Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 28, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/22/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119216270
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Krochtová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8119216270.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Krochtovej a členov

senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. B. XX, XXX XX C. B., prechodne bytom D. XXX/XX, XXX XX E., zast. Advokátska kancelária Hrčka
– Sabó, s.r.o., so sídlom Obchodná 187/6, 078 01 Sečovce, IČO: 51 433 842, proti žalovanej: F. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. B. XX, XXX XX C. B., zast. JUDr. Vladimír Mačík, advokát so sídlom Hlavná
137, 080 01 Prešov, IČO: 52 763 579, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po
rozvode manželstva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 19C/58/2019-385
zo dňa 21.12.2023, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ a „súd“) rozhodol tak,
že cit.:
„I. Vyporiadava bezpodielové vlastníctvo strán sporu tak, že
do výlučného vlastníctva žalobcu prikazuje tieto hnuteľné veci: traktor zn. ZETOR typ 4011, cirkulár,
motorová píla DOLMAR, príves na traktor a kompresor v celkovej zostatkovej hodnote tohto súboru vecí

50 eur.,
do výlučného vlastníctva žalovanej prikazuje tieto hnuteľné veci: koberce z káblika, radiátory, plynový
sporák, 6 ks plynové fľaše, vešiaková stena, 4 ks váľandové postele, 3 ks lustre, elektrická vŕtačka, 2
ks televízor, flexa, vaflovač, toustovač, 3 sady montážnych kľúčov, sada príborov a nožov, 2 ks nočné
lampy, keramické sošky, sklenené poháre, sada hrncov a mixér v celkovej zostatkovej hodnote tohto
súboru vecí 18 eur, ako aj chlievy, pivnicu a oplotenie v zadnej časti pozemku nachádzajúce sa na
parcele KN C č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 761 m2, vedenej na LV č. XXX v katastri

nehnuteľností pre okres B., obec C. B. v celkovej zostatkovej hodnote 1 500 eur a kanalizačnú prípojku
nachádzajúcu sa na parcele č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 761m2, vedenú v katastri
nehnuteľností na LV č. XXX pre okres B., obec C. B., k. ú. C. B. v zostatkovej hodnote 142,29 eur.
II.Navyrovnaniepodielovježalovanápovinnázaplatiťžalobcovisumu463eurdo3dníodprávoplatnosti
rozsudku.

III. Náhradu trov konania štátu voči stranám sporu nepriznáva.

IV. Náhradu trov konania stranám sporu nepriznáva.“2. Súd svoje rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 119; § 120; § 121 ods. 1; § 132; § 136; § 143; § 150
zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 149; § 150; § 151 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“).

3. Súd uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 24.10.2019 domáhal vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) po rozvode manželstva s tým, že z vecí
patriacich do BSM navrhoval do svojho výlučného vlastníctva prikázať traktor značky Zetor, typ 4011,
cirkulár na rezanie dreva, motorovú pílu značky Dolmar, príves za traktor a kompresor. Navrhoval ďalej,

tvrdiac, že do BSM patrí aj rodinný dom súp. č. XX, ktorý sa nachádza v k. ú. C. B., obec C. B., D. B.,
postavený na parc. č. 377 o výmere 761m2, zastavaná plocha, ktorá je vedená v katastri nehnuteľností
na D. G. B. v k. ú. C. B., na LV č. XXX, prikázať ho do podielového spoluvlastníctva každému z manželov
o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1 k celku stavby. Dôvodil, že rodinný dom bol postavený za trvania
manželstva svojpomocne manželmi z prostriedkov patriacich do BSM, nakoľko pozemok pod touto
stavbou bol vo vlastníctve rodičov žalovanej, rozhodnutie o povolení stavby bolo adresované rodičom

žalovanej, pričom aj následne vlastnícke právo bolo zapísané v prospech rodičov žalovanej.

4.Žalovanávovyjadrenízodňa20.01.2020súhlasilasnávrhomžalobcuohľadomprikázaniahnuteľných
vecí, ktoré označil v žalobe do jeho výlučného vlastníctva s tým, že kategoricky odmieta, aby do masy
spoločného majetku bol zahrnutý aj predmetný rodinný dom, ktorého je výlučnou vlastníčkou. Poukázala

ďalej na to, že žalobca v rozmedzí rokov 2007 až 2017 pracoval v ČR ako zamestnanec a presnú výšku
jeho mesačnej mzdy nevie uviesť, nakoľko jej ho neuviedol a zo svojej výplaty pri príchode domov nechal
len minimálnu sumu okolo 1000 Sk, ktorá nepostačovala ani na úhradu chodu domácnosti a starostlivosti
o rodinu. Poukázala na to, že vlastnícke právo k novozhotovenej stavbe nadobúda ten, kto stavbu
uskutočnil s úmyslom mať ju pre seba ako vlastník na základe dohody, pričom je nevyhnutné vychádzať

z obsahu dohody uzatvorenou medzi týmito osobami. Žalobcova vôľa od počiatku nikdy nesmerovala k
nadobudnutiu vlastníckeho práva k zhotovenej stavbe, nakoľko si bol vedomý, že je len osobou, ktorá
pomáha rodičom žalovanej k nadobudnutiu vlastníckeho práva k stavbe. Výstavba rodinného domu sa
uskutočňovala s vedomím, že vlastnícke práva k nemu majú nadobudnúť výlučne rodičia žalovanej,
čo sa aj premietlo pri zápise vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Žalobcovu pomoc možno

