Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, December 11, 2023

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/72/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5122207988
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2023:5122207988.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v spore žalobcu: Claims Collection, s.r.o., so

sídlom Národná 16A, Žilina, IČO: 51 875 101, právne zastúpeného Mgr. Tomášom Denticom, advokátom
a A. A. B., advokátmi združenými v združení Advokátska kancelária Zárecký Zeman, so sídlom Medená
18, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému: C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/
XX, E., právne zastúpený Advokátskou kanceláriou DPP Martaus & Partners, s.r.o., so sídlom Jána
Milca 788/5, Žilina, IČO: 51 174 227, v konaní o určenie neúčinnosti darovacej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že darovacia zmluva a dohoda o zriadení vecného bremena zo dňa 27.3.2019
v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 23.5.2019, uzatvorená medzi D. D., F. G., nar. XX.X.XXXX, ako darcom

a osobou oprávnenou z vecného bremena a žalovaným C. D., nar. XX.XX.XXXX, ako obdarovaným
a osobou povinnou z vecného bremena, ktorej vklad bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Žilina,
katastrálny odbor, č. V 2777/2019 dňa 2.8.2019, je voči žalobcovi právne n e ú č i n n á .

II. Žalobcovi voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30.9.2022 domáhal určenia, že darovacia zmluva, dohoda
ozriadenívecnéhobremenauzatvorenádňa27.3.2019medzižalovanýmaD.D.,F.G.,nar.XX.X.XXXX,
v znení jej dodatku č. 1 uzatvoreného dňa 23.5.2019, na základe ktorej D. D., F. G., darovala žalovanému

nehnuteľnosti v kat. úz. E., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX - byt č. 11 nachádzajúci sa na 3. p.
vo vchode č. 1 bytového domu so súp. č. 2418 postaveného na pozemku parcely registra „C“ č. 6522 a
spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve bytového domu vo veľkosti
69/4125,nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pozemok parcely registra „C“ č. 1818/2
o výmere 174 m2 zastavaná plocha a nádvorie, nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX
byt č. 3 – B nachádzajúci sa na 2. p. vo vchode č. 2 bytového domu so súp. č. XXX postaveného na
pozemku parcely registra „C“ č. 1818/1 a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, zariadeniach

a príslušenstve bytového domu vo veľkosti 14354/147567, spoluvlastnícky podiel na pozemku parcely
registra „C“ č. 1818/1 o výmere 415 m2 zastavaná plocha a nádvorie vo veľkosti 14354/147567,
nebytový priestor č. B4 nachádzajúci sa v podkroví vo vchode č. 2 bytového domu so súp. č. XXX
postaveného na pozemku parcely registra „C“ č. 1818/1 a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach,
zariadeniach a príslušenstve bytového domu vymedzeného vo veľkosti 13550/147567, spoluvlastnícky
podiel na pozemku parcely registra „C“ č. 1818/1 o výmere 415 m2 zastavaná plocha a nádvorie vo
veľkosti 13550/147567, nebytový priestor č. B1 nachádzajúci sa prízemí vo vchode č. 2 bytového

domu so súp. č. XXX postaveného na pozemku parcely registra „C“ č. 1818/1 a spoluvlastnícky
podiel na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve bytového domu vo veľkosti 15318/147567,
spoluvlastnícky podiel na pozemku parcely registra „C“ č. 1818/1 o výmere 415 m2 zastavaná plocha a
nádvorievoveľkosti15318/147567,nebytovýpriestorč.B0nachádzajúcisav0mezanínevovchodeč.2bytovéhodomusosúp.č.XXXpostavenéhonapozemkuparcelyregistra„C“č.1818/1a spoluvlastnícky
podiel na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve bytového domu vo veľkosti 15741/147567,
spoluvlastnícky podiel na pozemku parcely registra „C“ č. 1818/1 o výmere 415 m2, druh pozemku

zastavaná plocha a nádvorie vo veľkosti 15741/147567, nebytový priestor č. D. H. I. H. 1. G. J. J. K. 2
bytového domu so súp. č. XXX postaveného na pozemku parcely registra „C“ č. 1818/1 a spoluvlastnícky
podiel na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve bytového domu vo veľkosti 14416/147567,
spoluvlastnícky podiel na pozemku parcely registra „C“ č. 1818/1 o výmere 415 m2 zastavaná plocha a
nádvorie vo veľkosti 14416/147567 a nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom

území L. stavba so súp. č. XXX nachádzajúca sa na pozemku parcely registra „C“ č. 1608/144, je voči
žalobcovi neúčinná.
2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že vyššie uvedené nehnuteľnosti boli predmetom dedičského
konania po poručiteľovi C. D., ktoré bolo vedené na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 30D/305/2018
a uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 13.3.2019 sp. zn. 30D/305/2018 bolo dedičstvo po
poručiteľovi vyporiadané (schválenie dohody dedičov) tak, že dedičom nehnuteľností patriacich do

dedičstva sa stal dlžník (v dôsledku toho sa dlžník stal vlastníkom všetkých nehnuteľností), keď sa
k danému dedičstvu pridali spoluvlastnícke podiely, ktoré dlžník už vlastnil predtým; dlžník je zaviazaný
zaplatiť I. D., nar. XX.XX.XXXX, sumu 96.925 eur do 30.9.2020 a zaviazaný zaplatiť F. D., nar.
XX.X.XXXX, sumu 96.925 eur do 30.9.2020. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
13.3.2019. Nehnuteľnosti v podstate predstavovali jediný majetok dlžníka. Dlžník však bezodkladne po

vyporiadaní dedičstva uzatvoril so žalovaným dňa 27.3.2019 darovaciu zmluvu a dohodu o zriadení
vecného bremena, na základe ktorej dlžník všetky nehnuteľnosti daroval žalovanému – svojmu synovi
a na základe ktorej došlo k zriadeniu vecného bremena pozostávajúceho z práva doživotného užívania
obývania nehnuteľností v prospech dlžníka. Okresný úrad Žilina, katastrálny odbor, rozhodnutím zo
dňa 2.8.2019 o povolení vkladu V 2777/2019 povolil vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam

v prospech žalovaného na podklade zmluvy, ako aj vklad vecného bremena spočívajúceho v práve
doživotného užívania. Nakoľko nehnuteľnosti predstavovali jediný majetok dlžníka, z ktorého mohli byť
veritelia (F. D. a I. D.) uspokojení, uzatvorením zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
a zriadením práva doživotného užívania došlo k ukráteniu pohľadávok týchto veriteľov. Dlžník sa takto
stal nemajetný a nemá ako uhradiť svoje záväzky voči veriteľom. To, že sa dlžník stal nemajetný

