a nie je možné identifikovať, čo bolo predmetom

protokolárneho odovzdania a či vôbec protokol patrí k Zmluve 1 a Zmluve 2.

29. Nebolo tiež preukázané, že žalobca poskytol všetky požadované dokumenty a informácie pre
riadne vykonanie predauditu a okresný súd na tieto skutočnosti neprihliadol, akceptoval neúplné
a nepresvedčivé dôkazy predložené žalobcom, pričom predaudit mal byť vykonaný na základe
konkrétnych dokumentov a postupov, ktoré žalobcom neboli predložené do spisu. Okresný súd

nedostatočne zohľadnil svedeckú výpoveď p. H. a e-mailovú komunikáciu medzi týmto svedkom
a konateľom žalobcu p. C.. Z dôvodu nepreukázania dodania predauditu nevznikol žalobcovi nárok
na odmenu, ani na úhradu zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania a žalobca preto neoprávnene
vystavil faktúry, ktoré sú predmetom tohto konania, keďže obsahuje plnenie, ktoré nebolo poskytnuté.
Keďže žalobca nepreukázal splnenie zmluvných povinností, nevznikol mu nárok na peňažné plnenie za

poskytnuté služby, ani na úroky z omeškania a zmluvnú pokutu.

30. Žalovaný namietal, že zmluvná pokuta dvakrát po 300,- Eur je neprimeraná vzhľadom na nesplnenie
povinností zo strany žalobcu. Zopakoval tvrdenia o nevyváženosti práv a povinností, ak bola zmluvná
pokuta dohodnutá len pre prípad porušenia povinností zo strany žalovaného, čo je v rozpore so

zásadami poctivého obchodného styku. Okresný súd túto disproporciu nezohľadnil a priznal zmluvnú
pokutu žalobcovi napriek tomu, že tento nepreukázal splnenie svojich zmluvných povinností. Okresný
súd ignoroval tvrdenia a argumenty žalovaného o neprimeranej výške zmluvnej pokuty a jej nesúlade
s princípom spravodlivosti, pričom dôvodom neprimeranosti zmluvnej pokuty je jej výška 300,- Eur, ktorá
k dohodnutej odmene 630,- Eur bez DPH predstavuje 48 % zo sumy odmeny dohodnutej v zmluve.

Žalovanýnamietalajsúbežnéuplatnenieúrokovzomeškaniapoprizmluvnejpokuteatentojepostihnutý
dvakrát, najprv zmluvnou pokutou takmer vo výške jednej polovice z neuhradenej istiny a druhýkrát vo
forme zákonných úrokov z omeškania.

31. Žalovaný teda namietal, že zmluvy neboli platne uzavreté, nie je zo zmlúv zrejmé, kedy nadobudli

účinnosť,ktoichpodpísal,zakladánároknaodmenuužlenzapripravenosťbezohľadunato,čižalovaný
požiadal o poskytnutie niektorých alebo všetkých služieb, čo je v rozpore s poctivým obchodným stykom,
okresný súd neumožnil žalovanému predložiť všetky dôkazy z dôvodu zamietnutia návrhu na pripojenie
spisu sp. zn. 18Cb/119/2022. Okresný súd nezohľadnil argumentáciu týkajúcu sa neplatnosti Zmluvy
1 a Zmluvy 2 a nepreukázania vykonania predauditu, dostatočne neodôvodnil primeranosť priznania

zmluvnej pokuty, nesprávne aplikoval príslušné ustanovenia ObZ, čím došlo k nesprávnej interpretácii
ustanovení ObZ ohľadne moderácie neprimeranej zmluvnej pokuty, nedostatočne sa vysporiadal
s výškou zmluvnej pokuty v pomere k výške odmeny, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Zmyslom celého predauditu bolo, aby žalobca poslal odporučenie certifikačnej spoločnosti, že žalovaný
je spôsobilý na certifikačný audit, výsledkom čoho malo byť získanie certifikátu ISO 14001 a ISO 9001,

čo sa však nestalo, ako to bolo právoplatne konštatované v rozsudku vo veci sp. zn. 18Cb/119/2022. Na
základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil v celom rozsahu
a vrátil vec okresnému súdu na nové konanie, alternatívne aby sám rozhodol tak, že žalobu zamietne
a prizná mu náhradu trov konania.

32. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

33. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 Civilný sporový
poriadok (ďalej aj „CSP“) v senáte bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, pretože nie je
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prevej inštancie a nevyžaduje to ani

dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom
verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.34. Predmetom konania bol nárok žalobcu na zaplatenie dohodnutej ceny plnenia podľa Zmluvy 1
a Zmluvy 2 za jednorazovú službu predauditu systému manažérstva týkajúcu sa noriem EN ISO
9001:2015 a EN ISO 14001:2015, a to dvakrát po 756,- Eur, nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty dvakrát

po 300,- Eur z dôvodu neuhradenia vyúčtovanej odmeny v lehote 30 dní po splatnosti vystavených faktúr
a nárok na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky dvakrát po 40,-
Eur. Žalobca odôvodnil svoj nárok tým, že na základe platne uzavretej Zmluvy 1 a Zmluvy 2 poskytol
žalobcovi dohodnuté plnenie predauditu 1 a predauditu 2, čo preukazuje Protokol o odovzdaní predmetu
alebo časti predmetu zmluvy zo dňa 06.07.2022 podpísaný oprávnenou osobou za žalobcu ako aj za

žalovaného.

35. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný namietal platnosť Zmluvy 1 a Zmluvy
2 z dôvodu pochybností o ich podpise oprávnenou osobou za žalovaného, ďalej z dôvodu neuvedenia
dátumu podpisu zmlúv na strane žalovaného, ďalej z dôvodu, že nie je zrejmé, kedy nadobudli zmluvy
účinnosť a kto ich za žalovaného podpísal. Žalovaný namietal rozpor zmluvných dojednaní so zásadami

poctivého obchodného styku z dôvodu, že tieto zakladajú nárok na odmenu už len za pripravenosť
na plnenie bez ohľadu na reálne poskytnutie akéhokoľvek plnenia žalobcom v prospech žalovaného.
Žalovaný ďalej namietal nepreukázanie procesu uzavretia zmlúv a spochybňoval, či a kedy vôbec
vznikli a tvrdil, že na zmluvách sa nenachádza podpis konateľa žalovaného, ale ide o jeho faksimile.
Žalovaný ďalej namietal poskytnutie akéhokoľvek plnenia zo strany žalobcu v prospech žalovaného

podľa dohodnutých zmluvných podmienok a namietal obsah žalobcom predloženého protokolu zo dňa
06.07.2022, ako aj listiny predložené žalobcom, ktoré mali byť odovzdané na tomto stretnutí, ktoré
nezodpovedajú dohodnutému predmetu plnenia.

36. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. (ďalej aj „ObZ“) táto časť zákona

upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky
okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

37. Podľa § 269 ods. 2 ObZ účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy.
Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

38. Podľa § 301 ObZ neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a
význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia
porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú s vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla
neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373 a nasl.

