Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 28, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/24/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3621200506
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3621200506.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ĽubiceBajzovejačlenieksenátu
JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. D. XX, právne zastúpeného: Mgr. Vlastimilom Valkovičom, advokátom so sídlom A. Hlinku
4239/58, Topoľčany, proti žalovanému: ALONE s.r.o. so sídlom Piešťanská 21, Nitra, IČO: 47 597 119,
právne zastúpenému: Advokátska kancelária Consilliaris, s. r. o. so sídlom Ružová dolina 8, Bratislava,

IČO: 47 248 301, o zaplatenie sumy 12.450,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza zo dňa 31. októbra 2023, č.k. PE-5C/11/2021-283, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcej časti (výrok I.) a súvisiacej časti o trovách konania
medzi stranami sporu (výrok II.) p o t v r d z u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III., ktorým rozhodol, že o trovách štátu rozhodne samostatným
uznesením z r u š u j e a v tomto rozsahu vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol,
výrokom II. rozhodol o trovách konania medzi stranami sporu tak, že žalovaný má nárok voči žalobcovi
na ich náhradu vo výške 100 % s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom a v konečnom dôsledku výrokom III.
rozhodol tak, že o trovách štátu rozhodne samostatným uznesením.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou proti žalovanému
domáhal zaplatenia sumy 12.450,- eur s 5%-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 12.450,-
eur od 10.03.2021 do zaplatenia a náhrady trov konania na tom základe, že dňa 07.12.2017 bola
medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená zmluva o dielo, na základe ktorej mal žalovaný pre žalobcu
postaviť stavbu - holodom rodinného domu LAGUNA 445 vo E. F. s povinnosťou dielo odovzdať do
31.12.2019. Žalovaný však ani do mesiaca február 2021 dielo nedokončil, neodovzdal a keďže ani nebol

predpoklad jeho odovzdania, odstúpil žalobca písomne od zmluvy o dielo a to listom zo dňa 19.02.2021,
ktoré odstúpenie bolo doručené žalovanému dňa 23.02.2021. V odstúpení od zmluvy bol žalovaný
zároveň vyzvaný na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle článku VI. Zmluvy o dielo vo výške 12.450,-
eur, vyčíslenej ku dňu spísania odstúpenia od zmluvy, pričom žalovaný ani čiastočne zmluvnú pokutu
neuhradil. Zmluvná pokuta je vypočítaná za roky 2020 a 2021 (366 dní x 30,- eur/rok 2020 + 49 dní x
30,- eur/rok 2021) ku dňu zaslania odstúpenia od zmluvy. Zákonný ročný úrok z omeškania uplatňuje

odo dňa, kedy sa dostal žalovaný do omeškania t.j. odo dňa 10.03.2021, nakoľko mal lehotu 14 dní na
jej zaplatenie počínajúc odo dňa doručenia odstúpenia od zmluvy o dielo.3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že Okresný súd Partizánske o žalobe prvotne
rozhodol tak, že vydal pod č .k. 5C/11/2021-26 zo dňa 21.05.2021 platobný rozkaz, ktorým zaviazal
žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 12.450,- eur s 5%-ným úrokom z omeškania ročne

zo sumy 12.450,- eur od 10.03.2021 do zaplatenia a zároveň k náhrade trov konania. Proti platobnému
rozkazu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor, v ktorom namietal, že dielo malo byť
podľa zmluvy zhotovené do 31.12.2019, t.j. 24 mesiacov odo dňa uzavretia zmluvy o dielo v závislosti
od faktorov, ako je počasie, denné a nočné teploty v neposlednom rade aj vzhľadom na súčinnosť
objednávateľa. Tento termín nebolo možné dodržať, pretože žalobca sa stal vlastníkom pozemku na

ktorom malo byť dielo vykonané až v roku 2019, teda takmer dva roky potom, čo bola zmluva o dielo
uzatvorená, s ohľadom na čo nie je podstatným konkrétny termín uvedený v zmluve, ale lehota 24
mesiacovodkedyboloumožnenéžalovanémudielovykonaťpočínajúcvtomtoprípadeodmomentu,keď
sa žalobca stal vlastníkom pozemku, až po ktorej skutočnosti bolo možné vybaviť stavebné povolenia
potrebné na realizáciu diela. Poukázal však aj na ďalšiu prekážku neumožňujúcu ani po prevode
pozemku do vlastníctva žalobcu bezprostredné vydanie stavebného povolenia spočívajúcu v tom, že

ani po nadobudnutí pozemku do vlastníctva, žalobca nezabezpečil vyňatie pôdy z PPF na stavebné
účely, nedoložil stavebné povolenie, resp. žiadny doklad, aby bolo možné dielo žalovaným realizovať,
pričom žalovaný takúto povinnosť zo zmluvy o dielo nemal, táto povinnosť zaťažovala samotného
žalobcu. Z dôvodu nečinnosti žalobcu a ústretovosti žalovaného, však nakoniec žalovaný aj započal
s prácami bez stavebného povolenia, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 10.000,- eur. Bol to

teda žalobca, nie žalovaný, ktorý podstatným spôsobom porušil svoje povinnosti, svojou nečinnosťou
znemožnil žalovanému dielo zrealizovať a preniesol bez akéhokoľvek dôvodu povinnosti spojené s
vybavením stavebného povolenia na žalovaného. Nezrealizovanie diela bolo primárne spôsobené tým,
že ani po roku od uzavretia zmluvy, nebol žalobca vlastníkom pozemku na ktorom chcel aby sa rodinný
dom staval. Žalobca v priebehu konania trval na tom, že žalovaný nedodržal termín odovzdania diela

v zmysle zmluvy, a preto je povinný mu zaplatiť dohodnutú zmluvnú pokutu. Žalovaný trval na tom, že
dátum odovzdania diela nebolo možné splniť, a to práve pre absenciu potrebnej súčinnosti zo strany
žalobcu,takževzniknutýstavpodľajehonázoruideplnenaťarchužalobcuanajehostranetaknevznikla
povinnosť mu akúkoľvek vzniknutú pokutu zaplatiť, dojednanie o ktorej naviac považoval za neplatné.

4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom strán, oboznámením sa s obsahom odstúpenia
žalobcu od zmluvy o dielo zo dňa 19.02.2021 č.l. 3a - 4 spisu, zmluvy o dielo zo dňa 07.12.2017 č.l.
4a-6 spisu, podacieho lístka č.l. 7 spisu, platobného rozkazu č.l. 26 spisu, odporu žalovaného proti
platobnému rozkazu č.l. 31-36 spisu, výpisu z LV č. XXXX pre katastrálne územie E. F. č.l. 41-42 spisu,
vyjadrenia žalobcu č.l. 51 spisu, uznesenia OR PZ v Topoľčanoch č. k. ČVS: ORP-18/VYS-To-2021