v dôsledku zbavenia sa nehnuteľností vyplýva aj z trestného konania, a to rozhodnutie Okresného súdu
Žilina zo dňa 28.7.2022 sp. zn. 29T/10/2021, kedy dlžník popiera spáchanie trestného činu, priznáva,
že sa stal nemajetný po tom, ako previedol nehnuteľnosti na žalovaného – svojho syna a že nevie
uspokojiť svojich veriteľov v zmysle uznesenia o dedičstve. Žalovaný však vedel, že nehnuteľnosti sú
jediným majetkom dlžníka, a zároveň aj vedel, že dlžník má voči veriteľom záväzky vyplývajúce mu

z uznesenia o dedičstve, nakoľko žalovaný bol účastníkom tohto dedičského konania. Ak sa jedná
o právny úkon, ktorým dlžník prevádza veci v jeho vlastníctve na tretiu osobu, k ukráteniu uspokojenia
veriteľovej pohľadávky dochádza okamihom, keď dlžník stráca vlastnícke právo k svojmu majetku,
z ktorého by inak mohol veriteľ dosiahnuť (aspoň čiastočné) uspokojenie svojej pohľadávky. K ukráteniu
pohľadávok uvedených veriteľov došlo dňa 2.8.2019, t.j. dňom, kedy bol povolený vklad vlastníckeho

práva k nehnuteľnostiam v prospech žalovaného a vklad vecného bremena spočívajúceho v práve
doživotného užívania v prospech dlžníka. Prekluzívna trojročná lehota na podanie odporovacej žaloby
bytedauplynuladňa2.8.2022,avšakvzhľadomnaskutočnostipodľa§1písm.a)zákonač.62/2020Z.z.
o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby
COVID-19, lehoty ustanovené právnym predpisom v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatnenie alebo

bránenie práva na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva v čase odo dňa
účinnosti tohto zákona, t.j. od 27.3.2020 do 30.4.2020 a podľa § 8 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z.
v čase odo dňa účinnosti tohto zákona, ktorý nadobudol účinnosť 18.1.2021 do 28.2.2021 neplynuli,
atedavzhľadomnauvedenéskutočnostitrojročnálehotanaodporovanieúkonudlžníkaneplynulapočas
77 dní a z uvedeného vyplýva, že lehota na podanie odporovacej žaloby uplynie až dňa 18.10.2022.

Zmluvou o postúpení pohľadávok F. D. pohľadávku voči dlžníkovi z titulu uznesenia o dedičstve na
zaplatenie sumy 96.925 eur s príslušenstvom postúpil na žalobcu, a to Zmluvou o postúpení pohľadávok
dňa 12.9.2022 a túto skutočnosť postupca oznámil dlžníkovi listom zo dňa 12.9.2022. Teda žalobca
sa domáha určenia neúčinnosti zmluvy pre ukrátenie postúpenej pohľadávky spolu so všetkým jej
príslušenstvom. Jedným z týchto práv je aj právo odporovať právnym úkonom, čo vyplýva z povahy

veci, ak totiž veriteľ postúpi pohľadávku, osoba v prospech ktorej bol uskutočnený odporovateľný právny
úkon, už fakticky nemôže uspokojiť pôvodného veriteľa. Rovnako by ani nedávalo zmysel, aby sa veriteľ
naďalej domáha odporovateľnosti právneho úkonu, ak už nie je veriteľom pohľadávky. S poukazom na
vyššie uvedeného žiadal návrhu v celom rozsahu vyhovieť.3. V priebehu konania o určenie neúčinnosti darovacej zmluvy súd uznesením č. k. 17C/72/2022-149
zo dňa 8.11.2022 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakázal žalovanému scudziť (vrátane prevodu
podniku alebo časti podniku, ak aj vrátanie formou uloženia vkladu do obchodnej spoločnosti), založiť

alebo zaťažiť vecným bremenom alebo vecným predkupným právom nehnuteľnosti zapísané v kat.
úz. E. na LV č. XXXX, na LV č. XXXX, na LV č. XXXX a na LV č. XXXX v kat. úz. L.. Krajský
súd v Žiline ako súd odvolací uznesením č. k. 11Co/17/2023-225 zo dňa 28.2.2023 uznesenie súdu
prvej inštancie zmenil tak, že nariadil neodkladné opatrenie, ktorým sa zakazuje žalovanému scudziť
(vrátane prevodu podniku alebo časti podniku, alebo aj vrátane formou uloženia vkladu do obchodnej

spoločnosti), založiť alebo zaťažiť vecným bremenom alebo vecným predkupným právom nehnuteľnosti,
a to byt č. 3 - B nachádzajúci sa na 2. p. vo vchode č. 2 bytového domu súpisné č. XXX, postaveného
na pozemku parcely registra "C" č. 1818/1, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, zariadeniach
a príslušenstve bytového domu vo veľkosti 14354/147567 a spoluvlastnícky podiel na pozemku parcely
registra "C" č. 1818/1 o výmere 415 m2, druh pozemku Zastavaná plocha a nádvorie vo veľkosti
14354/147567 a nebytový priestor č. B2 nachádzajúci sa na 1. p. vo vchode č. 2 bytového domu so súp.

č. 819, postaveného na pozemku parcely registra "C" č. 1818/1, spoluvlastnícky podiel na spoločných
častiach, zariadeniach a príslušenstve bytového domu vo veľkosti 14416/147567 a spoluvlastnícky
podiel na pozemku parcely registra "C" č. 1818/1 o výmere 415 m2, druh pozemku Zastavaná plocha
a nádvorie vo veľkosti 14416/147567, ktoré všetky nehnuteľnosti sú zapísané v katastri nehnuteľností
vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor na LV č. XXXX, pre k. ú. E.. Rozhodnutie

nadobudlo právoplatnosť dňa 19.3.2023.
4. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 17.4.2023 (č.l. 246) popieral skutočnosti uvádzané v žalobe
a žalobu považoval za nedôvodnú v celom rozsahu, vzniesol námietku premlčania uplatneného
nároku. Pokiaľ žalobca v žalobe konštatuje, že predmetné nehnuteľnosti predstavovali jediný majetok
dlžníka, z ktorého mohli byť veritelia uspokojení a dlžník sa stal nemajetným k týmto tvrdeniam

