Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, November 28, 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Cdo/28/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8210204565
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Svetlovská

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:8210204565.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Svetlovskej

a členov senátu JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Ing. Mária Dubaňa, v spore žalobkyne obchodnej
spoločnosti SCOMA, a. s., Bardejov, Mičkova 31, IČO: 36 457 094, zastúpenej advokátkou JUDr.
Martinou Mrázovou, Bratislava, Šoltésovej 20, proti žalovaným 1/ Prešovský samosprávny kraj, Prešov,
Námestie mieru 2, 2/ Gymnázium Leonarda Stöckela, Bardejov, Jiráskova 12, IČO: 00 161 911, 3/
Stredná priemyselná škola Bardejov, Bardejov, Komenského 5, IČO: 00 161 705, žalovaní 2/ a 3/ právne
zastúpení advokátom JUDr. Jozefom Stašákom, Bardejov, Andraščíkova 3, o vydanie bezdôvodného
obohatenia, vedenom na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 4C/149/2010, o dovolaní žalobkyne proti

rozsudku Krajského súdu v Prešove z 05. októbra 2022 sp. zn. 13Co/29/2022, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie z a m i e t a.

Žalovaným 2/ a 3/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Žalovanému 1/ nárok na náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) rozsudkom zo
16. februára 2018 č. k. 4C/149/2010-551 I. uložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu

54.583,46 eura s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 54.583,46 eura od 10. augusta 2010
do zaplatenia; II. v prevyšujúcej časti žalobu voči žalovanému 1/ zamietol, III. žalobu voči žalovaným
2/ a 3/ zamietol, IV. priznal žalobkyni voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu
19,64 %, V. žalovaným 2/ a 3/ priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
V odôvodnení svojho rozhodnutia s poukazom na čl. 20 ods. 1, ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, §
123, § 124, § 128 ods. 2, § 488, § 489, § 451 ods. 1, § 451 ods. 2, § 454, § 456, § 151n ods. 1, §
151n ods. 2, § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, ods. 3, § 2 ods. 1, ods. 2, ods. 3, §

3 ods. 1, § 4 ods. 1, ods. 2 zákona č. 66/2009 Z. z., § 1 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. h), ods. 5, § 4
ods. 1 písm. f), písm. k), § 10 ods. 1, ods. 2 zákona č. 302/2001 Z. z., § 3 ods. 1, § 6 ods. 1, ods. 2,
ods. 3 zákona č. 446/2001 Z. z. a § 261 ods. 2, § 369 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka mal za
preukázané, že na pozemkoch, ktoré sú vo vlastníctve žalobkyne, a to parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/
X, par. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X sú postavené stavby v katastri nehnuteľností
evidované ako budovy pre školstvo, na vzdelávanie a výskum, ktorých vlastníkom je žalovaný 1/,
ktorý tieto zveril do správy žalovaným 2/ a 3/, pričom spolu so susediacimi parcelami vo vlastníctve

žalobkyne parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X tvoria jeden školský areál, v ktorom
pôsobia žalovaní v 2/ a 3/ ako vzdelávacie inštitúcie. Ako súd prvej inštancie ďalej uviedol, v prvom
období od 27. novembra 2008 do 30. júna 2009 neexistoval žiadny právny dôvod, na základe ktorého
by bol upravený vzťah medzi žalobkyňou ako vlastníkom pozemkov na jednej strane a žalovaným1/ ako vlastníkom budov na nich postavených a žalovanými 2/ a 3/ ako subjektmi vykonávajúcich
svoju činnosť na pozemkoch žalobkyne a v budovách žalovaného 1/ na druhej strane. Zároveň mal
súd prvej inštancie za jednoznačne preukázané, že povinným subjektom na vydanie bezdôvodného

obohatenia žalobkyni je iba žalovaný 1/, ktorý sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, keďže na naplnenie
svojich zákonných povinností (úloh) v oblasti výchovy a vzdelávania síce zriadil žalovaných 2/ a 3/ ako
svoje rozpočtové organizácie, avšak nezabezpečil im dostatočné materiálne zabezpečenie na naplnenie
im zverených úloh a preto pri napĺňaní zákonných úloh žalovaného 1/ jeho správcovia využívali bez
právneho titulu pozemky žalobkyne. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie konštatoval nedostatok pasívnej

vecnej legitimácie na strane žalovaných 2/ a 3/, keďže pri užívaní pozemkov žalobkyne vystupovali iba
ako správcovia žalovaného 1/ konajúci pri správe zvereného majetku v jeho mene. Pri určení výšky
bezdôvodného obohatenia súd prvej inštancie vychádzal zo záverov znaleckých posudkov s tým, že
právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ posúdil ako obchodnoprávny záväzkový vzťah, keďže
ide o vzťah medzi žalovaným 1/ ako samosprávnou územnou jednotkou pri zabezpečovaní verejných
potrieb (zabezpečovanie výchovy a vzdelávania obyvateľom kraja) a žalobkyňou ako podnikateľom

(obchodná spoločnosť zapísaná v obchodnom registri) pri podnikateľskej činnosti, a v tejto súvislosti
konštatoval včasnosť podania žaloby v rámci plynutia premlčacej doby. Ohľadne žaloby o vydanie
bezdôvodného obohatenia za druhé obdobie od 01. júla 2009 do 31. decembra 2009 mal súd prvej
inštancie za to, že od 01. júla 2009 vzniklo žalovanému 1/ ako vlastníkovi stavieb právo zodpovedajúce
vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemkov pod stavbami, pričom týmito

pozemkami pod stavbami sú aj priľahlé plochy, ktoré svojím umiestnením a využitím tvoria neoddeliteľný
celok so stavbou. Na základe vykonaného dokazovania bol súd prvej inštancie toho názoru, že za
priľahlé plochy je potrebné považovať aj pozemky, na ktorých síce nie sú postavené stavby žalovaného
1/, avšak všetky pozemky žalobkyne, ktoré sú užívané žalovanými 2/ a 3/ ako správcami majetku
žalovaného 1/ tvoria jeden ucelený, kompaktný a plotom ohradený školský areál, ktorý v celku slúži

na plnenie úloh v oblasti výchovy a vzdelávania, a teda aj svojím umiestnením a aj svojím využitím
tieto pozemky tvoria nedeliteľný celok so stavbami žalovaného 1/, t. j. školskými budovami. Súd prvej
inštancie uzavrel, že žalovaný 1/ ako vlastník stavieb od 01. júla 2009 má právny titul na užívanie
pozemkov žalobkyne a preto nie je naplnená žiadna zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia
zo strany žalovaného 1/. V tejto súvislosti prvoinštančný súd zároveň konštatoval, že za zriadenie

zákonného vecného bremena patrí žalobkyni jednorazová náhrada, ktorú však žalobkyňa v konaní
nepožadovalaajejvýškapretonebolapredmetomdokazovania.Zuvedenéhodôvodužalobunavydanie
bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01. júla 2009 do 31. decembra 2009 zamietol ako nedôvodnú
aj voči žalovaným 2/ a 3/, pretože títo ako správcovia užívali pozemky žalobkyne z titulu zákonného
vecného bremena oprávneného žalovaného 1/. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle

§ 255 ods. 1, ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“).

2. Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom z 05. októbra 2022 sp. zn. 13Co/29/2022
rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. až V. potvrdil a žalovaným 1/ až 3/ priznal nárok na

náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. Konštatoval, že súd prvej inštancie
v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver a
osvojil si náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie na ktoré v plnom
rozsahu odkázal. Uviedol, že termín priľahlý pozemok je upravený v ustanovení § 2 ods. 6 zákona č.
182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „BytZ“) s tým, že v zmysle definície

podľa daného zákona sa na účely tohto predpisu za priľahlý pozemok rozumie oplotená záhrada a
stavby, najmä oplotenia, prístrešky a oplotené nádvoria, ktoré sa nachádzajú na pozemku patriacom
k domu. Ďalej uviedol, že pokiaľ zákon č. 66/2009 Z. z. nedefinuje priamo pojem priľahlý pozemok,
súd analogicky vykladá tento pojem v zmysle BytZ, kedy výslovne uvádza, že sa jedná o oplotené
nádvorie, ktoré možno považovať za priľahlý pozemok, pričom v prejednávanom spore táto podmienka

je nepochybne splnená, nakoľko parcely, ktoré sú sporné sa nachádzajú v rámci oploteného areálu,
ktorý je užívaný žalovanými 2/ a 3/, pričom spredu je výrazný nápis, že sa jedná o majetok žalovaného
1/. Zároveň v zmysle komentárov k BytZ vyplýva, že spravidla sa jedná o pozemok, ktorý susedí s
konkrétnou stavbou, no nemožno ani vylúčiť, že sa jedná o vzdialenejší pozemok. Takýto pozemok
môže slúžiť na prístup k danej stavbe. Odvolací súd bol názoru, že túto definíciu možno subsumovať na

všetky tri sporné pozemky v danej veci, nakoľko sú v bezprostrednom susedstve pozemkov zastavaných
školskými budovami a zároveň pozemok parc. č. XXXX/X slúži ako prístup z verejnej komunikácie do
celého areálu školy. To, či sa jedná o priľahlý pozemok však v každom prípade je na individuálnom
posúdení v zmysle špecifických kritérií každého prípadu a práve najdôležitejším kritériom je to, či tentopozemok tvorí s ostatnými pozemkami funkčný celok. Táto podmienka podľa názoru odvolacieho súdu
bola preukázaná, nakoľko je zrejmé, že po pozemku parc. č. XXXX/X sa z jednotlivých školských budov
prechádza na školské ihrisko a rovnako súčasťou tohto areálu sú aj dva zvyšné pozemky parc. č. XXXX/

X a XXXX/X. Odvolací súd k otázke posúdenia predmetných parciel z pohľadu, či ich možno považovať
za priľahlú plochu k pozemkom bral do úvahy hlavne funkčnosť areálu s prihliadnutím na umiestnenie
týchtopozemkovvprírode,keďzvykonanéhodokazovaniavyplývalo,žepredmetnéparcelysúsúčasťou
školského areálu, ktorý je oplotený s upozornením pri vstupe do areálu na to, že jedná sa o majetok
žalovaného 1/. Najväčšou z týchto parciel je parcela registra „C“ č. XXXX/X o výmere 16 006 m2

s druhom pozemku zastavaná plocha a nádvorie. Ako vyplýva príloh znaleckého posudku je zrejmé
umiestnenie sporných pozemkov ako aj celková situácia v danej lokalite, pričom táto situácia je zrejmá aj
z predloženej fotodokumentácie. Predmetná parcela má nepravidelný tvar, nakoľko z tejto nehnuteľnosti
boli po jej čiastočnej zástavbe vytvorené nové parcely, na ktorých stoja školské budovy. Zároveň je z
tohto snímku zrejmé, že v dolnej časti parcely je umiestnené školské ihrisko, pričom asi 1/4 tohto ihriska
sanachádzanaparc.č.XXXX,ktorájevovlastníctvežalovaného1/.Jetedazrejmé,žeihriskopresahuje

rámec parcely č. XXXX/X a súvisle pokračuje až na parcelu, ktorú vlastní žalovaný 1/ a zvyšná časť tejto
parcely č. XXXX/X sa nachádza medzi budovami, ktoré sú postavené na parcelách č. XXXX/X, XXXX/X
a XXXX/X. Pokiaľ sa týka možnosti prístupu na túto parc. č. XXXX/X, táto susedí s parcelami č. XXXX/X
v prevažnej časti, ktorá je vo vlastníctve žalovaného 1/, ďalej susedí s parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/
X, ktorej vlastníctvo strany v konaní nepreukázali. Ďalej je to parc. č. XXXX/X vo vlastníctve žalobcu,

ktorá je však zastavaná školskou budovou. Parcely, ktoré sa nachádzajú medzi verejnou komunikáciou
a uvedenou parcelou, teda parc. č. XXXX/X ako aj parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X sú parcely,
ktorých vlastníctvo strany sporu tiež nepreukázali ani nedeklarovali. Susediacou parcelou k tejto parcele
je aj parc. č. XXXX/X, ktorá je vo vlastníctve žalobcu, ktorá však tiež nemá priamy prístup na verejnú
komunikáciu, nakoľko od prístupu k verejnej komunikácii je tu parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X, XXXX a

ďalšie, ktorých vlastníctvo strany sporu nepreukázali. Mal za zrejmé, že parc. č. XXXX/X je parcela, cez
ktorú má areál školy priamy prístup na verejnú komunikáciu, z okolitých strán je obkolesená parcelami,
ktoré nie sú vo vlastníctve strán sporu a prevažná časť tejto parcely je pod športovým ihriskom a zvyšok
nepochybne tvorí časť, ktorá je medzi školskými budovami tvoriacimi uzavreté nádvorie. Pokiaľ sa týka
parcely parc. č. XXXX/X o výmere 1 026 m2 s druhom pozemku záhrada, ani táto parcela nemá priamy

prístup k verejnej komunikácií, jedná sa o parcelu nepravidelného tvaru, na ktorú čiastočne zasahuje
školské ihrisko a následne sa jedná o priestor porastený zeleňou, ktorý však tvorí okolie, resp. časť
za športovým ihriskom. Parcela registra „C“ č. XXXX/X je parcela o výmere 326 m2 s druhom pôdy
ostatná plocha, ktorá má dĺžku cca 60 m podľa mierky na mape a šírku cca 5 m, ktorá susedí s parc.
č. XXXX/X vo vlastníctve žalobcu, ktorá je zastavanou plochou a nádvorím a parc. č. XXXX/X, ktorej

vlastníctvo strany sporu nepreukázali. Aj táto parcela je bez priameho prístupu verejnej komunikácie.
Dospel k záveru, že v súvislosti s definovaním charakteru priľahlého pozemku by bolo v rozpore s
pravidlami formálnej logiky uviesť, že parc. č. XXXX/X, ktorá v podstate zabezpečuje prístup na celý
školský areál v súvislosti s pripojením na verejnú komunikáciu nie je priľahlým pozemkom, nakoľko
bez využitia tejto parcely by nebol možný prístup z verejnej komunikácie do školského areálu. Mal za

nepochybné, že parc. č. XXXX/X slúži ako prístup k celému areálu, na ktorom sa nachádzajú školské
zariadenia, keď časť tejto parcely je pod športovým ihriskom a zvyšok je nepochybne vnútro-školský
areál (školský dvor), cez ktorý sa prechádza na športové ihrisko. Z výpisu z LV č. XXXXX k. ú. J. z 09.
augusta 2010 je zrejmé, že v časti „C“ ťarchy bolo zapísané vecné bremeno vo forme držby a užívania
pozemkov okrem iného parc. č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX v prospech žalovaného 1/. Podľa názoru

odvolacieho súdu je nutné na zistený skutkový stav aplikovať zákon č. 66/2009 Z. z. účinný od 01. júla
2009, ktorý sa vzťahuje na pozemky, ktoré sú definované ako pozemky pod stavbou, vrátane priľahlej
plochy tvoriacej umiestnením a využitím so stavbou neoddeliteľný celok a z uvedeného dôvodu odvolací
súdpovažujeajpozemkynaktorýchješportovisko,resp.ktorésúporastenékríkmiatrávnatýmiporastmi
za priľahlú plochu k pozemkom zastavanými budovami patriacimi žalovanému 1/ rade, ktoré sú v správe

