Rozsudok – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, January 18, 2024

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 1T/7/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6420010110
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Matušovic

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2024:6420010110.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom, samosudcom JUDr. Andrejom Matušovicom, v trestnej veci proti

obžalovaným 1/ A. B. C., 2/ D. E. a 3/ F. G. H., pre prečin všeobecného ohrozenia podľa § 285 odsek 1,
odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona v znení zákona číslo 174/2015 Z. z. /ďalej len Trestného zákona/,
na hlavnom pojednávaní konanom v Žiari nad Hronom dňa 18.01.2024, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný :

D. E. I. H. J. K., narodený XX.XX.XXXX v C. L., trvale bytom M. XXX/X, C. L.,

j e v i n n ý , ž e

ako zamestnanec spoločnosti Bytová správa s.r.o. na pozícii údržbár, kurič s výkonom práce
v priestoroch prevádzky Mestské kúpele a plaváreň na ul. Mládežníckej č. 10 v Banskej Štiavnici
povinný udržiavať všetko obsluhové zariadenie v bezpečnom a riadnom stave, bezodkladne hlásiť

nadriadenému pracovníkovi každú poruchu, závadu alebo neobvyklý jav akéhokoľvek zariadenia
na prevádzke, hlásenie zaznamenať v prevádzkovom denníku kotolne alebo do prevádzkovej
knihy a dať potvrdiť nadriadenému pracovníkovi, minimálne od roku 2009, kedy bola zrealizovaná
rekonštrukcia plaveckého bazéna do 01.12.2015 nezabezpečil dostatočným spôsobom prekrytie
vyústenia bazénovodu nachádzajúceho sa na dne bazéna v hĺbke 4 metrov pod štartovacími blokmi
v plavárni na ulici Mládežníckej 10 v Banskej Štiavnici, v dôsledku čoho dňa 01.12.2015 v čase okolo
16.35 hodine, kedy sa v priestoroch pri bazéne nachádzalo minimálne 15 detí - členov plaveckého
klubu v Banskej Štiavnici, jeden z nich maloletý D. F., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom C. L.,

H. N. XXXX/XX, pri skoku zo štartovacieho bloku do vody, sa dostal nohami do nezabezpečeného
vstupného otvoru výpustného otvoru, pričom zapnutou filtráciou, ktorá vytvárala hydrodynamický tlak,
došlo súčasne po prekonaní kritickej hĺbky vniknutia do výpustného otvoru cca 100 cm, k zakliesneniu
nebohého maloletého D. F. vo výpustnom otvore, pričom vťahovacia sila tlaku vody a čerpadla mu
neumožnila vyplávanie, a aj napriek vynaloženému úsiliu štyroch osôb, ktoré sa ho pokúšali z otvoru
vyslobodiť, zotrval pod vodou približne 7 - 8 minút, následkom čoho dňa 02.12.2015 v čase o 08.10
hodine nebohý maloletý D. F. zomrel s bezprostrednou príčinou smrti - udusenie utopením,

t e d a

- z nedbanlivosti spôsobil všeobecné ohrozenie, a spáchal takýmto činom smrť,

č í m s p á c h a l- prečin všeobecného ohrozenia podľa § 285 odsek 1, odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona,

a z a t o s a o d s u d z u j e

podľa § 285 odsek 3 Trestného zákona, za použitia § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, § 36
písmeno j/ Trestného zákona, na trest odňatia slobody v trvaní 2 /dva/ roky.

Podľa § 49 odsek l písmeno a/ Trestného zákona, súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona, súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu v trvaní 2 /dva/ roky.

n a p r o t it o m u

obžalovaní :

A. B. C., narodený XX.XX.XXXX vo O., trvale bytom F. D. H. XXXX/XX, C. L.,

F. G. H., narodená XX.XX.XXXX v C. L., trvale bytom F. XXX/X, C. L.,

sa podľa § 285 písmeno c/ Trestného poriadku o s l o b o d z u j ú spod obžaloby prokurátorky Okresnej
prokuratúry Žiar nad Hronom sp. zn. 2 Pv 568/15/6613 - 139 zo dňa 18.02.2020 pre skutok kvalifikovaný

ako prečin všeobecného ohrozenia podľa § 285 odsek 1, odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona, na
tom skutkovom základe, že

obžalovaný A. B. C. ako štatutárny orgán - konateľ spoločnosti Bytová správa s.r.o., so sídlom
v Banskej Štiavnici, Dolná 2, IČO: 36045195, ktorá prevádzkuje Mestské kúpele a plaváreň na

ulici Mládežníckej 10 v Banskej Štiavnici, zodpovedný za zabezpečovanie bezpečnosti a ochrany
zdravia osôb, zaisťovanie pracovnej a technologickej disciplíny, zaisťovanie pravidelného a riadneho
vykonávania údržby, prevádzky strojov, prístrojov a náradia, minimálne od roku 2009, kedy bola
zrealizovaná rekonštrukcia plaveckého bazéna do 01.12.2015 nezabezpečil dostatočným spôsobom
prekrytie vyústenia bazénovodu nachádzajúceho sa na dne bazéna v hĺbke 4 metrov pod štartovacími

blokmi v plavárni na ulici Mládežníckej 10 v Banskej Štiavnici a obžalovaná F. G. H. od 03.01.2011,
kedy podpísaním dohody o zmene pracovnej zmluvy nastúpila na pozíciu vedúcej prevádzky Mestské
kúpele a plaváreň na ulici Mládežníckej 10 v Banskej Štiavnici spadajúcej pod spoločnosť Bytová
správa s.r.o., so sídlom v Banskej Štiavnici, Dolná 2, IČO: 36045195, hoci to vyplývalo z jej postavenia
podľa organizačnej štruktúry, kde ako vedúca prevádzky denne mala vizuálne kontrolovať aj technický

stav bazénu a popisu jej pracovných činností, z ktorých, okrem iného, mala zabezpečiť pravidelné
monitorovanie - obhliadku, pričom svojim podriadeným údržbárom - kuričom obžalovaným D. E. bola
viackrát slovne upozorňovaná, že plechy prekrytia zberného žľabu na dne bazéna nie sú na svojom
mieste a po skončení údržbárskych prác dňa 31.08.2015 dala súhlas na napustenie bazéna, nevykonala
žiadne opatrenia na dostatočné zabezpečenie prekrytia vyústenia bazénovodu nachádzajúceho sa na

dne bazéna v hĺbke 4 metrov pod štartovacími blokmi v plavárni na ul. Mládežníckej č. 10 v Banskej
Štiavnici, v dôsledku čoho dňa 01.12.2015, v čase okolo 16.35 hodine, kedy sa v priestoroch pri bazéne
nachádzalo minimálne 15 detí - členov plaveckého klubu v Banskej Štiavnici, jeden z nich maloletý D. F.,
narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom C. L., P. H. N. XXXX/XX, pri skoku zo štartovacieho bloku do vody,
sa dostal nohami do nezabezpečeného vstupného otvoru výpustného otvoru, pričom zapnutou filtráciou,

ktorá vytvárala hydrodynamický tlak, došlo súčasne po prekonaní kritickej hĺbky vniknutia do výpustného
otvoru cca 100 cm, k zakliesneniu nebohého maloletého D. F. vo výpustnom otvore, pričom vťahovacia
sila tlaku vody a čerpadla mu neumožnila vyplávanie a aj napriek vynaloženému úsiliu štyroch osôb,
ktoré sa ho pokúšali z otvoru vyslobodiť, zotrval pod vodou približne 7 - 8 minút, následkom čoho dňa02.12.2015 v čase o 08.10 hodine nebohý maloletý D. F. zomrel s bezprostrednou príčinou smrti -
udusenie utopením,

p r e t o ž e nebolo dokázané, že skutok spáchali obžalovaní.

o d ô v o d n e n i e :

Podkladom pre hlavné pojednávanie vo veci obžalovaných 1/ A. B. C., 2/ D. E. a 3/ F. G.
H. bola obžaloba okresnej prokurátorky Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom podaná na tunajší
súd dňa 18.02.2020 pre prečin všeobecného ohrozenia podľa § 285 odsek 1, odsek 3 písmeno b/
Trestného zákona, ktorého sa mali obžalovaní dopustiť tak, že obžalovaný A. B. C. ako štatutárny

orgán – konateľ spoločnosti Bytová správa s.r.o., so sídlom v Banskej Štiavnici, ul. Dolná č. 2,
IČO 36045195, ktorá prevádzkuje Mestské kúpele a plaváreň na ul. Mládežníckej č. 10 v Banskej
Štiavnici, zodpovedný za zabezpečovanie bezpečnosti a ochrany zdravia osôb, zaisťovanie pracovnej
a technologickej disciplíny, zaisťovanie pravidelného a riadneho vykonávania údržby, prevádzky strojov,
prístrojov a náradia, obžalovaný D. E. ako zamestnanec spoločnosti Bytová správa s.r.o. na pozícii

údržbár, kurič s výkonom práce v priestoroch prevádzky Mestské kúpele a plaváreň na ul. Mládežníckej
č. 10 v Banskej Štiavnici povinný udržiavať všetko obsluhové zariadenie v bezpečnom a riadnom
stave, bezodkladne hlásiť nadriadenému pracovníkovi každú poruchu, závadu alebo neobvyklý jav
akéhokoľvek zariadenia na prevádzke, hlásenie zaznamenať v prevádzkovom denníku kotolne alebo
do prevádzkovej knihy a dať potvrdiť nadriadenému pracovníkovi, minimálne od roku 2009 kedy bola

zrealizovaná rekonštrukcia plaveckého bazéna do 01.12.2015 nezabezpečili dostatočným spôsobom
prekrytie vyústenia bazénovodu nachádzajúceho sa na dne bazéna v hĺbke 4 m pod štartovacími blokmi
v plavárni na ul. Mládežníckej č. 10 v Banskej Štiavnici a obžalovaná F. G. H. od 03.01.2011, kedy
podpísaním dohody o zmene pracovnej zmluvy nastúpila na pozíciu vedúcej prevádzky Mestské kúpele
a plaváreň na ul. Mládežníckej č. 10 v Banskej Štiavnici spadajúcej pod spoločnosť Bytová správa

s.r.o., so sídlom v Banskej Štiavnici, ul. Dolná č. 2, IČO 36045195, hoci to vyplývalo z jej postavenia
podľa organizačnej štruktúry, kde ako vedúca prevádzky denne mala vizuálne kontrolovať aj technický
stav bazénu a popisu jej pracovných činností, z ktorých, okrem iného, mala zabezpečiť pravidelné
monitorovanie - obhliadku, pričom svojim podriadeným údržbárom – kuričom obžalovaným D. E. bola
viac krát slovne upozorňovaná, že plechy prekrytia zberného žľabu na dne bazéna nie sú na svojom

mieste a po skončení údržbárskych prác dňa 31.08.2015 dala súhlas na napustenie bazéna, nevykonala
žiadne opatrenia na dostatočné zabezpečenie prekrytia vyústenia bazénovodu nachádzajúceho sa
na dne bazéna v hĺbke 4 m pod štartovacími blokmi v plavárni na ul. Mládežníckej č. 10 v Banskej
Štiavnici, v dôsledku čoho dňa 01.12.2015, v čase okolo 16:35 hod., kedy sa v priestoroch pri bazéne
nachádzalo minimálne 15 detí — členov plaveckého klubu v Banskej Štiavnici, jeden z nich mal. D. F.,

nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom C. L., P. H. N. XXXX/XX, pri skoku zo štartovacieho bloku do vody, sa
dostal nohami do nezabezpečeného vstupného otvoru výpustného otvoru, pričom zapnutou filtráciou,
ktorá vytvárala hydrodynamický tlak, došlo súčasne po prekonaní kritickej hĺbky vniknutia do výpustného
otvoru cca 100cm, k zakliesneniu nebohého mal. D. F. vo výpustnom otvore, pričom vťahovacia sila tlaku
vody a čerpadla mu neumožnila vyplávanie a aj napriek vynaloženému úsiliu štyroch osôb ktoré sa ho

pokúšali z otvoru vyslobodiť, zotrval pod vodou približne 7-8 minút, následkom čoho dňa 02.12.2015
v čase o 08:10 hod nebohý mal. D. F. zomrel s bezprostrednou príčinou smrti – udusenie utopením.