39. Podľa § 369c ods. 1 ObZ omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a
a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby
osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky
ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

40. Podľa § 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného
zákonníka výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1
zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

41. Podľa § 544 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „OZ“), ak strany dojednajú
pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší,
zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

42. Podľa § 544 ods. 2 OZ zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená

výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

43. Po zhodnotení súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu a ním vykonaného dokazovania,
z ktorého odvolací súd vychádzal, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil
skutkový stav, ktorý správne vyhodnotil, keď vydal napadnutý rozsudok, ktorým žalobe v celom rozsahu

vyhovel. V konaní súdu prvej inštancie odvolací súd nezistil vady, ktoré by mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Podľa odvolacieho súdu okresný súd sa dostatočne vysporiadal s tvrdeniami strán
sporu podstatnými pre rozhodnutie vo veci o uplatnenom nároku žalobcu a odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia spĺňa zákonné podmienky na odôvodnenie rozsudku ako rozhodnutia vo veci samej. Podľaodvolacieho súdu okresný súd neodňal žalovanému možnosť konať pred súdom a neporušil jeho právo
na spravodlivý proces. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovým a právnym záverom okresného súdu
o vzniku právneho vzťahu medzi stranami sporu na základe nepomenovanej zmluvy v zmysle § 269

ods. 2 ObZ a o vzniku povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi dohodnutú odmenu za poskytnutie
predauditu 1 a predauditu 2 v celkovej výške dvakrát po 756,- Eur s príslušenstvom, t.j. s úrokmi
z omeškania a stotožnil sa aj s jeho záverom o vzniku nároku žalobcu na zmluvnú pokutu dvakrát
po 300,- Eur z dôvodu nesplnenia zmluvných povinností žalovaným, ako aj s jeho správnym záverom
o neuplatnení moderačného práva podľa § 301 Obchodného zákonníka vo vzťahu k uplatnenej zmluvnej

pokute. Napadnuté rozhodnutie považoval odvolací súd za vecne správne a v celom rozsahu sa
stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s jeho skutkovým a právnym posúdením, odkazuje
na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia podľa § 387 ods. 2 CSP a dodáva nasledovné.

44.Okresnýsúdsprávneposúdilvzťahmedzistranamisporuakoobchodno-právnyaZmluvu1aZmluvu
2 správne posúdil ako nepomenované zmluvy podľa § 269 ods. 2 ObZ. Okresný súd správne posúdil aj

otázku platnosti týchto zmlúv, keď neprihliadol na tvrdenia a námietky žalovaného. Odvolací súd v celom
rozsahu odkazuje na odôvodnenie a skutkové a právne závery okresného súdu, na základe ktorých
dospel k správnemu záveru o platnosti Zmluvy 1 a Zmluvy 2. Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom
okresného súdu o preukázaní žalobcom uplatneného nároku na zaplatenie odmeny za vykonanie
predauditu 1 a predauditu 2 a vzniku nároku na zaplatenie dohodnutej odmeny dvakrát po 756,- Eur.

Odvolací súd sa stotožnil so záverom okresného súdu, podľa ktorého pre vznik nároku na zaplatenie
dohodnutej odmeny v celom rozsahu vo výške 756,- Eur v zmysle čl. III. bod 2 v spojení s čl. V. bod 5
Zmlúv sa nevyžaduje vykonanie všetkých činností uvedených v čl. II. bod 1, 2, 3, 4, teda nevykonanie
všetkých činností z dôvodu ich nevyžiadania žalovaným nemá vplyv na zníženie dohodnutej odplaty
za poskytnutie predauditu 1 a predauditu 2, tak ako to vyplýva z dohodnutých práv a povinností

medzi stranami sporu. Okresný súd podľa odvolacieho súdu správne posúdil a vyhodnotil vykonané
dokazovanie, vrátane svedeckých výpovedí, ktoré potvrdzujú vykonanie predauditu 1 a predauditu 2
dňa 06.07.2022 a vznik nároku žalobcu na zaplatenie dohodnutej odmeny. Okresný súd správne posúdil
aj vznik nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu neuhradenia dohodnutej odplaty v lehote 30
dní od splatnosti vystavených faktúr a správne postupoval aj pokiaľ neaplikoval moderačné právo na

zníženie uplatnenej zmluvnej pokuty podľa § 301 ObZ.

45. K jednotlivým dôvodom odvolania odvolací súd udáva nasledovné.

46. Žalovaný v odvolaní vytýkal napadnutému rozhodnutiu nesprávne skutkové a právne závery

okresného súdu o platnom uzavretí Zmluvy 1 a Zmluvy 2 medzi stranami sporu.

47. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri posudzovaní platnosti alebo neplatnosti právnych úkonov z
rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít SR vyplýva zásada priority výkladu právneho úkonu
v prospech zachovania jeho platnosti v záujme zachovania právnej istoty dotknutých strán sporu.

Neplatnosť právneho úkonu má byť výnimkou a nie zásadou. Zmyslom priority výkladu právnych úkonov
v prospech ich platnosti je odstraňovanie právneho formalizmu zasahujúceho do zmluvnej slobody
účastníkov právneho úkonu vychádzajúc z princípov zmluvnej slobody, princípu autonómie zmluvných
strán, ako aj povahy súkromného práva. Výklad práva pri priznávaní súdnej ochrany má plniť korekčnú
a preventívnu funkciu, a to voči takým právnym úkonom súkromnoprávnej povahy, ktoré by vzhľadom

na všeobecne akceptovateľné morálne a mravné etické hodnoty nespravodlivo zvýhodňovali, resp.
znevýhodňovali niektorú stranu sporu zmluvného vzťahu (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III.
ÚS 48/2012). Uprednostňovanie výkladu smerujúceho k neplatnosti zmluvy pred výkladom zakladajúcim
jej platnosť nie je ústavne konformné (napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 242/07, I.
ÚS 243/07). Okresný súd sa týmito zásadami riadil pri posudzovaní námietok žalovaného týkajúcich sa

neplatnosti Zmluvy 1 a Zmluvy 2.

48. Žalovaný v odvolaní namietal proces uzatvorenia Zmlúv a nesúhlasil so záverom okresného súdu,
podľa ktorého je irelevantné, či zo strany prokuristky žalobcu došlo k podpisu zmlúv v Bratislave
dňa 14.06.2023 a tiež nesúhlasil so záverom, že absencia dátumu podpisu zmlúv za žalovaného

nespôsobuje ich neplatnosť. Okresný súd podľa žalovaného nesprávne uviedol v napadnutom
rozhodnutí,žepopísanieprocesuuzavretiaapodpisovaniaZmlúv,akotouviedolžalobcavovyjadrenízo
dňa 17.07.2023, žalovaný účinne nepoprel, keďže na pojednávaní dňa 12.01.2024 žalovaný poukazoval
vo vzťahu k uzavretiu Zmlúv, že sa na nich nachádza faksimile podpisu konateľa žalovaného a nie jehovlastnoručný podpis. Poukázal aj na tú časť výpovede konateľa žalovaného p. F., ktorý uviedol, že si
nepamätá, či zmluvy podpísal on, resp, uviedol, že by ich podpísal originálnym podpisom, a to na každej
strane dolu v rohu. Podľa žalovaného okresný súd túto výpoveď nesprávne vyhodnotil, že D. E. F.,

G. jednoznačne výslovným prejavom vôle nepoprel, že by podpis na Zmluve 1 a Zmluve 2 nebol jeho
vlastnoručným podpisom, resp. jeho náhradou mechanickými prostriedkami. Podľa žalovaného dospel
okresný súd k nesprávnym skutkovým zisteniam. S týmito tvrdeniami sa odvolací súd nestotožnil. Podľa
odvolacieho súdu okresný súd správne dospel k záveru o preukázaní uzavretia Zmlúv a ich podpisu zo
strany žalovaného na to oprávnenou osobou.

