Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 29, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28Co/156/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2122207237
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2122207237.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudcov: JUDr.
Erika Tischlerová a JUDr. Peter Duman, v právnej veci žalobkyne: A. B. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa
C. D. XXX/XXX, E., zastúpenej advokátom: JUDr. Ján Šoltés, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti
žalovaným: 1/ F. G., nar. XX.XX.XXXX, adresa H. D. XXX/XX, E. a 2/ I. G., nar. XX.XX.XXXX, adresa
J. D. XXXX/X, F., obaja žalovaní zastúpení splnomocnencom: HARŠÁNY advokáti, s. r. o., so sídlom

Hlavná 31/15, Trnava, IČO: 50 481 355, o určenie právnej neúčinnosti zmlúv o prevode obchodného
podielu, o prerušení konania a o návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaných
1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 40C/94/2022-150 zo dňa 9. júla 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. o prerušení konania p o t v r
d z u j e .

II. Odvolanie žalovaných 1/ a 2/ voči výroku II. o zamietnutí návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia
o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

17 28Co/156/2024

28Co/156/2024-
2122207237
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. rozhodol o prerušení konania na čas do
právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn. 33C/1/2024 a výrokom II. zamietol návrh
žalovaných na zrušenie neodkladného opatrenia nariadeného uznesením Okresného súdu Trnava č. k.
40C/94/2022 – 52 zo dňa 22.11.2022.

2. Rozhodnutie v časti prerušenia konania (výrok I. napadnutého uznesenia) odôvodnil s použitím ust.
§ 164 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) tým, že podanou žalobou
sa žalobkyňa domáha určenia právnej neúčinnosti zmlúv o prevode obchodného podielu zo dňa
13.07.2022, ktorými previedol jej bývalý manžel I. G., nar. XX.XX.XXXX, obchodné podiely na ich
spoločných synov, a to tak, že časť obchodného podielu o veľkosti 50 % - vklad na základnom imaní v

sume 2.500 eur - previedol v prospech F. G., nar. XX.XX.XXXX a časť obchodného podielu o veľkosti
50 % - vklad na základnom imaní v sume 2.500 eur - previedol v prospech I. G., nar. XX.XX.XXXX, a
to v obchodnej spoločnosti REVOL TT Consulting s. r. o. so sídlom Vlárska 28, 917 01 Trnava, IČO:
44 808 321 a v obchodnej spoločnosti REVOL TECHNOLOGY s. r. o., so sídlom Vlárska 28, 917 01
Trnava, IČO: 50 602 381. Žalobkyňa podala vo veci návrh na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1
písm. a) CSP, nakoľko vzhľadom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/205/2022, ktorým

sa zrušil rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 26Co/74/2021 a rozsudok Okresného súdu Trnava
sp. zn. 33C/18/2016 a vec sa vrátila súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, dôjde až právoplatnýmrozsudkom vo veci aktuálne vedenej pod sp. zn. 33C/1/2024 k vysporiadaniu BSM, v ktorom budú tiež
určené záväzky toho ktorého bývalého manžela, vyplývajúce z jeho vyporiadania. Otázka legitimácie
žalobkyne v danom spore, ako aj dôvodnosť žaloby, sa preto bude môcť posúdiť až po právoplatnosti

rozsudku sp. zn. 33C/1/2024 o vyporiadaní BSM, pričom nie je dôvod na zamietnutie (tejto) žaloby.
Nakoľko však rozhodnutie súdu závisí od otázky, ktorú nie je oprávnený v tomto konaní riešiť, je tu
dôvod na obligatórne prerušenie konania. Žalovaní naopak s prerušením konania nesúhlasili z dôvodu,
že žalobkyňa svoju aktívnu legitimáciu a postavenie veriteľa odvodzovala od rozsudku Okresného súdu
Trnava sp. zn. 33C/18/2016 zo dňa 23.04.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp.

zn. 26Co/74/2021 zo dňa 22.06.2022, na základe ktorého bolo bezpodielové spoluvlastníctvo žalobkyne
a bývalého manžela I. G., nar. XX.XX.XXXX vyporiadané tak, že I. G. je povinný žalobkyni zaplatiť
sumu 1.416.582,02 eura do 90 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Rozsudok Okresného súdu Trnava
sp. zn. 33C/18/2016 zo dňa 23.04.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn.
26Co/74/2021 zo dňa 22.06.2022 nadobudol právoplatnosť dňa 30.06.2022. Dlžná suma v zmysle
rozsudku bola splatná do 90 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, t. j. do 29.09.2022. Najvyšší súd

Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 5Cdo/205/2022 zo dňa 14.12.2023 zrušil rozsudok
Krajského súdu v Trnave z 22. júna 2022 sp. zn. 26Co/74/2021, 26Co/75/2021 vo výroku, ktorým
potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie (II. výrok) a vo výroku o náhrade trov odvolacieho konania (III.
výrok) a zrušil tiež rozsudok Okresného súdu Trnava z 23. apríla 2021 sp. zn. 33C/18/2016 a vec
vrátil Okresnému súdu Trnava na ďalšie konanie. Žalovaní dôvodili, že Najvyšší súd vyjadril právny

názor, ktorým podstatným spôsobom zmenil masu majetku, ktorá mala byť predmetom vyporiadania v
rámci BSM v konaní sp. zn. 33C/1/2024. V súčasnosti nie je splnená zákonná podmienka úspešného
odporovania, a to existencia vymáhateľnej pohľadávky voči dlžníkovi. Predmetom konania vedeného
pod sp. zn. 33C/1/2024 je vyporiadanie BSM, teda rozdelenie spoločného majetku, ktorý patril do
BSM v čase jeho zániku, a nie uplatnený nárok žalobkyne na existujúcu pohľadávku voči I. G., nar.

XX.XX.XXXX. Žalovaní dôvodili, že odporovať právnemu úkonu je oprávnený len veriteľ, ktorý má
voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku, ktorej uspokojenie bolo ukrátené právnym úkonom dlžníka. V
tomto prípade však žalobkyňa nemá voči I. G., nar. XX.XX.XXXX pohľadávku, ktorá je vymáhateľná
podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podstatou odporovateľnosti je postihnutie právneho
úkonu dlžníka, ktorým sa dlžník zbavil majetku, aby zmaril uspokojenie nároku veriteľa. Vzhľadom

na skutočnosť, že o vyporiadaní BSM nebolo rozhodnuté, nemá žalobkyňa v súčasnosti postavenie
veriteľa a zároveň nedisponuje vymáhateľnou pohľadávkou voči I. G., nar. XX.XX.XXXX. V prípade,
ak nie je pohľadávka žalobkyne voči dlžníkovi vymáhateľná, nemôže veriteľ úspešne uplatniť odpor
voči právnemu úkonu. Preto nie je splnená základná podmienka na úspech žalobkyne v konaní o
určenie neúčinnosti právneho úkonu - existencia vymáhateľnej pohľadávky voči dlžníkovi. Uznesením

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/205/2022 zo dňa 14.12.2023 žalobkyňa stratila aktívnu legitimáciu na
podanie žaloby. Žalobkyňa naopak s tvrdením žalovaných, že nemá postavenie veriteľa a nedisponuje
vymáhateľnou pohľadávkou voči I. G. st. nesúhlasila, pričom dôvodila tým, že žalovaní si zamieňajú
pojem vymáhateľná pohľadávka s pojmom vykonateľná pohľadávka. Najvyšší súd SR vo svojom
rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/102/99 (R44/2001), ktoré položilo základ ustálenej súdnej praxe Najvyššieho

súdu SR, vyslovil záväzný právny názor, že zákonnému pojmu vymáhateľná pohľadávka zodpovedá
taká pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní. V odôvodnení
rozhodnutia Najvyšší súd SR uviedol, že k tomuto záveru dospel systémovým prístupom k interpretácii
použitia slova „vymáhateľný“, jednak z hľadiska sémantického a historického rozboru, ale aj z hľadiska
účelového významu textu tejto právnej normy. Vymáhateľný je - podľa Slovníka slovenského jazyka

vydaného vo vydavateľstve SAV Bratislava v roku 1965, alebo podľa krátkeho slovníka slovenského
jazyka vydaného vo vydavateľstve Veda v roku 1989 - taký, „ktorý možno na základe právneho nároku
žiadať, získať, vydobiť a pod.“, teda čo možno vymáhať. Naproti tomu vykonateľný je podľa prvého z
uvedených slovníkov taký, „ktorý môže byť uskutočnený, vykonaný“, pričom sa tu výslovne odkazuje
na slovné spojenia „konateľná listina, vykonateľné rozhodnutie, vykonateľný rozsudok.“ Správnosť tohto

právneho názoru potvrdil aj Veľký senát Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí sp. zn. 1VCdo/1/2022
zverejnenom v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR 1/2022. Na základe tohto pre súdy
záväzného právneho názoru je bez akýchkoľvek pochybností daná aktívna vecná legitimácia žalobkyne
podľa § 42a Občianskeho zákonníka v tomto spore. Žalobkyňa disponuje vymáhateľnou pohľadávkou
voči dlžníkovi I. G. K.. Jej manželstvo s ním bolo rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 11C/492/2015

