Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 12, 2024

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2C/104/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123415222
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marcela Karman

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:6123415222.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Marcelou Karman v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, XXX XX C. D., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Milan
Chovanec s.r.o., IČO: 36 436 640, so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, 010 01 Žilina, proti žalovanému: E. F.
G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, XXX XX I., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Jozef
Veselý, so sídlom ul. F. H. X, C. J., IČO: 50 659 537, o zaplatenie 28.831,32 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 103,60 eur z a s t a v u j e.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 28.664,04 eur a to do troch dní od dňa právoplatnosti

tohto rozsudku.

III. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

IV. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 98,84 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica a postúpenou tunajšiemu súdu
dňa 19.12.2023 domáhal zaplatenia sumy 28 831,32 eur spolu s úrokom z omeškania a náhrady trov
konania.

2. Žalobca podanú žalobu skutkovo odôvodnil tak, že sa týmto návrhom domáha zaplatenia jeho
splatnej pohľadávky voči žalovanému. Žalobcom uplatňovaný nárok vznikol podľa tejto špecifikácie:
A. 157,08 €: úrok z omeškania 5% p.a. počítaný zo sumy 1855,51 € od 20.10.2021 do zaplatenia –
stav do 30.06.2023: 157,08 € Úrok z omeškania vznikol z pohľadávky: 1307,21 € + 548,30 €, spolu
1855,51 € na základe uznesenia Okresného súdu Žilina sp. zn. 18Cb/91/2019-409 zo dňa 28.09.2021
(právoplatnosť 15.10.2021, vykonateľnosť 19.10.2021) Vymáhaná v exekučnom konaní: OS Banská

Bystrica: sp. zn. 22Ek/3421/2021 Exekútor: JUDr. Martin Hucík č.j. 385 EX/935/21 B. 26 651,56 €:
úrok z omeškania 9,05% p.a. počítaný zo sumy 110 700 € od 01.11.2020 do zaplatenia – stav do
30.06.2023: 26 651,56 € Úrok z omeškania vznikol zo sumy 110 700 € na základe rozsudku OS Žilina
č.j. 38Cb/440/2015-319 zo dňa 20.02.2019 (právoplatnosť 03.06.2020, vykonateľnosť 09.06.2020) v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.j. 14Cob/99/2019-446 zo dňa 07.05.2020 (právoplatnosť
03.06.2020, vykonateľnosť 03.06.2020) a uznesením KS v Žiline č.j. 14Cob/99/2020 zo dňa 25.06.2020
(právoplatnosť 23.07.2020, vykonateľnosť 23.07.2020) Vymáhaná v exekučnom konaní : OS Banská

Bystrica č.j. 44Ek/1437/2020 Exekútor: JUDr. Martin Hucík č.j. 385 EX/385/20 C. 1944,77 €: úrok z
omeškania 5,05% p.a. počítaný zo sumy 14520,91 € od 04.11.2020 do zaplatenia – stav do 30.06.2023:
1944,77 € 7845,91 € + 6675,00 €, spolu 14520,91 € plus príslušenstvo na základe uznesenia OS
Žilina č.j. 38Cb/440/2015-581 zo dňa 08.10.2020 (právoplatnosť 28.10.2020, vykonateľnosť 03.11.2020)Vymáhaná v exekučnom konaní : OS Banská Bystrica č.j. 29Ek/1506/2020 Exekútor: JUDr. Martin Hucík
č.j. 385 EX/15/21 D. 77,91 €: úrok z omeškania 5,05% p.a. počítaný zo sumy 787,52 € od 15.07.2021
do zaplatenia – stav do 30.06.2023: 77,91 € Úrok z omeškania vznikol z pohľadávky 787,52 € na

základe uznesenia OS Žilina č.j. 38Cb/440/2015-691 zo dňa 23.06.2021 (právoplatnosť 10.07.2021,
vykonateľnosť 14.07.2021) Vymáhaná v exekučnom konaní : OS Banská Bystrica čj. 21Ek/2633/2021
Exekútor: JUDr. Martin Hucík č.j. 385 EX/704/21. Pohľadávky žalobcu sú potvrdené právoplatnými a
vykonateľnými rozhodnutiami a pod položkou A-D sú vymáhané v exekučných konaniach. Predmetom
exekučných vymáhaní však nie sú úroky z omeškania, na ktoré má žalobca nárok a ktoré predstavujú:

