Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, May 17, 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 66C/5/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123212347
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Oreničová

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7123212347.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Beátou Oreničovou v spore žalobcu : A. B., nar. 231.1959, bytom

C. X, XXX XX D., proti žalovanému : Generálna prokuratúra SR, Štúrova 2, 812 85 Bratislava, o náhradu
škody za nesprávny úradný postup , takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným
uznesením , ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa pôvodne žalobou doručenou osobne do podateľne súdu dňa 17.7.2023 domáhal voči
Generálnej prokuratúre SR zaplatenia sumy 205.600 eur titulom náhrady škody za nesprávny úradný

postup Generálnej prokuratúry v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. Podľa žaloby z dôvodu nezákonného
zatknutia, nezákonného obvinenia, nezákonného uvalenia do väzby, nezákonného trestného stíhania,
nezákonnej obžaloby zo strany GP SR v osobe jej príslušníka E. F. G..

2.Podanie žaloby odôvodnil tým, že Krajský súd v Košiciach dňa 22.3.2023
na verejnom zasadnutí zamietol odvolanie prokurátora sp.zn. 4To /44-2021-4341, IČS 7112010955
a Okresný súd Košice I ho dňa 27.5.2021 rozsudkom sp.zn. 10T/6/2012 oslobodil spod obžaloby.

Podľa rozsudku sa jednalo o neprípustnú a nezákonnú akciu českého policajta, ktorý nemal oprávnenie
pôsobiť na území SR a vykonával voči jeho osobe nezákonnú provokáciu. Obžaloba bola zo strany GP
SR nezákonná a zmanipulovaná. Žalobca požaduje :
-odškodnenie za nezákonnú väzbu za 195 dní od 25.11.2011 do 8.6.2012 v sume 23.400 eur. Počas
väzby psychicky trpel, považoval sa za nevinného, zo strany vyšetrovateľa a prokurátora bol psychicky
vo väzbe týraný a bol na ňom vykonávaný psychicky nátlak zo strany vyšetrovateľa,
-preplatenie finančnej čiastky vo výške 4.200 eur za právne služby advokáta,

-nemajetkovú ujmu ako náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 60.000 eur (psychickú
ujmu) z dôvodu nezákonnej väzby , odlúčenia od rodiny , pobytu v cele s násilnými živlami , úmyselné
premiestnenie z väznice Košice po 30 dňoch do väznice Banská Bystrica s cieľom obmedzenia
stýkania sa s advokátom a vylámanie vchodových dverí na byte, mierenie brokovnice policajtom na
jeho osobu , ponižujúcu domovú prehliadku v prítomnosti mestskej polície, ktorá ho následne po celom
sídlisku Košice-Ťahanovce ohovárala a slovne špinila. Súdne konanie trvalo 12 rokov, čo sa zjavne
podpísalo na jeho zlom psychickom stave, nakoľko bol v neustálom strese. Bývalý prokurátor GP F. G.

nerešpektoval prezumpciu neviny a organizoval o ňom tlačové konferencie k prípadu, dával články
do novín a ukazoval v televízii Markíza zábery z policajných kamier, na ktorých bolo jasne vidno jeho
osobu a v článkoch sa otvorene uvádzali jeho identifikačné údaje,-majetkovú ujmu vo výške 118.000 USD. K majetkovej ujme uvádza, že bol v nezákonnej väzbe 195
dní, po prepustení z väzby mal zákaz opustiť územie SR, bol v databáze obžalovaných osôb. Z tohto
dôvodu nemohol vykonávať činnosť komerčného riaditeľa v slovensko-ruskej firme SLOROS po dobu

11 rokov, ušiel mu mesačný plat vo výške 900 USD. Nemohol sa zamestnať a spoločensky uplatniť,
nakoľko každý zamestnávateľ požadoval trestnú bezúhonnosť. Jeho majetkové pomery bolo napäté
a musel si požičiavať. Kolegovia z profesnej vojenskej organizácie ho hanlivo nazývali kriminálnik, bola
znížená jeho dôstojnosť, v minulosti vykonával funkciu vojenského atašé MO SR v Kyjeve. Úspešne
prešiel najvyššími bezpečnostnými previerkami , duševne trpel nespravodlivosťou.