vyhodnotiť len ako rodinnú výpomoc. Ak sa žalobca cítil a domáha sa byť vlastníkom rodinného domu
od jeho samotného vzniku, je nepochopiteľné, prečo sa domáha určenia svojho vlastníckeho práva až
s odstupom pár desiatok rokov. Žalobca mal možnosť aj počas dedičského konania po zomrelej matke
žalovanej sa domáhať žalobou o určenie, že rodinný dom v 1 nepatrí do dedičstva, ale tak neučinil a
svojho práva sa domáha až v konaní o vyporiadanie BSM s cieľom zabezpečiť si bývanie po vykonaní

nepodmienečného trestu odňatia slobody. Žalovaná zároveň navrhla, aby sa pri určení výšky podielov
uplatnil odklon zo zákonnej parity podielov bývalých manželov, a to z dôvodu správania a postojov
žalovaného k zabezpečeniu starostlivosti o rodinu, deti, spoločnú domácnosť a násilie páchanie na
nej, ako aj na spoločných deťoch. Ohľadom toho poukázala na podrobnejšie skutkové okolnosti a na
odôvodnenie trestného rozsudku. Navrhla teda disparitu podielov v percentuálnom vyjadrení 30% : 70%

v prospech žalovanej.

5. Súd na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu konštatoval:

6. Povinnosťou súdu v konaní o vyporiadanie BSM je zistiť celý rozsah BSM za súčinnosti sporových

strán, teda všetky hnuteľné a nehnuteľné veci, ktoré manželia nadobudli za trvania manželstva. V danom
prípade spornou ostala otázka, či do masy BSM patrí aj rodinný dom súpisné číslo XX, ktorého súčasťou
je aj prístavba a kôlňa, stojaci na parcele KN C č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 761 m2,
ktorého výlučnou vlastníčkou podľa aktuálneho listu vlastníctva je žalovaná, a ohľadom ktorého žalobca
tvrdí, že patrí do BSM, teda že ho manželia nadobudli počas trvania manželstva.

7. Ohľadom toho, či rodinný dom patrí do BSM strán sporu, je potrebné preukázať nielen to, že došlo
k postaveniu rodinného domu za trvania manželstva, hoci aj za finančného prispenia manželov, ktorú
skutočnosť žalobca nepreukázal, ale je potrebné tiež zohľadniť, že v roku 1991, keď sa začal užívať
rodinný dom, mali manželia 5 malých detí a je nevierohodné, aby rodina mala ešte toľko finančných

prostriedkov, aby mohla spolufinancovať stavbu. Zároveň je potrebné preukázať, či bola spoločná vôľa
manželov pri nadobúdaní majetku, ktorý by mal patriť do BSM, čo žalobca taktiež nepreukázal. Žalovaná
mala za to, že dom stavajú jej rodičia, a toto preukazuje aj sumár dôkazov (listinné dôkazy a výsluchy
svedkov) hodnotené v ich vzájomnej súvislosti. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno o tom, že rodinnýdom bol nadobudnutý za trvania manželstva spôsobom predpísaným pre vznik bezpodielového, resp.
podielového spoluvlastníctva.

8. Súd vykonal rozsiahle dokazovanie, ale nezistil, aby pri začiatku výstavby rodinného domu, na parcele
vlastnícky patriacej nebohej matke žalovanej a uskutočňovanej na základe územného rozhodnutia o
umiestnení stavby stavebníkom - nebohým nevlastným otcom žalovanej, došlo k dohode o tom, že
predmetný dom bude patriť do BSM strán sporu, prípadne do podielového spoluvlastníctva manželov B.
a manželov B., každých v podiele 1. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že rodinný dom tvorí stavba

- obytná časť postavená v roku 1991 stavebníkom H. B. a jeho manželkou H. B., nebohým nevlastným
otcom žalovanej a jej matkou, ako aj prístavba a kôlňa, postavené v roku 1997, už po smrti H. B., ktorá
výstavba bola realizovaná stranami sporu a H. B., a ktoré sú súčasťou tohto domu, keďže obe stavby
slúžia užívaniu domu a majú spoločnú strechu a múry, teda nemožno ich od seba navzájom oddeliť
bez ich znehodnotenia. Takto sú aj zakreslené v kópii katastrálnej mapy, zakreslenie predstavuje jednu
ucelenú stavbu a takto aj vyzerá v prírode.