žalovaných 2/ a 3/. Odvolací súd nesúhlasil s názorom žalobcu, že by predmetné športoviská mali byť
posúdené ako samostatný športový areál, či verejná zeleň, ktorá neprešla do vlastníctva obce v zmysle
§ 2 ods. 1 citovaného zákona z dôvodu, že pokiaľ tieto športoviská slúžia na poskytovanie športovej
výučby pre predmetné školy, musí byť tento priestor vzhľadom na jeho charakteristiku, ohraničenosť
a užívanie považovaný za priľahlú plochu v zmysle § 1 ods. 1 cit. zákona a preto správne posúdil

súd prvej inštancie nárok žalobcu za obdobie po účinnosti tohto zákona ako nedôvodný, nakoľko v
takomto prípade nevzniká žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, keď tento jeho nárok
by mohol byť posúdený len v zmysle citovaného zákona, čo však v danom prípade nie je možné
nakoľko žalobca, ako „dominus litis“ jednoznačne skutkovo aj právne vymedzil svoj nárok v zmysle§ 451 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, preto za toto obdobie, ktoré nasleduje po účinnosti
zákona č. 66/2009 Z. z., nárok žalobcu správne právne posúdil súd prvej inštancie. Uzavrel, že žalovaný
1/ za účelom naplnenia svojich úloh zriadil žalovaných 2/ a 3/, ako svoje rozpočtové organizácie na

poskytovanie vzdelania a prípravy na štúdium na vysokej škole a na naplnenie týchto úloh im zveril
do správy svoj majetok, teda školské budovy stojace na pozemkoch žalobcu. Žalovaný 1/ hospodári
so svojim majetkom samostatne alebo prostredníctvom správcu, ktorý je oprávnený a povinný zverený
majetok držať, užívať na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním, brať z neho
úžitky a nakladať s ním v súlade s týmto zákonom a so zásadami hospodárenia, pričom majetok, ktorý

správcanadobúdajevlastníctvomžalovaného1/.Prinadobúdaníasprávezverenéhomajetkuvykonáva
správca úkony v mene žalovaného 1/ a v jeho mene koná aj pred súdmi a inými orgánmi. Z uvedeného
súd prvej inštancie správne uzavrel, že povinným subjektom na vydanie bezdôvodného obohatenia je
ibažalovaný1/,ktorýsanajehoúkorbezdôvodneobohatilatozdôvodu,žeakbyžalovaný1/zabezpečil
svojim správcom právny titul na užívanie pozemkov pod budovami v podobe kúpnych, či nájomných
zmlúv, ktoré im zveril do správy, došlo by k zmenšeniu jeho majetku. O trovách odvolacieho konania

rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.

3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie, prípustnosť
ktorého odôvodnila poukazom na § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. a) a písm. b) CSP. V súvislosti
s dovolacím dôvodom podľa § 420 písm. f) CSP bol názoru, že odvolací súd bol povinný nariadiť

pojednávanie a rozhodnúť mohol až na základe výsledkov z pojednávania. V časti dovolania podľa §
421 ods. 1 písm. b) CSP dovolateľka namietala, že odvolací súd nesprávne vyriešil právnu otázku, ktorá
ešte nebola vyriešená v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu a od ktorej záviselo jeho rozhodnutie, a
to „či sa pozemok, na ktorom je okrasná záhrada, uličná a sídlisková zeleň, park, iná funkčná zeleň a
lesný pozemok na rekreačné a poľovnícke účely považujú v zmysle § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.

z. za tzv. priľahlé plochy, ktoré svojím umiestnením a využitím tvoria neoddeliteľný celok so stavbou a
z uvedeného dôvodu k týmto pozemkom vzniklo dňom 01. júla 2009 zákonné vecné bremeno“. Podľa
názoru dovolateľky sa citované pozemky nepovažujú v zmysle § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. za tzv.
priľahlé plochy, ktoré svojím umiestnením a využitím tvoria neoddeliteľný celok so stavbou a teda ani
nevzniklo dňom 01. júla 2009 zákonné vecné bremeno v prospech žalovaného 1/. Uviedol, že v konaní

preukázal, že na pozemkoch, ktoré nie sú ani len sčasti zastavané stavbami vo vlastníctve žalovaného
1/ sa v zásadnom rozsahu nachádzajú športoviská a to atletický ovál, tribúna, volejbalové ihrisko a vo
zvyšku ide o verejnú zeleň. Poukázal na skutočnosť, že pozemok parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a
nádvoria je od počiatku súdneho konania označovaný ako športový areál a pri takomto dokázanom účele
využitia pozemku nebolo možné na tento pozemok aplikovať ako na priľahlý pozemok zákonný režim

zákonného vecného bremena podľa zákona č. 66/2009 Z. z. Bol názoru, že primerané použitie zákona č.
66/2009 Z. z. a z neho vyplývajúceho vzniku vecného bremena ku športovým areálom vylučuje definícia
subjektuoprávnenéhozvecnéhobremenapodľa§1ods.2citovanéhozákona,ktorápripúšťaprimerané
použitie tohto zákona len v prípade, ak tento športový areál prešiel do vlastníctva obce. Rovnako bol
názoru, že ani na pozemkoch, na ktorých sa nachádza verejná zeleň nevzniklo zákonné vecné bremeno

v prospech žalovaného 1/ ako oprávneného z vecného bremena. Poznamenal, že o zákonné vecné
bremeno podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona by išlo v prípade, že by pozemky označované ako športový
areál a verejná zeleň prešli do vlastníctva obce a nie VÚC podľa osobitného predpisu. Namietal, že súd
prvej inštancie zamietol žalobu voči žalovaným 2/ a 3/ z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie a
následne tvrdil, že žalovaný 2/ a 3 sú ako rozpočtové organizácie samostatné subjekty práva, s právnou

subjektivitou a spôsobilosťou na právne úkony a ako samostatné subjekty práva vždy samostatne
vstupovali do právnych vzťahov s tretími subjektmi.

3.1. V súvislosti s dovolacím dôvodom podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP poukázal na
rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/6/2017, 2Cdo/203/2016, 3Cdo/235/2016, 4Cdo/95/2017 a

7Cdo/140/2017 a nastolil otázku, „či v žalobe musí byť uvedené o aké právne ustanovenie žalobca
opiera svoj nárok resp. či je rozhodujúce o aké ustanovenie žalobca opiera svoj nárok aj keď ho uvedie
nesprávne alebo je podstatným skutkové odôvodnenie nároku a je vecou súdu, aby nárok kvalifikoval
právne správne“. Argumentoval, že presne uviedol, čo požaduje, ibaže si za obdobie od 01. júla 2009
do 31. decembra 2009 uplatňoval bezdôvodné obohatenie dôvodiac, že na sporných parcelách neplatí

právny režim zákona č. 66/2009 Z. z. a správne mali súdy nižších inštancií rozhodnúť tak, že za toto
obdobie mali priznať žalobcovi peňažnú sumu s príslušenstvom na základe vlastného posúdenia právnej
kvalifikácie. Navrhol, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie, resp. zmenil a žalobe vyhovel.4. Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení k dovolaniu bol názoru, že k pozemkom parc. č. XXXX/X, XXXX/
X a XXXX/X vzniklo zákonné vecné bremeno, nakoľko dotknuté parcely, ktoré svojim umiestnením a

využitím tvoria neoddeliteľný celok so stavbami (školskými budovami) majú charakter priľahlej plochy.
Navrhol, aby dovolací súd dovolanie zamietol.