3. K žalobe žalobca predložil Potvrdenie AK JUDr. Antola (bez dátumu)
o zaplatení zálohovitej platby na náhradu hotových výdavkov v trestnej veci OS KE I č.k. 10T/6/2012
a KS KE č.k. 4To/139/2019, Objednávku – preklad č. 24/2023z ruského jazyka do slovenského jazyka
prekladateľky E. E. H. – Vedenie mesta Petrozavodsk Osvedčenie o štátnej registrácii spoločnosti
s ručením obmedzeným SLOROS registračné číslo : 3270 030, dátum : 13.apríla 2007 a Príkaz o prijatí

do zamestnania.

4. Keďže žalobca doručil súdu neúplnú žalobu, súd Uznesením zo dňa
10.8.2023 vyzval žalovaného na odstránenie vád podania - žaloby s tým, že súd poučil žalobcu, ako má
vady konania odstrániť a že má právo zvoliť si advokáta alebo v prípade nepriaznivej sociálnej situácie

obrátiť sa o právnu pomoc na Centrum právnej pomoci.
Okrem iného vyzval žalobcu na presné označenie tak žalobcu, ako aj žalovaného (č.l. 21 spisu).
5. Dňa 13.11.2023 žalobca doručil súdu podanie označené ako „Doplnenie
žaloby“, v ktorom doručil súdu časť rozsudku OS KE I (súd uvádza, že ide o časť rozsudku 10T/6/2012
zo dňa 25.5.2021 resp. žalobcom upravenú časť rozsudku), časť uznesenia KS KE 4To/44/2021-4341

zodňa22.3.2023 (súduvádza,žeideočasťuzneseniaKSKEresp.žalobcom upravenúčasťuznesenia
súdu ), Podanie pozostávajúce z 18 strán označené ako „Dôkazy o nezákonnej a zmanipulovanej
obžalobe zo strany Generálnej prokuratúry v osobe bývalého prokurátora GP SR E. G., Obžalobu
Generálnej prokuratúry SR, odboru osobitného určenia č. XIV Gv 10/2011-375 zo dňa 2.7.2012
podanú na Okresný súd Košice I dňa 3.7.2012 na obvinených I. J. a spol. , pozostávajúcu z 62 strán,

Žiadosť žalobcu o vydanie potvrdenia – odpoveď zo dňa 8.11.2023 , Potvrdenie Ústavu na výkon
väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica zo dňa 8.11.2023, listinu označenú
ako „Server www.aktualne .cz 14.7.2015 13.36“ na čl. 157, listinu nachádzajúcu sa na čl. 158 žalobcom
označenú ako Prílohu č. 5, listinu nachádzajúcu sa na čl. 159 označenú ako Príloha č. 6 – úradný
záznam polície SR.

6. Na výzvu súdu ohľadom označenia žalovaného žalobca v podaní doručenom
súdu 13.11.2023 uvádza , že žalobu smeruje na Generálnu prokuratúru SR so sídlom Štúrova ul.č.
2, 812 85 Bratislava I za nesprávny úradný postup v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. § 4 odsek 1.
Súčasne uvádza, že Generálna prokuratúra sa úmyselne nezákonne spolčila s českým policajným

zločincom voči jeho osobe, nezákonný dej naplánovala, bola súčasťou deja a dej dokončila. Celý
nezákonný dej Generálna prokuratúra SR riadila pomocou českého policajného zločinca , provokatéra
a vyšetrovateľov z bývalého UBOK Banská Bystrica.

7. Na výzvu súdu žalobca v predmetom podaní následne špecifikoval uplatnený

nárok tak, že za nezákonné rozhodnutie o začatí trestného vymysleného stíhania požaduje 5.000
eur, za nezákonné a ponižujúce zatknutie pred blízkymi osobami dňa 21.11.2011 s vylámaním dverí
a mierením zbrane na jeho osobu a nezákonné umiestnenie do cely predbežného zadržania po dobu
troch dní, kde bol o hlade, požaduje 7.000 eur. Za nezákonné rozhodnutie o uvalení do väzby v počte
195 dní požaduje 23.400 eur, t.j. 130 eur na deň od 25.11.2011 do 8.6.2012. Bol úmyselne psychický

