Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 11, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23Tos/188/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124011922
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Valášek
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3124011922.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Valáška a sudcov JUDr. Lucie
Horvátovej a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti odsúdenému A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale
bytom D. E. D. F., G.
H. I. XXXX/X, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ilava, na
neverejnom zasadnutí konanom dňa 11. februára 2025 v Trenčíne, prejednal sťažnosť prokurátora proti

uzneseniu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 9PP/62/2024 zo dňa
21. novembra 2024 a jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písm. c) Tr. poriadku s a sťažnosť prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 2T/8/2020 zo dňa
20. februára 2020 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2To/32/2020 zo dňa 30.

apríla 2020 bol odsúdenému A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len "odsúdený") za spáchanie obzvlášť
závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držanie a obchodovanie s nimi spolupáchateľstvom podľa § 20 písm. k) v zmysle § 172 ods. 1 písm. c),
písm. d) a ods. 2 písm. c) písm. e) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona,
právoplatne uložený trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov, so zaradením na jeho výkon do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Dňa 03. októbra 2024 bol Okresnému súdu Trenčín doručený návrh odsúdeného na jeho podmienečné
prepustenie z výkonu vyššie uvedeného trestu odňatia slobody.

Okresný súd Trenčín na verejnom zasadnutí konanom dňa 21. novembra 2024 rozhodol uznesením pod
sp. zn. 9PP/62/2024 tak, že podľa § 66 odsek 1, odsek 2 Tr. zákona a § 67 odsek 1 Tr. Tr. zákona v

spojení s § 415 odsek 1 Tr. poriadku odsúdeného podmienečne prepustil
z výkonu vyššie uvedeného trestu odňatia slobody. Podľa § 68 odsek 1 Tr. zákona okresný súd určil
odsúdenému skúšobnú dobu na 4 (štyri) roky a nariadil probačný dohľad nad odsúdeným v trvaní 3 (tri)
roky. Zároveň odsúdenému podľa § 51 odsek 3 písm. b) Tr. zákona uložil zákaz požívania omamných
a psychotropných látok a podľa § 51 odsek 2 a odsek 4 Tr. zákona povinnosť podrobiť sa na vyzvanie
súdu alebo príslušníka Policajného zboru Slovenskej republiky skúške na omamné a psychotropné

látky a podľa § 51 ods. 4 písm. k) Tr. zákona príkaz zamestnať sa alebo sa preukázateľne uchádzať
o zamestnanie.
Proti uvedenému uzneseniu ihneď po jeho oznámení (vyhlásení na verejnom zasadnutí okresného
súdu v prítomnosti odsúdeného a prokurátora okresnej prokuratúry) podal prokurátor sťažnosť,
ktorú do konania neverejného zasadnutia aj písomne odôvodnil. V písomnom odôvodnení uviedol,
že dôvodom podania sťažnosti je skutočnosť, že u odsúdeného absentuje splnenie materiálnych

podmienok pre podmienečné prepustenie. Poukázal na obsah hodnotenia odsúdeného, z ktorého má
vyvstávať pochybnosť o polepšení sa odsúdeného a schopnosť vedenia riadneho života odsúdenéhopo prepustení z výkonu trestu a to najmä v spojitosti s charakterom trestnej činnosti pre ktorú je vo
výkone trestu odňatia slobody. Podľa jeho názoru prvostupňový súd nedostatočne vyhodnotil aj rizikové
faktory odsúdeného, keď resocializačná prognóza odsúdeného nevykazuje splnenie podmienok k jeho

podmienečnému prepusteniu, nakoľko táto je stále menej priaznivá na základe stredného rizika recidívy
trestnej činnosti. Odsúdený bol v minulosti 2 x súdne trestaný za totožnú trestnú činnosť a vo výkone
trestu je prvýkrát. Z uvedeného je podľa názoru prokurátora zrejmé, že ani opakované odsúdenia a pobyt
vo väzení však na správaní odsúdeného nezaznamenali žiadúci vplyv a neviedli u neho k náprave
a polepšeniu v smere vedenia života riadneho občana. Z vyššie uvedených dôvodov by v prípade

