Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, December 16, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118212650
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1118212650.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členiek

senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.
XX.X.XXXX, bytom X. XXXX XXX/3, Lehota pod Vtáčnikom, zastúpenej: JUDr. Pavel Piovarči ml.,
advokát, so sídlom Štúrova 20, Košice proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, Bratislava o zaplatenie
3 166,66 eur, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 13.10.2023,
č.k. B1-22C/44/2018-45, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa potvrdzuje.

Žalovanému sa proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol (výrok I.) a žalovanému nepriznal nárok
na náhradu trov konania (výrok II.).

2.Súdprvejinštancierozhodnutievoveciprávneodôvodnilustanovením§1,§2písm.a),§3ods.1,2,§
5ods.1,§9ods.5zákonač.215/2006Z.z.oodškodňovaníosôbpoškodenýchnásilnýmitrestnýmičinmi
(ďalej len „zákon č. 215/2006 Z.z.“) a § 1 a § 35 zákona č. 274/2017 Z.z. o obetiach trestných činov a o

zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 274/2017 Z.z.“) a vecne tým, že z vykonaného
dokazovania mal preukázané, že žalobkyňa je osobou poškodenou a oprávnenou domáhať sa nároku
na odškodnenie v zmysle zákona č. 215/2006 Z.z., keďže sa jej otec C. D. stal obeťou násilného
trestného činu, v dôsledku ktorého zomrel. Páchateľom trestného činu (obzvlášť závažného zločinu) bol
brat žalobkyne, syn nebohého otca, C. D., ktorý bol právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu
Banská Bystrica zo dňa 12.2.2016, sp.zn. 3Tk/2/2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej
Bystrici zo dňa 28.4.2016, sp.zn. 2To/29/2016. Žalobkyňa a jej sestra (E. A.) ako druhá poškodená

žiadosťou zo dňa 4.8.2016 požiadala Ministerstvo spravodlivosti SR o priznanie odškodnenia, o ktorej
rozhodlo ministerstvo rozhodnutím zo dňa 23.2.2017 č. 34323/2017/146, 45960/2016-1437/76/Šk
doručeným žalobkyni dňa 28.2.2017 a priznalo žalobkyni odškodnenie v sume 6 333,33 eur s tým, že
celková suma odškodnenia bola v sume 19 000 eur, ktorú rozdelilo na 3 časti, pretože považovalo
páchateľa trestného činu za jednu z poškodených osôb, z uvedeného dôvodu priznalo žalobkyni iba
1/3 z celkovej sumy (keďže nebohý otec mal 3 deti). Žalobkyňa sa domáhala doplatenia rozdielu
medzi vyplatenou sumou odškodnenia vo výške 6 333,33 eur a sumou 9 500 eur, ktorá predstavuje

polovicu zo sumy celkového odškodnenia. Súd prvej inštancie sa stotožnil s obranou žalovaného,
v zmysle ktorej žalobkyňa podala žalobu na súd až dňa 24.7.2018, hoci v rozhodnutí o odškodnení
bola poučená o tom, že odškodnenia sa môže domáhať na súde najneskôr do jedného roka odo
dňa doručenia rozhodnutia o žiadosti, pričom na základe uvedeného vzniesol námietku premlčaniauplatneného nároku. Prvoinštančný súd v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 24.5.2017, sp.zn. 2Sžo/47/2015. Uviedol, že žalobkyňa podala žiadosť za účinnosti zákona č.
215/2006 Z.z., rovnako rozhodnutie ministerstva bolo vydané a doručené žalobkyni za účinnosti tohto

zákona. V čase podania žaloby na súd bol platný a účinný nový zákon č. 274/2017 Z.z., ktorý však v § 35
odkázal na aplikáciu právneho predpisu účinného do 31.12.2017. Súd prvej inštancie nepovažoval za
správne tvrdenie žalobkyne, že vydaním rozhodnutia o odškodnení sa konanie o odškodnení skončilo
a nároku na doplatenie odškodnenia sa môže domáhať podľa zákona č. 274/2017 Z.z. v spojení
s Občianskym zákonníkom, a to v 3-ročnej premlčacej dobe. Uviedol, že bez ohľadu na skutočnosť, že

zákonom č. 274/2017 Z.z. bol zrušený zákon č. 215/2006 Z.z., pokiaľ je žaloba reakciou na rozhodnutie
oodškodnenízodňa23.2.2017,sanažalobužalobkyneaplikuje§35zákonač.274/2017Z.z.,t.j.postup
a lehoty upravené v zákone č. 215/2006 Z.z. Uzavrel, že žalobkyňa podala žalobu po zákonnej 1-ročnej
lehote od doručenia rozhodnutia o odškodnení. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobkyne, že v novom zákone č.
247/2017 Z.z. nie je stanovená lehota na podanie žaloby na súd, súd prvej inštancie vysvetlil, že je tomu
preto, lebo v zmysle tohto zákona má poškodená osoba právo domáhať sa preskúmania rozhodnutia

ministerstva správnou žalobou na súde, ak ministerstvo žiadosti v rozhodnutí nevyhovie alebo vyhovie
iba v časti (o uvedenom svedčia rozhodnutia správnych súdov). Prvoinštančný súd nad rámec uviedol,
že sporná otázka okruhu poškodených osôb podľa zákona č. 215/2006 Z.z. bola vyriešená v rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.11.2017, sp.zn. 7Cdo/152/2016. O trovách konania rozhodol súd prvej
inštancie podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a plne

úspešnému žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania, keďže si nárok neuplatnil a z obsahu
súdneho spisu mu žiadne trovy nevyplývajú.

