Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/88/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123415222
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6123415222.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členov

JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. D. XXX, XXX XX C. D., zastúpeného obchodnou spoločnosťou Advokátska kancelária
JUDr. Milan Chovanec s. r. o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, 010 01 Žilina, IČO: 36 436 640, proti
žalovanému: E. F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX/X, XXX XX I. - C. I., zastúpenému JUDr.
Jozefom Veselým, advokátom so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 50 659 537, o zaplatenie
28.831,32 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 2C/104/2023-136 zo
dňa 12. septembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 2C/104/2023-136 zo dňa 12. septembra 2024 vo výrokoch II.
a IV. potvrdzuje.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

III. Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 2C/104/2023-136 zo dňa 12. septembra 2024 vo výrokoch I.
a III. zostáva nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zastavil konanie v časti

o zaplatenie sumy 103,60 eur (výrok I.), žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 28.664,04
eur a to do troch dní od dňa právoplatnosti tohto rozsudku (výrok II.), ďalej vo zvyšnej časti žalobu
zamietol (výrok III.) a priznal žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 98,84
% (výrok IV.).
2. Na odôvodnenie rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou, doručenou pôvodne
Okresnému súdu Banská Bystrica a postúpenou súdu prvej inštancie dňa 19.12.2023, domáhal
zaplatenia sumy 28 831,32 eur. Žalobu skutkovo odôvodnil tak, že ním uplatňovaný nárok vznikol

podľa špecifikácie: A. úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.855,51 eur od 20.10.2021
do 30.06.2023, teda vyčíslené v sume 157,08 eur, ktoré vznikli z pohľadávky spolu v sume 1.855,51
eur priznanej veriteľovi uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 18Cb/91/2019-409 zo dňa 28.09.2021
(právoplatnýmdňa15.10.2021,vykonateľnýmdňa 19.10.2021),ktorájevymáhanávexekučnomkonaní
vedenom
na Okresnom súde Banská Bystrica pod spis. zn. 22Ek/3421/2021 a v exekúcii vedenej exekútorom
JUDr. F. J. G. spis. zn. 385EX/935/21; B. úroky z omeškania

vo výške 9,05 % ročne zo sumy 110.700,- eur od 01.11.2020 do 30.06.2023, teda vyčíslené
v sume 26.651,56 eur, ktoré vznikli z pohľadávky v sume 110.700,- eur priznanej veriteľovi rozsudkom
Okresného súdu Žilina č. k. 38Cb/440/2015-319 zo dňa 20.02.2019 (právoplatným dňa 03.06.2020,
vykonateľným dňa 09.06.2020) v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 14Cob/99/2019-446zo dňa 07.05.2020 a uznesením Krajského súdu v Žiline spis. zn. 14Cob/99/2020 zo dňa 25.06.2020,
ktorá je vymáhaná v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod spis. zn.
44Ek/1437/2020

a v exekúcii vedenej exekútorom JUDr. F. J. pod spis. zn. 385EX/385/20; C. úroky z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy 14.520,91 eur od 04.11.2020
do 30.06.2023, teda vyčíslené v sume 1.944,77 eur, ktoré vznikli z pohľadávky spolu v sume 14.520,91
eur priznanej veriteľovi uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 38Cb/440/2015-581 zo dňa 08.10.2020
(právoplatným dňa 28.10.2020, vykonateľným dňa 03.11.2020), ktorá je vymáhaná v exekučnom konaní

vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod spis. zn. 29Ek/1506/2020 a v exekúcii vedenej
exekútoromJUDr.F.J.podspis.zn.385EX/15/21aD.úrokyzomeškaniavovýške5,05%ročnezosumy
787,52 eur od 15.07.2021 do 30.06.2023, teda vyčíslené v sume 77,91 eur, ktoré vznikli z pohľadávky
v sume 787,52 eur priznanej veriteľovi uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 38Cb/440/2015-691
zo dňa 23.06.2021 (právoplatným dňa 10.07.2021, vykonateľným dňa 14.07.2021), ktorá je vymáhaná
v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod spis. zn. 21Ek/2633/2021

a v exekúcii vedenej exekútorom JUDr. F. J. pod spis. zn. 385EX/704/21. Predmetom označených
exekučných vymáhaní však nie sú úroky z omeškania, na ktoré má žalobca nárok a ktoré predstavujú
za omeškanie žalovaného do 30.06.2023 celkovo sumu 28.831,32 eur. Žalovaný svoj dlh v lehote
splatnosti neuhradil. Neuhradil ho ani na základe osobnej, ústnej či telefonickej výzvy či na základe
písomnej upomienky/pokusu o zmier. Žalovaný k úhrade nepristúpil ani na základe výzvy na plnenie

podanej právnym zástupcom žalobcu. B. K. F., K. "C. L.", K. K. XXX XX C. D. XXX, E.: XX XXX XXX,
postúpila zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 07.07.2023 ako postupca svoje vyššie špecifikované
pohľadávky žalobcovi ako postupníkovi. Oznámenie o postúpení pohľadávok bolo žalovanému zaslané
oboma účastníkmi tejto zmluvy. Predchádzajúci veriteľ obchodná spoločnosť F., K. „C. L.“ žalovaného
výzvou zo dňa 30.06.2023 vyzval na zaplatenie dlhu vo výške 32.078,- eur. V mene žalovaného reagoval

jeho právny zástupca, ktorý emailom zo dňa 12.07.2023 potvrdil, že žalovanému výzva bola doručená
a že uvedené pohľadávky sú vymáhané v exekučnom konaní. Správne podotkol, že úroky z omeškania
predmetom exekučných konaní nie sú, lebo neboli priznané. Zmyslom výzvy zo dňa 30.06.2023 bolo
práve vyčíslenie úrokov z omeškania a výzva na ich zaplatenie pod sankciou podania samostatnej
žaloby. Žalovaný napriek vyššie uvedeným výzvam svoj peňažný záväzok nezaplatil.