-19 právoplatne rozvedené dňa 12.01.2016. Dňa 30.05.2016 podala žalobkyňa žalobu o vyporiadanie
BSM (§ 149 Občianskeho zákonníka). V pôvodnom konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp.
zn. 33C/18/2016 si v rámci vyporiadania BSM voči dlžníkovi žalobkyňa uplatnila nárok na vyrovnanie
podielov sume 1.416.582,02 eura. Okresný súd Trnava rozsudkom sp. zn. 33C/18/2016 v spojení srozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 26Co/74/2021 a sp. zn. 26Co/75/2021, túto jej pohľadávku
judikoval. Rozsudky nadobudli právoplatnosť dňa 30.06.2022. Dňa 12.07.2022 dlžník I. G. st. v snahe
zmariť uspokojenie jej pohľadávky previedol svoj majetok, ktorý by postačoval na jej uspokojenie na

žalovaných. V ďalšom konaní o vyporiadaní BSM vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn.
33C/1/2024, si naďalej žalobkyňa uplatňuje voči žalovanému pohľadávku v sume 1.543.757,89 eura z
titulu práva na náhradu toho, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na ostatný majetok dlžníka
(podľa § 150 Občianskeho zákonníka). Po započítaní ich vzájomných pohľadávok (v rámci vyporiadania
BSM),uplatnenápohľadávkavočinemupredstavujesumu1.414.279,81eura.Žalobkyňatedadisponuje

vymáhateľnou pohľadávkou voči dlžníkovi I. G. st. v čase, keď boli urobené právne úkony, ktorým
odporuje. Naviac ju voči nemu uplatnila v základnom súdnom konaní o vyporiadaní BSM. Má aktívnu
vecnú legitimáciu v konaní o odporovacej žalobe, je presvedčená, že sú splnené všetky zákonné
podmienky pre prerušenie tohto konania. V konaní vedenom Okresným súdom Trnava pod sp. zn.
33C/1/2024 súd rozhodne v rámci vyporiadania BSM aj o jej uplatnenej pohľadávke 1.543.757,89 eura
z titulu práva na náhradu toho, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na ostatný majetok dlžníka.

Rozhodne tak o podstatnej otázke majúcej vplyv na rozhodnutie súdu v tejto veci. Je vhodné, aby súd
v tomto konaní vyčkal na právoplatné rozhodnutie súdu v právnej veci vedenej pod sp. zn. 33C/1/2024.
Za týmto účelom je dôvodné konanie prerušiť.

3. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že konanie o určenie právnej neúčinnosti zmlúv je vhodné a

potrebné prerušiť v zmysle § 164 CSP na čas do právoplatného skončenia konania vedeného Okresným
súdom Trnava pod sp. zn. 33C/1/2024, v ktorom konaní dôjde k vysporiadaniu BSM, v ktorom budú
o. i. určené záväzky toho ktorého bývalého manžela, vyplývajúce z vyporiadania BSM. Preto otázku
legitimácie žalobkyne v danom spore, ako aj dôvodnosť podanej žaloby, bude môcť zhodnotiť súd
až po právoplatnom skončení konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 33C/1/2024. Súd

prvej inštancie mal za to, že zrušenie pôvodného právoplatného rozsudku Okresného súdu Trnava
sp. zn. 33C/18/2016 Najvyšším súdom SR, vo veci aktuálne vedenej pod sp. zn. 33C/1/2024, nie je
dôvodom na zamietnutie žaloby žalobkyne v tomto konaní. V danom konaní žalovaní namietali, že
nie je možné prerušiť predmetné konanie z dôvodu neexistencie vymáhateľnej pohľadávky žalobkyne.
Veľký senát Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí sp. zn. 1VCdo/1/2022 uznesením zo dňa 17.05.2022

definoval pojem vymáhateľná pohľadávka tak, že „vymáhateľná pohľadávka v zmysle ustanovenia § 42a
odsek 1 Občianskeho zákonníka je pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať v základnom súdnom
konaní.“ Na uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nadviazal aj Ústavný súd SR
v rozhodnutí III. ÚS 400/2023 zo dňa 18.08.2023, v ktorom konštatoval, že z predmetného uznesenia
Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR nie je možné odvodiť kategorickú nemožnosť prerušenia konania

o odporovacej žalobe. Prerušenie konania o neúčinnosť právnych úkonov z dôvodu prebiehajúceho
sporu o pohľadávke veriteľa nie je porušením práva na súdnu ochranu. Preto nie je možné prihliadnuť
na argumentáciu žalovaných, o neexistencii vymáhateľnej pohľadávky žalobkyne. Účelom ustanovenia
§ 164 CSP je fakultatívna možnosť súdu prerušiť konanie najmä z dôvodu hospodárnosti konania a jeho
aplikácia prichádza do úvahy aj v prípadoch, v ktorých sa takýmto postupom súdu napĺňa samotný cieľ

civilného sporového konania, ktorým je zabezpečenie spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov
účastníkovkonania.Sprihliadnutímnaskutočnosť,žeprevyhovenieodporovacejžalobejepostačujúce,
ak pohľadávka žalujúceho veriteľa sa stane vymáhateľnou (vykonateľnou) v priebehu odporovacieho
konania(včaserozhodovaniasúdu),prerušeniekonaniaoodporovacejžalobeaždoskončeniakonania,
ktorého výsledkom môže byť vykonateľná pohľadávka, sa javí ako vhodné a súladné so zásadou

spravodlivej ochrany práv. Ak teda v čase rozhodovania súdu o odporovacej žalobe pohľadávka žalobcu
(veriteľa) voči dlžníkovi ešte nie je vymáhateľná a žalobca sa domáha jej priznania v inom konaní, je
spravidla daný dôvod na prerušenie konania o odporovacej žalobe.

4. Súd prvej inštancie teda uzavrel, že je v súlade so zásadou hospodárnosti konania a na mieste

prerušenie konania o odporovateľnosti právneho úkonu do skončenia konania o vyporiadanie BSM
vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 33C/1/2024. Vyriešenie tejto právnej otázky má totiž zásadný
význam pre rozhodnutie súdu v konaní pod sp. zn. 40C/94/2022, nakoľko otázkou o vyporiadaní BSM,
sa súdu vyrieši predbežná otázka o existencii pohľadávky žalobkyne, keďže ide o konania, ktoré
navzájom súvisia. K prerušeniu konania dochádza nie z dôvodu absencie vykonateľnej pohľadávky,

ale z dôvodu, že táto pohľadávka je spochybnená z dôvodu prebiehajúceho iného súdneho konania.
Žalobkyňa si naďalej uplatňuje v konaní vedenom pod sp. zn. 33C/1/2024 voči žalovanému pohľadávku
z titulu práva na náhradu toho, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na ostatný majetok dlžníka
(podľa § 150 OZ), pričom súd aj bez návrhu musí prihliadať na to, čo bolo zo spoločného majetkuvynaložené na ostatný majetok. Je preto vhodné riešenie, aby sa konanie o odporovateľnosti právneho
úkonu prerušilo do skončenia konania o vyporiadanie BSM z dôvodu právnej istoty. K prerušeniu
konania v spore z dôvodu existencie pohľadávky veriteľa sa vyjadril aj Ústavný súd SR, ktorý uviedol,

že prerušenie konania o neúčinnosť právnych úkonov z dôvodu prebiehajúceho sporu o pohľadávke
veriteľa nie je porušením práva na súdnu ochranu (Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS
337/2023 zo dňa 20.06.2023). Keďže otázka vyporiadania BSM v konaní 33C/1/2024 je pre ďalšie
konanie a rozhodnutie vo veci podstatná a jej posúdenie závisí od rozhodnutia Okresného súdu Trnava
vovecisp.zn.33C/1/2024(pôvodnekonanievedenépodsp.zn.33C/18/2016),súdrozhodoloprerušení

predmetného konania až do právoplatnosti rozhodnutia Okresného súdu Trnava vo veci vedenej pod
sp. zn. 33C/1/2024, nakoľko predmetné konania úzko spolu súvisia.