3. Proti uvedenému rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), t.j., že rozhodnutie

súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietala, že súd prvej
inštancie nesprávne právne posúdil námietku premlčania vznesenú žalovaným. Uviedol, že konanie
o odškodnenie žalobkyne sa skončilo dňom 23.2.2017, kedy žalovaný vydal rozhodnutie o odškodnení,
ktoré doručil právnemu zástupcovi žalobkyne dňa 28.2.2017. Poukázala na to, že zákon č. 215/2006
Z.z. bol účinný do 31.12.2017 a počnúc 1.1.2018 vstúpil do účinnosti zákon č. 274/2017 Z.z., a teda

všetky právne vzťahy týkajúce sa problematiky odškodnenia obetí trestných činov sa posudzujú podľa
zákona č. 274/2017 Z.z., a nie zákona č. 215/2006 Z.z. Podľa názoru žalobkyne pokiaľ k podaniu žaloby
došlo až v roku 2018, bolo nutné vychádzať z právnej úpravy zákona č. 274/2017 Z.z., a to aj vo vzťahu
k zákonným lehotám. Poukázala na znenie § 35 zákona č. 274/2017 Z.z., podľa ktorého konania vo
veciach podľa tretej časti začaté pred 1. januárom 2018 sa dokončia podľa predpisov účinných do

31. decembra 2017. Konanie o odškodnenie žalobkyne však bolo skončené ešte v roku 2017, teda
za účinnosti zákona č. 215/2006 Z.z., preto z uvedeného dôvodu nemožno na daný prípad aplikovať
prechodné ustanovenie § 35 zákona č. 274/2017 Z.z. Ďalej poukázala na to, že zo žiadneho ustanovenia
zákona č. 274/2017 Z.z. nevyplýva akákoľvek lehota, ktorá by žiadateľa – poškodeného v prípade
nesúhlasu s rozhodnutím ministerstva o jeho žiadosti časovo limitovala v podaní žaloby na všeobecný

súd. Rovnako zo žiadneho ustanovenia zákona č. 274/2017 Z.z. nevyplýva skutočnosť, že poškodená
osoba má právo domáhať sa preskúmania rozhodnutia ministerstva správnou žalobou na súde, jedná sa
ozávervyplývajúcizdôvodovejsprávy,avšakniezosamotnéhozneniazákona.Žalobkyňatrvalanatom,
že pokiaľ zákon č. 274/2017 Z.z. ako lex specialis neobsahuje právnu úpravu inštitútu premlčania, bolo
v jej konkrétnom prípade na posúdenie otázky včasného, resp. oneskoreného podania žaloby potrebné

aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, t.j. všeobecnú premlčaciu dobu upravenú v §
101 Občianskeho zákonníka. Namietala, že súd prvej inštancie sa so vznesenou námietkou premlčania
vysporiadal iba s poukazom na dôvodovú správu zákona č. 274/2017 Z.z., ktorej právna záväznosť
nie je daná, avšak nevysvetlil dôvody, pre ktoré je argumentácia žalobkyne nesprávna. Uviedla, že
v čase podania žaloby sa nemohla riadiť ustanoveniami zákona č. 215/2006 Z.z., ktorý v danom čase

už nebol účinný, avšak z ustanovení zákona č. 274/2017 Z.z. žiadna lehota pre žalobkyňu nevyplývala,
ani skutočnosť, aby sa prieskumu sporného rozhodnutia domáhala prostredníctvom správnej žaloby.
Na základe uvedeného žiadala, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie, alebo, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu
vyhovie.

4. K odvolaniu žalobkyne sa žalovaný nevyjadril.5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov podaného odvolania (§ 379, §
380 ods. 1 a 378 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže
sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie

pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie
je podané dôvodne.

6. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v
postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok ( § 380 ods.2 C.s.p.).

7. Podľa § 1 zákona č. 215/2006 Z.z. tento zákon upravuje jednorazové finančné odškodnenie (ďalej len
"odškodnenie") osôb, ktorým bola v dôsledku úmyselných násilných trestných činov (ďalej len "trestný
čin") spôsobená ujma na zdraví.

8. Podľa § 9 ods. 5 zákona č. 215/2006 Z.z. ak ministerstvo nevyhovie žiadosti alebo jej vyhovie

iba sčasti, poškodený sa môže domáhať odškodnenia žalobou na súde proti Slovenskej republike
zastúpenej ministerstvom najneskôr do jedného roka odo dňa doručenia rozhodnutia o žiadosti.