žalobca nepredložil relevantný dôkaz, ktorým by tieto tvrdenia dokázal. Hoci žalobca má proti dlžníkovi
vykonateľný exekučný titul, nemá vedomosť o tom, že by do dnešného dňa žalobca podal návrh na
vykonanie exekúcie, v ktorom exekučnom konaní by mohlo byť relevantne preukázané či dlžník má
alebo nemá majetok. Žalovaný nedôvodnosť žaloby odvodzuje i s poukazom na tú skutočnosť, že dňa
13.4.2023 Krajský súd v Žiline rozhodol vo veci trestného konania a dlžníčku – matku žalovaného

spod obžaloby oslobodil; teda rozhodol, že je nevinná. Rozhodol najmä na základe skutočnosti, že
u dlžníčky chýba úmysel na spáchanie trestného činu a dlžníčka bola uznaná nevinnou, nakoľko
nekonala v úmysle zmariť uspokojenie svojho veriteľa, a teda na základe tohto rozhodnutia u dlžníčky
chýbal úmysel, a teda žalovanému nemohol byť známy jej úmysel ukrátiť veriteľa, keďže žiadny takýto
úmyselneexistuje.Kuskutočnostiamžalovanýtiežuviedol,ževjanuári2019prišielzUSAnaSlovensko,

kde žil dlhodobo a okrem iného pomohol dlžníčke – svojej matke s dedičským konaním, ktorého
rozhodnutie je predmetom v tejto veci. Sama dlžníčka ho poverila, aby predmetnú dedičskú vec osobne
prejednal s matkou veriteľov, pričom sa osobne stretol a matka veriteľov tvrdila, že nechce na seba
žiaden nehnuteľný majetok z dedičského konania a chce vyplatiť podiel. Následne sa spolu dohodli, že
všetky predmetné nehnuteľnosti sa prevedú na dlžníčku a následne sa vybaví úver so záložným právom

knehnuteľnostiam,ktorébolipredmetomdedičskéhokonania.Poskončenídedičskéhokonaniadlžníčka
so žalovaným začali preverovať možnosti poskytnutia úveru, avšak nakoľko dlžníčka bola dôchodkyňa
bez príjmu, úver jej nebol poskytnutý. Sama dlžníčka navrhla, aby sa žalovaný nevracal do USA, ale aby
ostal na Slovensku a že si vybaví sám na seba úver a z týchto peňazí z úveru zaplatí za dlžníčku sumy
v zmysle ukončeného dedičského konania. Žalovaný súhlasil a darovacou zmluvou dlžníčka na neho

previedla všetky predmetné nehnuteľnosti. Po prevode týchto nehnuteľností žalovaný požiadal o úver,
avšak úver nedostal. Teda dlžníčka nikdy nemala v úmysle konať tak, aby predmetné dlžné čiastky
nezaplatila, teda, aby ukrátila svojich veriteľov, čo bolo dokázané v trestnom konaní.
5. Žalobca vo svojom písomnom podaní (č.l. 251) zo dňa 28.4.2023 uviedol, že žalobca nepreukazuje,
že predmetné nehnuteľnosti tvorili jediný majetok dlžníka, z ktorého by mohli byť veritelia uspokojení,

dôkazné bremeno žalobca v tomto smere nemá, dokazuje sa totiž existencia nejakej skutočnosti, nie jej
neexistencia. Nie je ani podstatné, či došlo k výkonu prípadného exekučného titulu, žalovaný je blízkou
osobou dlžníka, a preto bolo jeho povinnosťou vynaložiť odbornú starostlivosť, presvedčiť sa či danou
darovacou zmluvou nedôjde k ukráteniu veriteľov dlžníka. Žalovaný vedel o záväzku dlžníka vyplatiť
ustupujúcichdedičovabolopretojehominimálnoupovinnosťoupresvedčiťsa,čidlžníkbudepodarovaní

rozsiahleho majetku, a navyše, o ktorom žalovaný vedel, že ide o jeho celý nehnuteľný majetok, mať ešte
nejaký majetok, ktorý bude stačiť na úhradu záväzkov dlžníka. Aj z tohto dôvodu je dôkazné bremeno na
žalovanom, aby uviedol, aký majetok zostal dlžníkovi po zbavení sa predmetných nehnuteľností, keďže
získanie vedomosti o takomto majetku je súčasťou vynaloženia náležitej starostlivosti pred uzatvorenímprávneho úkonu s osobou blízkou. Pokiaľ žalovaný poukazuje na to, že dlžníčka bola oslobodená
spod obžaloby, táto skutočnosť nie je relevantná. Skutočnosť, že niekto nespáchal trestný čin ešte
neznamená, že sa nedopustil protiprávneho konania, hoci takéto konanie sa vyznačuje rovnakými či

obdobnými skutkami. Dlžníčka vedela, že po darovaní všetkých svojich nehnuteľností žalovanému –
jej synovi, nebude mať žiadny majetok a sama tak nebude môcť splniť svoj záväzok. Pokiaľ žalovaný
poukazuje len na úmysel, že chceli vyplatiť ustupujúcich dedičov a že ich vyplatí žalovaný, od skončenia
dedičského konania a zbavenia sa majetku uplynuli už štyri roky a žalovaný neuskutočnil žiadny reálny
krok, ktorým by zas dlžníčku chcel reálne vyplatiť ustupujúcich dedičov. Zotrval na podanom žalobnom

návrhu.
6. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 22.5.2023 uviedol, že tvrdenia žalobcu, že dlžník nemá žiadny
majetok táto skutočnosť nie je dokázaná. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu, že žalovaný sa mal presvedčiť
či darovacou zmluvou nedôjde k ukráteniu veriteľa v čase uzatvorenia darovacej zmluvy, bolo úmyslom
žalovaného a jeho matky – dlžníčky zabezpečiť úver, z ktorého sa mali zaplatiť veriteľom ich pohľadávky.
K objektívnym okolnostiam uzatvorenia darovacej zmluvy a zabezpečenia úveru patria aj skutočnosti,

že matka žalovaného mala v čase uzatvorenia darovacej zmluvy 79 rokov, čo bezpochyby ovplyvňuje
subjektívnu stránku akéhokoľvek konania a ďalej tiež skutočnosti, že žalovaný žil 25 rokov mimo územia
SR, a teda nemal vedomosť, aký je systém zabezpečovania úveru. Žalovaný nemohol pri náležitej
starostlivosti poznať úmysel svojej matky ukrátiť svojho veriteľa, nakoľko žiadny taký úmysel neexistoval.
Zároveň, pokiaľ ide o vykonanie výsluchu matky D. D. uviedol, že kvôli vysokému veku a hlavne kvôli

jej nepriaznivému zdravotnému stavu je táto umiestnená v zariadení pre seniorov, čo znemožňuje jej
dostavenie sa na súd. Žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi k veci sa
vzťahujúcimi a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam:

8. Strany sporu zásadne zotrvali na skutkovej a právnej argumentácii, ako vyplýva z ich vyššie
uvedených písomných podaní.

