Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, June 11, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1To/8/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8323010001
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Bugeľ

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8323010001.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Bugeľa a sudcov JUDr.

Petra Farkaša a JUDr. Emila Dubňanského na verejnom zasadnutí konanom dňa 11. júna 2024 v trestnej
veci proti obž. A. B., pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného
aokresnéhoprokurátoraprotirozsudkuOkresnéhosúduHumennésp.zn.1T/1/2023zodňa28.09.2023,
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. X. A. E. XX/XX, F. G. H.,

podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku o s l o b o d z u j e spod obžaloby Okresného prokurátora zo dňa
29.12.2022, sp. zn. 1Pv 524/19/7702-70 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin usmrtenia podľa §
149 ods. 1 Tr. zákona, ktorý mal spáchať tak, že

- dňa 10.1.2019 v čase okolo 19.30 hod. riadil osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia Combi
evidenčné číslo A. po rovnom neosvetlenom úseku štátnej cesty II. triedy č. 559 v smere z obce I. nad
J. na obec K. nad J., pričom v rozpore s ustanoveniami § 4 ods. 1 písm. c/, § 9 ods. 1, § 16 ods.
1 zákona NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke vozidlo riadil po stredovej časti vozovky, plne
sa nevenoval vedeniu vozidla, sledovaniu situácii v cestnej premávke a neprispôsobil rýchlosť vozidla
rozhľadovým pomerom, v dôsledku čoho nereagoval na chodca L. M., ktorý sa v stave opitosti s hladinou
alkoholu v krvi 2,34 promile pohyboval po stredovej časti vozovky, do ktorého bez brzdenia narazil, v

dôsledku čoho ten utrpel pomliaždenie mozgu s vnútrolebečným krvácaním, zlomeninu lebečnej klenby,
roztrhnutie väzivového spojenia medzi spodinou lebky a krčnou chrbticou, zlomeninu I. krčného stavca
pri polytraume, na následky ktorých L. M. dňa XX.X.XXXX v čase o 03.30 hod. zomrel,

lebo skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku súd odkazuje poškodených:

1/ maloletý N. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. G. J. XXX, zastúpený zákonným zástupcom - matkou O.
M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. G. J. XXX,

2/ Union zdravotná poisťovňa, a. s., Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, IČO: 36 284 831, s uplatnenými
nárokmi na náhradu škody na civilný proces.Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné uznal obžalovaného A. B. za vinného z prečinu

usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Tr. zákona, ktorý mal spáchať tak, že

-dňa 10.1.2019 v čase okolo 19.30 hod. riadil osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia Combi
evidenčné číslo A. po rovnom neosvetlenom úseku štátnej cesty II. triedy č. 559 v smere z obce I. nad
J. na obec K. nad J., pričom v rozpore s ustanoveniami § 4 ods. 1 písm. c), § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009
Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, plne sa nevenoval vedeniu vozidla,

sledovaniu situácii v cestnej premávke a neprispôsobil rýchlosť vozidla tak, aby bol schopný vozidlo
zastaviť na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad, v dôsledku čoho nereagoval na chodca L. M., ktorý sa v
stave opitosti s hladinou alkoholu v krvi 2,34 promile pohyboval po stredovej časti vozovky, do ktorého
bez brzdenia narazil, v dôsledku čoho ten utrpel pomliaždenie mozgu s vnútrolebečným krvácaním,
zlomeninu lebečnej klenby, roztrhnutie väzivového spojenia medzi spodinou lebky a krčnou chrbticou,

zlomeninu I. krčného stavca pri polytraume, na následky ktorých L. M. dňa 11.1.2019 v čase o 03.30
hod. zomrel.

Uložil mu za to podľa § 149 ods. 1 Tr. zákona, prihliadajúc v zmysle § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, na
§ 36 písm. j/ Tr. zákona, podľa § 46 Tr. zákona, na trest odňatia slobody na 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, súd výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona, súd určuje skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku, súd odkazuje poškodených: 1/ maloletý N. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom
K. G. J. XXX, zastúpený zákonným zástupcom - matkou O. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. G.
J. XXX, 2/ Union zdravotná poisťovňa, a. s., Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, IČO: 36 284 831, s
uplatnenými nárokmi na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku v zápisnici o hlavnom
pojednávaní zahlásil odvolanie okresný prokurátor a v zákonnej lehote podal odvolanie obžalovaný.

Okresný prokurátor v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že samosudca neuloženie trestu zákazu

činnosti v zásade odôvodnil poukazom na skutočnosť, že v danom prípade na vzniku nehodového deja
významným spôsobom participoval aj samotný poškodený - nebohý L. M., ktorý sa v nočných hodinách
v stave ťažkej opitosti pohyboval po strede vozovky neoznačený žiadnym reflexným prvkom. Na margo
tejto argumentácie uvádza, že prokuratúra však už túto skutočnosť - významnú mieru spoluzavinenia
zo strany poškodeného - zohľadnila pri podávaní obžaloby a právnej kvalifikácii skutku samotného,

keď skutok kvalifikovala len podľa ustanovenia § 149 ods. 1 Tr. zákona, čo napokon vyplýva aj z
odôvodnenia obžaloby, čiže vodičovi nedávala za vinu spáchanie skutku porušením dôležitej povinnosti
uloženej mu zákonom. Z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní však bezpochyby vyplýva,
že ak by obvinený viedol vozidlo vo svojom jazdnom pruhu pri pravom okraji jazdného pruhu (a nie
stredom vozovky), tak by chodca minul, resp. mohol sa mu vyhnúť aj vyhýbacím manévrom doprava,

pričom chodca by minul o vzdialenosť možno 15 cm. Na tejto skutočnosti nič nemení ani vyhýbavý
postoj znalca z odboru cestnej dopravy ktorý tvrdil, že pre bezpečný odstup od chodca je potrebná
vzdialenosť min. 1,5 metra, čo je však parameter daný pre bežné vyhýbanie sa vodičov voči chodcom
v cestnej premávke a navyše do zákona o cestnej premávke zavedený jeho novelou s účinnosťou
od 01.03.2022, teda viac ako 3 roky po danej dopravnej nehode. Obvinený však na chodca ani

nereagoval, čo sám vo svojej výpovedi potvrdil. Obvinený nereagoval ani na bliknutie oproti idúceho
vozidla v čase pred zrážkou, keď sa nachádzal ešte v obci a nezvýšil svoju pozornosť pri vedení vozidla
v cestnej premávke ( č.l. 24 vyš. spisu, zápisnica o vyšetrovacom pokuse z 11.01.2019). Klamlivé a
zavádzajúce sú tvrdenia obvineného o zníženej viditeľnosti, pretože v čase dopravnej nehody bola
vozovka suchá, sivej farby (od posypovej soli), vedľa vozovky bola súvislá snehová pokrývka ale

predovšetkým v danom čase nesnežilo, ani nepršalo. Jedným z kritérií, ktoré súd zohľadňuje v rámcisvojich úvah pri ukladaní druhu a výmery trestu je aj samotná osoba páchateľa. O tejto si súd urobí
vlastný obraz okrem vyžiadaných písomných správ aj z vystupovania, prednesu a vyjadrení počas
hlavného pojednávania, ale predovšetkým jeho postoja k spáchanému skutku a vzniknutému následku.

