Rozsudok – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, February 27, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8To/39/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123010539
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Sninský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8123010539.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov JUDr.

Moniky Halkociovej a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 27.02.2025 v Prešove,
v trestnej veci obžalovaného V. C. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 41T/21/2023 zo dňa 02.10.2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Trestného poriadku zrušuje napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku

Obžalovanému V. C., nar. XX.XX.XXXX v W., trvale bytom W., B. XX
u k l a d á :
Podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 za použitia § 38 ods. 3 Trestného zákona
trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyroch) rokov a 8 (ôsmich) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný V. C., nar. XX.XX.XXXX v W., trvale bytom W., B. XX uznaný
vinným zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

- dňa 25.10.2022 v čase okolo 13.30 hod v W., na Ul. M. N., na cyklochodníku pristúpil z bočnej pravej
strany k poškodenému B. K., oboma rukami ho sotil do oblasti hrudníka, následne mu prehľadal vrecká
na bunde a z ľavého vnútorného vrecka bundy poškodeného vytiahol priesvitné plastové puzdro s
hotovosťou 150,- € a z miesta činu ušiel, čím takto svojím konaním spôsobil B. K., nar. XX.XX.XXXX,
bytom H. č. XXX, okr. W. škodu vo výške najmenej 150,- €.

Za to mu bol uložený podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona za použitia § 38 ods. 2, ods. 5 Trestného
zákona trest odňatia slobody vo výmere 5 (piatich) rokov a 6 (šiestich) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2
písm. b) Trestného zákona bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia.

Obžalovaný podal písomne v lehote odvolanie, v ktorom poukazoval na zistenie znalkyne MUDr. H., že
poškodený B. K. si skresľuje výpovede, že je ťažký schizofrenik a že užíva lieky v kombinácii s drogami.

Tiež uviedol, že predmetný skutok nespravil s tým, že aj vyšetrovateľ uvádzal, že nezistený páchateľ
pristúpilkpoškodenémuzbočnejstranyaobomarukamisediacemunazemimuvzal150,-€.Poškodený
vypovedal, že si už nič nepamätá a či to bol on. Odvolateľ poukazoval aj na to, že by sám nešiel na
políciu, keby to urobil, lebo nemá čo skrývať a šiel dobrovoľne. Vytkol okresnému súdu, že nepredvolalV. A. a požadoval, aby bol predložený na pojednávaní jeden relevantný, ale hlavne zákonný dôkaz o jeho
vine. Prokurátor bol, podľa odvolateľa, zaujatý, keď poukazoval na jeho minulosť, pričom vyšetrovateľ
i poškodený a svedok tvrdili, že nespáchal skutok, ktorý mu je kladený za vinu. S požiadavkou, aby

bol odsúdený ten, čo skutok spáchal a nie on, navrhol zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa
na došetrenie. Uvádzal tiež, že je živiteľ svojej rodiny. Uznal, že si je vedomý, že jeho minulosť bola
sprevádzaná viacerými pochybeniami a že v jeho neprospech sú tiež závery znalkyne MUDr. H., že
je impulzívny typ osobnosti, no tieto skutočnosti nemôže, podľa názoru odvolateľa, súd považovať za
dôkaz a uznať ho vinného zo zločinu lúpeže. Nesúhlasil s vyjadreniami, že keď poškodený v čase činu

bol pod vplyvom alkoholu, resp. omamných látok, že je drogovo závislý a trpí psychickou poruchou, že
to nemohlo mať vplyv na jeho schopnosť správne vnímať udalosti. Uviedol, že svedkyňa A. neopisovala
priamy útok, pretože k žiadnemu z jeho strany nedošlo. Pritom, on od začiatku procesu vyhlasoval svoju
nevinu, na ktorej trvá, pričom stal sa dvojnásobným otcom, chce sa venovať svojej rodine a žiť riadnym
životom. Takto tiež navrhol, aby súd žalobu voči nemu v celom rozsahu zamietol.