9. Žalobca na doplnenie uviedol, že žalovaný so svojou matkou uzatvoril darovaciu zmluvu, ktorou
mu darovala všetky jej nehnuteľnosti a v dôsledku tohto konania sa stala nemajetnou a toto vyplýva

i z výsledkov trestného konania, kde bolo uzrejmené, že D. D. nemá žiaden majetok, poberá jedine
starobný dôchodok. K uzatvoreniu darovacej zmluvy došlo bezprostredne po tom, čo bola schválená
dedičskádohodaanazákladektorejD.D.malaustupujúcimdedičom - jejdvomvnukomkaždémuznich
vyplatiťsumu96.925eurdo30.09.2020.Poukázal,žeustanovenie§42aods.2Občianskeho zákonníka
predpokladá, prezumuje vedomosť týchto blízkych osôb o dlžníkovom úmysle ukrátiť veriteľa, a teda

ide tu o vyvrátiteľnú právnu domnienku, ktorou sa sleduje uľahčiť právnu pozíciu veriteľov so zreteľom,
že ide o právny úkon medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou. Žalovaný o úmysle dlžníka o ukrátení
vedel, ibaže by preukázal, že v dobe právneho úkonu dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa i pri náležitej
starostlivosti ani nemohol rozpoznať. V rámci záverečného zhrnutia uviedol, že v konaní o dedičstve
sa D. D. zaviazala ustupujúcim dedičom vyplatiť každému 96.925 eur oproti tomu, že nadobudne všetky

nehnuteľnosti patriace do dedičstva. Následne o dva týždne uzatvára darovaciu zmluvu, v ktorej sa
zbavuje všetkých nehnuteľností a daruje ich svojmu synovi, teda dlžník sa takto zbavil celého svojho
majetku, čo potvrdil aj sám žalovaný, keď uviedol, že nemala žiaden iný majetok a bola uzrozumená,
že nebude môcť vyplatiť ustupujúcich dedičov. Tvrdenie žalovaného o tom, že aký bol zámer, že on
vyplatí z úveru ustupujúcich dedičov, sa nezakladajú na pravde. Poukazuje na obsah darovacej zmluvy,

kde si vymienila viac-menej právne nezáväzný záväzok, že ju doopatruje v starobe, chorobe a nie je
tam nijaká zmienka o tom, že by syn mal nejako vyplatiť ustupujúcich dedičov. Žalovaný nepreukázal,
že tento úmysel mu nemohol byť známy, dokonca mu tento úmysel musel byť známy a vzhľadom na
uvedené žiadal návrhu vyhovieť.

10. Právny zástupca žalovaného zotrval na svojich vyjadreniach a v prvom rade namieta a stále vznáša
námietku premlčania. Taktiež žalovaný namieta to, že žalobca do dnešného dňa nepreukázal, že by
D. D. bola nemajetná, a teda nepreukázal jednu z podmienok úspešného podania odporovacej žaloby
a treťou skutočnosťou, ktorú namieta je, že nie je dokázaný úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa
predmetným prevodom nehnuteľností. Úmysel ani nemohol existovať najmä vzhľadom na okolnosti

také, že už pred ukončením dedičského konania dávali predchádzajúcemu vlastníkovi pohľadávky
možnosť, aby získal majetok z predmetného dedičského konania, avšak táto možnosť bola odmietnutá
a následne žalovaný s matkou predchádzajúceho vlastníka pohľadávky sa dohodli, že sa zabezpečí
úver a z toho sa vyplatí pohľadávka z dedičského konania. Úver dlžníkovi nie že sa nepodarilo vybaviť,ani sa nezačal vybavovať, pretože dostali z banky informácie, že vzhľadom na vek nie je možné, aby
získala úver bez ohľadu na to, že vlastní nehnuteľnosti, ktoré majú vysokú hodnotu. Z tohto dôvodu
boli tieto nehnuteľnosti prevedené na syna - žalovaného a nie z iného úmyslu, a teda, keďže bol

vyvrátený úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, má za to, že žaloba je nedôvodná. Žalovaný vo svojom
vyjadrení na pojednávaní v priebehu konania poukazoval na skutočnosť, že dlhodobo žil v Amerike
a dohodol sa s matkou, že dá veci do poriadku. Bol prítomný na dedičskom konaní a dohodli sa,
že matka vyplatí ustupujúcich dedičov z dedičstva, avšak pre svoj vek a pre nedostatok finančnej
hotovosti chcela požiadať o úver a tým, že on dlhodobo nebol zaradený v pracovnom pomere na

Slovensku, ani jemu neposkytli úver. S dedičmi – F. D. nikdy on nerokoval, bola to ich matka M. D..
Či matka disponuje nejakou finančnou hotovosťou udával, že nie, a teda mala ich vyplatiť z úveru
poskytnutého jemu bankou. Na otázku či okrem daných nehnuteľností, ktoré boli predmetom prevodu,
mala nejaký iný majetok žalovaný uviedol, že nie je si vedomý toho, že by mala nejaký iný majetok.
Vzťahy medzi nimi sa zhoršili po tom, ako bolo podané trestné oznámenie na jeho matku. Iniciatíva
previesť predmetné nehnuteľnosti bola zo strany matky a ona prišla s nápadom, že keď nemôže úver

dostať na seba, aby sa to pokúsil vybaviť on, avšak úver sa mu zabezpečiť nepodarilo. Cieľom prevodu
predmetnýchnehnuteľnostínebolúmyselukrátiťustupujúcichdedičov,aleúmyslomprevoduboloto,aby
bol prostredníctvom týchto nehnuteľností zabezpečený úver, z ktorého by sa vyplatili ustupujúci dedičia,
čo sa však žalovanému nepodarilo. Ustupujúci dedičia neboli vyplatení. V rámci záverečného zhrnutia
právny zástupca žalovaného zotrval na skutočnosti, že v tejto veci je vylúčený úmysel p. D. v súvislosti

s prevodom predmetných nehnuteľností ukrátiť svojho veriteľa, nakoľko táto skutočnosť bola potvrdená
aj v trestnom konaní, kedy bola spod obžaloby oslobodená. U žalovaného je teda splnená náležitá
starostlivosť poznať úmysel veriteľa, resp. dlžníka v súvislosti s prevodom predmetných nehnuteľností,
vedel, z akého dôvodu sa predmetné nehnuteľnosti prevádzajú, vedel, že je dlžníčkou voči ustupujúcim
dedičom a vedel aj o tom, že matka chcela ustupujúcim dedičom tieto pohľadávky vyplatiť, a preto došlo

k prevodu predmetných nehnuteľností a nebol tam žiaden úmysel ukrátiť veriteľov. Keďže nie je splnená
podmienka úmyslu ukrátiť veriteľa, žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť.