odsúdeného naopak mala do popredia vystúpiť represívna zložka trestu a zabezpečiť u neho ďalší výkon
uloženého trestu odňatia slobody, ktorý by v tomto prípade mal byť uplatnený v celom jeho rozsahu.
Na základe vyššie uvedených skutočností prokurátor navrhol, aby krajský súd napadnuté uznesenie
okresného súdu podľa § 194 odsek l písm. a)
Tr. poriadku zrušil a rozhodol vo veci sám tak, že zamietne návrh odsúdeného o podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Odsúdený vo svojom vyjadrení k sťažnosti prokurátora zo dňa 12. decembra 2024 uviedol, že väčšinu
svojho trestu má už vykonanú a dostatočne sa zo svojich skutkov poučil. Je pripravený viesť normálny,
slušný život a k svojím chybám z minulosti sa už nevráti. Teší sa na rodinu a prácu, pričom dúfa, že
mu bude zo strany súdu poskytnutá možnosť o podmienečné prepustenie a je pripravený sa k tomu

postaviť zodpovedne.

Krajský súd v Trenčíne ako nadriadený súd, na podklade sťažnosti prokurátora, ktorá mu spolu so
spisom bola predložená dňa 20. decembra 2024, preskúmal na neverejnom zasadnutí dňa 11. februára
2025 podľa § 192 odsek 1 Tr. poriadku správnosť výrokov napadnutého uznesenia, ako aj konanie

týmto výrokom predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora, hoci bola prípustná, podaná
oprávnenou osobou, včas i na správnom mieste, nie je dôvodná.

Trestný zákon pri aplikácii hmotnoprávneho inštitútu podmienečného prepustenia
z výkonu trestu odňatia slobody vyžaduje od súdu, aby skúmal, či sú u odsúdeného naplnené

nielen formálne, ale aj materiálne podmienky podmienečného prepustenia. Až splnenie formálnej
podmienky (odsúdeným vykonaná potrebná časť uloženého trestu) v kumulácii (spojení) s materiálnymi
podmienkami (plnenie povinností odsúdeným a preukázané polepšenie sa v jeho správaní vo výkone
trestu a očakávanie, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život) pri dôslednom zistení skutkového
stavu môže vyústiť do právneho záveru súdu, že je možné odsúdeného podmienečne prepustiť z výkonu

trestu odňatia slobody, za súčasného obligatórneho určenia primeranej skúšobnej doby, s prípadne
nariadením probačného dohľadu a uložením primeraných povinností a obmedzení, na posilnenie jeho
účinku.

V posudzovanej veci krajský súd v súlade s vysloveným právnym názorom okresného súdu v

napadnutom uznesení zistil, že všetky zákonom vyžadované podmienky
na podmienečné prepustenie odsúdeného, uvedené v ustanovení § 66 odsek 1, odsek 2 Tr. zákona boli
jednoznačne splnené. Predovšetkým je potrebné uviesť, že odsúdený vykonal príslušnú požadovanú
časť (tri štvrtiny) právoplatne uloženého a nariadeného nepodmienečného trestu odňatia slobody dňa
13. septembra 2024, a teda formálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia

slobody týmto bola splnená.

Okresný súd správne vyhodnotil aj splnenie dvoch materiálnych podmienok, keď konštatoval, že
odsúdený počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody plnením svojich povinností a svojím
správaním preukázal polepšenie, a že možno od neho dôvodne očakávať, že na slobode povedie

riadny život. V uvedenom smere vykonal súd prvého stupňa všetky potrebné dôkazy a dospel k vecne
správnemu záveru, že odsúdený plnením stanoveného programu zaobchádzania preukázal dostatočnú
snahu po náprave a zmene životných hodnôt, ktorá odôvodňuje predpoklad jeho pozitívneho správania
v budúcnosti.