týraný Generálnou prokuratúrou SR a bol premiestnený po mesiaci z väzobnej väznice Košice do
väzobnej väznice Banská bystrica. Za nesprávnu a zmanipulovanú obžalobu zo strany generálnej
prokuratúry požaduje 20.000 eur. Za nemajetkovú ujmu z dôvodu obmedzenia jeho práv požaduje 60.
000 eur. Za právne služby advokáta požaduje sumu 4.200 eur. Za majetkovú ujmu požaduje ušlý
mesačný plat 900 USD počas 11 rokov, celková čiastka 118.000 eur. Spolu žiada vyplatiť 237.000 eur

za nesprávny úradný postup GP SR voči jeho osobe. Žalobca oznámil, že k predbežnému prerokovaniu
nároku na odškodnenie nedošlo.

8. Vo Vyjadrení zo dňa 1.3.2024 k žalobe žalovaný :I. namieta nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovanej ( uvádza, že pasívne vecne legitimovaným
je v konaní podľa zákona č. 514/2003 Z.z. iba štát, ktorým je Slovenská republika, v mene ktorej koná
príslušný orgán verejnej moci ,

II. vznáša námietku premlčania (poukazuje na ust. § 19 ods. 1, 2, 3 zákona č. 514/2003 Z.z. ), III.
poukazuje na zmätočnosť žaloby (nie je zrejmé, či titulom na základe ktorého sa žalobca domáha
nároku je ním označený nesprávny úradný postup – podanie obžaloby alebo uznesenie o vznesení
obvinenia v spojení s oslobodzujúcim rozsudkom vo veci, nie je možné domáhať sa náhrady škody
titulom nesprávneho úradného postupu, pokiaľ vo veci bolo vydané príslušným orgánom právoplatné

rozhodnutie) ,
IV. poukazuje na rozpor medzi uplatneným nárokom 237.000 eur a nárokom v rámci predbežného
prerokovania vo výške 95.000 eur (žalobca sa preto nemôže účinne domáhať v tomto konaní sumy
prevyšujúcej sumu 95.000 eur),
V.žalobca nepreukázal podanie sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia (poukázal na Nález ÚS
SR zo dňa 1.4.2020 č.k. IV. ÚS 100/2019-58, rozsudok NS SR 5Cdo/152/2018 zo dňa 27.10.2021,

VI. ušlý zárobok , ktorý vyčíslil žalobca súhrnne na sumu 118.000 USD je výlučne hypoteticky,
VII. Poukazuje na osobitný predpis zákon č. 274/2017 Z.z. o obetiach trestných činov , podľa ktorého
výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady
poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu (č.l. 193-197).

9. Vyjadrenie žalovaného Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky súd
žalobcovi doručil dňa 20.3.2024 (doručenka na čl. 207).

10. K vyjadreniu žalovaného k žalobe žalobca zaujal stanovisko v podaní doručenom súdu 28.3.2024
(č.l. 210-212), kde na čl. 211 sa žalobca vyjadril k nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovanej

nasledovne : „ Tvrdenie GP SR, že nie je vecne a pasívne legitimovaná je ďalšie klamstvo zo strany
GP SR. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky je pasívne a vecne legitimovaná za dokázaný
nesprávny úradný postup. Toto postavenie a pôsobnosť prokuratúry je zakotvené v článkoch 149 až
151 Ústavy Slovenskej republiky. Článok 149 Ústavy SR ustanovuje, že Prokuratúra Slovenskej
republiky má chrániť práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu a nie

ich poškodzovať. Štát delegoval svoju právomoc na dodržiavanie Ústavy SR a zákonnosti na GP SR
ako vrcholný štátny orgán verejnej správy. GP SR dokázateľne a právne vykonala nesprávny úradný
postup a tak zákonne to musí viesť k nároku na náhradu škody podľa z.514/2003“.

11. Súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 17.5.2024 , vykonal výsluch žalobcu ako strany sporu

v záujme upresnenia označenia žalovaného. Žalobca však zotrval na všetkých skutočnostiach
uvedených v žalobe a následných podaniach. Po oboznámení strán sporu o sporných skutočnostiach
(okrem iného aj vznesenej námietky nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného), žalovaný
opätovne potvrdzuje , že žaluje Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky. Na otázku súdu žalobca
potvrdil, že Vyjadrenie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky k žalobe mu bolo doručené

a oboznámil sa s ním .