Položka istina úrok do 30.06.2023 A 1855,51 157,08 € B 110700 26 651,56 € C 14520,91 1944,77 €
D 787,52 77,91 € SPOLU: 28 831,32 €. Žalovaný svoj dlh v lehote splatnosti neuhradil. Neuhradil ho
ani na základe osobnej, ústnej či telefonickej výzvy či na základe písomnej upomienky/pokusu o zmier.
Žalovaný k úhrade nepristúpil ani na základe výzvy na plnenie podanej mojim právnym zástupcom.
Spoločnosť „„Mechanika, s. r. o. "v likvidácii" 013 62 Veľké Rovné 617, IČO: 36 398 110, Reg. OR OS
za-, Oddiel Sro.vl.č. 12838/L“ zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 07.07.2023 ako postupca svoje

pohľadávky postúpila postupníkovi: žalobcovi - „A. B., D. B., nar. X.X.XXXX, D.. XXXXXX/XXX, bytom
013 62 C. D. H. XXX“. Oznámenie o postúpení pohľadávok bolo žalovanému zaslané oboma účastníkmi
tejto zmluvy. Predchádzajúci veriteľ „Mechanika, s. r. o. "v likvidácii" 013 62 Veľké Rovné 617, IČO:
36 398 110, Reg. OR OS za-, Oddiel Sro.vl.č. 12838/L“ žalovaného výzvou zo dňa 30.06.2023 vyzval
na zaplatenie dlhu vo výške 32 078,00 €. V mene žalovaného reagoval jeho právny zástupca JUDr.

Veselý, ktorý emailom zo dňa 12.07.2023 potvrdil, že žalovanému výzva bola doručená a že uvedené
pohľadávky sú vymáhané v exekučnom konaní. Správne podotkol, že úrok z omeškania predmetom
exekučných konaní nie je, lebo nebol priznaný. Zmyslom výzvy zo dňa 30.06.2023 bolo práve vyčíslenie
úrokov z omeškania a výzva na ich zaplatenie pod sankciou podania samostatnej žaloby. Žalovaný do
dnešného dňa napriek vyššie uvedeným výzvam svoju pohľadávku nezaplatil.

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal v predmetnom konaní platobný rozkaz, proti ktorému podal
žalovaný odpor. V podanom odpore uviedol, že nárok žalobcu v plnom rozsahu neuznáva. Namietol
skutočnosť, že sumy vymáhané v tomto konaní sú vymáhané u súdneho exekútora JUDr. Martina
Hucíka, pričom sa jedná o zmes nárokov jednak na základe nárokov na náhradu škody voči spoločníkovi

spoločnosti a konateľovi spoločnosti, pracovno-právnych nárokov, kde v prvom rade by mal žalobca
odôvodniť o aký vzťah sa jedná s tým, že je otázne či v exekučnom konaní boli vymožené akékoľvek
sumy a v akej výške. Spor medzi spoločníkom s.r.o. a spoločnosťou je sporom obchodno-právnym, čo
v podstate uznal aj žalobca z hľadiska výšky úrokov a v tom prípade teda žalobca zmiešal do jednej
žaloby obchodno-právne záležitosti a občiansko-právne záležitosti a je teda otázka príslušnosti súdu,

ktorý má vec riešiť. Žalovaný neuznáva tieto nároky a z opatrnosti vznáša aj námietku premlčania voči
nárokom žalobcu, ktoré boli uplatnené po 3 rokoch od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Celý
návrh na začatie konania bol podaný predčasne, pretože žalobca nedoložil či súdny exekútor vymohol
akúkoľvek sumu, aký je súčasný dlh, pričom podľa názoru žalovaného neboli splnené podmienky pre
vydanie platobného rozkazu, pretože nárok zo strany žalobcu nevyplýva z predložených písomností,

vyplýva len z úvahy žalobcu o výške úrokov z omeškania, ktoré by mu mal zaplatiť E. F. G.. Žalovaný
namietol aj uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá je podľa jeho názoru účelovou zmluvou.

4. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že jeho nárok vznikol z titulu nároku na zaplatenie úrokov
z omeškania z judikátnych právoplatnými rozhodnutiami súdu priznaných pohľadávok. Nestotožňuje

sa s tvrdením žalovaného, že uplatňovaný nárok je presný súčet pravdepodobných čísel. Nárok je
odôvodnený podľa jednotlivých istín, ktoré sú vymáhané v exekučných konaniach, pričom predmetom
exekúcií nie sú úroky z omeškania. Pokiaľ exekučných titul neobsahoval výrok o úroku z omeškania,
nemôže ho exekútor vymáhať a preto sa nároku na zaplatenie úroku z omeškania musí domáhať
v osobitnom konaní. Je pravdou, že ak bude exekútor časť dlhu vymáhať, potom sa bude nárok znižovať,

zatiaľ takýto prípad nenastal. Námietka premlčania nie je dôvodná.

5. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 23.01.2024 uviedol, že trvá na svojich dôvodoch podania odporu, kde
namietal aj premlčanie. Žalovaný žiada, aby súd zaujal stanovisko k príslušnosti súdu, ako občiansko-
právneho, keď sú uplatňované úroky z omeškania z hľadiska obchodno-právneho, ako aj platnosťou

postúpenia pohľadávky.