49. Odvolací súd konštatuje, že žalobca vo svojom podaní zo dňa 17.07.2023 popísal proces uzavretia
zmluvy, ktorý následne potvrdili vo svojich svedeckých výpovediach svedkovia p. A. a p. A.. Žalovaný
účinne nepoprel, že dňa 06.07.2022 sa uskutočnilo stretnutie medzi zamestnancami žalobcu p. A. a p. A.
azástupcomžalovanéhop.H.(včastizaprítomnostikonateľažalovanéhoD.F.,G.),pričomzamestnanci
žalobcu priniesli so sebou už vypracované a žalobcom podpísané Zmluvy prokuristkou žalobcu p. C. a

následne v priebehu tohto stretnutia im boli spätne odovzdané podpísané zmluvy zo strany žalovaného.
Tieto skutkové tvrdenia neboli účinne popreté zo strany žalovaného žiadnym relevantným spôsobom.
Žiadne tvrdenie žalovaného v tomto konaní, že na stretnutí dňa 06.07.2022 nebol prítomný konateľ
žalovaného D. F. prezentované zo strany žalovaného nebolo. Okresný súd preto nemal dôvod iným
spôsobom vyhodnotiť skutkové tvrdenia žalobcu z podania zo dňa 17.07.2023, následne potvrdené

svedeckými výpoveďami p. A. a p. A.. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazoval na obsah spisu Okresného
súduŽilinasp.zn.18Cb/119/2022,ktorýokresnýsúdodmietolpripojiť,pričomztohtospisumalavyplývať
neprítomnosť konateľa žalovaného na stretnutí dňa 06.07.2022, je táto výhrada irelevantná, pretože
okresný súd v tomto konaní vedenom pod sp. zn. 38Cb/113/2022 vyhodnocuje a vykonáva dôkazy,
ktoré sú predložené a navrhnuté stranami sporu v tomto súdnom konaní. Na to, aby bolo dôvodné

vykonať nejaký dôkaz, musí návrhu na vykonanie dôkazu predchádzať konkrétne skutkové tvrdenie.
Žalovaný v priebehu konania nepoprel skutkové tvrdenie žalobcu potvrdené svedeckými výpoveďami
p. A. a p. A. o tom, že na stretnutí dňa 06.07.2022 bol v určitej časti prítomný aj konateľ žalovaného
D. F., ktorý mal dokonca odporučiť zamestnancom žalobcu jednať so zástupcom žalovaného p. H. v
iných priestoroch ako v kancelárii, v ktorej sa p. H. nachádzal a že im na tomto stretnutí boli odovzdané

Zmluvy podpísané žalovaným. Pokiaľ odkazoval žalovaný na iný spôsob vyhodnotenia dôkazov v inom
súdnom konaní, kde účastníkom konania na strane žalobcu bol subjekt odlišný od žalovaného, avšak
pokiaľ v tomto prebiehajúcom konaní neuviedol konkrétne skutkové tvrdenia týkajúce sa odovzdania
podpísaných Zmlúv žalovaným a účasti konateľa žalovaného a jeho prítomnosti na stretnutí dňa
06.07.2022, potom okresný súd správne konštatoval, že žiadnymi dôkaznými prostriedkami a tvrdeniami

žalovaný účinne nepoprel tvrdenia žalobcu o spôsobe uzavretia Zmluvy 1 a Zmluvy 2 medzi stranami
sporu tak, že najneskôr dňa 06.07.2022 v priestoroch žalovaného na osobnom stretnutí medzi p. H. za
žalovaného a zamestnancami žalobcu p. A. a p. A., boli týmto zamestnancom žalobcu odovzdané zo
strany žalovaného Zmluvy obsahujúce, či už vlastnoručný podpis alebo faksimile konateľa žalovaného
s pečiatkou žalovaného.

50. Pokiaľ preto okresný súd dospel k záveru o uzavretí Zmlúv a ich najneskoršom podpise zo strany
žalovaného ku dňu 06.07.2022, vychádzal zo zisteného a správne vyhodnoteného skutkového stavu na
základe skutkových tvrdení žalobcu podporených svedeckými výpoveďami p. A. a p. A., ktoré žalovaný
účinne nepoprel.

51. V tejto súvislosti vyjadrené pochybnosti žalovaného, či sa jedná o vlastnoručný podpis konateľa
žalovaného alebo sa má jednať o jeho faksimile (t.j. tlačovej kópie podpisu konateľa žalovaného) je
irelevantné. Ako uviedol okresný súd v napadnutom rozhodnutí, v zmysle § 40 ods. 3 OZ na uzavretie
právneho úkonu v písomnej podobe a na jeho platnosť sa vyžaduje podpis konajúcou osobu, ktorý môže

byťnahradenýajmechanickýmiprostriedkamivprípadoch,keďjetoobvyklé.Pokiaľžalovanývpriebehu
konania uvádzal, že na zmluvách sa môže nachádzať aj faksimile podpisu konateľa žalovaného, avšak
zároveň netvrdil, že takýto postup uzatvárania zmlúv v písomnej podobe použitím faksimile konateľa
žalovaného a pečiatky žalovaného je neobvyklé a bez právnych následkov. Takýmto tvrdením nie je ani
vyjadrenie konateľa žalovaného, že zmluvy by podpísal originálnym podpisom, a to na každej strane

dolu v rohu, keďže nespochybnil podpisovanie zmlúv aj použitím faksimile. Bol to sám žalovaný, ktorý
upozornil na možnú existenciu faksimile podpisu konateľa žalovaného na Zmluvách, pričom aj svedok
p. H. potvrdil používanie faksimile podpisu konateľa žalovaného. Ako uviedol okresný súd, ustanovenie
§ 40 ods. 3 OZ na platnosť právneho úkonu v písanej podobe vyžaduje podpis konajúcou osobou,avšak podpis sa môže nahradiť aj mechanickými prostriedkami, ak je to obvyklé. Takáto náhrada
vlastnoručného podpisu mechanickými prostriedkami (faksimile podpisu konateľa žalovaného a použitie
pečiatky žalovaného) má rovnaké dôsledky ako samotný podpis, v danom prípade s účinkami platného

uzavretia právneho úkonu, t.j. Zmluvy 1 a Zmluvy 2. Z diela autorov Števček, Dulak, Bajánková, Fečík,
Sedlačko, Tomašovič a kol.: Občiansky zákonník I., Veľké komentáre, C.H.Beck, 2019, strana 319
vyplýva: „Podpis môže byť nahradený mechanickými prostriedkami (pečiatka, faksimile, reprodukcia)
tam, kde je to v občianskoprávnom styku objektívne obvyklé - a aj v takomto prípade zákon spája
s písomným právnym úkonom právne následky, takýto prejav však nie je možné považovať za

vlastnoručný podpis. ...Názov právnickej osoby môže byť napísaný mechanickými prostriedkami (napr.
predtlačený, dopísaný alebo vytlačený firemnou pečiatkou). Podpis fyzickej osoby na listine, ktorá v
danom prípade koná v mene právnickej osoby, je v záujme právnej istoty potrebné označiť uvedením
mena a funkcie. Aj tento údaj je možné uviesť mechanickými prostriedkami.“ Okresný súd preto
správne konštatoval platné uzavretie Zmluvy 1 a Zmluvy 2 medzi stranami sporu, a to či už na základe
vlastnoručného podpisu konateľa žalovaného alebo jeho nahradením mechanickými prostriedkami.

52. Výpoveď konateľa žalovaného na pojednávaní, ktorý uviedol, že si nepamätá, či zmluvy podpísal,
resp. uvádzal, že by ich podpísal originálnym podpisom na každej strane dolu v rohu okresný súd
správne posúdil, keď konštatoval, že jednoznačným výslovným prejavom vôle nepoprel, že by podpis
na Zmluvách nebol jeho vlastnoručným alebo jeho náhradou mechanickými prostriedkami. Aj podľa

odvolacieho súdu takýmto spôsobom nebola uplatnená účinná námietka pravosti podpisu konateľa
žalovaného na Zmluvách a nejedná sa ani o účinnú námietku identifikácie faksimile konateľa žalovaného
na Zmluvách. Pokiaľ žalovaný mienil účinne poprieť pravosť podpisu konateľa žalovaného na Zmluve 1
a 2, nič mu nebránilo tak urobiť, t.j. jednoznačne poprieť pravosť podpisu na týchto dokladoch, čo však
neurobil. Mohol tiež predložiť súkromný znalecký posudok preukazujúci jeho tvrdenie o popretí pravosti

podpisu konateľa žalovaného, čo však tiež neurobil. Okresný súd preto správne dospel k záveru, že
na základe zisteného skutkového stavu v deň 06.07.2022 bola zamestnancom žalobcu pri osobnom
stretnutí v priestoroch žalovaného odovzdaná Zmluva 1 a Zmluva 2 podpísaná, či už vlastnoručným
podpisom konateľa žalovaného alebo technickými prostriedkami nahrádzajúcimi tento podpis, pričom
obidva spôsoby akceptácie zmlúv v písomnej podobe zo strany žalovaného majú za následok platné

uzavretie právneho úkonu podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Na uvedené výhrady žalovaného
preto odvolací súd neprihliadol.