Obžalovaní 1/ A. B. C. a 3/ F. G. H. vo vzťahu ku skutku, ktorý im je v obžalobe kladený za vinu na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 10.06.2021 vyhlásili, že sú nevinní. Obžalovaný 2/ D. E. požiadal

súd, aby sa hlavné pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti a preto súd v súlade s § 252 odsek 3
Trestného poriadku vykonal hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti.

V nadväznosti ma vyššie uvedené vyhlásenie obžalovaných súd na hlavnom pojednávaní vykonal
rozsiahle dokazovanie, a to výsluchom obžalovaného 1/, obžalovanej 3/, čítaním výpovede

obžalovaného 2/ z prípravného konania, výsluchom svedkov F. Q. C., A. E. R., D. N., F. I., F. I., L. I., S.
F. T., S. F. C., F. G. C., F. R., F. C., E. B., S. F., F. B., S. G., F. D. F., T. O., výsluchom znalcov, čítaním
znaleckých posudkov a listinnými dôkazmi.

Obžalovaný A. B. C. na hlavnom pojednávaní uviedol, že od roku 2007 do roku 2010 bol konateľom

spoločnosti Bytová správa, s. r.o. Od 01.05.2011 vykonáva túto funkciu nepretržite. Po rekonštrukciiv roku 2009 bola plaváreň mestom Banská Štiavnica zverená do ich nájmu a prevádzky. Po rekonštrukcii
napustili bazén v stave, v akom ho prevzali a začali s prevádzkou. Rekonštrukcia mala hodnotu 16
miliónov eur. Rekonštrukciu vykonávala spoločnosť COMBIN, s r.o. a aj on sám vykonal nejaké práce.

Po kolaudácii prevádzku schválil aj Regionálny úrad verejného zdravotníctva. Odstránili len zistené
nedostatky na toaletách a následne zabezpečili potrebné revízie. Všetky technické záležitosti boli
stavebným úradom odsúhlasené, nemal preto žiadne pochybnosti o bezpečnosti bazéna. Ohľadom
výpustného otvoru bazéna a plechových platní nad výpustom mu nebolo nikdy nič signalizované. Pre
hĺbku bazéna ani nebolo vidieť, či bol výpust otvorený. Žľaby boli prekryté, s medzerami. Technologické

veci bazéna, aj prípadné incidenty riešil s prevádzkarkou F. G. H.. Za bezpečnosť bazéna v hierarchii
zamestnancov zodpovedala vedúca prevádzky a jej podriadený údržbár D. E.. Akékoľvek zistenia riešili
obratom a písomnú správu vyhotovovali raz ročne. V lete sa bazén vypúšťal a natieral. Robil to údržbár
D. E. a pomáhali mu plavčíci. Žľaby nad výpustom sa potom dávali naspäť. „Kto to natieral, ten to
dával do poriadku“. Uviedol, že konateľ v konečnom dôsledku zodpovedá za všetko, ale na plnenie
konkrétnych povinností má podriadených zamestnancov. V prevádzke sa viedla aj evidencia závad.

Jedenkrát mesačne to skontroloval a dal pokyn na vykonanie nápravy. Zistenia konzultovali aj ústne.
O skutku sa dozvedel od vedúcej prevádzky F. G. H.. Bol pri bazéne, keď oživovali poškodeného
arozprávalsaajslekárom.Legislatívneúpravyohľadomprevádzkyplavárnesledovalonsám,ajvedúca
prevádzky. Ak sa niečo zmenilo, konzultoval to s Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky
aj s Úradom pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky. Neznamenalo to však, že

pri zmene noriem mali povinnosť všetko prerábať. Kontrola technického stavu zariadení neprebiehala,
nakoľkonebolapovinná.Kontrolovalisaakurátkotlyaplynovézariadenia.Zákonneukladáanipovinnosť
revízie bazéna. Technická inšpekcia bola prítomná iba pri spustení prevádzky plavárne. Pripustil, že
otvor výpustu bazénovodu bol väčší, ale osobitne to nesledoval. Pod vodou ho nebolo vidno. Hĺbka
bazéna v časti výpustu je 3,90 metra a stav prekrytí sa po napustení bazéna identifikovať nedal. Po

incidente z 01.12.2015 otvor výpustu za pomoci potápačov zabezpečili. Ďalej vypovedal, že z rozsiahlej
dokumentácie ohľadom plavárne nebolo zistiteľné, či bol výpustný otvor prekrytý. Nebolo to nakreslené.
Údržbárom D. E. nebol nikdy upozornený, že so žľabmi nad výpustom je problém. Plaváreň v minulosti
prevádzkoval plavecký klub s pánom D. N. a Technické služby mesta Banská Štiavnica. Záverom
svojho výsluchu uviedol, že návštevníkom nebolo dovolené vstupovať do častí bazénového žľabu. Platí

prevádzkový poriadok, kde sú upravené pokyny pre plavcov, trénerov a osobitne pre osoby mladšie ako
15 rokov. Do bazéna nebolo povolené ani skákať.

Obžalovaná F. G. H. na hlavnom pojednávaní uviedla, že po materskej dovolenke nastúpila do mestskej
plavárne v Banskej Štiavnici na funkciu vedúcej plavárne. Bola zamestnankyňou spoločnosti Bytová

správa, s. r.o. Robila administratívnu prácu, viedla zamestnancov. Pripravovala rozpis prác, nakupovala
čistiace prostriedky, kontrolovala čistotu priestorov, pripravovala prevádzkový poriadok. Robila aj faktúry
a účtovníctvo. V prevádzke plavárne zriadila knihu z hodnotami teploty a PH vody, knihu úrazov aj knihu
porúch, kde zamestnanci zapisovali zistené nedostatky a prípadné požiadavky (napríklad tečúca sprcha,
nedostatok hygienického prostriedku). Keď údržbár D. E. zistil nedostatok, vykonal opravu, prípadne

ona nakúpila hygienické prostriedky. Zamestnanci jej poruchy občas nahlásili aj slovne. Zapísala to
potom do zošita. V lete údržbár organizoval údržbu bazéna. Vždy pozrel, v akom stave je bazén.
Následne zamestnancom rozdelil úlohy a pracovné náradie. On sám potom bazén tmelil aj brúsil. Bol
jej podriadeným. Sezóna na plavárni končila koncom júna, údržbár vypustil bazén a v júli mali všetci
zamestnanci dovolenku. Dátum vypustenia bazéna prerokovala s konateľom A. B. C.. S konateľom

vždy komunikovala o všetkom ohľadom prevádzky. Ak bola na prevádzke plavárne väčšia porucha
a neporadil si s ňou údržbár D. E., kontaktovala údržbu bytovej správy, prípadne externú firmu. O výpuste
bazénovodu sa s údržbárom D. E. nikdy nerozprávali. Zmienil sa len o tom, že sú tam ryhy. Bazén bol
ale funkčný, naplnený a ľudia doň chodili plávať. Údržbár vykonával aj vizuálnu kontrolu bazéna. Ďalej
vypovedala, že prekrytie žľabu bolo vždy rovnaké, bol tam nejaký priestor. Údržbár jej ale vysvetlil, že

to tak musí byť, aby odtekali nečistoty. Plechy na dno bazéna ukladal údržbár E., každé leto rovnakým
spôsobom. Pamätala si, že medzi plechy sa zmestila ruka. Každý rok si o tom urobila fotodokumentáciu.
Bez plechov by bol otvor škaredý, bol by tam válov. Aj opticky tam patrili. Pokiaľ v prípravnom konaní
vypovedala, že k plechom sa potápali návštevníci plavárne a došlo k ich posunu, dodala, že plechy
potom napravil plavčík, prípadne iní plavci, ktorí sa na dno ponorili. Plechy sa uviedli do pôvodného

stavu vždy v daný deň. Za kontrolu technického stavu bazéna nebola zodpovedná. Bytová správa na
to mala bezpečnostného technika, ktorý pravidelne chodil do priestorov prevádzky. Ak boli nedostatky,
upozornilichnane.Onanavykonávaniekontrolynikdynikohonepoverovala.Poincidentesadozvedela,
že deti sa k výpustu ponárali a predbiehali sa v tom, kto sa dostane do hĺbky k otvoru. V deň incidentuju kontaktovala pani T. O., že poškodený D. F. sa zasekol v bazénovode. V technických miestnostiach
všetko povypínala. Poškodeného potom pri bazéne oživovali. Potápači po skutku založili na výpust
mrežu. Právne predpisy ohľadom prevádzky bazéna schvaľovali v súčinnosti s Regionálnym úradom

verejného zdravotníctva. Za dodržiavanie prevádzkového poriadku v čase tréningu zodpovedal plavčík
a tréner. Plavčík dával pozor na plávajúcu verejnosť a tréner na svojich zverencov. V čase tréningu
vo vymedzenej časti bazéna plávala aj verejnosť. Teraz sú tréningy vedené bez účasti verejnosti, čiže
na mieste už nie je plavčík, iba tréner. V inkriminovaný deň bol tréning od 15.00 hodiny do 17.00
hodiny. Plaváreň bola otvorená od 11.00 hodiny. Plavčík zabezpečoval, aby bola plávajúca verejnosť

v bezpečí. Skákanie do vody a ponáranie sa bolo podľa prevádzkového poriadku zakázané. Pamätala si,
že výnimku si bol plavčík vypýtať od konateľa. Skákalo sa potom z dráhy číslo 5, na jeho zodpovednosť.

Z prečítanej výpovede obžalovaného D. E. z prípravného konania súd zistil, že obžalovaný 2/ bol od
roku 2001 zamestnaný v spoločnosti Bytová správa, s. r.o., prevádzka Mestské kúpele - plaváreň ako
údržbár a kurič. V inkriminovaný deň, 01.12.2015 v čase, keď došlo k nešťastnej udalosti bol už na ceste

domov z práce, ale po telefonáte pokladníčky sa vrátil naspäť a dával pozor na vypnuté čerpadlá. Od
15.12.2015 je práceneschopný a bol mu uznaný čiastočný invalidný dôchodok. Vypovedal, že počas
pracovnej doby k bazénu veľmi nechodieval, nemal tam čo robiť. Občas vymenil žiarovku alebo kľučku.
Kontrolu a údržbu vodotesnosti bazéna vykonával len v technickej časti nachádzajúcej sa pod bazénom.
V bazéne len povysával hrubé nečistoty z dna, a to každý druhý pondelok v mesiaci. S prekrytím

zberného žľabu bazénovodu a otvoru bazénovodu nerobil nič, nemanipuloval s tým. Otvor bazénovodu
bol vždy prekrytý plechmi zberného žľabu. Dieru ani nebolo vidno. Pripustil, že uvedené plechy párkrát
neboli na svojom mieste. Buď boli pri žliabku, alebo jednou časťou mimo neho. V období rokov 2013
až 2015 to spozoroval asi päťkrát. Plavčík F. E. A. R. sa mu vtedy vysmial. Hovoril to aj vedúcej
prevádzky, nakoľko mu to vadilo pri vysávaní. Ako neplavec uvedenú závadu s plechmi v hĺbke štyroch

metrov nevedel odstrániť. V čase rekonštrukcie plavárne spoločnosťou COMBIN s r.o. v roku 2009 bola
plaváreň zatvorená. Počas rekonštrukcie pomáhal zvnútra natrieť bazénovú vaňu. Práce na zbernom
žľabe a otvore bazénovodu nezaregistroval. Počas rekonštrukcie plavárne bol zabezpečený stavebný
dozor z mesta a pred napustením bazéna a jeho spustením do prevádzky bola na mieste prítomná
celá delegácia z mesta aj zo spoločnosti COMBIN s r.o. Vyslovil názor, že počas prevádzky bazéna

mal kontrolu vykonávať plavčík a vedúca prevádzky. Ako údržbár absolvoval každoročne aj odborné
školenie na chlórovňu a manipuláciu s chlórom. Bazén sa v lete vypúšťal na dva mesiace. V tom čase
sa tmelili steny bazéna a bazén sa následne natrel. Pred napustením bazéna vždy rozložil plechy na
zbernom žľabe a potom sa bazén vrátane plechov natrel. Žľab bol vždy celý prekrytý plechmi. Plechy
boli ťažké, vždy ich ukladali dvaja. Medzi jednotlivými plechmi sa nechával priestor na ruky cca 10

cm, aby sa tieto po položení plechu dali vytiahnuť. Podotkol, že to tak bolo len pokiaľ plechy neboli
rozhádzané. Ďalej doplnil, že samotným plávaním plechy nebolo možné rozhádzať, nakoľko jeden plech
mohol vážiť do 30 kg. Pokyn na napustenie bazéna dávala vedúca prevádzky. Ďalej uviedol, že pokiaľ
bol bazén napustený, údržba bazéna, resp. bazénovodu sa nedala z jeho strany vykonať. Väčšie opravy
zabezpečovala bytová správa a menšie opravy vykonával na základe záznamov v zošite, ktorý na tento