č.l. 1-5 spisu, cenovej ponuky č.l. 59 spisu, vyjadrenia žalovaného č.l. 66-67 spisu, kúpnej zmluvy na
pozemok č.l. 85-86 spisu, návrhu na vklad vlastníckeho práva k pozemku pod č. V795/2019 zo dňa
10.09.2019č.l.87spisu,rozhodnutiaMestaTopoľčanyouloženípokutyžalovanémuzarealizáciustavby
bez stavebného povolenia č.l. 100-104, 115-116 spisu, záznamu z výkonu štátneho stavebného dohľadu
č.l. 117-121 spisu, geometrického plánu č.l. 133 spisu, obsahom komunikácie so žalovaným č.l. 134-149

spisu, znaleckého posudku č. 23/2023 č.l. 210-252 spisu, vyjadrením žalobcu k znaleckému posudku č.l.
258 spisu, vyjadrením žalovaného k znaleckému posudku č.l. 267 spisu, výsluchom svedkyne G. A. E.,
tiežvýsluchomsvedkaH.I.aostatnéhospisovéhomateriáluananímzistenýskutkovýstavaplikovalust.
§ 544 ods. 1, 2, § 545 ods. 1, 2, 3, § 545a, § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), vo svetle ktorých
vyhodnotenímskutkovéhostavumalzapreukázané,ženárokžalobcunazaplateniezmluvnejpokutynie

je dôvodný s následkom nemožnosti vyhovenia jeho žalobe. Svoje zamietajúce rozhodnutie založil na
zistení vyplývajúceho z výsluchu svedkyne A. E., z ktorého vyplynulo, že konateľ žalovaného písomnú
formu zmluvy o dielo zo dňa 07.12.2017, ktorá obsahovala aj dojednanie o zmluvnej pokute vlastnoručne
podpísal až dňa 25.05.2020, a to na kapote svojej dodávky na stavenisku rodinných domov vo E. F.,
pričom podpis konateľa žalovaného ani nebol sprevádzaný odtlačkom pečiatky spoločnosti, v mene

ktorej konal, k čomu došlo za prítomnosti tejto svedkyne, čo sporným ani v konaní nebolo. Skutočnosť,
že konateľ žalovaného túto zmluvu o dielo vlastnoručne podpísal, vyplynula aj z výsledkov znaleckého
posudku č. 23/2023 spracovaného znalkyňou z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo. Zároveň
však bolo zistené, že údaje v zmluve napísané ručným písmom, a to označenie objednávateľa, typ
zhotovovaného domu, cena diela, termín vykonania diela a dátum uzatvorenia zmluvy, neboli do zmluvy

vpísané konateľom žalovaného. Dohoda o zmluvnej pokute, ktorá bola súčasťou písomne vyhotovenej
zmluvyodielo,taknemalapísomnúformuaždo25.05.2020,kedyjupodľasvedkynekonateľžalovaného
vlastnoručne podpísal a teda v čase, kedy malo byť dielo podľa zmluvy zhotovené, teda do 31.12.2019
tu existencia platne dojednanej zmluvnej pokuty nebola. Absencia písomnej formy podľa názoru súduprvej inštancie mala za následok absolútnu neplatnosť dohody o zmluvnej pokute podľa § 544 ods. 2
Občianskeho zákonníka. V čase po podpise písomnej zmluvy o dielo, sa tak žalovaný nemohol dostať do
omeškania so zhotovením diela k 31.12.2019, keďže túto podpisoval až 25.05.2020 a žalobcovi tak ani

nevzniklo právo na zaplatenie zmluvnej pokuty. Zároveň súd prvej inštancie poukázal aj na skutočnosti
spochybňujúce samotnú zmluvu o dielo v jej písomnej forme, vyplývajúce zo zistení, že podstatné
náležitosti zmluvy neboli do zmluvy dopísané rukou konateľa žalovaného a tiež na to, že v čase, keď
mala byť podľa žalobcu zmluva o dielo uzatvorená, teda 7.12.2017 (taký dátum je na zmluve uvedený),
neboli pozemky, na ktorých sa mal stavať dom pre žalobcu v jeho vlastníctve, tento sa stal ich vlastníkom

ažodvkladovanímkúpnejzmluvydňa10.09.2019,ažnačonadväzovalovydanie stavebnéhopovolenia,
ktoré nebolo možné získať skôr, ako bol pozemok majetkovo-právne vysporiadaný, pričom zo zmluvy ani
nevyplýva, že k týmto činnostiam by sa bol zaviazal žalovaný, v kontexte ktorých skutočností potom aj
termín zhotovenia diela uvedený v zmluve bol nereálny. Súd prvej inštancie tiež konštatoval, že napriek
tomu sa so stavbou začalo ešte pred vydaním stavebného povolenia, za čo bol žalobca aj pokutovaný.
Keďže súd prvej inštancie dospel k záveru o neexistencii platnej dohody o zmluvnej pokute v zákonom

predpísanej písomnej forme (ako to predpisuje ust. § 544 ods. 2 OZ) v čase do podpisu žalovaného
zmluvy o dielo, súčasťou až ktorej bolo dojednanie o zmluvnej pokute, k čomu došlo dňa 25.05.2020
zo strany konateľa žalovaného, vychádzajúc z ktorej však dielo malo byť zhotovené už do 31.12.2019,
nebolo možné pre absolútnu neplatnosť tejto dohody žalobe, ktorou si nárokuje žalobca zaplatenie
zmluvnej pokuty vyhovieť, a preto ju zamietol. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa §

255 ods. 1 CSP, tak že žalovanému, ktorý bol v spore úspešný, priznal proti žalobcovi plnú náhradu trov
konania o ktorých výške rozhodne do 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením súdny úradník. Pokiaľ ide o výrok III. rozhodnutia súdu prvej inštancie, týkajúci
sa trov konania štátu, vo vzťahu k nemu v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie absentujú
akékoľvek dôvody.

5. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol žalobca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu, navrhujúc odvolaciemu súdu jeho zrušenie a vrátenie veci
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie, alternatívne zmenu napadnutého rozhodnutia tak,
že žalobe bude v celom rozsahu vyhovené. Uplatňujúc dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods.

1 písm. b/, f/ a h/ CSP (porušenie práva na spravodlivý proces v dôsledku nesprávneho procesného
postupu súdu prvej inštancie, nesprávne skutkové a právne závery, na ktorých je založené rozhodnutie)
v konkrétnosti namietal správnosť záveru súdu prvej inštancie, že písomná zmluva o dielo predložená
žalobcom je antidatovaná (odvolací súd poznamenáva, že správny termín je „antedatovanie“), keďže
podľa jeho názoru to z dokazovania nevyplynulo. Podľa jeho názoru pri riešení tejto otázky je podstatná

nielen výpoveď svedkyne G. A. E., ale tiež svedka H. I., z ktorej podľa jeho názoru vyplýva, že písomná
zmluva o dielo medzi stranami sporu existovala a svedok mal na starosti jej vyhotovenie. Antedatovať
podľa jeho názoru znamená napísať na listinu skorší dátum, než bola v skutočnosti vyhotovená
a podpísaná. Zmluva nebola vyhotovená až v roku 2020, otázne len je, kedy bol podpísaný exemplár
odovzdaný svedkom I. žalovanému, ktorý svoj exemplár musel mať k dispozícii, čo však žalovaný

popieral. Rovnako popieral žalovaný svoj podpis na existujúcej zmluve, znaleckým dokazovaním sa
však preukázal opak. Hoci bolo znalecké dokazovanie vykonané na návrh žalovaného, podľa názoru
žalobcu nebolo potrebné, keďže aj bez ohľadu na zistenie kto zmluvu podpísal, by zrejme súd dospel
k rovnakému záveru, t.j. že zmluva je antedatovaná. Podľa jeho názoru túto zmluvu o dielo uzatvorenú
medzižalobcomažalovaným,jepotrebnéposudzovaťajvkontexteďalšíchzmlúvo dielo,ktoréuzatvoril