6. Súd v predmetnej veci nariadil pojednávanie na deň 27.06.2024, ktoré sa konalo za prítomnosti
právneho zástupcu žalobcu, žalovaného a právneho zástupcu žalovaného. Strany na predmetnompojednávaní zotrvali na svojich vyjadreniach uvádzaných v konaní. Právny zástupca žalovaného
namietol úhradu žalovanej sumy, ktorá je uskutočňovaná priamo z dôchodku žalovaného. Predmetné
pojednávanie bolo odročené za účelom doplnenia dokazovania s ohľadom na tvrdenú úhradu dlhu

prostredníctvom zrážok vykonávaných Sociálnou poisťovňou.

7. Podaním zo dňa 08.07.2024 zobral žalobca žalobu o zaplatenie sumy 103,60 € späť a žiadal, aby
súd konanie v tejto časti zastavil.

8. Súd v predmetnej veci vykonal v poradí druhé pojednávanie dňa 12.09.2024 a to za účasti právneho
zástupcu žalobcu. Právny zástupca žalovaného podaním zo dňa 09.09.2024 ospravedlnil neúčasť na
nariadenom termíne pojednávania a súhlasil so späťvzatím žaloby v časti. Na predmetnom pojednávaní
bol vyhlásený rozsudok.

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise a vec posúdil

podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení:

10. V zmysle § 121 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej aj ako „občiansky
zákonník“), príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady
spojené s jej uplatnením.

11. V zmysle § 70 ods. 1 Občianskeho zákonníka, likvidácia smeruje k uspokojeniu nárokov veriteľov a
iných osôb, ktorým prislúcha právo na likvidačný zostatok.

12. V zmysle § 70 ods. 2 Občianskeho zákonníka, likvidáciu vykoná likvidátor.

13. V zmysle § 74 Občianskeho zákonníka, likvidátor je pri výkone svojej pôsobnosti povinný postupovať
s odbornou starostlivosťou v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov a za výkon
svojej pôsobnosti zodpovedá rovnako ako členovia štatutárneho orgánu spoločnosti.

14. V zmysle § 75b ods. 1 Občianskeho zákonníka, vstupom spoločnosti do likvidácie prechádza
na likvidátora pôsobnosť štatutárneho orgánu konať v mene spoločnosti okrem oprávnenia zvolať
zasadnutie najvyššieho orgánu spoločnosti.

15. V zmysle § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

16. V zmysle § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

17. V zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím
súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak
právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu
došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

18. V zmysle § 110 ods. 2 Občianskeho zákonníka, rovnaká premlčacia doba platí aj pre jednotlivé
splátky, na ktoré bolo plnenie v rozhodnutí alebo v uznaní práva rozložené; premlčacia doba sa pri
jednotlivých splátkach začína odo dňa ich zročnosti. Ak sa nesplnením niektorej zo splátok stane
zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť desaťročná premlčacia doba od zročnosti nesplnenej splátky.

19. V zmysle § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka, úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch
rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba,
len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia
alebo po uznaní.

20. V zmysle § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právood zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

21. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

22.Vzmysle§524ods.1Občianskehozákonníka,veriteľmôžesvojupohľadávkuajbezsúhlasudlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

23. V zmysle § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

24. V zmysle § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká
najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani
pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

25. V zmysle § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie

odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

26. V zmysle § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca
bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením

postupcovi.

27. V zmysle § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi
postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

28. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

29. Podľa § 369 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník (ďalej aj ako „obchodný zákonník“),

ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si
splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania
vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

30. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník

je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

31. Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby
ustanovenej zákonom.

32. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

33. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej

centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o
osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto
kalendárneho polroka omeškania.

34. Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Obchodného zákonníka, namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže
veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej
centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená
sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.35. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) je od 01.11.2020
do 26.07.2022 vo výške 0,00 %.

36. V prvom rade súd z úradnej povinnosti skúmal vecnú legitimáciu v spore. Žalovaný namietal
postúpenie pohľadávky ako účelové. Z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že
postupca, spoločnosť Mechanika, s. r. o. „v likvidácii“, za ktorú koná likvidátor A. B. postúpila pohľadávky,
ktoré sú predmetom tohto konania na žalobcu, A. B.. Z obsahu zmluvy o postúpení vyplýva odplatnosť,

ktorá odplata je dohodnutá dohodou zmluvných strán vo výške rovnajúcej sa 100 % nominálnej hodnoty
postúpených pohľadávok, t.j. 145 321,10 €. Zmluvné strany sa dohodli na splatnosti odplaty postupom
definovaných v časti III zmluvy a to do 30 dní odo dňa vymoženia pohľadávok zo strany postupníka.
Postúpením pohľadávky medzi spoločnosťou Mechanika, s. r. o. „v likvidácii“ ako postupcom a žalobcom
ako postupníkom došlo k postúpeniu pohľadávky žalobcu v súlade s § 524 Občianskeho zákonníka.
Vychádzajúc zo žalobcom predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky totiž jednoznačne vyplýva, že