9. Súd konštatoval, že dom začali stavať a stavali ako výluční vlastníci pre seba a rodinu svojej dcéry
rodičia žalovanej. Aj keby súd prijal názor, že stavbu vykonávalo viac osôb, ktoré o vlastníctve k novej
stavbe neuzavreli žiadnu dohodu, z okolností veci je zrejmé, že malo ísť o stavbu vo vlastníctve rodičov
žalovanej, čomu zodpovedajú aj vykonané dôkazy a aj zaužívaná prax na vidieku pri realizáciách

podobných stavieb, ktoré stavajú ako stavebníci a aj vlastníci rodičia toho alebo onoho manžela, a pre
jeho rodinu s úmyslom, že ich dochová a po ich smrti z titulu dedičstva nadobudne vlastnícke právo k
stavbe. V kontexte úvah o budúcnosti si rodičia žalovanej predstavovali, že ich dcéra bude žiť v riadnom
manželstve a vychovávať deti, a budú mať v nich oporu v starobe, a potom sa dedením ujmú vlastníctva
k domu, ktorú pre ich rodinu postavili. Určite si želali pokojnú starobu v spoločne užívanom dome a

nepredpokladali, že manželstvo ich dcéry nebude dobré, dokonca, že jej manžel bude voči nej a deťom
páchať násilie takého charakteru, že bude za tieto svoje činy odsúdený za trestný čin týrania blízkej a
zverenej osoby, a to dokonca dvakrát na nepodmienečné tresty odňatia slobody.

10. Ak teda žalobca tvrdil, že: „Dohoda znela, že, keď postavíme dom, tak majú prepísať na mňa. Svokor

nestihol, svokra zomrela v roku 2006, keď som nebol doma, nedala prepísať na mňa, nestihla.“, tak je
to v rozpore s ostatnými dôkazmi, lebo jeho svokra zomrela v roku 2003, a ďalšími zisteniami súdu, aj
s obsahom listu, ktorý mu do výkonu trestu v roku 2003 doručila, v ktorom okrem iného mu aj odpúšťa
a uvádza, že by „dom predala, ale vie, že sa na ňom narobil“. Pokiaľ by H. B., tak ako tvrdí žalobca,
mala za to, že dom patrí do BSM strán sporu, resp. do podielového spoluvlastníctva medzi B. a B., nič

jej už v tom čase nebránilo učiniť príslušné právne kroky. List práve dokazuje, že sa cítila byť výlučnou
vlastníčkou domu, ale brala ohľad na jeho pracovný podiel na výstavbe domu. Skutočne sa po jej smrti
a po návrate žalobcu z výkonu trestu manželstvo obnovilo a strany sporu v ňom zotrvali spoločne bývať
ďalších cca 12 rokov, kým sa práve žalobca spáchaním trestného činu týrania voči manželke a deťom
neocitol vo vyšetrovacej väzbe, a následne bol za tieto skutky právoplatne odsúdený.

11. Samotný žalobca v zápisnici o pojednávaní prehlásil, a potvrdila to aj žalovaná, že keď sa vrátil z
výkonu trestu v roku 2005, domáhal sa prípadných vlastníckych nárokov k domu, potom od nich odstúpil
a následne sa domáhal vlastníckych nárokov až po zániku manželstva v čase, keď bol vo výkone trestu
za trestný čin týrania žalovanej. Žalobca teda následne ani neprejavil vlastnícku vôľu byť vlastníkom

predmetného rodinného domu, pričom dôvody spočívajúce v zápise záložného práva podľa súdu nie sú
takými dôvodmi, ktoré by ospravedlňovali túto skutočnosť. Nebral do úvahy ani to, že žalovaná založila
rodinný dom v prospech ich dcéry I. a jej rodiny, v snahe pomôcť dcére s bytovou otázkou, keď žalobca
v tom čase nezabezpečoval finančné potreby rodiny, lebo bol vo výkone trestu.

12. Preto súd ustálil, že predmetný rodinný dom č. 90 nepatrí do BSM bývalých manželov, ani v
podiele, ktorý by zodpovedal podielovému spoluvlastníctvu manželov B. a manželov B., teda nemôže
byť predmetom vyporiadania BSM.

13. Pokiaľ by aj súd ustálil, že rodinný dom patrí do BSM bývalých manželov, resp. do podielového

spoluvlastníctva manželov B. a B., teda do BSM by patrila 1 tohto domu, v žiadnom prípade by
neprichádzaloanilendoúvahyprikázaťakýkoľvekpodieldovlastníctvažalobcuaumožniťmurealizovať
s tým spojené práva, teda aj dom užívať na bytové účely. Žalobca sa dvakrát dopustil voči svojej
rodine, ktorá dom obýva, trestných činov domáceho násilia, z ktorého druhého výkonu trestu sa vrátillen nedávno, vzťahy v rodine a manželstve boli a sú z tohto dôvodu trvalo rozvrátené, manželstvo
právoplatne rozvedené, a žalovaná kategoricky odmieta žiť so žalobcom v jednom dome z dôvodnej
obavy o opätovné páchanie domáceho násilia z jeho strany.

14. Ohľadom žalobcom tvrdeného poskytovania finančných prostriedkov pri výstavbe rodinného domu,
ktoré žalovaná poprela, súd by tieto prípadne mohol považovať za investície oboch bývalých manželov
do rodinného domu. Tu je potrebné poukázať na to, že judikatúra a právna prax a teória v prípade, ak
manželia investujú do nejakej veci, ktorá je vo výlučnom vlastníctve tretej osoby, má sa za to, že táto

investícia by mala byť posudzovaná ako bezdôvodné obohatenie tejto osoby podľa § 451 Občianskeho
zákonníka.Akbyajdošlokbezdôvodnémuobohateniu,došloknemuvčase,kedytentodomstavalH.B.
a túto skutočnosť aj potvrdil obecný úrad, ktorý oznámil, že realizátormi stavby boli H. B. a jeho manželka
H. B.. Pokiaľ bola postavená prístavba až po smrti H. B., táto prístavba a aj kôlňa sú súčasťou hlavnej
veci, lebo majú spoločnú strechu, spoločné múry, teda by bolo možné tiež namietať spoločné investície z
prípadne spoločného majetku v BSM do výlučného vlastníctva tretej osoby - vtedajšej výlučnej vlastníčky

domu pani H. B., matky žalovanej, ale je potrebné skúmať aj to, na základe akých skutočností došlo k
tomuto spoločnému investovaniu.