5. Žalovaní 2/ a 3/ vo vyjadrení k dovolaniu mali za to, že zákon č. 66/2009 Z. z. sa vzťahuje aj na priľahlé
plochy a tieto tvoria areál škôl. Z vykonaného dokazovania mali za zrejmé, že všetky pozemky žalobcu

užívané žalovanými tvoria jeden ucelený školský areál. Navrhli, aby dovolací súd dovolanie odmietol,
resp. zamietol.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací
(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená
v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§

424 CSP), skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti
dovolania a bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je sčasti prípustné
vzhľadom na uplatnený dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP, avšak nie je dôvodné.

7. Žalobca prípustnosť podaného dovolania vyvodzoval z ustanovenia § 420 písm. f) CSP, v zmysle

ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým
sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

8. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu konania v zmysle § 420 písm. f) CSP, sú

a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci
procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.

9. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných

ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie)
tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku
všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné

konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie
spravodlivosti).

10. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným

výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej voľou a požiadavkami, ale ani
právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou
navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (viď napríklad rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Podstatou práva
na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na

nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym
poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie
súdov a iných orgánov Slovenskej republiky.

11. Žalobca v súvislosti s dovolaním podľa § 420 písm. f) CSP namietal, že odvolací súd nenariadil

pojednávanie v zmysle § 385 ods. 1 CSP.

12. K tomu dovolací súd v prvom rade uvádza, že ani Dohovor o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, ani judikatúra ESĽP netrvá na tom, aby sa civilné konania na každej inštancii/stupni prejednávali
verejne, t. j. na ústnych pojednávaniach. Ak súd prvej inštancie rozhodoval na pojednávaní, odvolací

súd v zásade pojednávanie nariadiť nemusí.

13. Realizácia procesného oprávnenia strany sporu (účastníka konania) byť prítomnou na pojednávaní
neprichádza do úvahy vtedy, keď súd v súlade so zákonom koná a rozhoduje bez nariadeniapojednávania. Vo všeobecnosti platí, že okrem taxatívne vymedzených prípadov odvolací súd môže
rozhodnúť bez nariadenia pojednávania s tým, že ide o možnosť, nie povinnosť rozhodovať bez
pojednávania a zásadne je len na rozhodnutí príslušného senátu odvolacieho súdu, či túto možnosť

využije. Odvolací súd však vždy môže nariadiť pojednávanie, ak to považuje za potrebné, čo je na úvahe
odvolacieho senátu.

14. Podľa § 385 ods. 1 CSP na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

15. Nakoľko odvolací súd v posudzovanom prípade nezistil potrebu zopakovať alebo doplniť
dokazovanie a nezistil ani existenciu dôležitého verejného záujmu, a teda nešlo ani o jeden prípad
zákonom vymenovaný, kedy by odvolací súd bol povinný obligatórne nariadiť pojednávanie, postupoval
správne, keď pojednávanie nenariadil. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je dovolací súd
toho názoru, že postup odvolacieho súdu bol zákonný. Odvolací súd, zohľadňujúc princíp procesnej

ekonómie, v konaní postupoval v súlade s procesnými právnymi predpismi a žalobcovi neznemožnil
uplatniť procesné práva priznané mu právnym poriadkom na zabezpečenie jeho práv a oprávnených
záujmov. Sporové strany boli pritom riadne upovedomené o čase a mieste verejného vyhlásenia
rozsudku odvolacieho súdu spôsobom, ktorý zodpovedá zákonu (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s
§ 219 ods. 3 CSP).

16. Vzhľadom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, že žalobca neopodstatnene namietal, že
odvolací súd nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f) CSP). Prípustnosť
dovolania z tohto ustanovenia preto nevyplýva.

17.Žalobcaprípustnosťpodanéhodovolaniavyvodzovalz§421ods.1písm.b)CSP,vzmyslektoréhoje
dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie
súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v
rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.

18. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

19. Žalobca v dovolaní definoval otázku „či sa pozemok, na ktorom je okrasná záhrada, uličná a
sídlisková zeleň, park, iná funkčná zeleň a lesný pozemok na rekreačné a poľovnícke účely považujú v
zmysle § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. za tzv. priľahlé plochy, ktoré svojím umiestnením a využitím
tvoria neoddeliteľný celok so stavbou a z uvedeného dôvodu k týmto pozemkom vzniklo dňom 1. júla

2009 zákonné vecné bremeno“.

20. Dôvod prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP predpokladá, že právnu otázku
kľúčovú pre rozhodnutie vo veci samej dovolací súd dosiaľ neriešil a je tu daná potreba, aby dovolací
súd ako najvyššia súdna autorita túto otázku vyriešil.

21. So zreteľom na riadne nastolenie právnej otázky spôsobom zodpovedajúcim § 421 ods. 1 písm. b)
CSP (a v situácii, na ktorú sa vzťahuje toto ustanovenie, dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie
žalobcujevdanomprípadeprocesneprípustné.Následnepretoskúmal,čipodanédovolaniejedôvodné
(či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu skutočne vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci v predmetnej právnej otázke).

22. Právnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca
v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a
povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris). Ich

riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu. Právne
posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa
právnejnormy,ktoránazistenýskutkovýstavnedopadá,alebosprávneurčenúprávnunormunesprávne
vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.23. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k
pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva

obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím
umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len "pozemok pod stavbou").

24. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z. z. tento zákon sa primerane vzťahuje aj na usporiadanie
vlastníckych vzťahov k pozemkom, na ktorých je umiestnený cintorín, okrem pozemkov vo vlastníctve

cirkví, športový areál alebo verejná zeleň, ak tento cintorín, športový areál alebo verejná zeleň prešli do
vlastníctva obce podľa osobitného predpisu.

25. Závery súdov oboch stupňov v tejto otázke vychádzali z názoru, že parcely č. XXXX/X, XXXX/X
a XXXX/X sa považujú v zmysle § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. za priľahlé plochy, ktoré svojím
umiestnením a využitím tvoria neoddeliteľný celok so stavbou. Odvolací súd zdôrazňujúc správnosť

záverov súdu prvého stupňa uviedol (body 20. až 24. odôvodnenia rozsudku), že „pokiaľ Zákon č.
66/2009 Z. z. nedefinuje priamo pojem priľahlý pozemok, súd analogicky vykladá tento pojem v zmysle
Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, kedy tento zákon výslovne uvádza, že sa jedná o
oplotené nádvorie, ktoré možno považovať za priľahlý pozemok. V danom prípade, teda v prejednávanej
veci, táto podmienka je nepochybne splnená, nakoľko parcely, ktoré sú sporné sa nachádzajú v rámci

oploteného areálu, ktorý je užívaný žalovanými 2/ a 3/, pričom spredu je výrazný nápis, že sa jedná
o majetok žalobcu 1/. Zároveň v zmysle komentárom k tomuto zákonu vyplýva, že spravidla sa jedná
o pozemok, ktorý susedí s konkrétnou stavbou, no nemožno ani vylúčiť, že sa jedná o vzdialenejší
pozemok. Takýto pozemok môže slúžiť na prístup k danej stavbe. Túto definíciu možno subsumovať na
všetky tri sporné pozemky v danej veci, nakoľko sú v bezprostrednom susedstve pozemkov zastavaných