účel mali upratovačky v šatni. Pokyn na opravu bazénovodu nikdy nedal a na bazénovode nevykonával
žiadne práce. Kontrolu a údržbu vodotesnosti bazéna a bazénovodu vykonával len vizuálne, či niekde
odspoduvtechnickejčastipodbazénomnepretekávoda.Dotechnologickýchprocesovariešeníbazénu
nebol oprávnený zasahovať. Cirkulácia vody bola zabezpečená obehovými čerpadlami, avšak tlak ani
podtlak pri výpustnom otvore nikdy nespozoroval. Práve naopak, keď vysával dno bazénovej vane, a

pri zbernom kanáli bolo mikroténové vrecko, tak ho nevcuclo, ale naháňal ho po celom dne bazéna.
Záverom svojej výpovede uviedol, že k otvoru bazénovodu nikdy žiadneho návštevníka neprisalo.

Svedkyňa F. Q. C., primátorka mesta Banská Štiavnica, na hlavnom pojednávaní uviedla, že
dňa 13.10.2009 bola ohľadom mestskej plavárne uzavretá nájomná zmluva medzi mestom ako

prenajímateľom a Bytovou správou, s.r.o. ako nájomcom. Zmluvu podpisoval vtedajší primátor.
K rekonštrukcii plavárne uviedla, že jej predmetom bolo zateplenie budovy, čiže vonkajšia rekonštrukcia.
Mesto každoročne v rozpočte vyčlenilo financie na prevádzku plavárne, prípadne na jej drobnú
rekonštrukciu, ktorá nepodliehala stavebnému povoleniu. Ďalej uviedla, že konateľ Bytovej správy,
s r.o. sa zúčastňoval aj mestských zastupiteľstiev. Personálne veci plavárne boli v kompetencii tohto

konateľa a mesto do týchto vzťahov nijako nezasahovalo. Ďalej uviedla, že pokiaľ sa vykonávala väčšia
rekonštrukcia, mali na ňu na Mestskom úrade pracovníkov. K mestskej plavárni ešte dodala, že táto bola
vybudovaná v roku 1965 a rok nato bola uvedená do prevádzky. Stavebný dozor pri jej rekonštrukcii
zabezpečoval S. S. F. zo spoločnosti COMBIN s r.o. Na plaváreň chodili celé generácie detí.Svedok A. E. R. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v deň, kedy došlo k inkriminovanej udalosti, bol
plavčíkom asi 5 rokov. V náplni práce mal udržiavanie hygieny a dozor nad dodržiavaním poriadku a

bezpečnostných predpisov. Ak sa v bazéne konal plavecký výcvik, nebol pri tom a dozor nevykonával.
Sústreďoval sa v tom čase na verejnosť. Za tréning aj za svojich zverencov zodpovedal tréner. Dráhy
boli vyhradené osobitne pre deti a pre verejnosť. Deti mali na trénovanie v rámci plaveckého výcviku
vyhradené dve hodiny. V čase incidentu tréner práve končil tréning, ale zostal ešte vo vode pracovať
zo štyrmi deťmi. On bol v kabínke vyhradenej pre plavčíka. Pamätal si, že tréner bol otočený chrbtom

ku skokanským mostíkom. Vo vode bolo dosť ľudí, uvoľňovali sa preto dráhy pre verejnosť. Keď boli
v bazéne deti aj verejnosť, bolo dosť hlučno, chaos a deti trénera nie vždy poslúchali. Plávania sa
v bazéne zúčastňovalo od 15 do 35 ľudí. V daný deň, v priebehu pár minút po tréningu k nemu dobehol
chlapec s tým, že poškodený D. F. zostal zakliesnený v diere na dne bazéna. Keď skočil do vody a ponoril
sa, videl, že poškodený je do pol pása v priestore, kde je odtok. Pokúšal sa ho vytiahnuť, ale nedarilo sa
mu to. Následne sa za ním znovu ponoril aj s trénerom D. N. a potom ešte s dvoma chlapcami. Pokúšali

sa ho vytiahnuť, a to aj za pomoci lana. O nejakých 10 minút, keď poškodeného omotali lanom a vypol sa
regulačný systém, podarilo sa im ho vytiahnuť na povrch. Potom poškodeného oživovali. Mal vedomosť
o tom, že bazénovod bol odkrytý, ale nevnímal to ako nebezpečenstvo. Neupozorňoval na to ani plavcov.
Vedel, že technológia bazéna bola stará a mali byť naprojektované dva odtokové kanály, ktorými by voda
cirkulovala. Keď bola plaváreň otvorená pre verejnosť, vždy bol prítomný plavčík a pokladníčka. Údržbár

mal svoj pracovný režim. Rodičia detí, ktoré sa zúčastňovali plaveckého výcviku boli buď v bazéne,
alebo čakali na deti mimo bazéna v hale budovy. Ďalej vypovedal, že deti po tréningu ešte zvykli zostať
v bazéne. Ak tam však zostali po 17.00 hodine, kedy tréning skončil, bral ich ako zákazníkov. Do
bazéna bolo zakázané skákať a plavci sa nepotápali. Zároveň nikdy nepostrehol, že by niekto plával
až k výpustnému otvoru. Pri zoskoku z mostíka sa bez aktívnej účasti plavca k výpustnému otvoru ani

nedalo dostať. Sám to po incidente skúšal, nakoľko bol otvor výpustu zamerať na osadenie mriežky.
Vyslovil presvedčenie, že poškodený pod hladinou musel urobiť minimálne dva zábery. Záverom uviedol,
že v lete bazén natierali. Výpust aj kanál boli prekryté platňami. Po incidente bol odtokový výpust prekrytý
mriežkou.

Svedok D. N. na hlavnom pojednávaní uviedol, že ako licencovaný tréner sa na plavárni v Banskej
Štiavnici venoval detským tréningom. Bola to dobrovoľná činnosť. Tréning trval dve hodiny od 15.00
hodiny do 17.00 hodiny, pričom sa ho zúčastňovalo 15 až 20 detí. Prítomní boli minimálne dvaja tréneri.
Dodal, že viac ako so siedmymi plavcami sa robiť nedalo. V inkriminovaný deň skončil tréning o 16.30
hodine a okrem neho trénovala ešte aj jeho dcéra. O bezpečnosti správania sa v bazéne deti osobitne

nepoučoval. Všetky aktivity ale robili spoločne a dohliadal na ne. Po skončení tréningu dal deťom pokyn,
aby vyšli z vody. Vyjdením z vody bol tréning ukončený. V daný deň všetci z bazéna odišli, ale dve deti
ešte zostali, a to F. C. a D. F.. Spontánne doplnil, že deti občas zvykli zostať vo vode aj po tréningu, ale
on už potom na ne pozor nedával. V deň incidentu nepostrehol, že by chlapci F. C. a D. F. po tréningu
skákali do vody a potápali sa. Venoval sa vtedy dvom dievčatám v plytkej vode. Chlapci mu boli za

chrbtom. F. C. mu potom oznámil, že poškodený D. F. zostal dole pod hladinou. Myslel si, že ho vytiahne,
ale bolo to nad jeho sily. Pokúšal sa ho vytiahnuť aj za pomoci dvoch najlepších plavcov. Čas bežal.
Nevedel pochopiť, ako sa poškodený do otvoru dostal. Bola to hĺbka 4,5 metra a ani lepší plavec sa
dole ľahko nedostane. Musel by z mostíka skočiť „sviečku“. Neregistroval, že by bol výpust otvorený,
prípadne, že by niekto mohol k nemu plávať. Následne vypovedal, že výpust jedenkrát videl otvorený,

a to v čase, keď sa bazén čistil. Dodal, že bazénovod bol rovnaký od samého začiatku, od šesťdesiatych
rokov, a nemal vedomosť o tom, že by sa prerábal. Záverom vypovedal, že rodičia po deti chodili pred
17.00 hodinou. Vedel, že existuje plavárenský poriadok a v priestoroch bazéna boli osadené aj tabuľky
ohľadom zákazu skákania. Záverom svedok spontánne uviedol, že poškodený bol dobrý chlapec, jeden
z jeho najobľúbenejších plavcov.

Svedkyňa F. I. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v inkriminovaný deň prišla po deti na plaváreň.
Absolvovali plavecký výcvik. Pamätala si, že tam nastal chaos, niekto sa topil. Bol tam prítomný tréner
D. N.. Tréningy boli každý deň, ráno aj popoludní. Na deti vždy čakala v spodnej časti budovy plavárne.
Do priestorov bazéna nechodila. Ohľadom plaveckého klubu nemali rodičovské združenie alebo iné

stretnutie.

Svedok F. I. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v inkriminovaný deň bol v šatni, keď naňho niekto
zakričal, že v bazéne sa topí chlapec. Spolu s bratom L. I. sa ho pokúšali vytiahnuť, ale nepodarilo sa imto. Bol tam aj plavčík a tréner. Šiel dole do kotolne, nech vypnú odsávanie. Po návrate k bazénu bol už
poškodený vytiahnutý z vody. K priebehu tréningu uviedol, že tento skončil tak, že všetci odišli z bazéna.
Tréner odchádzal ako posledný. V bazéne už nikto nezostal. S partiou išli potom do sauny alebo hneď

do sprchy. Výpust bazénovodu býval otvorený. Neregistroval, že by bol prekrytý. Videl to dobre, lebo
pod vodou plával s otvorenými očami. V čase skutku mal 17 rokov a na tréningy chodil 9-krát do týždňa.
Poškodený bol od neho mladší o 10 rokov, neregistroval ho. Na tréningoch plávali maximálne meter
pod hladinou, na dno sa nepotápali. O správaní v budove plavárne alebo na tréningu neboli poučení.
Tréner im akurát povedal, čo sa nesmie robiť. Skákať bolo zakázané, ale s trénerom sa to učili. Rodičia

po deti prichádzali pred koncom tréningu a väčšinou čakali dole vo vestibule budovy. Záverom svojej
výpovede uviedol, že bez skákania sa k otvoru nedá dostať. Musel by to byť zdatný športovec a zároveň
by musel urobiť záber.