53. Tvrdenia žalovaného v odvolaní, že uvedení zamestnanci žalobcu p. A. a p. A. sa zúčastnili
a predstavili na tomto stretnutí ako zamestnanci spoločnosti TSÜ, a.s. je irelevantná vo vzťahu k

skutkovým tvrdeniam vyplývajúcich z ich výpovede o existencii a odovzdaní žalovaným podpísaných
Zmlúv na tomto stretnutí 06.07.2022, a to vo vzťahu k žalobcovi a nie vo vzťahu k spoločnosti TSÜ, a.s.

54. Odvolací súd neprihliadol ani na námietky žalovaného o spochybňovaní vierohodnosti a
nestrannosti svedkov p. A. a p. A., čo odôvodňoval žalovaný ich, aj v súčasnosti existujúcim,

pracovnoprávnymvzťahomkžalobcovi.Podľaodvolaciehosúdu samotnáexistenciapracovnoprávneho
vzťahu uvedených svedkov k žalobcovi ešte nie je dostatočným dôvodom na spochybňovanie a
nedôveryhodnosť svedeckých výpovedí uvedených osôb. Uvedené osoby boli poučené o povinnosti
pravdivej svedeckej výpovede pod následkom trestného stíhania. Odvolací súd však konštatuje, že
svedecké výpovede uvedených osôb neboli v rozpore so svedeckou výpoveďou p. H., ktorý sa na tomto

stretnutí dňa 06.07.2022 podľa jeho výpovede zúčastnil priamo na pokyn konateľa žalovaného D. F.,
pričom v podstatných častiach potvrdil priebeh tohto stretnutia tak, ako ho prezentovali svedkovia p. A.
a p. A.. Ani na tieto výhrady žalovaného odvolací súd neprihliadol.

55. Pokiaľ žalovaný namietal neplatnosť zmlúv z dôvodu absencie dátumu pri pečiatke a podpise

konateľa žalovaného na Zmluve 1 a Zmluve 2, ani na túto námietku odvolací súd neprihliadol.
Okresný súd na základe vykonaného dokazovania a správneho vyhodnotenia skutkového stavu dospel
k správnemu záveru, že najneskôr ku dňu 06.07.2022 bola Zmluva 1 a Zmluva 2 podpísaná žalovaným,
keďže obidvaja svedkovia p. A. a p. A. zhodne potvrdili, že v tento deň im zo strany žalovaného bola
predloženáužžalovanýmpodpísanáZmluva1aZmluva2.Nazákladetaktozistenéhoskutkovéhostavu

potom absencia explicitného uvedenia dátumu podpisu týchto zmlúv zo strany žalovaného nespôsobuje
neplatnosť Zmluvy 1 a Zmluvy 2 a absenciou uvedenia dátumu uzavretia zmlúv nebol naplnený
žiaden dôvod ich neplatnosti. Zároveň tým odvolací súd dáva odpoveď aj na pochybnosti žalovaného
o dni účinnosti a platnosti zmlúv. Keďže okresný súd správne konštatoval na základe vykonanéhodokazovania, že ku dňu 06.07.2022 Zmluva 1 a Zmluva 2 bola podpísaná obidvoma zmluvnými stranami
a keďže Zmluvy nemali žiadne iné ustanovenie o odložení ich účinnosti, týmto dňom nadobudli nielen
platnosť podľa čl. X. bod 3 Zmluvy 1 a Zmluvy 2, ale zároveň týmto dňom nadobudli aj účinnosť podľa §

43c ods. 1 a 2 OZ. Spôsob uzavretia zmlúv jednoznačným spôsobom uviedol okresný súd, kedy v deň
06.07.2022 boli predložené žalovanému už zo strany žalobcu podpísané Zmluvy 1 a 2, v tento deň boli
tieto zmluvy podpísané žalovaným a odovzdané žalobcovi (jeho zamestnancom), čím v zmysle § 43c
ods. 1 a 2 OZ došlo k účinnému uzavretiu týchto zmlúv, keď žalobcom predložený návrh na uzavretie
zmluvy obsahujúci jeho podpis, bol tomuto vrátený s podpisom oprávnenej osoby za žalovaného, čo sa

považuje za včasné prijatie návrhu v zmysle § 43c ods. 2 OZ, t.j. návrh zmluvy podpísaný žalobcom bol
v tento deň zároveň akceptovaný, podpísaný žalovaným a odovzdaný žalobcovi (jeho zamestnancom).
Ani na tieto výhrady žalovaného odvolací súd neprihliadol.

56.OdvolacísúdnemalpochybnostioplatnostiZmluvy1aZmluvy2aninazákladetvrdeniažalovaného,
že pri podpise za žalobcu sa uvádza podpis v Bratislave, pričom svedkyňa C. potvrdila, že zmluvu

podpísala v Púchove. Táto nezrovnalosť o mieste podpisu Zmlúv zo strany žalobcu žiadnym spôsobom
nezakladá ich neplatnosť, keď svedkyňa vysvetlila dôvod tejto odlišnosti tým, že na strane žalobcu sa
jedná o spoločnosť so sídlom v Bratislave, avšak ona vykonáva túto činnosť v Púchove a preto zo strany
prokuristky žalobcu bola zmluva podpísaná reálne v Púchove, hoci v predtlači je uvedená Bratislava.
Nezrovnalosť miesta podpisu zmluvy zo strany žalobcu nespôsobuje neplatnosť samotnej zmluvy.

57. Žalovaný opakovane v odvolaní namietal porušenie práva na spravodlivý proces nevykonaním
navrhovaného dokazovania, a to nepripojením spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 18Cb/119/2022.
V odvolaní poukazoval na konkrétne skutkové zistenia a závery z tohto súdneho konania a vytýkal
okresnému súdu, že tento dôkaz nevykonal, hoci bol podstatný pre zistenie skutkového stavu na

preukázanie procesu uzatvárania zmlúv a vykonanie diela. S takýmto tvrdením sa odvolací súd
nestotožnil. Okresný súd postupoval správne, keď navrhovaný dôkaz nevykonal z dôvodu, že ho
považoval za irelevantný, keďže sa týkal iného skutkového stavu a iného účastníka na strane žalobcu.
Odvolací súd v zmysle § 387 ods. 3 CSP dodáva nasledovné.

58.Vsúvislostisprocesnýmnávrhompripojeniaspisuzinéhosúdnehokonaniaakodôkazuodvolacísúd
poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/91/2019 zo dňa 10.12.2020, z ktorého
okrem iného vyplýva: „Aj podľa názoru dovolacieho súdu, pripojenie spisu z iného konania v inej právne
veci (hoci medzi tými istými účastníkmi) samo o sebe nepredstavuje dôkazný prostriedok preukazujúci
tvrdenie žalovaného 1/ o existencii pohľadávky titulom náhrady škody v predmetnom spore o určenie

popretej pohľadávky, nakoľko obsahom každého súdneho spisu zachyteného v písomnej forme je celý
súhrn procesných úkonov súdu a strán sporu, zápisníc o obsahu pojednávania, znaleckých posudkov
a podobne, ktoré ako celok nie je možné a ani efektívne vykonať ako dôkaz na pojednávaní súdu v
inej veci. Je povinnosťou tej-ktorej strany sporu na preukázanie svojho tvrdenia označiť alebo predložiť
konkrétny dôkaz, ktorým je možné a efektívne jeho tvrdenie preukázať. Za takýto dôkaz dovolací súd

nepovažuje pripojenie spisu z iného konania, pretože v súdnom spore súd namiesto strany nemôže
určovať, ktorý dôkazný prostriedok vykonaný v inom súdnom konaní, ktorého obsah je zachytený v
súdnom spise, preukazuje tvrdenie strany sporu v tom-ktorom prejednávanom spore, nakoľko by tým
v spore zvýhodnil jednu stranu oproti inej strane sporu, čo je neprípustné, keďže strany sporu majú v
konaní rovné postavenie (uplatňuje sa princíp rovnosti sporových strán).“

59. Pokiaľ teda žalovaný navrhol pripojenie spisu sp. zn. 18Cb/119/2022, samotný návrh na pripojenie
spisu nie je možné považovať za osobitný dôkazný prostriedok. Žalovanému nič nebránilo, dokonca
mal povinnosť, ak chcel poukázať na konkrétny dôkazný prostriedok z uvedeného spisu, aby
takýto konkrétny dôkazný prostriedok označil, uviedol a navrhol jeho vykonanie, čo však v konaní

neurobil. Všeobecný návrh na pripojenie spisu z iného konania teda nepredstavuje konkrétny dôkazný
prostriedok, ktorého zamietnutím by došlo zo strany okresného súdu k porušeniu práva žalovaného na
spravodlivýsúdnyproces.Žalovanémuničnebránilovtomtokonanívovzťahukukonkrétnymskutkovým
tvrdeniam, aby konkrétny dôkazný prostriedok navrhol, resp. aby najprv uviedol skutkové tvrdenie, ktoré
by malo byť konkrétnym dôkazným prostriedkom preukázané.