3. Žalovaný uplatnený nárok žalobcu v plnom rozsahu neuznal. Namietol, že sumy vymáhané v tomto
konaní sú vymáhané súdnym exekútorom JUDr. F. J., pričom sa jedná o zmes nárokov jednak na
základe nárokov na náhradu škody voči spoločníkovi spoločnosti a konateľovi spoločnosti, pracovno-
právnych nárokov, kde v prvom rade by mal žalobca odôvodniť o aký vzťah sa jedná s tým, že je
otázne či v exekučnom konaní boli vymožené akékoľvek sumy a v akej výške. Spor medzi spoločníkom

spoločnosti s ručením obmedzeným a touto obchodnou spoločnosťou je sporom obchodnoprávnym, čo
v podstate uznal aj žalobca z hľadiska výšky úrokov a v tom prípade teda žalobca zmiešal do jednej
žaloby obchodnoprávne záležitosti a občianskoprávne záležitosti, z čoho vyvstáva otázka príslušnosti
súdu, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť. Žalovaný z opatrnosti tiež vzniesol námietku premlčania voči
nárokom žalobcu, ktoré boli uplatnené po 3 rokoch

od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Celý návrh na začatie konania bol podaný predčasne,
pretože žalobca nedoložil či súdny exekútor vymohol akúkoľvek sumu, aký je súčasný dlh. Žalovaný
namietal aj uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá bola podľa jeho názoru účelovou zmluvou.
4. Žalobca podaním zo dňa 08.07.2024 vzal žalobu o zaplatenie sumy 103,60 eur späť. Žalovaný s
čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil v podaní zo dňa 09.09.2024. S odkazom na ust.

§ 144, § 145 ods. 1 a 2 a § 146 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“) sa súd prvej inštancie úvodom zaoberal týmto dispozitívnym procesným úkonom žalobcu,
teda späťvzatím žaloby v časti prevyšujúcej rámec nariadenia vlády SR č. 87/995 Z. z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z.,
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka. Na základe tohto dispozitívneho

procesného úkonu žalobcu konanie v časti o zaplatenie sumy 103,60 eur zastavil (výrok I. napadnutého
rozsudku).
5. Súd prvej inštancie posúdil právne spor citujúc ust. 100 ods. 1, § 101, § 110 ods. 1 až 3, § 121 ods. 3,
§ 517 ods. 1 a 2, § 524 ods. 1 a 2, § 525 ods. 1 a 2. § 526 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník v platnom znení (ďalej len „OZ“), ust. § 70 ods. 1 a 2, § 74, § 75b ods. 1, § 369 ods. 1 a 2,

§ 387 ods. 1 a § 397 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v platnom znení (ďalej len „ObZ“),
ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/995 Z. z a ust. § 1 ods. 1 a 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z.
Ďalej uviedol, že primárne skúmal vecnú legitimáciu žalobcu v spore. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky
vyplynulo, že postupca obchodná spoločnosť Mechanika, s. r. o. „v likvidácii“, za ktorú konal žalobca akolikvidátor, postúpila pohľadávky, ktoré boli predmetom konania na žalobcu. Z obsahu zmluvy o postúpení
vyplývala odplatnosť, ktorá odplata bola dohodnutá dohodou zmluvných strán vo výške rovnajúcej sa
100 %-tám nominálnej hodnoty postúpených pohľadávok, t. j. sume 145.321,10 eur. Zmluvné strany sa

dohodli na splatnosti odplaty postupom definovaných v časti III zmluvy, a to do 30 dní odo dňa vymoženia
pohľadávok zo strany postupníka. Postúpením pohľadávky došlo k postúpeniu pohľadávok na žalobcu
v súlade s ust. § 524 OZ. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky totiž jednoznačne vyplynulo, že prejav vôle
jej účastníkov smeroval k cedovaniu pohľadávky, keď odplata bola jednoznačne zmluvne dohodnutá.
Zmluvné strany si dohodli aj splatnosť odplaty, ktorá nastáva až po vymožení pohľadávok postupníka,

ktorý čas splatnosti však bol dostatočne určitý. V súlade so zákonom zmluvné strany v zmluve uviedli
potenciálnu možnosť započítania pohľadávky. Pokiaľ žalovaný namietal, že za obe zmluvné strany
podpisoval zmluvu žalobca, súd prvej inštancie dôvodil, že v súlade s ust. § 75b ObZ žalobca vystupoval
ako likvidátor postupcu, keď v tomto rozmere vystupoval za obchodnú spoločnosť Mechanika, s. r. o.
„v likvidácii“ a prešli na neho oprávnenia štatutárneho orgánu. V zmysle ust. § 74 ObZ je povinnosťou
likvidátora postupovať s odbornou starostlivosťou a vykonávať úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti.

Postup, ktorým likvidátor za odplatu postúpil pohľadávku na postupníka, súd prvej inštancie nevyhodnotil
ako účelový, keď je úlohou likvidátora vyhodnotiť návratnosť jeho pohľadávok a s tým súvisiacu otázku
otvorenia prípadných sporov obchodnou spoločnosťou v likvidácii, alternatívne pristúpiť k postúpeniu
pohľadávky. Súd prvej inštancie bola tak názoru,
že postup, ktorý likvidátor v predmetnom prípade zvolil, nie je obchádzaním zákona. Zmluva o postúpení

pohľadávky spĺňala náležitosti stanovené zákonom pre tento typ zmluvy, bola podpísaná oprávnenými
osobami, a preto nebol dôvod vyhodnotiť uvedenú zmluvu ako neplatnú. Postúpenie pohľadávky bolo
žalovanému oznámené listom zo dňa 26.07.2023, pričom jeho doručenie žalovaný nepoprel. Zo zmluvy
o postúpení zo dňa 07.07.2023 nepochybne vyplýval predmet - pohľadávky voči žalovanému, pričom
postúpenie bolo odplatné. Z toho dôvodu súd prvej inštancie posúdil, že bola daná aktívna vecná

legitimácia žalobcu.
6. Ďalej súd prvej inštancie kvalifikoval žalobcom uplatnené nároky ako nároky na zaplatenie zákonných
úrokov z omeškania, vzniknuté omeškaním žalovaného s úhradou právoplatných a vykonateľných
exekučných titulov. Omeškanie dlžníka s plnením peňažného záväzku má
zo zákona za následok obsahovú zmenu práv veriteľa a povinností dlžníka. Dlžník má teda popri

trvajúcej povinnosti splnenia záväzku (vrátenia istiny) aj novú povinnosť, a to bez ohľadu na to, či dlžník
omeškanie zavinil, alebo nie. Úroky z omeškania majú teda povahu sankcie za omeškanie dlžníka so
splnením peňažného záväzku (§ 517 ods. 2 OZ a § 369 ObZ). Úroky z omeškania sa uhrádzajú popri
samotnomdlžnomplnení(istine)asústanovenépercentomztejčastidlhu,sktoroujedlžníkvomeškaní.
V kontexte s uvedeným súd prvej inštancie vychádzal z toho, že uznesením Okresného súdu Žilina č.