15. Ak k spoločnému investovaniu došlo preto, aby manželia zabezpečili spoločné bývanie, vzniká
otázka, či už samotnou tou hodnotou spoločného bývania, ktorú mali, a ktorá sa mala vytvoriť, sa

nekompenzovalo prípadné bezdôvodné obohatenie z dôvodov investície do tohto domu, a to v čase,
kedy patril vlastnícky nebohej matke žalovanej, ktorá svoje vlastníctvo k nemu po smrti svojho manžela
nepoprela, práve naopak. Rodinný dom užívali strany sporu spolu s deťmi až do času, keď bol žalobca
vzatý do väzby v roku 2017, a teda ho od roku 2005 do roku 2017 užíval aj samotný žalobca. Počas tohto
obdobia neriešil otázku vlastníckeho práva. Ak by došlo k bezdôvodnému obohateniu, súd sa domnieva,

že je potrebné zhodnotiť, že toto bezdôvodné obohatenie sa kompenzovalo tým, že dom s rodinou užíval
spolu manželkou ako výlučnou vlastníčkou rodinného domu, a teda aj žalobca mal profit z toho, že užíva
vec patriacu do výlučného vlastníctva manželky. Pokiaľ by sa žalobca nedopustil trestného činu týrania
voči žalovanej a deťom, iste by manželstvo naďalej fungovalo, a rodina by nebola rozvrátená v dôsledku
tohto jeho správania.

16. Súd na základe dohody strán sporu o rozsahu a zostatkových hodnotách hnuteľných vecí patriacich
do BSM uvedených vo výroku I. rozsudku, považoval tieto skutočnosti za nesporné. Ohľadom stavieb
nezapísaných v katastri nehnuteľností súd akceptoval dohodu strán sporu a rovnako aj dohodu o
vlastníctve kanalizačnej prípojky, ktorá bola zriadená v roku 2016 za trvania manželstva, nakoľko zákon

č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách v § 4 ods. 6 hovorí o vlastníctve
kanalizačnej prípojky tak, že vlastníkom kanalizačnej prípojky je osoba, ktorá zriadila prípojku na svoje
náklady, a to spôsobom určeným prevádzkovateľom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie.
Vo vzťahu ku kanalizačnej prípojke podľa vyššie uvedeného zákona jednoznačne došlo k vzniku BSM,
keďže ju obaja bývalí manželia zriadili v čase trvania manželstva.

17. Keďže súd mal za ustálený rozsah BSM a zostatkové hodnoty vecí, ako aj to, komu z manželov ktorá
vec pripadne do výlučného vlastníctva, bolo potrebné vyriešiť aj otázku žalovanou navrhovanej disparity
podielov.Sprihliadnutímnavyššieuvedenéskutočnosti,ktorésúduvyvstaliajzprávoplatneskončených
súdnych sporov, ako aj zo skutočnosti, že pokiaľ bol žalobca vo výkone trestu odňatia slobody, a to

dvakrát počas trvania manželstva, nepodieľal sa na zveľaďovaní majetku patriaceho do BSM. Potreby
rodiny výlučne zabezpečovala a o majetok sa starala žalovaná, a preto je dôvodné uplatniť disparitu
podielov.

18. V prípade domáceho násilia páchaného žalobcom na žalovanej a členoch rodiny, ktoré bolo takého

závažného charakteru, že za toto bol právoplatne odsúdený za trestné činy týrania blízkej a zverenej
osoby a nebezpečné vyhrážanie, a to opakovane, je aj s odkazom na dlhodobú neprítomnosť žalobcu
v rodine, potrebné uplatniť disparitu v pomere 30:70.

19. Ak teda hodnota vecí patriacich do BSM manželov predstavuje celkovú hodnotu 1.710,29 eur, pri

neuplatnení disparity, by podiel každého z manželov predstavoval 855 eur. Pri uplatnení disparity patrí
žalobcovi podiel o 20 % nižší, čo predstavuje sumu 513 eur, ale keďže mu pripadnú hodnoty v sume 50
eur, mala by mu žalovaná vyplatiť ešte 463 eur.20. O trovách konania štátu, ktoré vznikli úhradou znalečného znalcovi J. H. K. vo výške 400,09
eur z rozpočtových prostriedkov súdu, súd rozhodol o ich nepriznaní vzhľadom na súčasné osobné,
majetkové a sociálne pomery oboch strán sporu, ktoré považuje za také, kedy by prichádzalo do úvahy

ich oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. O trovách konania strán sporu navzájom súd rozhodol
na základe ustálenej rozhodovacej praxe súdov pri sporoch o vyporiadaní BSM, nakoľko obe strany
sporu pri tomto vyporiadaní získali ten podiel na majetku v BSM, ktorý im patrí.

21. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca.