5. V časti zamietnutia návrhu žalovaných na zrušenie neodkladného opatrenia nariadeného uznesením
Okresného súdu Trnava č. k. 40C/94/2022 – 52 zo dňa 22.11.2022 (výrok II. napadnutého uznesenia),
odvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie s použitím § 334 a § 339 CSP tým, že uznesením

č. k. 40C/94/2022 - 52 zo dňa 22.11.2022 súd prvej inštancie na základe návrhu žalobkyne nariadil
neodkladné opatrenie, v zmysle ktorého sú žalovaní 1/ a 2/ povinní zdržať sa nakladania so svojimi
obchodnými podielmi v spoločnostiach REVOL TT Consulting s. r. o., so sídlom Vlárska 28, Trnava, IČO:
44 808 321, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Trnava oddiel Sro, vložka č. 23893/T a
REVOL TECHNOLOGY s. r. o., so sídlom Vlárska 28, Trnava, IČO: 50 602 381 zapísanej v Obchodnom

registri Okresného súdu Trnava oddiel Sro, vložka č. 38863/T do právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie o určenie právnej neúčinnosti zmlúv o prevode obchodných podielov vedené pod sp.
zn. 40C/94/2022 skončí. Uznesenie nadobudlo dňa 14.12.2022 právoplatnosť. Žalovaní žiadali zrušiť
neodkladnéopatreniezdôvodu,žeNajvyššísúdSRvyjadrilprávnynázor,ktorýmpodstatnýmspôsobom
zmenil masu majetku, ktorá mala byť predmetom vyporiadania v rámci BSM v konaní vedenom pod sp.

zn. 33C/1/2024. V súčasnosti nie je preukázaná pohľadávka žalobkyne voči dlžníkovi I. G. st., a teda
ani skutočnosť, či bol pri rozdelení a prevode obchodných podielov I. G. st. zmenšený majetok dlžníka
tak, aby bolo zmarené uspokojenie pohľadávky žalobkyne. V čase nariadeného neodkladného opatrenia
mala žalobkyňa voči dlžníkovi I. G. st. pohľadávku vo výške 1.416.582,02 eura. Vzhľadom na Uznesenie
Najvyššieho súdu SR č. k. 5Cdo/205/2022 zo dňa 14.12.2023, sa podstatným spôsobom zmenili

okolnosti, za ktorých bolo neodkladné opatrenie nariadené. Po zmene okolností nie je hodnoverne
preukázaná dôvodnosť nároku žalobkyne, ktorému má byť poskytnutá ochrana. Exekučné konanie
vedené súdnym exekútorom Mgr. Ľubomírom Zelískom sp. zn. 194Ex/640/22 voči dlžníkovi I. G. st.
bolo zastavené. Nakoľko rozhodnutím Najvyššieho súdu SR bol nárok žalobkyne voči dlžníkovi I.
G. st. podstatným spôsobom zmenený, v súčasnosti odpadol dôvod na to, aby súd dočasne upravil

pomery strán sporu nariadeným neodkladným opatrením. Vzhľadom na podstatné zmeny okolností, za
ktorých bolo nariadené neodkladné opatrenie, žalovaní navrhli, aby súd nariadené neodkladné opatrenie
uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 40C/94/2022 - 52 zo dňa 22.11.2022 zrušil. V prípade, ak by
súd návrhu žalobkyne na prerušenie tohto konania vyhovel a zároveň by nezrušil nariadené neodkladné
opatrenie, ohrozilo by to existenciu a rozvoj spoločností REVOL TT Consulting s. r. o. a REVOL

TECHNOLOGY s. r. o. z dôvodu nemožnosti čerpania prevádzkových úverov na zabezpečenie chodu
spoločností. V prípade konania sp. zn. 33C/1/2024 o vyporiadanie BSM, ide o komplikovaný a časovo
zdĺhavý spor. Súdom nariadené neodkladné opatrenie, ktorým sa nariadilo žalovaným 1/ a 2/ zdržať sa
nakladania so svojimi obchodnými podielmi v spoločnostiach na tak dlhé obdobie, môže spôsobiť vážne
existenčné problémy uvedených spoločností a zároveň tým súd neprimeraným spôsobom zasahuje do

práv a oprávnených záujmov žalovaných. Žalobkyňa k návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia
uviedla, že s ním nesúhlasí, pretože dôvody, pre ktoré bolo nariadené trvajú. Dlžník za účelom zmariť
uspokojenie jej vymáhateľnej pohľadávky zmluvami o prevode obchodných podielov v spoločnostiach
žalovaným (synom žalobkyne), sa zbavil majetku, ktorý by postačoval na jej uspokojenie v exekúcii.
Naďalej trvá stav, keď sú splnené dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak by

nemali žalovaní neodkladným opatrením nariadené zdržať sa nakladania s týmito obchodnými podielmi,
mohli by ich kedykoľvek previesť na tretiu osobu a tým zmariť ich exekúciu v prípade, že v konaní o
odporovacej žalobe bude úspešná. Nariadené neodkladné opatrenie nemá žiaden vplyv na existenciu
a rozvoj spoločností a nerobí spoločnosti neschopné čerpať úvery. Tvrdenie žalovaných je nezmyselné.
Spoločnosti sú samostatné, právne spôsobilé subjekty. Nariadené neodkladné opatrenie sa nijako

nedotýka ich podnikateľskej činnosti. Tiež nezasahuje nad primeranú mieru do práv a oprávnených
záujmov žalovaných. Preto žalobkyňa navrhla, aby súd návrh žalovaných na zrušenie neodkladného
opatrenia zamietol.6. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením návrh žalovaných na zrušenie neodkladného opatrenia
zamietol, nakoľko nemal preukázané, že by odpadli dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie
nariadené uznesením č. k. 40C/94/2022 - 52 zo dňa 22. novembra 2022. Pokiaľ by súd neodkladné

opatrenie zrušil, žalovaní by mohli predmetné podiely previesť na tretiu osobu a tým zmariť exekúciu, v
prípade úspešnosti žalobkyne v tomto konaní. Parameter primeranosti je v danom prípade dostatočný,
pričom nezasahuje nad mieru primeranú pomerom do práv a oprávnených záujmov žalovaných, ani
im nebráni v podnikateľskej činnosti, práve naopak, zrušením neodkladného opatrenia by mohla
byť spôsobená ujma na právach niektorého z účastníkov konania. Žalovaní by mohli po zrušení

neodkladného opatrenia previesť predmetné podiely na ďalšie osoby a nebolo by možné ďalej
zabezpečiť pohľadávku pre prípadné budúce exekúcie. Posúdenie toho, či daný právny úkon je, alebo
nie je odporovateľný (v jeho rámci aj posúdenie otázky vymáhateľnosti pohľadávky), je totiž predmetom
konania vo veci samej a nie konania o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého účelom je v
danej veci iba zabezpečenie budúceho výkonu exekučného titulu v prospech žalobkyne do ukončenia
konania vo veci samej. Prerušenie konania do právoplatného ukončenia sporu vedeného pod sp. zn.

33C/1/2024 nemá za následok porušenie práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie
a žalovaným nevznikne neprimeraná ujma, nakoľko neodkladné opatrenie bolo nariadené z dôvodu,
že exekúcia môže byť ohrozená. Žalobkyňa má legitímnu ambíciu pokračovať v konaní o odporovacej
žalobe, k čomu potrebuje „zabezpečiť“ obchodné podiely až do právoplatného skončenia tohto konania.
Ak by bolo neodkladné opatrenie zrušené, odporovacia žaloba by sa zrejme minula svojmu účinku,

nakoľko by žalovaní mohli voľne disponovať s prevedenými podielmi a sťažiť tak ich speňaženie a
potenciálne aj efektívne dovolanie sa neúčinnosti právnych úkonov.

7. Proti tomuto uzneseniu, v celom jeho rozsahu, podali prostredníctvom svojho právneho zastúpenia
odvolanie žalovaní 1/ a 2/ z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, teda že súd vec aj v dôsledku

nedostatočného zistenia skutkového stavu nesprávne právne posúdil, keď nesprávne vyhodnotil
predpoklady na prerušenie súdneho konania a zamietnutie návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia.
Žalobkyňa svoju aktívnu legitimáciu a postavenie veriteľa odvodzovala od rozsudku Okresného súdu
Trnava č. 33C/18/2016 zo dňa 23.04.2021, v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k.
26Co/74/2021 zo dňa 22.06.2022, na základe ktorého bolo bezpodielové spoluvlastníctvo žalobkyne

a I. G. st. vyporiadané tak, že I. G. st. je povinný žalobkyni zaplatiť sumu 1.416.582,02 eura do 90
dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 33C/18/2016 zo dňa
23.04.2021 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 26Co/74/2021 zo dňa 22.06.2022,
nadobudol právoplatnosť dňa 30.06.2022. Dlžná suma v zmysle rozsudku bola splatná do 90 dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku t.j. 29.09.2022. Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 5Cdo/205/2022 zo

dňa 14.12.2023 zrušil Rozsudok Krajského súdu v Trnave z 22. júna 2022 sp. zn. 26Co/74/2021,
26Co/75/2021 vo výroku, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie (II. výrok) a vo výroku o
náhrade trov odvolacieho konania (III. výrok) a zrušil tiež rozsudok Okresného súdu Trnava z 23.
apríla 2021 sp. zn. 33C/18/2016 a vec vrátil Okresnému súdu Trnava na ďalšie konanie. Najvyšší súd
vyjadril právny názor, ktorým sú súd prvej inštancie ako aj odvolací súd viazaní, podľa ktorého súd

podstatným spôsobom zmenil masu majetku, ktorá mala byť predmetom vyporiadania v rámci BSM
v konaní č. 33C/1/2024. V súčasnosti nie je splnená zákonná podmienka úspešného odporovania,
a to existencia vymáhateľnej pohľadávky žalobkyne voči dlžníkovi. Nakoľko rozhodnutím najvyššieho
súdu bol nárok žalobkyne voči dlžníkovi I. G. st. podstatným spôsobom zmenený, keď dovolací súd
skonštatoval, že napriek tomu, že žalobkyňa v konaní pred súdom prvej inštancie (33C/18/2016)

opakovane žiadala zahrnúť sumu 1.556.464,60 eura do bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
urobila tak v čase, keď ohľadom tohto nároku platila zákonná domnienka daná v § 149 ods. 4 OZ.
Dovolací súd dospel k záveru, že ak bývalí manželia navrhnú v lehote do troch rokov od zániku ich
bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyporiadať súdnym rozhodnutím iba časť ich majetku, súd
môže do vyporiadania zahrnúť iba túto časť. Predmetom konania sp. zn. 33C/1/2024 je vyporiadanie