Je nútený konštatovať, že obvinený A. B. ani raz počas hlavného pojednávania úprimne neverbalizoval
ľútosť nad celou udalosťou, ani raz či už písomne, materiálne alebo verbálne neprejavil žiadnu formu
morálnej satisfakcie voči pozostalým po nebohom L. M., ale naopak, svojim vystupovaním arogantne
dával najavo svoje rozčúlenie nad tou skutočnosťou, že si ho vôbec prokuratúra dovolila obžalovať a
naposledy aj nad tým, že si ho prvostupňový súd dovolil uznať vinným. Svoju ľútosť nad spoluzavineným

nezvratným následkom neprejavil ani v rámci záverečnej reči a posledného slova. Práve zo zvukového
záznamu z hlavného pojednávania si potom môže odvolací súd urobiť obraz o postoji obvineného
B. k spáchanému skutku a tak aj k otázke, či pôsobenie na obvineného len hrozbou podmienečne
odloženého trestu odňatia slobody (ktorý mimochodom taktiež neakceptuje) bude z hľadiska generálnej
a individuálnej prevencie dostatočné. Zároveň poukazuje aj na priestupkovú históriu obvineného od
času po spáchaní skutku. Z vyžiadaného výpisu z evidenčnej karty vodiča obvineného A. B. vyplýva,

že ten sa aj v čase po spáchaní skutku opakovane na úseku cestnej premávky dopustil konaní, ktoré
svojím spôsobom poukazujú na to, že ide o nedisciplinovaného vodiča a ani takáto závažná udalosť
so smrteľným následkom ktorú spoluzavinil, nemala na jeho osobu a správanie v cestnej premávke
takmer žiaden vplyv smerom uvedomeniu si potreby dodržiavania všeobecne záväzných predpisov v
cestnej premávke. Len päť mesiacov po spáchaní skutku bol dňa 19.06.2019 postihnutý za prekročenie

rýchlosti v obci najviac o 20 km/hod, toho istého roku, dňa 13.12.2019 bol postihnutý pokutou vo výške
50 Eur za porušenie predpisov v cestnej premávke v súvislosti s jazdou cez križovatku, dňa 10.2.2023
bol postihnutý blokovou pokutou vo výške 50 Eur za porušenie pravidiel v cestnej premávke pri zastavení
a státi na vyhradených miestach, dňa 17.02.2023 bol postihnutý za prekročenie rýchlosti v obci do 20
km/hod. a nakoniec dňa 06.05.2023 za ďalšie prekročenie rýchlosti v obci o viac ako 20 km/hod. Na

základe uvedeného preto zastáva názor, že prvostupňový súd síce správne rozhodol v merite veci čo
do skutku a jeho právnej kvalifikácii, avšak nie celkom dôsledne vyhodnotil všetky vyššie preukázané
skutočnosti týkajúce sa osoby obvineného v otázke ukladania druhu a výmery trestu. Preto v závere
navrhuje, aby odvolací Krajský súd v Prešove na podklade dostatočne a správne ustáleného skutkového
stavu napadnutý rozsudok v dotknutej časti zrušil a pri zachovaných skutkových zisteniach sám rozhodol

tak, že obžalovanému A. B. uloží aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých druhov
pri dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, prípadne hoc aj ako trest samostatný.

Obžalovaný A. B. uviedol, že podľa znaleckých posudkov vypracovaných znalcami z odboru dopravy
a opakovanej rekonštrukcii dopravnej nehody dopravy a opakovaných rekonštrukcií dopravnej nehody

nebolo preukázané, aby jazdil v rozpore s ustanoveniami § 4 ods. 1 písm. c/, § 9 ods. 1, § 16 ods. 1
zákona NR SR č.8/2009 Z.z. o cestnej premávke a naviac znalec Ing. P. N., znalec pre odbor: doprava
cestná, odvetvie: odhad cestných vozidiel, technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave
uviedol,žetechnickoupríčinouvznikudopravnejnehodybolnesprávnycharakterpoužívaniavozovkyzo
strany chodca - dlhodobý pobyt v strede vozovky, v noci za zníženej viditeľnosti bez reflexných prvkov /

str. 3 Rozsudku/ a v doplnku uvedený znalec uviedol okrem iného, že aj pri využití plného brzdného
spomalenia vozidla by obžalovaný narazil do chodca nárazovou rýchlosťou 55,30 km/hod. Znalec
podrobne na pojednávaní dňa 28.09.2023 vysvetlil rozdielnu zistenú rýchlosť primeranú rozhľadu /str.
3 Rozsudku/. Znalec tiež na pojednávaní dňa 28.09.2021 uviedol, že “ vodič nemal možnosť zabrániť
zrážke s chodcom bezpečným vyhnutím sa buď vľavo alebo vpravo. To, že súd na str. 5 Rozsudku

uvádza, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že rýchlosť, ktorou jazdil bezprostredne pred
nehodou bola vyššia než mala byť rýchlosť, pri ktorej by bol schopný zastavit’ vozidlo na vzdialenosť, na
ktorú mal mať rozhľad však nie je dôkazom toho, že jazdil rýchlosťou vyššou ako je povolená rýchlosť v
úseku, kde došlo k dopravnej nehode. Nikto nemôže predvídať to, že po strede vozovky v čase zníženej
viditeľnosti a nepriaznivých klimatických podmienok sa bude pohybovať osoba pod vplyvom alkoholu a

bez reflexných prvkov. Znalci z odboru zdravotníctva A. N. a A. N. v znaleckom posudku uviedli, že neb.
M. L. sa pohyboval v stave opitosti s hladinou alkoholu v krvi 2,34 promile po stredovej časti vozovky a
nemal na sebe žiadne reflexné prvky. Opakovane poukazuje na to, že pravdivosť jeho tvrdení zobrali do
úvahy aj obaja vyšetrovatelia v prípravnom konaní, keď podali návrh na zastavenie trestného stíhania,
čo prokurátor neakceptoval a podal na obžalovaného obžalobu. Chce uviesť, že všetci znalci boli

pribratí orgánmi činnými v trestnom konaní, obžalovaný výsledky znaleckého dokazovania akceptoval
bez výhrad. To, že ho súd uznal za vinného má ďalšie následky a to v tom, že v civilnom konaní, na ktoré
boliodkázanípoškodenímal.N.M.aQ.zdravotnápoisťovňamôžehosúdzaviazaťuhradiťpoškodeným
škodu, čo by malo za následok zníženie jeho príjmu a ohrozenie plnenia vyživovacej povinnosti vočimal. dcére. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhuje, aby súd vyhovel jeho odvolaniu a spod
obžaloby ho oslobodil. Je mu úprimne ľúto, že bol účastníkom dopravnej nehody, pri ktorej vyhasol
život neb. L. M., ale on naozaj ani pri najväčšej opatrnosti nemohol zrážke zabrániť a preto pozostalým

vyjadruje úprimnú sústrasť, čo uviedol „bezprostredne aj po dopravnej nehode.

K odvolaniu okresného prokurátora zaslal obžalovaný aj vyjadrenie v ktorom uvádza, že v súdom
stanovenej lehote podáva vyjadrenie k Odôvodneniu Odvolania proti Rozsudku sp. zn. 1T/1/2023
vydanéhoOkresnýmsúdomHumennédňa28.09.2023protiobv.A.B.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomJ.