Na základe takto podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods.
1 Trestného poriadku, v zmysle ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo,pričomnachyby,ktoréneboliodvolanímvytýkanéprihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku a nezistiac také chyby, po vykonaní svojej
prieskumnej povinnosti vo vzťahu k všetkým výrokom napadnutého rozsudku dospel k nasledovný
záverom.

Právo na spravodlivý súdny proces neznamená nárok na to, aby bol účastník konania pred všeobecným

súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami, resp. s jeho právnymi názormi.
Z opačného pohľadu možno povedať, že neúspech v súdnom konaní nie je možné považovať za
porušenie základného práva. Je v právomoci všeobecných súdov vykladať a aplikovať zákony. ( I. ÚS
19/02, I. ÚS 50/04, I. ÚS 59/04).

Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane,
pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05,
III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré
sa preskúmava v odvolacom konaní. (z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS
78/05 zo 16. marca 2005)

Aj z judikatúry Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že v odôvodnení
rozhodnutia všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené obžalovaným, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných procesnými stranami
konania.

Uznesením Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 8To/4/2024 zo dňa 29.05.2024 bol rozsudok Okresného
súdu Prešov sp. zn. 41T/21/2023 zo dňa 25.10.2023 podľa § 321 ods. 1 písm. b), c) Trestného poriadku
zrušený v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku bola vec vrátená okresnému súdu,
aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Okresný súd v súlade s týmto uznesením v

rámci svojej nezávislosti a nestrannosti konal a rozhodol.

V posudzovanej trestnej veci pred súdom prvého stupňa bolo vykonané dokazovanie v takom rozsahu,
ako to bolo v zmysle ust. § 2 ods. 10 Trestného poriadku pre správne zistenie skutkového stavu
nevyhnutné.

Pokiaľ ide o skutkový i právny výrok o vine a o druhu a spôsobe výkonu trestu, okresný súd dospel k
správnym, zákonným a odôvodneným záverom.Okresný súd v podrobnostiach poukázal v dostatočnom rozsahu a korektne na podrobné skutočnosti
vyplývajúce z vykonaných dôkazov a rozviedol aj svoje úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení
dôkazov. Nakoľko rozhodnutie súdu prvého stupňa spolu s rozhodnutím odvolacieho súdu tvoria jeden

celok a v tomto nemá odvolací súd čo vytknúť súdu prvého stupňa, nie je nevyhnutné, aby, v záujme
jasnosti a prehľadnosti, tieto podrobnosti opakoval aj odvolací súd v odôvodnení tohto rozsudku. Je
tak namieste zhrnúť, že hoci obžalovaný V. C. vyhlásil svoju nevinu a k napadnutiu sa vyjadril v
podstate tak, že on s poškodeným nemal žiaden konflikt a nič mu nezobral a že poškodený v čase
spáchania údajného činu, resp. aj v súčasnosti, trpí na závažnú psychickú poruchu, ktorá mu bráni

správne vnímať a následne reprodukovať prežité udalosti, tak priamo, opakovane a podrobne od
prvej výpovede je usvedčovaný výpoveďou poškodeného B. K., ktorá je tak zjavne stabilná v otázke
toho, že bol obžalovaným najprv napadnutý fyzicky a hneď na to, boli mu obžalovaným odcudzené
predmetné veci, že pokiaľ znalkyňa konštatovala, že poškodený sa v čase skutku, nachádzal v tzv.
kombinovanej opitosti, za predpokladu, že užil alkohol v kombinácií s liekmi, ktoré sú mu predpisované
a ktoré užíva ráno a že v jeho organizme sa v čase skutku nachádzal aj liek cisordinol, ktorý mu

je podávaný injekčnou formou raz mesačne a že nevylúčila, že okrem psychoaktivných látok, teda
psychiatrických liekov a alkoholu, sa mohol v čase skutku nachádzať aj pod vplyvom ilegálne získaných
psychiatrických návykových liekov zo skupiny benzodiazepínov, a to lieku neurol s účinnou látkou
alprazolam a že schopnosť poškodeného správne vnímať alebo vypovedať po skutku, vzhľadom k užitej
kombináciipsychiatrickýchliekovsalkoholompriduševnejporuche,ktoroutrpí,mohlabyťskreslenáaže