Svedok L. I. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v inkriminovaný deň sa s bratom F. I. po tréningu
prezliekali v šatni, keď zrazu počul krik, že majú prísť k bazénu, lebo sa niekto topí. Keď pribehli k bazénu

dozvedel sa, že niekto je zaseknutý v odtokovej rúre. Spolu s bratom skočili do vody. Videl rozmazane.
Dvoma, troma zábermi sa s bratom dostali dole a snažili sa telo vytiahnuť z odtokovej rúry. Bol tam aj
plavčík a tréner. Tréningu sa v tom čase zúčastňovalo približne 10 detí. Boli s nimi dvaja alebo traja
tréneri. Tréning sa vždy skončil na pokyn trénera vyplávaním z vody. Nepostrehol, že by potom vo vode
ešte niekto ostal. Výpust bazéna a jeho prekrytie nikdy neregistroval. Na tréningy chodil 9-krát do týždňa.

Poučenie o tom, čo sa v bazéne smie a čo nie, osobitne nedostal. Všetci to na tréningu brali automaticky.
Pri bazéne evidoval tabule ohľadom zákazu skákania. Na tréningu sa učili skákať „šípku“, „rybičku“.
V bazéne plávali maximálne meter pod hladinou. K otvoru sa nikdy neponáral.

Svedok S. F. T. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v čase rekonštrukcie plavárne v Banskej

Štiavnici v roku 2009 bol zamestnancom spoločnosti COMBIN, s r.o., konkrétne vedúcim oddelenia
pozemných stavieb. Okrem toho má vzdelanie aj na vodohospodárske stavby. Pamätal si, že to bola
veľká rekonštrukcia a investorom stavby bolo mesto Banská Štiavnica. Predmetom rekonštrukcie bolo
vonkajšie zateplenie budovy, výmena okien, strechy a vo vnútri plavárne sa vymenili potrubia pod
bazénom.Všetkosarealizovalopodľaprojektovejdokumentácie,vsúladestechnickýminormami.Odtok

bazéna sa nemenil. Počas rekonštrukcie plaváreň nebola v prevádzke. Za mesto prevzal stavenisko
S. F., s ktorým aj komunikoval. Pamätal si, že v odtoku bazéna bol žliabok, a ten bol prekrytý
nerezovými plechmi. Žiadna medzera tam nebola, a to ani pri odovzdaní stavby. Otvor - výpust bol taktiež
prekrytý. Existuje o tom aj fotodokumentácia. Záverom výsluchu uviedol, že za technológiu plavárne bol
zodpovedný údržbár D. E..

Svedok S. F. C. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že pracuje ako technik bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci. Minimálne raz ročne robil školenia aj pre Bytový podnik s.r.o., ale plaváreň osobitne
neškolil. Školenia sa zameriavali na rizikové zariadenia a rizikové práce z pohľadu zamestnancov. Zo
školenia sa robila prezenčná listina.

Svedkyňa F. G. C. na hlavnom pojednávaní uviedla, že dňa 01.12.2015,
keď o 17.00 hodine končil tréning, prišla po dieťa. Čakala vo vstupnej hale, keď zrazu počula krik, že
sa niečo stalo a niekto sa topí. Utekala hore na plaváreň, je zdravotník. Väčšina detí už bola preč, ostal
tam len maloletý F. C.. Poškodený D. F. bol pod hladinou, zakliesnený v hĺbke štyroch metrov a nevedeli
ho vyslobodiť. Vo vode bol plavčík a dvaja plavci sa k nemu ponárali zo skokanských mostíkov. Bol tam

prítomný aj tréner. Poškodený mohol byť pod hladinou 5 až 7 minút. Keď chlapca vytiahli von, začali
s resuscitáciu. V záchranke bol poškodený na monitoroch, s činnosťou srdca. K tréningom uviedla, že
sa stalo len málokedy, že by sa deti vo vode zabávali aj po jeho skončení. Tréningy boli od utorka do
piatka a chodilo naň v priemere 10 až 12 detí. Keď sa deti po tréningu osušili, prišli do vestibuly, kde ich
čakali rodičia. Deti nepreberali „z ruky do ruky“. Stretnutie ohľadom odovzdávania a preberania detí na

tréning sa nikdy nekonalo. Bol daný čas tréningu a každý vedel, že končí o 17.00 hodine. Keď dieťa vyšlo
z vody, tréning považovala za ukončený a dieťa už bolo v jej rodičovskej zodpovednosti. Boli to nepísané
pravidlá. V roku 2015 mal klub najlepšie výsledky, deti boli šikovné, mali prísne pravidlá. Vedela, že
pod hladinou bazéna je otvor. V plavárni plávala od malička. Keď plávala v dráhe číslo t3, videla, že
bazénový výpust bol otvorený. Prevádzkový poriadok plavárne v písomnej forme nikdy nevidela. Ďalej

uviedla, že skákanie do vody bolo prísne zakázané, a to aj z mostíkov. Plavčík sa vždy hneval, keď sa
skákalo. Do tréningu sa občas zapojili aj rodičia a pomáhali. Nikdy nepostrehla, že by sa deti ponárali
kvýpustnémuotvoru.Zároveňvyslovilanázor,žedoštyrochmetrovsadostanemálokto.Muselbypritomskočiť „šípku“. Otvor výpustu sa jej navyše zdal veľmi malý. Ďalej uviedla, že raz bol výpust otvorený,
inokedy zatvorený. Ako hrozbu to nevnímala. V bazéne vyrastala.

Svedkyňa F. R. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v inkriminovaný deň bola počas celého tréningu
v bazéne, lebo jej dcéra plávala. Tréning skončil o 16.30 hodine a deti na pokyn trénera vyšli z vody.
Začali si baliť veci a odišli do spŕch. Po tréningu odišiel z vody aj tréner, ale po chvíli sa vrátil. Medzitým
sa naspäť do bazéna vrátili aj chlapci F. C. a D. F.. Mali na tvári plavecké okuliare. Do bazéna prišli skôr
ako tréner. V bazéne zostala aj jej dcéra s kamarátkou, nakoľko sa im tréner chcel ešte venovať. Chlapci

viackrát skočili z mostíka číslo 3 šípky do vody. Schodíkmi pri mostíku číslo 5 vychádzali z bazéna.
Bláznili sa. Tréner bol v bazéne voči nim otočený chrbtom. B. sedel na mieste pre plavčíka, nikoho
neupozorňoval. Z mostíka číslo 5 zároveň skákali ďalší „puberťáci“. Po chvíli F. C. vyšiel z vody za
plavčíkom. Obaja sa potom vrátili, plavčík opakovane skočil do vody a ponoril sa. Nevedela, čo sa deje,
bol hluk. Plavčík potom kričal na trénera, aby mu pomohol. Všetky deti potom poslala preč z vody a zo
šatne zavolala bratov I. s tým, že niekto sa topí, nech prídu na pomoc. Všetci sa striedavo ponárali pod

vodu. Ona medzičasom zavolala záchranku. Nastala panika, deti kričali. K bazénu potom prišla aj F. G.
C.. Ďalej vypovedala, že dcéra jej vravela, že pod vodou je otvor. Deti ho videli, ale neponárali sa k nemu.
Tréningy prebiehali v rámci plaveckého klubu dvojfázovo. Vedela, že existuje prevádzkový poriadok, ale
o jeho obsahu nikdy nebola osobitne poučená. Tréneri ale deťom vždy dávali pokyny. Počas tréningu
deti do bazéna skákať nemohli, iba plávali. Nepotápali sa, a to ani po tréningu. Verejnosť ale do bazéna

bežne skákala. Ponárať sa chlapcov videla len v inkriminovaný deň. V bazéne bola každý deň, väčšinou
odchádzala s dieťaťom ako posledná. Po tréningu bol na mieste prítomný plavčík, niekedy prišiel neskôr.
V daný deň bol v bazéne len tréner.

Svedok F. C. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v inkriminovaný deň bol po tréningu s poškodeným

D. F. v zadnej časti bazéna a potápali sa. Ponárali sa aj k výpustnému otvoru. Robili to pre zábavu.
„Boli deti.“. Pamätal si, že výpust bazéna bol otvorený, plechy boli na svojom mieste, okrem časti pod
mostíkom číslo 3. Aj on sám vošiel do uvedeného otvoru, ale iba nohami, nie hlboko. Urobil to maximálne
dva až trikrát. K otvoru skákali aj predtým, často i po tréningu. Aj v daný deň ostali po tréningu vo vode.
Nepamätal si, že by mal voči tomu niekto námietky. Trénerovi to nepovedali, aby nemali problémy. Po

tréningu prišiel k bazénu aj plavčík. K incidentu uviedol, že poškodeného vtiahlo do otvoru výpustu,
zasekol sa tam v páse. Požiadal plavčíka, aby ho vyslobodil, nakoľko jemu sa to nepodarilo. Pokiaľ
v prípravnom konaní vypovedal, že sa po tréningu s poškodeným D. F. opakovane ponárali k diere,
striedavo do nej zastrkovali nohy, vypovedal pravdu. V diere bol strčený najhlbšie po pupok. Poškodený
sa potom do diery ponoril hlboko nad pás, začal mávať rukami a už nevyšiel von. Skúšal sa ho vytiahnuť,

ale nešlo to. Tréning považoval za zahájený vtedy, keď vošiel do bazéna. Končil sa vždy vyplávaním
posledného štýlu a oznámením trénera, že tréning je ukončený. Tréner im ale vyslovene nepovedal, že
majú odísť. Po tréningu ešte mohli ostať na plavárni. Skákanie zakázané nebolo a na zákaz ich nikto
ani neupozorňoval.

Svedkyňa E. B. na hlavnom pojednávaní uviedla, že tréning sa v inkriminovaný deň skončil vyplávaním
a všetci z bazéna odišli do šatne. Aj tréner odišiel do svojej miestnosti. Keď bola v šatni, nastal krik, že
D. F. je pod vodou. Bazénový otvor registrovala ako otvorený. Plávali v tretej dráhe, odkiaľ ho bolo dobre
vidieť. Deti sa ponárali, ale k otvoru nechodili. Na tréning chodievala každé ráno a každé popoludnie.
Stretávala sa tam aj s D. F. a F. C.. Počas tréningu plavčík pri bazéne nebol. Do bazéna počas tréningu

neskákali, okrem prípadu, kedy skákanie nacvičovali s trénerom. Všeobecne ale so skákaním problém
nebol. Plavčík ich napomenul, ale bol pri nich.

Svedok S. F. na hlavnom pojednávaní uviedol, že od roku 2013 je na invalidnom dôchodku
a predtým pracoval ako referent investičnej výstavby Mestského úradu v Banskej Štiavnici. Vykonával

stavebný dozor na investičných akciách mesta. Rekonštrukčné práce na plavárni v Banskej Štiavnici
prebiehali počas niekoľkých rokov. Investorom bolo mesto Banská Štiavnica. Robilo sa zateplenie
budovy, plynofikácia kotolne, rozvody, radiátory a potrubia, dávalo sa podlahové kúrenie, čistili sa
filtre a opravovali sa sociálne zariadenia. Uvedené práce dozoroval. V bazéne sa robila dlažba
a vzduchotechnika pod bazénom. Do bazénovej časti nezasahoval, práce si tam robil sám údržbár

plavárne. Mal vedomosť o tom, že bazén sa pravidelne vypúšťal, tmelil a natieral. Ale to bola len
prevádzková činnosť. Práce, ktoré počas rekonštrukcie vykonávali, s bazénom nijako nesúviseli.
Zdôraznil, že nešťastie sa stalo v bazénovej časti, a nie pod bazénom, kde sa vykonala rekonštrukcia.Záverom vyslovil názor, že výpustný otvor mal byť prekrytý. Ale to bola záležitosť prevádzkovateľa
plavárne.