12. Súd zistil tento skutkový stav:

13. Oboznámením sa s obsahom predloženého vyšetrovacieho a trestného spisu žalobcu súd má za

preukázané, že Uznesením vyšetrovateľa Policajného zboru, úradu boja proti organizovanej kriminalite,
odbor Stred banská Bystrica z 21.2.2011sp.zn. PPZ-58/BOK-ST-2011 bolo začaté trestné stíhanie
za obzvlášť závažný zločin nedovolená výroba a držanie jadrových materiálov, rádioaktívnych látok,
vysoko rizikových chemických látok a vysoko rizikových biologických agensov a toxínov podľa §
298 ods. 1 , ods. 2 písm.a), ods. 3 písm. c) , ods. 4 písm. b) Trestného zákona z dôvodu, že od

mesiaca február 2010 doposiaľ bližšie nestotožnené osoby na území SR , ak aj na území ČR konaním
vyznačujúcim sa vopred určenou plánovitosťou a koordinovanosťou ich vzájomných činností ponúkajú
na odpredaj rádioaktívny materiál cézium Cs-137 o váhe cca 50 g za sumu rovnajúcu sa hodnote
500.000 eur, pričom úroveň obsahu rádionuklidov neumožňuje tejto látke vyňatie spod administratívnej
kontroly v zmysle nar. vlády č. 345/2006 Z.z. o základných bezpečnostných požiadavkách na ochranu

zdravia pracovníkov a obyvateľov pred ionizujúcim žiarením, podľa prílohy č. 2. Ďalej že Uznesením
Prezídia Policajného zboru , úradu boja proti organizovanej kriminalite , odbor stred Banská Bystrica
č. ČVS: PPZ-58/BOK-ST-2011 zo dňa 23.11.2011 bolo podľa § 206 TP začaté trestné stíhanie I.
J. a spol, (medzi ktorými obvinenými bol aj žalobca A. K. B.) ak obvinených za prípravu na zločinnedovolenej výroby a držania jadrových materiálov, rádioaktívnych látok , vysoko rizikových chemických
látok a vysoko rizikových biologických agensov a toxínov podľa § 13 ods. l TZ, § 298 ods. 1, ods. 2 písm.
a) TZ spáchaný závažnejším spôsobom podľa § 138b), písm. i) TZ. Ďalej že žalobca prostredníctvom

právneho zástupcu I. K. v podaní zo dňa 23.11.2011 (doručenom Prezídiu PZ dňa 30.11.2011) Sťažnosť
proti uzneseniu vyšetrovateľa Úradu boja proti oganizovanej kriminalite zo dňa 23.11.2011 pre vznesený
skutok. Ďalej že Uznesením Generálnej prokuratúry SR, odboru osobitného určenia Bratislava I č. XIV
Gv 10/2011-34 zo dńa 23.11.2011 prokurátor generálnej prokuratúry zamietol sťažnosť obvinených
(medzi nimi i sťažnosť žalobcu) ako nedôvodné a dňa 1.12.2011 Generálna prokuratúra SR Bratislava

I. listom zo dňa XIV Gv 10/2011-58 zaslala právnemu zástupcovi žalobcu list označený ako „Písomné
podanie z 23.novembra 2011-vyrozumenie“ . Ďalej že uznesením Okresného súdu Košice I č.
0Tp 92/11-98 zo dňa 25.11.2011 sudcom pre prípravné konanie bol žalobca vzatý do väzby , súd
neprijal písomný sľub obvineného ani návrh nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného
úradníka nad obvineným, väzba začala plynúť dňa 22.11.2011 o 6.00 hod. Na základe Príkazu do
väzby Okresného súdu Košice I sp.zn. 0Tp 92/11 zo dňa 25.11.2011 bol žalobca vzatý do väzby