XXX/X, XXX XX F. G. H. podaného Okresnou prokuratúrou Humenné, kde uvádza, že nevie posúdiť kto
má akú mieru empatie, ale určite veľmi zasiahnutý tým, že bol účastníkom dopravnej nehody, pri ktorej
zomrel L. M., čo opakovane uvádzal pri všetkých výsluchoch, či na súde, či na polícii. Je mu to úprimne
ľúto o to viac, že prokurátor vo svojom Odôvodnení uvádza, že obžalovaný sa nikdy neospravedlnil a
ani podľa jeho vyjadrenia neprejavil ľútosť, čo nie je pravda a nevie, čo viedlo prokurátora k takémuto
vyjadreniu voči jeho osobe. Čo sa týka toho, že má teraz priestupky za prekročenie rýchlosti tu

chce obžalovaný uviesť, že pri svojej práci profesionálneho vodiča je len veľmi ťažké dodržať všetky
obmedzenia tak, aby vždy dopravil tovar bezpečne a na určené miesto včas. Nechce, aby to vyznelo
ako výhovorka, ale dovolí si povedať, každý počas svojej pracovnej kariéry neúmyselne pochybí, či
nedodrží presne všetky pravidlá a u obžalovaného ako vodiča sú to pravidlá cestnej premávky. Naozaj
sa snaží, aby dodržiaval všetko, aby bol s ním zamestnávateľ spokojný, čo aj uviedol vo svojom

pracovnom posudku. Obžalovaný si vo svojom regióne nedokáže nájsť takú prácu a tak zaplatenú ako
ju má teraz, ako profesionálny vodič a chce si naďalej riadne a včas plniť vyživovaciu povinnosť, ktorú
má voči dcérke. Ďalej chce uviesť, že prokurátor nariadil opakovanú rekonštrukciu prípadu, ktorej sa
zúčastnil, pričom prokurátor na tom trval preto, že chcel byť osobne prítomný a nakoniec neprišiel. Je
pre obžalovaného veľmi bolestivé sa stále vracať k tomu nešťastnému dňu a napriek tomu sa nebránil

opakovej rekonštrukcii prípadu. Obžalovaný pravdivo uviedol skutočnosti k danej veci a dovoľuje si
požiadaťodvolacísúd,abyhospodobžalobyoslobodil.Jemuúprimneľúto,žebolúčastníkomdopravnej
nehody,priktorejvyhasolživotneb.L.M.,alenaozajaniprinajväčšejopatrnostinemoholzrážkezabrániť
a preto pozostalým vyjadruje úprimnú sústrasť, čo uviedol bezprostredne aj po dopravnej nehode.

Na základe podaných odvolaní preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ustanovenia
§ 317 ods. 1 Tr. poriadku podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa 316 ods. 1,
alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudkuprotiktorýmodvolateľpodalodvolanieakoajsprávnosťpostupukonaniaktorýmpredchádzalo,
pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy ak by odôvodňovali podanie

dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.

Okresný súd rozhodnutie o vine a treste obžalovaného odôvodnil tým, že obžalovaný na hlavnom
pojednávaní vyhlásil, že je nevinný. K osobným pomerom uviedol, že je slobodný, má vyživovaciu
povinnosť voči maloletej 10-ročnej dcére, ktorá žije s matkou. Pracuje ako vodič kamiónovej dopravy. Má

priemerný mesačný zárobok okolo 1.800,00 Eur. Vodičský preukaz mu nebol zadržaný, preto naďalej
vykonáva svoju prácu. Ku skutku, ktorý je predmetom obžaloby využil právo odoprieť výpoveď. Na
hlavnom pojednávaní bol prečítaný znalecký posudok č. 11/2020 a doplnok znaleckého posudku č.
27/2022, ktorý vypracoval v prípravnom konaní znalec Ing. Štefan Kováč, znalec pre odbor: doprava
cestná, odvetvie: odhad cestných vozidiel, technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave.

Podľa záveru znaleckého posudku (strana 23 - čl. 206) technickou príčinou vzniku dopravnej nehody bol
nesprávny charakter používania vozovky zo strany chodca - dlhodobý pobyt v strede vozovky, v noci za
zníženej viditeľnosti, bez reflexných prvkov. Obžalovaný vodič A. B. mohol zabrániť dopravnej nehode
zastavením pred miestom zrážky, ak by v čase reakcie (dohľad na chodca vo vzdialenosti 39,40 m od
miesta zrážky) jazdil rýchlosťou najviac 51,71 km/hod.. V takomto prípade by zastavil pred miestom

zrážky pri využití plného brzdného spomalenia vozidla. Podľa doplnku znaleckého posudku č. 27/2022
(strana14-čl.367),akbyvodičnachodcareagovalvčase,kedyužreagovaťmohol,tojevovzdialenosti
63,84 metrov pred miestom zrážky, nezastavil by so svojím vozidlom pred miestom zrážky pri rýchlosti,
ktorá bola zistená, t.j. 84,50 km/hod. a aj pri využití plného brzdného spomalenia vozidla by narazil do
chodca nárazovou rýchlosťou 55,30 km/hod.. Na tomto mieste okresný súd upozorňuje, že znalec v

doplnku znaleckého posudku na stranách 6 až 10 analyzuje dohľadnosť chodca pri rôznom spôsobe
jeho oblečenia (kontrast šiltovky červenej farby) a z týchto analýz plynie, že aj pri najväčšej zistenej
dohľadnosti (bod 2., 3., 4. na strane 9 a 10) pri zapnutých diaľkových svetlách a statickej dohľadnosti
chodcavovzdialenosti79,80metrov,bytakzvanádynamickádohľadnosťchodcabola63,84metrov,apritejto do úvahy vzatej najväčšej vzdialenosti, na ktorú mohol vodič chodca spozorovať, t.j. 63,84 metrov
od miesta zrážky nato, aby vodič zastavil pred miestom zrážky pri využití plného brzdného spomalenia
vozidla, by musel jazdiť rýchlosťou najviac 72,58 km/hod.. Nekolíznym brzdným spomalením pri využití

polovičného brzdného spomalenia by sa vodič musel v čase jeho možnej reakcie vo vzdialenosti 63,84
metrovpredmiestomzrážky,keďužmalchodcanadohľad,pohybovaťrýchlosťounajviac57,26km/hod..
Vodič sa však pohyboval rýchlosťou 84,50 km/hod. - poznámka súdu. Pri výsluchu na otázky prokurátora
znalecvysvetlilrozdielnuzistenúrýchlosťprimeranúrozhľadu,keďznalecnastr.15znaleckéhoposudku
č. 11/2020 túto rýchlosť zadefinoval ako 99,54 km/h a na str. 25 znalec uvádza, že vodič mohol reagovať

na chodca pri zistenej rýchlosti 84,50 km/h 1,68 sekúnd pred zrážkou, v doplnku tohto znaleckého
posudku na str. 14 pri použití skutočnej rýchlosti 84,50 km/h - teda tej istej rýchlosti, sa už uvádza väčšia
vzdialenosť, aj iný čas, kedy mohol prvýkrát reagovať na chodca, a to je vzdialenosť 63,84 m pred
miestom zrážky a v čase 2,7 sekúnd pred zrážkou takto: „V danom prípade sa jedná o dva pojmy, čo
sa týka dohľadnosti a to: prvý pojem je rozhľad vodiča, ktorý je vypočítaný na str. 15 podľa uvedeného
vzorca - t.j., ktorý je vypočítaný na základe dosvitu reflektoru pre motorové vozidlo Škoda Octavia, kde