22. Žalobca v odvolaní považoval napadnutý rozsudok za protizákonný. Za najzávažnejšie pochybenie
súdu považoval to, že súd nezahrnul do BSM rodinný dom súp. č. XX nachádzajúci sa v k.ú. C. B.,
postavený na parc. č. 377 o výmere 761 m2, zastavaná plocha, zapísaný na LV č. XXX. Mal za to, že súd
nesprávne vyhodnotil celú dôkaznú situáciu a osvojil si tvrdenia žalovanej, ktoré sa však nezakladajú
na pravde. Nie je pravdou, že pri dohode ohľadom domu a jeho výstavby sa dohodlo len na tom, že tam

budúbývať.Dohoda,ktorábolauzavretámedzistranamiakomanželmiabývalýmisvokrovcamižalobcu,
spočívala v tom, že po realizácii domu a jeho následných úpravách budú v tomto dome všetci spoločne
žiť, ale zároveň sa dohodli, že dom bude prevedený na žalobcu a žalovanú. Práve z tohto dôvodu, že
vlastnícke práva k tomuto rodinnému domu mali byť na nich so žalovanou prevedené, tento dom by
patril do BSM. Jediným dôvodom, prečo sa táto dohoda nesformalizovala, bola tá skutočnosť, že svokor

zomrel. Taktiež aj z listinného dôkazu, ktorý sa čítal na pojednávaní, jednoznačne vyplynulo, že svokra
sa v tejto listine priznala k uzatvoreniu takejto dohody. Žalobca počas konania tvrdil, že zabezpečoval
materiál na výstavbu tohto rodinného domu, pomáhal s jeho vybudovaním, a práve toto bol dôvod,
prečo sa takáto dohoda, ako ju vyššie popísal, uzatvorila. Aj z vykonaného dokazovania vyplynuli ním
tvrdené skutočnosti, kde svedkovia potvrdili, že žalobca prevažnú časť výstavby zabezpečoval a že to

bolo realizované z dôvodu, že to stavajú pre žalobcu s bývalou manželkou, kde dochovajú jej rodičov.
Súd sa nesprávne vysporiadal s týmito skutočnosťami, keď predmetný rodinný dom nepoňal do BSM.

23. Na základe vyššie uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie
a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

24. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žalovaná namietala absenciu obsahových náležitosti odvolania
podľa ust. § 363 CSP. Podľa žalovanej žalobcova odvolacia argumentácia je založená na tom, že
napádané rozhodnutie trpí tak skutkovými a právnymi vadami, ktorých sa mal dopustiť súd tým, že
nesprávne vyhodnotil skutkový stav veci a následne ho nesprávne právne posúdil, keď rodinný dom

so súp. č. XX, postavený na parcele reg. C - KN č. 377, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 761
m2, evidovaný na liste vlastníctva č. XXX, pre katastrálne územie C. B., obec C. B., okres B. vlastnícky
nevyporiadal.Žalovanátvrdila,žezápisvlastníckehoprávakrodinnémudomusvedčílenjej,pretopokiaľ
žalobca chcel dosiahnuť ním požadovaný stav, aby rodinný dom patril do BSM a následne bol vlastnícky
vyporiadaný ako spoločný majetok, takéhoto určenia sa mal domáhať v osobitnom konaní podaním

vlastníckej žaloby, že rodinný dom patrí do BSM. Otázku vlastníckeho práva k rodinnému domu v konaní
o vyporiadanie BSM nie je možné riešiť ani ako otázku predbežnú z dôvodu, že zápis vlastníckeho práva
k rodinnému domu podľa platných údajov z katastrálneho operátu svedčí žalovanej a súd pri vyporiadaní
vecí, ktoré vlastnícky patria alebo nepatria do masy BSM z tohto zápisu ako zápisu záväzného musí
vychádzať, kým sa nepreukáže opak, teda že rodinný dom patrí do BSM. Žalobca neuniesol dôkazné

bremeno. Pre objektivitu veci nie je podstatný subjektívny pohľad žalobcu na založenie vlastníckeho
práva k rodinnému domu, ale to, či existovala dohoda medzi osobami, ktoré sa podieľali na výstavbe
rodinného domu a ak áno, aký bol jej obsah. Zo žiadneho dôkazu nevyplynula skutočnosť, že došlo
k uzatvoreniu dohody, podľa ktorej by sa žalobca mal stať vlastníkom rodinného domu. Skutočnosť,
že žalobca sa podieľal na výstavbe rodinného domu, ipso facto z neho nerobí vlastníka. Vlastnícke

právo k novo zhotovenej stavbe nadobúda ten, kto stavbu uskutočnil s (právne relevantným prejaveným)
úmyslom mať ju pre sebe ako vlastník. Pri posudzovaní vzniku originárnych vlastníckych vzťahov k
stavbe ako predmetu občianskoprávnych vzťahov, ktorá vznikla spoločnou činnosťou viacerých osôb,
je nevyhnutné vychádzať z obsahu dohody uzatvorenej medzi týmito osobami. Takáto dohoda založí
spoluvlastníctvo, ak je z jej obsahu nepochybné, že účastníci dohody chceli založiť spoluvlastnícky