BSM, teda rozdelenie spoločného majetku ktorý patril do BSM v čase jeho zániku a nie uplatnený nárok
žalobkyne na existujúcu pohľadávku voči I. G. K., nar. XX.XX.XXXX. Žalobkyňa v konaní nepreukázala
existenciu pohľadávky, ktorú má voči bývalému manželovi I. G. K., nar. XX.XX.XXXX. Odporovať
právnemu úkonu je oprávnený len veriteľ, ktorý má voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku, ktorej
uspokojenie bolo ukrátené právnym úkonom dlžníka. V tomto prípade však žalobkyňa nemá voči I. G.

K., nar. XX.XX.XXXX pohľadávku, ktorá je vymáhateľná podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Žalobkyňa v konaní pohľadávku, ktorá má znaky vymáhateľnej pohľadávky ani neoznačila. Podstatou
odporovateľnosti je postihnutie právneho úkonu dlžníka, ktorým sa dlžník zbavil majetku, aby zmaril
uspokojenie nároku veriteľa. Vzhľadom na skutočnosť, že o vyporiadaní BSM nebolo rozhodnuté, nemážalobkyňa v súčasnosti postavenie veriteľa a zároveň nedisponuje vymáhateľnou pohľadávkou voči I. G.
K., nar. XX.XX.XXXX. V prípade, ak žalobkyňa nedisponuje voči dlžníkovi vymáhateľnou pohľadávkou,
nemá postavenie veriteľa, a teda nemôže úspešne uplatniť odpor voči právnemu úkonu. Z tohto dôvodu

nie je splnená základná zákonná podmienka na úspech žalobkyne v konaní o určenie neúčinnosti
právneho úkonu - existencia vymáhateľnej pohľadávky voči dlžníkovi. Uznesením Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 5Cdo/205/2022 zo dňa 14.12.2023, zanikla žalovanej pohľadávka, ktorá bola judikovaná a
zakladala jej aktívnu legitimáciu na podanie odporovacej žaloby a zároveň z odôvodnenia Uznesenia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/205/2022 vyplýva, že bola zmenená masa majetku, ktorá má byť

rozhodnutím súdu vyporiadaná, a teda je spochybnený nárok žalovanej na vyplatenie akejkoľvek sumy
v rámci vyporiadania BSM súdom. Pokiaľ žalobkyňa nepreukázala postavenie veriteľa a neoznačila
pohľadávku, ktorá spĺňa zákonom žiadané vlastnosti (vymáhateľnosť) nemôže byť v konaní úspešná.
Existenciu pohľadávky musí žalobkyňa preukázať pri podaní odporovacej žaloby, čo sa do dnešného
dňa nestalo. Žalobkyňa nepreukázala existenciu vymáhateľnej pohľadávky (uplatniteľnej na súde) ani
čo do výšky. Žalovaní 1/ a 2/ považujú rozhodnutie súdu o prerušení konania za nesprávne, nedôvodné

a v rozpore s ustanovením § 164 CSP. Súd napadnutým uznesením nedôvodne prerušuje konanie do
právoplatného skončenia konania 33C/1/2024, ktorým sa má rozdeliť majetok patriaci do BSM a nie
uplatnenie akejkoľvek pohľadávky žalobkyne voči svojmu dlžníkovi. Zároveň podľa zásady vyporiadania
BSM, sa majú medzi účastníkov veci rozdeliť tak, aby suma, ktorú je jeden z manželov povinný zaplatiť
druhému na vyrovnanie podielu, bola čo najmenšia. Konanie o vyporiadanie BSM nemožno považovať

za zákonný dôvod v zmysle § 164 CSP na prerušenie konania, pretože rozdelenie majetku patriaceho do
BSM nemožno považovať za predbežnú (prejudiciálnu) otázku, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie
v tejto veci.

8. Pokiaľ ide o zamietnutie návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia, dôvodili žalovaní 1/ a 2/ tým,

že Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 5Cdo/205/2022 zo dňa 14.12.2023 zrušil rozsudok Krajského
súdu v Trnave z 22. júna 2022 sp. zn. 26Co/74/2021, 26Co/75/2021 vo výroku, ktorým potvrdil rozsudok
súdu prvej inštancie (II. výrok) a vo výroku o náhrade trov odvolacieho konania (III. výrok) a zrušil tiež
rozsudok Okresného súdu Trnava z 23. apríla 2021 sp. zn. 33C/18/2016 a vec vrátil Okresnému súdu
Trnava na ďalšie konanie. Najvyšší súd vyjadril právny názor, ktorým podstatným spôsobom zmenil

masu majetku, ktorá mala byť predmetom vyporiadania v rámci BSM v konaní sp. zn. 33C/1/2024. V
súčasnosti nie je preukázaná existencia pohľadávky žalobkyne voči dlžníkovi I. G. st. čo do výšky a
právneho dôvodu, a teda nie je preukázaná ani skutočnosť, či bol rozdelením a prevodom obchodných
podielov I. G. st. zmenšený majetok dlžníka tak, aby bolo zmarené uspokojenie pohľadávky žalobkyne.
V čase nariadeného neodkladného opatrenia mala žalobkyňa voči dlžníkovi I. G. st. pohľadávku vo

výške 1.416.582,02 eura. Vzhľadom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/205/2022 zo
dňa 14.12.2023, sa podstatným spôsobom zmenili okolnosti, za ktorých bolo neodkladné opatrenie
nariadené. Po zmene okolností nie je hodnoverne preukázaná dôvodnosť nároku žalobkyne, ktorému
má byť poskytnutá ochrana. Exekučné konanie vedené súdnym exekútorom Mgr. Ľubomírom Zelískom
sp. zn. 194Ex/640/22 voči dlžníkovi I. G. st. bolo zastavené. V súčasnosti odpadol dôvod na to, aby

súd dočasne upravil pomery strán sporu nariadeným neodkladným opatrením. Nakoľko súd návrhu
žalovanej na prerušenie tohto konania vyhovel a zároveň zamietol návrh na zrušenie nariadeného
neodkladného opatrenia, ohrozuje to existenciu a rozvoj spoločností REVOL TT Consulting s. r. o.
a REVOL TECHNOLOGY s. r. o. Valné zhromaždenie spoločnosti REVOL TT Consulting s. r. o. z
dôvodu potreby rozšírenia podnikateľských aktivít rozhodlo o rozšírení predmetu podnikania o voľné

živnosti a vzhľadom na nariadené neodkladné opatrenie, Okresný súd Trnava v konaní 59/Re/638/2024
odmietol vykonať zápis nových živností do obchodného registra. Zároveň neodkladným opatrením je
znemožnené čerpať spoločnostiam nové prevádzkové úvery pre rozvoj z dôvodu nemožnosti založenia
obchodných podielov v prospech veriteľa – banky poskytujúcej spoločnostiam úvery. V prípade konania
sp. zn. 33C/1/2024 o vyporiadanie BSM, ide o konanie od roku 2016, pričom sa jedná o komplikovaný

a časovo zdĺhavý spor. Súdom nariadené neodkladné opatrenie v spojení s prerušením konania do
právoplatného skončenia konania 33C/1/2024, na tak dlhé obdobie, môže spôsobiť vážne existenčné
problémy uvedených spoločností a zároveň neprimeraným spôsobom tým súd zasahuje do práv a
oprávnených záujmov žalovaných 1/ a 2/. Vzhľadom na podstatné zmeny okolností, za ktorých bolo
nariadené neodkladné opatrenie žalovaní 1/ a 2/ navrhujú súdu, aby nariadené neodkladné opatrenie

uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 40C/94/2022 -52 zo dňa 22.11.2022 zrušil. Preto žalovaní
1/ a 2/ navrhovali, aby odvolací súd uznesenie Okresného súdu Trnava č. k. 40C/94/2022-150 zo dňa
09.07.2024 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.9. Žalobkyňa odvolací návrh nepodala. K doručenému odvolaniu žalovaných 1/ a 2/ predložila písomné
vyjadrenie, v ktorom uviedla, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne
a navrhuje, aby ho odvolací súd potvrdil. Súd rozhodnutie o prerušení konania riadne odôvodnil v bode

10. str. 6 uznesenia a takisto riadne odôvodnil aj svoje rozhodnutie o zamietnutí návrhu žalovaných
na zrušenie neodkladného opatrenia v bode 14. str. 7 uznesenia. Správnosť rozhodnutia o zamietnutí
návrhu žalovaných na zrušenie neodkladného opatrenia posilňuje aj úmysel žalovaných deklarovaný
v odvolaní, založiť ich obchodné podiely v prospech tretej osoby. Takéto konanie žalovaných by
ohrozilo prípadnú budúcu exekúciu na vymoženie pohľadávky žalobkyne. Dňa 16.09.2024 prebehlo

pojednávanie v právnej veci sp. zn. 33C/1/2024. Na tomto pojednávaní zákonná sudkyňa vyjadrila svoj
predbežný právny názor, že pohľadávka žalobkyne voči I. G. st. je 638.349,71 eura. Vo veci je nariadené
pojednávanie na termín 16.12.2024, na ktorom by mal byť vyhlásený rozsudok.