situáciu pravdepodobne mohol nesprávne vyhodnotiť pod vplyvom skresleného vnímania reality po užití
kombinácie alkoholu a psychiatrických liekov, ale vysoko pravdepodobne porúch myslenia (paranoidity),
tak dodala, že v čase skutku bol poškodený vyľakaný, vyvedený z mieri, tak ako sám uvádzal, že
sa mu to ešte nestalo, a zároveň uviedla, že pri prvom výsluchu mohol skresľovať skutočnosti, ktoré
sa mu v čase skutku prihodili, tak nespochybňovala, že pri svojich ďalších výpovediach v hrubých

rysoch vypovedal zhodne. To nasvedčuje správnemu postupu okresného súdu, keď poškodenému
odôvodnene uveril oproti popieraniu skutku zo strany obžalovaného, keďže k tejto úvahe sa odvolací súd
pripája o to viac, že jednak znalkyňa nevylúčila možnosť pravdivosti výslednej usvedčujúcej výpovede
a jednak poškodený bezprostredne po skutku išiel vec oznámiť polícii a bolo aj nad všetku pochybnosť
preukázané, že v čase skutku mal odcudzené veci a po skutku ich už nemal. Výpoveď poškodeného

je takisto v súlade so skutočnosťou, ktorú súd zistil zo správy 365.bank a. s. zo dňa 21.09.2023, že
poškodený dňa 25.10.2022 o 10.49 hod. vybral z ich bankomatu sumu 220,-€r. Takisto jeho výpoveď je
v súlade so skutočnosťou, ktorú mal súd zistenú z fotodokumentácie displeja jeho mobilného telefónu,
že dňa 25.10.2022 o 10.59 komunikoval s osobou, ktorú má v telefóne označenú pod menom V..
Pritom aj svedkyňa V. A. v prvej svojej výpovedi časovo najkratšie od skutku, hoci nevidela okamih

útoku obžalovaného na poškodeného, potvrdila, čo sa dialo bezprostredne po napadnutí, a to bolo v
podstate súladné s výpoveďou poškodeného. To, že v nasledujúcich svojich výpovediach už menila
svoje svedectvo je potrebné prisvedčiť plynúcemu času a jednak tomu, že nie poškodený ale ona bližšie
poznala obžalovaného ako svojho známeho, ktorý k nim prišiel z jej pozvania. Mala teda dôvod k takej
účelovej úprave prvotnej svojej výpovede.

Okresný súd správne dospel k záveru, že obžalovaný odvolateľ, tak ako znie skutková veta napadnutého
rozsudku, spáchal zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona.

Podľa§34ods.1,2,3,4Trestnéhozákonavzneníplatnomaúčinnomod06.08.2024,trestmázabezpečiť

ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí
podmienkynajehovýchovuktomu,abyviedolriadnyživotasúčasneinýchodradíodpáchaniatrestných
činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť
len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v
osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Trest má postihovať iba páchateľa,

tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu
trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody
a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s

poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu
a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom
majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na
ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutímna výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako
samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní
druhu trestu a jeho výmery za trestné činy podľa § 213, § 233, § 237, § 254, § 261, § 262, § 266,

§ 276 ods. 4, § 277 ods. 4, § 277a ods. 3, § 326, § 330 a § 334, ktorých spáchaním dochádza k
poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie súd prihliada aj na to, aby trest zabezpečil ochranu
finančných záujmov Európskej únie. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a
právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým
následkom trestného činu.

Okresný súd pri svojom výroku o treste správne poukázal na to, že podľa § 188 ods.1 Trestného zákona,
sa páchateľ takéhoto zločinu potrestá odňatím slobody na tri roky až osem rokov, pričom naposledy
bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 15.11.2016, sp. zn. 1T/103/2016 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 21.12.2016 zo spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 ods.1
Trestného zákona, pričom mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere troch rokov,
ktorý vykonal dňa 29.01.2019. Na druhej strane zohľadnil, že z miesta trvalého bydliska, obžalovanému