vzťah. Pokiaľ stavbu uskutočňuje viac osôb, ktoré o vlastníctve k stavbe neuzavreli žiadnu dohodu,
pričom z okolností prípadu je zrejmé, že má ísť o stavbu vo vlastníctve len niektorých z týchto osôb
alebo len jednej osoby, vlastníkom stavby sa stanú (stane) tí (ten) z nich, ktorých (ktorého) vôľou je
nadobudnúť k stavbe vlastnícke právo. Žalobcova vôľa od počiatku nikdy nesmerovala k nadobudnutiuvlastníckeho práva k zhotovenej stavbe, a to s poukazom na skutočnosť, že si bol vedomý, že jen
len osobou, ktorá pomáha rodičom žalovanej k nadobudnutiu vlastníckeho práva k stavbe. Navyše
medzi osobami, ktoré sa mali podieľať na výstavbe rodinného domu, neexistovala žiadna dohoda

o nadobudnutí vlastníckeho práva k spoločnej veci. Výstavba rodinného domu sa uskutočňovala s
vedomím žalobcu, že vlastnícke právo k rodinnému domu majú nadobudnúť výlučne rodičia žalovanej,
čo sa aj premietlo pri zápise vlastníckeho práva k rodinnému domu do katastra nehnuteľností. Žalobcovu
pomoc pri výstavbe rodinného domu možno hodnotiť len ako rodinnú výpomoc s následnou spojenou
fakticitou bývania v rodinnom dome, čo v konečnom dôsledku potvrdil aj samotný žalobca. Ak sa žalobca

cítil a cíti byť vlastníkom rodinného domu od jeho samotného vzniku, je nepochopiteľné, prečo sa
domáha určenia svojho vlastníckeho práva k rodinnému domu až odstupom pár desiatok rokov. Žalobca
mal možnosť aj počas dedičského konania po zomrelej matke žalovanej domáhať sa určenia, že rodinný
dom v 1/2 nepatrí do dedičstva, avšak tak neučinil.

25. Na základe uvedeného žalovaná žiadala, aby odvolací súd rozhodol o odvolaní žalobcu tak, že

napadaný rozsudok potvrdí ako vecne správny.

26. V odvolacej replike žalovaný zotrval na odvolacej námietke, že prvoinštančný rozsudok nie je
správny, nakoľko súd nezahrnul do BSM rodinný dom. Tvrdil, že bola preukázaná dohoda medzi nimi a
rodičmi žalovanej o tom, kto bude vlastníkom domu a aký bude rozsah užívania tohto domu. Vôbec nie

je pravdou, že pri dohode ohľadom domu a jeho výstavby sa dohodlo len na tom, že tam budú bývať.
Dohoda, ktorá bola medzi nimi ako manželmi a medzi bývalými svokrovcami, spočívala v tom, že po
realizácii domu a jeho následných úpravách, budú v tomto dome všetci spoločne žiť a že tento dom
bude prevedený na žalobcu a žalovanú. Žalobca tvrdil, že zabezpečoval materiál na výstavbu rodinného
domu, pomáhal s jeho vybudovaním a práve toto bol dôvod, prečo sa takáto dohoda uzatvorila. Na

základe uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

27. Žalovaná v odvolacej duplike uviedla, že otázku vlastníckeho práva k rodinnému domu nie je
možné riešiť v tomto konaní, ale mala byť riešená v osobitnom druhu konania. Podľa žalovanej žalobca

svojimi tvrdeniami potvrdzuje súdom správne zistený a správne právne vyhodnotený stav veci, že medzi
osobami, ktoré sa mali podieľať na zhotovovaní vecí - rodinného domu, neexistovala dohoda, že aj
žalobca a žalovaná sa majú stať vlastníkmi rodinného domu. Prísľub rodičov žalovanej (za stavu, že
by bol aj daný), že vlastnícke právo k rodinnému domu prevedú na žalobcu a žalovanú, nie je možné
hodnotiť ako dohodu o založení vlastníckeho práva k zhotovovanej stavbe, ale ako budúci (presné

neurčený) a právne nezáväzný (nevynútiteľný) záväzok. Tak ako to v konečnom dôsledku vyplýva aj
z výpovedí žalobcu, ten si bol od počiatku vedomý skutočnosti, že sa po zhotovení veci nestane jej
vlastníkom, teda nejednalo sa o situáciu, aby bol žalobca uvedený do omylu v otázke vlastníckeho
práva k zhotovovanej veci ostatnými osobami, ktoré sa mali podieľať na zhotovovaní stavby. Spôsob,
aký zvolil žalobca pri riešení tejto otázky, je nesprávny, nakoľko takýmto spôsobom nie je možné

nahrádzať skutočný stav veci tak, ako si žalobca želá a z ktorého následne vyvodzuje pre seba priaznivé
právne následky. S poukazom na doterajšiu argumentáciu žalovaná navrhla, aby odvolací súd potvrdil
napadnutý rozsudok ako vecné správny.

28. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací po zistení, že odvolanie strany bolo podané včas (§ 362 ods.