školskými budovami a zároveň pozemok parcelné číslo XXXX/X slúži ako prístup z verejnej komunikácie
do celého areálu školy. To, či sa jedná o priľahlý pozemok však v každom prípade je na individuálnom
posúdení v zmysle špecifických kritérií každého prípadu a práve najdôležitejším kritériom je to, či
tento pozemok tvorí s ostatnými pozemkami funkčný celok. Táto podmienka podľa názoru odvolacieho
súdu bola preukázaná, nakoľko je zrejmé, že po pozemku XXXX/X sa z jednotlivých školských budov

prechádza na školské ihrisko a rovnako súčasťou tohto areálu sú aj dva zvyšné pozemky parcelné
číslo XXXX/X a XXXX/X. Odvolací súd vo vzťahu k otázke posúdenia predmetných parciel z pohľadu,
či ich možno považovať za priľahlú plochu k pozemkom bral do úvahy hlavne funkčnosť areálu s
prihliadnutím na umiestnenie týchto pozemkov v prírode. Z vykonaného dokazovania nepochybne
vyplýva, že predmetné parcely sú súčasťou školského areálu, ktorý je oplotený s upozornením pri vstupe

do areálu na to, že jedná sa o majetok žalovaného 1/. Najväčšou z týchto parciel je parcela registra „C“
č. XXXX/X o výmere 16.006m2 s druhom pozemku zastavaná plocha a nádvorie. Predmetná parcela má
nepravidelný tvar, nakoľko z tejto nehnuteľnosti boli po jej čiastočnej zástavbe vytvorené nové parcely,
naktorýchstojaškolskébudovy(napr.parcelač.XXXX/Xovýmere834m2srovnakýmdruhompozemku
či parcela č. XXXX/X o výmere 675m2 s rovnakým druhom pozemku a to zastavaná plocha a nádvorie).

Zároveň je zrejmé, že v dolnej časti parcely je umiestnené školské ihrisko, pričom asi 1/4 tohto ihriska sa
nachádza na parcele č. XXXX, ktorá je vo vlastníctve žalovaného 1/. Je teda zrejmé, že ihrisko presahuje
rámec parcely č. XXXX/X a súvisle pokračuje až na parcelu, ktorú vlastní žalovaný 1/. Zvyšná časť tejto
parcely č. XXXX/X sa nachádza medzi budovami, ktoré sú postavené na parcelách č. XXXX/X, XXXX/
X a XXXX/X. Pokiaľ sa týka možnosti prístupu na túto parcelu č. XXXX/X, táto susedí s parcelami č.

XXXX/X v prevažnej časti, ktorá je vo vlastníctve žalovaného 1/, ďalej susedí s parcelou č. XXXX/X a
parcelu č. XXXX/X, ktorej vlastníctvo strany v konaní nepreukázali. Ďalej je to parcela č. XXXX/X vo
vlastníctve žalobcu, ktorá je však zastavaná školskou budovou. Parcely, ktoré sa nachádzajú medzi
verejnoukomunikáciouauvedenouparcelou,tedaparcelač.XXXX/Xakoajparcelač.XXXX/Xaparcela
č. XXXX/X sú parcely, ktorých vlastníctvo strany sporu tiež nepreukázali ani nedeklarovali. Susediacou

parcelou k tejto parcele je aj parcela č. XXXX/X, ktorá je vo vlastníctve žalobcu, ktorá však tiež nemá
priamy prístup na verejnú komunikáciu, nakoľko od prístupu k verejnej komunikácii je tu parcela č. XXXX/
X, parcela č. XXXX/X, XXXX a ďalšie, ktorých vlastníctvo strany sporu nepreukázali. Z uvedeného je
zrejmé, že parc. č. XXXX/X je parcela, cez ktorú má areál školy priamy prístup na verejnú komunikáciu.
Z okolitých strán je obkolesená parcelami, ktoré nie sú vo vlastníctve strán sporu. Prevažná časť tejto

parcely je podľa snímku z katastrálnej mapy pod športovým ihriskom a zvyšok nepochybne tvorí časť,
ktorá je medzi školskými budovami tvoriacimi uzavreté nádvorie. Pokiaľ sa týka parcely parc. č. XXXX/
X o výmere 1026m2 s druhom pozemku záhrada, ani táto parcela nemá priamy prístup k verejnej
komunikácií, jedná sa o parcelu nepravidelného tvaru, na ktorú čiastočne zasahuje školské ihrisko anásledne sa jedná o priestor porastený zeleňou, ktorý však tvorí okolie, respektíve časť za športovým
ihriskom. Parcela registra „C“ č. XXXX/X je parcela o výmere 326m2 s druhom pôdy ostatná plocha,
ktorá podľa snímky z katastrálnej mapy má dĺžku cca 60m podľa mierky na mape a šírku cca 5m,

ktorá susedí s parcelou č. XXXX/X vo vlastníctve žalobcu, ktorá je zastavanou plochou a nádvorím
a parcelou č. XXXX/X, ktorej vlastníctvo strany sporu nepreukázali. Aj táto parcela je bez priameho
prístupu verejnej komunikácie, či už z ulice I. alebo T. obkolesená z každej strany viacerými parcelami. V
súvislosti s definovaním charakteru priľahlého pozemku by bolo v rozpore s pravidlami formálnej logiky
uviesť, že parcela č. XXXX/X, ktorá v podstate zabezpečuje prístup na celý školský areál v súvislosti

s pripojením na verejnú komunikáciu nie je priľahlým pozemkom, nakoľko bez využitia tejto parcely by
nebol možný prístup z verejnej komunikácie do školského areálu. Je pravdou, že jedná sa o parcelu v
značnej výmere, no veľmi nepravidelného tvaru, ktorá je z veľkej časti zastavaná školským ihriskom.
Účelom zákona č. 66/2009 Z. z. usporiadať vlastnícke vzťahu v súvislosti s historickým vývojom na
Slovensku, kedy po zmene zriadenia do pôsobnosti územnej samosprávy prešli vo viacerých etapách
aj právomoci v oblasti základného či stredného školstva a v rámci decentralizácie majetku prešiel tento

školský majetok na vyššie územné celky nepochybne bolo cieľom citovaného zákona aj vyriešiť situáciu,
kedy bol majetok štátu neskôr prevedený na vyššie územné celky postavený bez majetkovoprávneho
usporiadania vlastníctva stavby s pozemkom pod ňou. Práve zákon Národnej rady Slovenskej republiky
mal za cieľ, ako to vyplýva aj z dôvodovej správy, vyriešiť problematiku usporiadania vlastníctva k
pozemkom nachádzajúcim sa pod stavbami, ale aj priľahlými časťami za situácie, keď bola stavba

postavená na cudzom pozemku. K takejto situácií došlo aj v danom prípade, pričom je nepochybné, že
parcela parc. č. XXXX/X slúži ako prístup k celému areálu, na ktorom sa nachádzajú školské zariadenia.
Časťtejtoparcelyjepodšportovýmihriskomazvyšokjenepochybnevnútro-školskýareál(školskýdvor),
cez ktorý sa prechádza na športové ihrisko. V tejto súvislosti vzhľadom na umiestnenie tohto pozemku,
historický vývoj jeho vzniku a jeho účel podľa názoru odvolacieho súdu možno dospieť jednoznačne k

záveru, že sa jedná svojím charakterom o priľahlý pozemok k pozemkom, ktoré sú zastavané školskými
stavbami“.

26. Odvolacím súdom zvolenú interpretáciu predovšetkým ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.
z. považuje najvyšší súd za správnu a právne konformnú.

27. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva v tom, že každý sa
môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle
a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v
medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy o základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods.