prejav vôle jej účastníkov smeroval k cedovaniu pohľadávky, keď odplata bola jednoznačne zmluvne
dohodnutá. Zmluvné strany si dohodli aj splatnosť odplaty, ktorá nastáva až po vymožení pohľadávok
postupníka, ktorý čas splatnosti však je dostatočne určitý. V súlade so zákonom zmluvné strany v zmluve
uviedli potenciálnu možnosť započítania pohľadávky. Pokiaľ žalovaný namietol, že za obe zmluvné
strany podpisoval zmluvu A. B., k tomu súd uvádza, že v súlade s § 75b obchodného zákonníka

vystupoval p. A. B. ako likvidátor spoločnosti Mechanika, s. r. o. „v likvidácii“, keď v tomto rozmere
vystupuje za spoločnosť a prechádzajú na neho oprávnenia štatutárneho orgánu. V zmysle § 74
obchodného zákonníka je povinnosťou likvidátora postupovať s odbornou starostlivosťou a vykonávať
úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti. Postup, ktorým likvidátor za odplatu postúpil pohľadávku
na postupníka súd nevyhodnotil ako účelový, keď je úlohou likvidátora vyhodnotiť návratnosť jeho

pohľadávok a s tým súvisiacu otázku otvorenia prípadných sporov spoločnosťou v likvidácii, alternatívne
pristúpiť k postúpeniu pohľadávky. Súd je toho názoru, že postup, ktorý likvidátor v predmetnom prípade
zvolil nie je obchádzaním zákona. Zmluva o postúpení pohľadávky spĺňa náležitosti stanovené zákonom
pre tento typ zmluvy, je podpísaná oprávnenými osobami a preto nie je dôvod vyhodnotiť uvedenú
zmluvu ako neplatnú. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené listom zo dňa 26.07.2023 (č.

l. 49 spisu), pričom jeho doručenie žalovaný nepoprel. Zo Zmluvy o postúpení zo dňa 07.07.2023 (č. l. 10
spisu) nepochybne vyplýva predmet – pohľadávky voči žalovanému, pričom postúpenie v zmysle článku
III je odplatné za odplatu vo výške 145 321,10 eur. V bode 2 článku III. zmluvy sa zmluvné strany dohodli,
že odplata bude zaplatená do 30 dní odo dňa vymoženia pohľadávok. Z toho dôvodu súd posúdil, že
je daná aktívna legitimácia žalobcu.

37. Prioritne sa súd zaoberal dispozitívnym úkonom žalobcu, t.j. čiastočným späťvzatím žaloby v časti
o zaplatenie sumy 103,60 eur, ktoré si žalobca uplatnil na rámec nariadenia č. 87/1995 Zb. a nariadenia
č. 21/2013 Zb..

38. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj ako „CSP“), žalobca môže
vziať žalobu späť.

39. Podľa § 145 ods. 1 a 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí

vo veci samej.

40. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

41. Na základe dispozitívneho úkonu žalobcu a súhlasu žalovaného, súd výrokom I. tohto rozsudku
konanie v časti o zaplatenie sumy 103,60 Eur zastavil.

42. Následne sa súd zaoberal žalobným nárokom vo zvyšku uplatnenej istiny vo výške 28 727,72 eur.

43. Žalobca si podanou žalobou uplatňuje zákonné úroky z omeškania, na ktorých zaplatenie mu vznikol
nárok s poukazom na omeškanie žalovaného s úhradou právoplatných a vykonateľných exekučných
titulov.44. Omeškanie dlžníka s plnením peňažného záväzku má zo zákona za následok obsahovú zmenu práv
veriteľa a povinností dlžníka. Dlžník má teda popri trvajúcej povinnosti splnenia záväzku (vrátenia istiny)

aj novú povinnosť, a to bez ohľadu na to, či dlžník omeškanie zavinil alebo nie. Úroky z omeškania majú
teda povahu sankcie za omeškanie dlžníka so splnením peňažného záväzku (§ 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a § 369 Obchodného zákonníka). Úroky z omeškania sa uhrádzajú popri samotnom dlžnom
plnení (istine) a sú stanovené percentom z tej časti dlhu, z ktorej je dlžník v omeškaní.

45. Uznesením Okresného súdu Žilina, č.k. 18Cb/91/2019-409 zo dňa 28.09.2021, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 15.10.2021 a vykonateľným sa stalo dňa 19.10.2021 bol žalovaný zaviazaný zaplatiť
právnemu predchodcovi žalobcu sumu 1 307,21 eur a 548,30 eur ako trovy konania, spolu sumu
1 855,51 € a to do troch dni od právoplatnosti uznesenia (v žalobe označený nárok pod bodom „A“).
Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.10.2021.

46. Rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp. zn. 38Cb/440/2015-319 zo dňa 20.02.2019, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 03.06.2020 a vykonateľným sa stal dňa 09.06.2020, v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Žiline, č.k. 14Cob/99/2019-449 zo dňa 07.05.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 03.06.2020 a vykonateľným sa stal dňa 03.06.2020, v spojení s opravným uznesením zo dňa
25.06.2020, sp. zn. 14Cob/99/2019 bol žalovaný zaviazaný zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu

sumu 110 700 eur a do to troch dní od právoplatnosti rozsudku (v žalobe označený nárok pod bodom
„B“). Predmetný rozsudok okresného súdu Žilina nadobudol právoplatnosť dňa 03.06.2020.

47. Uznesením Okresného súdu Žilina, č.k. 38Cb/440/2015-581 zo dňa 08.10.2020, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 28.10.2020 a vykonateľným sa stalo dňa 03.11.2020, bol žalovaný zaviazaný zaplatiť

právnemu predchodcovi žalobcu sumu 7 845,91 eur + 6 675 eur, spolu sumu 14 520,91 € a to do
troch dní od právoplatnosti uznesenia (v žalobe označený nárok pod bodom „C“). Predmetné uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 28.10.2020.

48. Uznesením Okresného súdu Žilina, č.k. 38Cb/440/2015-691 zo dňa 23.06.2021, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 10.07.2021 a vykonateľným sa stalo dňa 14.07.2021, bol žalovaný zaviazaný zaplatiť
právnemupredchodcovižalobcusumu787,52euratodotrochdníodprávoplatnostiuznesenia(vžalobe
označený nárok pod bodom „D“). Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.07.2021.

49. Žalovaný v predmetnom konaní tvrdil, že uhradil časti dlžných súm a preto žalobcovi nevzniká

nárok na úroky z omeškania tak, ako si ich žalobca vyčíslené uplatňuje. Úhrada uvedených dlžných
súm mala byť uskutočňovaná zrážaním súm z dôchodku žalovaného a to priamo zo strany Sociálnej
poisťovne v prospech exekútora, kde sú vedené exekučné konania na vymoženie dlžných súm. Zo správ
súdneho exekútora JUDr. Martina Hucíka vyplýva, že v exekučných konaniach, v ktorých sú vymáhané
dlžné sumy žalobcu priznané vyššie zmienenými právoplatnými rozhodnutiami súdu /385EX 935/21-24,

385EX 385/20-30, 385EX 704/21-25) boli vymožené dlžné sumy, ktoré boli uhradené zrážkami zo strany
Sociálnej poisťovne, keď však prvá úhrada na predmetných exekučných konaniach bola uskutočnená
dňa 29.09.2023 (č.l. 115 rub, 117 rub, 119 rub spisu). Rovnako z vyjadrenia Sociálnej poisťovne vyplýva,
že boli uhradené niektoré časti dlžných istín, avšak prvá úhrada bola uskutočnená až v mesiaci 09/2023.
Žalobca si v konaní uplatňuje úroky z omeškania z istín priznaných vykonateľnými rozhodnutiami

vyčíslené do 30.06.2023, potom úhrady uskutočnené neskôr nemôžu mať na priznanie takýchto úrokov
z omeškania vplyv. Žalovaný pritom v konaní nepredložil žiadne dôkazy o tom, že by v čase do
30.06.2023, za ktoré obdobie si žalobca uplatňuje úroky z omeškania z právoplatnými rozhodnutiami
súdov priznaných istín, uhradil akúkoľvek časť dlžných súm.

50. V tomto smere súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. 9. 2010, sp. zn. 3 M
Cdo 6/2010, podľa ktorého: „Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a
označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje
sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena
(okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad

v konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že
so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že
žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia
nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkaznébremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti
preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je
procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v

konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť
dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena
tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu)
konaniaanatom,akoprávnanormavymedzujeprávaapovinnostiúčastníkovhmotnoprávnehovzťahu.“
S ohľadom na uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, súd konštatuje, že žalovaný neuniesol

bremeno dôkazu ohľadom preukázania svojho tvrdenia, že dlh čo i len sčasti pôžičke uhradil.

51. V konaní bolo sporné, či žalobcovi vzniká nárok na zaplatenie úrokov z omeškania podľa predpisov
občianskeho práva, alebo predpisov obchodného práva. K tomu súd uvádza, že právna kvalifikácia
nárokunazaplatenieúrokovzomeškaniazjudikovanejistinymusísledovaťjejprávnukvalifikáciu,keďže
úrok z omeškania pre svoju akcesorickú povahu je právnym osudom istiny bezvýhradne podmienený.