1 CSP), oprávneným subjektom, t. j. stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa (§
355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP)
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s

prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods.
2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať
alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej
tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel

k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

29. Primárne odvolací súd považuje za potrebné reagovať na argument žalovanej o absencií
obligatórnych náležitostí odvolania. Naopak, odvolací súd zastáva názor, že zo žalobcom podanéhoodvolania celkom zreteľne vyplýva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje (rozhodnutie súdu prvej inštancie
o vyporiadaní BSM), v akom rozsahu rozhodnutie napáda (v celom rozsahu), aké sú odvolacie dôvody
(nepoňatie rodinného domu v C. B. do masy BSM) a je zjavné, čoho sa žalobca domáha, keďže jeho

snahou je zrušenie napadnutého rozsudku.

30. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je posúdiť správnosť postupu a rozhodnutia súdu
prvej inštancie, ktorým vyporiadal BSM strán sporu s poukazom na odvolacie dôvody žalobcu.

31. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo
môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

32.Podľa§150Občianskehozákonníka,privyporiadanísavychádzaztoho,žepodielyobochmanželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov

staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

33. V konaniach o vyporiadanie BSM je významná otázka dôkazného bremena zaťažujúca povinnosťou
preukázať skutkové tvrdenia, ktoré viac ako v iných veciach budú založené na rozporných tvrdeniach

bývalých bezpodielových spoluvlastníkov. Dôkazné bremeno bude zaťažovať toho z bývalých manželov,
ktorý tvrdí rozhodnú skutočnosť.

34. Sporové konanie, akým je aj posudzovaná vec, je ovládané prejednacou zásadou, ktorá je
založená na tom, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať dôkazy na ich preukázanie je zásadne vecou strán

sporu. Právna úprava vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov spočíva na stranách a
ukladá im povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Zákon ukladá stranám tvrdiť všetky
potrebné skutočnosti; ktoré skutočnosti sú potrebné, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný
hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá sporný právny vzťah strán upravuje. Táto právna norma zásadne
určuje rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané, ako aj to, kto je

nositeľom dôkazného bremena.

35. Na účastníkovi, ktorý tvrdí, že určitá vec patrí do BSM, leží dôkazné bremeno, že vec bola
nadobudnutá za trvania manželstva; ak sa toto nadobudnutie preukáže a druhý z manželov tvrdí
skutočnosti, ktoré veci z BSM vylučujú, bude na ňom dôkazné bremeno ohľadom týchto skutočností

(rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22 Cdo 4009/2007 ).

36. Odvolacou námietkou žalovaného bolo tvrdenie, že rodinný dom v C. B. patrí do BSM, nakoľko taká
bola podľa žalovaného dohoda medzi bývalými manželmi a jeho svokrovcami (H. a H. B.) pri výstavbe
rodinného domu. V konaní však bolo preukázané, že žiadateľom o umiestnenie stavby bol nebohý

nevlastný otec žalovanej H. B., ktorý spolu so svojou manželkou – matkou žalovanej boli realizátormi
stavby rodinného domu. Po smrti H. B. v roku 1995 sa jedinou dedičkou rodinného domu stala matka
žalovanej. Po smrti H. B. v roku 2003 sa jedinou dedičkou rodinného domu stala žalovaná, jej dcéra.

37. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie v tejto časti vyporiadania správne prihliadol na tú

skutočnosť, že žalobca nepreukázal, že by predmetná nehnuteľnosť mala patriť do BSM. Práve naopak,
z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že aj keď sa žalobca podieľal fyzicky na výstavbe
predmetného domu, v konaní nebola preukázaná taká skutočnosť, ktorá by nasvedčovala tomu, že
existovala vôľa manželov B. učiniť žalobcu a žalovanú spoluvlastníkmi domu. Smrť svokra žalobcu
nemohla byť objektívne dôvodom, pre ktorý by nebolo možné previesť spoluvlastnícky podiel k domu

zo svokry žalobcu na strany prejednávanej veci, pričom vôľa svokry žalobcu k uzatvoreniu dohody
z vykonaného dokazovania nevyplynula. Účasť žalobcu na výstavbe domu, zabezpečovanie materiálu
a pomoc pri budovaní domu nezakladajú automaticky spoluvlastníctvo k domu a tak, ako to správne
konštatoval aj súd prvej inštancie, takého konanie žalobcu vyplývalo aj z pomerov vtedajšej doby, keďsa takáto pomoc realizovala prirodzene. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu
prvejinštancieotom,žežalobcamalmožnosťajpočasdedičskéhokonaniapozomrelejmatkežalovanej
domáhať sa svojich vlastníckych práv. Predmetný rodinný dom bol postavený nebohým nevlastným

otcom žalovanej a jej matkou, bol v ich bezpodielovom spoluvlastníctve a po smrti nevlastného otca
a následne matky ho nadobudla titulom dedenia žalovaná v podiele 1/1. Žalobca v konaní nepreukázal,
že by predmetom dohody medzi ním a jeho bývalými svokrovcami malo byť to, že po realizácii domu
bude tento prevedený na bývalých manželov. Správne súd prvej inštancie konštatoval, že takáto dohoda
nevyplynula ani z listinného dôkazu – listu, ktorý napísala žalobcovi jeho svokra v roku 2003.

38. V súvislosti s argumentom žalovaného o jeho prácach na výstavbe rodinného domu je potrebné
poukázať aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22 Cdo 1128/2005, z ktorého
vyplýva, že investíciami vynaloženými zo spoločného majetku na ostatný majetok jedného z manželov
nie je práca jedného manžela vynaložená pri rekonštrukcii domu druhého manžela.