9. Podľa § 1 zákona č. 274/2017 Z.z. tento zákon upravuje práva, ochranu a podporu obetí trestných
činov (ďalej len "obeť"), vzťahy medzi štátom a subjektmi poskytujúcimi pomoc obetiam a finančné

odškodňovanie (ďalej len "odškodňovanie") obetí násilných trestných činov.

10. Podľa § 35 zákona č. 274/2017 Z.z. konania vo veciach podľa tretej časti začaté pred 1. januárom
2018 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2017.

11. V prejednávanej veci si žalobkyňa uplatnila nárok na zaplatenie doplatku odškodnenia v sume
3 166,66 eur, ktorý jej nebol priznaný rozhodnutím Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 23.2.2017, č.
34323/2017/143, 45960/2016-1437/76/Šk na základe zákona č. 215/2006 Z.z.

12. Odvolací súd konštatuje, že nárok, ktorý si uplatnila žalobkyňa voči Ministerstvu spravodlivosti SR,

jej vyplýval zo zákona č. 215/2006 Z.z., keďže žalobkyňa spĺňala predpoklady stanovené v uvedenom
zákone, t.j. bola poškodenou osobou v súvislosti s trestným činom, v dôsledku ktorého zomrel jej otec
C. D.. V prvom rade je potrebné upriamiť pozornosť na skutočnosť, že možnosť domáhať sa nároku
na odškodnenie (v rozsahu nepriznanom ministerstvom) na (všeobecnom) súde vyplývala žalobkyni
z § 9 ods. 5 zákona č. 215/2006 Z.z., ktorý možnosť podania žaloby na plnenie výslovne upravoval.

Pokiaľ by takáto právna úprava v zákone absentovala, do úvahy by prichádzala iba možnosť domáhať sa
preskúmania rozhodnutia žalovaného prostredníctvom správnej žaloby. Pokiaľ teda žalobkyňa podala
Ministerstvu spravodlivosti SR žiadosť o odškodnenie za účinnosti zákona č. 215/2006 Z.z., v prípade,
ak jej ministerstvo nevyhovelo alebo vyhovelo iba sčasti, mohla sa podľa § 9 ods. 5 uvedeného zákona
domáhať zaplatenia odškodnenia voči ministerstvu na všeobecnom súde žalobou na peňažné plnenie,

a to v lehote do jedného roka odo dňa doručenia rozhodnutia o žiadosti. Žalobkyni uplynula uvedená
lehota 28.2.2018, pričom žalobu podala na súd dňa 24.7.2018, t.j. po uplynutí zákonom stanovenej
lehoty.

13. Pokiaľ žalobkyňa argumentovala tým, že v čase podania žaloby bol účinný zákon č. 274/2017

Z.z., ktorý v prechodnom ustanovení § 35 stanovil, že konania začaté pred 1. januárom 2018 sa
dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2017, pričom konanie o žiadosti žalobkyne
o odškodnenie bolo skončené doručením rozhodnutia ministerstva, preto sa prechodné ustanovenie
nevzťahuje na jej prípad, odvolací súd uvádza nasledovné. Vo všeobecnosti možno vyvodiť, že konanie
o odškodnenie sa končí rozhodnutím ministerstva, keďže súdne konanie nie je priamym pokračovaním

konania o odškodnenie prebiehajúcom na ministerstve spravodlivosti, ale závisí od iniciovania žaloby
na súd zo strany poškodenej osoby. Je však zrejmé, že možnosť podania žaloby na plnenie na
všeobecný súd je spojené práve s právnym režimom upraveným v zákone č. 215/2006 Z.z., nakoľko
takúto žalobu mohli podať iba poškodené osoby, ktoré si uplatnili svoj nárok na ministerstve podľa
tohto zákona. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo potrebné aj vo vzťahu k posúdeniu námietky

premlčania riadiť sa režimom podľa zákona č. 215/2006 Z.z., nakoľko iba tento právny režim umožňoval
poškodeným osobám podať žalobu na plnenie na všeobecnom súde. V opačnom prípade, t.j., ak by
súd posúdil nárok žalobkyne v režime podľa zákona č. 274/2017 Z.z., musel by dospieť k záveru, že
žaloba žalobkyne na peňažné plnenie voči ministerstvu spravodlivosti podaná na všeobecnom súdeby nebola vôbec prípustná v zmysle jej nedôvodnosti z hmotnoprávneho hľadiska. Takýto nárok totiž
poškodeným osobám podľa zákona č. 274/2017 Z.z. vôbec nevyplýva. Poškodené osoby môžu proti
rozhodnutiu ministerstva v podmienkach zákona č. 274/2017 Z.z. podať iba správnu žalobu, t.j. domáhať

sa preskúmania rozhodnutia ministerstva ako správneho orgánu. Takáto možnosť vyplýva priamo zo
Správneho súdneho poriadku (zákona č. 162/2015 Z.z.) bez nutnosti špeciálneho odkazu v tom-ktorom
zákone.

14. So zreteľom na uvedené odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie považoval nárok žalobkyne

za premlčaný, dôsledkom ktorej skutočnosti bolo potrebné žalobu zamietnuť.

15. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako
vecne správne potvrdil.

16. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 262 ods.

1 a § 396 ods. 1 C.s.p. tak, že v konaní úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).