10. K vyjadreniu žalobkyne podali žalovaní 1/ a 2/ písomné vyjadrenie (replika), v ktorom uviedli, že
odmietajú argumentáciu žalobkyne, že žalovaní majú v úmysle zriadiť záložné právo na svoje obchodné

podiely, čím sa snažia znemožniť prípadnú budúcu exekúciu na vymoženie pohľadávky žalobkyne.
Spoločnosti REVOL TT Consulting s. r. o., IČO: 44 808 321 a REVOL TECHNOLOGY s. r. o., IČO: 50
602 381, sú prosperujúce spoločnosti, ktoré expandujú. Pre účasť spoločností vo väčších projektoch
je nevyhnuté čiastočné prefinancovanie projektov prostredníctvom bankových úverov, ktoré ak by
takáto potreba nastala, je obmedzené práve vydanými neodkladnými opatreniami. Žalovaní nemajú

v pláne na svoje obchodné podiely zriaďovať záložné práva, ani iným spôsobom s nimi nakladať,
len poukazujú na skutočnosť, že v čase, keď žalovaná nevie preukázať existenciu svojej pohľadávky
voči I. G. staršiemu, predstavujú vydané neodkladné opatrenia neprimeraný zásah do ich vlastníckych
práv k obchodným podielom. Nemožnosť čerpať prípadné prevádzkové úvery pre spoločnosti, môže
vážne ohroziť existenciu uvedených spoločností, čo práve môže sťažiť resp. znemožniť uspokojenie

prípadnej budúcej pohľadávky žalobkyne. K žalobkyňou uvádzanému predbežnému právnemu názoru
súdu v konaní sp. zn. 33C/1/2024, podľa ktorého mala zákonná sudkyňa uviesť dôvodnosť pohľadávky
žalobkyne voči dlžníkovi I. G. vo výške 638.349,71 eura, žalovaní uviedli, že bez uvedenia akým
spôsobombudemasapatriacadoBSMvôbecmedzistranamivyporiadaná,niejemožnébraťpredbežný
názor súdu na záväzný a nezvratný, najmä ak bol vyjadrený bez účasti žalovaného a jeho právneho

zástupcu na pojednávaní a bez argumentácie žalovaného voči výške a výpočtu vzájomných nárokov.
Žalovaní 1/ a 2/ preto na svojom odvolaní trvajú a považujú ho za dôvodné.

11. Ďalšie podania v odvolacom konaní strany do spisu nedoručili.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), zaoberajúc sa najskôr skúmaním existencie
formálnych podmienok pre podanie odvolania, dospel v prvom rade k záveru, že pokiaľ ide o odvolanie
žalovaných 1/ a 2/ voči výroku II. napadnutého uznesenia, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh
žalovanýchnazrušenieneodkladnéhoopatrenia,smerujevtejtočastiodvolaniežalovanýchprotitakému
rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.

13. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

14. Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o

a. zastavení konania,
b. odmietnutí podania vo veci samej,
c. odmietnutí žaloby na obnovu konania,
d. návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia,
e. zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1,

f. návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia,
g. zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku,
h. zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie,
i. návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku,
j. odklade vykonateľnosti rozhodnutia,

k. povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva,
l. zabezpečení dôkazného prostriedku,
m. nároku na náhradu trov konania,
n. prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164,o.návrhunauznaniecudziehorozhodnutia,onávrhunavyhlásenievykonateľnosticudziehorozhodnutia
a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

15. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

16. Podľa Civilného sporového poriadku je odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie prípustné len
vtedy, ak to zákon pripúšťa. CSP pripúšťa možnosť podať odvolanie proti uzneseniam, ktoré sú taxatívne

vymenované v ustanovení § 357 CSP, teda proti iným uzneseniam odvolanie prípustné nie je.

17. S poukazom na vyššie uvedené musel odvolací súd v prvom rade prihliadať na povahu odvolaním
žalovaných 1/ a 2/ napadnutého rozhodnutia. Títo podali odvolanie okrem rozhodnutia súdu o prerušení
konania, aj voči rozhodnutiu súdu, ktorým zamietol ich návrh na zrušenie nariadeného neodkladného
opatrenia. V prípade posudzovania prípustnosti odvolania voči takémuto rozhodnutiu je nutné vychádzať

z § 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 CSP.

18. Keďže ustanovenie § 357 CSP pripúšťa v jeho písm. e) odvolanie len proti uzneseniu súdu prvej
inštancie o zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a § 335
ods. 1 CSP, teda výslovne nepripúšťa odvolanie proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na zrušenie

neodkladného opatrenia, je potrebné konštatovať, že v tejto časti bolo odvolanie zo strany žalovaných 1/
a 2/ podané proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie podľa CSP nie je prípustné. CSP totiž prípustnosť
odvolania voči uzneseniu zamietajúcemu návrh na zrušenie neodkladného opatrenia neumožňuje.

19. Pretože odvolanie žalovaných 1/ a 2/ bolo z vyššie uvedených dôvodov v časti podané proti takému

rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, musel odvolací súd
odvolanie žalovaných v časti smerujúcej proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na
zrušenie neodkladného opatrenia v zmysle § 386 písm. c) CSP odmietnuť (výrok II.).

20. Pokiaľ ide o zvyšnú časť odvolania žalovaných 1/ a 2/ smerujúcu voči výroku I. napadnutého

uznesenia, ktorým súd prvej inštancie konanie prerušil podľa § 164 CSP, odvolací súd v tejto časti po
zistení, že odvolanie žalovaných 1/ a 2/ bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom –
stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie v tejto časti vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. n/ CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia použili

zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím
ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP),
súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo
doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1

CSP a contrario), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia a jemu predchádzajúceho
konania dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v časti o prerušení konania vecne
správne, v dôsledku čoho napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v jeho výroku I. o prerušení
konania podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

21. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu v odvolaním účinne napadnutej časti, bolo posúdiť, či
boli naplnené skutkové a právne okolnosti odôvodňujúce prerušenie predmetného konania o určenie
právnej neúčinnosti zmlúv o prevode obchodných podielov v zmysle § 164 CSP z dôvodu, že v konaní
vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 33C/1/2024 sa koná o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva žalobkyne a jej bývalého manžela I. G. K., nar. XX.XX.XXXX.

22. Podľa § 42a ods. 1 OZ, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa
odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné.
Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už
vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

23. Podľa § 42a ods. 3 písm. a) OZ, odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka
ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou ( § 116 a117);to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel
dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

24. Podľa § 149 ods. 1 OZ, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa
zásad uvedených v § 150.

25. Podľa § 149 ods. 2 OZ, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého
z manželov súd.

26. Podľa § 150 OZ, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý
z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a
je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ

na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

27. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.

28. Ustanovenie § 164 CSP upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné
konanie nevyhnutné, ktorého dôvodom ale je, že prebieha iné súdne alebo správne konanie, v ktorom sa
rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie v danej veci. Súd je pritom povinný najskôr urobiť
iné vhodné opatrenia dostupnými procesnými prostriedkami, medzi ktoré patrí i riešenie tzv. predbežnej

otázky. Až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Hlavnými kritériami pre posúdenie dôvodnosti
prerušenia sú vhodnosť, dĺžka konania, právo sporových strán na rýchlu a účinnú ochranu, v intenciách
zásady hospodárnosti konania (čl. 17 CSP), či zamedzenie prípadných odlišných rozhodnutí súdov o tej
istej otázke.

29. V prípade, že na súde prebieha iné konanie, v ktorom sa rieši prejudiciálna otázka, ktorá môže mať
významprerozhodnutiesúduvdanejveci(anejdeoprípadypodľa §193CSP,pozn.),musísúdcitlivo
zvážiť, či konanie preruší a počká na rozhodnutie iného súdu o predmetnej otázke, alebo si túto otázku
posúdi sám. Je potrebné uvažovať aj v intenciách vhodnosti návrhu na prerušenie konania, nakoľko
prípadným prerušením konania, do skončenia iného súdneho konania, môže prísť k predĺženiu konania,

prípadne aj o niekoľko rokov. Na druhej strane, ak by k rozhodnutiu o podstatnej otázke majúcej vplyv
na rozhodnutie súdu došlo neskôr, ako k rozhodnutiu vo veci samej, môže to spôsobovať existenciu
dôvodu prípustnosti žaloby na obnovu konania.