nie je nič negatívne vytýkané. Počas doby výkonu väzby, pokyny a príkazy vyplývajúce z ústavného
poriadku plnil. V období posledných štyroch rokov, nespáchal žiadny priestupok, skutočnosť, že zo
záverovznaleckéhoposudkuč.34/2023,MUDr.K.H.,súdnejznalkynezodvetviapsychiatriavyplýva,že
u obžalovaného zistila škodlivý konzum alkoholu, bez zistenej závislosti s poruchami správania sa pod
vplyvom alkoholu, pričom u obžalovaného tiež ide o emočne nestabilnú poruchu osobnosti - impulzívny

typ,žeobžalovanývčaseskutkubolschopnýrozpoznaťnebezpečenstvoaprotiprávnosťsvojhokonania
a bol schopný svoje konanie ovládať a že mu nebola navrhnutá žiadna z foriem protialkoholického,
resp. protitoxikomanického liečenia. Nezistil žiadne poľahčujúce okolnosti podľa § 36 Trestného zákona,
no na druhej strane zistil, tak ako je to uvedené vyššie, že obžalovaný bol v minulosti už za zločin
odsúdený. Na základe uvedeného musel podľa § 38 ods.4 Trestného zákona zvýšiť pri ukladaní trestu,

dolnú hranicu trestnej sadzby na úroveň štyroch rokov a ôsmich mesiacov. Výsledne, po vyhodnotení
vyššie uvedených skutočností mal okresný súd za to, že uloženie trestu odňatia slobody v prvej polovici
zvýšenej trestnej sadzby vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov je plne na mieste a že takýto trest zabezpečí
ochranu spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí
podmienkynajehovýchovuktomu,abyviedolriadnyživotasúčasneinýchodradíodpáchaniatrestných

činov a dostatočne vyjadrí morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou. Zároveň ho súd pre výkon
tohto trestu zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2, písm. b) Trestného
zákona, pretože obžalovaný bol naposledy vo výkone trestu odňatia dňa 29.1.2019, t. j. v období
posledných desiatich rokov.
S týmto záverom odvolací súd súhlasí pokiaľ ide o druh trestu a spôsob jeho výkonu. Rovnako je

odôvodnené a zákonné vychádzať z trestnej sadzby zvýšenej v dôsledku predchádzajúceho odsúdenia
pre zločin z trestnej sadzby trestu odňatia slobody od štyroch rokov a ôsmich mesiacov do ôsmich rokov.
V rozpore so zákonom bolo ale použitie odkazu na ustanovenie použitia § 38 ods. 5 Trestného zákona,
keďžeplatívrámcičasovejpôsobnostiTrestnéhozákonazásadavyjadrenávustanovení §2ods.ods.
1 Trestného zákona, že trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď

bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré
zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.
V danom prípade je zákonom, ktorý je pre páchateľa priaznivejší, znenie Trestného zákona účinné a
platné od 06.08.2024, keďže podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona platí, že pri opätovnom spáchaní
zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, čo je v danom

prípade aplikujúc postup podľa § 38 ods. 6 /Zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podľa odsekov
3 a 4 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na zvýšenie trestnej
sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Zvýšenie
dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti
zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo doživotie./ trestná sadzba

od štyroch rokov a osem mesiacov do ôsmich rokov. Oproti tomu Trestný zákon v znení platnom a
účinnom v čase spáchania predmetného zločinu obsahoval ustanovenie § 38 ods. 5, podľa ktorého pri
opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu
polovicu; v takom prípade sa ustanovenie odseku 4 nepoužije. Okresný súd v tomto vo výroku pochybil
aj keď v odôvodnení napadnutého rozsudku už odkazoval na použitie § 38 ods. 3 Trestného zákona,

čo krajský súd musel napraviť. Chybu vo výroku o výmere trestu možno vidieť aj v tom, že okresný súd
sa pomerne úzko obmedzil len na posudzovanie osoby obžalovaného, no ani tu dôsledne nehodnotil
všetky skutočnosti právne významné.Obžalovaný sa skutočne do rozporu s Trestným zákonom už dostal. Hľadí sa ale na neho akoby
nebol odsúdený až na to, že bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 15.11.2016,
sp. zn. 1T/103/2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6To/44/2016 zo dňa