Svedok F. B. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v roku 2011 bol konateľom spoločnosti Bytová
správa s.r.o. V čase, kedy bol konateľom, bol bazén napustený vodou a žľab bol prekrytý plechmi.
Aj počas rekonštrukcie plavárne si všimol, že na výpustnom otvore bazénovodu boli plechové platne.
Jedinou úpravou bazéna bola výmena cirkulačného čerpadla.

Svedok S. G. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v roku 2010 až 2011 bol konateľom spoločnosti Bytová
správa s.r.o. V tom čase sa rekonštrukčné práce na bazénovode nevykonávali. Mal vedomosť o tom,
že v bazéne bol otvor, žľab, aj položené rošty.

Svedkyňa F. D. F. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že je riaditeľkou Centra voľného času, ktorého
zriaďovateľom je mesto Banská Štiavnica. Členská základňa je každý rok asi 50 detí. Centrum

spolupracuje s plaveckým klubom. Vysvetlila, že deti chodili na plaváreň buď v rámci Centra voľného
času alebo cez plavecký klub. Boli pomiešané, delili ich podľa toho, ako vedeli plávať. Poučenia
o tréningu a správaní sa v bazéne a v jeho priestoroch osobitne nemali. Všetko viedli externí pracovníci.
Rodič vypisoval žiadosť o prijatie dieťaťa do záujmového krúžku a deti boli trénerom ako vedúcim
krúžku o bezpečnosti oboznámené na prvých dvoch hodinách krúžku. Rodičia boli oboznámení aj

s prevádzkovým poriadkom. Plavecký krúžok bol vedený od utorka do piatka. Tréning v rámci dvoch
hodín prebiehal 45 minút, prezliekanie a rozcvička mala byť do 15 minút. V tom čase je tam prítomný
tréner, ktorý oznamoval aj koniec tréningu. Svedkyňa zdôraznila, že tréner ale po tréningu prvý
neodchádza, čaká, kým sa deti prezlečú a odíde ako posledný. Ďalej uviedla, že deti už po skončení
tréningu nemôžu ostať v bazéne a tréner za deti zodpovedá aj počas tréningu, aj v šatni bez rozdielu.

Na vedenie krúžku sa vyžadovala bezúhonnosť, pedagogické vzdelanie sa nevyžadovalo. O nešťastnej
udalosti z 01.12.2015 sa dozvedela nasledujúci deň. Záverom svojho výsluchu uviedla, že vedúci, tréner
D. N. pracuje s deťmi už 20 rokov.

Svedkyňa T. O. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v Mestskej plavárni v Banskej Štiavnici pracuje už

14 rokov ako pokladníčka a upratovačka. Dňa 01.12.2015 nastúpila do práce o 13.00 hodine a o 15.00
hodine prišli deti na plavecký výcvik. Prišla zároveň aj verejnosť, ale nebolo jej veľa. Pred 16.30 hodinou
jej študenti prišli povedať, aby vypla odsávanie, nakoľko plavčík zachraňuje chlapca „v diere“. Nemala
o žiadnej diere ani potuchy. Volala preto údržbárovi D. E., že treba „niečo vypnúť“ On už bol ale na
ceste domov a nevedel o čom hovorí. Potom prišla vedúca a všetko v kotolni povypínala. Ona sama

s tým skúsenosti nemala. Údržbár prišiel späť na plaváreň po 17.00 hodine. Dodala, že incident sa stal
počas pracovnej doby údržbára. Ten prichádzal do práce a odchádzal z nej, kedy uznal za vhodné. Ďalej
vypovedala,žedobazénaplávaťnechodilaaodierevedelalenkvôlitomu,ževleterobiliúdržbubazéna.
Bazén škrabali, tmelili a natierali. Údržbár D. E. jej vtedy hovoril, že diera v bazéne sa nemôže prekryť,
nakoľko voda dobre necirkulovala. Povedal to aj vedúcej, keď sa na dieru pýtala. Diera preto zostala

odokrytá. Na žľabe boli osadené platne, boli ťažké a nepočula, že by boli posunuté. Všetky veci ohľadom
bazéna organizoval výlučne údržbár. Vedúcim komunikoval len to, čo sám uznal za vhodné. Mal za to,
že on vie všetko najlepšie. Plaváreň si držal sám pre seba, vysával bazén, filtroval, chlóroval vodu
a staral sa o jej čistotu. Do hĺbky bazéna nechodil, hoci bol plavec. Ohľadom výpustu - diery s vedúcou
prevádzky nekomunikoval. V daný deň po 15.00 hodine bol pri bazéne aj plavčík, nakoľko tam bola aj

verejnosť. Rodičia chodievali po deti k bazénu aj do vestibuly budovy. V bazéne bolo v priemere 20 až
30 detí. V daný deň bol pri deťoch iba jeden tréner, D. N.. Po tréningu deti chodili do šatne a je tomu
tak aj teraz. Dodala, že „tréning teraz končí dobre“ a vtedy, „ako im napadlo“. Začínal o 15.00 hodine,
ale nikdy nevedela, kedy presne skončil. Počas prevádzky bazénu bola v pokladni, k bazénu nechodila.

Svedkyňa S. U. V. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v roku 2009 pracovala na stavebnom
úrade v Svätom Antone, a to až do roku 2021. Mala na starosti 14 obcí. Aj mesto Banská Štiavnica
u nich žiadalo o stavebné povolenie. Na otázky procesných strán uviedla, že stavba sa realizuje podľa
projektovej dokumentácie, ktorá musí byť v súlade s normami. Stavbyvedúci na stavbe kontroluje,
či sa postupuje podľa stavebného povolenia a projektovej dokumentácie. Do stavebného denníka

sa píše každodenná práca na stavbe. Keď sa robí nad rámec stavebného povolenia, investor dáva
na odsúhlasenie žiadosť o zmenu stavby. K bezpečnosti stavby sa vyjadruje inšpektorát práce. Po
zhotovení diela žiada investor o kolaudáciu. V prípade rekonštrukcie plavárne to bolo mesto. Bez
kolaudácie nemôže dať vlastník dielo do užívania inej osobe.ZorganizačnéhoporiadkuBytovejsprávy,s.r.o.BanskáŠtiavnicasúdzistil,žespoločnosťmávzozname
pracovných činností stredisko Mestských kúpeľov - plavárne, kde sa stará o zaisťovanie bezpečnosti

práce, zabezpečovanie bezpečnosti a ochrany zdravia osôb, zaisťovanie pravidelného a riadneho
vykonávania údržby, prevádzky strojov, prístrojov a náradia a vedenie prevádzkovej a technickej
dokumentácie. Na čele bytovej správy je konateľ (riaditeľ) a podriadenými zamestnancami v rámci
strediska plavárne sú vedúca prevádzky, plavčíci, kurič - údržbár a upratovačky - pokladníčky.
Obžalovaný A. B. C. je konateľom uvedenej spoločnosti.

Obžalovaný D. E. uzavrel s Bytovou správou s.r.o. pracovnú zmluvu dňa 01.11.2009 na pozíciu
údržbár - kurič, pričom v pracovnej náplni mal okrem iného údržbu vodotesnosti bazéna a bazénovodu.
Z opisu činností jednotlivých zamestnancov spoločnosti Bytová správa, s.r.o. platných v roku 2015
je zistiteľné, že zodpovednosť za funkčnosť technológie vrátane bezpečnosti plavárne (bazéna) bola
upravená príkazom nadriadeného zo dňa 05.11.2013. Ide o nariadenie vedúcej prevádzky Mestské

kúpele - plaváreň F. G. H. pre údržbára plavárne D. E. udržiavať všetko obsluhované zariadenie
v bezpečnom a riadnom stave, bezodkladne ohlásiť každú poruchu, závadu alebo neobvyklý jav
akéhokoľvek zariadenia na prevádzke, hlásenie zaznamenať v prevádzkovom denníku kotolne alebo
do prevádzkovej knihy, kontrolovať ťahové pomery v kotloch a stav a funkciu zabezpečovacieho
a signalizačného zariadenia.

Obžalovaná F. G. H. vykonávala od 01.03.2011 funkciu vedúcej prevádzky v Kúpeľoch - Plavárni.
V pracovnej náplni mala okrem iného zaisťovanie bezpečnosti práce zabezpečovaním pravidelného
školenia zamestnancov, vedením prevádzkovej dokumentácie (prevádzkové poriadky bazénov,
sauny, telocvične), kontrolou a vedením kníh denných prevádzkových záznamov, zabezpečovaním

pravidelného monitorovania (obhliadky, kontrola čistoty prostredia, hygienický dozor všetkých priestorov
plavárne).

Bytová správa s.r.o. mala počnúc od 15.10.2010 na dobu neurčitú uzavretú pracovnú zmluvu s F. A.
E. R. na pozíciu plavčíka. Uvedený zamestnanec ako kvalifikovaný pracovník Mestských kúpeľov -

plavárne bol povinný vykonávať kontrolu bezpečnosti a ochranu zdravia osôb v priestoroch prevádzky,
konkrétne dozor nad kúpajúcimi sa, zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia kúpajúcich sa osôb,
zachraňovanie topiacich sa, kontrolu hygienického stavu, čistoty a teploty vody v bazéne, dôsledné
dodržiavanie pracovného poriadku a bezpečnostných predpisov.

Upratovačky - pokladníčky (T. O., F. C., D. B.) ako nekvalifikované pracovníčky Mestských kúpeľov
- plavárne mali v náplni práce predovšetkým obsluhu pokladne, udržiavanie poriadku, napúšťanie
a vypúšťanie relaxačného a ochladzovacieho bazéna, hlásenie zistených závad, dôsledné dodržiavanie
pracovného poriadku a bezpečnostných predpisov.

Bytováspráva,s.r.o.vlistezodňa25.10.2017oznámila,žeprípadnénedostatkynávštevnícinahlasovali
do knihy sťažností, zamestnanci priamemu nadriadenému a boli zaznamenané aj v operatívnom
pracovnom zošite. Technický stav bazéna sa kontroloval denne, vizuálne, a to údržbárom a vedúcou
prevádzky. Veľká odborná kontrola technického stavu bazéna bola vykonaná po jeho rekonštrukcii v roku
2009. Technický stav bazéna bol 01.12.2015 rovnaký, ako po prevzatí do nájmu od mesta Banská

Štiavnica v októbri 2009. Bazén bol okrem bežnej údržby bez akejkoľvek zmeny a zásahu. V letných
mesiacoch sa bazén vypúšťal, celý jeho povrch sa zatmelil a opatril ochranným náterom bez zásahu
do jeho konštrukcie. Tesnosť bazénovej vane sa vizuálne - obhliadkou kontrolovala raz mesačne.
Obhliadku vykonával údržbár bez písomného vyhotovenia záznamu o kontrole. Kontrola stavu bazéna
bola údržbárom vykonaná aj 01.12.2015 v dopoludňajších hodinách tak, ako každý deň prevádzky

kúpeľov. Bazén bol vypustený 29.06.2015 a napustený 31.08.2015.

Z prevádzkového poriadku Mestských kúpeľov - plavárne Banská Štiavnica (časť Bazény) vyplýva, že
prevádzkovateľom plavárne je spoločnosť Bytová správa, s.r.o. so sídlom v Banskej Štiavnici. Služba
je poskytovaná v plaveckom a v relaxačnom bazéne v presne vymedzených časových intervaloch.