v Trenčíne. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu JUDr. Antola podal Sťažnosť proti uzneseniu
OS KE I. zo dňa 25.11.2011 o vzatí do väzby. Krajský súd Košice uznesením sp.zn. 8Tpo 65/2011-178
zo dňa 8.12.2011 zamietol sťažnosť A. K. B. a prokurátora Generálnej prokuratúry. Žalobca dňa
7.5.2012 poťiadal Okersný súd Košice I o prepustenie z väzby, o ktorej žiadosti rozhodol Okresný súd
Košice I uznesením sp.uzn. 0Tp 92/11 zo dňa 21.5.2012 tak, že žalobcu A. B. prepustil z väzby na

slobodu, a dôvody väzby nahradil prijatím písomného sľubu a dohľadom probačného a mediačného
úradníka,uložilmupovinnosťoznámiť každúzmenumiestapohybuazákazvycestovaniadozahraničia.
Uznesením sp.zn. 0Tp 92/11 zo dňa 31.5.2012 Okresný súd Košice I. o návrhu GP na predĺženie
väzby rozhdol tak, že lehotu trvania väzby u obvineného A. B. (vo väzbe od 22.11.2011) nepredlžil.
Ďalej že Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky , odboru osobitného určenia Bratislava č. XIV

Gv 10/2011-375 zo dňa 2.7.2012 bola Okresnému súdu Košice I podaná Obžaloba na obvinených I. J.
a spol. v rozsahu 62 strán, medzi ktorými obvinenými je aj žalobca A. B. pod porad.č. 2. Ďalej mal
súd za preukázané, že rozsudkom Okresného súd Košice I. sp.zn. 10T/6/2012 zo dňa 27.5.2021 bol
obžalovaný (v tomto konaní žalobca) A. B. spod obžaloby prokurátora Generálnej prokuratúry SR pre
skutok, ktorý mu bol dávaný za vinu (obchodovanie s rádioaktívnym materiálom) bol oslobodený ,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Krajský súd v Košiciach
v trestnej veci obžalovaného I. J. a spol., pre zločin nepovolenej výroby a držania jadrových materiálov,
rádioaktívnych látok, vysoko rizikových chemických látok a vysoko rizikových biologických agensov
atoxínov,vštádiuprípravypodľa§13ods.1,§298ods.1,ods.2písm.a)Trestnéhozákona, naverejnom
zasadnutí dňa 22.marca 2023 v Košiciach, o odvolaní prokurátor proti rozsudku Okresného súdu Košice

I zo dňa 27.5.2021 sp.zn. 10T/6/2012 , podľa § 319 Trestného poriadku zamietol odvolanie prokurátora.
Rozhodnutia nadobudli právoplatnosť 22.3.2023.

14. Súd mal taktiež za preukázané, že žalobca bol vo väzbe od 28.12.2011 do 8.6.2012
na základe rozhodnutia Okresného súdu Košice I č.k. 0Tp/92/2011 v Ústave na výkon väzby Banská

Bystrica, čo predstavuje 195 dní. Uvedená skutočnosť bola súdu preukázaná Potvrdením Ústavu na
výkon väzby a ústavu na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica o výkone väzby žalobcu zo dňa
8.11.2023. Predtým bol žalobca zadržaný dňa 22.11.2011 a do výkon väzby dodaný dňa 25.11.2011.
Uvedená skutočnosť bola súdu preukázaná Potvrdením Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon
trestu odňatia slobody Košice-Floriánska 18 zo dňa 8.11.2023.

15. Žalovaná tvrdí , že žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody bola
žalovanej doručená dňa 22.5.2023, že v rámci predbežného prerokovania nároku sa žalobca domáhal
náhrady škody a nemajetkovej ujmy sumárne vo výške 95.000 eur. Uvedené tvrdenie žalovaného
žalobca nepoprel, preto súd považuje rozsah nároku vo výške 95.000 eur (čo sa týka predbežného

prerokovania), za nesporný čo do výšky , aj z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. V predmetnom
konaní si žalobca uplatňuje nárok celkovo v sume 237.000 eur. Súd poukazuje na ust. § 16 ods. 4
veta druhá zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého pri uplatnení nároku na súde môže poškodený
požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný , a z titulu, ktorý bol
predbežne prerokovaný.