21.12.2016 zo spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 ods.1 Trestného zákona, pričom mu bol uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere troch rokov, ktorý vykonal dňa 29.01.2019. Treba k
tomu dodať, že okolnosť predchádzajúceho odsúdenia bola takto v zmysle § 38 ods. 1 Trestného zákona
už zohľadnená zásadne, a to použitím § 38 ods. 3 Trestného zákona a za takých okolností ju nemožno
použiť aj na ďalšie navýšenie trestnej sadzby. V prospech obžalovaného je ale namieste zohľadniť

to, čo bolo okresnému súdu známe, že od prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody obžalovaný
viedol riadny život, keďže z miesta trvalého bydliska, obžalovanému nie je nič negatívne vytýkané a
v období posledných štyroch rokov nespáchal žiadny priestupok. K tomu treba pripočítať, že už aj
počas doby výkonu väzby, pokyny a príkazy vyplývajúce z ústavného poriadku plnil. Nasvedčuje to
priaznivej možnosti jeho nápravy, čo treba posudzovať v prospech obžalovaného o to viac, že podľa
znalkyne z odvetvia psychiatria má poruchu správania sa pod vplyvom alkoholu a ide u neho aj o

emočne nestabilnú poruchu osobnosti - impulzívny typ. Sú teda u neho predpoklady, aby vlastným
sebaovládaním po posinení pôsobenia prostriedkami výkonu trestu ešte nie nad rámec zákonného
zvýšenia pokračoval vo vedení života bez páchania protiprávnych činov. Nie je nevyhnutné, aby
si negatíva vo svojej osobnostnej štruktúre uvedomil až výkonom trestu vo výmere, ako to učinil
okresný súd. Tomu nasvedčujú nižšie následky násilného konania obžalovaného, ktoré nezanechalo na

poškodenom žiadne fyzické a ani preukázané psychické následky na zdraví. Spôsob spáchania činu
tiež nepatril medzi brachiálne spojené s ujmou na zdraví. Na druhej strane obžalovanému neprospelo
v podstate zákerne rýchle zneužitie pokojnej atmosféry pri spoločnom popíjaní alkoholu s poškodeným
a najmä zneužitie oslabenia poškodeného viesť účinnú obranu v dôsledku popíjania alkoholu. V tom
sa prejavila jeho neúcta k poškodenému, ktorý hoci ho predtým nepoznal, akceptoval jeho prítomnosť

pri spoločnom stretnutí. Jednoznačný priamy úmysel obžalovaného spojený so ziskuchtivým motívom
jeho správania mu tiež priťažili. Obžalovaný v čase skutku bol schopný rozpoznať nebezpečenstvo a
protiprávnosť svojho konania a bol schopný svoje konanie ovládať s tým, že mu nebola navrhnutá žiadna
z foriem protialkoholického, resp. protitoxikomanického liečenia. Bude teda len na jeho rozhodnutí, či
akceptujúc toto hodnotenie spojené s nižším trestom ako mu bol pôvodne uložený, zmení definitívne

spôsob svojho života smerom k upusteniu od takých impulzívnych konaní, ktoré sú protiprávne. Zároveň,
vo vzťahu k ostatným členom spoločnosti nech je zrejmé, že ani takéto lúpeže nie sú zbavené reálneho
obmedzenia osobnej slobody ich páchateľov.
Po zhodnotení hľadísk uvedených v § 34 Trestného zákona postupom podľa § 2 ods. 12 Trestného
zákonaodvolacísúddospelkzáveru,ževsúladesozáujmomnagenerálnejaindividuálnejprevenciinoi

zásadou uvedenou v § 2 ods. 2 Trestného poriadku je už trest odňatia slobody na dolnej hranici zvýšenej
trestnej sadzby. Takýto trest je odôvodnený, zákonný, primeraný a spravodlivý. Bolo teda nevyhnutné
zmeniť výrok o treste v jeho výmere, nakoľko v tejto časti bol výrok okresného súdu v rozpore s Trestným
zákonom.
Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.

jednomyseľný

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.