Prevádzku a údržbu zariadení zabezpečujú preškolení pracovníci, ktorí obdržia prevádzkové
pokyny a pracovné náplne (vedúca prevádzky, kurič - údržbár, plavčíci, pokladníčky, upratovačky,
pomocný personál). Z obsahu prevádzkového poriadku je zistiteľné, že prevádzkovateľ je povinný
zabezpečiť požiadavky na vybavenie, priestory, dispozičné riešenie a na prevádzku kúpaliska (bod 9/prevádzkového poriadku) a návštevníci sa zakúpením vstupenky alebo permanentky podrobujú všetkým
pokynom a prevádzkovému poriadku. Z dôvodu vzniku nebezpečenstva úrazov je zakázané skákať do
vody a potápať sa (bod 11/ prevádzkového poriadku). Počas celej pracovnej zmeny zabezpečujú dozor

kvalifikovaní plavčíci vybavení záchrannými pomôckami, ktorí dbajú o bezpečnú prevádzku a hygienu,
sledujú plavecký bazén a reagujú na nedodržiavanie zásad a pokynov prevádzkovateľa k zabezpečeniu
činnosti bazénov, upozorňujú na dodržiavanie zásad správania sa návštevníkov bazénov (bod 14/
prevádzkového poriadku). Pre činnosť prevádzky platia okrem prevádzkového poriadku aj všetky
všeobecne platné a záväzné nariadenia ako aj vnútorné predpisy. Prevádzkový poriadok je záväzný

pre zamestnancov aj pre návštevníkov (bod 15/ prevádzkového poriadku). Povinnosťou každého
návštevníka Mestských kúpeľov - plavárne v Banskej Štiavnici je zároveň dodržiavanie plavárenského
poriadku.

V podmienkach využívania plaveckého bazénu v Mestských kúpeľoch - plavárni členmi
Banskoštiavnických plaveckých oddielov zo dňa 30.09.2011 je okrem iného uvedené, že za bezpečnosť

svojich zverencov sú zodpovední tréneri. V podmienkach je uvedený časový harmonogram plaveckého
bazéna.

Z dokumentácie zabezpečenej od spoločnosti COMBIN BANSKÁ ŠTIAVNICA s.r.o. súd zistil, že
uvedená spoločnosť v roku 2009 na objednávku mesta Banská Štiavnica vykonala rekonštrukčné

práce v priestoroch Mestských kúpeľov a plavárne v Banskej Štiavnici, a to vrátane bazénovej časti.
Stavebné práce zahŕňali vykonanie protišmykovej dlažby v sprchách a brodiskách, drevený obklad stien
a stropu v saune, ohrev teplej úžitkovej vody na toaletách, vymaľovanie interiéru prízemia a poschodia,
výmenu cirkulačných čerpadiel bazénovej vody, výmenu uzatváracích ventilov, skorodovaných častí
potrubia vrátane tvaroviek a niektorých komponentov ohrevu teplej úžitkovej vody, opravu poškodených

častí bazéna sklolaminátom a náter bazéna. Práce boli predmetom zmluvnej dokumentácie (zmluva
o dielo a dodatok č. 1 zo dňa 24.07.2009). V súpise vykonaných prác a dodávok spoločnosti COMBIN
BANSKÁ ŠTIAVNICA s.r.o. („dodávateľ“) za obdobie september 2009 je zmienený bazénový výpust,
výmena uzatváracích ventilov, oprava poškodených častí bazéna, výmena skorodovaných častí a náter.
V zisťovacom protokole zo dňa 26.10.2009 a zo dňa 10.11.2009 dodávateľ aj investor Mesto Banská

Štiavnica vyhlasujú, že objem prác a dodávok zodpovedá platnej projektovej dokumentácii a skutočnosti.
Súčasťou listinných dôkazov je aj fotodokumentácia bazéna, v rámci ktorej nie je viditeľný žiadny otvor
na dne bazéna. Dno bazéna je jednoliate, žľab je prekrytý plechovými platňam s úzkymi otvormi medzi
jednotlivými plechmi.

Súčasťouspisovejdokumentáciesúajlistinnémateriály,projektyanákresyohľadomMestskýchkúpeľov
a plavárne (architektonická štúdia, projektová dokumentácia, zmluva o dielo a o dodatky k nej, stavebné
povolenia, kolaudačné rozhodnutie a zápisy o prevzatí stavby a staveniska).

Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Žiari nad Hronom rozhodnutím číslo

B/2010/00008 zo dňa 13.01.2010 vyhovel návrhu Bytovej správy, s.r.o. Banská Štiavnica a vyslovil
súhlas s uvedením priestorov Kúpele - plaváreň zriadených v účelových priestoroch na ulici Mládežnícka
10 v Banskej Štiavnici do prevádzky. Zároveň schválil prevádzkový poriadok pre činnosť krytej plavárne
v predmetnej prevádzke vypracovaný dňa 20.10.2009.

Zo zápisnice o obhliadke miesta činu zo dňa 01.12.2015 je zistiteľné, že miesto činu sa nachádza na
Mládežníckej ulici 10 v Banskej Štiavnici. Ide o budovu Mestských kúpeľov s plavárňou. Bazén má
rozmer 25 x 12,5 m a výšku 10 m a jeho podlaha je vydláždená modrými kachličkami. Bazén má na
dlhších stranách po 3 mostíky, je ohradený reťazou od rebríka po rebrík. V bazéne je voda až 50 cm od
okraja bazéna. Vnútro bazéna je rozdelené tromi rovnakými plastovými zábranami na 4 plavecké dráhy.

Dno bazéna je natreté modrou farbou s piatimi červenými pruhmi. Dno je hladké bez nejakých otvorov
či mriežok. Na kratšej strane bližšie ku vchodu asi 60 cm od horného okraja sa nachádza zamrežovaný
otvor v tvare kruhu v priemere cca 30 cm, kadiaľ priteká voda. V strede ryhy pod skokanským mostíkom
č. 3 sa nachádza kruhový otvor o priemere 40 cm, ryha je čiastočne zakrytá predierkovanými pásmi.
Ryha pod skokanským mostíkom č. 1 je pásom pokrytá úplne. Ryha pod skokanským mostíkom č.

2 nie je pokrytá, pričom pás je spadnutý v ryhe. Otvor pod skokanským mostíkom č. 3 nie je ničím
prekrytý. V miestnosti je na bielom papieri formátu A4 nápis „skákať povolené z mostíka č. 5 jednotlivo
s odstupom“.Z dokumentácie Centra voľného času súd zistil, že so zamestnancom D. N. uvedené zariadenie dňa
01.10.2015 uzavrelo dohodu o pracovnej činnosti, na základe ktorej zamestnanec vykonával pracovnú
úlohu - vedenie záujmového krúžku plávanie a vykonávanie všetkých pracovných úloh s tým súvisiacich.

Zamestnanec v určenej miere zabezpečoval všetky práce súvisiace s výchovnou a vyučovacou
povinnosťou, zodpovedal za bezpečnosť a ochranu dieťaťa v čase trvania záujmového krúžku, ktoré sa
zaviazal vykonávať v Centre voľného času v Banskej Štiavnici v dohodnutom rozsahu 6 hodín týždenne
v plavárni, a to v utorok až v piatok vždy v čase od 15.00 hodiny do 16.30 hodiny. Dohoda bola uzavretá
na dobu určitú od 01.10.2015 do 30.06.2016 (bod 1. až 3. dohody). V zmysle dohody bol zamestnanec

povinný vykonávať prácu osobne, zodpovedne, dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na prácu
ním vykonávanú, najmä právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Náplň
činnosti uvedeného pracovníka bola špecifikovaná na zabezpečovanie výchovnovzdelávacej činnosti
a aktívneho oddychu detí počas školského roka pravidelnou činnosťou v záujmovom útvare. Pri realizácii
priamej výchovnej činnosti s deťmi mu bola zverená zodpovednosť za ich bezpečnosť a ochranu zdravia
od príchodu dieťaťa na záujmový útvar až po jeho ukončenie, mal povinnosť dodržiavať bezpečnosť

a ochranu zdravia na pracovisku a oboznámiť deti na prvej hodine o bezpečnosti v záujmovom útvare.
Bol povinný dostaviť sa na záujmový útvar najmenej 10 minút pred začiatkom činnosti, deti počas
záujmovej činnosti nesmel nechať bez dozoru. Záujmového útvaru - plávania sa podľa triednej knihy
dňa 01.10.2015 zúčastnil aj poškodený D. F..

Zo znaleckého posudku číslo 81/2015, č. 4/2016 zo dňa 08.03.2016 znalcov MUDr. Jana Kuřátka
a MUDr. Tivadara Tuhárskeho, z odboru zdravotníctvo a farmácia, z odvetvia súdne lekárstvo súd zistil,
že bezprostrednou príčinou smrti D. F., narodeného XX.XX.XXXX bolo udusenie utopením. Pri vonkajšej
obhliadke bol zistený súbor pruhovitých povrchových odrenín bez krvácania. Na lakťoch mal jemné
podkožné hematómy po manipulácii s telom. Vnútornou obhliadkou bol zistený aquózny emfyzém pľúc

ako dôkaz topenia sa a s tým súvisiaci extrémny opuch mozgu, prekrvenie brušných orgánov a opuch
a zdurenie pľúc. V čase smrti bol poškodený bez ovplyvnenia liečivami alebo inými toxickými látkami.
Prítomnosť vodných rias v tkanive pľúc svedčil o tom, že telo poškodeného sa do vodnej nádrže dostalo
za živa, t. j. v čase, keď bolo zachované dýchanie. Smrti topením tela vo vode (pri podrobne popísanom
časovom priebehu v trvaní od 3 do 5 minút) by sa dalo zabrániť iba okamžitým vytiahnutím z vodného

toku s nasledovnou kardiopulmonálnou resuscitáciou. Znalci mechanizmus zaklinenia vo výtokovej časti
dna bazéna spravdepodobnili tak, že v prvej fáze v dôsledku podtlaku bolo telo zaklinené vo výtokovej
časti a so zvyšujúcim sa podtlakom naďalej vtiahnuté do výpuste. V ďalšej fáze úrazového deja bolo
telo naďalej vťahované do priepuste a zachytávalo sa svojou hrudnou časťou za vzniku povrchových
odrenín, v tom čase už bez zachovania krvného obehu. Pri snahe o vyslobodenie vyťahovaním za horné

končatiny vznikli málo zreteľné hematómy na obidvoch lakťoch poškodeného.