30. V predmetnej veci sa žalobkyňa domáha určenia právnej neúčinnosti zmlúv o prevode obchodných

podielovzodňa13.07.2022uzavretýchmedzijejbývalýmmanželomI.G.nar.XX.XX.XXXXaichsynmi-
žalovanými1/a2/zdôvodu,žetomutojejbývalémumanželovibolovovecivyporiadaniabezpodielového
spoluvlastníctva manželov uložené rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 33C/18/2016-950 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 26Co/74/2021-1074, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
30.06.2022 a vykonateľnosť dňa 29.09.2022, zaplatiť žalobkyni sumu 1.416.582,02 eura do 90 dní od

právoplatnosti tohto rozsudku. Bývalý manžel žalobkyne počas plynutia tejto lehoty na plnenie, urobil
právne úkony ukracujúce uspokojenie súdom priznanej pohľadávky žalobkyne, keď ako jediný spoločník
obchodných spoločností REVOL TT Consulting s. r. o. a REVOL TECHNOLOGY s. r. o., previedol svoje
obchodné podiely bezodplatne na žalovaných 1/ a 2/ v rozsahu 50 % na každého. Zo správy súdneho
exekútora Mgr. Ľudovíta Zelisku v exekučnej veci sp. zn. 194EX640/2022 vedenej pre vymoženie

pohľadávky žalobkyne vyplýva, že I. G. st. aktuálne nedisponuje majetkom umožňujúcim uhradenie
pohľadávky žalobkyne priznanej v spore o vyporiadanie BSM. Pred prevodom svojich obchodných
podielov však disponoval majetkom postačujúcim na uspokojenie celej pohľadávky žalobkyne voči
nemu. Žalovaní v priebehu konania predložili rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/205/2022
zo dňa 14.12.2023, ktorým dovolací súd zrušil rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 26Co/74/2021,

26Co/75/2021 zo dňa 22.06.2022 vo výroku, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie (II. výrok)
a vo výroku o náhrade trov odvolacieho konania (III. výrok) a rozsudok Okresného súdu Trnava sp.
zn. 33C/18/2016 z 23.04.2021 a vec vrátil Okresnému súdu Trnava na ďalšie konanie. Na základe
rozhodnutia dovolacieho súdu žalovaní spochybnili aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne v spore ourčenie neúčinnosti právnych úkonov, nakoľko je sporné splnenie základnej podmienky na podanie
takejto žaloby, a to existencia vymáhateľnej pohľadávky žalobkyne voči dlžníkovi I. G. st., preto
navrhovali žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Žalobkyňa naopak navrhla predmetné konanie prerušiť,

a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, vedenej aktuálne na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 33C/1/2024, v ktorom konaní dôjde
k vyporiadaniu BSM a budú tiež určené záväzky toho-ktorého bývalého manžela, vyplývajúce z jeho
vyporiadania.

31. Argumentácia žalovaných spočíva v tom, že v súčasnosti nie je splnená zákonná podmienka
úspešného odporovania, a to existencia vymáhateľnej pohľadávky voči dlžníkovi, pretože predmetom
konania sp. zn. 33C/1/2024 je vyporiadanie BSM, teda rozdelenie spoločného majetku, ktorý patril
do BSM v čase jeho zániku a nie uplatnený nárok žalobkyne na existujúcu pohľadávku voči I. G. K..
Žalobkyňa nemá pohľadávku voči I. G. st., ktorá je vymáhateľná podľa § 42a ods. 1 OZ. Vzhľadom na
skutočnosť, že o vyporiadaní BSM nebolo rozhodnuté, nemá žalobkyňa v súčasnosti postavenie veriteľa

a zároveň nedisponuje vymáhateľnou pohľadávkou voči I. G. K.. Uznesením Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 5Cdo/205/2022 zo dňa 14.12.2023 žalobkyňa stratila aktívnu legitimáciu na podanie žaloby.

32. Argumentácia žalobkyne spočíva naopak v tom, že z ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších
súdnych autorít ohľadom vymedzenia pojmu vymáhateľná pohľadávka vyplýva, že tomuto pojmu

zodpovedá taká pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní
(rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/102/99 – R44/2011 a rozhodnutie Veľkého senátu NS SR sp. zn.
1VCdo/1/2022 zverejnenom v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR 1/2022). Na základe
uvedeného mala žalobkyňa za to, že disponuje vymáhateľnou pohľadávkou voči dlžníkovi I. G. st.,
keďže ich manželstvo bolo právoplatne rozvedené dňa 12.01.2016 a dňa 30.05.2016 podala žalobu

o vyporiadanie BSM. V pôvodnom konaní o vyporiadanie BSM vedenom pod sp. zn. 33C/18/2016 si
žalobkyňa v rámci vyporiadania BSM uplatnila voči dlžníkovi nárok na vyrovnanie podielov v sume
1.416.582,02 eura, ktorú pohľadávku žalobkyne súdy pôvodne judikovali, pričom rozsudky nadobudli
právoplatnosť dňa 30.06.2022. Dňa 12.07.2022 dlžník previedol svoj majetok, ktorý by postačoval na
uspokojenie tejto pohľadávky žalobkyne na žalovaných. Žalobkyňa uviedla, že v ďalšom konaní o

vyporiadanie BSM vedenom už pod sp. zn. 33C/1/2024 si naďalej uplatňuje voči I. G. st. pohľadávku
v sume 1.543.757,89 eura z titulu práva na náhradu toho, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené
na ostatný majetok dlžníka podľa § 150 OZ. Po započítaní vzájomných pohľadávok bývalých manželov
v rámci vyporiadania BSM, predstavuje uplatnená pohľadávka voči nemu sumu 1.414.279,81 eura.
Pokiaľ NS SR svojim uznesením sp. zn. 5Cdo/205/2022 zrušil pôvodné rozhodnutia vo veci vyporiadania

BSM, vyslovil v tomto svojom rozhodnutí právny názor, že časť majetku bola v konaní uplatnená po
uplynutí troch rokov po zániku manželstva, zároveň však vyslovil právny názor, že súd pri vyporiadaní
BSM musí i bez návrhu prihliadať na to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na oddelený
majetok niektorého z manželov. Na základe uvedeného žalobkyňa tvrdí, že disponovala vymáhateľnou
pohľadávkou voči dlžníkovi v čase, keď boli urobené právne úkony, ktorým odporuje. Túto pohľadávku si

uplatnila voči dlžníkovi v základnom konaní o vyporiadanie BSM, teda má aktívnu legitimáciu v konaní o
odporovacej žalobe. Pretože sa v spore o vyporiadanie BSM vedenom pod sp. zn. 33C/1/2024 rozhodne
o podstatnej otázke majúcej vplyv na rozhodnutie súdu v tejto veci, má žalobkyňa za to, že je dôvodné
konanie prerušiť. Žalobkyňa tiež predložila zápisnicu o pojednávaní vo veci sp. zn. 33C/1/2014 zo dňa
16.09.2024, na ktorom vyslovil súd prvej inštancie vo veci vyporiadania BSM predbežný právny názor,

podľa ktorého by bol bývalý manžel žalobkyne podľa záväzného právneho názoru NS SR, povinný
zaplatiť žalobkyni sumu 638.349,71 eura.

33. Súd prvej inštancie dospel k záveru o potrebe prerušiť predmetné konanie do právoplatného
skončenia konania vedeného pod sp. zn. 33C/1/2024, v ktorom konaní dôjde k vyporiadaniu BSM, teda

budú tiež určené záväzky toho-ktorého bývalého manžela vyplývajúce z vyporiadania BSM. Dôvodil,
že pre vyhovenie odporovacej žalobe je postačujúce, ak pohľadávka žalujúceho veriteľa sa stane
vymáhateľnou (vykonateľnou) v priebehu odporovacieho konania (v čase rozhodovania súdu), preto
je prerušenie konania o odporovacej žalobe do skončenia konania, ktorého výsledkom môže byť
vymáhateľná pohľadávka súladné so zásadou spravodlivej ochrany práv. Ak totiž v čase rozhodovania

súdu o odporovacej žalobe pohľadávka žalobcu (veriteľa) voči dlžníkovi nie je ešte vymáhateľná a
žalobca sa domáha jej priznania v inom konaní, je spravidla daný dôvod na prerušenie konania
o odporovacej žalobe. Súd uviedol, že k prerušeniu konania tu dochádza nie z dôvodu absencie
vykonateľnej pohľadávky, ale z dôvodu, že táto pohľadávka je spochybnená z dôvodu prebiehajúcehoiného súdneho konania, keď si žalobkyňa vo veci sp. zn. 33C/1/2024 uplatňuje voči bývalému
manželovi pohľadávku z titulu práva na náhradu toho, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené
na ostatný majetok dlžníka podľa § 150 OZ, na čo musí súd navyše prihliadať aj bez návrhu. Súd

tiež v tomto smere poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 337/2023 zo dňa
20.06.2023, v ktorom Ústavný súd uviedol, že prerušenie konania o neúčinnosť právnych úkonov z
dôvodu prebiehajúceho sporu o pohľadávke veriteľa, nie je porušením práva na súdnu ochranu. Súd mal
tiež za to, že zrušenie pôvodného právoplatného rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 33C/18/2016
Najvyšším súdom SR, nie je dôvodom na zamietnutie žaloby v tomto konaní. Vychádzal z výkladu pojmu

vymáhateľná pohľadávka v rozhodnutí Veľkého senátu NS SR sp. zn. 1VCdo/1/2022 z 17.05.2022 a
tiež z naň nadväzujúceho rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 400/2023 z 18.08.2023, v
ktorom Ústavný súd konštatoval, že z predmetného uznesenia Veľkého senátu nie je možné vyvodiť
kategorickú nemožnosť prerušenia konania o odporovacej žalobe; prerušenie konania o neúčinnosť
právnych úkonov z dôvodu prebiehajúceho sporu o pohľadávke veriteľa, nie je porušením práva na
súdnu ochranu.