11. Je nesporné, že v dedičskom konaní po C. D. vedenom Okresným súdom Žilina pod sp. zn.
30D/305/2008 sa D. D., t.j. matka žalovaného, zaviazala vyplatiť svojim vnúčatám ako ustupujúcim

dedičom každému z nich najneskôr do 30.09.2020 sumu 96.925 eur. Uznesením Okresného súdu
Žilina v dedičskej veci po poručiteľovi C. D. XXX/XXX/XXXX, Dnot 204/2018 zo dňa 13.3.2019 podľa
vyhlásenia dedičov súd schválil dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva, podľa ktorej všetok ostatný
majetok poručiteľa nadobudla manželka poručiteľa D. D. a zaviazala sa ustupujúcim dedičom menom F.
D., nar. XX.X.XXXX a I. D., nar. XX.XX.XXXX vyplatiť každému sumu vo výške 96.925 eur, a to v lehote

najneskôr do 30.9.2020. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 13.3.2019 (č. l. 22).

12. Darovacou zmluvou a dohodou o zriadení vecného bremena dňa 27.3.2019 D. D. ako darca
a osoba oprávnená z vecného bremena previedla na obdarovaného C. D. (žalovaný) ako vlastníčka
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX v kat. úz. E. a nehnuteľností v kat.

úz. L., a to stavba záhradného domčeka súp. č. XXX nachádzajúceho sa na pozemku parc. č. 1608/144,
ktoré nadobudla čiastočne dedením po svojom nebohom manželovi bezodplatne a tieto darovala svojmu
synovi, ktorý dar prijal. Dodatkom č. 1 k darovacej zmluve a dohode o zriadení vecného bremena zo
dňa 27.3.2019 doplnili nehnuteľnosti v čl. II. a v čl. XI pri LV č. XXX kat. úz. E. a tento dodatok bol
medzi zmluvnými stranami uzavretý dňa 23.5.2019 (č. l. 30). Vklad predmetnej darovacej zmluvy pod

č. V 2777/2019 bol povolený dňa 2.8.2019 a účinky vkladu nastali uvedeným dňom, ktorá skutočnosť
vyplýva z rozhodnutia OÚ Žilina, katastrálny odbor zo dňa 2.8.2019 ( prevod k nehnuteľnostiam kat. úz.
E. LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXX a kat. území L. – stavba záhradný domček so súp. č. XXX).

13. Je v konaní nesporné, a vyplýva i zo zápisnice o pojednávaní Okresného súdu Žilina zo dňa

29.3.2022 vo veci vedenej pod sp. zn. 29T/10/2021, že dlžníka D. D. uviedla, že ona je starobnou
dôchodkyňou a poberá dôchodok vo výške 573,10 eur spolu s vdovským dôchodkom, pričom nevlastní
žiadny hnuteľný majetok, žiadne motorové vozidlo, platí byt, elektrinu a uhradila by záväzky svojim
vnukom, ale nemá ako z dôchodku.
Sám žalovaný na otázku, či okrem daných nehnuteľností, ktoré boli predmetom prevodu, má nejaký iný

majetok uviedol, že nie je si vedomý toho, že by mala nejaký iný majetok.

14. Krajský súd v Žiline rozhodnutím 3To/82/2022-304 zo dňa 13.4.2023 (čl. 259) zrušil rozsudok
Okresného súdu Žilina sp. zn. 29T/10/2021 a oslobodil spod obžaloby zo skutku právne kvalifikovanéhoako zločin poškodzovania veriteľa na skutkovom základe, že po tom, čo v zmysle uznesenia
Okresného súd Žilina vydaného prostredníctvom povereného notára - súdneho komisára JUDr. Zuzany
Kolembusovej sp. zn. 30D/305/2018, Dnot 204/2018 zo dňa 13.3.2019 nadobudla ako manželka

v dedičskej veci po poručiteľovi C. D., zomr. dňa 11.4.2018 všetok ostatný majetok poručiteľa uvedený
v bode II. uznesenia v hodnote 593.016,84 eur s výnimkou majetkového podielu poručiteľa používaného
naprevádzkovanieživnostivhodnote7.414eur,ktorýnadobudolsynporučiteľaC.D.,nar.XX.XX.XXXX,
sa zaviazala vyplatiť ustupujúcim dedičom – právnym nástupcom po nebohom synovi poručiteľa N. A.
D., zomr. dňa 27.12.2015, a to I. D. sumu vo výške 96.925 eur a F. D. sumu vo výške 96.925 eur v lehote

najneskôr do 30.09.2020, pričom túto dohodu nedodržala. Na základe darovacej zmluvy a dohody
o zriadení vecného bremena zo dňa 27.3.2019 vrátane dodatku č. 1 zo dňa 23.5.2019 bezodplatne
previedla vlastnícke právo k zdedeným nehnuteľnostiam na svojho syna C. D., nar. XX.XX.XXXX, kedy
vklad vlastníckeho práva do kat. nehnuteľností č. V 2777/2019 bol povolený dňa 2.8.2019 a zápis do
katastra nehnuteľností bol vykonaný dňa 6.8.2019, ktorým úkonom sa zabavila svojho majetku a stala sa
nemajetnou, čím znemožnila uspokojenie pohľadávok svojich veriteľov a skutok nie je trestným činom

a odkázal poškodených s nárokom na náhradu škody na civilný proces. Z odôvodnenia je zrejmé,
že krajský súd sa stotožnil s vyjadrením obžalovanej, že v súdenej trestnej veci vykonané dôkazy
nepreukázali, že by mala či už priamy alebo nepriamy úmysel zmariť čo aj čiastočné uspokojenie
svojich veriteľov – poškodených vnukov tým, že odstránila čo aj len časť svojho majetku. Uviedla,
že si myslela, že úver jej dajú. So synom C. sa dohodli tak, že on ostane na Slovensku, že mu dá