V znaleckom posudku číslo 106/2017 zo dňa 13.05.2017 Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej
univerzity v Žiline znalci konštatovali, že vypúšťanie a filtrácia vody bola možná len cez bazénovod
(výpustný otvor) umiestnený v strede zberného žľabu na dne bazéna, v najväčšej konštrukčnej hĺbke

bazéna. Ohľadom bezpečnosti bazéna sa znalci vyjadrili, že výpustný otvor nemal byť voľne prístupný
a z technického hľadiska konštatovali, že jeden otvor pre výpust nie je bežne používaný ani pri stavbách
bazénov z obdobia vzniku bazéna v Banskej Štiavnici a štandardne sa používali dva výpustné otvory
na bokoch zberného žľabu na dne bazéna. Zároveň znalci uviedli, že v 60-tych rokoch minulého
storočia, kedy bol bazén skolaudovaný a uvedený do prevádzky neboli tieto požiadavky jednoznačne

definované vo vtedy platných predpisoch, avšak Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline
nezistil platnosť žiadneho predpisu určujúceho požiadavky na vstupné a výstupné otvory v bazéne
platné v dobe stavby a uvedenia bazénu do prevádzky. V technickej norme platnej od 01.11.2014
do 30.06.2016 je ohľadom riešenia prítoku a odtoku vody do bazéna okrem iného uvedené aj to, že
všetky otvory v bazénovej vani slúžiace na prívod a odber vody musia byť riešené tak, aby nedošlo

k prisatiu alebo zachyteniu užívateľov bazéna. Uvedená požiadavka sa považuje za splnenú, ak je
sací otvor zakrytý príslušnou krytkou alebo mrežou, pričom sacia rýchlosť na úrovni otvorov krytky
nepresahuje 0,5m/s. Konštrukčné riešenie musí zabrániť zakrytie celej sacej plochy telom plavcov
a u sacích otvorov napojených na čerpaciu jednotku sa odporúča osadenie minimálne dvoch sacích
otvorov vzájomne prepojených. Pri uvedenej norme nie je uvedený údaj, či nahrádzala inú pôvodne

platnú normu zaoberajúcu sa uvedenou problematikou. Ďalej znalci vyslovili predpoklad, že pri zvážení
bezpečného stavu používania bazéna by mal byť vstupný otvor do výpustného otvoru chránený
mechanickou prekážkou (mrežou) a zároveň by mal byť krytý aj zberný žľab na dne bazéna. So
samotnými krytmi zberného žľabu na dne bazéna bolo možné bez prekážky manipulovať, t. j. bolo ichmožné vyberať a odkladať. Skutočná situácia zaznamenaná po udalosti naznačovala, že výpustný otvor
bol voľne prístupný (odkrytý a nechránený) a neexistovala prekážka brániaca jeho dosiahnutiu. Dodali,
že samotné umiestnenie výpustného otvoru v strede bazéna pri dodržaní uvedených bezpečnostných

podmienok by neumožnilo vniknutie osoby do výpustného otvoru. Z výsledkov výpočtov vyplynulo, že
až do hĺbky ponoru 100 cm od dna bazéna sa mohla osoba dostať z výpustného otvoru vlastnými
silami - plávaním (pri sile vťahovania 105 N) a po prekročení tejto hranice sila vťahovania pri zapnutej
filtrácii narástla (4227 N) a nebolo možné prekonať ju vlastnými silami poškodeného. Pri vypnutej filtrácii
nemôže dôjsť k zakliesneniu osoby vo výpustnom otvore, pretože neexistuje hydrodynamický tlak, ktorý

by osobu vťahoval do výpustného otvoru. Vykonaním praktického pokusu s figurantom, ktorý približne
zodpovedal postihnutému znalci dospeli k záveru, že bez vynaloženia vlastného úsilia je prakticky
nemožné dosiahnuť zakliesnenie vo výpustnom otvore naplneného bazéna, lebo sa musí prekonať
zberný žľab na dne bazéna a vniknúť aspoň 100 cm do výpustného otvoru s priemerom 28 cm v hĺbke
3,9 metra.

Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaní neboli súdne trestaní ani postihovaní za priestupok.
Z miesta trvalého bydliska im nie je nič vytýkané.

Podľa § 2 odsek 10 alinea prvá veta Trestného poriadku postupujú orgány činné v trestnom konaní
a súd tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu

nevyhnutnom na rozhodnutie.

Podľa § 2 odsek 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy zistené
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné

v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

Dokazovaním na hlavnom pojednávaní bolo preukázané, že mestská plaváreň v Banskej Štiavnici
bola mestom po jej rekonštrukcii v roku 2009 zverená do nájmu a prevádzky spoločnosti Bytová
správa, s. r.o. Uvedená spoločnosť prevádzkovala plaváreň aj v inkriminovaný deň 01.12.2015, kedy

vo výpustnom otvore bazénovodu došlo k zakliesneniu poškodeného D. F. a následne k jeho smrti.
Z množstva listinných dôkazov, ktoré boli prečítané na hlavnom pojednávaní, ako aj z výpovedí
svedkov mal súd preukázané, že za údržbu plavárne bol zodpovedný obžalovaný D. E.. Obžalovaný
bol v pracovnoprávnom vzťahu so spoločnosťou Bytová správa s.r.o., pričom jeho povinnosti vo vzťahu
k prevádzke plavárne boli podrobne vymedzené v pracovnej zmluve aj v pracovnej náplni. Hoci

obžalovaný mnohé z kompetencií spochybňoval s tým, že bol najmä kuričom, z dôkazov jednoznačne
vyplynulo, že práve obžalovaný mal obsluhované zariadenia plavárne udržiavať v riadnom stave a
bezodkladne hlásiť každú poruchu, závadu alebo neobvyklý jav. Dodržiavanie týchto povinností, ktoré
museli byť obžalovanému známe už pri vzniku pracovného pomeru osobitne akcentovala aj vedúca
prevádzky F. G. H. ako nadriadená v príkaze zo dňa 05.11.2013. K udalosti zo dňa 01.12.2015 došlo

vbazénovejvaniplavárne,čiževzariadení,ktoréobsluhovalobžalovanýD.E..Poškodenýsavdanýdeň
krátkoposkončenípravidelnéhoplaveckéhotréninguzasekolvovýpustnomotvorebazéna.Skutočnosť,
že uvedený výpust bol často nekrytý, otvorený, potvrdilo na hlavnom pojednávaní niekoľko svedkov,
medzi nimi svedok E. A. R., svedok F. C., svedok F. I., svedkyňa F. G. C., svedkyňa E. B. a svedkyňa T.
O.. Sám obžalovaný D. E. v tejto súvislosti vypovedal, že výpustný otvor na dne bazéna videl pri bežnej

údržbe otvorený, pričom plechy, ktoré ho mali prekrývať, boli odsunuté. V priebehu dokazovania vyvstalo
ako dôležité práve posúdenie, či pri otvorenom výpuste bazénovodu bolo možné hovoriť o riadnom,
bezpečnom stave bazénovej vane a odtoku, alebo otvorený výpust predstavoval závadu, neobvyklý
jav, ktorý bolo potrebné predpísaným spôsobom nahlásiť. Z listinných dôkazov, ktoré sa vzťahovali
k budove plavárne a k jej rekonštrukcii v roku 2009 mal súd preukázané, že plaváreň mesta Banská

Štiavnica bola projektovaná s bazénovou vaňou s jedným výpustným otvorom umiestneným v strede
zberného žľabu na dne bazéna. Uvedená technológia bola zachovaná aj počas rekonštrukcie plavárne
v roku 2009. Hoci z listinných dôkazov a výpovedí (obžalovaný A. B. C. svedkyňa F. Q. C.) vyplynulo,
že išlo k rozsiahlu rekonštrukciu a veľkú investíciu Mesta Banská Štiavnica, z výpočtu jednotlivých
prác a úkonov bolo preukázané, že tieto sa netýkali bazénovodu a nastavenej technológie prívodu

a odčerpávania vody z bazéna. Uvedené v konečnom dôsledku osvedčili aj pracovníci podieľajúci sa
na rekonštrukcii plavárne (svedok S. F. C., svedok S. F.). Fotografie priložené k zmluvnej dokumentácii
ohľadom rekonštrukcie plavárne dokumentujú, že výpust bazénovodu bol po ukončení rekonštrukcie
prekrytý niekoľkými plechovými platňami s malými medzerami medzi jednotlivými kusmi. Obžalovaný D.E. aj vypočutí svedkovia, zamestnanci prevádzky plavárne, potvrdili, že po každoročnej letnej údržbe
bazéna,kedysadnobazénatmeliloanatieralo,saplechynazbernomžľabeabazénovomvýpusteuložili
tak, aby bol otvor bazénovodu prekrytý. V takomto stave sa potom bazén napúšťal vodou. Aj s ohľadom

na stanovisko znalcov Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline v podanom znaleckom
posudku súd prijal záver, že išlo o také konštrukčné riešenie bazénovodu, ktoré bolo spôsobilé zabrániť
zakrytie celej sacej plochy telom plavca. Súd zároveň neopomína fakt, že bezpečnostné riziko pri
existencii bazénového výpustu najlepšie eliminuje kovová mriežka. Plechy umiestnené v zbernom žľabe
boli síce ťažké, ale bolo s nimi možné manipulovať. Potvrdzujú to výpovede svedkov ale aj samotného

obžalovaného D. E.. Práve zvolené konštrukčné riešenie (osadenie plechov pri absencii kovovej krytky)
kládlo zvýšené nároky na kontrolu a údržbu bazéna. Inými slovami, bolo povinnosťou obžalovaného
D. E. ako údržbára venovať zvýšenú pozornosť tomu, či sa plechy nachádzajú na svojom mieste a
výpustný otvor nie je odkrytý. Pri správnom osadení plechových platní bolo možné hovoriť o bezpečnom
stave bazénovej vane. Obžalovaný D. E. ale pri vizuálnej kontrole bazéna niekoľkokrát spozoroval, že
plechy sú posunuté mimo zberného žľabu. Sám na hlavnom pojednávaní uviedol, že túto „závadu“ pod

vodou nevedel odstrániť. Práve tým, že ju nechal nepovšimnutú, vystavil ohrozeniu života a zdravia
návštevníkov bazéna. Hoci bazén bol hlboký do 4 metrov, otvor výpustu bol v bazéne dobre viditeľný,
a to predovšetkým plavcami, ktorí boli vo vode. Svedkovia F. I., F. G. C., F. C., svedok - tréner D. N., ale
aj znalci na hlavnom pojednávaní zhodne potvrdili, že k otvoru výpustu bolo možné po skoku do bazéna
niekoľkýmizábermidoplávať,čímneexistovalaprekážkabrániacajehodosiahnutiu.Bezpečnostnériziko

pri takomto stave bazénovej vane zvyšovala predovšetkým skutočnosť, že v bazéne takmer každý
pracovný deň (s výnimkou pondelka) plávali deti. Výpustný otvor, „diera“ na dne bazéna priťahovala ich
zvedavosť, čo inými slovami na hlavnom pojednávaní potvrdil aj svedok F. C., ktorý sa v inkriminovaný
deň s poškodeným D. F. k bazénovému výpustu ponárali a strkali do neho nohy.

Obžalovaný D. E. sa obhajoval tým, že nebol povinný vykonávať údržbu bazéna pod vodu, ale len
vizuálne. Výpoveď obžalovaného ale vykazovala vnútorné rozpory. Obžalovaný sám potvrdil, že pri
vysávaní bazéna zistil, že plechy na zbernom žľabe neboli dobre osadené, boli posunuté, akoby
s nimi niekto manipuloval. Pri čistení bazéna, kedy v tomto sa už nenachádzali žiadni návštevníci,
musel obžalovaný pod hladinou dobre vidieť, v akom stave je osadenie plechov na zbernom žľabe.

Obhajobné námietky sa týkali aj toho, že predmetom obsluhy a údržby bolo len technické zariadenie
pod bazénom. Na kontrolu bazénovej vane obžalovaný v zásade úplne rezignoval tvrdením, že počas
prevádzky bazéna kontrola ani nebola možná, nakoľko v ňom bola voda. Uvedené tvrdenie ale vyvracajú
listinné dôkazy a svedecká výpoveď T. O., v zmysle ktorých obsluhovaným zariadením, ktorému mal
obžalovaný D. E. venovať náležitú pozornosť, bola aj bazénová vaňa. Bazén v konečnom dôsledku

vysával, odstraňoval z neho nečistoty a v lete ho tmelil a natieral.

V súbore povinností obžalovaného malo byť bezpochyby udržiavanie bazéna v riadnom a bezpečnom
stave. Zistenie, že plechy zberného žľabu bazéna nie sú na svojom mieste pritom obžalovaný správne
vyhodnotil ako neobvyklý jav, poruchu. Bolo potom jeho povinnosťou túto poruchu nahlásiť predpísaným

spôsobom, a to buď do knihy porúch, ktorú prevádzka na tento účel viedla, alebo osobne vedúcej
prevádzky, obžalovanej F. G. H.. Obžalovaný síce vypovedal, že závadu riadne oznámil, uvedené
tvrdenie nebolo podporené žiadnym z vykonaných dôkazov. Naopak, bolo vyvrátené svedectvom
pokladníčkyT.O.,ktorávypovedala,žeobžalovanýD.E.sivšetkyveciohľadombazénaorganizovalsám
a nikomu nič neoznamoval. Dokazovanie preukázalo, že pokiaľ aj obžalovaný D. E. nevedel odstrániť

závadu pod vodou, bolo jeho povinnosťou o tom vyrozumieť vedúcu prevádzky, v kompetencii ktorej
bolo zabezpečenie nápravy prostredníctvom zamestnancov Bytovej správy, s r.o. alebo externej firmy.