34. Žalovaní v podanom odvolaní dôvodili, že žalobkyňa na základe uznesenia Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 5Cdo/205/2022 zo dňa 14.12.2023 stratila aktívnu legitimáciu v spore o neúčinnosť právnych
úkonov, pretože nedisponuje vymáhateľnou pohľadávkou voči dlžníkovi, nakoľko najvyšší súd v tomto
rozhodnutí konštatoval, že sumu 1.556.464,60 eura žiadala žalobkyňa zahrnúť do BSM až v čase, keď

ohľadom tohto nároku platila zákonná domnienka daná v § 149 ods. 4 OZ, predmetom konania sp. zn.
33C/1/2024 je vyporiadanie BSM a nie uplatnený nárok žalobkyne na existujúcu pohľadávku voči I. G.
K.. Pretože o vyporiadaní BSM nebolo rozhodnuté, nemá žalobkyňa v súčasnosti postavenie veriteľa
a nedisponuje vymáhateľnou pohľadávkou voči I. G. st., teda nemôže ani úspešne uplatniť odpor voči
právnemu úkonu.

35. V predmetnej právnej veci o neúčinnosť právnych úkonov, je teda prioritné vyriešiť otázku
aktívnej legitimácie žalobkyne pre podanie predmetnej odporovacej žaloby, ktorou sa rozumie také
hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu – žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp.
mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie,

či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej
povinnostinastranežalovaného)jeimanentnousúčasťousúdnehokonania(rozsudokNajvyššiehosúdu
Slovenskej republiky z 29.6.2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009).

36. Stranou v spore sa totiž niekto môže stať bez toho, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu,

o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti
nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Vecná legitimácia sa na začiatku konania
tvrdí. Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu,
z ktorého sa vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva,
kedy je jedna strana subjektom práva a strana na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti,

ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z
hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo
právnickáosobasubjektívnecítibyťstranouurčitéhohmotno-právnehovzťahu,alevždyibato,čistranou
objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je
nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia,

o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca
tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti,
o ktorú v konaní ide (por. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004).

37. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca preukáže, že má tvrdené subjektívne právo uplatnené v

konaní. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom aktívnej vecnej legitimácie je iný
subjekt, ktorý ale v konaní nevystupuje ako žalobca. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu má
teda vecný dopad na výsledok sporu v podobe vydania meritórneho rozhodnutia, ktorým súd žalobu
zamietne.

38. Na podanie odporovacej žaloby je aktívne vecne legitimovaný veriteľ, ktorého pohľadávka voči
dlžníkovi je vymáhateľná. Za ustálenú rozhodovaciu prax k výkladu pojmu vymáhateľná pohľadávka v
zmysle § 42a OZ, treba považovať uznesenie Najvyššieho súdu SR z 17.05.2022 sp. zn. 1VCdo/1/2022,ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
pod R 1/2022 (nadväzujúce na rozhodnutie R 44/2001), ktorého právna veta znie: „Vymáhateľná
pohľadávka v zmysle ustanovenia § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka je pohľadávka, ktorú možno

úspešne vymáhať v základnom súdnom konaní,“ ako aj na toto rozhodnutie nadväzujúce uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 27.02.2024, sp. zn. 9Cdo/215/2022, publikované pod R 23/2024.

39.Pokiaľideootázku,vakom„štádiuvývoja“musíbyťpohľadávkaveriteľavmomente,keďdlžníkurobí
odporovaný právny úkon, odvolací súd má za to, že právny úkon dlžníka je za podmienok uvedených

§ 42a ods. 2 OZ odporovateľný nielen vtedy, ak pohľadávka veriteľa bola vymáhateľná už v čase, keď
bol urobený, ale aj v prípade, ak bol tento právny úkon urobený skôr, ako sa pohľadávka veriteľa voči
dlžníkovi stala vymáhateľnou. Keďže možno odporovať právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené
v úmysle ukrátiť veriteľa, stačí, aby dlžník svojim konaním sledoval ukrátenie akejkoľvek pohľadávky
svojho veriteľa; teda nie je rozhodujúce, aby išlo o pohľadávku splatnú alebo nesplatnú, prípadne
budúcu, alebo či pohľadávka bola vymáhateľná. Pre uplatnenie odporovacej žaloby je z tohto hľadiska

významné iba to, že veriteľ skutočne má voči dlžníkovi pohľadávku a že dlžník urobil právny úkon v
úmysle ukrátiť jej uspokojenie. Najvyšší súd ČR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 21 Cdo 549/2011 zo dňa
22.01.2022 uviedol, že: „K odporovacej žalobe (§ 42a OZ) je aktívne vecne legitimovaný len ten, kto mal
proti dlžníkovi pohľadávku v dobe, keď bol urobený právny úkon, a to aj pohľadávku nesplatnú alebo
pohľadávku veriteľa, ktorá má na základe vzniknutého záväzkového právneho vzťahu vzniknúť až v

budúcnosti.“ Na to, aby žalujúci veriteľ bol vecne legitimovaný na podanie odporovacej žaloby stačí, aby
jeho pohľadávka voči dlžníkovi bola vymáhateľná v čase rozhodovania súdu o ním podanej odporovacej
žalobe (porovnaj Rc 27/2000). Prof. JUDr. Milan Ďurica, PhD. v rámci rozboru inštitútu odporovateľnosti
v súdnej judikatúre vo svojom článku uvádza, že „veriteľ môže úspešne podať odporovaciu žalobu, ak v
čase urobenia právneho úkonu bol veriteľom, alebo aspoň existoval právny vzťah, na základe ktorého

mu v budúcnosti pohľadávka vznikla (ĎURICA, Milan. O rozvoji inštitútu odporovateľnosti v judikatúre
najvyšších súdnych autorít. Západočeská univerzita v Plzni, 2024).

40. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaní 1/ a 2/ nadobudli bezodplatne od svojho otca obchodné
podiely v obchodných spoločnostiach REVOL TT Consulting s. r. o. a REVOL TECHNOLOGY s. r. o.,

čím sa v zmysle skutkových tvrdení žalobkyne mal stať jej bývalý manžel nemajetným. Žalobkyňa sa
pritom v inom konaní domáha rozhodnutia súdu o vyporiadaní BSM žalobkyne a jej bývalého manžela,
pričom tvrdí, že v spore o vyporiadanie BSM, si aj po zrušujúcom uznesení Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 5Cdo/205/2022 uplatňuje voči bývalému manželovi pohľadávku v sume 1.543.757,89 eura z
titulu práva na náhradu toho, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na ostatný majetok dlžníka

podľa § 150 OZ s tým, že podľa žalobkyne po započítaní vzájomných pohľadávok bývalých manželov v
rámci vyporiadania BSM, má predstavovať uplatnená pohľadávka voči nemu sumu 1.414.279,81 eura.
Žalobkyňapoukazovalatiežnapredbežnýprávnynázorsúduvovecisp.zn.33C/1/2024,ktorýsavyjadril
o dôvodnosti nároku žalobkyne na zaplatenie sumy 638.349,71 eura. Z uznesenia Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 5Cdo/205/2022 zo dňa 14.12.2023, ktorým boli zrušené pôvodné rozhodnutia prvoinštančného a

odvolacieho súdu vo veci vyporiadania BSM žalobkyne a jej bývalého manžela, vyplýva právne záväzný
názor(ods.27),žepokiaľžalobkyňanavrhlasumu1.556.464,60eurakvyporiadaniunajskôr09.09.2020,
urobila tak v čase, keď ohľadom tohto nároku platila zákonná domnienka daná v § 149 ods. 4 OZ.
Avšak dovolací súd zároveň uzavrel (ods. 31, 32) , že v rámci vyporiadania BSM súd i bez návrhu
musí prihliadnuť na to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na oddelený (samostatný) majetok

niektorého z manželov, preto okresný i odvolací súd správne v zmysle korektívu daného v § 150 OZ
posudzovali povinnosť žalovaného nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok.