žalovaný s inými spotrebiteľmi, a to najmä A. E., či A. J., kde termín dokončenia diela bol uvedený
totožne, t.j. do 31.12.2019 a so zreteľom na ktoré je otázne, prečo by práve žalobca nemal uzatvorenú
so žalovaným písomnú zmluvu o dielo, keď to bol práve žalovaný, ktorý mal záujem si tieto vzťahy
zazmluvniť, aby dielo objednávatelia nemohli dať realizovať niekomu inému a prijímal tiež od žalobcu
nemalé finančné prostriedky na realizáciu výstavby, preto je absurdné, aby tak dôležitá vec, ako je cena

diela nebola dohodnutá písomnou formou. Dôvod, prečo nebol dodržaný dohodnutý termín dokončenia
diela spočíval v tom, že žalovaný mal v rozhodnom čase rozostavaných asi päť stavieb a jednoducho
to personálne nezvládal. To, že stavebné práce boli začaté bez stavebného povolenia, nejde na ťarchu
žalobcu, pretože nebolo jeho povinnosťou tieto veci vybavovať, čo vyplýva podľa jeho názoru najmä
zprospektuzverejnenéhožalovanýmnainternete,zprílohykzmluveodieloatiežvýpovedesvedkaH.I.,

ktorý zabezpečoval prepis pozemkov, na ktorých sa mala realizovať výstavba, pričom to bola spoločnosť
žalovaného, ktorá na tento účel H. I. poverila potrebným konaním. Nemôže sa preto stotožniť s názorom
súdu, ktorý ako keby naznačoval, že žalovaný nemohol dielo vykonať zavinením žalobcu. Žalovaný
musel vedieť, že stavia bez stavebného povolenia, toto mu však neprekážalo, rovnako ako nedoriešenévlastnícke právo k pozemku. V ďalšom vytýka súdu prvej inštancie, že v rámci odôvodnenia neaplikoval
ust. § 52, § 54 ods. 2 OZ, dopadajúce na spotrebiteľské vzťahy, znenie ktorých v odvolaní cituje. Ďalej
namieta, že v rozpore s ust. § 181 ods. 2 CSP súd prvej inštancie neuviedol, ktoré skutkové tvrdenia

boli medzi stranami sporné, ktoré nesporné, ktoré dôkazy vykonal a tiež neuviedol, ako vec predbežne
právne posudzuje. V súvislosti s nesplnením si povinnosti podľa § 181 ods. 2 CSP súdom prvej inštancie,
poukazuje na uznesenie NS SR z 28.12.2020 sp. zn. 2 Obdo/56/2020. Namieta tiež, že súd prvej
inštancie v odôvodnení neuviedol, aký právny vzťah medzi žalobcom ako spotrebiteľom a žalovaným
ako dodávateľom existoval od roku 2017 do roku 2020, v ktorom období žalovaný vykonával pre žalobcu

stavebné práce, pokiaľ súd posúdil, že písomná zmluva o dielo vznikla až v roku 2020. Rozsudok
súdu prvej inštancie považuje za predčasný až arbitrárny, podľa jeho názoru súd prvej inštancie sa
mal vysporiadať s tým, či uzavretá zmluva je skutočne antedatovaná, zhodnotiť, či žalobca mal právo
odstúpiť od zmluvy o dielo a od zmluvy na zaplatenie zmluvnej pokuty.

6. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu prostredníctvom svojho právneho

zástupcu navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a zároveň si uplatňuje
voči žalobcovi plný nárok na náhradu trov tiež odvolacieho konania. Plne sa stotožňuje so všetkými
skutkovýmiajprávnymizávermi,naktorýchsúdprvejinštanciezaložilsvojerozhodnutieavšetkydôvody
na odvolanie uplatnené žalobcom považuje za neopodstatnené. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie
vychádzajúc z vyhodnotených dôkazov správne ustálil, že dohoda o zmluvnej pokute tvrdená žalobcom

nemala v čase od 07.12.2017 do 31.12.2019 písomnú formu, absencia ktorej zákonom predpísanej
formy spôsobuje absolútnu neplatnosť takejto dohody. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, na základe
ktorého by bolo možné dospieť k opačnému záveru, na čom nič nemení ani výpoveď svedka H. I.,
na ktorú žalobca v odvolaní poukazuje, nakoľko tento v nej neuviedol, či a kedy bola zmluva o dielo
podpísaná konateľom žalovaného, tento svedok uvádza len svoje domnienky a hypotézy, z ktorých

rozhodne nemožno ustáliť moment podpísania zmluvy o dielo, vrátane dohody o zmluvnej pokute v jej
písomnej forme. Poukaz žalobcu na zmluvy o dielo uzatvárané žalovaným tiež s inými objednávateľmi,
žiadnym spôsobom nemôže konvalidovať neunesenie dôkazného bremena žalobcom vo vzťahu k jeho
tvrdeniu týkajúcemu sa momentu uzatvorenia dohody o zmluvnej pokute medzi spornými stranami
v tomto konaní. V okolnostiach danej veci nemožno tiež hovoriť o arbitrárnom rozhodnutí, pokiaľ

sa práve na túto vadu odvolateľ odvoláva, keďže pojmovými znakmi arbitrárnosti podľa jeho názoru
rozhodnutie rozhodne netrpí. Súd prvej inštancie v predmetnom konaní postupoval procesne správne,
neznemožňoval ani jednej zo strán realizáciu jej procesných práv, na čom nič nemôže zmeniť ani
subjektívna nespokojnosť žalobcu s rozsudkom. Je zjavné, že odvolanie je vyjadrením len subjektívnej
nespokojnosti žalobcu s výsledkom sporu, pri absencii namietaných vád, ktoré by boli spôsobilé viesť

k naplneniu ním uplatnených odvolacích dôvodov.

7. Žalobca vo svojej replike na vyjadrenie žalovaného prostredníctvom svojho právneho zástupcu
uvádza, že trvá na podanom odvolaní v celom rozsahu, ako aj na dôvodoch v ňom uvedených. Nad
rámec skutkového vymedzenia ním uplatnených odvolacích dôvodov v rámci podaného odvolania

v zákonnej lehote na podanie odvolania, tiež tvrdí, že rozhodnutie podľa jeho názoru nie je dostatočne
odôvodnené, v súvislosti s čím poukazuje na niektoré rozhodnutia vyšších súdov problematikou
nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia sa zaoberajúcich.

8. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana

v spore (žalobca), v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 CSP, vykonal
preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

9. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP
a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v jeho zamietajúcej časti (výrok I.)

a súvisiacej časti o trovách konania medzi stranami sporu (výrok II.) ako vecne správny podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdiť a vo výroku III. o trovách konania štátu podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť
a v tejto časti vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).
Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario),
keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania

nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

10. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 12.450,- eur s 5%-ným úrokom z omeškania
ročne z tejto sumy od 10.03.2021 do zaplatenia titulom tvrdeného vzniku nároku na zmluvnú pokutudôvodiac, že dojednanie o tejto má pôvod v čl. VI. zmluvy o dielo zo dňa 07.12.2017 uzatvorenej medzi
stranami sporu, na základe ktorej mal žalovaný pre žalobcu postaviť stavbu - holodom rodinného domu
K. XXX E. E. F. s povinnosťou dielo odovzdať v termíne do 31.12.2019, ktorá povinnosť žalovaného bola

zabezpečená dohodou o zmluvnej pokute, ktorú povinnosť žalovaný v dohodnutom termíne nesplnil,
v dôsledku čoho odstúpil žalobca písomne od zmluvy o dielo listom zo dňa 19.02.2021 a zároveň
vyzvalžalovanéhonazaplateniezmluvnejpokuty,ktorájevypočítanázaobdobienasledujúcepodátume
nesplnenej povinnosti, teda za roky 2020 a 2021, ktorú mu však žalovaný ku dňu podania žaloby
neuhradil.

11. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím žalobu zamietol (výrok I.), pokiaľ ide o trovy konania
vzniknuté stranám sporu, žalovanému ako úspešnej strane ich náhradu priznal v plnom rozsahu voči
žalobcovi(výrokII.).Svojerozhodnutiezaložilnazávereo neexistenciiplatnejdohodyozmluvnejpokute
pre absenciu jej zákonom predpísanej písomnej formy (§ 544 ods. 1,2 OZ).

12. Odvolateľ (žalobca) vychádzajúc z obsahu odvolania uplatňuje dôvody na odvolanie uvedené
v ust. § 365 ods. 1 pod písm. b/, f/ a h/ CSP (porušenie práva na spravodlivý proces, nesprávne
skutkové a právne závery na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie). V konkrétnosti
ťažiskovonamietasprávnosťzáverusúduprvejinštancieoantedatovanízmluvyobsahujúcejdojednanie
o zmluvnej pokute, s následkom neplatnosti tohto dojednania, keď podľa jeho názoru súd nesprávne

vyhodnotil dôkazy týkajúce sa tejto problematiky, nezohľadniac výpoveď svedka H. I., neprihliadnuc tiež
na zmluvy s inými zmluvnými partnermi žalovaného, prostredníctvom čoho v princípe tvrdí nesprávne
hodnotenie dôkazov pre nedodržanie zásad daných ust. § 191 ods. 1 CSP s následkom nesprávnych
skutkových záverov a následného nesprávneho právneho posúdenia veci, vo vzťahu ku ktorému tiež
namieta, že v rámci odôvodnenia rozhodnutia súd prvej inštancie opomenul aplikovať ust. § 52, §54 ods.

2 OZ. V ďalšom vytýka súdu tiež nedodržanie postupu súdom podľa § 181 ods. 2 Civilného sporového
poriadku a po uplynutí lehoty na podanie odvolanie vyjadruje svoju nespokojnosť tiež s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, ktoré považuje za nedostatočné.

13. Odvolací súd za aplikácie ust. § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či

konaniepredsúdomprvejinštancieniejezaťaženévadou/vadami,ktorá/ktorésatýka/týkajúprocesných
podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo
rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd
uvádza, že v konaní pred súdom prvej inštancie nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie
rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP a samotný odvolateľ existenciu takýchto vád ani netvrdil.

14. Následne odvolací súd podrobil odvolaciemu prieskumu rozhodnutie z hľadiska jeho správnosti vo
svetle vecných odvolacích námietok žalobcu, teda možného naplnenia ním produkovaných odvolacích
dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP (nesprávne skutkové a právne závery na
ktorých je založené rozhodnutie).

15. Nesprávny skutkový záver (dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP) je
spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov
podľa kritérií daných ust. § 191 CSP, vychádzajúc z ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej
úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo

prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí
zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie.
Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v
konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi

preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti
alebo vierohodnosti, je logický rozpor.

16. Nesprávne právne posúdenie veci (dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP)

je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne
mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávneinterpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku
toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy).

17. Vyhodnotením rozhodujúcich skutočností vyššie uvedené odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil
odvolací súd ako nedôvodné. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie
sa dostatočne zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, vykonal predložené/navrhnuté dôkazy
v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie, tieto vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v ust. §
191 CSP a zo správne zistených skutočností, vyvodil tiež správne právne závery na ktorých založil

svoje rozhodnutie. Odvolací súd sa plne identifikuje s jeho názorom o absencii platného dojednania
o zmluvnej pokute pre nedostatok jej zákonom predpísanej písomnej formy (§ 544 ods. 1,2, § 40
OZ), v tomto smere teda o neunesení dôkazného bremena žalobcom vo vzťahu k jeho tvrdeniam
o existencii takejto platnej dohody, ktoré závery nemohli indikovať k inému rozhodnutiu, ako zamietnutiu
nároku žalobcu na jej zaplatenie. Súd prvej inštancie správne vzal do úvahy všetky k nároku sa
vzťahujúce výsledky vykonaného dokazovania, preukázané skutkové okolnosti a ich vplyv na nároky

strán, vychádzajúc z nich opodstatnene žalobe nevyhovel a žalovanému vzhľadom na úplný úspech
vo veci priznal plnú náhradu trov konania (§ 262 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP). Súd prvej inštancie pri
posudzovaní rozhodujúcich skutočností postupoval v súlade so zákonom, rozhodol o nich poukazom na
relevantnéskutočnosti,s následkomnespôsobilostiodvolaniakinému,akopotvrdzujúcemurozhodnutiu
odvolaciehosúdupodľaust.§387ods.1CSP(čodovýrokovI.aII.).Súčasnesaodvolacísúdstotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozsudku vzťahujúceho sa k esenciálnej problematike neplatnosti
dojednania o zmluvnej pokute, konštatuje správnosť jeho dôvodov v tomto smere a v podrobnostiach
naň odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), aby nadbytočne neopakoval všetky pre strany známe fakty spolu
so správnou citáciou zákonných ustanovení jednotlivých právnych predpisov.

18. Nad rámec toho, že esenciálna otázka dôvodu neplatnosti dojednania o zmluvnej pokute je
zodpovedaná už súdom prvej inštancie, odvolací súd považuje za potrebné uviesť vo vzťahu
k námietkam produkovaným žalobcom v odvolaní doplniť nasledovné:

19. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobca svoj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty

odvodzoval od písomnej zmluvy o dielo datovanej dňom 07.12.2017, podpísanej žalovaným, súčasťou
ktorej malo byť podľa jeho tvrdenia platné dojednanie o povinnosti žalovaného zaplatiť mu zmluvnú
pokutu pre prípad nedodržania termínu zmluvne dohodnutého zhotovenia a odovzdania diela, t.j. do
31.12.2019.

20. Z obsahu písomnej zmluvy o dielo zo dňa 07.12.2017 vyplýva, že strany sa dohodli na výstavbe
rodinného domu na kľúč podľa projektovej dokumentácie č. LAGUNA 445 za cenu 87.417,- eur v lehote
zhotovenia a odovzdania diela do 31.12.2019 . V článku VI. bod 1 zmluvy, si účastníci konania
dohodli zmluvnú pokutu. V priebehu konania sa stalo nesporným, že písomné vyhotovenie zmluvy bolo
podpísané konateľom žalovaného, sporným zostalo, kedy k tomu malo prísť.

21. Z kúpnej zmluvy zo dňa 08.03.2019 nachádzajúcej sa na č.l. 85-86 spisu a rozhodnutia Okresného
úradu odboru katastrálneho pod č. V 795/2019 zo dňa 10.09.2019 vyplýva, že žalobca sa stal vlastníkom
pozemku parc. č. 256/6 orná pôda o výmere 583 m2 v katastrálnom území E. F. až vkladom vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností, teda dňom 10.09.2019.