60. Odvolací súd navyše zdôrazňuje, ako to uviedol aj okresný súd v napadnutom rozhodnutí, že
uvedené konanie sp. zn. 18Cb/119/2022 sa týkalo iného žalobcu, iného predmetu plnenia (samotný
audit a nie predaudit) a ako aj iných skutkových okolností (uzatváranie zmluvy, lehoty na výkon auditu,vystavenie, faktúr a podobne), ktoré skutkové okolnosti sú odlišné od skutkového stavu v prejednávanej
veci. Vzhľadom na iný skutkový stav v tejto prejednávanej veci, (hoci týkajúcej sa v určitej časti
totožných osôb, a to svedkyne p. A., G. A. a konateľa žalovaného) nič nebránilo žalovanému uviesť

konkrétne tvrdenia a svoje tvrdenia následne podporiť konkrétnymi dôkaznými prostriedkami v tomto
konaní, čo však neurobil. Tvrdenie žalovaného v odvolaní o personálnom prepojení medzi spoločnosťou
TSÜ, a.s. (žalobca v konaní sp. zn. 18Cb/119/2022) a žalobcom v tomto konaní je nedostatočné
na to, aby okresný súd len z tohto dôvodu návrhu žalovaného vyhovel a pripojil celý spis sp. zn.
18Cb/119/2022. Žalovaný vo svojom procesnom návrhu na pripojenie uvedeného spisu, poukazoval

na konkrétne skutkové okolnosti týkajúce sa certifikačného auditu v uvedenej veci 18Cb/119/2022,
ktoré však vzhľadom na odlišného poskytovateľa, odlišný predmet a odlišné lehoty sú skutkovo odlišné
od skutkového stavu v tomto konaní. Okresný súd preto postupoval správne, keď nevyhovel návrhu
žalovaného na vykonanie dokazovania prepojením uvedeného spisu. Okresný súd dostatočne uviedol
dôvody, pre ktoré tomuto návrhu nevyhovel, keď v bode 34. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
stručne, ale jednoznačne poukázal na to, že sa jedná o skutkovo a právne odlišný spor, s odlišným

subjektom na strane žalobcu. Podľa odvolacieho súdu takéto správne, hoci stručné odôvodnenie
nevykonania dokazovania zodpovedá obsahu spisu, odlišnosti skutkového a právneho stavu veci, ako
aj povahe žalobcom navrhovaného dokazovania pripojením vyššie uvedeného spisu, ktorý sám o sebe
nepredstavuje konkrétny dôkazný prostriedok.

61. Nad rámec uvedeného odvolací súd zdôrazňuje, že dôvody zamietnutia žaloby vo veci sp. zn.
18Cb/119/2022 nebránia tomu, aby vo vzťahu k žalobcovi v tomto konaní (vedenom pred okresným
súdom pod sp. zn. 38Cb/113/2022) bol preukázaný na základe zisteného skutkového stavu jeho nárok
na zaplatenie dohodnutej odplaty za poskytnutie predauditu 1 a predaudit 2.

62. Žalovaný ďalej namietal nesprávne skutkové zistenie okresného súdu o preukázaní poskytnutia
plnenia žalobcu v prospech žalovaného podľa Zmluvy 1 a Zmluvy 2. Odvolací súd zdôrazňuje, že
zmluvné strany si jednoznačným spôsobom (čl. III. bod 2 v spojení s čl. V. bod 5) dohodli predpoklady na
vznik nároku žalobcu na odmenu voči žalovanému za vykonanie predauditu 1 a predauditu 2 tak, že na
zaplatenie celej dohodnutej sumy 756,- Eur nemá vplyv, ak žalovaný ako objednávateľ nevyužil niektorú

činnosť uvedenú v čl. II. bod 1 až 4 Zmlúv. Z uvedeného potom vyplýva, že nárok na celú odmenu za
vykonanie predauditu 1 a 2 vznikol aj vtedy, pokiaľ neboli žalobcom vykonané všetky činnosti uvedené
v čl. II. Zmlúv, pretože neboli žalovaným využité.

63. Jednotlivé činnosti súvisiace s predauditom sú uvedené v čl. II. bod 1 až 4 Zmlúv, pričom

sa jedná okrem iného aj o preskúmanie súčasného stavu predloženej dokumentácie (čl. II. bod 1,
odst. 3), riadenia organizácie a infraštruktúry. Medzi dohodnuté činnosti patrila aj komunikácia s
poverenýmizamestnancamivnevyhnutnomrozsahuvoformeosobnýchstretnutí,telefonátov,amailovej
komunikácie (čl. II. bod 2). Pri jednotlivých druhoch činností nie je vymedzený ich rozsah, napr. počtom
hodín, vo vzťahu ku ktorému by bol dohodnutý nárok na čiastočné plnenie, pričom nárok na zaplatenie

celej odmeny bol dohodnutý aj za vykonanie len niektorej z dohodnutých činností. Okresný súd správne
dospelkzáveru,žedohodaovznikunárokunacelúodmenuajvprípadenevyužitiazostranyžalovaného
niektorej činnosti uvedenej v čl. II Zmlúv, nie je v rozpore s poctivým obchodným stykom. Žalovaný
namietal rozpor s poctivým obchodným zmluvných dojednaní o nároku na celú odmenu, ak nie je
poskytnuté žiadne plnenie. Okresný súd správne konštatoval, že žalobca sa nedomáhal nároku na

zaplatenie dohodnutej odplaty, aj keď nevykonal žiadnu činnosť, ale sa domáhal zaplatenia odmeny
za službu poskytnutú žalovanému dňa 06.07.2022. Nezodpovedajú dohodnutým zmluvným právam
a povinnostiam, ako to správne konštatoval okresný súd, tvrdenia žalovaného o vzniku nároku na
zaplateniedohodnutejodmenyvcelejvýškelenvprípadevykonaniavšetkýchčinnostíuvedenýchvčl.II.
Zmlúv. Takéto dojednanie v zmluve uvedené nie je, naopak z čl. III. bod 2 v spojení s čl. V. bod 5 vyplýva

nárok na zaplatenie dohodnutej odmeny v celej výške aj v prípade, ak sa žalovaný rozhodne nevyužiť
niektorú z činností podľa čl. II, t.j. aj v prípade vykonania len niektorých činností podľa čl. II. zmlúv.