41. Podľa § 149 ods. 1 OZ platí, že ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa

vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 OZ. Pod pojmom vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva má Občiansky zákonník na mysli likvidáciu bezpodielového spoluvlastníctva, teda
usporiadanie všetkých majetkových vzťahov medzi manželmi ku všetkým veciam, ktoré boli predmetom
zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva. Ide nielen o rozdelenie hnuteľných a nehnuteľných vecí
patriacich manželom, ale aj o vzájomné vyporiadanie pohľadávok a dlhov vyplývajúcich z tejto formy

spoluvlastníctva, a to všetko podľa zásad uvedených v ustanovení § 150 OZ. Účinky vyporiadania
nastanú až dňom, keď sa stane právny úkon o vyporiadaní platný, resp. keď nadobudne rozhodnutie
súdu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva právoplatnosť. Výrokom súdu v rámci jehorozhodnutia o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je aj stanovenie peňažnej sumy
na vyrovnanie podielov bývalých manželov.

42. V danom prípade medzi žalobkyňou a jej bývalým manželom existuje právny vzťah vyplývajúci z ich
zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva v zmysle § 149 ods. 1 OZ, pričom o usporiadaní všetkých
majetkových vzťahov medzi bývalými manželmi, vrátane rozhodovania o vyporiadaní vzájomných
pohľadávok a dlhov, a teda aj o prípadnom nároku žalobkyne na náhradu toho, čo bolo zo spoločného
majetku vynaložené na ostatný majetok dlžníka podľa § 150 OZ, rozhoduje súd na základe žaloby

žalobkynepodaneještedňa30.05.2016,vedenejpôvodnepodsp.zn.33C/18/2016,aktuálnepodsp.zn.
33C/1/2024. K uzavretiu zmlúv o prevode obchodných podielov došlo dňa 13.07.2022. Žalobu o určenie
neúčinnosti právnych úkonov podala žalobkyňa dňa 15.11.2022.

43. Pretože vo veci vyporiadania BSM zatiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté, je nevyhnutné, aby konanie
o odporovacej žalobe žalobkyne bolo prerušené, pretože zamietnutie žaloby v tomto štádiu konania

pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobkyne, ktorá zatiaľ nedisponuje konkrétnou vykonateľnou
pohľadávkou voči svojmu bývalému manželovi, t. j. priznanou vykonateľným rozhodnutím súdu, by
znamenal, že žalobkyňa by bola v tomto prípade nútená čakať s podaním odporovacej žaloby, až kým
nenastane stav zakladajúci jej aktívnu legitimáciu, teda kým jej pohľadávka vyplývajúca z vyporiadania
BSM nebude právoplatne prisúdená, čím by však žalobkyňa bola vystavená riziku uplynutia trojročnej

prekluzívnej lehoty na podanie odporovacej žaloby vyplývajúcej z § 42a ods. 2 OZ. To znamená, že skôr,
ako by si žalobkyňa mohla obstarať vykonateľnú pohľadávku ako predpoklad svojej aktívnej legitimácie
na podanie odporovacej žaloby, mohlo by jej zaniknúť samotné právo na podanie odporovacej žaloby
(zmluvy o prevode obchodných podielov sú z 13.07.2022, t. j. 3-ročná lehota uplynie 13.07.2025, t. j. o
necelých 5 mesiacov, pozn.). Takýto následok však zjavne odporuje účelu civilného sporového konania,

ktorým je zabezpečenie spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov sporových strán. Takémuto
nespravodlivému následku pritom možno čeliť práve prerušením predmetného konania do skončenia
súdneho konania, ktorého výsledkom môže byť vykonateľná pohľadávka žalobkyne.

44. Vychádzajúc z právneho názoru, že pre vyhovenie odporovacej žalobe je postačujúce, ak

pohľadávka veriteľa sa stane vymáhateľnou v priebehu odporovacieho konania, najneskôr v čase
rozhodovania súdu, má odvolací súd za to, že prerušenie konania o odporovacej žalobe až do skončenia
konania,ktoréhovýsledkommôžebyťvykonateľnápohľadávka,jevdanomprípadevsúladesozásadou
spravodlivej ochrany práv. Aj Ústavný súd SR konštatoval, že prerušenie konania o neúčinnosť právnych
úkonov z dôvodu prebiehajúceho sporu o pohľadávke veriteľa, nie je porušením práva na súdnu ochranu

(uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 400/2023 z 18.08.2023, rovnako aj uznesenie Ústavného
súdu SR sp. zn. IV. ÚS 337/2023 z 20.06.2023).

45. V konaní, v ktorom sa rozhoduje o vyporiadaní BSM s možnosťou priznania budúcej pohľadávky
žalobkyne voči bývalému manželovi titulom náhrady toho, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na

ostatný majetok druhého manžela, resp. titulom vyrovnania ich podielov na BSM, je nepochybne riešená
otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu o odporovacej žalobe. Pripustenie opaku by
podľa názoru odvolacieho súdu znamenalo zlegalizovanie postupu, ako sa vyhnúť splneniu povinnosti
stanovenej budúcim rozhodnutím súdu o vyporiadaní BSM žalobkyne a jej bývalého manžela, keď tento
previedolsvojmajetokznačnejhodnotybezodplatnýmiprávnymiúkonminasvojichsynov–blízkeosoby.

Odvolací súd sa pri uvedenom právnom posúdení riadil zásadou, že súdna prax má pri interpretácii
ustanovenia § 42a OZ slúžiť ochrane tých, ktorým je toto ustanovenie určené, t. j. ochrane veriteľov.

46. Preto aj keď ku dňu uzavretia zmlúv o prevode obchodných podielov medzi bývalým manželom
žalobkyne a žalovanými 1/ a 2/ dňa 13.07.2022, nebola pohľadávka žalobkyne majúca vyplývať z

vyporiadania BSM priznaná rozhodnutím súdu, podstatné je, že v čase podania odporovacej žaloby už
prebiehalo základné konanie o vyporiadanie BSM žalobkyne a jej bývalého manžela, keď žalobkyňa
tvrdí, že výsledkom sporu o vyporiadanie BSM, bude povinnosť žalovaného zaplatiť jej vysokú peňažnú
sumu. Vzhľadom na to, že dĺžka sporového konania o vyporiadanie BSM pravdepodobne v danom
prípade prekročí trojročnú zákonnú lehotu na podanie odporovacej žaloby, je potrebné žalobkyni

zabezpečiť procesný prostriedok ochrany jej práv a pripustiť, že odporovacia žaloba môže byť podaná
aj v prípadoch, keď žalobca domáhajúci sa vyporiadania BSM, zatiaľ nedisponuje vymáhateľnou
pohľadávkou, avšak konanie o vyporiadanie BSM už bolo začaté; teda že je namieste konanie o tejto
odporovacej žalobe prerušiť, a to až do rozhodnutia súdu v inom spore o vyporiadaní BSM, ktoréhovýsledkom má byť podľa skutkových tvrdení žalobkyne priznanie jej peňažnej pohľadávky voči bývalému
manželovi vo vysokej výške. Takýto postup súdu je v súlade s ústavným právom na súdnu ochranu (čl.
46 Ústavy SR), ako aj ústavným právom na ochranu vlastníctva (čl. 20 Ústavy SR).

47. Významné je, že medzi žalobkyňou a jej bývalým manželom v dôsledku rozhodovania súdu
o vyporiadaní BSM existuje právny vzťah, z ktorého v zmysle skutkových tvrdení žalobkyne má
pohľadávka žalobkyne v budúcnosti vzniknúť. Aktívne vecne legitimovaný na podanie odporovacej
žaloby je ten, kto má voči dlžníkovi pohľadávku v čase, keď bol urobený odporovaný právny úkon,

a to aj pohľadávku nesplatnú, alebo pohľadávku, ktorá na základe existujúceho právneho vzťahu má
vzniknúť až v budúcnosti. V danom prípade prebieha súdne konanie, ktoré sa začalo ešte pred urobením
sporných odporovaných právnych úkonov manžela žalobkyne, v ktorom sa rieši dôležitá otázka, a to, či
a v akej výške má žalobkyňa pohľadávku voči I. G. st. titulom vyporiadania BSM. Rozhodnutie o tejto
otázke má vplyv pre posúdenie aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne.

48. Odvolací súd preto dospel k záveru, že nakoľko sa v spore sp. zn. 33C/1/2024 o vyporiadaní
BSM žalobkyne a jej bývalého manžela rieši prejudiciálna otázka ohľadom existencie vymáhateľnej
pohľadávky žalobkyne, je rozumné a vhodné konanie o určenie neúčinnosti právnych úkonov v danom
prípade prerušiť, až do skončenia konania vedeného pod sp. zn. 33C/1/2024, v ktorom sa rozhodne o
predbežnej otázke, či a v akej výške má žalobkyňa nárok na vyplatenie voči bývalému manželovi titulom

vyporiadania BSM.

49. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie
vo výroku I. o prerušení konania, ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil (výrok I).

50. Senát krajského súdu rozhodnutie o výroku I. prijal pomerom hlasov 2:1.

51. Rozhodnutie o výroku II. senát prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

2 28Co/156/2024

28Co/156/2024-
2122207237
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).