k. 18Cb/91/2019-409
zo dňa 28.09.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.10.2021 a vykonateľnosť dňa 19.10.2021,
bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu sumu 1.307,21 eur a
548,30 eur ako trovy konania, spolu teda sumu 1.855,51 eur, a to
do troch dni od právoplatnosti uznesenia (v žalobe označený nárok pod bodom A.). Rozsudkom

Okresného súdu Žilina č. k. 38Cb/440/2015-319 zo dňa 20.02.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
03.06.2020 a vykonateľnosť dňa 09.06.2020 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 14Cob/99/2019-449 zo dňa 07.05.2020
a s opravným uznesením Krajského súdu v Žiline spis. zn. 14Cob/99/2019 zo dňa 25.06.2020, bola
žalovanému uložená povinnosť zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu sumu 110.700,- eur, a to do

troch dní od právoplatnosti rozsudku (v žalobe označený nárok pod bodom B.). Uznesením Okresného
súdu Žilina č. k. 38Cb/440/2015-581 zo dňa 08.10.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.10.2020
a vykonateľnosť dňa 03.11.2020, bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť právnemu predchodcovi
žalobcu sumu 14.520,91 eur, a to
do troch dní od právoplatnosti uznesenia (v žalobe označený nárok pod bodom C.). Napokon uznesením

Okresného súdu Žilina č. k. 38Cb/440/2015-691 zo dňa 23.06.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
10.07.2021 a vykonateľnosť dňa 14.07.2021, bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť právnemu
predchodcovi žalobcu sumu 787,52 eur, a to do troch dní od právoplatnosti uznesenia (v žalobe
označený nárok pod bodom D.).
7. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že uhradil časti dlžných súm, a preto žalobcovi nevznikol nárok

na úroky z omeškania tak, ako si ich vyčíslené uplatnil, pričom úhrada uvedených dlžných súm mala
byť uskutočňovaná zrážaním súm z dôchodku žalovaného, a to priamo zo strany Sociálnej poisťovne
na účet exekútora, kde sú vedené exekučné konania na vymoženie dlžných súm, súd prvej inštancie
poukázal na to, že zo správ súdneho exekútora JUDr. F. J. vyplynulo, že v exekučných konaniach, vktorých sú vymáhané dlžné sumy žalobcu priznané vyššie zmienenými právoplatnými rozhodnutiami
súdu (spis. zn. 385EX/935/21, 385EX/385/20, 385EX/704/21) boli vymožené dlžné sumy, ktoré boli
uhradené zrážkami zo strany Sociálnej poisťovne, keď však prvá úhrada na predmetných exekučných

konaniach bola uskutočnená dňa 29.09.2023. Rovnako z vyjadrenia Sociálnej poisťovne vyplynulo, že
boli uhradené niektoré časti dlžných istín, avšak prvá úhrada bola uskutočnená až v mesiaci september
2023. Žalobca si v konaní uplatňoval úroky z omeškania z istín priznaných vykonateľnými rozhodnutiami
za obdobie do 30.06.2023, a preto úhrady uskutočnené neskôr nemohli mať na priznanie takýchto
úrokov z omeškania vplyv. Žalovaný pritom v konaní nepredložil žiadne dôkazy o tom, že by v čase do

30.06.2023, za ktoré obdobie si žalobca uplatňoval úroky z omeškania, uhradil akúkoľvek časť dlžných
súm. Žalovaný tak neuniesol bremeno dôkazu ohľadom preukázania svojho tvrdenia, že dlh čo i len
sčasti uhradil.
8. Ďalej sa súd prvej inštancie zaoberal spornou otázkou charakteru uplatňovaných nárokov, teda či ide
o občianskoprávne alebo obchodnoprávne nároky. Za smerodajné považoval to,
že právna kvalifikácia nároku na zaplatenie úrokov z omeškania z judikovanej istiny musí sledovať jej

právnu kvalifikáciu, keďže úrok z omeškania pre svoju akcesorickú povahu je právnym osudom istiny
bezvýhradne podmienený. Vo vzťahu k nárokom uplatneným žalobcom pod písm. A., C. a D. súd prvej
inštancie uviedol, že sa jednalo o úroky z omeškania z priznanej náhrady trov konania. Nároku na
priznanie trov konania predchádza právne zastúpenie strany jej advokátom. Tento právny vzťah medzi
klientom a advokátom sa riadi prioritne zákonom č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení

zákona
č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
Vzhľadom na skutočnosť, že právny vzťah medzi advokátom a klientom je vzťahom súkromnoprávnym,
je nutné zodpovedanie otázky aplikácie všeobecného kódexu upravujúceho práva a povinnosti
neupravené špeciálnymi právnymi predpismi, pričom možno uviesť, že poskytovanie právnych služieb

sa v predmetnom prípade všeobecne riadi OZ. Žalobca si v konaní uplatnil úroky z omeškania podľa
predpisov občianskeho práva, keď bol sám toho názoru, že medzi jeho právnym predchodcom a jeho
advokátom došlo k uzatvoreniu zmluvy podľa občianskeho práva, ktorá skutočnosť v konaní nebola
vyvrátená. Vo vzťahu k nároku uplatnenému žalobcom pod písm. A. a s poukazom na to, že predmetný
exekučný titul sa stal vykonateľný dňom 19.10.2021, pričom žalobca si uplatnil úroky z omeškania podľa

predpisov občianskeho práva od 20.10.2021 vo výške 5 % ročne, dospel súd prvej inštancie k záveru,
že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vyčíslených podľa predpisov občianskeho
práva vo výške 157,08 eur. Vo vzťahu k nároku uplatnenému žalobcom pod písm. C. a s poukazom
na to, že predmetný exekučný titul sa stal vykonateľný dňom 03.11.2020, pričom žalobca si uplatnil
úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva (pozn. po čiastočnom späťvzatí žaloby) od

04.11.2020 vo výške 5 % ročne, dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na
zaplatenie úrokov z omeškania vyčíslených podľa predpisov občianskeho práva vo výške 1.925,51 eur.
Vo vzťahu k nároku uplatnenému žalobcom pod písm. D. a s poukazom na to, že predmetný exekučný
titul sa stal vykonateľný dňom 14.07.2021, pričom žalobca si uplatnil úroky z omeškania podľa predpisov
občianskeho práva (pozn. po čiastočnom späťvzatí žaloby) od 15.07.2021 vo výške 5 % ročne, dospel

súd prvej inštancie k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vyčíslených
podľa predpisov občianskeho práva vo výške 77,13 eur.
9. Vo vzťahu k nároku uplatnenému žalobcom pod písm. B. súd prvej inštancie uviedol, že sa
jednalo o úroky z omeškania vyčíslené zo sumy priznanej rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k.
38Cb/440/2015-319 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline spis. zn. 14Cob/99/2019, ktorými

rozhodnutiami bola priznaná pohľadávka vyplývajúca z obchodnoprávneho vzťahu medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným. S poukazom na uvedené, keď právna kvalifikácia nároku na
zaplatenie úrokov z omeškania z judikovanej istiny musí sledovať jej právnu kvalifikáciu, súd prvej
inštancie konštatoval, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vyčíslených podľa
predpisov obchodného práva. S poukazom na tú skutočnosť, že exekučný titul sa stal vykonateľným

dňom 09.06.2020, vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania odo dňa nasledujúceho.
Žalobca si uplatnil úroky z omeškania za obdobie od 01.11.2020
do 30.06.2023, a to po čiastočnom späťvzatí nároku vo výške 9 % ročne, ktorú sumu vyčíslil na 26.568,-
eur. Súd prvej inštancie však nárok žalobcu vyčíslil na sumu 26.504,31 eur. Preto priznal žalobcovi z
tejto časti žaloby úroky z omeškania vyčíslené podľa predpisov obchodného práva vo výške 9 % ročne

zo sumy 110.000,- eur od 01.11.2020 do 30.06.2023, teda v sume 26.504,31 eur a vo zvyšnej časti
tohto uplatneného nároku žalobu zamietol. Súd prvej inštancie zároveň prihliadal na skutočnosť, že
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) bola od 01.11.2020
do 26.07.2022 vo výške 0,00 %.10. K námietke premlčania vznesenej žalovaným súd prvej inštancie vo vzťahu k nárokom uplatneným
žalobcom pod písmenami A., C. a D. uviedol, že na predmetné nároky aplikoval ustanovenie OZ, podľa
ktorého je premlčacia doba trojročná. Nestotožnil sa s argumentáciou žalobcu o tom, že v predmetnom

prípade plynie 10-ročná premlčacia doba, keď sa jedná o judikované istiny. V zmysle ust. § 110 ods. 3 OZ
totiž platí, že úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak však ide o práva právoplatne
priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa
plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní. V predmetnom prípade
si žalobca uplatňoval úroky z omeškania, ktorých zročnosť nastala po právoplatnosti rozhodnutia, preto

mal súd prvej inštancie za to, že je na ne nutné aplikovať všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu. Avšak
žalobca si uplatňoval „najstaršie“ úroky z omeškania od 04.11.2020, pričom žaloba bola na súd podaná
19.10.2023, tzn. že žaloba bola podaná v zákonnej trojročnej lehote. Vo vzťahu k nároku uplatnenému
žalobcom pod písmenom B. súd prvej inštancie uviedol, že bol uplatnený podľa predpisov obchodného
práva, preto v tomto prípade bolo nutné aplikovať štvorročnú premlčaciu dobu. Žalobca si uplatňoval
úroky z omeškania

od 01.11.2020, tzn. pri podaní žaloby dňa 19.10.2023 bol aj tento nárok podaný na súd v zákonnej
štvorročnej premlčacej dobe. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie konštatoval, že k premlčaniu
žalobou uplatnených nárokov nedošlo.
11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie citujúc ust. § 255 ods. 1 a 2,
§ 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP s tým, že žalobou žalobca žiadal zaplatenie sumy 28.831,32 eur,

keď v časti o zaplatenie sumy 103,60 eur zavinením na jeho strane vzal žalobu späť, ktorú skutočnosť
bolo nutné pripísať na vrub žalobcu. V ďalšom súd prvej inštancie prihliadol na to, že žalobu v časti o
zaplatenie sumy 99,42 eur zamietol a v časti o zaplatenie sumy 28.664,04 eur žalobe vyhovel. Úspech
žalobcu bol potom v rozsahu 99,42 % (28.664,04 eur) a neúspech v rozsahu 0,58 % (103,60 eur +
99,42 eur). Čistý úspech žalobcu teda predstavoval 98,84 %, na základe čoho priznal žalobcovi nárok

na náhradu trov konania v rozsahu 98,84 %.
12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a IV. podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný,
pričom navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalovaný považoval napadnutý rozsudok
za nejasný a nezrozumiteľný, kde na jednej strane súd prvej inštancie konštatoval, že konanie v časti

o zaplatenie sumy 103,60 eur zastavil, ale v odôvodnení rozhodnutia neuviedol, ako sa vysporiadal
so späťvzatím žaloby v časti úrokov z omeškania, pretože pojednávanie na súde prvej inštancie sa
uskutočnilo dňa 27.06.2024
a k späťvzatiu žaloby v časti úrokov z omeškania došlo až podaním žalobcu zo dňa 08.07.2024.
Súd prvej inštancie mal teda rozhodnúť aj o tejto skutočnosti, nie len o sume 103,60 eur. Súd prvej

inštancie upozornil žalobcu na nesprávne vyčíslené úroky z omeškania, pričom žalobca vzal žalobu
späť o predmetnú sumu, ktorú mal žalovaný už uhradiť zrážkami z dôchodku, ale súd prvej inštancie sa
nevysporiadal s výškou úrokov z omeškania, ako to prezentoval na pojednávaní.
13. Žalovaný v ďalšom zotrval na námietke premlčania vznesenej vo vzťahu k nároku uplatnenému
žalobcom pod písmenom B., pričom bol toho názoru, že vo vzťahu k nemu bolo potrebné aplikovať

trojročnú premlčaciu dobu, a teda uvedený nárok je premlčaný. V kontexte s touto námietkou žalovaný
namietal, že ak mal súd prvej inštancie za to, že sa jedná o obchodnoprávny spor, potom konal
v spore nezákonný sudca, pretože spor bol vedený ako občianskoprávny, a nie obchodnoprávny a v
takomto prípade podľa rozvrhu práce Okresného súdu v Žiline mal rozhodovať sudca, ktorý má pridelenú
obchodnoprávnu a nie občianskoprávnu agendu.

14. Zároveň žalovaný trval aj na námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, keď žalobca
bol likvidátorom obchodnej spoločnosti F., K. „C. L.“ a v rozpore so zákonom postúpil fakticky sám na
seba predmetné pohľadávky, pričom nepreukázal akékoľvek protiplnenie. To, že súd prvej inštancie
nevyhodnotil postup likvidátora ako účelový bolo subjektívne hodnotenie súdu prvej inštancie, z ktorého
jednoznačne vyplýva neúčelnosť postúpenia pohľadávky, kde odplata mala byť dohodnutá len v

prípade vymoženia, takže takéto postúpenie stráca zmysel, keďže postúpením pohľadávky nedošlo
k žiadnej odplate. Likvidátor mal postupovať takým spôsobom, že s odbornou starostlivosťou mal vyvolať
ponukové konanie na odkúpenie pohľadávky za konkrétnu sumu, kde by spoločnosť v likvidácii mohla
dostať primeranú odplatu za postúpenú pohľadávku, naopak ju postúpil na seba bez toho, aby bol
povinnýdaťakékoľvekprotiplnenie,kdesastalvlastníkompohľadávky,alezatútopohľadávkubyzaplatil

len v prípade vymoženia, a teda efektivita a účelnosť bola v podstate nulová a jednalo sa o špekulatívne
konanie, kde zrejme žalobca mal záujem obchodnú spoločnosť Mechanika, s.r.o. „v likvidácii“ vymazať
z obchodného registra a v konečnom dôsledku za odkúpenie pohľadávky nezaplatiť. Pritom likvidáciaobchodnej spoločnosti trvá viac rokov a v podstate nie je čo likvidovať, keďže žalobca ako konateľ
obchodnej spoločnosti Mechanika, s.r.o. previedol nehnuteľnosti bezodplatne
na tretiu osobu.

15. Žalovaný v odvolaní ďalej poukazoval na to, že nemá vedomosť o tom, koľko súdny exekútor JUDr.
J. zrazil z jeho dôchodku, na čo tieto sumy použil a bolo vecou žalobcu, aby tieto skutočnosti preukázal,
pričom súd prvej inštancie mal rozhodovať ku dňu vyhlásenia rozsudku, t. j. ku dňu 12.09.2024 s tým, že
mal prihliadať na obranu žalovaného a skutočnosti uvádzané súdnym exekútorom. Súd prvej inštancie si
v podstate zjednodušil prácu a bez toho, aby žalobca pravdivo a objektívne vyčíslil pohľadávku, rozhodol

vo veci samej, pričom zmiešal princípy občianskeho práva s obchodným právom, čo bolo výhodné pre
žalobcu, pretože ak by aplikoval ustanovenia OZ, tak by podstatná časť nároku bola premlčaná.
16. Napokon žalovaný v odvolaní poukazoval na to, že pojednávanie dňa 12.09.2024 trvalo
na súde prvej inštancie 12 minút a je zrejmé, že objektívne by sa za takýto čas nedokázal súd oboznámiť
s listinami v súdnom spise a ešte aj vyhlásiť rozsudok, kde je zrejmé, že podľa výšky nároku a trov
konania mal predmetnú sumu prepočítať zrejme ohľadne úspechu a neúspechu vo veci samej.

17. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdiť a priznať mu voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %. Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti
rozhodné pre posúdenie veci, vykonané dokazovanie vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl.
CSP a dospel k správnym skutkovým zisteniam. Napadnuté rozhodnutie tiež zodpovedá zákonným

požiadavkám na jeho odôvodnenie. Žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa
súd prvej inštancie doposiaľ nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav, ako
aj následne prijaté právne závery.
18. Žalovaný v odvolacej replike, vyjadriac názor, že žalobca vo vyjadrení k odvolaniu neuviedol žiadne
skutočnosti, na ktoré by mohol žalovaný reagovať, uviedol, trvá na svojom odvolaní.

19. Ďalšie iné podania strán v rámci odvolacieho konania produkované neboli.
20. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie žalovaného proti rozsudku
súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a IV. bolo podané oprávneným subjektom
(§ 359 CSP – súd prvej inštancie rozhodol v jeho neprospech, keď žalobe čiastočne vyhovel a žalobcovi
proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 98,84 %), včas (§ 362 ods. 1 CSP)

a proti rozhodnutiu, ktoré je možné napadnúť takýmto opravným prostriedkom [§ 355 ods. 1 a 2 a § 357
písm. m) CSP], preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. §
379 CSP, t. j. vo výrokoch II. a IV., viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 CSP a bez nariadenia
pojednávania postupom podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s ust. § 378 ods. 1 a §
219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny tak vo

výroku II., ako aj v závislom výroku IV. o nároku na náhradu trov konania, potvrdil. Vo zvyšnej odvolaním
nenapadnutej časti, t. j. vo výrokoch I. a III. zostal rozsudok súdu prvej inštancie týmto rozhodnutím
odvolacieho súdu nedotknutý.
21. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené
a v celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi, na ktorých svoje rozhodnutie súd

prvej inštancie vo výrokoch II. a IV. založil. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti
rozhodné pre rozhodnutie o žalobe žalobcu, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v
súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom
v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom
konaní obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

22. Odvolací súd poukazuje na to, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá
odpovedať na každú námietku alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba
na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné
na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.
V dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdov prvej a druhej inštancie tvoria jednotu, a preto je

nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu
prvej inštancie.
23. Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že je v zmysle ust. § 380 CSP viazaný
odvolacími dôvodmi (ods. 1), s výnimkou vád týkajúcich sa procesných podmienok, na ktoré je povinný
prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (ods. 2). Z tohto vyplýva, že na iné pochybenia

súdu prvej inštancie, mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote, ktoré by inak mohli byť
v zmysle ust. § 365 CSP dôvodom
na podanie odvolania, prihliadať nemôže, aj keď by takéto pochybenia zistil. Z uvedeného princípu
neúplnej apelácie vyplýva, že odvolateľ má principiálnu zodpovednosť za obsahové vymedzenie svojhoodvolania. Odvolací súd nemôže nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu odvolateľa a formulovať
namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať rozhodnutie
na základe iných, než stranou sporu v odvolaní vznesených konkrétnych námietok. Vady týkajúce sa

procesných podmienok odvolací súd nezistil.
24. Odvolací súd tak považoval v ďalšom za nevyhnutné vysporiadať sa s odvolacími námietkami
žalovaného formulovanými v jeho opravnom prostriedku.
25. Žalovaný v odvolaní namietal nejasnosť a nezrozumiteľnosť napadnutého rozsudku, ktorú videl
v tom, že súd prvej inštancie na jednej strane konanie v časti o zaplatenie sumy 103,60 eur zastavil,

avšak v odôvodnení napadnutého rozsudku neuviedol, ako sa vysporiadal
so späťvzatím žaloby v časti o zaplatenie úrokov z omeškania, pretože pojednávanie sa na súde prvej
inštancie uskutočnilo dňa 27.06.2024 a podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku došlo k čiastočnému
späťvzatiu žaloby podaním zo dňa 08.07.2024, a teda súd prvej inštancie mal rozhodnúť aj o tejto
skutočnosti, nie len o sume 103,60 eur. Odvolací súd túto námietku žalovaného považoval za zjavne
nedôvodnú. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 103,60 eur späť

podaním zo dňa 08.07.2024, ktoré doručil súdu prvej inštancie rovnakého dňa. O tomto čiastočnom
späťvzatí žaloby, ako aj o zvyšnej časti žaloby rozhodol súd prvej inštancie až na pojednávaní dňa
12.09.2024, ktorého sa žalovaný a ani jeho zástupca nezúčastnili. Zástupca žalovaného v podaní zo
dňa 09.09.2024 oznámil súdu prvej inštancie súhlas žalovaného s čiastočným späťvzatím a zároveň
ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní a súhlasil s tým, aby súd prvej inštancie vykonal

pojednávanie dňa 12.09.2024 aj v jeho neprítomnosti. Rovnako aj samotný žalovaný v podaní zo dňa
09.09.2024 ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní a súhlasil s tým, aby súd prvej inštancie
vykonal pojednávanie dňa 12.09.2024 aj v jeho neprítomnosti. Teda aj keď je pravdou, že súd prvej
inštancie vykonal pojednávanie aj dňa 27.06.2024, o čiastočnom späťvzatí žaloby vykonanom podaním
žalobcu zo dňa 08.07.2024 logicky na tomto pojednávaní nerozhodol a ani rozhodnúť nemohol. Pokiaľ

ideonámietku,žesúdprvejinštancievnapadnutomrozsudkuneuviedol,akosavyporiadalsčiastočným
späťvzatím žaloby, odvolací súd poukazuje na odseky č. 7, č. 37 až 41 napadnutého rozsudku,
v ktorých súd prvej inštancie riadne odôvodnil svoje rozhodnutie (napadnutý rozsudok) vo výroku I.
ozastaveníkonaniavčastiozaplateniesumy103,60eur.Zkontextuzvyšnýchčastívýrokunapadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie (výroky II. a III.), ako aj zo zvyšnej časti jeho odôvodnenia je

zrejmé, o akej časti žaloby po čiastočnom späťvzatí žaloby súd prvej inštancie ďalej konal a rozhodol.
Zjavne nedôvodným bolo tiež tvrdenie žalovaného v odvolaní, že súd prvej inštancie zastavil konanie
v časti o zaplatenie sumy 103,60 eur, ktorú časť žaloby vzal žalobca späť z dôvodu úhrad žalovaného,
pričom sa však nevysporiadal s výškou úrokov z omeškania, ako ju prezentoval na pojednávaní.
Z odôvodnenia, ako aj z obsahu podania žalobcu zo dňa 08.07.2024 nevyplýva, že by žalobca vzal

žalobu v časti o zaplatenie sumy 103,60 eur z dôvodu úhrad žalovaného a súd prvej inštancie konanie na
podklade takto zdôvodneného procesného úkonu žalobcu konanie čiastočne zastavil, naopak žalobca
čiastočnýmspäťvzatímžalobyreagovalprávepredbežnéposúdeniesúduprvejinštancieohľadomvýšky
uplatnených úrokov z omeškania na pojednávaní dňa 7.06.2024.
26. V ďalšom žalovaný v odvolaní trval na námietke premlčania žalobou uplatneného práva

na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 110.700,- eur (pohľadávka priznaná
postupcovi obchodnej spoločnosti Mechanika, s. r. o. voči žalovanému rozsudkom Okresného súdu
Žilina č. k. 38Cb/440/2015-319 zo dňa 20.02.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline
spis. zn. 14Cob/99/2019 zo dňa 07.05.2020 a opravným uznesením Krajského súdu v Žiline spis. zn.
14Cob/99/2019 zo dňa 25.06.2020) odo dňa 01.11.2020

do 30.06.2023. Žalovaný konkretizoval svoju námietku tak, že vykonateľnosť rozhodnutia, ktorým bola
postupcovi priznaná pohľadávka, nastala dňom 23.07.2020, pričom žalobca podal žalobu na súd až
dňa 19.10.2023, teda až po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Žalovaný tak nesúhlasil so záverom
súdu prvej inštancie o nutnosti aplikácie všeobecnej štvorročnej premlčacej dobe podľa ObZ. Dotknutá
pohľadávka vo výške 110.700,- eur bola postupcovi vyššie uvedenými rozsudkami priznaná titulom

zodpovednosti žalovaného
za škodu podľa ust. § 135a ods. 2 ObZ, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s porušením povinností
žalovaného ako konateľa postupcu (spoločnosti s ručením obmedzeným)
pri výkone jeho pôsobnosti. S ohľadom na komplexnosť právnej úpravy zodpovednosti
za škodu spôsobenú porušením povinnosti podľa ObZ, teda aj porušením povinnosti konateľa

spoločnosti s ručením obmedzeným (§ 757 ObZ), sa aj na premlčanie práva na náhradu škody vzťahujú
ustanovenia Obchodného zákonníka upravujúce premlčanie práva (§ 387 a nasl. ObZ), teda aj ust. §
397 ObZ o všeobecnej štvorročnej premlčacej dobe a ust. § 398 ObZ o začiatku plynutia subjektívnej
premlčacej doby a objektívnej premlčacej doby práva na náhradu škody a dĺžke objektívnej premlčacejdoby. S prihliadnutím na doposiaľ uvedené v prípade omeškania dlžníka so splnením jeho peňažného
záväzku, teda tak zmluvné, ako aj mimozmluvného záväzku vyplývajúceho zo zodpovednosti konateľa
za škodu podľa ust.

§ 135a ods. 2 ObZ (čo vyplýva aj z § 261 ods. 6 písm. a) ObZ, podľa ktorého sa treťou časťou
ObZ spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy okrem iných aj medzi štatutárnym
orgánom alebo členom štatutárnych a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou spoločnosťou)
bolo potrebné aplikovať aj na uplatnený nárok na zaplatenie úrokov z omeškania normy obchodného
práva, konkrétne ust. § 369 ObZ, ako to aj správne urobil súd prvej inštancie. Rovnako aj právna

úprava premlčania v Obchodnom zákonníku má komplexnú povahu. V ust. § 387 je upravený predmet
premlčania, v ust. § 388 až 390 účinky premlčania, v ust. § 391 až 401 začiatok a trvanie premlčacej
doby, v ust. § 402 až 407 spočívanie a pretrhnutie premlčacej doby a v ust. § 408 všeobecné obmedzenie
premlčacej doby. Skutočnosť, že Obchodný zákonník výslovne neupravuje začiatok plynutia premlčacej
dobyajejdĺžku,pokiaľsajednáoprávonazaplatenieúrokovzomeškania,neznamenánutnosťaplikácie
právnej úpravy OZ (k tomu primerane rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. 6Obo/191/2003 zo dňa

01.03.2005, nález Ústavného súdu SR č. k. II.ÚS/92/2006-39
zo dňa 22.03.2007). V prípade práva na úroky z omeškania sa tak toto právo premlčuje
vo všeobecnej štvorročnej premlčacej dobe podľa ust. § 397 ObZ. Na tomto nemení nič ani zmena
v osobe veriteľa, ku ktorej došlo postúpením pohľadávky pôvodným veriteľom obchodnou spoločnosťou
Mechanika, s. r. o. „v likvidácii“ na žalobcu (§ 400 ObZ). Odvolací súd v nadväznosti na uvedené

nepovažoval ani túto odvolaciu námietku za dôvodnú.
27. V kontexte so záverom o obchodno-právnom charaktere žalobcom uplatnenej pohľadávky, uvedenej
v predošlom odseku odôvodnenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, žalovaný namietal, že vec
prejednal a rozhodol nezákonný sudca, keďže v spore mal rozhodnúť sudca, ktorý v zmysle rozvrhu
práce Okresného súdu Žilina má pridelenú obchodnoprávnu agendu, čo v posudzovanom spore splnené

nebolo. Vo vzťahu k tejto odvolacej námietke žalovaného odvolací súd primárne poukazuje na to, že
v zmysle ust. čl. 48 ods. 1 Ústavy SR nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť
súdu ustanoví zákon. Toto ustanovenie ústavy tak upravuje právo na zákonného sudcu, avšak neurčuje,
ktorý sudca je v danom prípade zákonným sudcom. Spôsob určenia zákonného sudcu tak upravujú
podzákonné normy. Príslušnosť súdu je upravená pre civilné sporové konanie v ust. § 12 a nasl. CSP.

Odvolací súd tak primárne poukazuje na to, že Okresný súd Žilina je kauzálne príslušný súd na konanie
o obchodnoprávnych sporoch [§ 22 písm. h) CSP]. Je teda zrejmé, čo nenamietal ani žalovaný, že
vec bola prejednaná a rozhodnutá sudcom príslušného súdu. Prideľovanie vecí na ich prejednanie
a rozhodnutie konkrétnemu sudcovi príslušného súdu je upravené zákonom č. 757/2004 Z. z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ustanovenia o rozvrhu práce), vyhláškou Ministerstva

spravodlivosti SR č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské
súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy v platnom znení a rozvrhom práce príslušného súdu.
Žalovaný teda namietal, že vec prejednal a rozhodol sudca, ktorý nebol určený platným rozvrhom práce
Okresného súdu Žilina na vybavenie obchodnoprávnych vecí. Z obsahu spisu vyplýva, že po postúpení
veci na Okresný súd Žilina, bola vec zapísaná do súdneho registra „C“ a následne nebola vec postupom

a v lehote podľa ust. § 152 ods. 10 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 543/2005 Z. z. zapísaná do
súdneho registra „Cb“, a preto ju mal v zmysle tohto ustanovenia dokončiť samosudca podľa pôvodného
pridelenia. Keďže vec bola po jej postúpení
na Okresný súd Žilina zapísaná do registra „C“ a náhodným výberom pomocou technických prostriedkov
a programových prostriedkov schválených ministerstvom pridelená

na prejednanie a rozhodnutie sudkyni Mgr. F. M. (viď potvrdenie o prijatí veci
nač.l.70spisu),atátosporprejednalaarozhodla,nebolnaplnenýodvolacídôvodnamietanýžalovaným
podľa ust. § 365 ods. 1 písm. c) CSP.
28.Žalovanývodvolaníďalejtrvalnanámietkenedostatkuaktívnejvecnejlegitimáciežalobcuvznesenej
už v konaní na súde prvej inštancie, pričom konkrétne namietal, že pohľadávky postupcu (F., K.

D. . B. „C. L.“) s ich žalovaným príslušenstvom na postupníka - žalobcu boli postúpené v rozpore
so zákonom, keďže za postupcu konal /ako likvidátor) a postupníkom bola tá istá osoba žalobcu
a pohľadávky boli postúpené bez akéhokoľvek protiplnenia, z čoho vyplýva neúčelnosť postúpenia
pohľadávky.Zospôsobudojednaniaasplatnostiodplatyzapostúpeniepohľadávokžalovanývyvodzoval
úmysel likvidátora a v jednej osobe žalobcu za postúpenie pohľadávky nezaplatiť odplatu. Odvolací súd

mal
za to, že s uvedenou námietkou žalovaného sa už vysporiadal súd prvej inštancie (odsek č. 36
odôvodnenia napadnutého rozsudku), pričom odvolací súd v plnom rozsahu na ta tieto závery
odkazuje.Žiadasadodať,žedojednanieodplatyaniniejepodmienkouplatnéhopostúpeniapohľadávky,keďže pohľadávka môže byť postúpená aj bezodplatne. Zároveň, ak by postúpením pohľadávky bola
spôsobená obchodnej spoločnosti Mechanika, s. r. o.
„v likvidácii“ škoda, a to v príčinnej súvislosti s porušením povinností likvidátora (žalobca), môžu veritelia

tejto obchodnej spoločnosti uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet nároky obchodnej spoločnosti
na náhradu škody voči likvidátorovi, ak nemôžu uspokojiť svoju pohľadávku z majetku obchodnej
spoločnosti (§ 74 v spojení s § 135a ods. 5 ObZ). Rovnako nie je vylúčené, aby veriteľ obchodnej
spoločnosti F., K. D. . B. „C. L.“ odporoval (§ 42a a nasl. OZ) predmetnej zmluve o postúpení pohľadávok,
ak ukrátila jeho vymáhateľnú pohľadávku. Napokon odvolací súd poukazuje na to, že žalobca popri

všeobecnej námietke nezákonnosti predmetného postúpenia pohľadávok neidentifikoval žiadnu právnu
normu, ktorá mala byť týmto právnym úkonom porušená.
29. Ďalšou odvolacou námietkou žalovaného bolo, že súd prvej inštancie neprihliadal na jeho úhrady,
ktoré boli ku dňu vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie (12.09.2024) vykonané prostredníctvom
zrážok z jeho dôchodku na základe exekučného príkazu JUDr. F. J.. Túto námietku považoval odvolací
súd opäť za zjavne neopodstatnenú, keďže súd prvej inštancie sa s ňou vyčerpávajúco vysporiadal

v odsekoch č. 49 a 50 odôvodnenia rozsudku. Odvolací súd k týmto záverom súdu prvej inštancie
nemá čo dodať (§ 387 ods. 2 CSP). Žiada sa zopakovať, že všetky zrážky z dôchodku žalovaného boli
vykonané až od mesiaca september 2023, pričom žalobca si uplatňoval nároky na zaplatenie úrokov
z omeškania len za obdobie do 30.06.2023. Úhrady žalobcu, ktoré neboli zjavne vykonané
na úhradu úrokov z omeškania vymáhaných pohľadávok prostredníctvom exekúcie (keďže exekúcie

neboli vedené na vymoženie úrokov z omeškania ako príslušenstva vymáhaných pohľadávok a ani
byť nemohli, keďže neboli priznané žalobcom predloženými exekučnými titulmi - rozhodnutiami súdov),
tak vzhľadom na ich čas nemohli akokoľvek ovplyvniť rozsah omeškania žalovaného s plnením jeho
peňažných záväzkov voči žalobcovi (či jeho právnemu predchodcovi) v období do 30.06.2023. Žalovaný
zároveň nepreukázal, že by poskytol žalobcovi (či jeho právnemu predchodcovi) akékoľvek plnenia na

dotknuté pohľadávky skôr ako v mesiaci september 2023, pričom práve jeho zaťažovalo v spore na
preukázanie takýchto skutočností dôkazné bremeno.
30. Napokon ak žalovaný namietal, že súd prvej inštancie časovo nemohol stihnúť oboznámiť listinné
dôkazy na pojednávaní dňa 12.09.2024 a vykonať matematické výpočty potrebné
pre určenie výšky nárokov a rozsahu nároku na náhradu trov konania, keďže pojednávanie trvalo

len 12 minút, odvolací súd poukazuje na obsah zápisnice o pojednávaní pred súdom prvej inštancie
dňa 12.09.2024. Z tejto zápisnice vyplýva, že súd prvej inštancie okrem listinných dôkazov - doložky
vykonateľnosti rozsudku Okresného súdu Žilina spis. zn. 38Cb/440/2015 zo dňa 20.02.2019 na č. l.
123 spisu a oznámenia Sociálnej poisťovne zo dňa 11.07.2024 na č. l. 125 až 126 spisu, zvyšné dôkazy
neoboznamoval s odkazom

na skutočnosť, že boli stranám doručené. Je teda zrejmé, že súd prvej inštancie tieto listinné dôkazy
nevykonával ich prečítaním, či oboznámením ich obsahu v zmysle ust. § 204 CSP, keďže tieto listiny
alebo ich obsah neboli stranami spochybnené. Pokiaľ ide o listinné dôkazy na č. l. 123, 125 a 126 spisu,
súd prvej inštancie z týchto vyvodil len tie skutkové zistenia,
že rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 38Cb/440/2015-319 zo dňa 20.02.2019 nadobudol

vykonateľnosť dňa 03.06.2020 a že zrážky z dôchodku žalovaného boli vykonané
na uspokojenie pohľadávok priznaných žalobcom označenými rozhodnutiami súdov a prvá zrážka bola
vykonaná dňa 29.09.2023. Na oboznámenie týchto informácií zaiste postačuje niekoľko sekúnd. Pokiaľ
ide o matematické výpočty súdu prvej inštancie potrebné pre jeho rozhodnutie vo veci, odvolací súd
nemá možnosť posúdiť, kedy konajúca zákonná sudkyňa vykonala tieto matematické výpočty, avšak

prihliadajúc na priebeh pojednávania
a na skutočnosť, že na ňom neboli žalobcom predložené žiadne nové listinné dôkazy a ani produkované
žiadne nové skutkové tvrdenia, sa javí, že tak mohla urobiť ešte v rámci prípravy na pojednávanie
a podľa týchto výpočtov následne na pojednávaní verejne vyhlásiť napadnutý rozsudok. Faktom je,
že napadnutý rozsudok súd prvej inštancie verejne vyhlásil a uviedol výrok rozsudku spolu s jeho

odôvodnením a poučením o odvolaní, ako to vyplýva zo zvukového záznamu z tohto procesného úkonu
súdu (§ 98 CSP).
31. V nadväznosti na uvedené, konštatujúc neopodstatnenosť odvolacích námietok žalovaného,
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ako aj v závislom výroku IV. o nároku na
náhradu trov konania podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

Vo zvyšnej odvolaním nenapadnutej časti, t. j. vo výrokoch I. a III. zostal rozsudok súdu prvej inštancie
týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.
32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 262 ods. 1
v spojení s ust. § 255 ods. 1 a ust. § 396 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému nárokna náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, keďže žalobca mal v tomto štádiu konania
plný úspech. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd
prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
33. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 CSP)

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizácioua ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].