64. Žalovaný opakovane namietal, že protokol neobsahoval špecifikáciu odovzdaných dokumentov,
nepreukazuje vykonanie predauditu v súlade so zmluvnými podmienkami a je nesprávne tvrdenie

okresnéhosúdu,žepostačujenapreukázaniesplneniapovinnostižalobcuvočižalovanému.Opakovane
poukazoval na to, že žalobca si nemohol splniť svoju povinnosť dňa 06.07.2022, keďže v tento deň mal
podľa svedkov len vyžiadať poklady na predaudit a zároveň v tento deň predaudit mal aj vykonať.65. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na správnosť záverov okresného súdu o preukázaní
nároku na vznik odmeny v celej dohodnutej výške. Zo svedeckých výpovedí p. A. a p. A., ktoré boli
potvrdené aj výpoveďou svedka p. H., vyplýva, že dňa 06.07.2022 prebehlo vzájomné stretnutie

medzi zástupcami žalobcu a žalovaného, za ktorého bol prítomný p. H. (poverený priamo konateľom
žalovaného podľa výpovede svedka p. H.), pričom predmetom stretnutia boli úkony a činnosti v súvislosti
s predauditom. Komunikácia s poverenými zástupcami žalovaného formou osobného stretnutia je
dohodnutou činnosťou podľa čl. II. bod 2 Zmluvy 1 a Zmluvy 2 uzavretej medzi stranami sporu. Tieto
skutočnosti sporné neboli, keďže boli potvrdené svedkami p. A. a p. A. ako aj svedkom p. H.. Vzhľadom

na dohodnuté podmienky o vzniku nároku na zaplatenie odmeny vykonaním aj niektorej z činností
uvedenej v čl. II. zmlúv, je potom správny záver okresného súdu o vzniku nároku na zaplatenie odmeny
za vykonanie predauditu.

66. V tejto súvislosti je irelevantné tvrdenie žalovaného, že z Protokolu zo dňa 06.07.2022 nevyplýva
odovzdanie konkrétneho predmetu a že tento predmet sa netýka plnenia Zmluvy 1 a Zmluvy 2. Ako

správne uviedol okresný súd, žalovaný predložil do súdneho spisu doklady v spise na č.l. 161 a nasl.,
ktoré sa týkali predauditu, a to aktualizáciu dokumentácie žalovaného. Konkrétnu identifikáciu takto
odovzdaných dokladov vykonaných zo strany zamestnancov žalobcu v prospech žalovaného v rámci
predauditu vykonala svedkyňa p. A. (na č.l. 161, 162, 171, 172 spisu). Žalovaný účinne toto tvrdenie
svedkyne nepoprel. Tvrdenie žalovaného, že „aktualizácia dokumentácie 2022“ nie je predmetom

Zmluvy 1 a Zmluvy 2, nebolo preukázané. Svedkovia p. A. a p. A. uviedli, že sa jedná o činnosť súvisiacu
s predauditom a tieto tvrdenia neboli vyvrátené ani svedeckou výpoveďou svedka p. H.. Odvolací
súd konštatuje, že v čl. II. bod 1 Zmlúv bolo v rámci predauditu dohodnuté preskúmanie súčasného
stavu predloženej dokumentácie, čo potvrdzuje tvrdenie žalobcu, že súčasťou auditu je aj aktualizácia
konkrétnej dokumentácie žalovaného.

67. Žalovaný opakovane napádal nemožnosť vykonania predauditu dňa 06.07.2022, keďže v tento deň
svedkovia p. A. a p. A. požiadali o predloženie dokumentácie a teda nemohli v deň, kedy požiadali
o dokumentáciu zároveň predaudit aj vykonať. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný účinne nepoprel
tvrdenie žalobcu a svedkov p. A. a p. A. o tom, že títo mali k dispozícii doklady od žalovaného na základe

predchádzajúcej spolupráce (okrem roku 2021), a teda poznali jeho štruktúru a dokumentáciu a preto
nič im nebránilo už vopred, t.j. pred samotným stretnutím dňa 06.07.2022, pripraviť túto dokumentáciu
v rámci vykonania predauditu, a to na základe predchádzajúcej komunikácie s p. H.. Odvolací súd preto
ani na tieto tvrdenia žalovaného v odvolaní neprihliadol.

68. Tvrdenie žalovaného v odvolaní, že v zmysle Zmluvy 1 a Zmluvy 2 predpokladom vzniku nároku
na odplatu je riadne vykonanie predauditu, čo preukázané nebolo, nezodpovedá vykonanému
dokazovaniu a obsahu Zmlúv. Ako už bolo uvedené nárok na odplatu vznikol vykonaním aj len niektorých
činností dohodnutých medzi stranami sporu, pričom z vykonaného dokazovania nebolo preukázané,
že by žalovaný požiadal žalobcu aj o vykonanie ďalších činností, ktoré žalobca napriek takejto žiadosti

nevykonal.

69. Odvolací súd neprihliadol na tvrdenie žalovaného o nesprávnom skutkovom zistení okresného súdu,
ktorý mal dospieť k záveru, že na vznik nároku postačuje obsah protokolu, ktorého obsah žalovaný
namietal. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že okresný súd priznal nárok žalobcovi

výhradne na základe podpísaného protokolu zo dňa 06.07.2022, ktorý bol za žalovaného podpísaný
oprávnenou a na to poverenou osobou p. H.. Okresný súd správne konštatoval, že je irelevantné, či táto
osoba je zamestnancom alebo nie je zamestnancom žalovaného, pokiaľ bola na takýto úkon poverená
konateľom žalovaného, čo zodpovedá ustanoveniu o zákonnom zastúpení podnikateľa podľa § 15 ObZ,
ktorého zaväzuje aj konanie takej poverenej osoby, ktorá bola poverená na určitú činnosť a ktorá nie je

v zamestnaneckom vzťahu k podnikateľovi (Patakyová a spol.: Obchodný zákonník, Veľké komentáre,
C.H.Beck, 2022, str. 85).

70. Okresný súd poukázal na to, že po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo, ako aj v ich
vzájomnýchsúvislostiach,malpreukázanývzniknárokužalobcunazaplatenieodmeny,akoajvykonanie

predauditu,čomalpreukázanésvedeckýmivýpoveďamisvedkap.A.,svedkynep.A.avpodstatnejčasti
potvrdené aj svedeckou výpoveďou p. H., pričom tieto svedecké výpovede sú potvrdené aj obsahom
uvedeného protokolu, kde zástupca žalovaného potvrdil vykonanie predauditu. Teda nielen na základe
samotného protokolu, ale aj na základe svedeckých výpovedí okresný súd správne vyhodnotil jednotlivédôkazy v ich vzájomných súvislostiach a správne konštatoval vykonanie predauditu, a to v rozsahu
aktualizácie dokumentácie, vrátane osobnej konzultácie medzi zástupcami žalobcu a žalovaného dňa
06.07.2022, čomu zodpovedá vznik nároku na zaplatenie dohodnutej odplaty v celej výške, aj keď by

sa jednalo len o niektoré z činností dohodnutých v čl. II. bod 1 až 4 Zmlúv. Obsah svedeckých výpovedí
v spojení s podpísaním protokolu zo dňa 06.07.2022 oprávnenou osobou za žalovaného správne
okresný súd vyhodnotil ako preukázanie vykonania predauditu žalobcom v prospech žalovaného
a vzniku nároku na zaplatenie dohodnutej odplaty za jednorazovú činnosť predauditu dvakrát po 756,-
Eur podľa Zmluvy 1 a Zmluvy 2.

71. Námietky žalovaného o absencii identifikácie, čo malo teda byť predmetom odovzdania podľa
uvedeného protokolu, sú podľa odvolacieho súdu irelevantné a okresný súd na ne správne neprihliadol.
Uvedený protokol obsahuje jednoznačné určenie strán sporu, dodávateľa - žalobcu, odberateľa -
žalovaného, predmet služby ISO 9001, ISO 14001, čo sú normy, vo vzťahu ku ktorým mal byť predaudit
vykonaný podľa Zmluvy 1 a Zmluvy 2, predmetom odovzdania podľa protokolu bol predaudit IMS

(tzn. implementácia systému manažérstva) s identifikáciou „úlohy“ – „odovzdaná aktualizácia na rok
2022“ s podpisom oprávnených osôb za žalobcu a žalovaného. Okresný súd správne dospel k záveru,
že protokol sa jednoznačne týka Zmluvy 1 a Zmluvy 2, týka sa potvrdenia vykonania dohodnutého
predmetu podľa Zmluvy 1 a Zmluvy 2 a vzhľadom na obsah svedeckých výpovedí je preukázané
aj to, že sa jednalo o činnosti, ktoré sú predmetom Zmluvy 1 a Zmluvy 2. Odvolací súd ani na

túto námietku žalovaného neprihliadol. Tvrdenie žalovaného o nedôvodnosti vystavenia faktúry len
za pripravenosť žalobcu poskytnúť služby je irelevantná, pretože žalobca sa v skutkovom vymedzení
nedomáhal zaplatenia uplatneného nároku „len“ za pripravenosť, ale sa domáhal svojho nároku za
poskytnutia plnenia predauditu.