52. Vo vzťahu k prvému nároku, ktorý si žalobca uplatnil a to vyčíslený úrok z omeškania zo sumy
1 855,51 €, ktorého zaplatenie si uplatnil od 20.10.2021 do zaplatenia (označený pod bodom „A“), k tomu
je nutné uviesť, že sa jedná o úroky z omeškania vyčíslené zo sumy priznanej uznesením tunajšieho
súdu 18Cb/91/2019-409, ktorým rozhodnutím boli priznané trovy konania a trovy odvolacieho konania.

Nároku na priznanie trov konania predchádza právne zastúpenie strany jej advokátom. Tento právny
vzťah medzi klientom a advokátom sa riadi prioritne zákonom č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a
doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o advokácii“). Vzhľadom na skutočnosť, že právny vzťah medzi advokátom
a klientom je vzťahom súkromnoprávnym, je nutné zodpovedanie otázky aplikácie všeobecného kódexu

upravujúceho práva a povinnosti neupravené špeciálnymi právnymi predpismi, pričom možno uviesť,
že poskytovanie právnych služieb sa v predmetnom prípade všeobecne riadi občianskym zákonníkom.
Žalobca si v konaní uplatnil úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva, keď je sám
toho názoru, že medzi jeho právnym predchodcom a jeho advokátom došlo k uzatvoreniu zmluvy
podľa občianskeho práva, ktorá skutočnosť v konaní nebola vyvrátená. Zároveň však súd uvádza,

že uplatnenie úrokov z omeškania podľa predpisov občianskeho práva predstavujú pre žalovaného
výhodu oproti uplatneniu úrokov z omeškania podľa predpisom obchodného práva. S poukazom na
tú skutočnosť, že predmetný exekučný titul sa stal vykonateľný dňom 19.10.2021, pričom žalobca si
uplatnil úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva od 20.10.2021 vo výške 5 % ročne, súd
má za to, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vyčíslených podľa predpisov

občianskeho práva vo výške 157,08 eur (úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 855,51 eur
od 20.10.2021 do 30.06.2023).

53. Vo vzťahu k druhému nároku, ktorý si žalobca uplatnil a to vyčíslený úrok z omeškania zo sumy
110 700 eur, ktorého zaplatenie si uplatnil od 01.11.2020 do zaplatenia (označený pod bodom „B“),

k tomu súd uvádza, že sa jedná o úroky z omeškania vyčíslené zo sumy priznanej rozsudkom tunajšieho
súdu, č.k. 38Cb/440/2015-319 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline, č.k. 14Cob/99/2019,
ktorými rozhodnutiami bola priznaná pohľadávka vyplývajúca z obchodnoprávneho vzťahu medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. S poukazom na uvedené skutočnosti, keď právna
kvalifikácia nároku na zaplatenie úrokov z omeškania z judikovanej istiny musí sledovať jej právnu

kvalifikáciu, je nutné konštatovať, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania z dlžnej
istiny 110 700 eur, vyčíslenú podľa predpisov obchodného práva. S poukazom na tú skutočnosť,
že exekučný titul sa stal vykonateľným dňom 09.06.2020, vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie
úrokov z omeškania odo dňa nasledujúceho. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania od 01.11.2020 do
30.06.2023 z uvedenej istiny a to po späťvzatí nároku v časti vo výške 9 % ročne, ktorú sumu vyčíslil

na 26 568 eur. Súd sa s uvedeným vyčíslením nestotožňuje. Podľa výpočtu kalkulačky predstavuje
úrok z omeškania vyčíslený vo výške 9 % ročne zo sumy 110 700 eur od 01.11.2020 do 30.06.2023
sumu 26 504,31 eur a nie sumu 26 568 eur, ako to uvádzal žalobca. Žalobca nezdôvodnil výšku takto
uplatnenej sumy, s poukazom na správne vyčíslenie úrokov z omeškania však súd priznal žalobcovi
v tejto časti úroky z omeškania vyčíslené podľa predpisov obchodného práva vo výške 9 % ročne zo

sumy 110 000 eur od 01.11.2020 do 30.06.2023, čo predstavuje sumu 26 504,31 eur a vo zvyšnej časti
tohto uplatneného nároku žalobu zamietol.54. Vo vzťahu k tretiemu nároku, ktorý si žalobca uplatnil a to vyčíslený úrok z omeškania zo sumy
14 520,91 eur, ktorého zaplatenie si uplatnil od 04.11.2020 do 30.06.2023 (označený pod bodom „C“),
k tomu je nutné rovnako, ako pri nároku uvedenému pod bodom „A“ uviesť, že sa jedná o úroky

z omeškania vyčíslené zo sumy priznanej uznesením tunajšieho súdu 38Cb/440/2015-581, ktorým
rozhodnutím boli priznané trovy konania. Vzhľadom na skutočnosť, že právnemu zastúpeniu v konaní
18Cb/91/2019 predchádzal zmluvný vzťah medzi klientom a jeho právnym zástupcom uzatvorený
podľa predpisov občianskeho práva, vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania
z nezaplatených trov konania podľa predpisov občianskeho práva. S poukazom na tú skutočnosť,

že predmetný exekučný titul sa stal vykonateľný dňom 03.11.2020, pričom žalobca si uplatnil úroky
z omeškania podľa predpisov občianskeho práva od 04.11.2020 vo výške 5 % ročne, súd má za to, že
žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vyčíslených podľa predpisov občianskeho
práva vo výške 1 925,51 eur (úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 14 520,91 eur od
04.11.2021 do 30.06.2023).