16. Súd oboznámil strany sporu so spornými skutočnosťami a právnym názorom : že žalovaná namieta
nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovanej, žalovaná vznáša námietku premlčania, žalovaná
považuje žalobu za zmätočnú (že žalobca sa domáha náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradnýmpostupom, pričom nie je možné sa domáhať náhrady škody titulom nesprávneho úradného postupu,
pokiaľ vo veci bolo vydané príslušným orgánom právoplatné rozhodnutie), žalovaná tiež namieta, že
žalobca nepreukázal podanie sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia , ktorým sa mohol

domáhať lepšieho procesnoprávneho postavenia tak ako to predpokladá ust.§ 6 ods.2 zákona č.
514/2003 Z.z. Ušlý zárobok, ktorý žalobca vyčíslil v súhrnne vo výške 118.000 USD je podľa
žalovaného hypoteticky. Žalovaná pri uplatnení nároku na náhradu nemajetkovej ujmy poukazuje na
ust. § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z.

17. Po právnej stránke uplatnený nárok je potrebné posúdiť nasledovne :

18. Podľa ust. § 132 ods. l, 2, 3 Civilného sporového poriadku, v žalobe sa okrem
všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich
skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich
skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca v žalobe pripojí dôkazy, ktorých

povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny predložiť.

19. Podľa ust. § 133 ods. 2 CSP, právnická osoba sa v žalobe označuje názvom alebo
obchodným menom, adresou sídla a identifikačným číslom organizácie, ak je pridelené.

20. Podľa ust. § 135 ods. 1,2 CSP, ak je stranou štát, v žalobe sa označuje uvedením
jeho názvu a názvu štátneho orgánu alebo právnickej osoby, ktorá za štát koná. Ak je stranou štátny
orgán, v žalobe sa označuje uvedením názvu tohto štátneho orgánu.

21. Podľa ust. § 1 písm. a), c) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 514/2003 Z.z.), tento zákon
upravuje a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,
c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

22. Podľa ust. § 2 zákona č. 514/2003 Z.z., na účely tohto zákona a) výkon verejnej

moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch
a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, b) orgán verejnej moci je 1. štátny orgán.

23.Podľa ust. § 3 ods. l, 2 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej
slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d)
nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

24. Podľa ust. § 4 ods. l písm. f) zákona č. 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá

bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. l , koná v mene štátu Generálna prokuratúra
Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom
konaní , v trestnom konaní alebo správnom konaní.

25. Podľa ust. § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia
vydaného v tomto konaní.

26. Podľa ust. § 6 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné

rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným
orgánom. Súd , ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa
odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný
prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady
hodné osobitného zreteľa.

27. Podľa ust. § 7 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o zatknutí,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody má ten, na kom bolo vykonané , ak bolo rozhodnutí
zrušené ako nezákonné alebo pri ňom došlo k nesprávnemu úradnému postupu.28. Podľa ust. § 8 ods. 5 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej
rozhodnutím o väzbe má ten, kto bol vzatý do väzby, ak a) bolo proti nemu zastavené trestné stíhanie,

b) bol oslobodený spod obžaloby alebo c) vec bola postúpená inému orgánu.

29. Podľa ust. § 9 ods. l zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje výkon právomoci orgánom
verejnej moci, pri ktorom dôjde k porušeniu právnou normou ustanoveného predpísaného postupu

alebo k porušeniu účelu, ku ktorému postup orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci smeruje. Za
nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických a právnických osôb.

30. Podľa ust. § 15 ods. l zákona č. 514/2003 Z.z. , nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej
slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na
náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať
na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom

podľa § 4 a 11.

31. Podľa ust. § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok
na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak
príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa

poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku
na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný,
a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému
aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia , že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie

nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

32. Podľa ust. § 17 ods. 1-4 zákona č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpisneustanovujeinak. Vprípade,akibasamotnékonštatovanieporušeniaprávaniejedostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným

postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška
nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím na :
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c)závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady
poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu (zákon č.
215/2006 Z.z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi).

33. Podľa ust. § 18 ods. l, 2 a 3 zákona č. 514/2003 Z.z., náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne
vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné
rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí
a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bola vec
postúpená inému orgánu. Náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré

poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania
priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom. Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho
zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí
ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody pred príslušným orgánom.