22. Z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie E. F. vyplýva, že žalobca sa stal vlastníkom
pozemkov parc. č. 256/14 o výmere 137 m2 zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 256/7 o výmere 557
m2 orná pôda, parc č. 256/6 o výmere 446 m2 orná pôda až na základe kúpnej zmluvy z roku 2019,
preto nie je pravdou, že kúpna zmluva na pozemok bola uzavretá v roku 2017 ako tvrdil žalobca.

23. Z výsluchu svedkyne A. E. vyplynulo, že žalovaný, ktorého konateľom je L. H. mala pre ňu a jej
manžela zabezpečiť výstavbu rodinného domu vo E. F. na parc.č. 256/5 ako i na susednej parcele
č. 256/6, preto zisťovala kto je vlastníkom susednej nehnuteľnosti a požiadala manželku žalobcu, aby
jej odfotila ich zmluvu o dielo a zistila, že na tejto zmluve chýba podpis žalovaného. Dňa 22.05.2020

požiadala konateľa žalovaného o stretnutie na stavbe, ku ktorému došlo 25.5.2020, kedy tento aj
podpísal bez problémov písomnú zmluvu o dielo, ktorej stranou bol žalobca na kapote svojej dodávky.24. Z výsluchu svedka H. I. vyplynulo, že on medzi žalovaným a objednávateľmi diela, zmluvy
neuzatváral,mallenpísomnúsprostredkovateľskúzmluvusožalovanýmAlone.s.r.o..Prevodpozemkov
riešil svedok s pôvodným vlastníkom pozemku s ktorým sa dohodli, že tieto budú rozparcelované na

stavbu rodinných domov. Svedok nebol pri podpisovaní zmlúv o dielo, tieto však po vyhotovení boli
predkladané žalovanému k podpisu.

25. Zo záverov znaleckého posudku č. 23/2023 z odboru písmoznalectva odvetvia ručné písmo vyplýva,
že podpis na zmluve o dielo zo dňa 07.12.2017 je vlastnoručným podpisom konateľa žalovaného L.

H., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.- M., H. XXX/XX. Písmo, ktorým sa dopĺňala Zmluva o dielo zo dňa
07.12.2017 v časti označenia objednávateľa, typu domu, ceny diela, termínu vykonania diela a dátumu
uzatvorenia nie je vlastnoručným písmom konateľa žalovaného.

26. Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

27. Ustanovenia § 544 a nasl. OZ upravujú zabezpečenie záväzkov dojednaním zmluvnej pokuty.

K dojednaniu zmluvnej pokuty môže dôjsť v akomkoľvek záväzku, teda bez zreteľa na to, či hlavný
záväzkový vzťah má charakter peňažného, alebo nepeňažného plnenia. Ustanovenie § 544 ods. 2
OZ pre platnosť dojednania zmluvnej pokuty okrem iného vyžaduje, aby zmluva bola uzatvorená
v písomnej forme, absencia ktorého zákonného predpokladu má za následok neplatnosť zmluvného
dojednania zabezpečenia záväzku (zmluvnej pokuty - § 40 ods. 1 OZ). Dojednanie o zmluvnej

pokute ako dvojstranného právneho úkonu teda musí spĺňať kritériá ustanovenia § 544 OZ (príkladmo
rozsudky Najvyššieho súdu SR zo dňa 07.10.1999, sp. zn. 3Cdo/1486/1996, tiež z 19.05.2005 sp.
zn. 33Odo/457/2004), a preto na rozdiel napr. od uznania dlhu, ktorý je jednostranným prejavom
vôle dlžníka, musí byť zmluvná pokuta dohodnutá a je potrebné, aby tento dvojstranný právny úkon
účastníkov bol podpísaný. V prípade, ak listina obsahuje zmluvu (príkladmo ako v tomto prípade tiež

zmluvu o dielo) s dohodou o zmluvnej pokute a písomný návrh zmluvy jednou zo zmluvných strán
podpísaný nebol, zmluva v písomnej forme nevznikla, pretože požiadavka písomnej formy dojednania
o zmluvnej pokute dodržaná nebola, ktorý nedostatok písomnej formy spôsobuje neplatnosť dohody
o zmluvnej pokute.

28. V konkrétnostiach posudzovanej veci žalobca svoj nárok uplatnený žalobou na zaplatenie zmluvnej
pokuty odvodzuje od písomnej zmluvy o dielo, súčasťou ktorej je v článku VI. bod 1 obsiahnuté tiež
dojednanie o zmluvnej pokute vo väzbe na nesplnenie povinnosti žalovaného ako zhotoviteľa diela
(rodinného domu na kľúč podľa projektovej dokumentácie LAGUNA 445), toto zhotoviť a odovzdať
žalobcovi ako objednávateľovi v lehote do 31.12.2019, ktorá písomná podoba zmluvy o dielo,

vychádzajúc z jej obsahu, je datovaná dňom 07.12.2017. Z vykonaného dokazovania, a to v konkrétnosti
z výsluchu svedkyne A. E., hodnovernosť ktorej ani samotný žalobca v priebehu konania nespochybnil
vyplynulo (a konateľ žalobcu to v konečnom dôsledku po oboznámení sa so závermi znaleckého
posudku z odboru písmoznalectva ani nerozporoval), že konateľ žalobcu, ktorým je L. H., túto zmluvu
o dielo podpísal až dňa 25.05.2020 v konkrétnosti na kapote svojej dodávky (podpis konateľa nebol

sprevádzaný pečiatkou spoločnosti), a to po tom, čo si vyžiadala svedkyňa od manželky žalobcu ich
zmluvu o dielo, ktorá mala byť uzatvorená so žalovaným v súvislosti s tým, že tento mal aj pre ňu
(svedkyňu) a jej manžela zabezpečiť výstavbu rodinného domu na susednom pozemku, v nadväznosti
na čo požiadala konateľa žalovaného o stretnutie na stavbe a z dôvodu, že zistila, že žalobcova zmluva
o dielo v písomnej podobe, ktorú jej manželka žalobcu poskytla, nie je opatrená podpisom konateľa

žalovaného, požiadala ho, aby túto zmluvu v písomnej podobe opatril svojím podpisom, čo podľa jej
vyjadrenia tento bez problémov aj urobil. Vyššie uvedené zistenie, spočívajúce v tom, že zmluva o dielo
v jej písomnej podobe, súčasťou ktorej bolo tiež dojednanie o zmluvnej pokute, nevznikla nielen dňom
datovania tejto zmluvy, teda dňom 07.12.2017, ale ani dňom 31.12.2019, ktorý bol medzi stranami
dohodnutý ako termín dokončenia diela, nemohlo pre nedodržanie zákonnej požiadavky predpísanej

ustanovením § 544 ods. 2 OZ bez ďalšieho indikovať k inému, ako zamietajúcemu rozhodnutiu súdu
prvej inštancie, keďže je zrejmé, že pre vyššie uvedený nedostatok, zmluva o dielo v písomnej podobe,
súčasťou ktorej bolo dojednanie o zmluvnej pokute, platne vzniknúť nemohla, na ktorom záver správne
tiež súd prvej inštancie svoje zamietajúce rozhodnutie založil.29. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, tak neobstojí námietka žalobcu v tom zmysle, že záver
o antedatovaní písomnej zmluvy o dielo nezodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania. Pokiaľ