je dosvit reflektorov pri zapnutých diaľkových svetlách 100 metrov. Druhý pojem je dohľad na prekážku,
tento pojem je menší alebo kratší, alebo vzdialenosť dohľadu je kratšia ako vzdialenosť rozhľadu. Pri
dohľade na chodca sa berie vzdialenosť, keď reflektory motorového vozidla osvecujú chodca do výšky
kolien. Z tohto dôvodu aj pri vyšetrovacom pokuse z 15. marca 2022 bola táto dohľadnosť stanovená na
79,8 metra. Čo sa týka rozdielu času, kedy mohol vodič reagovať, v znaleckom posudku bol tento čas

stanovený na 1,68 sekundy, následne v dodatku znaleckého posudku bol stanovený na 2,7 sekundy.
Uvedené je z dôvodu toho, že pri prvom vyšetrovacom pokuse, ktorý bol vykonávaný ešte iným súdnym
znalcom, bola nameraná vzdialenosť dohľadu vodiča na chodca 39 metrov a pri druhom vyšetrovacom
pokuse táto vzdialenosť bola pri zapnutých diaľkových svetlách 79 metrov. Z tohto dôvodu je tam ten
rozdiel 1 sekundy. Rýchlosť motorového vozidla bola vypočítaná na 84,5 km/h. A nameraná vzdialenosť

dohľadnosti pri 1. vyšetrovacom pokuse bola nižšia, takže aj ten čas reakčný je kratší. Konštatuje, že
pri obidvoch vyšetrovacích pokusoch sa vychádzalo z rovnakej rýchlosti motorového vozidla, t.j. 84,5
km/h, bola zistená iba rozdielna vzdialenosť dohľadnosti. Časy uvádzané ako 1,68 sekúnd pri prvom
pokuse a 2,7 sekundy pri druhom pokuse predstavujú čas, ktorý by uplynul pri prejdení vzdialenosti,
na ktorú bol zistený dohľad motorovým vozidlom pri zistenej rýchlosti 84,5 km/h.“. Znalec upozornil,

že na mieste sa nezachovali žiadne brzdné stopy, ktoré sa zachovajú pri brzdení vozidla, a vodič vo
svojej výpovedi sám sa vyjadril, že chodca zbadal až tesne pred zrážkou. A až potom začal reagovať,
takže vlastne v tej vzdialenosti nereagoval brzdením a nebolo zistené, aby vodič reagoval na chodca
vyhýbacím manévrom. Podľa záverov znalca pri zistenej rýchlosti jazdy vodiča 84,5 km/h, ak by vodič
motorového vozidla Škoda Octavia reagoval na chodca vtedy, keď reagovať mohol, teda keď sa so

svojím vozidlom nachádzal 64 metrov od chodca, v čase 2,7 sekundy pred zrážkou, mal možnosť
reagovať brzdením po uplynutí času reakcie vodiča, ktorá v danom prípade bola stanovená na 1,2
sekundy a uplynutí nábehu brzdného účinku vozidla, t.j. 0,2 sekundy, by motorové vozidlo začalo brzdiť
a tým aj znižovať rýchlosť v čase 1,3 sekundy pred zrážkou. Začal by znižovať rýchlosť a narazil by do
chodca nárazovou rýchlosťou 55,3 km/h. Znalec ďalej uviedol, že vodič nemal možnosť zabrániť zrážke

s chodcom bezpečným vyhnutím sa buď vľavo alebo vpravo. Nakoľko pri danej rýchlosti bezpečné
vyhnutie od chodca je približne 1,5 metra. Navyše bolo zistené, že chodec bol pod vplyvom alkoholu,
a jeho stabilita bola otázna - vyhýbacím manévrom vpravo od chodca by ho auto minulo o 15 cm. Bol
prečítaný znalecký posudok č. 60/2021 - MUDr. Dušan Sukovský, znalec pre odbor zdravotníctvo a
farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia (čl. 332) a znalecký posudok č. 012/2019, 069/2019 znalcov

A. O. N. a A. A. N. - obidvaja znalci pre odbor zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo (čl. 47).
Zo záverov týchto posudkov plynú zranenia, na následky ktorých chodec L. M. dňa 11.01.2019 v čase
o 03.30 hod. zomrel. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že rýchlosť, ktorou jazdil obžalovaný
bezprostredne pred nehodou bola vyššia než mala byť rýchlosť, pri ktorej by bol schopný zastaviť vozidlo
na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad v zmysle § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z.. Znalec určil rýchlosť,

pri ktorej by vodič zastavil pred miestom zrážky pri využití plného brzdného spomalenia vozidla najviac
na 72,58 km/hod. - pričom pri tzv. nekolíznom brzdení a využití bezpečného polovičného brzdného
spomalenia, by takáto rýchlosť mohla byť nanajvýš 57,26 km/hod. (strana 10 doplnku znaleckého
posudku - čl. 362). Konanie obžalovaného teda súd posúdil ako konanie, ktorým inému z nedbanlivosti
spôsobil smrť. U obžalovaného prichádza do úvahy uloženie samostatného trestu, pretože v tomto

konaní ho súd odsudzuje za jeden trestný čin. Pri posudzovanom prečine usmrtenie je trestná sadzba
pri treste odňatia slobody až tri roky. Pri ukladaní trestu súd zistil poľahčujúce okolnosti podľa § 36
písm. j/ Tr. zákona, to je, že obžalovaný viedol pred spáchaním činu riadny život. Súd nezistil žiadnu
priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Tr. zákona. Pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností apriťažujúcich okolnosti súd vyhodnotil ako prevahu poľahčujúcich okolností a z toho dôvodu súd pristúpil
k úprave hornej hranice zákonom stanovenej trestnej sadzby v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zákona, čím
bola stanovená horná hranica trestnej sadzby na dva roky. Pri ukladaní trestu súd prihliadal na kritériá

uvedené v základných zásadách ukladania trestov (§ 34 Tr. zákona) najmä v ustanovení odseku 3, podľa
ktorého trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu
a jemu blízke osoby a v ustanovení odseku 4, podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery
súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce
okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Každý

prípad je súd povinný skúmať a posudzovať individuálne s ohľadom najmä na spôsob spáchania činu a
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Po zvážení relevantných skutočností súd obžalovanému uložil
trest odňatia slobody na šesť mesiacov. Súd výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne
odložil a určil skúšobnú dobu na jeden rok. Obžalovaný nemá žiadny záznam v registri trestov a v
centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov má zaevidované iba priestupky na úseku cestnej

premávky, ktoré sú zaevidované aj v evidenčnej karte vodiča (čl. 397), z ktorej plynie, že od roku 2012,
kedy získal vodičské oprávnenie pre skupinu B, sa dopustil jedného závažného priestupku v roku 2013
(nesprávne predchádzanie, výška pokuty 150,00 eur), a od roku 2015 má v evidenčnej karte vodiča
spolu osem menej závažných priestupkov s výškou pokút 10,00 eur, resp. 20,00 eur a v roku 2018
má evidované porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom s pokutou 100,00 eur. Podľa

správy zamestnávateľa TRANSMET SLOVAKIA, s.r.o., na čl. 523 je obžalovaný zamestnaný ako vodič
kamiónovej prepravy od 01.09.2022 a pracovný pomer v tejto spoločnosti doteraz trvá. Podľa správy
zamestnávateľa obžalovaný počas trvania pracovného pomeru jazdí bez nehody a mesačne vykonáva
prepravu v rozsahu cca 10.000 kilometrov. Do miesta výkonu práce, ktoré je v I., sa dopravuje tak,
že do I. dochádza svojim osobným motorovým vozidlom a to aj na základe operatívnej požiadavky