4 ústavy v spojení s čl. 51 ústavy). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj
právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať
základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách,
ktoréSlovenskárepublikaratifikovalaabolavyhlásenáspôsobom,ktorýpredpisujezákon(IV.ÚS77/02).
Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej

normy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený
stav veci. Všeobecný súd musí vykladať a používať ustanovenia na vec sa vzťahujúcich zákonných
predpisov v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Aplikáciou a výkladom týchto
ustanovení nemožno toto ani iné základné práva obmedziť spôsobom zasahujúcim do ich podstaty a
zmyslu. Z tohto hľadiska musí všeobecný súd pri výklade a aplikácii príslušných právnych predpisov

prihliadať na spravodlivú rovnováhu pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným
záujmom účastníkov konania (obdobne napr. III. ÚS 271/05, III. ÚS 78/07). Princíp spravodlivosti
a požiadavka materiálnej ochrany práv sú totiž podstatnými a neopomenuteľnými atribútmi právnej
ochrany (predovšetkým súdnej) v rámci koncepcie materiálneho právneho štátu. (III. ÚS 21/2015).

28. Zákon č. 66/2009 Z. z. je špeciálny právny predpis a jeho prijatie bolo vyvolané potrebou vo
verejnom záujme zabezpečiť obciam, mestám a vyšším územným celkom právny rámec umožňujúci
im nadobudnúť vlastníctvo k pozemkom pod stavbami, ktoré na ne štát delimitoval bez akéhokoľvek
právneho vzťahu k týmto pozemkom. Zámerom zákonodarcu bolo súčasne zabezpečiť obciam právny
vzťah k takýmto pozemkom priamo zo zákona - zriadením vecného bremena a to do času definitívneho

usporiadania vlastníckych vzťahov. V ustanovení § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. je vymedzené, na
ktoré pozemky sa zákon č. 66/2009 Z. z. vzťahuje. Pre jeho aplikáciu sú rozhodujúce dve podmienky:
stavba vo vlastníctve obce nachádzajúca sa na pozemku a spôsob nadobudnutia stavby delimitáciou
zo štátu na obec. Čo je stavba, definuje § 43 stavebného zákona. Členenie stavieb je uvedené v §43a a nasl. stavebného zákona. História procesu prechodu vlastníctva majetku štátu na obce, vrátane
príslušnej právnej úpravy, je uvedená v dôvodovej správe k zákonu č. 66/2009 Z. z. Zákon č. 66/2009
Z. z. sa teda vždy bude vzťahovať na pozemok pod stavbou - zastavaný stavbou nadobudnutou obcou

delimitáciou, bez ohľadu na to, o aký druh stavby ide, teda pozemné stavby i inžinierske stavby.
Nevzťahuje sa však na usporiadanie vlastníctva k pozemkom pod stavbami, ktoré obec nadobudla
akýmkoľvek iným spôsobom (kúpou, darovaním a pod.), ani na pozemky, ktoré obec v budúcnosti
plánuje využiť na svoje stavebné alebo iné aktivity. Zákon č. 66/2009 Z. z. sa vzťahuje i na pozemok,
ktorý síce nie je zastavaný stavbou, ale tvorí k nej priľahlú plochu. Priľahlá plocha je súčasne definovaná

v druhej vete citovaného ustanovenia - ide o pozemok, ktorý svojím umiestnením a využitím tvorí so
stavbou neoddeliteľný celok. Pre pozemok pod stavbou i priľahlú plochu je v tomto ustanovení zavedená
spoločná legislatívna skratka „pozemok pod stavbou“. Priľahlá plocha je spravidla vo vlastníctve toho
istého vlastníka ako pozemok pod stavbou, ale nemusí to tak byť v každom prípade a plynutím času sa
táto možnosť zväčšuje (napr. na základe dohody dedičov). Reálne sú priľahlými plochami najmä plochy,
z ktorých sa zabezpečuje prístup k stavbe, údržba stavby, dvory, a tiež pozemky, ktoré sa využívajú

spoločne so stavbou vzhľadom na účel užívania stavby. Pre priľahlú plochu je charakteristické, že bez
nejbysastavbanedalariadne,bezproblémovoaplnohodnotneužívaťatedalenspoločnetvoriafunkčný
celok. Nie je podstatné, ak v minulosti pozemok priamo pod stavbou a priľahlá plocha tvorili len jednu
parcelu a neskôr boli rozčlenené - jednu samostatnú parcelu tvorí pozemok priamo zastavaný stavbou
(kopírujúci pôdorys stavby) a druhú parcelu tvorí pozemok, ktorý je vo vzťahu k stavbe priľahlou plochou

(plní účel napr. prístupu k stavbe, tvorí dvor a pod.).

29. Je nespornou skutočnosťou, že súdna prax sa v otázke zákonného vecného bremena stále (iba)
dotvára, a to aj za pomoci eurokonformného výkladu ustanovenia § 1 ods. 1 a ods. 2 zákona č.
66/2009 Z. z. Pri riešení otázky rozsahu obmedzenia vlastníckeho práva je dôležité určiť, na ktoré

pozemky sa vzťahuje vecné bremeno podľa zákona č. 66/2009 Z. z. a zároveň určiť výšku náhrady za
zriadenie zákonného vecného bremena. Zákonodarca v ustanovení § 1 ods. 1 jednoznačne ustanovil,
že zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce
alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa
osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný

celok so stavbou.

30. V danom prípade však podľa dovolacieho súdu nie sú rozumné pochybnosti o dostatočne
jasnom vymedzení predmetného zákonného ustanovenia z hľadiska jazyka, úmyslu zákonodarcu a
eurokonformného výkladu.

31. „Prvosledovou metódou výkladu a uplatnenia všeobecne záväzného právneho predpisu v
materiálnom právnom štáte je metóda doslovného výkladu. Až tam a vtedy, kde a keď doslovným
výkladom nemožno jednoznačne identifikovať subjekt, obsah alebo objekt právnej normy, sa v
materiálnom právnom štáte možno odkloniť od doslovného výkladu a nejasnosť právnej úpravy

odstraňovať prostredníctvom inej metódy výkladu.“ (Drgonec, J. Ústava Slovenskej republiky. Teória a
prax. Bratislava : C. H. Beck, 2015. s. 131 a 133.).

32. Z gramatického hľadiska je nevyhnutné rešpektovať jazykový výklad pojmu "neoddeliteľný celok“.
Podľa slovníka slovenského jazyka možno vyhodnotením významu slov neoddeliteľný - „ktorý sa nedá,

nemá oddeliť od daného celku“ nepochybne dospieť k záveru, že tomuto slovnému spojeniu v kontexte s
pojmom priľahlá plocha, treba rozumieť tak, že priľahlými plochami sú plochy, z ktorých sa zabezpečuje
prístup ku stavbe, údržba stavby, dvory, a tiež pozemky, ktoré sa využívajú spoločne so stavbou
vzhľadom na účel užívania stavby. Priľahlou plochou podľa zákona o majetku vyšších územných celkov
je len taký pozemok, ktorý svojou polohou a využitím je priamo určený na výkon vlastníckych práv

ku konkrétnej stavbe, teda stavba aj pozemok musia spolu tvoriť jeden funkčný celok. Ako priľahlú
plochu nemožno chápať akýkoľvek pozemok susediaci so stavbou. Kritériom priľahlej plochy by mala
byť skutočnosť, že bez nej nie je možné bezproblémové a nerušené užívanie konkrétnej stavby. V
prejednávanom spore celý areál školy. Dovolací súd zdôrazňuje, že podľa komentára k § 1 ods. 1
citovaného zákona je k problematike pojmu priľahlá plocha ako príklad uvedený napr. celý areál školy.