Obžalovaný k plneniu svojich povinností pristupoval nedôsledne, čím vystavil riziku ohrozenia života
a zdravia návštevníkov bazéna. Podľa vyjadrení svedkov pritom bazén každý deň navštevovalo niekoľko

desiatok ľudí, najmä deti z plaveckého krúžku.

Na základe vyššie uvedených úvah súd dospel k záveru, že skutok sa stal tak, ako je to uvedené
v skutkovej vete tohto rozsudku a vinu obžalovaného zo skutku mal súd za jednoznačne preukázanú
bez možnosti v akejkoľvek rozumnej miere o nej pochybovať.

Hoci súd zo žalovaného skutku vyvodil výlučne trestnú zodpovednosť obžalovaného D. E., považoval
za dôležité podotknúť, že k ohrozeniu života a zdravia návštevníkov bazéna a k následku v podobe
smrti poškodeného D. F. prispelo aj niekoľko ďalších skutočností. Jednou z najvýznamnejších bolanedôsledná kontrola dodržiavania pravidiel správania sa v priestoroch plavárne a bazéna. Do bazéna
bolo preukázateľne zakázané skákať. V bazéne okrem toho platil aj zákaz ponárania sa. Osoby
poverené dohľadom nad maloletými deťmi a nad verejnosťou ale plnenie týchto povinností dostatočne

nevynucovali. V prospech uvedeného záveru svedčí výpoveď svedka F. C. a svedkyne E. B. (v tom čase
maloletých účastníkov plaveckého krúžku) o tom, že so skákaním všeobecne nebol žiaden problém. Aj
svedectvo F. R. potvrdilo, že v tom čase maloletý D. F. a maloletý F. C. do bazéna skákali, a to dokonca
v čase po ukončení plaveckého tréningu. V kontexte vykonaného dokazovania je uvedená skutočnosť
minimálne závažným porušením povinnosti kontroly a dohľadu nad maloletými deťmi. Plavecký krúžok

mal vymedzený čas svojho trvania, štandardne od 15.00 hodiny do 17.00 hodiny, kedy rodičia odovzdali
svoje dieťa do dispozície povereného trénera. Uvedené na hlavnom pojednávaní potvrdila svedkyňa
F. D. F., riaditeľka Centra voľného času, ktoré s plaveckým krúžkom spolupracovalo. Ponechanie
maloletých detí bez dozoru, hoci aj na krátku dobu, spoliehajúc sa, že tieto opustili priestory bazéna,
bolo bezpochyby zanedbaním ich bezpečnosti.

Z hľadiska právnej kvalifikácie skutku, obžalovaný D. E. konaním popísaným v skutkovej vete rozsudku
naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu všeobecného ohrozenia podľa § 285 odsek 1, odsek
3 písmeno b/ Trestného zákona, keď opomenutím konania, na ktoré bol povinný, bezprostredne ohrozil
život a zdravie ľudí, návštevníkov bazéna. Prísnejšie posúdenie skutku je dané tým, že obžalovaný
opomenutím svojich povinností spôsobil smrť človeka, v tom čase maloletého D. F.. Obžalovaný pritom

konal z vedomej nedbanlivosti podľa § 16 písmeno a/ Trestného zákona, keď vedel, že nedôsledným
plnením povinnosti údržby bazéna môže dôjsť k ohrozeniu života a zdravia jeho návštevníkov, ale bez
primeraných dôvodov sa spoliehal, že k takémuto následku nedôjde.

Súd ďalej vykonal dokazovanie aj v súvislosti s výrokom o treste, a to predovšetkým prečítaním listinných

dôkazov. Z týchto listinných dôkazov mal preukázané, že obžalovaný D. E. nebol súdne trestaný ani
postihovaný za priestupok. Z miesta trvalého bydliska mu nie je nič vytýkané.

Pokiaľ ide o uloženie trestu obžalovanému a jeho výmeru, súd v intenciách § 34 Trestného zákona
v spojení s § 38 Trestného zákona vyhodnotil všetky okolnosti prípadu, poľahčujúce a priťažujúce

okolnosti, prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, na osobu
obžalovaného, jeho pomery a možnosť nápravy. Z hľadiska pomeru a miery závažnosti poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností, obžalovanému poľahčovalo, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny
život (§ 36 písmeno j/ Trestného zákona). Nepriťažovalo mu nič. Vzhľadom na prevahu poľahčujúcich
okolností bolo pre uloženie trestu obžalovanému s poukazom na § 285 odsek 3 Trestného zákona

s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona rozhodujúce rozmedzie trestnej sadzby od 2
roka do 4 rokov (pri znížení hornej hranice trestnej sadzby o 1/3-inu). Súd v snahe dosiahnuť účel
trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľom, prevýchova páchateľa k vedeniu riadneho života
a odradenie ostatných členov spoločnosti od páchania trestných činov, vzal do úvahy nielen skutočnosť,
že porušením povinností obžalovaného došlo k smrti maloletého dieťaťa, ale zohľadnil aj nemenej

významný fakt, že k uvedenému následku prispelo aj konanie ďalších osôb, ktoré v rozhodnom čase
boli v kontakte s poškodeným a mali povinnosť dohľadu. Keďže v osobe obžalovaného ide doposiaľ
o bezúhonného človeka, ktorý sa nedostal do žiadneho rozporu so zákonom a od skutku už uplynulo
viac ako osem rokov, súd za primeraný a spravodlivý považoval trest na samej spodnej hranici trestnej
sadzby v trvaní 2 /dva/ roky.

S prihliadnutím na to, že boli splnené podmienky pre podmienečné odsúdenie podľa § 49 odsek 1
písmeno a/ Trestného zákona a súd zároveň v prípade obžalovaného výkon trestu na dosiahnutie jeho
účelu nepovažoval za nevyhnutný rozhodol tak, že obžalovanému výkon trestu podmienečne odložil na
skúšobnú dobu, ktorú určil podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona v trvaní 2 /dva/ roky.

Z hierarchie pracovných vzťahov spoločnosti Bytová správa, s.r.o. ako prevádzkovateľa plavárne súd
zistil, že konateľom spoločnosti, nepretržite od roku 2011, bol obžalovaný A. B. C.. Obžalovaná F.
G. H. vykonávala funkciu vedúcej prevádzky a jej podriadeným zamestnancom bol okrem iných aj
obžalovaný D. E.. Štruktúru spoločnosti a vzťahy nadriadenosti a podriadenosti zamestnancov mal

súd preukázané prijatým organizačným poriadkom. Vo vzťahu k plavárni bola ako dominantná zistená
povinnosť zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a pracovná a technologická disciplína, ktoré
kompetencie boli konateľom spoločnosti s podrobnou špecifikáciou delegované na vedúcu prevádzky
a údržbára. Vo vzťahu k plneniu povinností súd zo strany obžalovaného A. B. C. a obžalovanej G. H.nezistil žiadne porušenia povinností, ktoré by smerovali k trestnej zodpovednosti za skutok, ktorý sa
stal 01.12.2015. Obžalovaný A. B. C. sa obhajoval tým, že technológia prevádzky, ktorá zabezpečovala
prívod a odtok vody z bazéna prostredníctvom bazénového výpustu sa nezmenila ani po rekonštrukcii

v roku 2009. Uvedené tvrdenie bolo verifikované výpoveďami svedkov S. F. T. a S. F., ktorí potvrdili, že
do tejto časti obsluhovaného zariadenia rekonštrukcia nezasiahla a v tejto časti neboli zistené žiadne
závady, ktoré by bránili prevádzke plavárne. Počas rekonštrukcie vykonanej spoločnosťou COMBIN
BANSKÁ ŠTIAVNICA s.r.o. sa postupovalo podľa projektovej dokumentácie, na stavbe bol prítomný
stavebný dozor a bezpečnosť prevádzky v konečnom dôsledku odsúhlasil aj Regionálny úrad verejného

zdravotníctva. V priebehu dokazovania na hlavnom pojednávaní nebolo zistené, či pôvodná projektová
dokumentácia z čias výstavby plavárne a bazéna (v 60-tych rokoch 20. storočia) predpokladala prekrytie
výpustného otvoru. Obžaloba poukazovala na povinnosť reflektovania novej legislatívy, konkrétne
technických noriem ohľadom riešenia prítoku a odtoku vody do bazéna. Technická norma platná od
01.11.2014 do 30.06.2016 ustanovovala, že všetky otvory v bazénovej vani slúžiace na prívod a odber
vody musia byť riešené tak, aby nedošlo k prisatiu alebo zachyteniu užívateľov bazéna. Dokazovaním

nebolo preukázané porušenie uvedenej normy. Aj keď sací otvor v rozhodnom čase nebol zakrytý
príslušnou krytkou alebo mrežou, konštrukčné riešenie (plechové platne v zbernom žľabe) v zmysle
záverov znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline zabraňovalo
zakrytiu celej sacej plochy telom plavcov. Uvedená požiadavka bola naplnená pri dodržaní povinnosti
správneho osadenia plechových platní a ich údržby.

V prevádzke plavárne bol vedený aj prevádzkový poriadok s popisom povinností jednotlivých
zamestnancov prevádzky ako aj plavárenský poriadok záväzný pre zamestnancov aj návštevníkov
plavárne. Oboznámením uvedených listinných dôkazov mal súd na hlavnom pojednávaní preukázané,
že obžalovaná F. G. H. ako osoba poverená vedením všetkých prevádzkových činností pomerne

podrobne vymedzila povinnosti jednotlivých zamestnancov, a to aj na úseku údržby obsluhovaného
bazéna. Nebolo preto dôvodných pochybností o tom, kde a akým spôsobom majú zamestnanci
nahlasovať zistené poruchy. Obžalovaný D. E. sa síce obhajoval tým, že oznamovaciu povinnosť vo
vzťahu k závade na bazénovode splnil, jeho tvrdenie bolo vyvrátené jednak ním predloženou listinou
oznámených porúch, ako aj výpoveďou obžalovanej F. G. H. a svedkyne T. W.. Z dokazovania vplynulo,

že obžalovaná F. G. H. na konci letnej údržby bazéna vykonala jeho kontrolu. V zhode s obžalovaným
D. E. uviedla, že plechy na zbernom žľabe bazénovodu boli riadne osadené a dala pokyn na napustenie
bazéna. V bežnej prevádzke plavárne, pri stave napusteného bazéna bola následne povinnosť údržby
delegovaná na obžalovaného D. E..

Riadiac sa vyššie uvedenými úvahami dospel súd k záveru, že vykonaným dokazovaním bolo síce
preukázané porušenie povinností na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia osôb v prevádzke plavárne
v Banskej Štiavnici, ale v štruktúre zverených právomocí nešlo o porušenie povinností konateľa
prevádzky,anioporušeniepovinnostívedúcejprevádzky.SúdpretoobžalovanéhoA.B.C.aobžalovanú
F. G. H. oslobodil spod obžaloby podľa § 285 písmeno c/ Trestného poriadku, pretože nebolo dokázané,

že skutok spáchali obžalovaní.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní jeho oznámenia na Okresný
súd Žiar nad Hronom k sp. zn 1 T 7/2020.

Poškodený môže podať odvolanie len pre nesprávnosť výroku
o náhrade škody, ktorým bola priznaná náhrada škody

Právo podať odvolanie nemajú tí účastníci konania, ktorí sa svojho práva vopred výslovne vzdali.