všetok nehnuteľný majetok z dedičstva po manželovi a že si zoberie úver on a syn z úveru mal vyplatiť
poškodených. Účelom trestného konania je postupovať tak, aby orgány činné v ňom náležite zisťovali
trestné činy a ich páchateľov spravodlivo potrestali, poškodení majú stále zákonný nárok na vyplatenie
dedičských podielov v zmysle schválenej dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva. Obžalovaná napriek
darovacej zmluve, ktorú uzavrela 27.3.2019, so svojím synom C. D., je stále dlžníčkou svojich vnukov

a uzavretie darovacej zmluvy nespôsobilo zánik jej povinnosti vyplatiť poškodeným - ustupujúcim
dedičom sumy zodpovedajúce ich dedičským podielom, aby oslobodenie obžalovanej v súdenej trestnej
veci nespôsobilo zánik jej povinnosti vyplatiť poškodeným – ustupujúcim dedičom sumy zodpovedajúcej
ich dedičským podielom.

15. Zmluvou o postúpení pohľadávky uzavretej medzi postupcom F. D. a žalobcom ako postupníkom
postupca týmto za odplatu postupuje na postupníka pohľadávku a zaväzuje sa zaplatiť postupcovi
odplatu za podmienok uvedených v zmluve, zmluva uzavretá 10.9.2022 a prílohou je pohľadávka
postupcu voči D. D. vo výške 96.925 eur vyplývajúca z dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva
schválenej uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 13.3.2019 sp. zn. 30D/305/2018, Dnot 204/2018,

a to v celom rozsahu. Listom z dňa 12.9.2022 postupca oznámil postúpenie pohľadávky na žalobcu
a oznámenie bolo riadne doručené dňa 20.9.2022 (č. l. 64 - 66 spisu). V danom prípade išlo o odplatné
postúpenie pohľadávky, v dôsledku čoho došlo k vzájomnému zápočtu práve nároku na úhradu
a nadobudnutím takejto postúpenej pohľadávky sa žalobca stal aktívne vecne legitimovaným subjektom
na jej uplatnenie (podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj

bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému). S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

16. Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

17.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

18. Premlčanie je definované ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý
uplynul bez toho, aby sa právo bolo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu
uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie námietky premlčania znamená, že súd nemôže
premlčané právo priznať. Ani uplatnením námietky premlčania právo nezaniká, a preto povinný subjekt
môže aj po uplynutí premlčacej lehoty a po vznesení námietky premlčania dobrovoľne svoj dlh plniť.

19. Súd sa zaoberal vznesenou námietkou premlčania zo strany žalovaného, ktorú považoval za
nedôvodnú, keď premlčacia doba, ako to vyplýva z ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka je
trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.20. Podľa 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so
šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú

niektoré zákony, lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie
alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo
dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú.

21. Premlčacie a prekluzívne lehoty podľa písm. a) tohto ustanovenia v čase od účinnosti zákona t.j. od

27.03.2020 do 30.04.2020 neplynú. Dotknuté ustanovenie tak predstavuje zákonný dôvod spočívania
(neplynutia) premlčacej doby v období od nadobudnutia účinnosti zákona č. 62/2020 Z. z., t. j. odo dňa
27.03.2020 vrátane do dňa 30.04.2020 vrátane (t. j. počas doby 35 dní).

22. Podľa § 8 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z., ktorý sa menil zákonom 9/2021 Z. z., lehoty ustanovené
právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde,

uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa účinnosti tohto zákona
do 28. februára 2021 neplynú,

23. Od 19. januára 2021 nadobudli účinnosť ustanovenia, ktorými sa podobne ako počas prvej vlny
dočasne pozastavuje plynutie súdnych lehôt. Prakticky toto ustanovenie znamená neplynutie premlčacej

doby v prípadoch, ak sa určitý subjekt chce domáhať svojich zákonných práv na súdoch v Slovenskej
republike (písmeno a) § 8). Nový § 8 zákona 62/2020 Z. z. teda upravuje hmotnoprávne lehoty a ich
neplynutie ako i v zmysle tohto ustanovenia neplynú procesnoprávne lehoty v období od 19.01.2021
do 28.02.2021.

24. Je potrebné poznamenať, že pri zmluvnom prevode nehnuteľnosti sa vlastníctvo nadobúda
vkladom do katastra nehnuteľností, resp. právoplatným rozhodnutím o povolení vkladu. Vlastnícke právo
knehnuteľnostipretonevznikápodpisomzmluvy,aleažnazákladenáslednéhozápisuprávadokatastra
nehnuteľností.Tedažalobcovivznikáprávoažmomentom,keďnadobúdateľnadobudolvlastníckeprávo
k nehnuteľnosti, keďže až týmto momentom je s predmetnou nehnuteľnosťou oprávnený nakladať (§ 123

Občianskeho zákonníka). Trojročná lehota pre uplatnenie práva odporovať právnemu úkonu dlžníka pri
právnych úkonoch, na základe ktorých vznikajú práva vkladom do katastra nehnuteľnosti, začína plynúť
dňom nasledujúcim po dni, ku ktorému vznikli účinky vkladu do katastra nehnuteľnosti a uvedené bolo
východiskom aj pre rozhodnutie v posudzovanej veci, t.j. pre stanovenie začiatku počítania trojročnej
prekluzívnej lehoty. Vklad predmetnej darovacej zmluvy pod č. V 2777/2019 bol povolený dňa 2.8.2019

a účinky vkladu nastali uvedeným dňom t.j. od 2.8.2019 a trojročná premlčacia doba pri aplikácii zákona
č. 62/2020 Z. z. táto uplynula 18.10.2022. Žaloba v danej veci o odporovateľnosť právneho úkonu, resp.
neúčinnosť právneho úkonu bola podaná na súd dňa 29.09.2022, teda v rámci trojročnej premlčacej
doby, a preto považuje námietku vznesenú žalovaným za nedôvodnú.

25. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove
právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči
nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného

právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

26. Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil
v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane
známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch

rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( § 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom
čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa
aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

27.Podľa§42aods.3písm.a)Občianskeho zákonníka,odporovaťmožnotiežprávnemuúkonu,ktorým

bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobou
jemu blízkou ( § 116 a 117).28. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a
manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke,
ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

29. Inštitút odporovateľnosti je len jednou z možností ako sa veriteľ môže brániť dôsledkom nepoctivého
správania sa dlžníka. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o návrhové konanie, výber spôsobu uplatnenia
práva prináleží navrhovateľovi (veriteľovi). Tento môže napr. podať aj žalobu na plnenie voči dlžníkovi
a zároveň aj odporovať jeho právnym úkonom, pokiaľ skracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej

pohľadávky z dôvodu, že uplatnenie jedného nároku zo zákona nevylučuje uplatnenie druhého.
Podstatou odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu voči určitej osobe, t.j. veriteľovi, ktorý bol
ukrátenýnamožnostivymáhaťsisvojupohľadávku.Právnyúkonajpotom,akobolúspešneodporovaný,
zostáva úkonom platným, keďže dôsledky odporovateľnosti sa uplatňujú len v dvojstrannom vzťahu.

30. Z citovaného ustanovenia § 42a ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka vyplýva, že veriteľ sa

môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej
pohľadávky a ku ktorým došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi
(§ 116 Občianskeho zákonníka), sú voči nemu právne neúčinné. Z uvedených ustanovení vyplýva, že
v takomto prípade zákon úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa i vedomosť blízkej osoby o existencii tohto
úmyslu predpokladá. Osoba dlžníkovi blízka sa môže ubrániť odporovacej žalobe, len ak preukáže, že

o dlžníkovom úmysle ukrátiť veriteľa odporovateľným právnym úkonom nevedela a ani nemohla vedieť,
napriektomu,ževyvinulastarostlivosťnapoznanietohtodlžníkovhoúmysluašloonáležitústarostlivosť.
Preaplikáciuustanovenia§42aObčianskehozákonníkajepodstatnýmpreukázateľnýaobjektívnedaný
dôvod na úspešnú odporovateľnosť právneho úkonu, aj keď veriteľ v čase uzatvárania takéhoto úkonu
nebol s dlžníkom (darcom) v právnom vzťahu, ak takýto nárok uplatnil v lehote troch rokov od uzavretia

odporovateľného úkonu (darovacej zmluvy) a je objektívne preukázané, že obdarovaný takýto úmysel
za daných okolností pri náležitej starostlivosti musel poznať.

31. V danej prejednávanej veci sa žalobca na základe postúpenia pohľadávky domáhal určenia
neúčinnosti darovacej zmluvy medzi D. D. a žalovaným ako blízkymi osobami ( vzťah syn a matka)

s odôvodnením, že účelom prevodu bolo zmenšiť majetok dlžníka do takej miery, aby sa tým znemožnilo
uspokojenie jeho pohľadávky z titulu vyplatenia dedičského podielu. V danom prípade odporovať
teda možno právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ ukrátený a ktorý bol urobený v rozhodnej dobe
medzi dlžníkom žalobcu a jemu blízkou osobou a úmysel dlžníka a vedomosť druhej strany o tom
úmysle sa tu predpokladajú (prezumujú). Žalovaný, ako druhá strana, t.j. osoba dlžníkovi blízka, mala

možnosť preukázať a na ňom bolo dôkazné bremeno, že v čase právneho úkonu nemohol s náležitou
starostlivosťou vedieť o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa; dokáže, že úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej
starostlivosti nemohol rozpoznať.

32. Súd s ohľadom na sporné tvrdenia strán sporu vykonal dokazovanie za účelom preukázania,

či mal žalovaný pri uzavretí spornej darovacej zmluvy vedomosť o dlhoch svojej matky voči
žalobcovi (resp. jeho právnemu predchodcovi) a jeho prípadnom úmysle znížiť svoj majetok na
úkor uspokojenia pohľadávky žalobcu. Otázka, či dlžníkov právny úkon (ne)ukracuje uspokojenie
vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, je otázkou právnou. Jej posúdenie vyžaduje zistenie majetku dlžníka
z hľadiska jeho spôsobilosti dosiahnuť z neho uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, a to podľa

stavu v čase rozhodovania súdu. Ak by uvedená právna otázka vymedzujúca aktívnu legitimáciu žalobcu
mala byť posudzovaná podľa stavu majetku dlžníka v čase urobenia právneho úkonu, bolo by to v
rozpore s ustanovením § 217 ods. 1 C. s. p. a nebol by zabezpečený ani účel inštitútu odporovateľnosti,
t. j. občianskoprávna ochrana veriteľa.

33. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dlžník žalobcu v čase, keď žalobca (resp. jeho právny
predchodca) mal voči nemu vymáhateľnú pohľadávku, uskutočnil právny úkon a týmto úkonom
došlo k ukráteniu žalobcu v uspokojení jeho vymáhateľnej pohľadávky. Darovacia zmluva o prevode
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam bola uzavretá v čase 27.3.2019, keď dlžník žalobcu ako darca
mal vedomosť o tom, že má zákonnú povinnosť vyplatenia ustupujúceho dediča, ktorú si riadne nesplnil

(pre nepriaznivú sociálnu a finančnú situáciu) a i napriek tomu za takejto situácie previedol všetok
nehnuteľný majetok na svojho syna, ktorý prevod mal slúžiť na zabezpečenie úveru pre syna, ktorý
z úveru mal zabezpečiť jej pohľadávku voči žalobcovi. Z uvedeného je zrejmé, že úmyslom dlžníka bolo
predísť povinnosti uhradiť svoje záväzky, vedomosť, že nemá finančné prostriedky a ďalšie kroky dlžníkasmerovali k tomu, aby po prevode nehnuteľností úhradu jeho záväzku realizoval žalovaný zo svojich
finančných prostriedkov. V danom prípade je potrebné poznamenať, že darovaciu zmluvu charakterizuje
jejbezplatnosťabezplatnosťoutrebarozumieť,žezaposkytnutéplnenieobdarovanémuniejeposkytnúť

darcovi nejaké iné majetkové plnenie. Súd je toho názoru, že sporný právny úkon bol urobený v čase,
kedy zjavne existovala neuspokojená pohľadávka dediča a ani inými dôkazmi nebolo preukázané,
že by žalovaný po tom, ako nadobudol tieto nehnuteľnosti, robil nejaké úkony k tomu, aby uspokojil
pohľadávku veriteľov dlžníka. Zároveň súd konštatuje, že na základe Darovacej zmluvy medzi dlžníkom
žalobcu a žalovaným došlo k ukráteniu veriteľa, pretože nedošlo k uspokojeniu pohľadávky žalobcu z