55. Vo vzťahu k štvrtému nároku, ktorý si žalobca uplatnil a to vyčíslený úrok z omeškania zo sumy
787,52 eur, ktorého zaplatenie si uplatnil od 15.07.2021 do 30.06.2023 (označený pod bodom „D“),
k tomu je nutné rovnako, ako pri nároku uvedenému pod bodom „A“ a „C“ uviesť, že sa jedná o úroky
z omeškania vyčíslené zo sumy priznanej uznesením tunajšieho súdu 38Cb/440/2015-691, ktorým
rozhodnutím boli priznané trovy konania. Vzhľadom na skutočnosť, že právnemu zastúpeniu v konaní

18Cb/91/2019 predchádzal zmluvný vzťah medzi klientom a jeho právnym zástupcom uzatvorený
podľa predpisov občianskeho práva, vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania
z nezaplatených trov konania podľa predpisov občianskeho práva. S poukazom na tú skutočnosť,
že predmetný exekučný titul sa stal vykonateľný dňom 14.07.2021, pričom žalobca si uplatnil úroky
z omeškania podľa predpisov občianskeho práva od 15.07.2021 vo výške 5 % ročne, súd má za to, že

žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vyčíslených podľa predpisov občianskeho
práva vo výške 77,13 eur (úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 787,52 eur od 15.07.2021
do 30.06.2023).

56. Súd k tej skutočnosti, že žalobca si uplatnil úroky z omeškania v časti pod písmenami „A“,

„C“ a „D“ podľa predpisov občianskeho práva uvádza, že zmluvné vzťahy, ktoré boli podkladom
pre vydanie rozsudku v konaní sp. zn. 18Cb/91/2019 a sp. zn. 38Cb/440/2015 boli zmluvné vzťahy
obchodnoprávnymi, avšak pod bodmi „A“, „C“ a „D“ si žalobca nenárokoval úroky z omeškania
z priznanej istiny, ale z trov konania, na ktorých zaplatenie bol žalovaný zaviazaný vydaným uznesením
po právoplatnosti rozsudku, ktorý tomu-ktorému uzneseniu predchádzal. Nárok na zaplatenie trov

konania a v danom prípade aj trov právneho zastúpenia vzniká pre prípad, že je strana v konaní
zastúpenáadvokátom,pričomjejtakétotrovykonaniavznikli.Žalobcavkonanídeklaroval,žemedzijeho
právnym predchodcom a advokátom jeho právneho predchodcu došlo k uzatvoreniu občianskoprávneho
vzťahu, na základe ktorého boli právnemu predchodcovi žalobcu poskytnuté právne služby. Potom nie
je možné, aby súd priznal žalobcovi úroky z omeškania podľa predpisov obchodného práva, ale podľa

predpisov občianskeho práva tak, ako to žalobca v konaní žiadal. Súd však zdôrazňuje, že priznanie
úrokov z omeškania podľa predpisov občianskeho práva (5%) predstavuje pre žalovaného nižší postih,
ako pre prípad priznania úrokov z omeškania podľa predpisov obchodného práva (9 %).

57. Vo vzťahu k tej skutočnosti, že žalobca si v konaní uplatnil úroky z omeškania pokiaľ sa týka nárokov

označených pod bodom A, C, a D ako úroky vzniknuté v rámci občianskoprávneho vzťahu, k tomu súd
uvádza, že ich výška bola určená podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Omeškanie s nárokom označeným bod bodom A vzniklo

dňom 20.10.2011, pričom žalobca si uplatnil úroky z omeškania od 20.10.2021. Omeškanie s nárokom
označeným bod bodom C vzniklo dňom 04.11.2020, pričom žalobca si uplatnil úroky z omeškania od
04.11.2020. Omeškanie s nárokom označeným bod bodom D vzniklo dňom 15.07.2021, pričom žalobca
si uplatnil úroky z omeškania od 15.07.2021. Pri vyčíslení výšky úrokov z omeškania žalobca vychádzal
zo zmieneného ustanovenia § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z., keď si po späťvzatí nároku v časti uplatňoval