Ako vyplynulo zo správy ústavu na výkon trestu odňatia slobody správanie
a vystupovanie odsúdeného bolo slušné a kooperujúce, príkazy a nariadenia sa snažil plniť,
bolo zaznamenaných niekoľko kladných poznatkov za aktívne zapájanie sa do pomocných prác
v rámci činnosti pre všeobecný rozvoj osobnosti aj nad rámec svojich povinností, za čo bol ajdisciplinárne odmenený. Voľný čas využíval zmysluplne, udržiaval si všeobecný prehľad, bol pracovne
zaradený, kde si svoje pracovné povinnosti plnil k spokojnosti personálu. Celkovo bol deväťkrát
disciplinárneodmenený,disciplinárnytrestmuneboluložený.Prokurátorvrámcisťažnostiargumentoval

predovšetkým resocializačnou prognózou odsúdeného. V tejto súvislosti treba uviesť, že podľa
hodnotenia ústavu stanovený program zaobchádzania plní odsúdený vo všetkých bodoch - aktivity vo
voľnom čase, zaraďovanie do práce a vzťahy s vonkajším svetom, teda v celom rozsahu, pričom k svojej
trestnej činnosti má kritický postoj (napokon už v pôvodnom konaní urobil vyhlásenie o vine, čím prevzal
zodpovednosť

za spáchanú trestnú činnosť), kriticky vníma a hodnotí aj užívanie návykových látok a tiež sa aktívne
zúčastňoval aktivít v rámci protidrogovej prevencie. Síce z hodnotenia ústavu vyplynuli aj nedostatky
(nedostatky v ojedinelom porušení zákazov), avšak tieto boli u neho riešené len pohovorom a ako
vyplýva aj z hodnotenia ústavu, už sa neopakovali. Ďalej je nutné zdôrazniť, že neexistuje zatiaľ
negatívna skúsenosť s osobou odsúdeného, pokiaľ ide o dodržiavanie podmienok podmienečného
prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody stanovených zákonom a súdom, odsúdený si väčšinu trestu

odňatia slobody už vykonal. Relevantnou skutočnosťou v danom prípade je aj to, že odsúdený vo výkone
trestu absolvoval uložené ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou, z ktorého výkonu
bol prepustený rozhodnutím súdu z dôvodu splnenia účelu. Riziko recidívy u jeho osoby je podľa názoru
krajského súdu tiež znižované edukáciou odsúdeného ktorý sa v rámci drogovej prevencie zúčastňoval
aktivít organizovaných pre odsúdených. Bol tiež aktívnym čelnom diskusnej, sociálno-poradenskej a

sociálno-psychologicko-výcvikovej skupiny. Pozitívne pôsobí aj kontakt odsúdeného s rodinou, z ktorého
možno vyvodiť žiadúcu a trvalú existenciu sociálneho zázemia odsúdeného po jeho prepustení na
slobodu. Krajský súd preto konštatuje, že nakoľko odsúdený má po prepustení zabezpečené bývanie
u rodičov a jeho prepustenie odporučil aj ústav na výkon trestu odňatia slobody, v zhode s názorom
okresného súdu, je u odsúdeného daná dostatočná záruka vedenia riadneho života po prepustení na

slobodu.

Napokon aj súd prvého stupňa, hoci rozhodol o podmienečnom prepustení odsúdeného, na posilnenie
účinku svojho rozhodnutia a dovŕšenia jeho nápravy, zohľadniac aj vyššie uvedené zistené nedostatky
menej závažného charakteru, uložil odsúdenému popri primeranej skúšobnej dobe aj probačný dohľad

nad jeho osobou, vrátane primeraných povinností, ktoré je odsúdený v rámci probačného dohľadu
povinný splniť, s čím sa krajský súd rovnako v celom rozsahu stotožnil.
Napadnuté uznesenie okresného súdu je teda vecne správne a dôvodné, preto krajský súd rozhodol
tak, že sťažnosť prokurátora ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e prípustná.