totiž, ako vypovedala svedkyňa E., písomná podoba zmluvy o dielo, súčasťou ktorej bolo dojednanie
o zmluvnej pokute, ktorej účastníkmi boli strany sporu a ktorú jej na požiadanie svedkyne dala samotná
manželka žalobcu, nebola ku dňu 25.05.2020 opatrená podpisom konateľa žalovaného, pričom táto
listina bola datovaná dňom 07.12.2017, čo je cca 2 a pol roka pred jej vznikom, ide o zjavný rozpor medzi
dátumom na listine uvedeným a dňom, kedy ju konateľ žalovaného ako zmluvná strana podpísal, teda

dňom, kedy mala zmluva vôbec potenciál pre zákonnú požiadavku jej písomnej formy vôbec vzniknúť,
ktorý rozpor neznamená nič iné, ako antedatovanie tejto zmluvy, pričom významným už nie je, kedy bol
návrh tejto písomnej podoby zmluvy vypracovaný. Vo vzťahu k tejto otázke odvolací súd tiež uvádza, že
vo všeobecnosti len samotné zistenie o antedatovaní listiny nie je v každom prípade spôsobilé k záveru
o neplatnosti právneho úkonu, ktorý je v listine obsiahnutý. Tento dôsledok je v okolnostiach danej
veci daný tým, že zákon podmieňuje platnosť dojednania o zmluvnej pokute jeho písomnou formou,

dodržanie ktorej možno považovať za preukázané až momentom vzniku takejto dohody v jej písomnej
podobe, to znamená dňom, kedy bola reálne podpísaná.

30. Nespôsobilým k odlišnému záveru je rovnako námietka odvolateľa o tom, že súd prvej inštancie
okrem výpovede svedkyne G. A. E. neprihliadol tiež na výpoveď svedka H. I., ktorý uvádzal, že písomná

zmluva o dielo medzi stranami sporu existovala, pričom on mal na starosti jej vyhotovenie, z čoho
podľa žalobcu aj vyplýva, že zmluva nebola vyhotovená až v roku 2020, sporným bol len moment jej
podpísania konateľom žalovaného. Vyššie uvedená námietka odvolateľa vyznieva pomerne iracionálne
vo vzťahu k tomu, že tento ani v najmenšom či už v priebehu konania, ako ani v odvolacom konaní
nespochybňuje hodnovernosť výpovede svedkyne G. A. E., ktorá vypovedala o tom, kedy zmluva

o dielo v písomnej forme bola reálne konateľom žalovaného podpísaná, opak čoho v konkrétnosti nebol
v konaní preukázaný. Nad rámec toho sa nedôvodne domáha žalobca odlišných záverov, odvolávajúc
sa na výpoveď svedka H. I., keďže táto vychádzajúc z jej obsahu k odlišným zisteniam (aké vyplývajú
z výpovede svedkyne E.) udržateľne neindikuje. Svedok I. totiž neprodukuje žiadne konkrétnosti
ohľadom tejto rozhodujúcej problematiky, jeho výpoveď je len kompilátom domnienok a hypotéz o tom,

či a kedy mohol teoreticky konateľ žalovaného zmluvu podpísať, pričom on sám prítomný podpisu tejto
zmluvy zo strany konateľa žalovaného nebol, ani takúto skutočnosť netvrdil a samotná skutočnosť, že
on sám mal pripravovať návrh písomnej podoby tejto zmluvy pre žalovaného nie je nijako významnou,
keďže rozhodujúcim pre záver o neplatnosti dojednania o zmluvnej pokute pre absenciu písomnej
formy nie je dátum, kedy návrh zmluvy bol v písomnej podobe vyhotovený, ale dátum, kedy táto

písomná podoba zmluvy mala potenciál vôbec vzniknúť, čo nemohlo byť skôr ako došlo k jej podpisu.
V nadväznosti na to nespôsobilým k odlišným záverom je tiež poukaz žalobcu na iné zmluvy o dielo,
ktoré mal žalovaný uzatvárané s ďalšími objednávateľmi, pretože akékoľvek zistenie týkajúce sa týchto
tretích zmluvných vzťahov ohľadom dátumu podpisu písomnej podoby zmluvy v žiadnom prípade nie je
vzhľadom na ich individualizáciu spôsobilé konvalidovať zistenie o tom, že v tomto konkrétnom prípade

k podpisu písomnej podoby zmluvy došlo až v máji 2020.

31. Polemika odvolateľa o tom, že nie je logickým, aby vzhľadom na cenu diela si žalovaný nezabezpečil
včas dispozíciu s písomne uzatvorenou, t.j. včas oboma stranami podpísanou zmluvou o dielo, ktorá
subsumuje tiež dojednanie o zmluvnej pokute, paradoxne vyznieva v neprospech samého odvolateľa,

ktorý na rozdiel od žalovaného je fyzickou osobou, pre ktorého cena diela, termín jeho odovzdania, či
dojednanie o zmluvnej pokute je nepochybne významnejšou z hľadiska možných negatívnych dopadov
pri jej realizovaní a napriek tomu je zjavné, že takmer tri roky od datovania jej písomnej formy
nedisponoval žalovaným podpísanou verziou tejto zmluvy (opak preukázaný nebol), ktorý nedostatok
bdelosti na jeho strane mu vo výsledku tiež privodil neúspech v spore, v súvislosti s čím mu odvolací súd

dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt"
t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne
zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí tieto uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a
predvídavosťou. Je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne,
inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.,

k naplneniu čoho došlo tiež v podmienkach tejto veci.

32. Pokiaľ nad rámec pre rozhodnutie ťažiskového zistenia o absencii písomnej formy dojednania
o zmluvnej pokute ako dôvodu, pre ktorý bolo potrebné bez ďalšieho žalobu, ktorou si uplatňoval žalobcanárok na zaplatenie zmluvnej pokuty zamietnuť, súd prvej inštancie v okolnostiach danej veci považoval
za potrebné podružne poukázať na niektoré ďalšie špecifiká, ktoré vyplynuli z dokazovania dotvárajúce
vzťahy medzi stranami a to či už zistenie, že podstatné náležitosti zmluvy ani jej datovanie neboli

do zmluvy dopísané vlastnou rukou konateľa žalovaného (nie je známe kedy a kto ich do písomnej
zmluvy doplnil), či ďalšie skutočnosti ovplyvňujúce vôbec reálnu možnosť dielo v dohodnutom termíne
dokončiť, príkladmo, že žalobca sa stal vlastníkom pozemku, na ktorom malo byť dielo zhotovené, t.j.
parcely č. 256/6 v k.ú. E. F. až dňom 10.09.2019, kedy bolo rozhodnuté o vklade jeho vlastníckeho
práva, pričom pre zabezpečenie stavebného povolenia bolo potrebné následne ešte zabezpečiť vyňatie

tohto pozemku z PPF, keďže išlo o ornú pôdu a tiež, že stavebné povolenie na zhotovenie domu
vybavované samotným žalobcom bolo vydané až v septembri či októbri 2021 s tým, že v kumulácii
týchto skutočností sa termín zhotovenia diela 31.12.2019 javil prakticky nemožný, nie je dôvod mu to
vytýkať, keďže tieto skutočnosti dotvárajú len podporne obraz o skutočnostiach, ktoré boli spôsobilé
nedodržanie termínu odovzdania diela ovplyvniť, nie sú však nosným dôvodom zamietnutia žaloby.
Polemika odvolateľa o tom, či prostredníctvom nich súd prvej inštancie mohol naznačovať, že termín

zhotovenia diela nebolo možné realizovať v dohodnutom termíne pre zavinenie žalobcu, je však vo
vzťahu k nim bez právneho významu, keďže dôvodom zásadným pre zamietnutie žaloby bolo zistenie
o absencii písomného dojednania o zmluvnej pokute, dôsledky ktorého neovplyvňuje ani to, v akom
možnom pomere by sa zmluvné strany, pokiaľ ide o príčiny nemožnosti dodržať dohodnutý termín
zhotovenia diela, mohli na tomto stave podieľať.

