Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 21, 2023

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 19C/58/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119216270
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Baranová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2023:8119216270.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

2 19C/58/2019

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. B. XX, XXX XX C. B., zast. Advokátskou kanceláriou Hrčka – Sabó s.r.o., so sídlom Obchodná
187/6, 078 01 Sečovce, IČO: 51 433842, proti žalovanej: D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. B. XX, XXX
XX C. B., zast. JUDr. Vladimírom Mačíkom, advokátom so sídlom Slovenská 69, 080 01 Prešov, IČO:
52 763 579, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

r o z h o d o l :

2 19C/58/2019

I. Vyporiadava bezpodielové vlastníctvo strán sporu tak, že
do výlučného vlastníctva žalobcu prikazuje tieto hnuteľné veci: traktor zn. ZETOR typ 4011, cirkulár,
motorová píla DOLMAR, príves na traktor a kompresor v celkovej zostatkovej hodnote tohto súboru vecí

50 eur.,
do výlučného vlastníctva žalovanej prikazuje tieto hnuteľné veci: koberce z káblika, radiátory, plynový
sporák, 6 ks plynové fľaše, vešiaková stena, 4 ks váľandové postele, 3 ks lustre, elektrická vŕtačka, 2
ks televízor, flexa, vaflovač, toustovač, 3 sady montážnych kľúčov, sada príborov a nožov, 2 ks nočné
lampy, keramické sošky, sklenené poháre, sada hrncov a mixér v celkovej zostatkovej hodnote tohto
súboru vecí 18 eur., ako aj
chlievy, pivnicu a oplotenie v zadnej časti pozemku nachádzajúce sa na parcele KN C č. 377, zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 761 m2, vedenej na LV č. XXX v katastri nehnuteľností pre okres B., obec

C. B. v celkovej zostatkovej hodnote 1 500 eur a
kanalizačnú prípojku nachádzajúcu sa na parcele č. 377, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 761m2,
vedenú v katastri nehnuteľností na LV č. XXX pre okres B., obec C. B., k. ú. C. B. v zostatkovej hodnote
142,29 eur.
II.Navyrovnaniepodielovježalovanápovinnázaplatiťžalobcovisumu463eurdo3dníodprávoplatnosti
rozsudku.

III. Náhradu trov konania štátu voči stranám sporu nepriznáva.

IV. Náhradu trov konania stranám sporu nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

14 19C/58/20191. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 24.10.2019 domáhal vyporiadania bezpodielového

spoluvlastníctva manželov (BSM) po rozvode s tým, že z vecí patriacich do BSM navrhoval do svojho
výlučného vlastníctva prikázať traktor značky Zetor, typ 4011, cirkulár na rezanie dreva, motorovú pílu
značky Dolmar, príves za traktor a kompresor. Navrhoval ďalej, tvrdiac, že do BSM patrí aj rodinný
dom súp. č. XX, ktorý sa nachádza v k. ú. C. B., obec C. B., E. B., postavený na parc. č. 377 o výmere
761m2, zastavaná plocha, ktorá je vedená v katastri nehnuteľností na E. F. B. v k. ú. C. B., na LV č. XXX,

prikázať ho do podielového spoluvlastníctva každému z manželov o veľkosti spoluvlastníckeho podielu
1 k celku stavbu. Dôvodil, že rodinný dom bol postavený za trvania manželstva svojpomocne manželmi
z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nakoľko pozemok pod touto
stavbou bol vo vlastníctve rodičov žalovanej, rozhodnutie o povolení stavby bolo adresované rodičom
žalovanej, pričom aj následne vlastnícke právo bolo zapísané v prospech rodičov žalovanej.

2. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 20.1.2020 súhlasila s návrhom žalobcu ohľadom prikázania hnuteľných
vecí, ktoré označil v žalobe do jeho výlučného vlastníctva s tým, že kategoricky odmieta, aby do masy
spoločného majetku bol zahrnutý aj predmetný rodinný dom, ktorého je výlučnou vlastníčkou. Poukázala
ďalej na to, že žalobca v rozmedzí rokov 2007 až 2017 pracoval v ČR ako zamestnanec a presnú výšku
jeho mesačnej mzdy nevie uviesť, nakoľko jej ho neuviedol a zo svojej výplaty pri príchode domov nechal

len minimálnu sumu okolo 1000Sk, ktorá nepostačovala ani na úhradu chodu domácnosti a starostlivosti
o rodinu. Poukázala na to, že vlastnícke právo k novozhotovenej stavbe nadobúda ten, kto stavbu
uskutočnil s úmyslom mať ju pre seba ako vlastník na základe dohody, pričom je nevyhnutné vychádzať
z obsahu dohody uzatvorenou medzi týmito osobami. Žalobcova vôľa od počiatku nikdy nesmerovala
k nadobudnutiu vlastníckeho práva k zhotovenej stavbe, nakoľko si bol vedomý, že je len osobou, ktorá

pomáha rodičom žalovanej k nadobudnutiu vlastníckeho práva k stavbe. Výstavba rodinného domu sa
uskutočňovala s vedomím, že vlastnícke práva k nemu majú nadobudnúť výlučne rodičia žalovanej,
čo sa aj premietlo pri zápise vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Žalobcovu pomoc možno
vyhodnotiť len ako rodinnú výpomoc. Ak sa žalobca cítil a domáha sa byť vlastníkom rodinného domu
od jeho samotného vzniku, je nepochopiteľné, prečo sa domáhať určenia svojho vlastníckeho práva až

s odstupom pár desiatok rokov. Žalobca mal možnosť aj počas dedičského konania po zomrelej matke
žalovanej sa domáhať žalobou o určenie, že rodinný dom v 1 nepatrí do dedičstva, ale tak neučinil
a svojho práva sa domáha až v konaní o vyporiadanie BSM s cieľom zabezpečiť si bývanie po vykonaní
nepodmienečného trestu odňatia slobody. Žalovaná zároveň navrhla, aby sa pri určení výšky podielov
uplatnil odklon zo zákonnej parity podielov bývalých manželov a to z dôvodu správania a postojov

žalovaného k zabezpečeniu starostlivosti o rodinu, deti, spoločnú domácnosť a násilie páchanie na
nej ako aj na spoločných deťoch. Ohľadom toho poukázala na podrobnejšie skutkové okolnosti na
odôvodnenie trestného rozsudku. Navrhla teda disparitu podielov v percentuálnom vyjadrení 30% : 70%
v prospech žalovanej.

3. Na pojednávaní konanom dňa 28.10.2021 strany sporu ustálili rozsah BSM čo sa týka hnuteľných
vecí ako aj zostatkovej hodnoty týchto hnuteľných vecí a dohodli sa aj na tom, ktorá hnuteľná vec má
byť prikázaná do vlastníctva ktorého z bývalých manželov.

4. Ohľadom stavieb nezapísaných v katastri nehnuteľností, a ktoré sú postavené na parcele KN C č.

377 zastavaná plocha a nádvorie dospeli k dohode o tom, že tieto poňali do masy BSM, a dohodli sa
aj na ich zostatkovej hodnote 1.500 eur s tým, že tieto pripadnú do výlučného vlastníctva žalovanej.
Rovnako sa dohodli na tom, že do BSM patrí aj kanalizačná prípojka, a dohodli sa na jej zostatkovej cene
podľa znaleckého posudku znalca Ing. Fedorjaka č. 18/2023, teda 149,29 eur s tým, že táto pripadne
do výlučného vlastníctva žalovanej.

5. Spornou teda zostala otázka, či predmetný rodinný dom patrí do BSM, a v kladnom prípade, ako súd
rozhodne o jeho vyporiadaní a vlastníckych pomeroch k nemu, keďže žalobca zotrvával na tom, aby ho
súd prikázal do podielového spoluvlastníctva bývalých manželov v podiele 1 pre každého.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov G. H., H. I., G. J., G. B., K. B., L.
B., obhliadkou na mieste samom, znaleckým posudkom Ing. Martina Fedorjaka č. 18/2023 zo dňa
28.3.2023, oboznámením listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:7. Strany sporu uzavreli manželstvo dňa 26.4.1979 a z ich manželstva pochádzajú deti G., nar.
X.X.XXXX, G., nar. XX.X.XXXX, M., nar. XX.XX.XXXX, N., nar. XX.XX.XXXX a B., nar. X.X.XXXX.

8. Dňa 2.5.2017 podala žalovaná na tunajšom súde návrh na rozvod manželstva so žalobcom, ktorý sa
viedol pod sp. zn. 30Pc/9/2017, ktorý odôvodnila tým, že ich manželstvo bolo uzavreté dňa 26.4.1979
aznehopochádza5detí,včasepodanianávrhuvšetkýchplnoletýchazaopatrených.Žalovanávnávrhu
na rozvod manželstva poukázala na to, že vážnejšie problémy začali v manželstve vznikať už po pár
rokoch trvania manželstva v súvislosti s nadmerným požívaním alkoholu zo strany manžela, ktorý sa pod

vplyvom alkoholu začal voči nej a deťom správať agresívne. Takéto správanie malo neustále stúpajúcu
tendenciu a ich každodenný život bol sprevádzaný nedôvodnými vulgárnymi, verbálnymi nadávkami
a hrubým fyzickým napádaním. Z dôvodu násilnej trestnej činnosti bol jej manžel opakovane vo výkone
trestu odňatia slobody a posledný krát bol z výkonu trestu prepustený v roku 2005. Prijala ho opäť do
ich spoločnej domácnosti s podmienkou, že svoje správanie radikálne zmení. Spočiatku sa mu to aj
darilo a ich spolužitie bolo pomerne pokojné, avšak časom sa jeho správanie začalo vracať do starých

koľají a vzájomne sa odcudzili aj z dôvodu jeho dlhodobej mimomanželskej známosti v Českej republike.
Opätovne sa voči nej začal psychicky aj fyzicky násilne, čo vyvrcholilo fyzickým napadnutím počas
veľkonočných sviatkov v dôsledku čoho jej spôsobil viaceré odreniny a hlavy a krvné podliatiny. Po
privolaní policajnej hliadky bol zadržaný a následne aj vzatý do väzby.

9. Z rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 19.2.2018 č. k. 30Pc/9/2017-38, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 11.4.2018 súd zistil, že bolo rozvedené manželstvo strán sporu s tým, že žalobca,
v tom čase vo výkone väzby s návrhom nesúhlasil, ale súd dospel k záveru, že manželstvo je trvale
rozvrátené.

10. Z rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 16.5.2018 č. k. 6T/54/2017-507, ktorý nadobudol
právoplatnosť 10.10.2018 súd zistil, že žalobca bol uznaný vinným zo zločinu týrania blízkej osoby
a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zákona a z prečinu nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 ods. 1 ods. 2 písm. b) Tr. zákona, ktorého sa dopustil tým, že „1/ od presne nezistených
dní roku 2013, v rodinnom dome obce C. B. O. XX, okr. B., svojej manželke D. B., trvale bytom na

uvedenej adrese, pravidelne spôsoboval fyzické a psychické utrpenie a to najmä tým, že potom, čo požil
alkoholické nápoje ju fyzicky napádal a to tak, že ju ťahal za vlasy, rukami ju udieral do rôznych častí tela,
vyhrážal sa jej smrťou, podpálením domu, vyhodením domu do vzduchu, pričom týmto svojím konaním
jej spôsobil také zranenia, pre ktoré by musela vyhľadať lekárske ošetrenie a naposledy dňa 15.4.2017
v čase okolo 13.30 hod. ju pod vplyvom alkoholu, po hádke, ktorú vyvolal, napadol takým spôsobom že

po tom, čo k nej pristúpil, ju pravou rukou chytil za vlasy, za ktoré ju ťahal, následne ju pustil a tou istou
rukou zovretou v päsť ju dvakrát udrel do temena hlavy a udrel ju aj trikrát do oblasti ľavého ramena
a týmto jej spôsobil hematómy v oblasti ľavého ramena a ľavej paže, pričom počas tohto útoku sa jej
vyhrážal smrťou a smrťou sa jej vyhrážal aj potom, čo sa v čase okolo 18.00 hod. toho istého dňa vrátila
do domu s ich synmi B. B. a G. B., obaja bytom na uvedenej adrese, hoci bol rozsudkom Krajského

súdu v Prešove sp. zn. 1T 9/02 zo dňa 28.5.2003 uznaný vinným z trestného činu týrania blízkej osoby a
zverenej osoby podľa § 215 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c), písm. d), ods. 3 písm. b) Trestného zákona
účinného od 1.9.2002, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov so zaradením
pre jeho výkon do I. NVS, ako aj ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou,
2/ dňa 15.4.2017 v čase okolo 14.00 hod. v obci C. B., okr. B., v priestoroch rodinného domu s popisným

číslom 90, pod vplyvom alkoholu, po tom, čo sa pohádal s manželkou D. B., trvale bytom na uvedenej
adrese, sa svojej dcére M. B., taktiež trvale bytom na uvedenej adrese, nachádzajúcej sa v tom čase na
bližšie nezistenom mieste vo Švajčiarsku, na jej otázku, ktorú mu cez telefón položila, prečo nenechá
mamu na pokoji, sa jej do telefónu vyhrážal smrťou a to tak, že jej povedal, že čo sa do toho stará, že sa
do toho nemá starať, že ju porúbe, že jej mozog z hlavy vytečie, že kým príde domov, tak aby bola matka

a jej brat G. ešte nažive, pričom smrťou sa M. B. vyhrážal aj niekedy začiatkom januára roku 2017, kedy
jej povedal, že ju porúbe, že jej mozog vytečie z hlavy, ju, aj jej deti zabije pokiaľ nevypadne z domu, čím
týmto svojím konaním u nej vzbudil dôvodnú obavu o život a zdravie a dňa 15.4.2017 v čase okolo 18.00
hod. v obci C. B., okr. B., v priestoroch rodinného domu s popisným číslom 90, pod vplyvom alkoholu,
po tom, čo sa po jeho predchádzajúcom napadnutí vrátila do domu jeho manželka D. B. so synmi G. B.

a B. B., všetci trvale bytom na uvedenej adrese, na otázku synov, prečo zbil mamu, sa im obom vyhrážal
smrťou a to tak, že im povedal, že si kúpi pištoľ a všetkých ich postrieľa, ak to nestihne, vystrieľa ich,
keď vyjde z basy, podpáli dom, alebo ho vyhodí do vzduchu, čím týmto svojím konaním vzbudil u G. B. aB. B. dôvodnú obavu o ich život a zdravie“, za čo mu bol uložený úhrnný nepodmienečný trest odňatia
slobody v trvaní 5 rokov a 6 mesiacov zo zaradením do stredného stupňa stráženia.
11. Z aktuálneho LV č. XXX vedeného Správou katastra pre okres B., obec C. B., k. ú. C. B. súd zistil,

že sú na ňom vedené parcely parc. č. 374 záhrada o výmere 821m2 a parc. č. 377 zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 761m2 a na nej stojaci rodinný dom súp. č. XX, pričom ako vlastníčka predmetných
nehnuteľností je vedená žalovaná v podiele 1/1 s titulom nadobudnutia: Osvedčenie o dedičstve 26D
2217/03.Z-850/2004 a pod ťarchami uvedená zmluva č. Z 00475-04 o zriadení záložného práva pod
č. V 1727/2004 pre Všeobecnú úverovú banku a.s. na pozemky a rodinný dom bola vymazaná dňa

25.1.2021 pod Z-134/2021.

12. Z Osvedčenia o dedičstve zo dňa 8.3.1999 sp. zn. 19D 309/95, D not 70/95, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 24.3.1999 súd zistil, že notár H. A. O. osvedčil dedičstvo po neb. G. B., nar. XX.X.XXXX,
naposledy bytom C. B. XX, zomr. XX.X.XXXX, kde jedinou dedičkou bola pozostalá manželka G. B. ako
dedička zo zákona druhej dedičskej skupine, keďže poručiteľ zomrel ako bezdetný. Aktívom dedičstva

bol aj rodinný domč. 90 aj s vonkajšími úpravami, nadobudnutý spoločne s pozostalou manželkou za
trvania manželstva.

13. Z Osvedčenia o dedičstve zo dňa 30.3.2004 sp. zn. 26D 2217/03, D not 273/03, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 30.3.2004 súd zistil, že notárka JUDr. Katarína Petrová osvedčila dedičstvo po neb. G.

B., ktorá zomrela XX.XX.XXXX, pričom jedinou dedičkou zo zákona v prvej dedičskej skupine bola
žalovaná.Aktívomdedičstvabolpredmetnýrodinnýdomč.90 ajspríslušenstvom,oplotením,vonkajšími
úpravami, vedľajšími stavbami, dielňa, letná kuchyňa.

14. Z rozhodnutia Okresného národného výboru odboru výstavby a územného plánovania Prešov

2.9.1985 č. VYST 1640/1985 súd zistil, že bolo vydané územné rozhodnutie o umiestnení stavby pre
žiadateľa G. B., bytom C. B. O. XX na výstavbu rodinného domu, studne a žumpy a to na pozemku č. EN
377, C. B.. Z návrhu G. B. na vydanie tohto územného rozhodnutia súd zistil, že rada MNV prejednala
na svojom zasadnutí 19.10.1983 tento návrh a doporučila mu vyhovieť. Ako prílohu tohto návrhu
predstavovalo predbežné vyňatie pôdy z poľnohospodárskeho fondu, ktorú výnimku udelil Okresný

národný výbor PO odbor výstavby ÚP dňa č.: VYST 3265/1983 dňa 13.10.1983.

15. Z vyjadrenia Obce Nižný Slávkov zo dňa 18.1.2022 súd zistil, že na predmetný rodinný dom bolo
vydané rozhodnutie o umiestnení stavby pod č. 1640/1985 zo dňa 2.9.1985, žiadateľom bol neb. G.
B. a zároveň boli spolu so svojou manželkou G. B. realizátormi stavby., obec nemá vedomosť o tom

z akých finančných prostriedkov bola uvedená stavba realizovaná, a či bola vôbec skolaudovaná. Po
smrti oboch manželov rodinný dom zdedila žalovaná, ktorá bola dcérou nebohej matky B..

16. Z výsluchu žalobcu na pojednávaní konanom dňa 27.5.2021 súd zistil, že „ keď sa konalo dedičské
konanie v roku 2004 nachádzal sa v Nemecku, dom stavali spoločne z finančných prostriedkov a počas

manželstva, dom sa staval od roku 1987 4 roky. Staval sa na pozemku nevlastného otca žalovanej,
stavebné povolenie bolo vydané na jeho meno, kolaudácia sa nerobila z dôvodu, že tento nebral pôžičky,
ale on bral pôžičky, ale na neho pozemok nebol napísaný, tak bolo stavebné povolenie napísané
na svokra. Na pozemku bola stavba z dreva, dom, ktorý sa musel zbúrať, postavili rodinný dom od
základov, kopali, betónovali základy, murovali múry, všetko robili spoločne, financoval to so svokrom aj

s manželkou, mal mladomanželskú pôžičku 30 000 SK, doplnkovú manželskú pôžičku 20 000 SK, robil
na JRD, tam zobral pôžičku 50 000 SK bez úrokovú, ktorú aj vracal, išiel pracovať na štátny majetok,
kde mu tiež bola poskytnutá bezúroková pôžička 45 000 SK, všetko išlo do výstavby rodinného domu,
mladomanželskú pôžičku brali v roku 83-85, druhú pôžičku v roku 85 bral z družstva bezúrokovú a v roku
1992 pôžičku 45 000 SK z ROH zo štátnych majetkov, ktorú tiež musel vracať. Dôkazy o tom nemá.

V čase výstavby rodinného domu pracoval v P. K. na JRD, potom prestúpil do Lipian na štátne majetky,
kde mu bola poskytnutá druhá pôžička 45 000 SK, na JRD zarábal okolo 6 000 SK, v zimnom období
chodili aj na pridruženú výrobu, kde mal väčší zárobok a mohol tieto pôžičky splácať, keď prestúpil na
štátny majetok zarábal okolo 5 000 SK – 6 000 SK, z týchto peňazí boli splácané pôžičky aj JRD aj
štátnemu majetku Lipany. Žalovaná v tom čase bola na materských dovolenkách. Jej príjem bola iba

materská. S výstavbou domu mu pomáhali rodičia L. B., Q. B. a oni mu dali aj finančné čiastky, ktoré
im musel splácať, keď potreboval nejaké peniaze, tak mu poskytli rodičia. Rodinný dom sa dostaval v
roku 1991, prístavba v roku 1993, ktorá bola financovaná spoločne so svokrom a svokrou.“16.1. Ohľadom podielu finančných prostriedkov oboch strán žalobca uviedol, že „svokra zo svokrom
financovali, keď bolo treba pomôcť drevo, tehly, tak sa dali dohromady peniaze a kúpili sa kvádre,
tehly, keď bolo treba kupovať okná alebo zárubne dávali taktiež spoločne peniaze a dávali peniaze

s manželkou jej matke a ona to nakupovala na meno G. B., nakoľko stavebné povolenie bolo vydané
na jeho meno. Dohodli sa, že postavia jeho svokrovci, ktorí v tom čase bývali o 4 domy ďalej, kde bol
starý dom, ktorý už padal, a tak si postavili nový dom, hovorili, tak aby ho nestavali sami pre seba tak
za to sa dali dohromady a dohodli sa, že postavia spoločne a rodinný dom, že zostane im, nakoľko oni
v ich veku už svoju vlastnú rodinu mať nebudú.

16.2. Keď sa postavil rodinný dom a svokrovci sa presťahovali do rodinného domu, žalobca s rodinou
stále bývali v Lipanoch. Svokor v roku 1995 náhle dostal infarkt, zomrel a nestihol ani polovicu prepísať
na neho ani na žalovanú. Takto dostaval so svokrou po svokrovej smrti, čo financoval do prístavby
rodinného domu dielne, tak financoval sám zo svojich prostriedkov.
16.3. Keď prebiehalo dedičské konanie po neb. G. B., bol vo výkone trestu, z výkonu prišiel v roku 2005,
prišiel na notárstvo, zobral žalovanú na notárstvo s tým, že polovicu domu prepíše na neho, v čakárni

čakali, ale keď vošli dnu a začal rozprávať, notárka ho prerušila, aby keď manželka ide prepisovať na
neho, tak aby ona povedala. Pani notárka potom otvorila papiere a hovorila, že keď je taká skutočnosť,
že stavali dom spoločne, tak polovica patrí a to prepíše. Vtedy sa dozvedel od notárky, že na dome
je ťarcha. Povedal, že v takom prípade dom s hypotékou na seba nebude prepisovať a vtedy spravil
najväčšiu chybu.

16.4. Dohoda znela, že keď postavia dom, tak majú prepísať na neho, svokor nestihol, svokra zomrela
v roku 2003, keď nebol doma, nedala prepísať naňho, nestihla, tak to mala spraviť ona, jeho manželka,
mala to nakázané od otčima a matky, spravila podvod, keď nepovedala pravdu v dedičskom konaní, keď
nepovedala, že nehnuteľnosť sa stavala spoločne počas manželstva.
16.5. Prístavbu rodinného domu a oplotenie to už robil sám v roku 96-97, postavila sa aj šopa, pivnica,

stavali sa chlievy, stavalo sa to už po svokrovej smrti. Všetky papiere od výstavby rodinného domu jeho
svokra dala do igelitovej tašky a následne do plátenej a zverila mu to s tým, že svojej dcére neverí, tieto
papiere mal u svojich rodičoch v R., ale keď sa vrátil z výkonu trestu v roku 2005 zobral tie papiere do
Slávkova a keď ho opäť zavreli, nevie, kde papiere dala jeho manželka.
16.6. Na otázku právneho zástupcu žalovanej, aby uviedol, či bola medzi manželmi a stavebníkom G.

B. uzatvorená dohoda o vzniku vlastníckeho práva k predmetnému rodinnému domu, uviedol: „Dohoda
bola spravená taká, že keď sa rodinný dom postaví budeme v ňom aj spoločne bývať a po ich smrti
zostane rodinný dom nám dvom“. Vlastnícke právo v rámci dedičského konania po nebohých neuplatnil
preto, lebo neboli ešte postavené prístavby po svokrovej smrti. Svokra mu hovorila, že treba postaviť
stajňu a povedal, že sa bude snažiť. Vykopali základy, vymurovali to, ale v tom čase ho akurát zatvorili

a svokra nestihla na neho prepísať.
16.7. Na otázku právneho zástupcu žalovanej, že počas súdneho konania deklaruje, že dom patrí do
spoločného vlastníctva a následne hovorí, že ma nárok na 1, uviedol: „Ja som bol v tom, že všetko
napísala na manželku a ja som bol na tom, že polovica patrí mne, mám ho mať z dôvodu, že počas
manželstva sa dom staval. My sme sa dohodli so svokrom a svokrou, že keď rodinný dom spoločne

postavíme, tak dajú prepísať na moje meno, keď sa dom dokončí.
16.8. Z výsluchu žalobcu na obhliadke na mieste samom súd zistil, že „spoločne stavali so svokrovcami
celý dom. Po ich smrti robil prístavbu sám so švagrom aj s kamarátmi. Drevenú prístavbu robil sám.
Strechu už menila dcéra M., lebo sa vrch polámal. Drevenú kôlňu stavali aj so svokrom. Kurníky už staval
po svokrovej smrti. Na pivnici je napísaný dátum, kedy bola pivnica stavaná červenou farbou 1993. Celé

oplotenie staval sám po svokrovej smrti. Neomietnutá prístavba, ktorá je pripojená k domu mala slúžiť
ako miestnosť ku kotolni, ale kotolňa je dnu a toto malo slúžiť ako letná kuchyňa a šopa na drevo. Táto
časť sa nikdy neužívala, lebo nebola dokončená, bolo tu drevo, potom kúpil traktor a dali tam traktor,
v miestnosti parkuje motorka a šrotovník.

17. Z výsluchu žalovanej D. B. súd zistil, že stavebníkom rodinného domu bol jej nevlastný otec G.
B.. Ohľadom dohody o vlastníckom práve k rodinnému domu jej manžel hovoril, že sa spolu dohodli,
že tam budú spoločne bývať s rodičmi. Predmetom dohody bola otázka bývania. Peniaze dávali
väčšinou jej rodičia, čo bolo treba tak financovali. Keď sa dom postavil, bývali v bytovke v R. a v roku
2005 sa nasťahovali do domu bývať aj s deťmi. Do roku 2005 tam bývali len jej rodičia. Žalobca sa

domáhal vlastníckeho práva k rodinnému domu. Na otázku právneho zástupcu, či sa žalobca domáhal
vlastníckeho práva k rodinnému domu po tom, ako bol rodinný dom dokončený, uviedla, že nehovoril,
žeby sme mali byť spoluvlastníci rodinného domu. Ohľadom prepisu predmetného domu na notárstve
uviedla, že sa to stalo preto, lebo sa ho bála, keď prišiel z výkonu trestu v roku 2005 tak sa ho bála, žekeď mu nedá polovičku tak bude doma vojna, bála sa, aby ju opäť nezbil, ona sa nerozhodla darovať
mu polovičku, ťahal ju, aby s ním išla za notárkou, k prepisu nedošlo, lebo dom bol v hypotéke, potom
ho už nechcel, aj tak by mu ho nechcela dať. Od času, keď boli u notárky neprejavil žalobca záujem

na prepis domu, hovoril, že prečo ho dala na hypotéku, vulgárne jej nadával. Na výstavbe rodinného
domu sa podieľali fyzicky na výstavbe nebohý otčim aj jej exmanžel rovným dielom, materiál všetko
zabezpečovali rodičia. Poprela, aby zobrali pôžičky, o ktorých tvrdil žalovaný., žalobca žiadne pôžičky
nezobral, zobrali len mladomanželské pôžičky.
17.1. Z výsluchu žalovanej na obhliadke na mieste samom súd zistil, že prístavbu k rodinnému domu

staval exmanžel a ona s deťmi v roku 98, keď boli deti malé Drevenú prístavbu tiež staval jej exmanžel
a ona s deťmi v tom čase, kôlňu staval jej nebohý otec, kurníky staval exmanžel s bratom.

18. Z výsluchu svedkyne G. H. na pojednávaní konanom dňa 28.4.2022 súd zistil, že je sestrou žalobcu.
Jej nebohý manžel bol ako stavebný pozor a má stavebnú školu, tak im pomáhal. I. A. prišiel so
svokrovcami, či by dokázal postaviť dom, jej manžel po večeroch kreslil plán, ktorý dal na schválenie.

Pri každej jednej práci, čo sa robila, robil stavebný dozor. Uviedla, že za manželom prišiel jej brat so
svokrovcami, že spoločne budú stavať ten dom. Jej brat býval v bytovke a oni ho brali za svojho zaťa.
Financovali to spoločne ako svokrovci, tak aj jej brat. Vie, že to financoval a mal aj nenávratnú pôžičku
z ROH. Návrh o stavebné povolenie požiadal pán G. B.. Keď sa mala vyjadriť, akú má vedomosť o tom,
prečo tak urobil, odpovedala, že on si myslel, že ešte budú mať nejakú odmenu, lebo oni boli už vo

vyššom veku. Jej manžel robil plán pre G. B., nepýtal za to peniaze. Na otázku, či sa vyjadrovali G. B.
a jeho manželka ako si predstavujú, že v tom dome budú bývať, uviedla, žeby sa presťahovali, keď sa
dom dokončí. Po smrti G. B. pribudovali ešte jednu izbu, ktorá mala byť ako letná kuchyňa. Do doby, kým
nezomrel G. B. v dome nikto nebýval, lebo ešte dom nebol dokončený. Do domu sa nasťahovala iba
sama jeho manželka, jej brat sa do domu neprisťahoval, lebo bol vo výkone trestu. Ohľadom vlastníctva

tohto domu jej brat povedal, že dom pripadol žalovanej, ale ona sa vôbec neprihlásila k tomu, že má
manžela vo výkone trestu. Ohľadom toho, aká bola dohoda medzi stranami sporu v súvislosti s rodinným
domom, uviedla: „Tam bola taká dohoda, že oni D. ako dcéra a brat A. ako zať, že ich dochovajú
smrti, oni už boli starší“. Potom uviedla, že dom sa podľa nej staval spoločne, teda manželia aj rodičia
žalovanej. Žalobca fyzicky zabezpečoval materiál. Ohľadom udalostí v roku 2005, ktoré sa mali odohrať

na notárstve uviedla, že brat chcel, aby sa polovička prepísala aj naňho, a keď sa vrátil po výkone trestu
a išli do Prešova, že prepíšu ten dom, že dajú do poriadku, vtedy sa mu priznala žalovaná, že na dome
je hypotéka, reagoval na to zlostne. Jej manžel ho upokojoval, že nech to už nechá tak, nech to dcéra
M. vyplatí, a keď sa skončí, a bude vyplatená hypotéka, potom si to dá do poriadku.

19. Z výsluchu svedka H. I. súd zistil, že žalobca za ním prišiel s nebohým pánom H., švagrom, či by mu
neprišiel pomôcť k výstavbe rodinného domu, lebo pracoval ako murár. Bol tam asi 3krát., asi pred 35timi
rokmi. Prvýkrát prišiel, keď boli základy, potom začali murovať prízemie, druhýkrát bol pri omietkach,
tretíkrát po vonku, ale potom už nechodil. Platil ho pán B., lebo on s ním jednal. Nikto iný ho za práce
nevyplácal. Zarobil cca za deň 450 SK až 500 SK. Žalobca na dome pracoval, všetko si dirigoval, myslí,

že aj zabezpečoval materiál. Na to, pre koho sa stavia rodinný dom, sa ho nepýtal, asi pre jeho rodinu.

20. Z výsluchu svedka G. J. súd zistil, že na dome pracoval asi 3krát, viac tam nebol, asi 30 rokov
dozadu. Na tieto práce ho volal bývalý švagor, pán B.. Na otázku, či má vedomosť o tom, pre koho sa
ten dom staval, uviedol, že „keď sme boli u svokry, bolo tam naznačované, že G. B., že sa chce postaviť,

ale ako to bolo ďalej, či je to bolo, nevie konkrétne povedať“. Za práce, ktoré vykonával ho vyplácal
žalobca, ale nevie, čie boli peniaze, nemôže s istotou povedať, či boli žalobcu, alebo pána B.. Chodili
tam pracovať po sobotách.

21. Z výsluchu svedka G. B. súd zistil, že je synom strán sporu. Keď sa staval dom mal približne 5

rokov, a čo vie, tak výstavbu domu financovali starí rodičia. Keď zomrel starý otec, mal 13-14 rokov. Od
začiatku výstavby mali byť majitelia domu starí rodičia, po ich smrti mali dom rodičia zdediť. Celý čas
sa o tom takto rozprávali, takto to od nich počul. Nemá vedomosť o tom, aby výstavbu financoval jeho
otec. Prístavby k rodinnému domu stavali svojpomocne, on s otcom a jeho kamarátmi, z materiálu, ktorý
sa zvýšil na dom., tehly a drevo dodával jeho krstný na strechu., prístavba sa robila približne rok – dva.

Ďalšie murované stavby otec nerobil, iba potom drevenice, chlievy. S otcom stavali aj ploty, keď sa tam
nasťahovali v roku 2004. V dome býva jeho mama, jeho brat a sestra s tromi deťmi vo veku 13r až 16r.,
a on tam má iba veci, už tam nebýva. Otec vedel, ako je zapísané vlastnícke právo, a stále chcel, abysa polovica prepísala na neho, bál sa, že nebude tam môcť bývať. Vzťah jeho rodičov nebol celý čas
dobrý, a to videli aj starí rodičia, a z tohto dôvodu nechceli dom prepísať na otca.

22. Ďalší žalobcom navrhnutí svedkovia, a to K. B. a jeho manželka L. B. boli vypočutí na obhliadke na
mieste samom, avšak nevedeli uviesť žiadne okolnosti týkajúce sa výstavby rodinného domu ani právne
relevantné skutočnosti ohľadom vlastníctva.

23. Z listu matky žalovanej pani G. B. zo dňa 18.5.2003, ktorý napísala žalobcovi do výkonu trestu

odňatia slobody, ktorý vykonával na základe právoplatného rozsudku z roku 2003, ako odpoveď na jeho
skorší list, súd zistil, že: „ mu odpúšťa a sa na neho nehnevá“., .,povedala (dcére), že už predá dom,
i hore pľac, ta jej povedala, že by nepredávala“., .,„...a že plakala (dcéra), že predáva dom“., „ ta potom
prišli Palko a Gréta, jeho sestry, že či to pravda, akurát še jej pýtali, že kto ju nahvara“ (nahovára na
predaj domu)., „ďakuje pánu I., že ešte vláda kus, ta ešte nepredá, ešte je nit taká šaľena, ani durná, že
by še tak pošaľela, ešte vláda sebe navaric a še orajbac. ani by jej nedalo predac sama, bo ona zna,

že še (žalobca) narobil veľo“., a „mu to prizná, že še narobil“.

24. Zo znaleckého posudku znalca Ing. Martina Fedorjaka č. 18/2023 z 28.3.2023, predmetom ktorého
bolo určiť všeobecnú hodnotu nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX kat.úz. C. B. na parcele KN C č.
377 súd zistil, že znalec oceňoval rodinný dom, ktorý je zakreslený v katastrálnej mape na tejto parcele

spolu s prístavbou a tvorí celok., pričom dom bol postavený v roku 1991 a prístavba, ktorá pozostáva
z dvoch miestností slúžiacich ako sklady, a ku nej pristavaná drevená kôlňa, ktoré boli postavené v roku
1997., pivnicu (sklad) na tejto parcele z roku 1993, oplotenie od ulice a predzáhradky postavené na
tejto parcele v roku 1992, vodovodnú prípojku k domu z roku 1991, vodomernú šachtu z roku 1991,
kanalizačnú prípojku k domu z roku 2016, chodník k rodinnému domu z roku 1991, predložené schody

k rodinnému domu z roku 1991.

25. Súd ďalej zistil, že znalec stanovil ich všeobecnú hodnotu metódou polohovej diferenciácie a dospel
k najpravdepodobnejšej cene, ktorú by mali nehnuteľnosti dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej
súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci a predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou

i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou. U rodinného
domu dospel k hodnote 63 062,87 eur., u drobných stavieb – pivnice (sklad) k hodnote 1 137,58
eur, kôlne k hodnote 982,06 eur, oplotenia k hodnote 827,63 eur., u vonkajších úprav – vodovodnej
prípojky k hodnote 569,55 eur, vodomernej šachte k hodnote 308,76 eur, kanalizačnej prípojke k hodnote
142,29 eur, chodníka k hodnote 26,81 eur a predložených schodov k hodnote 40,83 eur., celkom teda

k všeobecnej hodnote 67 100 eur.

26. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

27. Predmetom konania je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) po rozvode

ich manželstva.

28. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka (OZ), v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo
môže byť predmetom vlastníctva čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe

alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

29. Podľa § 150 OZ, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý

z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a
je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ
na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

30. Vyporiadanie BSM podľa vyššieuvedeného právneho ustanovenia pozostáva jednak zo stránky
kvalitatívnej, t.j. usporiadania vlastníctva k jednotlivým veciam patriacim do BSM, jednak zo stránky
kvantitatívnej, ktorá sa týka jednotlivých hodnôt účastníkov – bývalých manželov. Predmetomvyporiadania BSM je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu jeho zániku.
Vyporiadanie BSM sa vykonáva ako vyporiadanie v tzv. širšom zmysle, to znamená, že do úvahy sa
berú a vyporiadavajú aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za trvania manželstva účastníkov a ich spoločného

hospodárenia.
31. Základnou zásadou pre vykonanie vyporiadania BSM je, že podiely oboch manželov sú rovnaké
(princíp parity). Z tejto zásady však zákon pripúšťa výnimky, ktoré umožňujú podiely určiť aj iným
pomerom. Výšku podielov môže ovplyvniť napríklad skutočnosť, že niektorý z manželov sa napriek
svojim schopnostiam a možnostiam nestaral o rodinu, že sa nepričiňoval (hoci mohol) o nadobudnutie

a zveľaďovanie spoločných vecí a podobne.

32.V rámci vyporiadania BSM súd i bez návrhu musí prihliadnuť na to, čo bolo zo spoločného majetku
vynaložené na oddelený (samostatný) majetok niektorého z manželov. Na druhej strane, manžel,
ktorý vynaložil na spoločný majetok prostriedky, ktoré boli jeho výlučným vlastníctvom, je oprávnený
požadovať, aby mu bola vrátená hodnota takto vynaložených prostriedkov späť do jeho výlučného

vlastníctva.

33. Podľa § 149 Civilného sporového poriadku (CSP), prostriedkami procesného útoku a prostriedkami
procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na
vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

34.Podľa§150CSP,stranymajúpovinnosťpravdivoaúplneuvádzaťpodstatnéarozhodujúceskutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany
požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

35. Podľa § 151 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za

nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné
tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

36. Podľa § 119 OZ, veci sú hnuteľné a nehnuteľné. Nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené
so zemou pevným základom.

37. Podľa §120 OZ, súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez
toho, že by sa tým vec znehodnotila.

38.Podľa § 121 ods. 1 OZ, príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním

určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali.

39. Povinnosťou súdu v konaní o vyporiadanie BSM je zistiť celý rozsah BSM za súčinnosti sporných
strán, teda všetky hnuteľné a nehnuteľné veci, ktoré manželia nadobudli za trvania manželstva,
avdanomprípadespornouostalaotázka,čidomasyBSMpatríajrodinnýdomsúpisnéčísloXX,ktorého

súčasťou je aj prístavba a kôlňa, stojaci na parcele KN C 377 zastavaná plocha a nádvorie o výmere
761 m2, ktorého výlučnou vlastníčkou podľa aktuálneho listu vlastníctva je žalovaná, a ohľadom ktorého
tvrdí žalobca, že patrí do bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov., teda, že ho manželia
nadobudli počas trvania manželstva.

40. Podľa § 132 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

41. Podľa § 136 OZ, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové
alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

42. Vo všeobecnosti vzniká vlastníctvo novej veci aj výstavbou rodinného domu, pričom vlastníctvo
k novozhotovenej stavbe nadobúda ten, kto stavbu uskutočnil s prejaveným úmyslom mať ju pre seba
(stavebník), nie je rozhodné komu bolo adresované rozhodnutie o stavebnom povolení. Pri posúdení
vlastníckych a iných právnych vzťahov k stavbe vzniknutej spoločnou činnosťou viac osôb je potrebné

vychádzať z obsahu dohody uzavretej medzi týmito osobami. Takáto dohoda, ktorá nemusí byť písomná,
založí spoluvlastníctvo, len ak je z jej obsahu zrejmé, že účastníci dohody chceli spoluvlastnícky vzťah
založiť. Ak stavbu vykonáva viac osôb, ktoré o vlastníctve k novej stavbe neuzavreli žiadnu dohodu,
pričom z okolností veci nie je zrejmé, že malo ísť o stavbu vo vlastníctve len niektorých z týchto osôb,sú stavebníkmi všetky tieto osoby, ktoré sa stávajú podielovými spoluvlastníkmi. Vlastníkom stavby sa
stáva stavebník bez ohľadu na to, či staval z vlastného cudzieho materiálu. ( 22 Cdo 4053/2011, NS ČR).

43. Pre posúdenie vzniku podielového spoluvlastníctva manželov a tretích osôb (napr. rodičov jedného
z nich k stavbe postavenej ich spoločnou činnosťou je rozhodujúca dohoda o založení spoluvlastníckych
vzťahov, ktorá musí byť uzavretá pred dokončením stavby. Ak osobami podieľajúcimi sa na výstavbe boli
manželia, spoluvlastnícky podiel pripadá do ich bezpodielového spoluvlastníctva (rozsudok Najvyššieho
súdu SR z 31. marca 2014, sp. zn. 3 M Cdo 4/2013).

44. Ak účastník konania, ktorý sa domáha určenia svojho výlučného vlastníctva k predmetným
nehnuteľnostiamtrpel,abyvevidenciinehnuteľnostíbolzapísanýakovlastníkniektoinýanemalvýhrady
k tomu, že so stavbou disponovali iné osoby, potom neprejavil právne relevantným spôsobom tzv.
vlastnícku vôľu, pričom nie je rozhodujúce, aké pohnútky ho k tomuto konaniu viedli. ( 22Cdo 624/2011
NS ČR).

45. Ohľadom spornej okolnosti, či predmetný rodinný dom patrí do BSM strán sporu, ako to tvrdí žalobca,
je potrebné preukázať nielen to, že došlo k postaveniu rodinného domu za trvania manželstva, hoci aj za
finančného prispenia manželov, ktorá skutočnosť žalobca nepreukázal, navyše je potrebné zohľadniť, že
vroku1991,keďsazačalužívaťrodinnýdom,malimanželia5malýchdetí,ajenevierohodné,abyrodina

mala ešte toľko finančných prostriedkov, aby mohla spolufinancovať stavbu, a svokra žalobcu v liste
uviedla len, že sa na dome "narobil" ..ale aj to, či bola spoločná vôľa manželov pri nadobúdaní majetku
smerujúcaknadobudnutiuvecidoichBSM,čožalobcataktiežnepreukázal,žalovanámalazato,žedom
stavajú jej rodičia, a toto preukazuje aj sumár dôkazov ( listinné dôkazy a výsluchy svedkov) hodnotené
v ich vzájomnej súvislosti, a tak neuniesol dôkazné bremeno o tom, že bol nadobudnutý za trvania

manželstva spôsobom predpísaným pre vznik bezpodielového resp. podielového spoluvlastníctva.

46. Súd konštatuje, že vykonal rozsiahle dokazovanie, ale nezistil, aby pri začiatku výstavby rodinného
domu, na parcele vlastnícky patriacej nebohej matke žalovanej a uskutočňovanej na základe územného
rozhodnutia o umiestnení stavby stavebníkom nebohým nevlastným otcom žalovanej, došlo k dohode

o tom, že predmetný dom bude patriť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov Smrekových.,
prípadne do podielového spoluvlastníctva manželov B. a manželov B., každých v podiele 1. Z
vykonaného dokazovania súd konštatuje, že rodinný dom tvorí stavba – obytná časť postavená v roku
1991 stavebníkom G. B. a jeho manželkou G. B., nebohým nevlastným otcom žalovanej a jej matkou.,
ako aj prístavba a kôlňa, postavené v roku 1997, už po smrti G. B., ktorá výstavba bola realizovaná

bývalými manželmi a G. B., a ktoré sú súčasťou tohto domu, keďže obe stavby slúžia užívaniu domu
a majú spoločnú strechu a múry, teda nemožno ich od seba navzájom oddeliť bez ich znehodnotenia.,
a takto sú aj ako zakreslené v kópii katastrálnej mapy., zakreslenie predstavuje jednu ucelenú stavbu
a takto aj vyzerá v prírode.

47. Samotný žalobca o dohode medzi stavebníkom a jeho manželkou G. B. a ním a jeho
bývalou manželkou vypovedal nejednoznačne a nevierohodne. Žalobca na pojednávaní konanom dňa
27.05.2021 uviedol, že dohoda znela, že, keď postavia dom, tak majú prepísať na neho. Svokor
nestihol, svokra zomrela v roku 2006, keď nebol doma, nedala prepísať na neho, nestihla. Na tom
istom pojednávaní tvrdil, že dohoda bola spravená taká, že keď sa rodinný dom postaví, budú v ňom

aj spoločne bývať a po ich smrti zostane rodinný dom im dvom. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa
5.10.2021, ku ktorému pripojil Žiadosť o navrátenie trvalého pobytu uviedol, že dom svojpomocne stavali
s G. B. a aj s nevlastným otcom G. B. na základe vzájomnej spoločnej dohody počas ich manželstva aj
z ich finančných prostriedkov s tým účelom, že v tomto rodinnom dome budú aj spoločne bývať.

48. Zo svedkov, ktorí boli označení žalujúcou stranou, ani jeden z nich nepreukázal tvrdenia žalobcu
o existencii dohody medzi manželmi Strelcovými a manželmi B. o tom, že dom bude patriť aj
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov Smrekových., resp. do podielového spoluvlastníctva
manželov B. a B.. Túto skutočnosť nepotvrdila ani svedkyňa pani H., sestra žalobcu., ktorá najskôr
vypovedala, že za nimi prišiel žalobca a jeho svokrovci s tým, že to budú stavať spoločne a aj financovať

to mali spoločne, ale následne vypovedala, že dohoda bola taká, že ich dochovajú do smrti a následne
vypovedala, že vlastníkom domu je jej brat a žalovaná, a jej rodičia stavali kvôli nim a kvôli ich deťom.49. Súd teda konštatuje, že dom začali stavať a stavali ako výluční vlastníci pre seba a rodinu svojej
dcéry rodičia žalovanej. Aj keby súd prijal názor, že stavbu vykonávalo viac osôb, ktoré o vlastníctve
k novej stavbe neuzavreli žiadnu dohodu, z okolností veci je zrejmé, že malo ísť o stavbu vo vlastníctve

rodičovžalovanej,čomuzodpovedajúajvykonanédôkazy,aajzaužívanápraxnavidiekuprirealizáciách
podobných stavieb, ktoré stavajú ako stavebníci a aj vlastníci rodičia toho alebo onoho manžela, a pre
jeho rodinu s úmyslom, že ich dochová a po ich smrti z titulu dedičstva nadobudne vlastnícke právo
k stavbe. V kontexte úvah o budúcnosti si rodičia žalovanej predstavovali, že ich dcéra bude žiť
v riadnom manželstve a vychovávať deti, a budú mať v nich oporu v starobe, a potom sa dedením ujmú

vlastníctva k domu, ktorú pre ich rodinu postavili. Určite si želali pokojnú starobu v spoločne užívanom
dome, a nepredpokladali, že manželstvo ich dcéry nebude dobré, dokonca, že jej manžel bude voči nej
a deťom páchať násilie takého charakteru, že bude za tieto svoje činy odsúdený za trestný čin týrania
blízkej a zverenej osoby a to dokonca dvakrát na nepodmienečné tresty odňatia slobody.

50. Ak teda žalobca tvrdil, že: „Dohoda znela, že, keď postavíme dom, tak majú prepísať na mňa.

Svokor nestihol, svokra zomrela v roku 2006, keď som nebol doma, nedala prepísať na mňa, nestihla.“,
tak je to v rozpore s ostatnými dôkazmi, lebo jeho svokra zomrela v roku 2003, a ďalšími zisteniami
súdu aj s obsahom listu, ktorý mu do výkonu trestu v roku 2003 doručila, v ktorom okrem iného mu
aj odpúšťa a uvádza, že by „dom predala, ale vie, že sa na ňom narobil“. Pokiaľ by G. B., tak ako
tvrdí žalobca, mala za to, že dom patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov Smrekových resp.

podielového spoluvlastníctva medzi B. a B., nič jej už v tom čase nebránilo učiniť príslušné právne kroky.
List práve dokazuje, že sa cítila byť výlučnou vlastníčkou domu, ale brala ohľad na jeho pracovný podiel
na výstavbe domu. Skutočne sa po jej smrti a po návrate žalobcu z výkonu trestu manželstvo obnovilo,
a strany sporu v ňom zotrvali spoločne bývať ďalších cca 12 rokov, kým sa práve žalobca spáchaním
trestného činu týrania voči manželke a deťom neocitol vo vyšetrovacej väzbe, a následne bol za tieto

skutky právoplatne odsúdený.

51. Súd poukazuje aj na to, že samotný žalobca v zápisnici o pojednávaní prehlásil, a potvrdila to aj
žalovaná, že keď sa vrátil z výkonu trestu v roku 2005, domáhal sa prípadných vlastníckych nárokov k
domu, potom od nich odstúpil, a následne sa domáhal vlastníckych nárokov až po zániku manželstva

v čase, kedy bol vo výkone trestu za trestný čin týrania vlastnej manželky, teda žalovanej. Žalobca
teda následne ani neprejavil vlastnícku vôľu byť vlastníkom predmetného rodinného domu, dôvody
spočívajúce v zápise záložného práva podľa súdu nie sú takými dôvodmi, ktoré by ospravedlňovali túto
skutočnosť., rovnako ani rada jeho švagra tvrdená jeho sestrou pri výsluchu. Je všeobecne známou
skutočnosťou, a žalobcovi by ju aj notárka, u ktorej sa mal prevod podielu 1 k domu uskutočniť, mu ju

vysvetlila,alezjavnežalobcajuotoaninepožiadal,inakbyodkazovalajnajejprávnuradu.,žeexistencia
záložného práva nespochybňuje vlastníctvo k založenej nehnuteľnosti, a práve, pokiaľ by sa žalobca
skutočne cítil byť vlastníkom resp. spoluvlastníkom domu, bol by sa snažil ochrániť svoje vlastníctvo
pred jeho prípadnou stratou v prípade, ak by sa záväzok neplnil, ale on urobil pravý opak, zanechal svoje
vlastníctvo. Nebral do úvahy pritom ani to, že žalovaná založila rodinný dom v prospech ich dcéry M.

a jej rodiny, v snahe pomôcť dcére s bytovou otázkou, keď žalobca v tom čase nezabezpečoval finančné
potreby rodiny, lebo bol vo výkone trestu.

52. Preto súd ustálil, že predmetný rodinný dom č. 90 nepatrí do BSM bývalých manželov., ani v podiele,
ktorý by zodpovedal podielovému spoluvlastníctvu manželov B. a manželov B., teda nemôže byť

predmetom vyporiadania BSM.

53. Pokiaľ by aj súd ustálil z vykonaného dokazovania, že rodinný dom patrí do BSM bývalých manželov,
resp. do podielového spoluvlastníctva manželov B. a B., teda do BSM by patrila 1 tohto domu, v žiadnom
prípade by neprichádzalo ani len do úvahy prikázať akýkoľvek podiel do vlastníctva žalobcu, a umožniť

mu realizovať s tým spojené práva, teda aj dom užívať na bytové účely. Žalobca už dvakrát dopustil voči
svojej rodine, ktorá dom obýva, trestných činov domáceho násilia, z ktorého druhého výkonu trestu sa
vrátil len nedávno., vzťahy v rodine a manželstve boli a sú z tohto dôvodu trvalo rozvrátené, manželstvo
právoplatne rozvedené, a žalovaná kategoricky odmieta žiť so žalobcom v jednom dome z dôvodnej
obavy o opätovné páchanie domáceho násilia z jeho strany.

54. Ohľadom žalobcom tvrdeného poskytovania finančných prostriedkov pri výstavbe rodinného domu,
ktoré žalovaná poprela, súd by tieto prípadne mohol považovať za investície oboch bývalých manželov
do rodinného domu. Súd poukazuje na to, že judikatúra a právna prax a teória v prípade, ak manželiainvestujú do nejakej veci, ktorá je vo výlučnom vlastníctve tretej osoby, má sa za to, že táto investícia
by mala byť posudzovaná ako bezdôvodné obohatenie tejto osoby podľa § 451 OZ. V danom prípade,
ak aj došlo k takémuto bezdôvodnému obohateniu, došlo k nemu v čase, kedy tento dom staval G. B.

a túto skutočnosť aj potvrdil obecný úrad, kedy uviedol, že realizátormi tejto výstavby boli G. B. a jeho
manželka G. B.. Všetky tieto prípadné nároky a investície boli realizované na 95 % v čase, kedy žil
G. B.. Pokiaľ bola postavená prístavba už po jeho smrti, táto prístavba a aj kôlňa sú súčasťou hlavnej
veci, lebo majú spoločnú strechu, spoločné múry, teda by bolo možné tiež namietať spoločné investície
z prípadne spoločného majetku v BSM manželov B. do výlučného vlastníctva tretej osoby – vtedajšej

výlučnej vlastníčky domu pani G. B., matky žalovanej, ale je potrebné skúmať aj to, na základe akých
skutočností došlo k tomuto spoločnému investovaniu.

55. Ak k spoločnému investovaniu došlo preto, aby manželia zabezpečili spoločné bývanie, vzniká
otázka, či už samotnou tou hodnotou spoločného bývania, ktorú mali, a ktorá sa mala vytvoriť, sa
nekompenzovalo prípadné bezdôvodné obohatenie z dôvodov investície do tohto domu, a to v čase,

kedy patril vlastnícky nebohej matke žalovanej, ktorá svoje vlastníctvo k nemu po smrti svojho manžela
nepoprela, práve naopak. Rodinný dom užívali strany sporu spolu s deťmi až do času, kedy bol žalobca
vzatý do väzby v roku 2017, a teda ho od roku 2005 do roku 20017 užíval aj samotný žalobca, a počas
tohto obdobia neriešil otázku vlastníckeho práva., a tak pokiaľ by došlo k bezdôvodnému obohateniu,
súd sa domnieva, že je potrebné zhodnotiť, že toto bezdôvodné obohatenie sa kompenzovalo tým, že

dom s rodinou užíval spolu manželkou ako výlučnou vlastníčkou rodinného domu., a teda aj žalobca mal
profit z toho, že užíva vec patriacu do výlučného vlastníctva manželky. Pokiaľ by sa žalobca nedopustil
trestného činu týrania voči žalovanej a deťom, iste by manželstvo naďalej fungovalo, a rodina by nebola
rozvrátená v dôsledku tohto jeho správania.

56. Súd na základe dohody strán sporu o rozsahu a zostatkových hodnotách hnuteľných vecí patriacich
do BSM uvedených vo výroku I. rozsudku, považoval tieto skutočnosti za nesporné. Ohľadom stavieb
nezapísaných v katastri nehnuteľností súd akceptoval dohodu strán sporu a rovnako aj dohodu
o vlastníctve kanalizačnej prípojky, ktorá bola zriadená v roku 2016 za trvania manželstva., nakoľko
zákon č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách v § 4 ods. 6 hovorí o

vlastníctve kanalizačnej prípojky tak, že vlastníkom kanalizačnej prípojky je osoba, ktorá zriadila prípojku
na svoje náklady a to spôsobom určeným prevádzkovateľom verejného vodovodu alebo verejnej
kanalizácie. Súd sa domnieva, že strany sporu ustálili týmto rozsah BSM aj ohľadom týchto vecí v súlade
s vyššieuvedenými ustanoveniami OZ., ak bolo na žalovanej ako vlastníčke pozemku, na ktorom tieto
stavby ako hnuteľné aj nehnuteľné veci sa nachádzajú., vo vzťahu ku kanalizačnej prípojke podľa

vyššieuvedeného zákona jednoznačne došlo k vzniku bezpodielového spoluvlastníctva manželov k tejto
prípojke, keďže ju obaja zriadili v čase trvania manželstva.

57. Keďže súd mal za ustálený rozsah BSM aj zostatkové hodnoty vecí, aj to, komu z manželov ktorá
vec pripadne do výlučného vlastníctva, bolo potrebné vyriešiť aj otázku žalovanou navrhovanej disparity

s odkazom na bod 31. odôvodnenia tohto rozhodnutia. S prihliadnutím na vyššieuvedené skutočnosti,
ktoré súdu vyvstali aj z právoplatne skončených súdnych sporov, aj zo skutočnosti, že pokiaľ bol žalobca
vo výkone trestu odňatia slobody a to dvakrát počas trvania manželstva, nepodieľal sa na zveľaďovaní
majetku patriaceho do BSM, potreby rodiny výlučne zabezpečovala a o majetok sa starala žalovaná,
je dôvodné uplatniť disparitu.

58.Uplatneniedisparityvprípadedomácehonásiliapáchanéhožalobcomnažalovanejačlenochrodiny,
ktoré bolo takého závažného charakteru, že za toto bol právoplatne odsúdený za trestné činy týrania
blízkej a zverenej osoby a nebezpečné vyhrážanie a to opakovane, je v tomto prípade, aj s odkazom na
dlhodobú neprítomnosť žalobcu v rodine z tohto dôvodu, skutočne namieste a v súlade s dôvodmi, pre

ktoré OZ pripúšťa, aby došlo k prelomeniu základného a zákonného princípu majetkového spoločenstva.
Súd považuje za primeranú disparitu v pomere 30:70.

59. Ak teda hodnota vecí patriacich do BSM manželov predstavuje celkovú hodnotu 1 710,29 eur, pri
neuplatnení disparity, by podiel každého z manželov predstavoval 855 eur., pri uplatnení disparity patrí

žalobcovi podiel o 20 % nižší, čo predstavuje sumu 513 eur., ale keďže mu pripadnú hodnoty v sume
50 eur, mala by mu žalovaná vyplatiť ešte 463 eur.60. O trovách konania ako štátu vo vzťahu k stranám sporu, tak aj vo vzťahu oboch strán sporu rozhodol
tak, že náhradu trov konania stranám sporu nepriznáva, aplikujúc jednak ustanovenie§ 255 ods. 1 CSP,
jednakustanovenie§257CSP.,podľaktoréhovýnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujú

dôvody hodné osobitného zreteľa. O trovách konania štátu, ktoré vznikli úhradou znalečného znalcovi
S. G. T. vo výške 400,09 eur z rozpočtových prostriedkov súdu na základe jeho vyúčtovania a uznesenia
zo dňa 27.4.2023 č.k. 19C/58/2019 – 350 súd rozhodol o ich nepriznaní štátu vo vzťahu k stranám sporu
vzhľadom na súčasné osobné, majetkové a sociálne pomery oboch strán sporu, ktoré považuje za také,
kedy by prichádzalo do úvahy ich oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. O trovách konania strán

sporu navzájom, súd rozhodol na základe ustálenej rozhodovacej praxe súdov pri sporoch o vyporiadaní
BSM nakoľko, obe strany sporu pri tomto vyporiadaní získali ten podiel na majetku v BSM, ktorý im patrí.

Poučenie:

2 19C/58/2019

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od
doručenia rozhodnutia na Okresný súd Prešov. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha. (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 CSP).