dôvodu nemajetnosti dlžníka. Ukrátenie veriteľa je objektívnou stránkou odporovateľnosti. Ukrátením
veriteľa je také zmenšenie (zníženie) dlžníkovho majetku, že tento nestačí na uspokojenie veriteľovej
pohľadávky. Nie je dôležité, aký veľký bol dlžníkov majetok v rozhodnej dobe, ale to, že tento majetok
bol odporovateľným právnym úkonom zmenšený. Zmenšenie dlžníkovho majetku v dôsledku určitého
právneho úkonu nie je dôvodom neúčinnosti tohto úkonu, ak aj takto zmenšený dlžníkov majetok stačí
na uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky. Ukracovanie uspokojenia veriteľovej pohľadávky

je podmienkou aktívnej legitimácie a musí existovať najneskôr v čase, keď súd o odporovacej žalobe
rozhoduje. Súd je toho názoru, že v danom prípade ide o právny úkon ukracujúci uspokojenie veriteľa,
keďbezodplatnýmprávnymúkonomvprospechžalovanéhodošlokzmenšeniemajetkudlžníkaaznížila
sa potenciálna miera uspokojenia veriteľa dlžníka. Súd je toho názoru, že týmto právnym úkonom
– darovanie blízkej osobe vlastne dlžník žalobcu sledoval ochranu majetku a možno konštatovať,

že uzavretím predmetnej darovacej zmluvy došlo k zbaveniu sa majetku dlžníka, ktorý v súčasnosti
nevlastní žiaden nehnuteľný majetok. V prospech tohto záveru svedčí aj tá skutočnosť, že medzi
žalovaným a jeho matkou boli preberané skutočnosti nielen ohľadom vyplatenia dedičstva, ale aby sa
postaralomajetokavyplatilnásledneostatnýchustupujúcichdedičov,kčomuvšakzostranyžalovaného
doposiaľ nedošlo.

34. K argumentácii žalovaného, že k darovaniu všetkých dotknutých nehnuteľností jeho matkou došlo
z dôvodu, aby on, ako majetná osoba, získal potrebný úver a došlo k uspokojeniu veriteľov jeho matky
z dedičského konania, možno konštatovať, že táto argumentácia sa javí nevierohodná a účelová, keďže
doposiaľ (od roku 2019 do rozhodovaniu súdu 2023) nedošlo k splneniu dlhu voči pôvodným veriteľom.

Všetky nehnuteľnosti v kat. území E. zapísané na LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX a nehnuteľnosti
v kat. území L. zapísané na LV č. XXXX, ktoré boli predmetom dedičského konania, sú v súčasnosti
vedené na žalovaného (čl. 298) a okrem daných nehnuteľností, ktoré boli predmetom prevodu, podľa
vyjadrení žalovaného jeho matka iný majetok nevlastní. Možno teda konštatovať, že nie je tu dostatok
iného majetku dlžníka umožňujúceho uspokojenie veriteľa.

35. Preukázanie úmyslu je jednou z najzložitejších a najpodstatnejších otázok odporovateľnosti
právneho úkonu, avšak preukázanie úmyslu dlžníka nie je podmienkou odporovateľnosti vtedy, ak
druhou stranou sú osoby blízke dlžníkovi a v tomto prípade sa úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa
predpokladá a závisí od osôb blízkych dlžníkovi, aby preukázali opak, t.j. že úmysel dlžníka ukrátiť

veriteľa nemohli aj pri náležitej starostlivosti poznať. V danom prípade žalobca využil svoje právo
odporovať danému právnemu úkonu a odporovateľnú žalobu uplatnil proti žalovanému, teda tomu, kto
mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech a ktorou bol právny úkon urobený. Povinnosť
tvrdenia a dôkaznú povinnosť tvrdenia musí žalovaný v záujme vlastného procesného úspechu sústrediť
na svoje úkony náležitej starostlivosti a nemôže argumentovať nedostatkom ukracujúceho úmyslu na

strane dlžníka, t.j. musí hodnoverne preukázať, že v súvislosti s uzavretím sporného právneho úkonu
vynaložil takú relevantnú aktivitu, aby ukracujúci úmysel dlžníka rozpoznal alebo sa o ňom dozvedel.
Žalovaný sám uviedol, že vedel o záväzkoch svojej matky teda jej dlhoch z dedičského rozhodnutia.
Podľa názoru súdu ubezpečenie žalovaného za dlžníka, že dlh bude splácaný riadne a včas nie je
postačujúce na preukázanie konania s náležitou starostlivosťou.

36. Súd konštatuje, že podmienky odporovateľnosti právneho úkonu sú splnené. V danej veci existuje
právny úkon, ktorým sa ukracuje pohľadávka veriteľa a to Darovacia zmluva a dohodou o zriadení
vecného bremena zo dňa 27.3.2019 (V 2777/2019), ide o platný právny úkon, nakoľko súd nemal
preukázaný opak. Žalobca preukázal, že jeho pohľadávka voči veriteľovi je vymáhateľná, nakoľko má

voči nemu nárok titulom právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu (uznesenie Okresného súdu
Žilina sp. zn. 30D/305/2018, Dnot 204/2018 zo dňa 13.3.2019) a zároveň súd konštatuje, že na základe
Darovacej zmluvy a dohody o zriadení vecného bremena medzi dlžníkom žalobcu a žalovaným došlo k
ukráteniu veriteľa, pretože nedošlo k uspokojeniu pohľadávky žalobcu z dôvodu nemajetnosti dlžníka.37. Žalobca predloženými listinami preukázal svoje skutkové tvrdenia, teda preukázal, že darovacia
zmluva je odporovateľným právnym úkonom, nakoľko týmto právnym úkonom boli z vlastníctva dlžníka

do vlastníctva žalovaného prevedené všetky nehnuteľnosti nehnuteľností v kat. území E. zapísané na
LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX a nehnuteľnosti v kat. území L. zapísané na LV č. XXXX, čím došlo
k zmenšeniu hodnoty majetku dlžníka dôsledkom čoho je ohrozené uspokojenie pohľadávky žalobcu vo
výške 96.925 eur a výkon súdneho rozhodnutia. Z tohto dôvodu súd žalobe vyhovel v celom rozsahu.

38. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP (o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí) v spojení s ustanovením § 255 ods.
1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania s poukazom na plný úspech žalobcu vo veci tak,
že žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100 %.

40. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie do 60 dní
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366

Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,

návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).