39. Ustanovenie § 150 Občianskeho zákonníka nemá hypotézu určenú priamo právnym predpisom, ale
ponecháva ju súdu, aby podľa svojej úvahy túto sám vymedzil. Pri vyporiadaní súd vychádza z toho, že
podiely oboch bývalých manželov sú rovnaké. Výnimočne prichádza do úvahy odklon od tejto zásady,
ale len v prípadoch, ak sa preukáže také konanie alebo nečinnosť jedného z bývalých manželov, ktoré
významne ovplyvnilo manželské spolužitie a súčasne sa odzrkadlilo aj pri hospodárení so spoločným

majetkom.

40. Pri vyporiadaní BSM je potrebné pri úvahe o určení výšky podielov zohľadniť aj skutočnosť, že sa
účastníkdopúšťalvočičlenomrodinynásilnéhokonania(domácehonásilia),pričomtrebavziaťdoúvahy
aj jeho intenzitu, trvanie a všetky ďalšie okolnosti prípadu, ktoré môžu mať vplyv na posúdenie veci

v súlade s princípom dobrých mravov (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22 Cdo
1137/2012 ).

41. Odklon od rovnosti podielov nemôže byť daný akýmkoľvek negatívnym konaním, ale len
takým, ktoré sa významne premieta do majetkovej sféry zákonného majetkového spoločenstva

manželov alebo do starostlivosti o rodinu.

42. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že žalobca sa dopustil domáceho násilia
voči žalovanej a rodinným príslušníkom s tým následkom, že za takúto trestnú činnosť bol dvakrát
právoplatne odsúdený na trest odňatia slobody, a to za skorší skutok v roku 2003 a neskôr v roku 2018

s tým, že trestnej činnosti sa mal dopúšťať od roku 2013. Na základe toho aj súdom prvej inštancie
určená disparita podielov bývalých manželov je namieste, a to s poukazom na konanie žalovaného
v kontexte starostlivosti o rodinu.

43. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd konštatuje, že v hodnotení skutkových zistení

neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, s ktorou by sa súd prvej inštancie nebol
vysporiadal, naopak náležitým spôsobom ich v celom súhrne posúdil a vyhodnotil. Súd sa s každou
jednotlivou námietkou strán sporu, na ktoré poukazovali v konaní, vysporiadal. Súd prvej inštancie sa
podrobne vyjadril aj k žalobcom tvrdeným investíciám pri výstavbe rodinného domu (ešte za života H. B.)
a pri realizovaní prístavby k rodinnému domu, ktorá bola realizovaná po smrti H. B.. Súd vyhodnotil, že

by mohlo ísť o spoločné investície bývalých manželov do majetku tretej osoby (H. a H. B.). S inštitútom
bezdôvodného obohatenia (na strane tretej osoby) konfrontoval benefity žalobcu, ktorý rodinný dom
užíval od roku 2005 do roku 2017. Súd prvej inštancie je vo svojej argumentácii obsiahnutej v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty
podporujú príslušný záver o dôvodnosti súdom zvoleného spôsobu vyporiadania BSM medzi stranami

sporu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, ku
ktorýmnazákladetýchtopremísdospel,súpreprávnickú,aleilaickúverejnosťprijateľné,racionálneaaj
spravodlivé. Obsah odvolania žalobcu je v podstate zhodný s obsahom jeho vyjadrení pred súdom prvej
inštancie, a preto odôvodnenie rozhodnutia súdu vo vzťahu k námietkam žalobcu je úplné, aj pokiaľ ide o
jeho odvolanie. Žalobca vo svojom odvolaní neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti a nepredložil

žiadne dôkazy, ktoré by neboli zistené a vyhodnotené súdom prvej inštancie.44. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil,
majúc za to, že spôsob vyporiadania BSM, vrátane určenia výšky vyrovnávacieho podielu žalobcu,
súd prvej inštancie jasne a zreteľne vyhodnotil a odôvodnil.

45. Odvolací súd má za to, že nebol dôvod odchýliť sa od rozhodnutia súdu prvej inštancie ani vo
výrokoch o náhrade trov konania, vrátane náhrady trov konania štátu. Navyše pokiaľ ide o trovy konania
štátu, rozhodnutie súdu prvej inštancie je v prospech žalobcu a žalovanej, nakoľko ani jedného z nich
súd nezaviazal k ich náhrade. Vo vzťahu k trovám strán sporu súd prvej inštancie správne odzrkadlil, že

obe strany získali taký podiel na majetku v BSM, aký im patrí.

46. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 257
CSP. S poukazom na charakter konania iudicium duplex odvolací súd vyhodnotil, že vyporiadanie BSM
je v záujme oboch strán sporu, keď návrh na súd môže podať ktorákoľvek z nich. V danom prípade podal
návrh žalobca a rovnako tak žalobca podal odvolanie. Rozhodnutie nedopadlo v jeho prospech, nakoľko

úspešnou bola žalovaná. Súd sa však odklonil od zásady zodpovednosti za výsledok v spore zohľadniac
charakter prejedávanej veci a dôchodkový vek strán sporu, keď najrozumnejším a najspravodlivejším
riešením sa javí nepriznať stranám náhradu trov konania.

47. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná

veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).