33. Preto dovolateľom presadzovaná interpretácia ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z. z.,
v zmysle ktorej sa za priľahlé plochy nepovažujú pozemky - dvor (na ktorom sa nachádza športový
areál), zeleň a záhrada je celkom zjavne odporujúca zneniu zákona a výkladu zákonodarcu. Pokiaľ sadovolateľ snažil na prejednávaný spor aplikovať ustanovenie § 1 ods. 2 zákona argumentujúc tým, že
na parc. č. XXXX/X sa nachádza športový areál, táto argumentácia nie je správna. Parcela č. XXXX/
X je podľa listu vlastníctva evidovaná ako zastavané plochy a nádvoria a samotná skutočnosť, že sa

na nej nachádza volejbalové ihrisko neznamená, že sa jedná o samostatný športový areál, na ktorý by
sa vzťahovalo ustanovenie § 1 ods. 2 zákona, nakoľko i volejbalové ihrisko je súčasťou celého areálu
školy. Rovnaká situácia platí i na parcely č. XXXX/X druh pozemku - záhrada a parcela č. XXXX/X -
druh pozemku ostatné plochy a spôsob užívania okrasná záhrada a zeleň. Je nepochybné, že všetky
predmetné parcely sú súčasťou celého školského areálu a spolu tvoria neoddeliteľný celok. Na tejto

skutočnosti nič nemení ani názor žalobcu, že športoviská sa využívajú iba niekoľko mesiacov v roku, ani
jeho argumentácia, že okrasná záhrada či zeleň nie sú žalovanými 2/ a 3/ užívané. Je celkom zrejmé,
že pokiaľ sa okrasná záhrada nachádza pred školskou budovou, je nutné ju definovať ako priľahlú
plochu. Pokiaľ teda odvolací súd dospel k záveru, že aj pozemky na ktorých je športovisko, resp. ktoré
sú porastené kríkmi a trávnatými porastmi treba považovať za priľahlú plochu k pozemkom zastavanými
budovami patriacimi žalovanému 1/ a spolu tvoria neoddeliteľný celok, spočíva jeho rozhodnutie v

správnom právnom posúdení sporu.

34. Dovolací súd záverom uvádza, že obdobnou problematikou sa zaoberal i Európsky súd pre ľudské
práva, ktorý vo svojom rozsudku vo veci G. I. proti Slovenskej republike, sťažnosť č. 4014/12, ktorý sa
týkal práve zákona č. 66/2009 Z. z., zdôraznil, že sťažovateľ (vlastník pozemku) uplatňoval špekulatívny

občianskoprávny nárok bez legitímnej nádeje na úspech a teda nemal "majetok" chránený čl. 1 Protokolu
č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. K uvedenému európsky súd dospel
vzhľadom na veľmi špecifické okolnosti, najmä dobrovoľné nadobudnutie majetku s plným vedomým
jeho stavu, bez skutočného úsilia o úpravu vzťahu medzi vlastníctvom a užívaním.

35. Žalobca sa v dovolaní v ďalšom obsahu dovolania zaoberal aj nesprávnym právnym posúdením
v otázke nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaných 2/ a 3/. V tejto časti dovolania žalobca,
zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom (advokátom), spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam
§ 432 až § 435 CSP, dovolacie dôvody nevymedzil tak, ako to predpokladajú tieto ustanovenia.

36. V prípade dovolacieho dôvodu spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení veci je dovolateľ
povinný dovolací dôvod vymedziť nesprávnym právnym posúdením takej právnej otázky, od ktorej
záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a zároveň pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej
rozhodovacej praxe dovolacieho súdu alebo ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola
vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (písm. a) až c) § 421 ods. 1 CSP).

Dovolateľ je teda povinný v dovolaní jednoznačne uviesť, v čom vidí prípustnosť dovolania, t. j. ktorý
z predpokladov uvedených v § 421 ods. 1 CSP zakladá jeho prípustnosť. Ak v dovolaní absentuje
uvedené vymedzenie, súd nevyvíja procesnú iniciatívu smerujúcu k doplneniu dovolania; jediný prípad,
v ktorom súd výnimočne vedie dovolateľa k tomu, aby svoje dovolanie niečím doplnil alebo nedostatok
niečoho v dovolacom konaní odstránil, vyplýva totiž z ustanovenia § 436 ods. 1 CSP (aj v tejto súvislosti

viď 1VCdo/2/2017). Sama polemika s rozhodnutím odvolacieho súdu alebo prosté spochybňovanie
správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu či kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom posudzovaní
veci, ale významovo nezodpovedajú kritériám uvedeným v § 421 ods. 1 CSP, resp. § 432 ods. 2 CSP.

37. Vzhľadom na skutočnosť, že dovolateľ v tejto časti dovolania nevymedzil uplatnený dovolací dôvod

spôsobom uvedeným v § 432 ods. 2 CSP, dovolací súd dovolanie v tejto časti podľa § 447 písm. f) CSP
odmietol.

38. Dovolací súd však aj napriek vyššie uvedenému zastáva názor, že pokiaľ odvolací súd dospel
k záveru, že „Žalovaný 1/ hospodári so svojim majetkom samostatne alebo prostredníctvom správcu,

ktorý je oprávnený a povinný zverený majetok držať, užívať na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti
alebo v súvislosti s ním, brať z neho úžitky a nakladať s ním v súlade s týmto zákonom a so zásadami
hospodárenia, pričom majetok, ktorý správca nadobúda je vlastníctvom žalovaného 1/. Pri nadobúdaní
a správe zvereného majetku vykonáva správca úkony v mene žalovaného 1/ a v jeho mene koná aj
pred súdmi a inými orgánmi. Z uvedeného súd prvej inštancie správne uzavrel, že povinným subjektom

na vydanie bezdôvodného obohatenia je iba žalovaný 1/, ktorý sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil a
to z dôvodu, že ak by žalovaný 1/ zabezpečil svojim správcom právny titul na užívanie pozemkov pod
budovami v podobe kúpnych, či nájomných zmlúv, ktoré im zveril do správy, došlo by k zmenšeniu jeho
majetku“, nespočíva jeho rozhodnutie v tejto časti na nesprávnom právnom posúdení sporu.39. Dovolateľ vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania i z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) CSP
(odvolací súd sa svojím rozhodnutím odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu).

Žalobca namietal odklon odvolacieho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v
otázke právnej kvalifikácie. Mal za to, že súdy nižších inštancií nesprávne postupovali, pokiaľ žalobu v
prevyšujúcej časti zamietli. Tento názor opieral o skutočnosť, že v žalobe presne uviedol čo požaduje,
ibažesizaobdobieod01.júla2009do31.decembra2009uplatňovalbezdôvodnéobohateniedôvodiac,
že na sporných parcelách neplatí právny režim zákona č. 66/2009 Z. z. Správne mali súdy rozhodnúť

tak, že za toto obdobie mali priznať žalobcovi peňažnú sumu na základe vlastného posúdenia právnej
kvalifikácie.

40. Z obsahu spisu v prejednávanom spore vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou 10. augusta
2010 vedenou pod sp. zn. 4C/149/2010 po čiastočnom späťvzatí žaloby a po zmene žalobného návrhu
domáhal, aby súd uložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť žalobcovi 8.722,84 eura s 9 % úrokom z

omeškania ročne od 10. augusta 2010 do zaplatenia; uložil žalovaným 1/ až 3/ povinnosť spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 45.860,62 eura s 9 % úrokom z omeškania ročne od 10. augusta
2010 do zaplatenia a spoločne a nerozdielne nahradiť trovy konania titulom bezdôvodného obohatenia.
Zároveň žalobca žalobou doručenou 12. septembra 2011 vedenou pod sp. zn. 6C/164/2011 sa domáhal,
aby súd uložil žalovaným 1/ až 3/ povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 36.660 eur s 9 %

úrokom z omeškania ročne od 14. decembra 2010 do zaplatenia a rovnako tak spoločne a nerozdielne
žalobcovi nahradiť trovy konania titulom bezdôvodného obohatenia. Následne uznesením Okresného
súdu Bardejov zo 16. júna 2016 č. k. 4C/149/2010-383, ktoré nadobudlo právoplatnosť 27. júna 2016
boli na spoločné konanie spojené veci tohto súdu a to pod sp. zn. 4C/149/2010 a sp. zn. 6C/164/2011,
ktoré sa viedli pod spoločnou sp. zn. 4C/149/2010.