úroky z omeškania vo výške 5 % z dlžných súm. K tomu súd uvádza, že základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) je od 01.11.2020 do 26.07.2022 vo výške 0,00
%.58. Vo vzťahu k tej skutočnosti, že žalobca si v konaní uplatnil úroky z omeškania pokiaľ sa týka
nároku označeného pod bodom B ako úroky vzniknuté v rámci obchodnoprávneho vzťahu, k tomu
súd uvádza, že ich výška bola určená podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým

sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, namiesto úrokov z omeškania podľa
sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná
základnejúrokovejsadzbeEurópskejcentrálnejbankyplatnejkprvémudňuomeškaniazvýšenejodeväť
percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
Omeškanie s nárokom označeným bod bodom B vzniklo dňom 10.06.2020, pričom žalobca si uplatnil

úroky z omeškania od 01.11.2020. Pri vyčíslení výšky úrokov z omeškania žalobca vychádzal zo
zmieneného ustanovenia § 1 ods. 2 nariadenia č. 21/2013 Z.z., keď si po späťvzatí nároku v časti
uplatňoval úroky z omeškania vo výške 9 % z dlžnej sumy. K tomu súd uvádza, že základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) je od 01.11.2020 do 26.07.2022 vo
výške 0,00 %.

59. Žalobca si v konaní pôvodne uplatnil úroky z omeškania vo výške odporujúcej nariadeniu č. 87/1995
Z.z. a nariadeniu č. 21/2013 Z.z., avšak podaním zo dňa 08.07.2024 nárok v časti nad zákonný rozsah
zobral späť, s čím žalovaný súhlasil. Súd má za to, že sa nejedná o zmenu žaloby, keď predmetným
podaním žalobca požadoval menej, pričom skutkový základ žalobného nároku zostal nezmenený, preto
o zmene žaloby v konaní nerozhodoval.

60. Žalovaný v konaní namietal premlčanie uplatnených nárokov. Vo vzťahu k nárokom pod písmenom
„A“, „C“ a „D“ je nutné uviesť, že súd na predmetný nárok aplikoval ustanovenia občianskeho zákonníka,
podľa ktorého je premlčacia doba 3-ročná. Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu o tom, že
v predmetnom prípade plynie 10-ročná premlčacia doba, keď sa jedná o judikované istiny. V zmysle

§ 110 ods. 3 občianskeho zákonníka platí, že úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch
rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba,
len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia
alebo po uznaní. V predmetnom prípade si žalobca uplatňuje úroky z omeškania, ktorých zročnosť
nastala po právoplatnosti rozhodnutia, preto má súd za to, že je na ne nutné aplikovať všeobecnú 3-

ročnú premlčaciu dobu. Avšak žalobca si uplatňuje v konaní úroky z omeškania najstaršie (v bode „A“,
„C“ a „D“) od 04.11.2020, keď žaloba bola na súd podaná 19.10.2023 (č.l. 53 spisu), tzn. žaloba bola
podaná v zákonnej trojročnej lehote. Vo vzťahu k nároku pod písmenom „B“, ktorý nárok bol uplatnený
podľa predpisov obchodného práva, v tomto prípade je nutné aplikovať 4-ročnú premlčaciu lehotu.
Predmetným nárokom si žalobca uplatňuje úroky z omeškania od 01.11.2020, tzn. pri podaní žaloby dňa

19.10.2023, bol aj tento nárok podaný na súde v zákonnej 4-ročnej premlčacej lehote. S poukazom na
uvedené je nutné konštatovať, že k premlčaniu žalobou uplatnených nárokov nedošlo.

61.Keďženedošlokdobrovoľnémuavčasnémupeňažnémuplneniuvzmyslevykonateľnýchrozhodnutí
súdu zo strany žalovaného, súd žalovaného rozsudkom zaviazal na úhradu dlžnej sumy spolu s

príslušenstvom, ktoré bolo určené v súlade s § 3 Nariadenia č. 87/1995 Z. z. platného v rozhodnom čase
a v súlade s § 1 ods. 2 Nariadenia č. 21/2013 Z.z..

62. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

63.Podľa§262ods.2CSP, ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

64. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

65. Podľa § 256 ods. 2 CSP, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd
prizná náhradu týchto trov protistrane.

66. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením §
255ods.1CSP.Podanoužaloboužalobcažiadalzaplateniesumy28831,32eur,keďvčastiozaplatenie
sumy 103,60 eur zavinením na strane žalobcu žalobca zobral žalobu späť, ktorú skutočnosť je nutnépripísať na vrub žalobcu. Súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 99,42 eur zamietol a v časti o zaplatenie
sumy 28 664,04 eur vyhovel. Úspech žalobcu je teda 99,42 % (28 664,04 eur) a neúspech 0,58 %
(103,60 eur + 99,42 eur), čistý úspech žalobcu teda predstavuje 98,84 %, na základe čoho súd žalobcovi

priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 98,84 %. O jeho výške rozhodne vyšší súdny úradník
samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej

podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a

aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré

neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.