72. Pokiaľ žalovaný v odvolaní tvrdil, že žalobca nepredložil žiaden hmotne zachytený výsledok jeho
činnosti, ani na túto výhradu odvolací súd neprihliadol, pretože takýto spôsob plnenia nebol medzi
stranami dohodnutý v Zmluve 1 a Zmluve 2, ktoré okresný súd správne podľa obsahu dohodnutých práv
a povinností posúdil ako nepomenované zmluvy podľa § 269 ods. 2 ObZ, pričom ani z právnej úpravy
tohto typu zmluvy požiadavka žalovaného na „hmotne zachytený výsledok jeho činnosti“ nevyplýva.

73. Žalovaný ďalej vytýkal okresnému súdu nesprávne priznanie zmluvnej pokuty z dôvodu, že ak
nedošlo k plneniu, potom nedošlo ani k vzniku povinnosti žalovaného na peňažný záväzok, a teda ani
k vzniku nároku na zmluvnú pokutu. Odvolací súd na základe vyššie uvedeného konštatuje, že okresný
súd správne dospel k záveru o vzniku nároku na zaplatenie dohodnutej odmeny, správne zistil, že

žalovaný v lehote splatnosti faktúry neuhradil a správne dospel k záveru o vzniku nároku na zaplatenie
zmluvnejpokutypodľadohodnutýchpodmienokuplynutím30dníodlehotysplatnostivystavenýchfaktúr.

74. Žalovaný vytýkal okresnému súdu, že nezohľadnil disproporciu medzi dohodnutými právami
a povinnosťami pri dohode o zmluvnej pokute, že neaplikoval moderačné právo vzhľadom na

neprimeranú výšku zmluvnej pokuty a svoj záver nedostatočne odôvodnil. S týmito tvrdeniami sa
odvolací súd nestotožnil.

75. Žalovaný v odvolaní zotrval na tvrdení o disproporcii medzi právami a povinnosťami strán pri
dojednávaní zmluvnej pokuty, keď zmluvná pokuta bola dohodnutá len v neprospech jednej strany.

Odvolací súd konštatuje, že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne konkrétne dôvody nesprávnosti
záveru okresného súdu, ktorý konštatoval, že dohoda o zmluvnej pokute v neprospech len jednej strany
ešte neznamená jej neplatné dojednanie a neznamená ani nevyváženosť vzájomných práv a povinností,
ani rozpor s poctivým obchodným stykom. Okresný súd sa nestotožnil so žalovaným ani v tom, že
by žalobca účelovo čakal 30 dní po vystavení faktúr, aby mohol uplatniť zmluvné pokuty, keď bol to

žalovaný, ktorý si nesplnil povinnosť v dohodnutej lehote splatnosti zaplatiť peňažný dlh. Okresný súd
konštatoval, že tvrdenia žalovaného nezakladajú dôvod neplatnosti dohody o zmluvnej pokute a ani
dôvod na aplikáciu moderačného práva. S týmto záverom sa odvolací súd stotožnil.

76. Ako správne uviedol okresný súd, samotná skutočnosť, že zmluvná pokuta je dohodnutá len na

ťarchu jednej strany, sama o sebe nespôsobuje neplatnosť dohody o zmluvnej pokute. Odvolací súd
konštatuje, že dojednanie o zmluvnej pokute reflektuje a koreluje so vzájomne dohodnutými právami
a povinnosťami. Pokiaľ je v danom prípade základnou povinnosťou žalovaného zaplatiť dohodnutú
odplatu za poskytnuté plnenie, odvolací súd v súlade so záverom okresného súdu nezistil žiaden dôvodnevyváženosti takto dohodnutej zmluvnej pokuty len na ťarchu žalovaného, keď postihuje nesplnenie
jeho povinnosti zaplatiť konkrétnu sumu v dohodnutej lehote splatnosti, čo žalovaný neurobil a tým
porušil zmluvnú povinnosť, ktorá je zabezpečená zmluvnou pokutou.

77. Žalovaný v odvolaní neuviedol dôvody nesprávnosti záverov okresného súdu, ktorý neprihliadol na
disproporciu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a nezodpovedá obsahu spisu tvrdenie
žalovaného o ignorovaní argumentácie žalovaného okresným súdom o neprimeranej výške zmluvnej
pokuty. Okresný súd vo vzťahu k výške zmluvnej pokuty v bode 35. odôvodnenia napadnutého

rozhodnutia poukázal na to, že túto nepovažuje za neprimeranú aj s prihliadnutím na skutočnosť, že
právo na jej uhradenie vzniká nie už v prípade neuhradenia faktúr v lehote splatnosti, ale až po uplynutí
ďalšej doby 30 dní od dátumu splatnosti a teda posudzoval predpoklady jej vzniku.

78. Žalovaný namietal v odvolaní neprimeranú výšku zmluvnej pokuty (300,- Eur), ktorá predstavuje 48%
vo vzťahu k výške zabezpečeného peňažného záväzku 630,- Eur bez DPH. Zároveň vytýkal okresnému

súdu, že nesprávne na jeho návrh neaplikoval moderačné právo a neznížil zmluvnú pokutu podľa § 301
ObZ. S týmito tvrdeniami sa odvolací súd nestotožnil.

79. Z ustanovenia § 301 ObZ vyplýva, že súd môže znížiť neprimerane vysokú zmluvnú pokutu,
pričom predmetom moderačného práva môže byť len výška zmluvnej pokuty. Zákon neupravuje hranicu,

od ktorej by mala byť zmluvná pokuta považovaná za neprimeranú. Je vecou súdu, vzhľadom na
individuálne okolnosti prejednávanej veci, posúdiť neprimeranosť výšky dohodnutej zmluvnej pokuty,
pričom pri tomto posudzovaní zákon kogentným spôsobom vymedzil dve kritériá, na základe ktorých
primeranosť výšky zmluvnej pokuty posudzuje, a to kritérium hodnoty zabezpečovaného záväzku a
kritérium významu zabezpečovaného záväzku. Prvým kritériom je hodnota zabezpečovaného záväzku,

v rámci ktorého súd zisťuje, či výška zmluvnej pokuty, ktorou je zabezpečovaný záväzok, nie je
neprimeraná vo vzťahu k peňažnému vyjadreniu tohto zabezpečovaného záväzku. Zmluvná pokuta
môže byť určená rôzne, a to jednorazovou sumou alebo aj na základe narastajúceho spôsobu, t.j.
percentuálnym určením za každý deň alebo iné obdobie porušovanej povinnosti. Teda posúdenie výšky
zmluvnej pokuty k hodnote zabezpečeného záväzku, t.j. pomeru výšky zmluvnej pokuty k hodnote

zabezpečeného záväzku, je jedným z dvoch kritérií vyžadovaných zákonom pri uplatnení moderačného
práva. Ďalším kritériom pri uplatnení moderačného práva a posudzovaní primeranosti výšky zmluvnej
pokuty je jej posudzovanie z hľadiska významu zabezpečovaného záväzku, ktorý je subjektívnym
ukazovateľom na rozdiel od objektívneho kritéria pomeru zmluvnej pokuty a hodnoty zabezpečovaného
záväzku (Patakyová a kol.: Obchodný zákonník, Veľké komentáre, C. H. Beck, 2022, strana 1267).