33. Bez dopadu na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia je tiež námietka žalobcu, že súd prvej
inštancie v rámci odôvodnenia neaplikoval ust. § 52 a § 54 ods. 2 OZ, ktoré v odvolaní cituje, avšak
bez konkretizácie, akým spôsobom by právna úprava v nich obsiahnutá, mala byť spôsobilá výsledok
konania(spredpokladom,ženajehoprospech)ovplyvniť,čímjetátonámietkaprimárnediskvalifikovaná

z úspechu už len pre jej nepreskúmateľnosť, keďže odvolateľ nekonkretizuje prínos tejto právnej úpravy
na podmienky tejto veci. Nad rámec toho odvolací súd vo vzťahu k tejto námietke poznamenáva, že ani
aplikácia tejto právnej úpravy nemá potenciál akýmkoľvek spôsobom na prospech žalobcu, s poukazom
na dôvody zamietnutia jeho žaloby, výsledok sporu ovplyvniť, keďže aj vo svetle spotrebiteľského práva
požiadavka na písomnú formu dojednania o zmluvnej pokute je zachovaná. Nakoniec, keďže medzi

stranami v priebehu konania nebol ani najmenší spor o charaktere základného záväzkového vzťahu,
nemal súd prvej inštancie ani dôvod, sa ním bližšie (s ohľadom tiež aj na dôvod zamietnutia žaloby)
zaoberať.

34. V konečnom dôsledku nespôsobilým k odlišnému rozhodnutiu je tiež námietka žalobcu, že súd

prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia nezodpovedal, aký právny vzťah medzi žalobcom
a žalovaným existoval od roku 2017 do roku 2020 (t.j. od datovania zmluvy do podpísania jej písomnej
podoby), v ktorom období žalovaný mal vykonávať pre žalobcu stavebné práce, nezhodnotil, či žalobca
mal právo odstúpiť od zmluvy o dielo a od zmluvy na zaplatenie zmluvnej pokuty, keďže tieto žalobcom
nastolené otázky, vzhľadom na dôvod zamietnutia žaloby a predmet konania, neboli pre rozhodnutie

významnými a so zreteľom na zásahu hospodárnosti, tak nebol dôvod sa ich zodpovedaniu ani zo strany
súdu prvej inštancie venovať. Sumárne tak možno konštatovať, že všetky vyššie uvedené námietky
produkované odvolateľom, neboli spôsobilé k záveru o naplnení dôvodov na odvolanie uvedených v ust.
§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP.

35. V ďalšom sa odvolací súd zaoberal zostávajúcimi odvolacími námietkami žalobcu vo svetle ním
produkovaného dôvodu na odvolanie uvedeného v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP.

36. Žalobca (i keď až po uplynutí lehoty na podanie odvolania) formuluje vo svetle vyššie uvedeného
dôvodu na odvolanie odkazom na niektoré rozhodnutia vyšších súdov námietku (i keď bez konkretizácie

na podmienky danej veci) o nedodržaní parametrov kladených zákonom na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, tvrdí jeho nedostatočnosť, čo možno subsumovať jednak pod dôvod na odvolanie uvedený
v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP (porušenie práva na spravodlivý proces), ako aj pod písm. d/ (existencia
inej vady).

37. Je pravdou, že odôvodňovanie súdnych rozhodnutí je súčasťou práva na spravodlivý súdny proces
v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a článku 46 ods. 1 Ústavy
SR, avšak len v situácii, keď z odôvodnenia rozhodnutia nemožno zistiť dôvody, pre ktoré nebolo
vyhovené uplatnenému nároku, či obrannej argumentácii nemožno vylúčiť, že rozhodnutie, z ktoréhonie je možné aspoň v základných rysoch zistiť, akými úvahami sa súd pri formulovaní výroku spravoval,
treba považovať za nepreskúmateľné.

38. Odôvodnenie rozhodnutia v tomto prípade v intenciách vzťahujúcich sa k uplatnenému nároku
však tvorí rámcovo dostatočný podklad pre uskutočnenie jeho prieskumu v odvolacom konaní, spĺňajúc
parametrezákonnéhorozhodnutiapožiadavkamidanýmiust.§220ods.2CSP. Odvolacísúdpoukazuje
na to, že aj Európsky súd pre ľudské práva pripomína, že súd v rozsudku nemusí reagovať na každý
argument prednesený v súdnom konaní, vyžaduje sa, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý

je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia (či jeho časti) považovaný za významný (napr. rozsudok
vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko, obidva z 9. decembra 1994, Annuaire, séria
A č. 303 A a č. 303 B), čo dopadá v plnej miere tiež na odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu.
Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny
základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo
účastníka na spravodlivý proces (napr. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05), k naplneniu čoho

v posudzovanej veci aj došlo.

39. Skutočnosť, že žalobca sa so spôsobom posúdenia nastolených otázok súdom prvej inštancie, či
dôvodmi na ktorých rozhodnutie založil súd prvej inštancie subjektívne nestotožňuje a považuje ich za
nesprávne, nemôže sama o sebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti, či arbitrárnosti rozhodnutia

súdu prvej inštancie a tiež nemôže byť spôsobilá založiť odlišné rozhodnutie, ak súd prvej inštancie
pri posudzovaní esenciálnych otázok vychádzal z platnej právnej úpravy. Závery súdu prvej inštancie
pri posudzovaní rozhodujúcej otázky boli výsledkom procesu komplexného vyhodnotenia skutkových
okolností prejednávanej veci, ktoré v konaní vyšli najavo a ktoré v rámci zásady voľného hodnotenia
dôkazov súd viedli k prijatiu napadnutého rozhodnutia o uplatnenom nároku.

40. Samotná polemika odvolateľa s právnymi závermi súdu prvej inštancie, či len všeobecné
spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia a kritika toho, ako súd prvej inštancie pristupoval k riešeniu
ťažiskovej právnej otázky, či kritika toho, že súd neriešil otázky ktoré však pre rozhodnutie o nároku nie
sú rozhodujúce, významovo nie je spôsobilou narušiť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

41. Z uvedených dôvodov tak nebolo možné konštatovať pre tvrdené vady odôvodnenia rozhodnutia
naplnenie odvolacieho dôvodu uvedeného tak v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, ako ani pod písm.
d/ CSP.

42. K naplneniu odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP (porušenie práva na
spravodlivý proces) nie je spôsobilou v konečnom dôsledku ani námietka odvolateľa spočívajúca v tom,
že súd prvej inštancie nedodržal procesný postup uvedený v ust. § 181 ods. 2 CSP.

43. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle uvedeného odvolacieho dôvodu treba

rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci v porušení zaručených procesných práv
spojených so súdnou ochranou práva. Nemožno totiž pochybovať, ako to uvádza vo svojom rozhodnutí
tiež NS SR (uznesenie zo dňa 17.10.2011 pod sp.zn. 7Cdo 42/2010) so závermi ktorého sa odvolací súd
plne identifikuje, že konanie súdu v súlade so zákonom musí vykazovať určitú kvalitu a v materiálnom
ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Ako však tiež uvádza vo svojom rozhodnutí pod

sp. zn. 8Cdo 84/2017 NS SR základné právo na spravodlivé súdne konanie treba chápať ako zásadne
„výsledkové“, z čoho vyplýva, že pri skúmaní, či (ne)došlo k zásahu do tohto práva treba mať na zreteli
proces ako celok (III. ÚS 33/04, IV. ÚS 163/05, II. ÚS 307/06, II. ÚS 155/08). Určujúci z tohto hľadiska
nie je jednotlivý úkon súdu, alebo niektorá časť súdneho konania (ako celku), kľúčový význam má jeho
výsledok. Vo svetle uvedeného je potrebné teda skúmať, či účastník (aj v prípade možného procesného

pochybenia súdu) mohol uplatniť svoj vplyv na výsledok konania v okolnostiach posudzovanej veci
napríklad tým, že mohol produkovať tvrdenia, či dôkazy. Konanie pred súdom musí totiž zabezpečiť
pre účastníkov konania spravodlivú ochranu ich práv a záujmov (tzv. fair process). Na zabezpečenie
tejto ochrany priznáva Civilný sporový poriadok účastníkovi viaceré procesné práva, medzi ktoré patrí aj
právo vyjadrovať sa k tvrdeným skutočnostiam, navrhovať dôkazy na ich vyvrátenie a vyjadrovať sa aj

k právnym dôsledkom z nich vyplývajúcich, v neposlednom rade aj právo na zachovanie rovnosti strán
v konaní tiež prostredníctvom práva zúčastniť sa pojednávania a v rámci neho uplatňovať tiež procesné
oprávnenia.44. Podľa § 181 ods. 2 CSP po úkonoch podľa odseku 1 (prednesenie podstatného obsahu žaloby
a vyjadrenia žalovaného) súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové
tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje

predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri predbežnom prejednaní sporu.

45. Dikcia ust. § 181 ods. 2 CSP je naviazaná na odsek 1 predmetného ustanovenia, z ktorého
je zrejmé, že postup súdu v zmysle odseku 2 nasleduje vždy po otvorení prvého pojednávania (po
vyvolaní veci) a už nie na každom ďalšom pojednávaní. Určiť skutkové tvrdenia, ktoré sú medzi

stranami sporné/nesporné a tiež oboznámiť strany s predbežným právnym posúdením veci má sudca
vychádzajúc z neho na prvom pojednávaní, aby tak na základe nich bolo stranám aj ich zástupcom
predbežne známe, aký výrok rozhodnutia vo veci samej možno očakávať v nadväznosti na prípravu
pojednávania, v súvislosti s čím je však významné, že takýmto predbežným právnym posúdením
súd prvej inštancie pri rozhodovaní už viazaný nie je, čo je dané vývojom zisťovania skutočností
v závislosti od priebežne vykonávaných dôkazov. V okolnostiach posudzovanej veci je pravdou, že

z obsahu zápisnice o prvom pojednávaní vo veci, nariadenom súdom prvej inštancie nevyplýva
dodržanie vyššie uvedeného postupu, napriek čomu sa však odvolací súd v konkrétnostiach danej
veci nestotožňuje s argumentáciou žalobcu, že súd prvej inštancie jeho nedodržaním porušil jeho na
právo na spravodlivý proces. Vo veci bolo totiž nariadených niekoľko pojednávaní a v rámci nich,
ako aj v medziobdobí mohol žalobca (tiež žalovaný) jednoznačne v plnej miere uplatniť svoj vplyv na

výsledok konania, keďže mu bol vytvorený komfortný časový priestor tak prostredníctvom produkovania
potrebnýchtvrdeníčidôkazovvreakciinadynamikuvykonávaniadôkazovaskutočnostíznichplynúcich
a do akej miery toto tá ktorá strana využila, bolo len na jej zvážení. Rovnako bolo obom stranám
umožnené sa zúčastňovať nariadených pojednávaní, vyjadrovať sa k dôkazom (tiež navrhovať ich
vykonanie v súvislosti s čím odvolací súd uvádza, že v rozsahu návrhov strán tieto aj vykonané

boli) teda plnohodnotne realizovať ich procesné oprávnenia a ovplyvniť tak toto konanie výsledkovo.
Nakoniec v podmienkach tejto veci by reálne výsledok konania, ani správanie žalobcu v reakcii naň
nijako neovplyvnilo ani oznámenie predbežného právneho posúdenia súdom prvej inštancie na prvom
pojednávaní, či spornosti/nespornosti skutkových tvrdení so zreteľom na to, že v tom čase neboli známe
skutočnosti v ktorých má pôvod posúdenie esenciálnej otázky pre rozhodnutie o nároku žalobcu a

to neplatnosti dojednania o zmluvnej pokute, ktoré vyplynuli až z následne vykonaného dokazovania,
v ktorom štádiu už súd prvej inštancie takúto povinnosť nemal (rozumej postup podľa § 181 ods. 2 CSP).
Reálne teda namietaná vada procesného postupu súdu prvej inštancie nebola spôsobilá výsledok sporu,
či možnosť realizovať procesné oprávnenia žalobcu ovplyvniť a udržateľne viesť k záveru o naplnení
dôvodu na odvolanie uvedeného v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP.

46. Sumárne teda žalobcom produkované odvolacie námietky neboli spôsobilé privodiť v prospech neho
priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

47. Z vyššie uvedených dôvodov, keďže dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie postupoval

pri posúdení rozhodujúcich otázok správne, za súčasného zistenia o správnosti rozhodnutia tiež v časti
o trovách konania medzi stranami sporu, rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcom výroku
I. a súvisiacom výroku o trovách konania medzi stranami sporu (výrok II.) ako vecne správne podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil. Žalobca v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie neuviedol žiadne
rozhodujúce skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé k zmene, či zrušeniu napadnutého rozhodnutia, či

s ktorými by sa nebol zaoberal a vysporiadal už súd prvej inštancie.

48. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP tak, že žalovanému vzhľadom k jeho plnému úspechu v odvolacom konaní, priznal plný nárok
na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi ako odvolateľovi.

49. O výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

50. V konečnom dôsledku nemohol odvolací súd odignorovať rozhodnutie súdu prvej inštancie

obsiahnuté vo výroku III. o trovách konania štátu, ktoré síce odvolacími námietkami dotknuté nebolo,
avšak ako každé rozhodnutie o trovách tvorí integrálnu súčasť rozhodnutia. Súd prvej inštancie vo
výroku III. rozhodol, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením, a to bez uvedenia
akéhokoľvek zdôvodnenia takéhoto postupu v odôvodnení rozhodnutia (ktorý naviac nemá oporu aniv aktuálne platnom a účinnom procesnom kódexe), dôsledky nepreskúmateľnosti ktorého nemohli
indikovať k inému, ako zrušujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP
a vrátenie veci súdu prvej v tomto rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

51. Po vrátení veci bude teda povinnosťou súdu prvej inštancie vyhodnotiť skutočnosti významné
z hľadiska zásad, ktorými je rozhodovanie o náhrade trov konania štátu ovládané, o týchto rozhodnúť
a svoje rozhodnutie tiež zodpovedajúcim spôsobom odôvodniť, aby bolo spôsobilé k prípadnému
ďalšiemu odvolaciemu prieskumu.

52. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).