34. Podľa ust. § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody sa premlčí sa za tri
roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhraduškody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia
(oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.
Podľa ust. § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať

rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená
škoda, to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.
Podľa ust. § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., lehota neplynie počas predbežného prerokovania
nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich
mesiacov.

35. Podľa žaloby žalobca sa predmetnou žalobou domáha náhrady škody podľa zákona č. 514/2003
Z.z. z dôvodu nesprávneho úradného postupu Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, pričom
zdoplňujúcehopodaniažalobcuvyplýva,ženesprávnyúradnýpostupvidí vnezákonnomrozhodnutíGP
SR o začatí trestného stíhania, v nezákonnom zatknutí a umiestnení do väzby, ako aj v podaní obžaloby.
Právne posúdenie je vecou súdu a súd v danom prípade podľa obsahu žaloby uzavrel, že predmetom

tohto sporu je nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím v zmysle zákona
č. 514/2003Z.z., ktorým bolo uznesenie o vznesení obvinenia v spojení s oslobodzujúcim rozsudkom.

36. Vzhľadom na námietku žalovaného ohľadom nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného
(teda že Generálna prokuratúra SR nie je v spore pasívne legitimovaná), súd sa v prvom rade zaoberal

dôvodnosťou vznesenej námietky.

37. K nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovanej súd uvádza, že žalobca pôvodne v žalobe za
žalovanúoznačilGenerálnuprokuratúruSR. Nazákladevýzvysúdu vdoplňujúcompodaní zažalovanú
označil : Generálna prokuratúru Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova ul.č. 2, 812 85 Bratislava I .

38. Súd skúma vecnú legitimáciu strán sporu, i keď uvedené strana nenamieta. Vecná legitimácia
vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom
vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania,
ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa

na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom
hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku
pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej
legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil (Uznesenie NS SR z 18.januára
2012 sp.zn. 6cdo 214/2011).

39. V danom prípade sa žalobca domáhal náhrady škody spôsobenej mu , podľa jeho tvrdenia,
nesprávnym úradným postupom (nezákonným rozhodnutím) orgánom štátu a to Generálnou
prokuratúrou Slovenskej republiky, ktorú zároveň označil za žalovaného. Z odôvodnenia žalobného
návrhu vyplýva, že svoj nárok vyvodzoval zo zákona č. 514/2003 Z.z. Za subjekt zodpovedný za

vzniknutú škodu označil Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky.

40. Podľa § 3 ods. l písm. a/ až d/ zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci , okrem tretej časti tohto zákona,
pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím (písm. a), nezákonným zatknutím , zadržaním alebo

iným pozbavením osobnej slobody (písm. b/), rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrením alebo
rozhodnutím o väzbe (písm. c/), alebo nesprávnym úradným postupom (písm.d/).

41. V ustanovení § 4 zákona č. 514/2003 Z.z. sú v jednotlivých odsekoch uvedené orgány štátu, ktoré vo
veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. l, konajú v mene štátu.

42. Z ustanovení § 3 ods.. 1, § 4 ods. 1, § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. jednoznačne vyplýva,
že za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, alebo nesprávnym úradným postupom zodpovedá
štát. V zákone je tiež stanovené, ktoré orgány v mene štátu konajú. Žalobca sa však náhrady škody
nedomáhal voči štátu Slovenskej republike , ale voči Generálnej prokuratúre. Štát vystupuje ako

samostatný subjekt občianskoprávnych vzťahov tam, kde je to výslovne ustanovené v zákone, napr.
v zákone č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, kde je
v jednotlivých ustanoveniach uvedené, že za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, resp.
nezákonným rozhodnutím zodpovedá štát.43. V okolnostiach prípadu teda žalobca nesprávne označil žalovaného, keďže označil iba orgán,
ktorý je oprávnený konať v mene štátu, avšak žaloba mala smerovať voči štátu, t.j. Slovenskej

republike. Ústredný orgán štátnej správy, ktorý v žalobe žalobca označil ako žalovaného, nie je
orgánom zodpovedným za škodu/nemajetkovú ujmu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. , nie je teda ani
nositeľom právnej povinnosti a nie je ani pasívne legitimovaný. Žalovaná Generálna prokuratúra
Slovenskej republiky nie je pasívne vecne legitimovaná na konanie v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Ako už súd uviedol, pasívne vecne

legitimovaným je v konaní podľa zákona č. 514/2003 Z.z. iba štát, ktorým je Slovenská republika,
v mene ktorej koná príslušný orgán verejnej moci, v danom prípade Generálna prokuratúra Slovenskej
republiky. Keďže žalovaná nie je v spore vecne pasívne legitimovaná, súd v prvom rade žalobu z tohto
dôvodu zamietol.