zamestnávateľa.Zamestnávateľpovažujeobžalovanéhozapracovitéhoazodpovednéhozamestnanca.
Podľa názoru súdu účel trestu, ktorým je primárne prevýchova páchateľa a ochrana spoločnosti pred
ním, bude dosiahnutý aj bez uloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Tento svoj názor
okresný súd odôvodňuje tým, že konanie vodiča (obžalovaného) nebolo primárnou príčinou dopravnej
nehody - za túto súd (aj znalec) považuje správanie sa poškodeného chodca, ktorý porušil všetky

elementárne povinnosti chodca ako účastníka cestnej premávky - predovšetkým povinnosť chodca
podľa § 52 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov
- tam, kde chodník nie je alebo kde je neschodný, chodí sa po ľavej krajnici; tam, kde nie je krajnica
alebo kde je krajnica neschodná, chodí sa čo najbližšie pri ľavom okraji vozovky. Vyššie uvedený
právny názor okresného súdu korešponduje s právnym názorom, ktorý vyslovil Krajský súd v Prešove

v odôvodnení uznesenia sp. zn. 5To/51/2018, zo dňa 20. marca 2019: „Mieru zavinenia poškodenej na
vzniku dopravnej nehody konajúci súd zohľadnil aj pri ukladaní trestu. Vzhľadom k tomu, že poškodená
utrpela ťažké poranenia, javí sa uloženie trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých
druhov ako účelné. Konajúci súd k uloženiu tohto trestu nepristúpil nielen z dôvodu výraznejšej miery
zavinenia poškodenej na vzniku dopravnej nehody, ale súčasne aj preto, že obžalovaný neporušil

dôležitú povinnosť, ktorú mu ukladá zákon pri vedení motorového vozidla.“ Porušenie povinnosti vodiča
(uvedené v skutkovej vete výroku o vine tohto rozsudku), venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať
situáciu v cestnej premávke v zmysle § 4 ods. 1 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z. z., o cestnej premávke a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, prispôsobiť rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, poveternostným
podmienkam a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať, jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol

schopnýzastaviťvozidlonavzdialenosť,naktorúmározhľadvzmysle§16ods.1zákonač.8/2009Z.z.,
o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov neboli jediným (ani primárnym) dôvodom
vzniku tragickej dopravnej nehody. Podľa § 137 ods. 2, písm. c/ zákona č. 8/2009 Z. z., porušením
pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je také porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého
dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej sa inému ublíži na zdraví alebo sa inému spôsobí škoda

na majetku, alebo nesplnenie si povinností účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti. „V
súvislosti s posudzovaním porušenia dôležitej povinnosti dáva odvolací súd do pozornosti ustanovenie
§ 137 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, v ktorom je definované, aké porušenie pravidiel
cestnej premávky sa považuje za porušenie závažným spôsobom. Medzi takéto porušenie podľa písm.
c/ citovaného ustanovenia patrí i také porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne

dopravná nehoda, pri ktorej sa inému ublíži na zdraví alebo sa inému spôsobí škoda na majetku, alebo
nesplnenie si povinností účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti. Porušenie povinnosti
uloženej vodičovi v § 4 ods. 1 písm. c/ zák. č. 8/2009 Z. z. venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať
situáciu v cestnej premávke, ktoré je v príčinnej súvislosti so vznikom dopravnej nehody, pri ktorejpoškodená osoba utrpela ťažké poranenia, by sa mohlo považovať v zmysle § 137 ods. 2 písm. c/ zák. č.
8/2009 Z. z. za závažné porušenie, ak by išlo o jedinú príčinu vzniku dopravnej nehody. V prerokúvanom
prípade však bolo potrebné prihliadať i na ďalšie okolnosti a to, že i poškodená sa podieľala výrazným

spôsobom na vzniku dopravnej nehody, keď nemala na sebe viditeľne umiestnené reflexné prvky a mimo
priechodu pre chodcov prechádzala bez ohľadu na vzdialenosť a rýchlosť jazdy prichádzajúcich vozidiel,
pričom donútila vodiča na zmenu rýchlosti jazdy, čím porušila ustan. § 52 ods. 3 a § 53 ods. 3 zák. č.
8/2009 Z. z.“ (Krajský súd v Prešove v odôvodnení uznesenia sp. zn. 5To/51/2018, zo dňa 20. marca
2019) V prejednávanej veci poškodený chodec sa nachádzal mimo obytnej zóny v strede vozovky bez

akéhokoľvek reflexného prvku a navyše pod značným vplyvom alkoholu (čl. 45 - toxikologické vyšetrenie
- pošk. L. M. - 2,34 promile). Nad rámec už vyššie uvedeného, okresný súd uvádza, že porušenie
povinnosti vodiča jazdiť vpravo pri pravom okraji jazdného pruhu v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.
z., nebolo v konaní preukázané tak, aby toto zistenie bolo bez akýchkoľvek pochybností - v neosvetlenej
časti cesty mimo obývaného územia vo večerných, resp. nočných hodinách vodič má jazdiť pri pravej
krajnici cesty - nie však po nej, lebo tak by mohol ohroziť protiidúcich chodcov povinných sa pohybovať

po ľavej strane cesty (z ich pohľadu), ale aj seba samého zverou pohybujúcou sa pri pravej strane cesty.
Súd odkázal poškodených s uplatnenými nárokmi na náhradu škody na civilný proces a to pre do úvahy
prichádzajúcu náhradu škody z povinného zmluvného poistenia, ale aj pre rozsah dokazovania o nej.

Krajský súd preskúmal napadnutý rozsudok, dôvody odvolania odvolateľov ako aj dôkazy, ktoré boli

vykonané v štádiu prípravného konania a na hlavnom pojednávaní, následne vykonané dokazovanie na
verejnom zasadnutí v konaní o odvolaniach odvolateľov, kde dopočul znalca R. P. N. a dospel k záveru,
že odvolanie obžalovaného je dôvodné, pričom rozhodnutie okresného súdu bolo vykonané na základe
nedostatočne vyhodnotených dôkazov, najmä dôkazov poskytnutých znalcom v znaleckom posudku
a výsluchu v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný a odmietol ku skutku vypovedať. K osobným
pomerom uviedol, že je slobodný, má jednu vyživovaciu povinnosť a pracuje ako vodič kamiónovej
dopravy, kde mesačne zarába okolo 1800 Eur. Vodičský preukaz po dopravnej nehode nebol zadržaný
a preto naďalej vykonáva prácu vodiča z povolania.

V prípravnom konaní vo výpovedí z 18.09.2020 uviedol, že jeho konaním nedošlo k dopravnej nehode,
on nič neporušil, čo potvrdil aj znalecký posudok z odboru dopravy.

ZvýpovedísvedkovS.M.,O.M.,A.M.,A.M.,C.M.vyplýva,žepoškodenývčasekedydošlokdopravnej

nehode mal oblečené rifle a mikinu tmavomodrej farby, tmavomodrú bundu na ktorej bola kapucňa a na
odeve nemal žiadne reflexné prvky.

Z výpovede svedka T. U., príslušníka policajného zboru, ktorý dokumentoval dopravnú nehodu vyplýva,
že na výsluch sa dostavil obvinený sám, pričom vypovedal bez toho, aby bol na neho vyvíjaný nátlak.