Ustanovenie § 301 ObZ teda upravuje kritérium hodnoty a kritérium významu zabezpečenej povinnosti
pri posudzovaní primeranosti výšky zmluvnej pokuty. Vzťah medzi prvým a druhým kritériom sa môže
prejaviť tak, že pokiaľ by samotná výška zmluvnej pokuty voči hodnote zabezpečovaného záväzku
mohla byť posúdená ako neprimeraná, tento záver môže byť potvrdený alebo vyvrátený pri posudzovaní
druhého kritéria, t.j. významu zabezpečovaného záväzku (vyššie uvedené dielo, strana 1267). Jedná sa

vždy o rozhodovanie súdu pri zohľadnení individuálnych okolností prejednávanej veci.

80. Odvolací súd konštatuje, že samotný pomer výšky zmluvnej pokuty k hodnote zabezpečovaného
peňažného záväzku, v danom prípade v rozsahu 48 %, neznamená automaticky jej neprimeranosť
bez zhodnotenia ďalších skutkových okolností, zmluvných práv a povinností a posúdenia významu

zabezpečovanej povinnosti. V prejednávanej veci žalovaný namietal neprimeranosť pokuty, ktorá
predstavuje 48 % z dohodnutej odplaty bez DPH. Podľa odvolacieho súdu okresný súd správne v bode
35. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že výška zmluvnej pokuty 300,- Eur nie je
neprimeraná, keď správne prihliadol na to, že zabezpečuje zaplatenie hlavného záväzku žalovaného
voči žalobcovi, avšak až po uplynutí 30 dňovej lehoty od splatnosti faktúry. Okresný súd preto vzhľadom

jednak na výšku, ktorú nepovažoval za neprimeranú, ako aj vzhľadom na spôsob zabezpečenia
pohľadávky až po uplynutí 30 dní od jej splatnosti, nevidel dôvod na uplatnenie moderačného práva.
S takýmto záverom sa odvolací súd stotožnil.

81. Odvolací súd zdôrazňuje, že aplikácia moderačného práva je výnimočným zásahom súdu do

zmluvných práv a povinností, t.j. do autonómie prejavu vôle zmluvných strán a má sa aplikovať len
výnimočne v odôvodnených prípadoch, kedy sa zmluvná pokuta javí ako neprimerane vysoká (viď napr.
rozhodnutie NS ČR sp. zn. 32 Odo 1047/2003 zo dňa 20.04.2004). S prihliadnutím na túto zásadu
výšku zmluvnej pokuty nie je možné posudzovať len z hľadiska percentuálneho vyjadrenia k hodnotepeňažného záväzku (48 %), ale aj vo vzťahu k nominálnemu určeniu výšky zmluvnej pokuty, spôsobu
jej dojednania, predpokladov jej vzniku a posúdenia zabezpečovaného záväzku. Podľa odvolacieho
súdu, zmluvná pokuta 300,- Eur zabezpečujúca hlavný záväzok 630,- Eur bez DPH, predstavuje síce

48 % zo zmluvného plnenia bez DPH a 39,7 % zo zmluvného plnenia s DPH, t.j. zo sumy 756,- Eur,
avšak v nominálnom vyjadrení 300,- Eur, ktorú nominálnu hodnotu tiež nie je možné prehliadať pri
posudzovaní primeranosti zmluvnej pokuty, nepredstavuje podľa názoru odvolacieho súdu neprimeranú
výšku, a to ani vo vzťahu k zabezpečovanému záväzku vo výške 756,-Eur s DPH. Druhým kritériom
pri aplikácii moderačného práva je význam zabezpečovanej povinnosti. Odvolací súd pri posudzovaní

zabezpečenia zaplatenia peňažného nároku zohľadnil dohodnutý spôsob vzniku nároku na zmluvnú
pokutu, ktorý nebol viazaný na okamih splatnosti, t.j. okamžité porušenie povinnosti a omeškanie zo
strany žalovaného, ale ktorému bol ponechaný čas 30 dní na zaplatenie splatného záväzku, pričom aj
keď už bol v omeškaní, avšak úhradou v tejto lehote by sa žalovaný vyhol následku zmluvnej pokuty.
Podľa názoru odvolacieho súdu je zmluvná pokuta aj pri posudzovaní druhého kritéria, a to významu
zabezpečovanej pohľadávky (splatného záväzku, od ktorého splatnosti uplynula lehota viac ako 30 dní),

primeraná. Odvolací súd preto neprihliadol ani na tento odvolací dôvod zo strany žalovaného a postup
okresného súdu bol správny, keď neaplikoval moderačné právo na zníženie zmluvnej pokuty podľa §
301 ObZ.

82. V odvolaní žalovaný vytýkal aj jeho dvojitý postih, a to nielen z titulu zmluvnej pokuty, ale aj priznaním

úroku z omeškania. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že vznik nároku na zmluvnú pokutu
je samostatným majetkovým právom, ktorý je odčleneným a odlišným nárokom od úrokov z omeškania
ako príslušenstva k samotnej pohľadávke. Žiadne zákonné ustanovenie nevylučuje súbežné uplatnenie
istiny a úrokov z omeškania z nej a zmluvnej pokuty za porušenie povinnosti včasného zaplatenia
peňažného záväzku. Z diela Patakyová a kol.: Obchodný zákonník, Veľké komentáre, C. H. Beck,

2022, str. 1264 okrem iného, vyplýva: „Zmluvné strany si môžu teda dohodnúť zmluvnú pokutu na
zabezpečenie splnenia peňažného záväzku riadne a včas a popri tom sa uplatňuje zákonná sankcia
zaplatiť úroky z omeškania.“

83. Okresný súd preto postupoval správne, keď zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny, úroku

z omeškania, ako aj na zaplatenie samostatne dohodnutej zmluvnej pokuty dvakrát po 300,- Eur
z dôvodu omeškania s úhradou peňažného záväzku po uplynutí 30 dní od lehoty splatnosti faktúr.

84. Aj pri priznaní paušálnej náhrady za uplatnenie pohľadávok dvakrát po 40,- Eur okresný súd
postupoval správne v súlade s ust. § 369c ods. 1 Obz v spojení s § 2 nariadenia vlády SR č.

21/2013 Z.z. rešpektujúc rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/59/2021 zo dňa 30.11.2022
zverejneného v Zbierke rozhodnutí súdov Slovenskej republiky a stanovísk Najvyššieho súdu SR pod č.
11/2023, z ktorého okrem iného vyplýva: „I. Veriteľ má nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených
s uplatnením pohľadávok podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 2 Nariadenia vlády
SR č. 21/2013 Z.z. vo výške 40,- Eur za každú pohľadávku, ktorá je predmetom samostatnej faktúry za

dodanie tovaru alebo poskytnutie služby, a to aj v prípade, že si pohľadávky uplatňuje spoločne v jednom
súdnom konaní. Takáto faktúra musí zodpovedať jednej ucelenej obchodnej transakcii smerujúcej
k dodávke tovaru alebo k poskytnutiu služieb za odplatu, teda nesmie byť účelovo delená.
Výška náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávok v zmysle § 369c ods. 1 Obchodného
zákonníka je určená paušálne a nezávisí na dĺžke omeškania s úhradou pohľadávky, ani na výške

pohľadávky. Táto náhrada je splatná ex lege po uplynutí lehoty splatnosti pohľadávky.“

85. Odvolací súd preto dospel k záveru, že okresný súd rozhodol správne, keď v prvom výroku
napadnutého rozhodnutia zaviazal žalovaného na zaplatenie dlžnej istiny vo výške 1.512,-Eur, úroku
z omeškania 9 % ročne z tejto sumy od 22.07.2022 do zaplatenia, zmluvnej pokuty 600,- Eur a paušálnej

náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 80,-Eur.

86. Žalovaný podal odvolanie voči napadnutému rozhodnutiu v celom rozsahu, t.j. aj proti druhému
výroku o náhrade trov konania. Pretože okresný súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, bol žalobca
v konaní úspešný a preto správne zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v celom

rozsahu 100 % podľa zásady úspechu v konaní v zmysle § 255 ods. 1 CSP.

87. Odvolací súd preto potvrdil napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu ako vecne správne podľa § 387
ods. 1 CSP.88. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods.
1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že ho priznal žalobcovi ako strane úspešnej v odvolacom konaní v rozsahu

100 % voči žalovanému.

89. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).