40.1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo 16. februára 2018 č. k. 4C/149/2010-551 I. uložil žalovanému
1/ povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 54.583,46 eura s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo
sumy 54.583,46 eura od 10. augusta 2010 do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku; II. v prevyšujúcej časti žalobu voči žalovanému 1/ zamietol, III. žalobu voči žalovaným 2/ a 3/

zamietol, IV. priznal žalobkyni voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 19,64 %,
V. žalovaným 2/ a 3/ priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobca
proti výrokom II. až V. rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie, avšak vlastné posúdenie právnej
kvalifikáciesúdomprvejinštancievňomnenamietal.Odvolacísúd,ktorýbolvzmysle§380CSPviazaný
odvolacími dôvodmi, preto nemal možnosť zaoberať sa touto žalobcom vytýkanou nesprávnosťou, a

teda ani dôvod v odôvodnení svojho rozhodnutia zaujať k tejto skutočnosti svoje stanovisko.

41. Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok je vo vzťahu k odvolaniu ako riadnemu
opravnému prostriedku subsidiárny nielen z procesného hľadiska - teda že dovolanie možno podať
len proti rozhodnutiu vydanému v odvolacom konaní (čo znamená, že odvolacie konanie predchádza

dovolaciemu konaniu), ale aj z hmotnoprávneho hľadiska, ktoré zohľadňuje skutočnosť, že dovolateľ
môže v mimoriadnom opravnom prostriedku (úspešne) argumentovať len takými dôvodmi, ktoré
namietol už v rámci riadneho opravného prostriedku a ktoré boli meritórne posudzované odvolacím
súdom. V prípade, že takéto námietky v odvolacom konaní neuplatnil, hoci tak urobiť mohol a mal, tieto
námietky ex post nemôžu byť spôsobilé založiť prípustnosť dovolania.

42. Všeobecne princíp subsidiarity vychádza z toho, že najlepšie postaveným k plneniu úloh sú najnižšie
články hierarchie súdov; vyššie články systému zasahujú len vtedy, kedy už prípad nemôže byť riešený
na úrovni článku nižšieho. Ide o všeobecný princíp organizácie celej spoločnosti a súdnictva osobitne.

43. Z uvedeného teda vyplýva, že dovolací dôvod nesprávneho právneho posúdenia je pre prípustnosť
dovolania relevantný len vtedy, ak vec nesprávne právne posúdil odvolací súd alebo ak v odvolaní
namietané nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie odvolací súd svojím procesným
postupom nenapravil. Avšak nemôže tomu byť v prípade, ak samotná strana sporu nevyužila svoje
právo namietať konkrétnu nesprávnosť v rámci podaného odvolania; v takom prípade strana sporu

mala možnosť uplatniť svoj vplyv na výsledok konania vo vzťahu ku konkrétnej otázke, ale keď tak
neurobila,hocitakurobiťmohlaamala,predmetnáotázkasanestalapredmetomprieskumuodvolacieho
súdu, ktorý nemal možnosť v rámci opravného konania vyhodnotiť jej opodstatnenosť aj vo vzťahu k
existujúcej judikatúre najvyššieho súdu. V tomto prípade odvolací súd neposudzoval nastolenú otázkupre jej neuvedenie žalobcom v podanom odvolaní, preto sa jej riešenia nemôže úspešne domáhať v
dovolacom konaní.

44. Z princípu racionálneho, efektívneho a inštančného súdneho konania o dovolaní vyplýva, že
dovolateľ musí uplatniť celú argumentáciu, ktorú považuje za významnú, rovnako ako všetky dovolacie
návrhy už v odvolacom konaní. Úlohou dovolacieho súdu je potom posúdiť, či tieto argumenty a návrhy
odvolací súd riadne preskúmal a či k nim zaujal správny právny záver. Povedané inými slovami,
nedávalo by žiaden rozumný zmysel, aby podstatné argumenty a návrhy, ktoré mohol (a mal) dovolateľ

uplatniť už v predchádzajúcom odvolacom konaní, predkladal až dovolaciemu súdu. Takto by totiž
nastala celkom absurdná situácia, kedy by najvyšší súd preskúmaval rozsudok odvolacieho súdu (teda
jeho „zákonnú správnosť a spravodlivosť“), hoci by však tento odvolací súd nemal žiaden dôvod, pre
ktorý by sa mohol (a mal) zaoberať určitou argumentáciou, ktorá mu nebola známa (zrejmá), pretože
ju dovolateľ nepoužil a „vyčkal“ by s ňou až na konanie pred dovolacím súdom. Inak povedané,
dovolanie nemôže predstavovať nástroj na obchádzanie (hoci aj neúmyselné) povinnosti vyčerpania

riadnych procesných prostriedkov na ochranu subjektívnych práv dovolateľa, a to nielen formálne, ale
aj materiálne, dispozične, teda obsahovo vecne (argumentačne); hodnotové obmedzenie prípustnosti
opravného prostriedku nepredstavuje odmietnutie spravodlivosti.

45. V tomto prípade ide totiž o kontradiktórne sporové konanie, v ktorom platí zásada, že práva patria

bdelým (vigilantibus iura scripta sunt). Ak potom žalobca uvedenú otázku, zakladajúcu prípustnosť a
dôvodnosť dovolania, neuplatnil v odvolacom konaní - hoci mu bola známa - v rámci ochrany svojich
práv, nemôže ju dovolací súd posudzovať pre nedostatok svojej právomoci (§ 419 CSP a contrario),
lebo inak by fakticky preskúmaval rozsudok súdu prvej inštancie namiesto odvolacieho súdu, ktorý však
na to nedostal príležitosť.

46. Z uvedeného možno urobiť záver, že dovolateľ môže urobiť spôsobilým predmetom dovolacieho
konania len také námietky, ktoré už uplatnil v odvolacom konaní, pokiaľ tak s ohľadom na konkrétne
okolnosti prípadu urobiť mohol a tak poskytol príležitosť odvolaciemu súdu sa k nim vyjadriť.

47. V podstate obdobne postupuje vo svojej činnosti aj ústavný súd, z ktorého judikatúry vyplýva, že
ak sťažovateľ v rámci ochrany svojich základných práv a slobôd uplatní v konaní pred ústavným súdom
argumentáciu, ktorú mohol predniesť, ale nepredniesol v konaní pred všeobecnými súdmi, ústavný súd
na jej posúdenie nemá právomoc a sťažnosť sťažovateľa odmietne (II. ÚS 70/2017).

48. Dovolací súd uzatvára, že dovolacia námietka žalobcu, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu
spočívananesprávnomprávnomposúdenívecivňomvymedzenejprávnejotázke(§421ods.1písm.b)
CSP) je nedôvodná, dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP nie je prípustné a vzhľadom na súčasne
uplatnený dovolací dôvod spočívajúci v tvrdenej existencii vady zmätočnosti, ktorá by bola porušením
práva dovolateľa na spravodlivý proces [§ 420 písm. f) CSP], naplnenie ktorého dovolací súd nezistil,

dovolací súd dovolanie ako celok podľa § 448 CSP zamietol.

49. Žalovaní 2/ a 3/ boli v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešní (§ 453 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP), preto im dovolací súd proti žalobcovi priznal v súlade s § 262 ods. 1 CSP nárok na
náhradu trov dovolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia dovolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§
262 ods. 2 CSP). Žalovanému 1/ nárok na náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, nakoľko mu v
dovolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

50. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.