44. Súd uvádza, že otázka pasívnej vecnej legitimácie nie je vadou návrhu a súd nebol povinný vyzvať

žalobcu na odstránenie vád žaloby. Len žalobca (navrhovateľ) je oprávnený v návrhu na začatie
konania uviesť osobu, od ktorej sa svojho nároku bude domáhať. Súd je povinný voľbu navrhovateľa
akceptovať a následne len skúmať, či odporca (žalovaný) , ktorého v návrhu žalobca označil má
alebo nemá byť zaviazaný na plnenie , ktorého sa navrhovateľ v návrhu domáhal. Vecná legitimácia
účastníka konania je otázkou hmotného práva a dôsledok zistenia jej nedostatku sa prejaví vo výsledku

konania zamietnutím návrhu. V tejto súvislosti súd poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu SR 7Cdo
500/2014 zo dňa 24.3.2015, ktoré rozhodnutie NS SR možno v danej veci primerane uplatniť.

45. Zároveň súd poukazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. II. ÚS 675/2016
z 12.januára 2017, ktorý sa týka obdobnej veci.

46. Vychádzajúc zo záverov uvedeného Nálezu ÚS č.II. ÚS 675/2016, súd prvej inštancie v záujme
ochrany záujmov žalobcu, osobitne vyzval žalobcu na odstránenie vád podania jednak v uznesení
na odstránenie vád podania, poučil účastníka – žalobcu na vykonanie opravy –doplnenia žaloby ,
následne na pojednávaní súd opätovne upozornil žalobcu na spornú skutočnosť, ktorým je nedostatok

vecnej pasívnej legitimácie žalovaného . Nakoniec samotný žalobca na otázku súdu uviedol, že
vyjadrenie žalovaného k žalobe aj ohľadom pasívnej vecnej legitimácie mu bolo doručené a oboznámil
sa s jeho obsahom a trvá na tom, že žalovaným je Generálna prokuratúra SR.

47. Súd uvádza, že riadne označenie štátu ako žalovaného účastníka konania je náležitosťou

riadneho návrhu, bez ktorého nemožno v konaní pokračovať. Súd z vlastného podnetu nemôže upresniť
označenie žalovaného subjektu. Štát je ako účastník konania označený riadne, ak je súčasne s ním
označený orgán, ktorý má v mene štátu konať , s uvedením jeho názvu a sídla. Pokiaľ nie je
žalovaný takto riadne označený a žalobca napriek výzve súdu na doplnenie alebo opravu žaloby takto
nepostupovalavadužalobyneodstránil, podľanázorusúdunedošlo(nemôžedôjsť) kodňatiumožnosti

konať pred súdom a súdu neostávalo nič iné, len žalobu v celom rozsahu zamietnúť. Súd uvádza,
že žalobca okrem iného bol v uznesení na odstránenie vád podania poučený aj o tom, že podľa § 160
ods. 2 CSP má právo zvoliť si advokáta alebo v prípade nepriaznivej sociálnej siutácie obrátiť sa na
právnu pomoc na Centrum právnej pomoci.

48. Vzhľadom na uvedený záver , ktorý viedol k zamietnutiu žaloby, súd z dôvodu hospodárnosti
konania vecne spor ďalej neprejednával a neposudzoval splnenie ostatných podmienok dôvodnosti
žaloby .

49. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. l CSP (podľa ktorého o nároku na

náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí) v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP (podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci ) tak, že žalovanému priznal náhradu trov konania z priznanej sumy v rozsahu 100 %.

50. Ovýšketrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnostirozhodnutia,ktorýmsakonanie

končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský
súd Košice v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené , alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné
uznesenie súdu prvej inštancie , ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú
v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365ods. 2 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) týkajú sa vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie )§ 366 CSP).

V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku .