Decision was made at the court Okresný súd Rimavská Sobota
Judgement was issued by JUDr. Eva Čipková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 8C/28/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6923201076
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Čipková
ECLI: ECLI:SK:OSRS:2024:6923201076.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Evou Čipkovou v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX D., štátny občan SR, 2/ E. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom A. XXX/XX, XXX XX G., štátny občan SR, 3/ H. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. XXX/
XX, XXX XX G., štátny občan SR, zast. zákonným zástupcom - matkou A. B., 4/ H. C., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom A. XXX/XX, XXX XX G., štátny občan SR, zast. zákonným zástupcom - matkou
A. B., 5/ B. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. XXX/XX, XXX XX G., štátny občan SR a 6/ J. I.,
nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XX, štátny občan SR, zast. zákonným zástupcom - matkou A. B.,
všetci žalobcovia zast.: Mgr. Peter Mešenec, advokát, so sídlom Prievozská 1314/39, 821 09 Bratislava,
IČO: 50 287 222, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00
585 441, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, zast.: Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s.r.o., so
sídlom Horná 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 868 299, o náhradu nemajetkovej ujmy, takto
r o z h o d o l :
I.Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 1/ sumu 7.200,00 Eur, v lehote troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.
II.Žaloba žalobkyne 1/ v časti o zaplatenie sumy 14.300,00 Eur sa z a m i e t a .
III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni 1/ trovy konania v rozsahu 100 % z priznanej sumy, vo
výške ako bude rozhodnuté osobitným uznesením vyšším súdnym úradníkom.
IV. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 2/ sumu 3.600,00 Eur, v lehote troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.
V. Žaloba žalobcu 2/ v časti o zaplatenie sumy 7.400,00 Eur sa z a m i e t a .
VI. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi 2/ trovy konania v rozsahu 100 % z priznanej sumy, vo
výške ako bude rozhodnuté osobitným uznesením vyšším súdnym úradníkom.
VII. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 3/ sumu 2.700,00 Eur, v lehote troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.
VIII. Žaloba žalobcu 3/ v časti o zaplatenie sumy 8.300,00 Eur sa z a m i e t a.
IX. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi 3/ trovy konania v rozsahu 100 % z priznanej sumy, vo
výške ako bude rozhodnuté osobitným uznesením vyšším súdnym úradníkom.
X. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 4/ sumu 2.700,00 Eur, v lehote troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.
XI. Žaloba žalobkyne 4/ v časti o zaplatenie sumy 8.300,00 Eur sa z a m i e t a.XII. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni 4/ trovy konania v rozsahu 100 % z priznanej sumy, vo
výške ako bude rozhodnuté osobitným uznesením vyšším súdnym úradníkom.
XIII. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 5/ sumu 3.600,00 Eur, v lehote troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.
XIV. Žaloba žalobkyne 5/ v časti o zaplatenie sumy 7.400,00 Eur sa z a m i e t a.
XV. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni 5/ trovy konania v rozsahu 100 % z priznanej sumy, vo
výške ako bude rozhodnuté osobitným uznesením vyšším súdnym úradníkom.
XVI. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 6/ sumu 2.700,00 Eur, v lehote troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.
XVII. Žaloba žalobkyne 6/ v časti o zaplatenie sumy 8.300,00 Eur sa z a m i e t a.
XVIII. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni 6/ trovy konania v rozsahu 100 % z priznanej sumy,
vo výške ako bude rozhodnuté osobitným uznesením vyšším súdnym úradníkom.
o d ô v o d n e n i e :
1.Žalobcovia 1/ až 6/ sa žalobou zo dňa 30.03.2023 domáhali od žalovaného zaplatenia nemajetkovej
ujmy, pričom uviedli, že dňa XX.XX.XXXX viedol vodič G. C. motorové vozidlo značky I. D. EVČ:
K. XXX L. zo smeru A. M. K., motorové vozidlo zišlo v zákrute z cesty v dôsledku neprispôsobenia
rýchlosti a viackrát sa prevrátilo. Spolujazdkyňa E. F., nar. XX.XX.XXXX bola vymrštená z auta, pričom
následkom dopravnej nehody zomrela na mieste dopravnej nehody. K dopravnej nehode došlo na území
M.. Táto bola šetrená nemeckou políciou, na dopravnej nehode nebolo zúčastnené žiadne iné motorové
vozidlo. V čase dopravnej nehody malo osobné motorové vozidlo I. D. uzatvorené povinné zmluvné
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. E. F. bola
dcérou žalobkyne 1/ a súrodencom žalobcov 2/ až 6/. Zosnulá mala v čase dopravnej nehody 20 rokov,
žalobkyňa 1/ mama zosnulej mala 39 rokov a súrodenci žalobca 2/ mal 20 rokov, žalobca 3/ mal 2 a pol
roka, žalobkyňa 4/ mala 6 rokov, žalobkyňa 5/ mala 17 rokov a žalobkyňa 6/ mala 13 rokov. Protiprávnym
konanímvinníkadopravnejnehodydošloužalobcovknenávratnejdeštrukciiichmedziľudskýchvzťahov
tvoriacich základ súkromného a rodinného života žalobcov. Náhla a neočakávaná strata veľmi blízkej
osoby žalobcov predstavuje trvalý a neodvrátiteľný zásah do rodinného a súkromného života žalobcov.
Rodine zosnulej tragická dopravná nehoda zmenila nenávratne život, zosnulá bola mladým človekom,
ktorý mal celý život pred sebou a ešte veľmi dlho mohla byť súčasťou života žalobcov. V tejto súvislosti
poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR k danej problematike, na preukázanie vzájomných
vzťahov a vplyvu tragickej dopravnej nehody na súkromný a rodinný život, ako dôkaz v písomnej žalobe
navrhli výsluch žalobcov. Predložili súdu rodné listy, policajnú reláciu a výpis SKP. Čo sa týka výšky
nemajetkovej ujmy žalobcovia žiadali zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 21.500,00 Eur žalobkyni
1/ a každému zo žalobcov 2/ až 6/ sumu 11.000,00 Eur ako náhradu nemajetkovej ujmy. V tejto
súvislosti poukázali na rozsudok NS SR sp.značka 1Cdo/89/1997, podľa ktorého samotná závažnosť
ujmy vzniknutej v dôsledku neoprávneného zásahu do práv na ochranu osobnosti nie je jediným a
výlučným kritériom pre určenie výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri určení tejto výšky súd musí
prihliadnuť aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Ďalej poukázali na Nález ÚS SR
III.ÚS288/2017 zo dňa 05.12.2017, rozhodnutie NS ČR zo dňa 19.09.2018 sp.značka 25Cdo/894/2018.
Na porovnanie predložili súdu sumár rozhodnutí krajských a okresných súdov SR, ktorými bola priznaná
náhrada nemajetkovej ujmy rodičovi a súrodencovi v súvislosti s usmrtením dieťaťa a súrodenca pri
dopravnej nehode. Čo sa týka uplatnenia nároku voči žalovanému, poukázali na ustanovenie § 15 ods.1
Zákonač.381/2001Z.z.opovinnomzmluvnompoistenízodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkou
motorového vozidla v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o PZP).
2.Súd vyzval zástupcu žalobcov uznesením č.konania 8C/28/2023 zo dňa 18.04.2023 okrem iného
na riadne a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností s poukazom na ustanovenie § 132 ods.2C.s.p. Zástupca žalobcov podaním zo dňa 04.05.2023 sa bližšie vyjadril ku vzájomným súrodeneckým
vzťahom, vzťahu matky a E. a stavom v rodine po dopravnej nehode. Predložil súdu ako dôkaz dvakrát
foto E. s maloletým žalobcom 3/ a trikrát správy matky dcére E., ktoré odoslala už po jej smrti.
3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe žalobcov uviedol, že uplatnený nárok neuznáva
v celom rozsahu a to najmä z dôvodu, že žalobcom nesvedčí stav vyplývajúci z hmotného práva, na
základe ktorého sa môžu účinne od žalovaného domáhať domnelých nárokov, ktoré sú predmetom tohto
sporu, pričom žiaden z nárokov, ktoré sú predmetom sporu, žalobcovia ani nijako nepreukázali a preto
žalovaný uplatnené nároky popiera. K charakteru nároku poškodených voči poisťovateľovi uviedol, že
nesúhlasí s argumentáciou žalobcov vyjadrenou v ich podaní, zo znenia prvej vety § 15 ods.1 Zákona
o PZP plynie, že predpokladom pre vyplatenie uplatneného nároku žalobcom je skutočnosť, že ide
o náhradu škody a že sú žalobcovia zároveň poškodenými. Navyše aj v prípade, žeby žalobcovia
preukázali, že sú poškodenými, treba brať na zreteľ, že zákonodarca okrem priznania oprávnenia
uplatniť nároky priamo voči žalovanému žalobcom ukladá povinnosť nároky preukázať, čo jednoznačne
plynie z druhej vety § 15 ods. zákona o PZP a podľa názoru žalovaného ani po vzhliadnutí obsahu
podania žalobcov, nemožno nadobudnúť presvedčenie o tom, žeby si žalobcovia túto povinnosť splnili.
Žalovaný nepopiera, žeby žalobcovia nemohli uplatniť svoje domnelé nároky, či už u žalovaného, alebo
priamo na súde, ak však žalobcovia chcú sa aj skutočne domôcť priznania takých nárokov, musia počítať
s tým, že sa potom skúma, či nároky, ktoré uplatňujú, sú kryté Zákonom o PZP, či možno žalobcov
považovať za poškodených v zmysle obsahu vymedzeného Zákonom o PZP a tiež či žalobcovia splnili
svoju povinnosť uplatnené nároky preukázať. Podľa názoru žalovaného ani po preskúmaní podaní
žalobcov nie je možné dospieť k záveru, žeby žalobcovia boli poškodenými, že uplatnené nároky
akokoľvek preukázali čo do základu, alebo ich výšky a z týchto dôvodov žalovaný nemohol vykonať
ani skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu svojej povinnosti poskytnúť poistné plnenie
a preto považuje žalobu žalobcov za predčasnú. Tvrdenie žalobcov o tom, že na dopravnej nehode
nebolo zúčastnené žiadne iné motorové vozidlo, resp., že jediným vozidlom zúčastneným na dopravnej
nehode bolo vozidlo poistené u žalovaného, nijako nepreukázali a nepreukázal ich ani predložený
preklad správy o dopravnej nehode od polície z M. J. dňa XX.XX.XXXX. Z tejto správy nevyplýva žiadne
podrobné šetrenie okolností dopravnej nehody zo dňa XX.XX.XXXX a nemožno na základe jej obsahu
jednoznačne a nespochybniteľne dospieť k jednoznačnému záveru o tom, čo bolo bezprostrednou
príčinou smrti príbuznej žalobcov, ani žeby bol vodič vozidla poisteného u žalovaného uznaný vinným, či
odsúdený v súvislosti so spôsobením dopravnej nehody, ani aké ďalšie okolnosti mali, resp. mohli mať
vplyv na vznik dopravnej nehody a rozsah jeho následkov. Aj keby žalobcovia v neskoršom priebehu
sporu preukázali, že k dopravnej nehode zo dňa XX.XX.XXXX došlo v dôsledku prevádzky motorového
vozidla poisteného u žalovaného a že jedným z následkov predmetnej nehody bola smrť príbuznej
žalobcov, žalovaný má za to, že žalobcovia nepreukázali, že v priamej príčinnej súvislosti s prevádzkou
motorového vozidla, poisteného u žalovaného, im vznikli nároky, ktorých priznania sa žalobou domáhajú
arovnakonepreukázalianivznikichnárokovvkonkrétnejvýške.Zopatrnostipreprípad,žebyžalobcovia
v ďalšom priebehu sporu preukázali všetky predpoklady vzniku nárokov, ktoré sú nimi uplatnené v
tomto spore, je žalovaný toho názoru, že s ohľadom na intenzitu vzťahov pozostalých žalobcov so
zosnulou príbuznou, vek žalobcov a vek zosnulej príbuznej hmotnú závislosť žalobcov od usmrtenej
príbuznej by mal konajúci súd v prípade preukázania konkrétnej výšky nárokov takto preukázané nároky
adekvátne znížiť s ohľadom na skutočnosť, že príbuzná žalobcov nebola v čase škodovej udalosti
pripútaná bezpečnostným pásom.
4.K vyjadreniu žalovaného zaslal súdu vyjadrenie zástupca žalobcov, v ktorom sa vyjadril k objektívnej
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov v zmysle § 427 Občianskeho
zákonníka, kde podľa žalobcov na základe oficiálneho úradného záznamu o priebehu dopravnej nehody
a jej následkov od polície z M. je zrejmý priebeh dopravnej nehody, kde motorové vozidlo poistené u
žalovaného z dôvodu neprispôsobenia rýchlosti v pravotočivej zákrute zišlo z cesty, motorové vozidlo sa
niekoľkokrát bočne prevrátilo a zostalo stáť. Nepripútaná spolujazdkyňa vypadla z motorového vozidla
a zomrela na mieste dopravnej nehody. Z tohto záznamu je zrejmé, že na dopravnej nehode nebolo
zúčastnené žiadne iné motorové vozidlo, na dopravnej nehode sa zúčastnilo výlučne vozidlo poistené
u žalovaného a výslovne sa v ňom uvádza ako zranený spolujazdec E. F. s následkom dopravnej
nehody - usmrtenie. Niet pochýb o tom, že spolujazdkyňa zomrela následkom zranení, utrpených pri
dopravnej nehode, inak by M. polícia nemohla pri dopravnej nehode ako následok dopravnej nehody
konštatovať usmrtenie. Pri zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku,
poškodenýmusípreukázaťlento,žebolaškodavyvolanáosobitnoupovahou,ktorájevlastnáprevádzkedopravných prostriedkov. Požiadavka žalovaného na preukázanie uznania vodiča vozidla za vinného a
jeho odsúdenie je z právneho hľadiska bezpredmetná, nakoľko úprava zodpovednosti za vznik škody
spôsobenej prevádzkou dopravných prostriedkov podľa § 427 až § 431 Občianskeho zákonníka je
založená na princípe objektívnej zodpovednosti, t.j. zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie. Ďalej sa
zástupca žalobcov v písomnom vyjadrení zaoberal posúdením spoluzavinenia vo všeobecnosti a taktiež
posúdením dôvodu spoluzavinenia spočívajúcom v nepripútaní bezpečnostným pásom. Poukázal na
rozhodnutia krajských súdov , ktoré ustálili percento spoluzavinenia na úrovni 10 % pri nepripútaní
spolujazdca bezpečnostným pásom. Za nemajetkovú ujmu možno vo všeobecnom chápaní považovať
akúkoľvek ujmu, ktorá pre poškodeného neznamená priamu stratu na majetku, čiže nie je vyjadriteľná v
peniazoch. Postihuje teda inú ako majetkovú sféru osobnosti, sféru osobnostnú, ku ktorej nepochybne
patrí aj citová (emocionálna) ujma. Je zrejmé, že poslaním inštitútu nemajetkovej ujmy, resp. jej náhrady
nie je nahrádzať materiálne veci, ako je byt, auto a podobne, popr. pokrytie nákladov adopcie výchovy
dieťaťa do starostlivosti. Jej základným účelom je kompenzácia zásahu do osobnostnej sféry. "Takýmto
protiprávnym zásahom tretej osoby do práva na súkromie, resp. práva na rodinný život môže byť
bez ďalšieho účastníkovi vzťahu spôsobená taká ujma, ktorá mu čiastočne alebo úplne bráni naplno
napĺňať jeho citové potreby, t.j. nemajetková ujma postihujúca inú ako majetkovú sféru osobnosti, sféru
osobnostnú, ku ktorej nepochybne patrí aj citová (emocionálna) ujma. Ak dôjde k smrti jedného z členov
rodinného vzťahu, pozostalá osoba môže utrpieť citovú ujmu vo forme šoku, smútku zo straty blízkej
osoby a takisto aj spoločenstva (vzťahu) s blízkou osobou." Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. 2Cdo 93/2008 zo dňa 30.03.2010). Predmetom konania je ochrana osobnosti a
náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch, kedy podľa ustálenej praxe je formou zadosťučinenia aj
odsúdenie páchateľa (morálne i súdne v trestnom konaní), prejednanie veci, ospravedlnenie sa a nielen
získanie majetkového prospechu alebo pokrytie nákladov do budúcna. Zmyslom náhrady nemajetkovej
ujmy nie je byť zábezpekou pre pozostalých, ani zdrojom obživy alebo náhradou príjmu. Preto je
potrebné skúmať intenzitu vzťahov medzi žalobcami a nebohým, kedy z podanej žaloby a v kontexte
veku žalobcov nie je možné prijať rozhodujúce závery. Preto navrhol výsluch žalobcov, ktorí si uplatňujú
svoj osobnostný nárok - zásah do práva na ochranu osobnosti.
5. Súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 18.01.2024, ktorého sa zúčastnili žalobcovia 1/,2/ a 5/, ich
právny zástupca a právny zástupca žalovaného.
6.Právny zástupca žalobcov na pojednávaní uviedol, že na podanej žalobe trvajú v plnom rozsahu, z
dôvodov uvedených v jej písomnom vyhotovení, v doplnení žaloby, ako i na písomných vyjadreniach,
navrhol vypočuť žalobcov 1/,2/ a 5/.
7.Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že navrhuje žalobu žalobcov zamietnuť, trvá na
písomných vyjadreniach zo dňa 29.05.2023, 18.09.2023, je toho názoru, že doposiaľ nie je preukázaná
priama príčinná súvislosť medzi dopravnou nehodou a smrťou príbuznej žalobcov, ako ani príčina jej
smrti.
8.Žalobkyňa 1/ matka nebohej E. F. na pojednávaní uviedla, že ona to vie najlepšie, pretože ona
ju porodila, ona ju vychovala, každý deň bola s ňou, odišla do M. a doniesli jej ju v cínovej truhle,
zakrvavenú, od blata, bolo to celé zle, nevedela sa z toho spamätať dlhé obdobie. Mala aj sklony k
samovražde, chcela naraziť do stromu, nevedela skadiaľ chodí, ako chodí, vybrala som sa do K. I., ocitla
som sa niekde inde, urobila si skúšky na TAXI , začala robiť taxikárku, ale to bolo ešte horšie, pretože
ľudia jej to pripomínali. Je to už druhé dieťa, ktoré takto stratila. Každý deň na ňu myslí. Nevie bez nej žiť.
Dcéra E. bola veľmi dobré dieťa, navštevovala rôzne krúžky, v roku 2015, keď mali dopravnú nehodu,
a ona bola po tejto dopravnej nehode zranená, bola od pása v sadre, starala sa o ňu, starala sa aj o
mladšie deti. V súčasnosti po jej smrti sa narušili ich rodinné vzťahy, už to nie je ani rodina, zhoršili sa
vzťahy s jej mamou aj sestrami. Mama jej vyčítala smrť aj prvého dieťaťa, vyčíta jej, že prečo pustila
dcéru do M.. Sestrina dcéra žije v M. tam, kde žila aj jej dcéra a keď vystúpi z auta, stále čaká, že vystúpi
aj jej dcéra. V súčasnosti sa nenavštevuje ani s matkou, ani so sestrami. Počas doby, ako bola dcéra
v M., si každý deň písali, ako sa má, že ma ľúbi, dobrú noc a tak. O dopravnej nehode sa dozvedeli
od sestrinej dcéry, nevedeli sa nikde dovolať, potom sa skontaktovala s nejakou advokátkou v M., ktorá
im len e-mailom oznámila, čo sa stalo, zistili, že bola tak blízko sestrinej dcéry a zároveň tak ďaleko.
Potom už všetko vybavoval jej krstný syn, ona už v podstate o ničom nevie. Po nehode bola každý deň
na cintoríne, zapaľovala jej sviečku, rozprávala sa s ňou, keď robila na taxíku, nevedeli ju nájsť, vedeli
kde je, dokázala tam sedieť aj 2 hodiny, nevie sa vzdať jej vecí, každý deň na ňu myslí. Aj sveter, čomá oblečený na dnešnom pojednávaní, je dcérin. Ten čas to zatiaľ nevyriešil. Možno to rozum prijal,
ale zatiaľ sa s tým vyrovnať nevie. Dcéra bola ako jej tieň, stále bola s ňou, hrávali spolu bedminton
na ceste, keď mali bazén, kúpali sa v ňom, hrávali hry na telefóne spolu so sestrami, až dovtedy, kým
neodišla do M.. Po dopravnej nehode si na to, čo sa okolo nej dialo, ani nepamätá, vie, že boli stále okolo
nej nejakí ľudia, pretože ju nechceli nechať samú. Stále si hovorí, žeby sa s dcérou E. vymenila. Okrem
toho, že navštevovala psychológa s dcérou J., iní z rodiny žiadnu psychologickú pomoc nevyhľadali,
hoci aj jej to bolo odporučené. S odstupom času môže povedať, že to potrebovala asi aj B., ale proste
to neriešili. Ona potrebuje dcéru fyzicky, psychicky, vidieť, nie materiálne. Keď zomrela, dcérina izba
zostala prázdna, chodila tam spávať. Čo sa týka jej finančnej situácie, je na tom dobre, nič im nechýba.
Dcéra E. odišla do M. niekedy v auguste alebo v septembri v roku 2020, do času dopravnej nehody
sa domov nevrátila, mala prísť niekedy v máji, vodič motorového vozidla G. bol v tom čase jej priateľ,
spolu aj odišli do M., následne po dopravnej nehode ich aj navštívil, pretože sa chcela dozvedieť ako
došlo k dopravnej nehode, chcel im aj pomáhať, napr. pokosiť a tak, stále ho stretávala, ale postupne si
uvedomovala,žejevlastnevrahomjejdcéry,pretomutonapísalaaodvtedysanestretli,lennáhodne.Pri
popisovaní dopravnej nehody jej G. povedal, že dostal šmyk, krútil volantom do jednej strany, do druhej
strany a následne E. vyletela bočným oknom auta. Uviedol, že žiadne iné auto tam nebolo, povedal, že
dostal šmyk, vyrovnal to , potom dostal šmyk do druhej strany. Po nehode ju oslovili dvaja ľudia, ktorých
mená uviesť nevie, že videli tú dopravnú nehodu a že G. letel ako blázon. Je to však o ňom známe, že
takto lieta na aute, ako aj na motorke.
9.Čo sa týka vzťahu zomrelej dcéry s najmladším H., k tomu uviedla, že mali veľmi dobrý vzťah, E. stále
hovorila, že je to jej syn, on stále za ňou behal. V čase, keď zomrela, hľadal ju, behal s jej fotkou, s
vankúšikom, postupne už na ňu zabúda, ale keď pozerajú nejaké videá, tak sa na ňu pýta a ona mu
hovorí, že búva. Čo sa týka vzťahu E. so sestrou H., mali sa veľmi radi, H. B. o tom nehovorí, ona skladá
také videá, a videla, že robí také niečo, že niekto si pridá k sebe mačiatko a ona si k sebe pridáva
sestru, s tým, žeby chcela, aby sa vrátila. Keď idú na cintorín, trhá kvietky, nosí jej na hrob, utiera hrob a
podobne. Ku vzťahu E. so sestrou J. môže povedať, že pre J. bola vzorom, ona ju veľa vecí naučila, čo
ona v tom čase ani nevedela. Keď došlo k dopravnej nehode, J. doma nebola, bola v H. K., dozvedela
sa to dosť surovým spôsobom, a potom sa to zase vrátilo, tie jej sebapoškodzovacie prejavy, rezanie,
navštevovali aj psychológa, ale ona to už potom nezvládala, čudovala sa nad tým, že J. je taká slabá,
ale zistila, že práve ona bola tá silná. Počas navštevovania ZŠ J. bola zo stany spolužiakov šikanovaná
tým, že jej hovorili, že už dve sestry jej zomreli pri dopravnej nehode, či sa nebojí, že aj ona zomrie
pri dopravnej nehode, že to musí byť super, zhodou okolností sa obe dopravné nehody stali šiesteho a
medzi dcérami je šesť ročný rozdiel. Taktiež jej hovorili, že jej sa to môže stať o 6 rokov. V súčasnosti
navštevuje prvý ročník gymnázia v K. I. a stále jej hovorí, že nechce aby sa jej spolužiaci dozvedeli, že
jej dve sestry zomreli pri dopravných nehodách.
10.Žalobca 2/ E. F. brat nebohej E., bol na pojednávanie eskortovaný z výkonu trestu, ktorý vykonáva v
N. C. a uviedol, že s E. spolu strávili detstvo, keď sa nasťahovali do domu, hádali sa, kto bude v ktorej
izbe. Spolu sa hrávali rôzne hry, strieľali, keď mala iného priateľa, brávali ho všade so sebou. Keď sa
aj pohádali, o päť minút sa udobrili, izby mali oproti. Po jej smrti aj chodil do jej izby, aj si tam sadol,
ale sa aj bál, izba bola stále pootvorená, cez dvere bolo vidno posteľ, skrinku, kde mala svoje veci. Po
nehode sa viac bál o mamu ako o seba, avšak o neho sa bála jeho družka, že si niečo spraví, chodila
všade za ním Po nehode myslí na sestru každý deň, keď bol na slobode, chodil na cintorín skoro každý
deň. Vzájomne si so sestrou pomáhali, aj materiálne, keď bolo treba, buď ona jemu, alebo on jej. V
čase, keď odchádzala sestra do M., bol vo väzbe, prišla sa tam s ním rozlúčiť, bolo to v období korony,
rozprávali sa len cez sklo, nemohol sa jej ani dotknúť. V tom, čase, keď došlo k dopravnej nehode, bol
doma, zavolala im to sesternica, že došlo k dopravnej nehode, že priateľ G. je v nemocnici, ale o sestre
nič nevedeli, mama bola z toho celá zrútená, vyšla na balkón, nechcela s nikým komunikovať, nemohli
sa jej ani dotknúť, nemohol ani odísť z domu, pretože sa o neho bála, bolo to strašné. Pred dopravnou
nehodou sestry bývali spolu v rodinnom dome aj s matkou a ďalšími súrodencami. Určité obdobie bol
vo väzbe, potom bol prepustený, v čase dopravnej nehody bol doma, nepamätá si, kedy bol vo väzbe,
ani kedy ho sestra vo väzbe navštívila.
11.Žalobkyňa 5/ B. F. sestra nebohej E. na pojednávaní uviedla, že je jasné, že si boli so sestrou
blízke, je jasné, že ich jej smrť rozdelila, ale ona od 15-ich rokov žije sama, na nikom nie je závislá,
nenavštevuje sa ani s matkou, ani s ďalšou rodinou, rozdelilo ich to ako rodinu. Oni boli so sestrou, keď
spolu žili, najlepšie kamarátky, spolu všetko pripravovali, pravdaže sa aj pohádali, ako všetci súrodenci.O dopravnej nehode sestry sa dozvedela telefonicky od matky, ona už bývala inde. Povedala matke,
že zatiaľ nepríde, keď je to len dopravná nehoda, ale následne keď jej zatelefonovala mama, že sestra
zomrela, sadli s priateľom do auta, prišli a obvolali ďalšiu rodinu, jej bratranca, krstného syna mamy,
ktorý následne všetko zabezpečoval. Mama v tom čase už mala svoj panický stav. Ona bola v tom čase
tá, ktorá musela prevziať zodpovednosť za vedenie domácnosti, pretože v tom čase mladšia sestra žila
s ňou, najmladší brat trpí autizmom, na toho bolo potrebné brať ohľad, takže ona vlastne žila s nimi.
Sestra bola v M. určite v roku 2021. Od roku 2019 nežije v spoločnej domácnosti s matkou. Sestra J. s
ňou žije polroka. Po prvej dopravnej nehode, keď zahynula ich mladšia sestra, rodinné vzťahy v rodine
sa dá povedať utužili hlavne kvôli E., ktorá to celé držala, držali spolu ako rodina, mama ich nechcela
nikde pustiť, bála sa o nich, nemohli ísť ani na internát. Potom ju nejako sestra prehovorila, aby ju pustila
do M.. Ona sa osamostatnila v pätnástich, zobrala si byt do prenájmu, pracovala v C., kde aj následne
žila. V súčasnosti žije v K. I., kde býva aj sestra J. s ňou, pretože tu študuje. J. matku navštevuje.
12. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov 1/,2/,5/, ich právneho zástupcu a právneho
zástupcu žalovaného, ako i oboznámením sa so žalobou, celým obsahom spisu 8C/28/2023 tunajšieho
súdu, rodnými listami jednak nebohej E. F. z čl. 16, žalobcov 2/, 3/, 4/, 5/, 6/, správou o dopravnej
nehode v nemeckom jazyku, hľadaním poisťovateľa podľa evidenčného čísla vozidla z čl. 24 spisu,
rozhodnutím ohľadne odškodnenia resp. náhrady nemajetkovej ujmy pre rodičov a súrodencov v
obdobných prípadoch predloženým právnym zástupcom žalobcov z čl. 25-27 spisu, uznesením OS
zo dňa 18.04.2023 v predmetnom konaní, ktorým bol právny zástupca žalobcov vyzvaný na opravu
a doplnenie žaloby, doplnením žaloby z čl. 39-41 spisu, fotokópiami fotografií z čl. 42-43 spisu,
komunikáciou medzi matkou a nebohou E. z čl. 44-46 spisu, prekladom správy o dopravnej nehode v
slovenskom jazyku z čl. 49-51 spisu, vyjadrením právneho zástupcu žalovaného k žalobe z čl. 63-67
spisu, vyjadrením žalobcov k vyjadreniu žalovaného z čl. 80-88 spisu spolu s prílohami, vyjadrením
žalovaného k vyjadreniu žalobcov z čl. 95-96 spisu, vyjadrením žalobcov k vyjadreniu žalovaného z čl.
105-106 spisu a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
13. Z úradného prekladu Správy o dopravnej nehode H. O. I., zásahová a hliadková služba F. H. B. M.,
ktorý predložil zástupca žalobcov, súd zistil, že dňa XX.XX.XXXX o 17.00 hod. mimo Obce A. na štátnej
ceste 1070 v 1,187 km došlo k dopravnej nehode s usmrtenými osobami, nehoda bola spôsobená pri
vedení vozidla, kde došlo k zídeniu z vozovky doprava a smrť bola spôsobená inej osobe z nedbanlivosti
v cestnej premávke. V časti Správy o dopravnej nehode - údaje o mieste nehody je uvedené, že vozovka
bola suchá, k nehode došlo za denného svetla, miesto nehody - klesanie, zákruta bez prítomnosti
zariadenia svetelnej signalizácie a bez nárazu. Priebeh nehody je opísaný tak, že vodič označený ako
P. jazdil osobným motorovým vozidlom značky I. D. EVČ: K. XXX L. po ceste L1070 smerom na K. H. v
smere od A.. V úseku esovitej zákruty vodič v dôsledku neprispôsobenia rýchlosti v pravotočivej zákrute
zišiel z vozovky doprava. Osobným motorovým vozidlom v priekope niekoľkokrát bočne pohadzovalo a
k jeho zastaveniu došlo na priľahlom poli. Nepripútanú spolujazdkyňu vodiča vymrštilo cez sklo dverí na
strane spolujazdca a na mieste nehody zomrela. Vodič sa ťažko zranil. Na vozidle vznikla totálna škoda.
V časti Účastníci nehody je uvedené postavenie obvinená osoba - vodič, ktorý disponoval požadovaným
vodičským oprávnením, jednalo sa o dospelú osobu a to G. C. s uvedením jeho generálií, uvedením jeho
pobytu v M. republike a osobitným zistením, že bezpečnostný pás/prilba nepoužité/nesprávne použité.
Následky nehody pre vodiča: ťažké zranenia, kde bol prevezený do nemocnice. Ďalej sú tu uvedené
údaje o konaní - trestné konanie, obvinenie zo skutku, skutková veta, že pri jazde vodič neprispôsobil
rýchlosť jazdy miestnej povahe vozovky, či dopravnej situácii. Došlo k nehode. Čo sa týka časti Správy
o dopravnej nehode, ktorá sa týka zraneného spolujazdca, v tejto je uvedené, že sa jedná o E. F. s
uvedením jej generálií. Jedná sa o dospelú osobu s taktiež osobitným zistením, že bezpečnostný pás
nebol použitý, resp. bol použitý nesprávne, pričom následkami tejto nehody u nej bola smrť, s tým, že
bola prevezená do cintorína v E.. Ďalšie časti Správy o dopravnej nehode obsahujú údaje o vodičskom
preukaze vodiča, o vozidle, o držiteľovi vozidla a o svedkovi dopravnej nehody.
14.Z rodných listov, ktoré predložil zástupca žalobcov, súd zistil, že E. F., nar. XX.XX.XXXX bola dcérou
žalobkyne 1/ A. B., vlastnou sestrou E. F. - žalobcu 2/, vlastnou sestrou B. F. - žalobkyne 5/, nevlastnou
sestrou H. I. - žalobcu 3/, nevlastnou sestrou H. C. - žalobkyne 4/ a nevlastnou sestrou J. I. - žalobkyne
6/. V čase smrti E. F. jej matka mala 40 rokov, brat E. mal 20 rokov, sestra B. mala 18 rokov a nevlastní
súrodenci H. mal necelé 3 roky, H. mala 6 rokov a J. mala 13 rokov.15.Žalobcovia v podanej žalobe si uplatnili voči žalovanému náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
na základe tej skutočnosti, že v čase dopravnej nehody malo osobné motorové vozidlo, ktorým
bola spôsobená dopravná nehoda uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidlaužalovanéhoaakovyplynulozoSprávyodopravnejnehode
na dopravnej nehode nebolo zúčastnené žiadne iné motorové vozidlo. Čo sa týka existencie poistnej
zmluvy predmetného motorového vozidla ohľadne povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za
škodu, spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, táto skutočnosť medzi stranami sporu nebola
sporná.
16.Čo sa týka námietky žalovaného, ohľadne nepreukázania zo strany žalobcov, žeby ich bolo možné
považovať za poškodených v súlade s ustanovením § 2, písm. g/ Zákona o PZP, pretože poškodený
je ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa vyššie
uvedeného zákona. Z vykonaného dokazovania po oboznámení sa so správou o dopravnej nehode
mal súd preukázané, že smrť E. F. bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného u
žalovaného, pretože jediné vozidlo, ktoré bolo zúčastnené na dopravnej nehode, bolo vozidlo poistené u
žalovaného a to či vodič bol právoplatne odsúdený v trestnom konaní, nie je v tomto prípade smerodajné
vzhľadom k tomu, že v danom prípade sa v zmysle § 427 Občianskeho zákonníka jedná o objektívnu
zodpovednosť.
17.Žalovaný namietal tú skutočnosť, že nárok žalobcov nevznikol v priamej príčinnej súvislosti s
prevádzkou motorového vozidla, poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.značka 3Cdo/32/2007
zo dňa 29.03.2007, v zmysle ktorého príčinou vzniku škody nie je skutočnosť, ktorá je už sama
následkom. Atribútom príčinnej súvislosti je priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina
priamo predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy,
bezprostredný, neprerušený, nestačí ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba
v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako príčina, existuje
skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. V tejto súvislosti súd poukazuje na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.značka 9Cdo/87/2021, kde dopravná nehoda s následkom smrti
blízkej osoby predstavuje priamu a hlavnú príčinu zásahu do osobnostných práv pozostalých, čiže jedná
sa o zásah priamy.
18.Žalobcovia svoju žalobu odôvodnili tým, že protiprávnym konaním vinníka dopravnej nehody došlo u
žalobcov k nenávratnej deštrukcii ich medziľudských vzťahov tvoriacich základ súkromného a rodinného
života žalobcov, pričom náhla a neočakávaná strata veľmi blízkej osoby žalobcov predstavuje taký
zásah do rodinného a súkromného života žalobcov, ktorý je trvalý a neodvrátiteľný. Rodine zosnulej
tragická dopravná nehoda zmenila nenávratne život, zosnulá bola mladým človekom, mala 20 rokov.
Celý život pred sebou a ešte veľmi dlho mohla byť súčasťou života žalobcov. Právo na súkromie a
rodinný život zahŕňa aj právo fyzickej osoby vytvoriť a udržiavať vzťahy s inými ľudskými bytosťami,
protiprávne narušenie týchto vzťahov predstavuje neoprávnený zásah do práva na rodinný život fyzickej
osoby. Poukázali na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.značka 1Cdo/77/2009, 5Cdo/265/2009,
4Cdo/168/2009, 2Cdo/194/2011, v zmysle ktorých možno konštatovať, že do osobnostných práv
oprávnených osôb bolo zasiahnuté zavinením dopravnej nehody, pri ktorej zahynul ich blízky príbuzný
a tiež, že ak medzi fyzickými osobami existujú sociálne, morálne, citové a kultúrne vzťahy vytvorené
v rámci ich súkromného a rodinného života, môže porušením práva na život jednej z nich dôjsť k
nedovolenému zásahu do práva na súkromie druhej z týchto osôb.
19. Podľa § 19 ods.2 Ústavy SR každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do
súkromného a rodinného života.
20. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "OZ"), fyzická osoba má právo na
ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia,
svojho mena a prejavov osobnej povahy.
21. Podľa § 13 ods. 1 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo
dané primerané zadosťučinenie.22. Podľa § 13 ods. 2 OZ, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto,
že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická
osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
23.Podľa§13ods.3OZ,výškunáhradypodľaodseku2určísúdsprihliadnutímnazávažnosťvzniknutej
ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
24. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
25. Podľa § 441 OZ, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne, ak
bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
26. Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
"zákona o PZP"), poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
27. Podľa § 4 ods. 2 Zákona o PZP, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za
neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov
pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne
vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b)
a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ
neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie,
d) ušlého zisku.
28. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.
29. Podľa § 16 ods.1,4 Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých
zákonov vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla
a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno
predvídať. Vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť,
na ktorú má rozhľad. Vodič smie v obci jazdiť rýchlosťou najviac 50 km.h-1, a ak ide po diaľnici v obci
alebo po rýchlostnej ceste v obci, najviac 90 km.h-1.
30. Je nesporné, že dňa XX.XX.XXXX o 17.00 hod. mimo Obce A. na štátnej ceste 1070 v 1,187 km
došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola usmrtená spolujazdkyňa E. F. - príbuzná žalobcov. Ako vinník
nehody je uvedený vodič motorového vozidla G. C. a taktiež tá skutočnosť, že na dopravnej nehode sa
žiadne iné motorové vozidlo nezúčastnilo. Osobné motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená dopravná
nehoda, bolo motorové vozidlo značky I. D. EČV: K. XXX L., ktoré bolo povinne zmluvne poistené u
žalovaného.
31. Nesporným bolo taktiež, že G. C. bol vodičom predmetného motorového vozidla, ktoré bolo poistené
poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného.
32. Z vykonaného dokazovania je zrejmé a medzi stranami ani nebolo sporným, že žalobcovia sú
príbuznými nebohej E. F., tak ako je to uvedené v bode 14. tohto rozsudku.
33. K aktívnej vecnej legitimácii žalobcov: Žalobcovia sú fyzickými osobami v postavení blízkych
príbuzných resp. blízkych osôb, ktorí sú v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení oprávnenými
domáhať sa voči neoprávneným zásahom do ich práva na ochranu osobnosti v zmysle § 11, 13 a 16
OZ ako pozostalé osoby po nebohej E. F..
34. K pasívnej vecnej legitimácii žalovaného a pojmu škoda: Škoda zahŕňa nielen zníženie majetku
a ušlý zisk, ale aj nemajetkovú škodu (nemajetkovú ujmu). Je preto potrebné vykladať termín škoda v§ 4 ods. 2 písm. a) aj ako nemateriálnu škodu na zdraví. Nemali by byť pochybnosti, že strata života
najbližšieho príbuzného je spojená s negatívnym dopadom v emočnej, citovej, teda nemajetkovej sfére
príbuzných. V takýchto situáciách vzniká ujma (škoda) aj v psychickej rovine dotknutých osôb.
35. Z hľadiska systematiky Občianskeho zákonníka nie je až tak významné, že náhrada nemajetkovej
ujmy za stratu života je upravená v inej časti kódexu Prvá časť druhá hlava ako náhrada škody (šiesta
časťdruháhlava).Povinnépoisteniemusíkryťakúkoľvekškodu(ujmu)takmateriálnu,akonemateriálnu.
Platná právna úprava obsahuje takúto náhradu vychádzajúc z extenzívneho výkladu pojmu škody, ktorý
v sebe nepochybne zahŕňa aj ujmu na zdraví (§ 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 381/2001 Zb. v znení
neskorších predpisov) s tým, že náhrada nemajetkovej ujmy sa priznáva aj podľa ustanovení o ochrane
osobnosti upravených v § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka.
36. Škodou (ujmou) sa podľa európskeho práva rozumie aj nemateriálna škoda. Dôležitý je
eurokonformný výklad zákona, aby nebol popretý zmysel a účinok smernice o poistení. Cieľom Smernice
Rady 90/232/EHS zo dňa 14.05.1990 je zabezpečiť, aby povinné poistenie vozidiel umožňovalo všetkým
spolujazdcom, obetiam nehody spôsobenej vozidlom dosiahnuť odškodnenie za ujmu, ktorú utrpeli.
Vnútroštátne ustanovenia, ktoré upravujú odškodnenie nehôd vyplývajúcich z prevádzky motorových
vozidiel nemôžu obrať uvedené ustanovenia o ich potrebný účinok (rozsudok Súdneho dvora C-537/03,
body 27 a 28).
37. Vychádzajúc zo znenia § 4 ods. 1, 2 písm. a/ zákona č. 381/2001 Zb. v znení neskorších predpisov je
zrejmé, že poistné krytie zahŕňa jednak škodu na zdraví a náklady pri usmrtení. Je potrebné vychádzať
z extenzívneho výkladu pojmu škoda, ktorý v sebe nepochybne zahŕňa aj ujmu, keď pod pojem ujma na
zdraví patrí akákoľvek ujma aj nemajetková, spôsobená blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej
nehode. Keďže pojem škoda uvedený v čl. 1 bod 2 prvej smernice nie je presnejšie vymedzený,
nič nenaznačuje, že ak sa niektoré druhy škody, akou je nemajetková ujma, majú nahradiť podľa
uplatniteľného vnútroštátneho práva, žeby sa mali vylúčiť z tohto pojmu (bod 58 rozsudku Súdneho
dvora EÚ C-22/12).
38. Nakoľko rozsudok Súdneho dvora C-22/2012 zo dňa 24. 10.2010, ktorej predmetom bol návrh na
začatie prejudiciálneho konania podľa čl. 267 ZFEÚ podaný rozhodnutím Krajského súdu v Prešove
z 8. novembra 2011 vyriešil otázku (ne)súladu vnútroštátnej normy s právom únie a podal výklad
komunitárneho práva - smerníc uvedených vo výroku rozsudku tak, že sa majú vykladať v tom zmysle,
že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať
aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak
jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v
spore vo veci samej, súd v súlade s imperatívom neaplikácie vnútroštátnej právnej normy odporujúcej
právu ES neaplikoval ust. § 4 zákona č. 381/2001 Z. z. upravujúceho rozsah zodpovednosti, práve pre
jeho rozpor s komunitárnym právom a posúdil vecnú pasívnu legitimáciu žalovaného tak, že ho zaviazal
na plnenie.
39.Akvnútroštátneprávoumožňujerodinnýmpríslušníkomobetedopravnejnehodypožadovaťnáhradu
utrpenej nemajetkovej ujmy, náhrada tejto ujmy musí byť krytá povinným poistením motorového vozidla.
Účastníkom tohto poistného vzťahu je žalovaný a z toho vyplýva dôvodnosť jeho pasívnej legitimácie v
tomto konaní. Treba zdôrazniť, že únijné právo vzťahy ohľadne náhrady škody nereguluje. Harmonizácia
sa týka až následného poistného krytia náhrady utrpenej nemajetkovej ujmy, ak ju vnútroštátne právo
priznáva.
40. Zmyslom a cieľom poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných
prostriedkov je pokryť z poistenia náhradu ujmy v najširšom význame slova. Riziko vzniku škôd pri
prevádzke dopravných prostriedkov je vysoké a nie je opodstatnené obmedzovať poistné plnenie a
prenášať ho na osoby, ktoré práve za účelom nepredvídateľných situácií sú povinne zmluvne poistené,
vrátane vodičov (porov. NS SR 3Cdo 228/2012).
41. Na zasadnutí občianskoprávneho kolégia Najvyššie súdu SR, ktoré sa konalo 9. októbra 2018
bolo schválené na uverejnenie v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky aj rozhodnutie z 31. júla 2017 sp. zn. 6 MCdo 1/2016, ktoré bolo publikované v zbierke č.
8/2018 pod č. R 61/2018 v znení právnej vety: "Škodou pre účely zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnomzmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnení je aj nemajetková ujma spočívajúca v
zásahudoosobnostnýchprávpozostalýchobetedopravnejnehodyspôsobenejprevádzkoumotorového
vozidla. V spore o náhradu takejto ujmy je poisťovňa pasívne legitimovaná". V uvedenom rozhodnutí
dovolací súd vysvetlil, že pri výklade pojmu škoda pre účely zákona č. 381/2001 Z.z. treba vychádzať
z chápania tohto pojmu v komunitárnom práve, pretože citovaný zákon bol výsledkom transpozície
smerníc Európskej únie, ktoré boli nahradené toho času platnou smernicou Európskeho parlamentu a
Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti. Táto smernica síce
nedefinuje pojem škoda, ale z jej textu je zrejmé, že pod týmto pojmom rozumie osobnú ujmu a škodu
na majetku, resp. používa slovné spojenie utrpenie "ujmy alebo škody", či používa pojmy "akákoľvek
ujma alebo škoda" alebo "akákoľvek škoda", z čoho je zrejmé, že komunitárne právo chápe škodu ako
majetkovú a aj nemajetkovú ujmu, resp. za ujmu považuje škodu majetkovú a aj nemajetkovú.
42. Právny názor, vyjadrený v judikáte R 61/2018 je potrebné aplikovať aj na daný prípad. Už v
niektorých rozhodnutiach (8 MCdo 4/2014, 3 Cdo 233/2015, 3 Cdo 223/2016) vyjadril právny názor,
podľa ktorého nový (judikatúrou nanovo, prípadne inak formulovaný) právny názor sa aplikuje aj
do minulosti (retrospektívne). Vychádza sa z prevažujúceho prístupu, že súd právo netvorí, ale iba
nachádza. Pokiaľ dôjde k zmene judikatúry bez zmeny právnej normy, nejde o zmenu právneho pravidla;
ide o tú istú normu, iba je nanovo vyjadrený jej obsah. Z toho vyplýva, že účinky zmeny judikatúry
nemožno obmedziť len do budúcnosti. Súd, ktorý rozhoduje po zmene judikatúry, nemôže vedome
aplikovať nesprávny, judikatúrou už prekonaný názor. Nový právny názor je vzhľadom na to potrebné
aplikovať aj na všetky už prebiehajúce konania. Tým sa prípustné retrospektívne pôsobenie zmeny
judikatúry líši od neprípustného retroaktívneho pôsobenia právnych noriem.
43. Vyššie uvedenej interpretácii pojmu škodu v zmysle § 442 OZ korešponduje právny názor vyslovený
Ústavným súdom SR v Náleze zo dňa 05.12.2018 pod sp. zn. II.ÚS 695/2017, právna veta: "Občiansky
zákonník v § 442 pojem "škoda" síce priamo nedefinuje, ale vymedzuje ju nepriamo, a to tým spôsobom,
že ustanovuje rozsah jej náhrady (nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk), pričom na § 442 nadväzujú
ďalšie ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré ďalej konkretizujú povahu nárokov na náhradu škody
arozsahichnáhrady.Vtejtosúvislostijepredovšetkýmrelevantnéznenie§444Občianskehozákonníka,
z obsahu ktorého vyplýva, že pri škode na zdraví jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a
sťaženie spoločenského uplatnenia, teda zjavne nároky svojou povahou nehmotného charakteru, čo
signalizuje, že Občiansky zákonník vo všeobecnej rovine v súvislosti s používaním pojmu "škoda" nerobí
žiadny rozdiel medzi hmotnou (materiálnou) a nehmotnou (imateriálnou) škodou. Keďže Občiansky
zákonník nie je konzistentný pri používaní pojmov škoda a ujma, nemožno z tejto skutočnosti robiť
ďalekosiahle závery v tom smere, že škodou je v zmysel občianskoprávnej úpravy len hmotná
(materiálna) ujma. Z uvedeného potom vyplýva, že Občiansky zákonník významovo s pojmom škoda
nespája iba materiálnu škodu, čo v okolnostiach danej veci znamená, že z právnej úpravy obsiahnutej
v Občianskom zákonníku ani z právnej úpravy obsiahnutej v zákona č. 381/2001 Z.z. nevyplýva nič, čo
by bránilo takej interpretácii pojmu "škoda", ktorý by v rámci svojho obsahu zahŕňal škodu majetkovú,
ako aj škodu nemajetkovú."
44. Pri posúdení otázky pasívnej legitimácie žalovaného súd vychádzal z ustálenej rozhodovacej praxe,
za ktorú treba považovať aj rozhodnutie z 31.7.2017, sp. zn. 6MCdo/1/2016, ktoré bolo publikované v
ZbierkestanovískNajvyššiehosúduasúdovSRč.8/2018podč.R61/2018vzneníprávnejvety:Škodou
pre účely zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien
a doplnení, je aj nemajetková ujma spočívajúca v zásahu do osobnostných práv pozostalých obete
dopravnej nehody, spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. V spore o náhradu takejto ujmy je
poisťovňa pasívne legitimovaná. V uvedenom rozhodnutí Najvyšší súd vysvetlil, že pri výklade pojmu
škoda, pre účely zákona č. 381/2001 Z.z. treba vychádzať z chápania tohto pojmu v komunitárnom
práve, pretože citovaný zákon bol výsledkom transpozície smerníc EÚ, ktoré boli nahradené toho času
platnou Smernicou Európskeho parlamentu a rady 2009/103/ES zo 16.9.2009 o poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto
zodpovednosti. Táto smernica síce nedefinuje pojem škoda, ale z jej textu je zrejmé, že pod týmto
pojmom rozumie osobnú ujmu a škodu na majetku, resp. používa slovné spojenie utrpenie, ujmy,
alebo škody, či používa pojmy akákoľvek ujma, alebo škoda, alebo akákoľvek škoda, z čoho je zrejmé,že komunitárne právo chápe škodu, ako majetkovú a aj nemajetkovú ujmu, resp. za ujmu považuje
škodu majetkovú a aj nemajetkovú. K rovnakému záveru na základe právneho názoru vysloveného
v rozsudku sp. zn. 6MCdo/1/2016 z 31.7.2017 dospel Najvyšší súd aj v ďalších rozhodnutiach a to
sp. zn. 2Cdo/33/2017, sp. zn. 6Cdo/143/2017, sp. zn. 6Cdo/206/2017, sp. zn. 6Cdo/80/2018, sp. zn.
8Cdo/6/2018 a sp. zn. 8Cdo/177/2018. K rovnakému právnemu názoru dospel taktiež aj Ústavný súd
vo svojich rozhodnutiach a to sp. zn. I. ÚS 474/2016, sp. zn. III. ÚS 646/2015, sp. zn. I. ÚS 206/2015
a sp. zn. III. ÚS 666/2016. Na základe vyššie uvedeného súd považuje rozhodnutia Najvyššieho súdu
a Ústavného súdu za rozhodnutia, ktoré predstavujú ustálenú prax v riešení otázky pasívnej legitimácie
poisťovne v spore o náhradu nemajetkovej ujmy pozostalých obete dopravnej nehody, spôsobenej
prevádzkou motorového vozidla. Na základe vyššie uvedeného, je podľa názoru súdu žalovaný pasívne
legitimovaný z dôvodu, že náhrada nemajetkovej ujmy je predmetom poistného krytia v zmysle zákona
č. 381/2001 Z.z.
45. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žaloba bola žalobcami 1/ až 6/ podaná čo
do základu dôvodne. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.značka
1Cdo/77/2009 zo dňa 27.10.2010, v zmysle ktorého pre úspešnosť pri uplatňovaní nároku na ochranu
ich osobností podľa § 13 Občianskeho zákonníka v prípade, keď žalovaný neoprávnene ( protiprávne )
zasiahol do ich osobnostných práv zavinením dopravnej nehody, pri ktorej zahynul ich blízky príbuzný,
nie je zásadne nutné, aby konanie samej dotknutej osoby muselo byť po právnej stránke bezzávadné.
V súlade s ustanovením § 13 ods.1 Občianskeho zákonníka na to, aby oprávnená osoba mala právo
domáhať sa ochrany osobnosti, sa vyžaduje a zároveň stačí, aby išlo o neoprávnený (protiprávny)
zásah do práv na ochranu osobnosti. V prípade existencie takéhoto neoprávneného zásahu ide potom o
objektívnu zodpovednosť, bez ohľadu na zavinenie. Správanie samej dotknutej osoby pri neoprávnenom
zásahu sa stáva právne významným až pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch ( §
13 ods.2 O.z.), ktorú výšku určuje súd podľa závažnosti ujmy a podľa okolností, za ktorých k porušeniu
práva došlo. (§ 13 ods.3 O.z.). Týmito okolnosťami sú nielen okolnosti na strane samotného škodcu,
ale súčasne sú to aj okolnosti na strane dotknutej osoby. Zo Správy o dopravnej nehode H. O. I.,
zásahová a hliadková služba F. polície v M., zo dňa XX.XX.XXXX mal súd dostatočne preukázané,
že dopravnú nehodu zavinil G. C. - vodič motorového vozidla porušením zákonných povinností a to
neprispôsobenia rýchlosti v pravotočivej zákrute. Z tejto správy súd mal preukázané, že k dopravnej
nehode došlo za denného svetla na suchej vozovke, bez nárazu, kde osobným motorovým vozidlom
v priekope niekoľkokrát bočne pohadzovalo a k jeho zastaveniu došlo na priľahlom poli a ďalej tú
skutočnosť, že nepripútaná spolujazdkyňa bola vymrštená cez sklo dverí na strane spolujazdca a na
mieste nehody zomrela. Dopravná nehoda bola spôsobená pri vedení vozidla a smrť bola spôsobená
inej osobe z nedbanlivosti v cestnej premávke. Z týchto skutočností vyplýva, že boli naplnené všetky
zákonnépredpokladyprenáhraduškody.Ajkeďvpredmetnomkonaníidevpodstateoojedinelúsituáciu
vzhľadom k tomu, že k dopravnej nehode došlo na území cudzieho štátu v M. za účasti len cudzích
štátnych príslušníkov - slovenskej štátnej príslušnosti, pri ktorej došlo k usmrteniu spolujazdkyne a
neboli vykonávané žiadne ďalšie úkony, ktoré by spresnili rozsah zranení spolujazdkyne, ktoré spôsobili
jej smrť, o čom svedčí tá skutočnosť, že telo nebohej bolo prevezené do cintorína a následne do
Slovenskej republiky, súd je toho názoru, že zo Správy o dopravnej nehode jasne vyplýva, že jej úmrtie
bolo následkom spôsobenej dopravnej nehody osobného motorového vozidla poisteného u žalovaného.
Žiadne ďalšie príčiny smrti ani v budúcnosti vzhľadom na vyššie uvedené by nebolo možné zistiť.
46. Čo sa týka náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá je predmetom tohto konania, súd dospel s poukazom
na vyššie uvedené k záveru, že došlo k neoprávnenému zásahu zo strany žalovaného do súkromia
žalobcov chráneného ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka, ktorého súčasťou je rodinný život
žalobcov. Vodič motorového vozidla porušením zákonom uloženej povinnosti pri riadení motorového
vozidla spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej zomrel rodinný príslušník žalobcov, zasiahol do ich práva
na rodinný život a na rozvíjanie ďalších rodinných väzieb, čím spôsobil značnú citovú ujmu. Strata
rodinného príslušníka je neodvrátiteľnou ujmou pre žalobcov, ako rodinných príslušníkov resp. blízkej
osoby zomrelej, takže v danom prípade súd má za to, že primeraným zadosťučinením je náhrada
nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle ust. § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Je nepochybné,
že vodič motorového vozidla poisteného u žalovaného svojim konaním zasiahol neoprávnene do
osobnostných práv žalobcov takým spôsobom a s takými následkami, pri ktorých je nepostačujúce
zadosťučinenie v zmysle § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka a žalobcom v dôsledku toho patrí náhrada
spôsobenej nemajetkovej ujmy v peniazoch. V tej súvislosti je potrebné zohľadniť, ako sa žalobcovia1/ až 6/ so smrťou príbuzného a blízkej osoby vyrovnali a aké dôsledky spôsobilo násilné pretrhnutie
väzieb vo vnútri rodiny.
XX. Medzi fyzickými osobami existujú vzájomné sociálne, morálne, citové a kultúrne vzťahy, vytvorené
v rámci ich súkromného a rodinného života, pričom porušením práva na život jednej z nich môže dôjsť
k neoprávnenému zásahu do práva na súkromie druhej z týchto osôb. Právo na súkromie zahŕňa aj
právo fyzickej osoby vytvoriť a udržiavať vzťahy s inými ľudskými bytosťami, najmä v citovej oblasti,
aby tak fyzická osoba mohla rozvíjať a napĺňať vlastnú osobnosť. Protiprávne narušenie týchto vzťahov
predstavuje neoprávnený zásah do práva na súkromie a rodinný život fyzickej osoby.
48. V prejednávanej veci zo Správy o dopravnej nehode vyplýva, že vodič motorového vozidla porušil
dopravnépredpisy,vdôsledkučohodošlokdopravnejnehode,priktorejzomreladcéraasestražalobcov
1/ až 6/. Tým došlo k neoprávnenému zásahu do práva žalobcov na súkromný a rodinný život.
49. Výška náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je súdom určovaná voľnou úvahou, vždy však s
prihliadnutím na zákonné kritéria závažnosti vzniknutej ujmy a okolností, za ktorých k neoprávnenému
zásahu do osobnosti došlo. Určenie konkrétnej výšky náhrady potom musí zohľadňovať všetky
okolnosti konkrétneho prípadu a musí byť v súlade s požiadavkou spravodlivosti. Závažnosť vzniknutej
nemajetkovej ujmy sa posudzuje najmä s obsahom na jej intenzitu, rozsah a trvanie. V tejto súvislosti je
nutné zdôrazniť, že skúmané zásahy vyvolávajú spravidla ujmu dlhotrvajúcu, rozsiahlu a v zásade ničím
nereparovateľnú. Taktiež v tomto prípade sa jedná u žalobcov o osoby s rôznym rozsahom intenzity
blízkych vzťahov s nebohou a to z toho dôvodu, že sa jedná jednak o matku nebohej, jej vlastných
dospelých súrodencov, ako i nevlastných maloletých súrodencov a taktiež z toho dôvodu, že nebohá
E. F. žila od letných mesiacov roku 2020 so svojim priateľom v M., až do dňa svojej smrti so svojimi
príbuznými bola len v telefonickom a jemu príbuznom kontakte. Dospelí súrodenci nebohej už pred jej
odchodom do M. nežili s ňou v spoločnej domácnosti, brat E. žil v družskom pomere a sestra B., ako
to sama uviedla pri svojom výsluchu na pojednávaní, nežila v spoločnej domácnosti so svojou rodinou
od svojich 15-ich rokov. Čo sa týka nevlastných maloletých súrodencov, títo boli v čase odchodu E. do
M. v útlom veku.
50. Tieto skutočnosti musel súd zobrať do úvahy pri rozhodovaní o výške náhrady nemajetkovej ujmy.
Čo sa týka žalobkyne 1/ - matky, súd po jej výsluchu na pojednávaní nemal pochýb o tom, že jej
vzťah s plnoletou dcérou E. bol s hlbokými citovými väzbami, aj keď bol narušený odchodom E. do M.,
podľa možností pokračoval. V tomto prípade si nemožno povšimnúť tú skutočnosť, že žalobkyňa 1/ pri
dopravnej nehode v minulosti prišla už o jedno zo svojich detí, ktoré bolo v čase dopravnej nehody
maloleté. Čo sa týka žalobcov 2/,3/, ako to súd už vyššie uviedol, vzťahy medzi súrodencami boli blízke,
avšak v období pred dopravnou nehodou boli narušené tým, že nežili v spoločnej domácnosti. Q. E. bol
určitý čas aj vo väzbe a sestra B. žila v inom meste. V ostatnom súd môže poukázať len na výsluchy,
ktoré boli uskutočnené na pojednávaní, vzhľadom k tomu, že žiadne ďalšie dôkazy zo strany strán sporu
na doplnenie dokazovania neboli navrhnuté.
51. Súd v tomto prípade však nemôže opomenúť posúdenie spoluzavinenia E. F. na predmetnej
dopravnej nehode, vzhľadom k tomu, ako je to už aj vyššie konštatované a ako to vyplýva aj zo Správy
o dopravnej nehode, v čase dopravnej nehody nebola pripútaná vo vozidle bezpečnostným pásom a
bola vymrštená cez sklo dverí. Týmto svojim konaním, resp. nekonaním porušila dopravné predpisy a
súd s poukazom na porovnateľné prípady prejednávané pred všeobecnými súdmi SR určil mieru jej
spoluzavinenia v rozsahu 10 %.
52. Pri úvahách o výške náhrady nemajetkovej ujmy je súd limitovaný jedine rozsahom uplatneného
nároku žalobcami, keďže zákon nestanovuje žiadne rámcové čiastky pre odškodnenie nemajetkovej
ujmy. Výška nemajetkovej ujmy, ktorá má byť súdom priznaná, musí odrážať všeobecné predstavy o
spravodlivosti a pri jej určení je potrebné vychádzať aj z princípu proporcionality. V predmetnej veci je
potrebné zohľadniť individuálne okolnosti prípadu, pri zohľadnení tohto prípadu významnými kritériami
pri určení výšky náhrady je intenzita vzťahu žalobcov so zomrelou, ich vek, prípadná existenčná či
hmotná závislosť na zomrelej. Čo sa týka hmotnej závislosti na zomrelej, počas konania nemal súd za
preukázané, žeby žalobcovia boli hmotne závislí na zomrelej, k intenzite ich vzťahov sa súd vyjadril
už vyššie. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že žiadna výška finančnej náhrady nie je spôsobilá
nahradiť stratu blízkej osoby a preto túto náhradu možno chápať len ako určitú formu satisfakcie zaneoprávnený zásah do osobnostnej sféry žalobcov, ktorý neoprávnený zásah bol spôsobený vodičom
motorového vozidla, ktoré bolo poistené u žalovaného. Za predpokladu stanovenia určitých hraníc pre
priznanie výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch súd prihliadol ako i v obdobných veciach na ustanovenie
§ 12 ods.2 Zákona č. 274/2017 Z.z. o obetiach trestných činov v znení platnom v čase dopravnej nehody,
v zmysle ktorého ustanovenia obeť násilného trestného činu má nárok na vyplatenie odškodnenia za
spôsobenúnemajetkovúujmuvovýške25-násobkusumymesačnejminimálnejmzdyplatnejzaobdobie
kalendárneho roka, v ktorom došlo k spáchaniu trestného činu, v danom prípade v čase dopravnej
nehody minimálna mzda bola stanovená Zákonom č. 663/2007 Z.z. pre rok 2021 vo výške 623,00 Eur, čo
pri 25-násobku predstavuje sumu 15.575,00 Eur. Taktiež je potrebné pri stanovení výšky nemajetkovej
ujmy v peniazoch prihliadnuť na rozhodovaciu prax súdov, kde rozhodnutia o výške nemajetkovej
ujmy sú rôzne, avšak v prípadoch smrti príbuzného spôsobenej dopravnou nehodou zavinenou z
nedbanlivosti výška náhrady nemajetkovej ujmy pre rodičov býva stanovená v rozpätí od 8.000,00
Eur do 25.000,00 Eur a pre súrodencov v rozpätí od 2.000,00 Eur do 15.000,00 Eur, vyššia náhrada
nemajetkovejujmyjedôvodnáibavýnimočneatoprismrtiblízkejosoby,zavinenejúmyselne,aleboakje
smrť osoby spôsobená porušením povinnosti pri prevádzkovej činnosti napr. pri poskytovaní zdravotnej
starostlivosti, pri pracovných úrazoch a podobne. Výška náhrady nemajetkovej ujmy má vyjadrovať
objektívnu hodnotu straty, ktorú niekto utrpí smrťou blízkej osoby. V danom prípade súd považoval
za primeranú výšku náhrady nemajetkovej ujmy pre žalobkyňu 1/ - matku v sume 8.000,00 Eur, pre
dospelých vlastných súrodencov ( žalobcov 2/,5/), ktorí nežili v spoločnej domácnosti s nebohou E. v
sume 4.000,00 Eur a pre nevlastných maloletých súrodencov( žalobcov 3/,4/,6/) v sume 3.000,00 Eur.
Pri zohľadnení 10 %-ného spoluzavinenia E. F. predstavuje náhrada nemajetkovej ujmy pre žalobkyňu
1/ sumu 7.200,00 Eur, pre žalobcov 2/,5/ sumu po 3.600,00 Eur a pre žalobcov 3/,4/,6/ sumu po 2.700,00
Eur.
53. Súd prihliadol i na pomery na strane žalovaného, ktorým je poisťovňa, ktorá vznik udalosti
nijakým spôsobom nezavinila, nebola na nej účastná a je subjektom odlišným od pôvodcu zásahu do
osobnostných práv žalobcov (vodiča motorového vozidla). Žalovaný je silným a stabilným subjektom,
pôsobiacim v oblasti poisťovníctva. Žalovaný dlhoročne poskytuje služby v oblasti poistenia majetku,
životného poistenia, neživotného poistenia a je jedným z niekoľkých subjektov v oblasti poisťovníctva na
slovenskom finančnom trhu. Výška priznanej náhrady nemajetkovej ujmy tak nie je vzhľadom na pomery
žalovaného neprimeraná a nepôsobí likvidačne.
54. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia
a priznal žalobkyni 1/ nemajetkovú ujmu vo výške 7.200,00 Eur, žalobcovi 2/ nemajetkovú ujmu vo výške
3.600,00 Eur, žalobcovi 3/ nemajetkovú ujmu vo výške 2.700,00 Eur, žalobkyni 4/ nemajetkovú ujmu vo
výške 2.700,00 Eur, žalobkyni 5/ nemajetkovú ujmu vo výške 3.600,00 Eur a žalobkyni 6/ nemajetkovú
ujmu vo výške 2.700,00 Eur. Súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol z vyššie uvádzaných dôvodov.
55. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
56. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
57. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.
58. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
59. Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
60. Žalobcovia 1/ až 6/ boli v konaní úspešní, napriek tomu, že súd im priznal len časť uplatneného
práva, výška nemajetkovej ujmy závisela od úvahy súdu. Vzhľadom k uvedenému súd priznal žalobcom
právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorá bude vypočítaná zo základu, ktorým je rozsudkom
priznaná suma. Zamietnutie žaloby v časti podľa názoru súdu nemá vplyv na úspešnosť žalobcov
v konaní v rozsahu v akom im súd právo priznal. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením.Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Banskej Bystrici cestou podpísaného súdu písomne. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každá strana sporu
dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jej trovy.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa §
364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku,
odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku,
odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo
prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v
odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo
nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v
konaní pred súdom prvej inštancie. Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je
na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne
nerozhodne odvolací súd. Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých
právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a
ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva
alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To
neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý,
alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Podľa §
367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy,
ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti
alebo o predbežnej vykonateľnosti. Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať
odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení
rozhodnutia. Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté,
možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Podľa § 369 ods.
2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého
rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti
napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho
konania.Podľa§369ods.3Civilnéhosporovéhoporiadku,aksaodvolanie,oktoromnebolorozhodnuté,
vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku,
ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.