ZástupkyňapoškodenejstranyzdravotnejpoisťovneQ.T.I.uplatnilavprípravnomkonanínáhraduškody
vo výške 1 487,40 Eur a taktiež aj maloletý N. M. zastúpený matkou O. M. si uplatnil nárok na náhradu
škody.

Zo znaleckého posudku znalca MUDr. Dušana Sukovského, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie chirurgie a traumatológie vyplýva, že poškodený utrpel po dopravnej nehode zlomeniu lebečnej
kosti v oblasti spánkovej vľavo, zlomeninu prednej časti prvého krčného stavca s posunom a rozostup-
roztrhnutie panve v krížovo- bedrovom kĺbe vľavo. Všetky uvedené tri hlavné poranenia poškodeného
ako dominantné poranenia pre určenie polohy vozidlo-chodec, poukazujú na skutočnosť, že počas

dopravnej nehody došlo k nárazu prednej časti vozidla Škoda Octavia do zadnej časti tela poškodeného,
kde v čase zrážky došlo v prvej fáze pohybu tela poškodeného k nabratiu tela poškodeného na prednú
kapotu vozidla, kde v prvej fáze pohybu tela poškodeného došlo k ohnutiu kolien a nárazu oblasťou
zadnej, viac ľavej strany panve a trupu do strednej časti prednej kapoty vozidla Škoda Octavia, následne
v druhej fáze pohybu tela poškodeného došlo k nárazu ľavej strany hlavy poškodeného do čelného

skla v jeho strednej časti a v tretej fáze pohybu tela poškodeného došlo k preleteniu tela ponad vozidlo
adopadutelapoškodenéhozavozidlo.Sprihliadnutímnadominantnéporaneniapoškodenéhojemožno
s prihliadnutím zo súdnoznaleckého hľadiska konštatovať, že v čase nárazu bolo telo poškodeného
mierne vyrotované a k vozidlu natočené viac ľavou zadnou stranou panve a trupu s hlavou natočenouvľavo takmer o 90 stupňov. Táto skutočnosť o polohe tela v čase zrážky poukazuje na skutočnosť,
že poškodený sa pred nehodou pozrel- natáčal sa k prichádzajúcemu vozidlu cez ľavé rameno, takže
hlavu mal v čase zrážky vytočenú smerom vľavo takmer o 90 stupňov. Telo poškodeného bolo v čase

zrážky vyrovnané, t.j. nebolo v podrepe, prípadne ohnuté-prehnuté dopredu a taktiež neležalo na
vozovke. S prihliadnutím na pohyb tela poškodeného po zrážke s motorovým vozidlo je možno zo
súdnoznaleckého hľadiska konštatovať, že rýchlosť vozidla v čase zrážky bola jednoznačne nad 70 km/
hod. Ďalej znalec uviedol, že deformácia vozidla Škoda Octavia poukazuje na skutočnosť, že chodec
v čase zrážky sa nenachádzal pri krajnici cesty, ale sa pohyboval prinajmenšom približne v strede

jazdného pruhu kadiaľ sa vozidlo Škoda Octavia mohlo pohybovať.

Z výsledku tohto vedeckého vyšetrenia zo dňa 14.01.2019 vyplýva, že na pracovisko dňa 14.01.2019
bolo doručená vzorka krvi označená menom L. M., rodné číslo XXXXXX/XXXX so žiadosťou
o stanovenie koncentrácie etylalkoholu, pričom metódou plynovej chromatografie s FID detektorom bola
v tejto krvi stanovená koncentrácia etylalkoholu 2,34 g/kg (promile).

Vo veci bol vypracovaný znalecký posudok znalcom z odboru doprava cestná, Ing. Štefanom Kováčom,
ktorý v znaleckom posudku uviedol, že vodič motorového vozidla Škoda Octavia combi jazdil na začiatku
nehodového deja mimo intravilánu obce rýchlosťou 84,50 km/hod čo je nižšia aká je v danom úseku
„dovolená“. Na prítomnosť chodca vo vozovke vodič reagoval oneskorene, až tesne pred zrážkou.

Vzhľadom na dohľadnosť v čase a mieste nehodového deja, ktorá bola zistená vyšetrovacím pokusom,
kde pre uvedený nehodový dej 39,4 m, nemôžeme reakciu vodiča motorového vozidla na chodca
považovať z technického hľadiska za správnu. Vodič mohol reagovať na chodca keď sa vozidlom
nachádzal vo vzdialenosti 39,4 m pred miestom zrážky, t.j. 1,68 s pred zrážkou. Napriek tomu, že vodič
reagoval na prítomnosť chodca vo vozovke o 1,68 neskôr ako reagovať mohol, je odôvodnené povedať,

že jazdil správnou technikou jazdy, nakoľko táto jeho oneskorená reakcia, je síce nesprávnym prvkom
v jeho technike jazdy, ktorý vznikol v rozpore s ustanoveniami zákona o cestnej premávke, ale nie je
prvkom technickej príčiny dopravnej nehody, nakoľko nevyvolal vznik kolíznej situácie a ani neznemožnil
zabráneniu dopravnej nehody, nakoľko ak by aj vodič reagoval na prítomnosť chodca na vozovke, keď
už reagovať mohol, t.j. 1,68 s pred zrážkou, nezastavil by s vozidlom pred miestom zrážky so skutočnej

rýchlosti, pri využití plného brzdného spomalenia, a zrážke s chodcom by vo vozovke nezabránil ani
vyhýbacím manévrom. Čiže oneskorená reakcia vodiča na prítomnosť chodca vo vozovke nemôže byť
prvkom technickej príčiny dopravnej nehody. Vodič motorového vozidla Škoda Octavia combi mohol
zabrániť dopravnej nehode ak by reagoval na prítomnosť chodca vo vozovke v čase 1,68 s pred zrážkou,
keď už reagovať mohol a jazdil by s uvedeným motorovým vozidlom rýchlosťou 51,71 km/hod, vtedy

by zastavil s vozidlom pred miestom zrážky pri využití plného brzdného spomalenia vozidla. Vodič
motorového vozidla Škoda Octavia combi jazdil v pred nehodovom deji rýchlosťou nižšou ako je rýchlosť
z ktorej by bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť na ktorú má rozhľad.

Vodič A. B. jazdil v pred nehodovom deji v danom úseku vozovky rýchlosťou 84,50 km/hod, čo je rýchlosť

nižšia ako je rýchlosť v danom úseku vozovky dovolená nakoľko vodič reagoval na chodca až tesne
pred zrážkou, a brzdil až po zrážke, jeho rýchlosť v čase zrážky bola 84,50 km/hod. vodič motorového
vozidla Škoda Octavia combi by bol schopný z uvedenej rýchlosti zastaviť vozidlo na vzdialenosť na
ktorú mal rozhľad.

Chodec sa nachádzal na vozovke v tmavom oblečení bez reflexných prvkov, v čase keď po vozovke
jazdili vozidla so zapnutými stretávacími, resp. diaľkovými svetlami. Chodec bol povinný presvedčiť sa
či môže vstúpiť do vozovky bez nebezpečenstva. Z uvedeného vyplýva, že chodec pri dodržaní pravidiel
cestnej premávky nemal na vozovke čo robiť. Ak máme posudzovať technickú príčinu vzniku dopravnej
nehody a možnosti jej zabránenia, potom je možné charakter používania vozovky zo strany chodca

hodnotiť ako nesprávny a vo vzťahu ku vzdialenosti prichádzajúceho vozidla ako prvok, ktorý prinútil
vodiča ku náhlej zmene smeru a hlavne rýchlosti vozidla. K zrážke motorového vozidla Škoda Octavia
combi s chodcom došlo v pravom jazdnom pruhu, dvojpruhovej komunikácie, vo vzdialenosti 14,60 m za
VBMvsmerejazdymotorovéhovozidlaŠkodaOctaviaCombia2,40modPBMvľavo.Vodičmotorového
vozidla A. B. mohol zabrániť dopravnej nehode, zastavením pred miestom zrážky, ak by reagoval keď

reagovať mohol (mal dohľad na chodca) t.j. vo vzdialenosti 39,40 m od miesta zrážky, na začiatku tejto
reakcie by musel jazdiť rýchlosťou naviac 51,71 km/hod. v tomto prípade by bol zastavil pred miestom
zrážky pri využití plného brzdného spomalenia vozidla.Chodec mohol dopravnej nehode zabrániť tak, ak by dodržal povinnosti chodcov ako účastníkov cestnej
premávky, ktoré sú pre prípad pohybu po vozovke v ustanoveniach zákona č. 8/2009 Z.z. o premávke na
pozemných komunikáciách a ak by sa nezdržiaval na vozovke mimo intravilánu obce, v noci v tmavom

oblečení bez reflexných prvkov. Chodcovi vo výhľade na motorové vozidlo nič nebránilo.

Technickou príčinou vzniku dopravnej nehody je nesprávny charakter používania vozovky zo strany
chodca. Nesprávnym prvkom v jeho charaktere pohybu, ktorý vznikol v rozpore s technickým výkladom
pravidiel cestnej premávky, bol jeho dlhodobý pobyt v strede vozovky v noci za zníženej viditeľnosti, bez

reflexných prvkov, ktorým prinútil vodiča motorového vozidla Škoda Octavia Combi, ku náhlej zmene
smeru a hlavne rýchlosti vozidla.

Následne po podaní tohto znaleckého posudku bol vo veci vykonaný vyšetrovací pokus za prítomnosti
znalca, ktorý znalec po vyšetrovacom pokuse podal doplnok znaleckého posudku č. 11/2020 v
ktorom uviedol, že z vykonanej analýzy zabránil zrážke motorového vozidla s chodcom vyplýva, že

vodič reagoval na chodca oneskorene. Napriek tomu, že vodič reagoval na prítomnosť chodca vo
vozovke neskôr ako reagovať mohol, je odôvodnené povedať, že táto jeho oneskorená reakcia je síce
nesprávnym prvkom v jeho technike jazdy, ktorý vznikol v rozpore s ustanoveniami zákona o cestnej
premávke, ale nie je prvkom technickej príčiny dopravnej nehody, nakoľko nevyvolal vznik kolíznej
situácie a ani neznemožnil zabráneniu dopravnej nehody. Ak by vodič reagoval na chodca keď už

reagovať mohol vo vzdialenosti 63,84m pred miestom zrážky v čase 2,7 s pred zrážkou, nezastavil by so
svojím vozidlom pred miestom zrážky, so skutočnej rýchlosti 84,50 km/hod., pri využití plného brzdného
spomaleniavozidlaanarazilbydochodcanárazovourýchlosťou55,30km/hod.Čižeoneskorenáreakcia
vodiča na prítomnosť chodca vo vozovke nemôže byť prvkom technickej príčiny dopravnej nehody.

Na hlavnom pojednávaní dňa 31.07.2023 bol znalec vysluchnutý pred okresným súdom a pri výsluchu
uviedol, že na rozdielnu zistenú rýchlosť primeraného rozhľadu je potrebné uviesť, že sa jedná o dva
pojmy čo sa týka dohľadnosti a to prvý pojem je rozhľad vodiča, ktorý je vypočítaný podľa vzorca na
str. 15 znaleckého posudku t.j., ktorý je vypočítaný na základe dosvitu reflektoru pre motorové vozidla
Škoda Octavia, kde je dosvit reflektorov pri zapnutých diaľkových svetlách 100 metrov. Druhý pojem

je dohľad na prekážku, tento pojem je menší, alebo kratší, alebo vzdialenosť dohľadu je kratšia ako
vzdialenosť rozhľadu. Pri dohľade na chodca sa berie vzdialenosť keď reflektory motorového vozidla
osvecujú chodca do výšky kolien. Z tohto dôvodu aj pri vyšetrovacom pokuse z 15.03.2022 bola táto
dohľadnosť stanovená na 79,8m. Čo sa týka rozdielu času, kedy mohol vodič reagovať, v znaleckom
posudku bol tento čas stanovený na 1,68 s, následne v dodatku znaleckého posudku bol stanovený

na 2,7 s. Uvedené je z dôvodu toho, že pri prvom vyšetrovacom pokuse, ktorý bol vykonávaný ešte
iným súdnym znalcom, bola nameraná vzdialenosť dohľadu vodiča na chodca 39 metrov a pri druhom
vyšetrovacom pokuse táto vzdialenosť bola pri zapnutých diaľkových svetlách 79 m. Z tohto dôvodu je
tam ten rozdiel 1 sekundy. Rýchlosť motorového vozidla bola vypočítaná na 84,50 km/hod. A nameraná
vzdialenosť dohľadnosti pri 1. vyšetrovacom pokuse bola nižšia, takže aj ten čas reakčný je kratší. Pri

obidvoch vyšetrovacích pokusoch sa vychádzalo z rovnakej rýchlosti motorového vozidla, t.j. 84,5 km/h,
bola zistená iba rozdielna vzdialenosť dohľadnosti. Časy uvádzané ako 1,68 sekúnd pri prvom pokuse
a 2,7 sekundy pri druhom pokuse predstavujú čas, ktorý by uplynul pri prejdení vzdialenosti, na ktorú bol
zistený dohľad motorovým vozidlom pri zistenej rýchlosti 84,5 km/h. Na reakciu vodiča na chodca znalec
uviedol, že ak by vodič motorového vozidla reagoval v čase 2,7 sekundy pred zrážkou, keď sa so svojím

vozidlomnachádzal tuuviedol,žesajednáovzdialenosť79majednásaostatickúdohľadnosť.Statická
dohľadnosťbolavykonanávyšetrovacímpokusomnamiestenehodovéhodejazostojacehomotorového
vozidla, kde predpokladali výskyt chodca niekde v týchto miestach. Preto sa táto vzdialenosť pri analýze
nehodového deja znižuje o 20 % na tzv. dynamickú dohľadnosť, a v danom prípade to je približne 64
metrov. Takže aj ten čas 2,7 sekundy pred zrážkou kedy vodič mohol prvýkrát zbadať chodca, tak sa

vtedy nachádzal vo vzdialenosti 64 metrov. Čas 2,7 sekundy je čas, za ktorý prešlo motorové vozidlo
Škoda Octavia vzdialenosť 64 metrov pri rýchlosti 84,5 km/h. Pôvodne nesprávne uviedol vzdialenosť 79
metrov, čo bola statická dohľadnosť. Ak by vodič motorového vozidla Škoda Octavia reagoval na chodca
vtedy, keď reagovať mohol, teda keď sa so svojím vozidlom nachádzal 64 metrov od chodca, v čase 2,7
sekundy pred zrážkou, mal možnosť reagovať brzdením po uplynutí času reakcie vodiča, ktorá v danom

prípade bola stanovená na 1,2 sekundy a uplynutí nábehu brzdného účinku vozidla, t.j. 0,2 sekundy, by
motorové vozidlo začalo brzdiť a tým aj znižovať rýchlosť v čase 1,3 sekundy pred zrážkou. Začal by
znižovať rýchlosť a narazil by do chodca nárazovou rýchlosťou 55,3 km/h.Čo sa týka zabránenia nehody vyhnutím sa chodcovi, bolo v znaleckom posudku vypočítané, že
vodič nemal možnosť zabrániť zrážke s chodcom bezpečným vyhnutím sa buď vľavo alebo vpravo.
Nakoľko pri danej rýchlosti bezpečné vyhnutie od chodca je približne 1,5 metra. Znalec ďalej uviedol,

že chodec bol pod vplyvom alkoholu a jeho stabilita na vozovke bola otázna. Ak by vodič sa vyhýbal
vyhýbacím manévrom vpravo od chodca, by tohto chodca auto minulo o 15 cm. Osobné motorové
vozidlo zasahovalo do ľavého jazdného pruhu asi 30 cm. Následne znalec bol vysluchnutý na verejnom
zasadnutí pred krajským súdom dňa 11.06.2024, kde uvádza, že pri vypracovaní zabránenia dopravnej
nehody pri vyhýbacom manévri vychádzal z toho, že bežný koridor chodca je široký približne 1 meter,

a bezpečná vzdialenosť pri vyhýbaní sa 1,5 metra. Táto vzdialenosť bola vypočítaná aj vzorcom, ktorý
je v znaleckom posudku uvedený a tento vzorec sa používal bežne v znaleckej praxi pri výpočte
bezpečného bočného odstupu od chodca. Čo sa týka bežného koridora chodca v rozmedzí 1 metra tak
tento údaj sa udáva u chodca u ktorého nebol použitý alkohol. Vzhľadom k tomu, že poškodený mal
v sebe 2,34 promile alkoholu vôbec sa nedá predpokladať spôsob jeho pohybu a jeho šírka. Čo sa týka
pohybu poškodeného po vozovke mimo zastavanej oblasti znalec konštatoval, že pohyb chodca v tejto

oblasti v strede vozovky je potrebné hodnotiť ako neočakávaný. Ak by vodič motorového vozidla išiel
po krajnici vozovky, pravdepodobne aj tak by došlo k dopravnej nehode, kedy by vodič ľavým spätným
zrkadlom vozidla narazil do chodca, ak by tento dodržiaval koridor šírky pohybu 1 m.

Okresný súd pri vyhlásení rozsudku upravil skutok na rozdiel od obžaloby tak, že ani v skutkovej vete,

ani v právnom posúdení porušení povinnosti vodiča neuvádzal ustanovenie § 9 ods. 1 Zákona NRSR
č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, teda porušenie povinnosti vodiča spočívajúce v tom, že neriadil
obžalovaný motorové vozidlo popri pravej krajnici vozovky. Okresný súd dal za vinu obžalovanému to,
že v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c/ sa nevenoval plne vedeniu vozidla a nesledoval situáciu
v cestnej premávke. Aj z ustanovenia § 16 ods. 1 Zákona o cestnej premávke z ktorého vyplýva, že

vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojím schopnostiam, vlastnostiam vozidla, nákladu,
poveternostným podmienkam, stavu a povrchu vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať.
Vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť na ktorú
má rozhľad.

Krajský súd pri vyhodnotení znaleckého dokazovania, ktoré je základným dôkazom pri rozhodovaní
o vine, resp. o nevine obžalovaného dospel k záveru, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti,
znalecký posudok, doplnok znaleckého posudku a výsluchy znalca, je možné dospieť k záveru, že
technickou príčinou dopravnej nehody nebola nesprávna technika jazdy vodiča, ale nesprávny pohyb
chodca po vozovke. Chodec totiž porušil ustanovenie § 52 ods. 1, ods. 3 Zákona č. 8/2009 Z.z. z ktorých

vyplýva, že ak nie je chodník popri ceste, alebo je neschodný, chodec je povinný chodiť po ľavej krajnici.
Tam, kde nie je krajnica, alebo kde je krajnica neschodná chodí sa čo najbližšie pri ľavom okraji vozovky.
Taktiež má mať chodec za zníženej viditeľnosti idúci po krajnici, alebo po okraji vozovky na sebe viditeľné
umiestnené reflexné prvky, alebo oblečenie reflexný, bezpečnostný odev.

Ako to vyplýva z vykonaného dokazovania z výsluchov svedkov je zrejmé, že poškodený išiel po strede
vozovky v tmavom oblečení bez reflexných prvkov.

Čo sa týka možnosti zranenia zrážky obžalovaným je potrebné poukázať na závery znaleckého posudku
a celého znaleckého dokazovania v tom, že pokiaľ by aj obžalovaný začal pri prvej možnej reakcii, resp.

zbadaní prekážky na vozovke reagovať v čase keď reagovať mohol plným brzdným spomalením aj tak
by pri rýchlosti ktorej išiel by nebolo možné zabrániť dopravnej nehode. Taktiež znalec uviedol, že ani
pri reakcii na dohľad, ktorá vyplýva z vyšetrovacích pokusov by nebolo došlo k zabráneniu dopravnej
nehody. Čo sa týka bezpečného obídenia chodca, manévrom vpravo od chodca, tu znalec uviedol, že
koridor pohybu chodca do šírky 1 m, avšak v prípade ak je chodec bez požitia alkoholických nápojov

čo v danom prípade tak nebolo a teda nie je možné predpokladať pohyb chodca a teda aj v tomto
prípade nie je možné dospieť jednoznačne k záveru, že ak by obžalovaný sa vyhýbacím manévrom
vyhýbal chodcovi vpravo, isto by nedošlo k dopravnej nehode. Tieto skutočnosti resp. tvrdenia sú iba
v hypotetickej rovine, nakoľko nebolo možné ani vyšetrovacím pokusom zistiť či by takýmto vyhýbacím
manévrom nedošlo k dopravnej nehode a vzhľadom k tomu, že sú určité pochybnosti o tom, či by

vyhýbacím manévrom vpravo sa vyhol obžalovaný poškodenému, krajský súd poukázal na zásadu in
dubio pro reo pochybnostiach v prospech obžalovaného a to aj napriek tomu, že okresný súd porušenie
povinnosti obžalovaného ako vodiča motorového vozidla tým, že ho neriadil popri pravej krajnici nedal
obžalovanému za vinu.Z vykonaného dokazovania teda jednoznačne bolo preukázané, že k dopravnej nehode došlo,
účastníkom dopravnej nehody bol obžalovaný ako aj poškodený L. M., avšak z týchto dôkazov nemožno

jednoznačne, nepochybne dospieť k záveru, že príčinou dopravnej nehody bolo aj spoluzavinenie
obžalovaného A. B. a preto krajský súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a obžalovaného A.
B. v zmysle § 285 písm. b/ Tr. poriadku oslobodil spod obžaloby okresného prokurátora, lebo skutok
nie je trestným činom.

Keďže došlo k oslobodzujúcemu výroku krajský súd v zmysle ustanovenia § 288 ods. 3 Tr. poriadku
odkázal poškodených mal. N. M. zastúpeného matkou O. M. a Union zdravotnú poisťovňu s uplatnenými
nárokmi náhradou škody na civilný proces a odvolanie prokurátora ako nedôvodné v zmysle § 319 Tr.
poriadku zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.

jednohlasný

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.